Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/224/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125209499
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125209499.1

Uznesenie

Krajskýsúdv Žiline,akosúdodvolací,v senátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JánaBurikaačlenov
senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako starí rodičia, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov:
1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XXXX XXX/XX, E., 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale

pobytom X. XXXX XXX/XX, E., dieťa rodičov – matky: G. F., nar. XX.XX.XXXX, pobytom E., a otca: H.
B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom I., XXX XX I., adresa na doručovanie: J. XXX, K., v konaní o návrhu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné
opatrenie v tom znení, že ukladá povinnosť starým rodičom C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. D., nar.
XX.XX.XXXX, (ďalej aj „starí rodičia“) odovzdať maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti
zariadenia: Súkromné liečebno-výchovné sanatórium – Centrum pre deti a rodiny, L. M. X, XXX XX N.,
IČO: 36 075 604 (ďalej aj „CDR N.“), za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky na obdobie troch
mesiacov od umiestnenia. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.VodôvodnenísúdprvejinštanciepoukázalnanávrhÚradupráce,sociálnychvecíarodinyŽilina(ďalej
len „úrad“), doručený súdu prvej inštancie dňa 04.09.2025, ktorým sa domáhal, aby súd uložil povinnosť
starým rodičom odovzdať maloleté dieťa A. B. do starostlivosti Súkromného liečebno-výchovného
sanatória - Centra pre deti a rodiny, L. M. X, XXX XX N., za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky

na obdobie troch mesiacov od umiestnenia, na jeho odôvodnenie, správu Centra Návrat Žilina zo dňa
16.06.2025, list CDR N. zo dňa 03.09.2025, Správu úradu zo dňa 06.08.2025, a za aplikácie ust. § 2
ods. 1, § 367 ods. 2, 3, 4 a 5 CMP, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 CSP a Čl. 5 písm. b)
a c) Zákona o rodine, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.

3. Súd prvej inštancie poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, ktoré je zabezpečovacím inštitútom

v civilnom mimosporovom procese, a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti
zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím
konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie
neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré
má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých súd

vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi.
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby navrhovateľ osvedčil uplatňovanýnárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého
dieťaťa.Podpotrebouneodkladnejúpravypomerovúčastníkovsarozumietakýstavvzťahovúčastníkov,

pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž
umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Ak má
súd k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa
bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9P/201/2020-1191 bol maloletý A. zverený do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov: C. D. a F. D.. Z obsahu spisu a z predložených listinných
dôkazov súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo
veci dočasného umiestnenia maloletého do starostlivosti CDR N. je dôvodný. Súd prvej inštancie mal
osvedčené, že existujú dôvodné obavy o ďalší zdravý fyzický, psychický a sociálny vývoj maloletého
A. a je evidentné, že starí rodičia výchovu maloletého toho času nezvládajú na adekvátnej úrovni,

maloletý starých rodičov nerešpektuje, nerešpektuje ani iné autority v škole, porušuje školský poriadok,
má nevhodné správanie v škole aj mimo školy, bolo voči nemu dokonca podané trestné oznámenie
kvôli bitke s iným chlapcom. Maloletý odmieta plnenie školských povinností, odchádza z domácnosti
bez vedomia starých rodičov, trávi čas s kamarátmi do neskorých hodín, túla sa s nimi po E. a
okolitých obciach, požíva alkohol, pričom v priebehu letných prázdnin bol privezený do nemocnice pre

alkoholovú ebrietu s odporúčaním hospitalizácie maloletého zo strany lekárov, ktorá bola zo strany
starého otca odmietnutá. Prejavy oslabenej schopnosti starých rodičov výchovne a autoritatívne vplývať
na maloletého sú zrejmé aj zo samotného správania starých rodičov, keď podľa doloženej správy Centra
Návrat Žilina starý otec pri danom šetrení opakovane uviedol, že „už je starý a unavený a nemá už
sily stále „zachraňovať“ A., naprávať jeho chyby a ospravedlňovať ho“ a stará matka maloletého pri

