Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 0T/227/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125013748
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1125013748.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa

14.10.2025 v Bratislave rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný
T. M. N.. XX.XX.XXXX M. A.
C. A. A. XXXX/XX, Bratislava

sa uznáva za vinného, že

dňa 20.09.2025 v čase o 23:10 hod. v Bratislave po Lamačskej ceste z Bratislavy - Dúbravky smerom do
centra mesta pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, šedá metalíza,
EČV: A.-XXXBH, kde pri čerpacej stanici OMV na Lamačskej ceste 1B, Bratislava bol zastavený a
kontrolovaný hliadkou PZ, a na výzvu hliadky PZ sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške na alkohol dňa
20.09.2025 o 23:15 hod. s výsledkom 1,20 mg/l alkoholu v dychu, a následne o 23:29 hod. s výsledkom
1,20 mg/l alkoholu v dychu,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a zároveň sa mu
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá v skúšobnej
dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.Podľa§60ods.1písm.a)a§34ods.6 Trestnéhozákonasaobžalovanémupopritresteodňatiaslobody
ukladá trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, šedá metalíza, EČV:
A.-XXXBH, M.: G..

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 a § 34 ods. 6 Trestného zákona sa obžalovanému popri
treste odňatia slobody ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu

7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.09.2025 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal obžalobu na menovaného
obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h)
Trestného poriadku kladne vyhlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného

činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň obžalovaný počas trestného
stíhania významne nemenil postoj ku skutku. Na základe uvedených vyhlásení súd u obžalovaného v
súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257

ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal
k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a
prípadnom ochrannom opatrení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať,

podľa § 268 ods. 5 Tr. por. s použitím § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaním odborného vyjadrenia z č. l. 77 a
podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov, a to:
- rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/52/2020 z č. l. 26-32,
- uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/92/2020 z č. l. 33-38,
- lustrácie z č. l. 40,

- evidenčná karta vozidla z č. l. 41,
- evidenčná karta vodiča z č. l. 42-45,
- pracovná zmluva z č. l. 80-83,
- prehlásenie z č. l. 84,
- aktuálny odpis registra trestov obžalovaného.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkaz písomným sľubom z č. l. 78 a úradným
záznamom z č. l. 79. Pokiaľ ide o písomný sľub z č. l. 78, súd posúdil dôkazný návrh na jeho prečítanie za
nadbytočný, predmetná listina nebola spôsobilá priniesť dôkaz o skutočnostiach, ktoré by neboli známe,
ani o takých skutočnostiach, ktoré by boli dôležité pre trestné konanie. Pokiaľ ide o úradný záznam z

č. l. 79, predmetná listina nebola spôsobilá priniesť dôkaz o skutočnostiach, ktoré by neboli známe, ani
o takých skutočnostiach, ktoré by boli dôležité pre trestné konanie. Súd zároveň pripomína, že úradné
záznamy nemôžu podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky slúžiť ako dôkaz v
konaní pred súdom (napr. R 26/1989, R 17/1997).

Súd vykonaním uvedených dôkazov a rozhodnutím o dôkazných návrhoch strán vyčerpal dôkazné
návrhystránainédôkazy,ktorýchvykonaniebybolopotrebnéknaplneniuúčelutrestnéhokonania,súdu
známe neboli. Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom vzal za dokázané
nasledovné.Z odborného vyjadrenia z č. l. 77 vyplynulo, že obžalovaný nie je závislý na alkohole a ani látkach, ktoré
závislosť vyvolávajú.

Z rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/52/2020 z č. l. 26-32 a z uznesenia Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 4To/92/2020 z č. l. 33-38 vyplynulo, že obžalovaný sa dňa 27.05.2020 v súvislosti s
vedením motorového vozidla po požití alkoholu, keď mu bolo nameraných 2,25 promile alkoholu v krvi,
resp. 2,27 promile alkoholu v krvi dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený označeným rozhodnutím právoplatným dňa 18.02.2021

na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
2 roky a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov vo výmere 30 mesiacov. Z
aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že v súvislosti s uvedeným odsúdením išlo
o prvé odsúdenie obžalovaného, pričom obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečnej odsúdenia na
trest odňatia slobody osvedčil a v skúšobnej dobe podmienečného upustenie od výkonu trestu zákazu
činnosti sa osvedčil a na obžalovaného sa v súvislosti s uvedeným odsúdením hľadí, akoby nebol

odsúdený.

Z lustrácie z č. l. 40 a z evidenčnej karty vodiča z č. l. 42-45 zhodne vyplynulo, že obžalovaný sa
dňa 17.07.2024 a dňa 28.05.2023 dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
pričom nešlo o priestupky spáchané závažným spôsobom, ani priestupky v súvislosti s požitím alkoholu.

Z evidenčnej karty vozidla z č. l. 42-45 vyplynulo, že obžalovaný je jediným vlastníkom osobného
motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: A.-XXXBH, VIN: G..

Z pracovnej zmluvy z č. l. 80-83 vyplynulo, že obžalovaný je od 01.10.2025 zamestnaný na dobu neurčitú

na pracovnej pozícii predajca náhradných dielov.

Z ostatných dôkazov nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti.

Súd na základe zisteného skutkového stavu v prvom rade posudzoval možnosť skončenia veci tzv.

odklonom, pričom dospel k záveru, že pre skončenie veci niektorým z tzv. odklonov neboli splnené
zákonné podmienky, najmä súd považoval takýto spôsob rozhodnutia za nedostačujúci. V danom
prípade je potrebné prihliadnuť na osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa protiprávneho
konania v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd je tak toho názoru, že vzhľadom na osobu
obvineného nie je dostačujúce rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

Súd tak konal a rozhodoval o vine obžalovaného a o treste, prípadne o ochrannom opatrení.

V otázke viny súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete,

ku ktorému vyhlásil svoju vinu a súd toto vyhlásenie prijal, naplnil znaky skutkovej podstaty označeného
trestného činu.

V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného
zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti

obžalovaným a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli
vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť
už nepáchal a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd pri ukladaní trestu (z hľadiska druhu trestu) ďalej vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného

činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca, a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a
tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi
prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť
súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad tzv. alternatívnych, teda nespojených s odňatím slobody),
prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje

zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na jeden rok. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny
(§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej
sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z
toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr.zák. argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná
forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd tak za stíhaný trestný
čin môže uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej

práce, trest zákazu činnosti a podobne. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že stíhaný trestný
čin nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať
pri ňom trest odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti
spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je trestom ultima ratio
(poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom

zjavne viesť k náprave obžalovaného.

V tomto smere súd vychádzal z toho, že obžalovaný sa síce dopustil protiprávneho skutku, pričom išlo
vo všeobecnosti o menej závažný trestný čin, avšak spôsob spáchania skutku zo strany obžalovaného
bol závažný, a to najmä tým, že množstvo alkoholu v krvi obžalovaného počas vedenia motorového
vozidla prekročilo hranicu 2 ‰, čo výrazne zvyšuje mieru ohrozenia, navyše motorové vozidlo viedol

po Lamačskej ceste v Bratislave, kde je frekventovaná premávka aj v nočných hodinách, keďže ide o
jeden z hlavných ťahov v meste. Pritom v osobe obžalovaného sa nejedná o disciplinovaného vodiča,
obžalovaný sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Preto je súd toho názoru, že na obžalovaného je nutné pôsobiť ultimatívnym druhom trestu, aby došlo
k zmene jeho správania a k zachovávaniu právnych predpisov upravujúcich povinnosti obžalovaného

ako vodiča motorového vozidla. Ďalej medzi funkcie trestu patrí aj funkcia generálnej prevencie, kedy
uložený trest má odradiť iných od páchania trestnej činnosti. Spoločnosť negatívne a pomerne citlivo
vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi, a to najmä v súvislosti s požitím
alkoholických nápojov. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov (pozri
napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 06.03.2014, sp. zn. 4To/152/2013). Súd vychádzajúc z

uvedených okolností musel odmietnuť uloženie samostatného menej represívneho tzv. alternatívneho
trestu ako trestu neprimeraného vzhľadom na charakter skutku a osobu obžalovaného, a teda dospel k
záveru, že je nevyhnutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výmeru trestu súd ukladal trest podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, t. j. trest odňatia

slobody v trestnej sadzbe až na jeden rok. Súd pri výmere trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného
zákona. V tomto smere súd jednak zohľadnil postoj obžalovaného ku skutku a možnosť jeho nápravy,
keď obžalovaný skutok doznáva a ľutuje, stavia sa k nemu kriticky. Súd ďalej prihliadol aj na osobu
obžalovaného, keď u obžalovaného je potrebné poukázať na jeho nedisciplinovanosť a opakovanosť
protiprávneho konania v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd pri ukladaní trestu ďalej prihliadol