danom šetrení sama uviedla, že má obavy zo správania A. a pôsobila, akoby na výchovu maloletého
už rezignovala. Súd prvej inštancie konštatoval, že správanie maloletého je vyslovene neprípustné,
priamo ohrozujúce jeho zdravý telesný a duševný vývin. Problematické správanie maloletého, vedomé
nerešpektovanie starých rodičov ako autorít, predstavuje negatívny vzorec správania, ktorý v prípade, ak
nebude pretrhnutý, môže mať na budúcnosť maloletého fatálne následky. Je neprijateľné, aby maloletý

nedodržiaval základné pravidlá spolužitia a slušného správania voči ostatným, požíval návykové látky
(alkohol) alebo vedome zanedbával povinnú školskú dochádzku. Súd prvej inštancie za osvedčené,
že toho času nie je v možnostiach a schopnostiach starých rodičov pôsobiť na maloletého výchovným
spôsobom, ktorý by maloletý akceptoval a bol ochotný sa mu podriadiť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a s ohľadom na najlepší záujem maloletého A. súd prvej inštancie vyhovel návrhu a

rozhodol týmto neodkladným opatrením o uložení povinnosti starým rodičom odovzdať maloletého A.
do starostlivosti CDR N., za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky na obdobie troch mesiacov od
umiestnenia.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie starý otec v podaní doručenom

súdu 22.09.2025 (č.l.48 spisu). V odvolaní uviedol, že okresný súd vydal neodkladné opatrenie bez
vyjadrení jeho ako starého otca a maloletého A., ktorého sa rozhodnutie týka. Ďalej sa v odvolaní
vyjadroval k incidentu, ktorý sa odohral dňa 02.02.2025, pri ktorom došlo k bitke medzi maloletým A.
a iným chlapcom, s tým, že podľa neho bitku vyvolal iný chlapec a A. sa len bránil a neublížil mu.
Tvrdil, že tam bol aj dospelý a mal dať maloletému A. facku. Namietal spoluprácu s pani O. (CDR B.),

ktorá navštevovala maloletého v škole bez prítomnosti starých rodičov a jej správanie nebolo adekvátne.
Rovnako tak nebol spokojný ani so spoluprácou s pani N., ktorá podľa jeho tvrdení mala maloletému
nadávať počas doučovania. Uviedol, že maloletý má odpor k alkoholu a keď bol maloletý privezený do
nemocnice pre alkoholovú ebrietu, tak to bol prvý kontakt maloletého s alkoholom pod nátlakom iného
chlapca.Nesúhlasilsnariadenímneodkladnéhoopatreniaažiadaluzneseniesúduprvejinštanciezrušiť.

6. Postupom súdu prvej inštancie, podaním zo dňa 25.09.2025, bolo odvolanie starého otca zaslané
na vyjadrenie navrhovateľovi (úradu), starej matke maloletého, otcovi maloletého, matke maloletého,
kolíznemu opatrovníkovi maloletého a CDR N..

7. Navrhovateľ/úrad vo vyjadrení k odvolaniu starého otca v podaní doručenom súdu prvej inštancie
dňa 02.10.2025 (č.l. 68 spisu), uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.8. Starý otec vo vyjadrení v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 06.10.2025
(č.l. 69 spisu), uviedol, že pracovníčka Centra Návrat v Žiline pani N. zneužila dôverné informácie
a nebola diskrétna. Tvrdil, že poskytovala informácie pani O. z CDR B.. Mal za to, že to bolo na

podnet úradu, aby im na základe týchto informácii mohli vziať maloletého A.. K absenciám maloletého
v škole uviedol, že ich nikto neupozornil na to, že je potrebné posielať ospravedlnenky elektronicky do
školy, pričom on ako starší človek sa takýmto veciam nerozumie a písal ich do slovníka. Bol zarazený,
prečo maloletému A. neboli tieto absencie ospravedlnené. Nesúhlasil s postupom úradu a preto žiadal
rozhodnúť čo najskôr, pričom apeloval na zdravotný stav maloletého A..

9. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu starého otca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
14.10.2025 (č.l. 73 spisu), uviedol, že nie je stotožnený s rozhodnutím súdu prvej inštancie a zároveň
súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

10. Do momentu konania a rozhodovania ďalšie podania nenasledovali.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po zistení,
že odvolanie podal oprávnený účastník konania – starý otec maloletého (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP
v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario), za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3
CSP a § 378 CSP uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

12. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozrozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

13. Podľa § 51c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské

súdy (ďalej len „vyhláška“), ak sudca rozhoduje o uložení výchovného opatrenia na účely zabezpečenia
odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov
maloletého dieťaťa pobytom v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, alebo o nariadení ústavnej
starostlivosti podľa osobitného predpisu,20d) ktoré sa bude vykonávať najmä v reedukačnom centre,
vždy vypočuje maloleté dieťa, ktorého sa konanie o uložení výchovného opatrenia alebo konanie o

nariadení ústavnej starostlivosti týka.

14. Za podstatný pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa považuje, okrem iného,
aj názor dieťaťa. Osobitná úprava participačných práv maloletého v rozsahu práva byť vypočuté je
upravená aj v ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť

samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa
rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru
maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej
vyspelosti. Takto formulované zákonné ustanovenie reguluje právo dieťaťa byť vypočuté v súdnych či
administratívnych konaniach, ktoré sa ho týkajú. Práve aj § 43 Zákona o rodine zaväzuje príslušné

orgány v konaniach, ktoré sa týkajú dieťaťa, jeho názor zisťovať a prikladať mu primeranú váhu,
s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého.
Ďalšiu vnútroštátnu úpravu zisťovania názoru maloletého obsahuje aj Zákon č. 305/2005 Z.z.
o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, kde je orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately povinný názor maloletého posudzovať v prípadoch, keď vykonáva funkciu kolízneho

opatrovníka.
Procesnoprávna úprava participačných práv detí je regulovaná aj v Civilnom mimosporovom poriadku,
a to v základných princípoch Čl. 4, kedy Civilný mimosporový poriadok upravuje povinnosť súdu konať
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a ak je to vhodné, povinnosť informovať maloletého o všetkých
otázkach týkajúcich sa priebehu konania. Právo dieťaťa na informácie je zdôraznené v konaniach vo

veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 116 CMP). Právo dieťaťa byť vypočuté vo veciach, ktoré sa
ho týkajú, je priamo upravené aj v § 38 CMP.
Postup súdu v prípade zisťovania názoru dieťaťa upravuje aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,krajskésúdy,Špeciálnysúdavojenskésúdyvovyššiecitovanom§51c,ktorýmsaakcentuje požiadavka
na vypočutie maloletého dieťaťa, ktorého sa týka konanie o nariadenie výchovného opatrenia alebo
o nariadenie ústavnej starostlivosti, naplní sa tak požiadavka na zisťovanie názoru maloletého, ktorý je

účastníkom týchto konaní, pretože len tak budú naplnené participačné práva maloletého.

15. Dohovor o právach dieťaťa v Čl. 12 zakotvuje právo dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom, alebo
administratívnom konaní, ktorého sa týka. Vo všeobecnom komentári 12 (2009) k právu dieťaťa byť
vypočuté Výbor OSN pre práva dieťaťa zdôraznil, že toto ustanovenie sa uplatňuje na všetky príslušné

súdne konania, týkajúce sa dieťaťa, a to bez obmedzenia. Právo byť vypočutý sa uplatňuje tak na
konania, ktoré iniciuje dieťa, ako aj na tie, ktoré sú začaté inými osobami a ktoré majú na dieťa vplyv.
Z uvedeného vyplýva, že aj napriek špecifickosti neodkladného opatrenia sa Čl. 12 na dané konanie
musí aplikovať a maloletému by malo byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho nariadenie. Dohovor
zabezpečuje väčší rozsah práv než vnútroštátne právne akty, platí preto jeho režim prednosti pred
zákonom už v zmysle spomínaného Čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Táto, navyše, zaručuje osobitnú ochranu