aj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následky, ako aj pohnútku obžalovaného. Vo vzťahu k
pohnútke obžalovaného je potrebné poukázať na správanie obžalovaného, keď napriek tomu, že nič
ho nenútilo sadnúť za volant opitý, keď mohol svoju cestu absolvovať napríklad taxislužbou, napriek
tomu sadol opitý za volant k úplne bezvýznamnej jazde (nešlo napríklad o jazdu do nemocnice pri
ohrození života alebo zdravia a pod.). Vo vzťahu k spôsobu spáchania skutku je potrebné opätovne

pripomenúť, že obžalovaný viedol svoje motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom množstvo
alkoholu v jeho krvi prekročilo hranicu 2 ‰, čo výrazne zvyšuje riziko ohrozenia. Vo vzťahu k následkom
stíhaného trestného činu ako ohrozovacieho trestného činu je potrebné opätovne poukázať na to, že
obžalovaný motorové vozidlo viedol po Lamačskej ceste v Bratislave, kde je frekventovaná premávka
aj v nočných hodinách, keďže ide o jeden z hlavných ťahov v meste, teda miera ohrozenia bola vyššia.

Na druhej strane obžalovaný vozidlo viedol v nočných hodinách, kedy je premávka vo všeobecnosti
menej frekventovaná, je podstatne znížený pohyb chodcov, čo znižuje nebezpečnosť stíhaného konania
obžalovaného. Tiež je nutné poukázať na to, že ujmu na živote alebo zdraví alebo škodu na majetku v
konečnom dôsledku nespôsobil. Súd ďalej zohľadnil podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pomer a mieru
priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností. V rámci priťažujúcich okolností súd žiadnu nezistil.

V rámci poľahčujúcich okolností súd zohľadnil, že obžalovaný sa ku skutku priznal a vyjadril úprimnú
ľútosť nad spáchaným skutkom, teda poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. V
súhrne všetkých uvedených okolností súd považoval za primerané uloženie trestu v polovici trestnej
sadzby. Súd tak uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý považoval za primeraný, nie
neprimerane prísny, spôsobilý naplniť funkcie trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Súd ďalej posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného. Pri úvahe o
podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce
sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorýobvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu
alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel
k záveru, že u obžalovaného je možné dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu. Vzhľadom na to, že

obžalovaný s výnimkou protiprávnej činnosti na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky viedol
inak riadny život, čo vyplynulo z jeho výsluchu a opak v konaní dokázaný nebol, možno prognózovať,
že uloženie podmienečného trestu spolu s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvekdruhuatrestuprepadnutiaveci,ktoréeliminujúpotenciálobžalovanéhopokračovaťvďalšej
protiprávnej činnosti, bude dostatočným postihom smerujúcim k tomu, aby obžalovaný v budúcnosti

viedol riadny život a vyvaroval sa protiprávnej činnosti. Navyše obžalovaný sa ku skutku priznáva
a tento ľutuje, čo dáva súdu istú záruku, že môže u obžalovaného dôjsť k náprave. Je potrebné
poukázať tiež na to, že obžalovaný je zamestnaný, pričom trest odňatia slobody by ho vyradil zo
zamestnania. Obžalovaný má tiež dve maloleté deti, ku ktorým mu trvá vyživovacia povinnosť, na čo je
nutné podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona prihliadať pri úvahách o možnosti podmienečného odkladu
výkonu trestu. Pokiaľ prokurátor poukazoval na skoršie odsúdenie obžalovaného, v tomto smere je

nutné zdôrazniť, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného je už zahladené, a preto nie je možné
na obžalovaného nahliadať ako na recidivistu a s poukazom na zahladené odsúdenia obžalovanému
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody (pozri rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
1To/62/2025 zo dňa 01.10.2025). Pritom súd je toho názoru, že ak podľa zákonodarcu s poukazom na
§ 61 ods. 7 Trestného zákona pri ukladaní trestu zákazu činnosti nemá zahladenie odsúdenia vplyv na