maloletým. Nemožno opomenúť ani fakt, že predmetom neodkladného opatrenia nie je vec či právo,
nejde o majetok, ale o maloleté dieťa, plnohodnotný subjekt, o ktorom nemožno rozhodovať, ako by
bolo púhou vecou, resp. objektom rozhodovania, ale musí mu byť daný priestor na to, aby sa vyjadril
o veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka a mohol sa tým realizovať jeho najlepší záujem, ktorý má byť
prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí, ktoré majú na dieťa vplyv. Dieťa nemožno

postaviť len do pozície pasívneho pozorovateľa udalosti.
Povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže platiť
absolútne. Pochopiteľne tomu tak bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude možné dieťa
vypočuť, napríklad z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť o nariadení
neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 CMP), alebo z dôvodu príliš nízkeho

veku dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa však nezakotvuje žiaden minimálny vekový limit, odkedy je
dieťa schopné vyjadriť svoj názor.

16. Ustanovenie § 367 CMP je jedno z frekventovaných ustanovení aplikovaných v poručenskej
agende súdov, kedy sa častokrát rodičia, prípadne iné osoby, ktoré majú v starostlivosti maloleté

deti, domáhajú formou neodkladného opatrenia odovzdania dieťaťa do osobnej starostlivosti, prípadne
orgány sociálnoprávnej ochrany detí navrhujú odovzdanie maloletého do centier pre rodiny a deti alebo
do diagnostických ústavov, reedukačných ústavov a podobne.

17. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP,

lehota je sedemdňová. Ani táto, nevylučuje možnosť zistiť názor dieťaťa. Pre mimosporové konanie
je zároveň príznačné, že súd môže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzať aj z iných
skutočností, než tých, ktoré navrhovateľ uviedol (vyšetrovací princíp). Vypočuť si názor toho, koho sa
neodkladné opatrenie priamo týka, t.j. maloletý a pri rozhodnutí o (ne)nariadení neodkladného opatrenia
naň prihliadnuť je preto namieste. Najlepší záujem dieťaťa musí byť braný do úvahy v každom konaní,

nielen v konaní vo veci samej. Ak dieťa má schopnosť vyjadriť svoj názor, z procesu hľadania jeho
najlepšieho záujmu ho nemožno vynechať. S pribúdajúcim vekom a rozumovou a citovou vyspelosťou
sa miera participácie detí na konaniach, ktoré sa ich týkajú, nutne musí zvyšovať. Z uvedeného vyplýva,
že niet v zásade dôvodu, prečo by sa právo dieťaťa vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho bezprostredne
dotýkajú, nemalo vzťahovať aj na konanie o nariadení neodkladného opatrenia. Je pravdou, že záujem

na rýchlej a účinnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom osoby, voči ktorej návrh
smeruje, vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam, nemôže však mať bez ďalšieho prednosť pred
právom dieťaťa, aby jeho najlepší záujem bol prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je potom jedným
z najvýznamnejších prostriedkov realizácie jeho najlepšieho záujmu, to ale neznamená, že je jediným

prostriedkom. Súd musí posúdiť najlepší záujem dieťaťa komplexne, nielen s ohľadom na jeho názory
a priania. Povinnosť súdu zisťovať názor maloletého nezbavuje ani ustanovenie opatrovníka, nezisťovať
názor maloletého priamo (jeho výsluchom) je možné len v jeho záujme; takýto postup je potrebné vždy
odôvodniť. Druhá veta Čl. 4 základných princípov CMP nakoniec prikazuje súdu konať v najlepšom
záujme dieťaťa, ak je účastníkom konania. Opomenutím vypočuť si názor dieťaťa bez legitímnych

dôvodov by poprelo zmysel druhej vety Čl. 4 a v konečnom dôsledku by znamenalo porušenie ústavne
zaručených práv dieťaťa.18. Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné
opatrenie na základe návrhu ÚPSVaR Žilina v znení, že starí rodičia sú povinní odovzdať maloletého
do starostlivosti zariadenia CDR N. za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky na obdobie troch

mesiacov od umiestnenia. V čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu úradu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, bol osvedčovaný stav na strane maloletého na základe
zistení, uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd zistil, že dňa 04.09.2025 bol doručený súdu prvej inštancie návrh ÚPSVaR Žilina,

aby starí rodičia odovzdali maloletého do CDR N. z dôvodu, že maloletý odmieta rešpektovať autority
v škole, aj doma, nedodržiava dohodnuté pravidlá, opakovane má v škole neospravedlnené absencie .
V prostredí náhradnej rodiny nie je aktuálne vytvorené pre maloletého také prostredie, ktoré by
zabezpečovalo jeho priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin, Starí rodičia jeho výchovu nezvládajú.

20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po
ňom, nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má súd

zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie
(tzv. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov. Napriek tejto
základnej charakteristike rozhodnutia o neodkladnom opatrení je potrebné, aby súd prvej inštancie
zodpovedal na nosné otázky, položené v podanom návrhu/podnete. Pripomína odvolací súd, že mieru

pravdepodobnosti,sakousúuvedenéúdajepravdivé,pritomsúdvyhodnocujevzhľadomnaindividuálne
okolnosti návrhu. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov
účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
Pokiaľ ide o veci, týkajúce sa maloletých, inštitút neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy,

ak je daná naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia takej intenzity, že osvedčovaný stav
ohrozenia života, zdravia a záujmov maloletého dieťaťa nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, len
nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že neodkladným opatrením navrhnutá
zmena zariadenia, hoci aj dočasne do navrhnutého CDR, je krajným riešením, pre ktoré sa vyžaduje
osvedčenie natoľko závažných okolností, ktorú situáciu je nevyhnutné riešiť nariadením neodkladného

opatrenia.

21. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto postup
v spise súdu prvej inštancie absentuje, z ktorého záveru vyplýva, že odvolací súd nemohol vyhodnotiť
procesný postup, ktorý vyústil do rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny a vytvárajúci

relevantný postup pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uvedené citované ustanovenia (prioritne § 51c
vyhlášky, ako aj ustanovenia uvedené v ods. 12-15 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) sú
odrazom participačných práv dieťaťa. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti ani dôvody,
pre ktoré uvedenú vyhlášku (v spojení s ďalšími ustanovenia upravujúcimi participačné práva dieťa)
neaplikoval. Ani samotný úrad, ktorý podal návrh, nevykonal s maloletým neformálny pohovor, v ktorom

by zisťoval názor maloletého na predmet konania – nariadenie jeho pobytu v CDR N. a s tým spojenú
povinnosť starých rodičov odovzdať ho do starostlivosti do tohto centra.
Odvolací súd preto vyhodnotil odvolaciu námietku starého otca o nevypočutí maloletého ako dôvodnú.

22. Odvolací súd vo vzťahu k svojim nasledujúcim záverom považuje za podstatné primárne uviesť, že

odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť uznesenia
a odôvodnenia súčasne. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom

na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie v písomnej
forme rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade
prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnomposúdení veci. Inak v podanom odôvodnení rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť
a odôvodnenie. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Odvolací súd len nad rámec uvádza, že najdôležitejšou

súčasťou odôvodnenia akéhokoľvek uznesenia je tzv. právna veta, t.j. právny názor konajúceho súdu,
ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd
vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.

23. Vykonaním odvolacieho prieskumu vo vzťahu k odvolaniu otca odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie nedôsledne zisťoval pomery na nariadenie neodkladného opatrenia. Závery súdu prvej
inštancie v napadnutom uznesení sú predčasné, a to nielen vzhľadom na vyššie vytýkané nedostatky
vo vykonaní dokazovania formou osvedčovania, ale aj vzhľadom na vyššie uvedené odvolacím súdom
nezodpovedané otázky súdom prvej inštancie.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa riadil vyššie

spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia
v okolnostiach konkrétne prejednávanej veci v skutkovej, ako i právnej rovine. V danom prípade, podľa
odvolacieho súdu, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že
súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil
nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých

právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom.
V tejto súvislosti tiež neúplne nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP.

25. Až na podklade riadne zisteného a osvedčeného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne

posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo
rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

26. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré

je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III.US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).