ukladanie trestu, a contrario pri ukladaní iného druhu trestu, vrátane trestu odňatia slobody zahladenie
odsúdenia vplyv má a zahladené odsúdenie nemôže priťažovať obžalovanému, ako to v prejednávanej
veci navrhoval prokurátor. Pokiaľ by aj súd hľadel na skoršie odsúdenie obžalovaného, tak je nutné
potom poukázať na to, že obžalovaný bol skorším zahľadeným odsúdením odsúdený na podmienečný
trest, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil, teda podmienečný trest má u obžalovaného potenciál k

tomu, aby obžalovaného viedol k náprave a eliminoval u obžalovaného protiprávne konanie. Uvedené
okolnosti vo svojom súhrne tak opodstatňujú podmienečný odklad výkonu trestu u obžalovaného a
naopak uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore s ust. 33a ods. 3 Trestného
zákona. Preto súd pristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., pričom dĺžku skúšobnej doby v trvaní 5 rokov považoval súd za primeranú,

spôsobilú sledovať správanie obžalovaného, teda či uložený podmienečný trest má na obžalovaného
želaný výchovný vplyv v tom smere, že bude viesť riadny život. Súd zároveň podľa § 51 ods. 1 Tr. zák.
uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a uložil obžalovanému
povinnosť podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona spočívajúcu v zákaze požívať alkoholické
nápoje, ktorá môže byť spôsobilá viesť obžalovaného k tomu, aby sa zdržal ďalšej protiprávnej činnosti

pod vplyvom alkoholu. Pritom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nie je závislý od
alkoholu, teda obžalovaný môže byť schopný účinne splniť túto uloženú povinnosť smerujúcu k tomu,
aby viedol riadny život aj bez priameho výkonu trestu odňatia slobody. Uloženie iných povinností alebo
obmedzení vyhodnotil súd ako neúčelné.

Pri určení dĺžky trvania skúšobnej doby podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd na jednej strane
prihliadol na postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, ku ktorému sa stavia jednoznačne
kriticky, na druhej strane prihliadol na doterajší postoj obžalovaného k rešpektovaniu pravidiel cestnej
premávky, a preto obžalovanému určil dlhú skúšobnú dobu. Súd takto určenú skúšobnú dobu považuje
za primeranú na sledovanie ďalšieho života obžalovaného a jeho nápravu.

Súd zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona popri treste odňatia slobody podľa § 34 ods.
6 Trestného zákona uložil aj trest prepadnutia veci, a to motorového vozidla označeného vo výroku
rozsudku, ktoré obžalovaný použil na spáchanie stíhaného trestného činu. Uloženie takéhoto trestu
považoval súd za opodstatnené k naplneniu účelu trestu, ktorým je okrem iného zabrániť obžalovanému

v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Súd podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona rozhodol, že vlastníkom
prepadnutej veci sa stáva štát, keďže nezistil žiadnu takú okolnosť, pre ktorú by mal rozhodnúť
na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, inak. Pokiaľ
obhajoba v záverečnej reči namietala, že predmetné motorové vozidlo je predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov obžalovaného a jeho bývalej manželky, súd takúto skutočnosť v konaní

nezistil. Z vykonaného dokazovania evidenčnou kartou vozidla z č. l. 42-45 vyplynulo, že obžalovaný
je jediným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: A.-XXXBH, VIN: G.,
pričom dôkaz o opaku v konaní nebol produkovaný žiadny, teda súd nemal o vlastníctve obžalovaného
pochybnosti. V konaní nebolo dokázané, že by predmetné motorové vozidlo nadobudol obžalovaný zatrvania manželstva, že prípadné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov obžalovaného a jeho bývalej
manželky doposiaľ nebolo vysporiadané, že predmetné motorové vozidlo nadobudol obžalovaný inak
než darom alebo dedením, že predmetné motorové vozidlo neslúži len osobnej potrebe obžalovaného.

Súd tak obhajobnú námietku posúdil ako neopodstatnenú.

Súd v zmysle § 34 ods. 6 a § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému popri
podmienečnom treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením

motorového vozidla.

V tomto smere súd poukazuje na to, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 7 Trestného
zákona na zahladenie skoršieho odsúdenia obžalovaného neprihliadal. Preto súd bol povinný uložiť
obžalovanémutrestzákazučinnostipodľa§61ods.3Trestnéhozákonavhornejpolovicitrestnejsadzby,
keďže obžalovaný už bol odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Súd tak ukladal trest
zákazu činnosti v trestnej sadzbe 5 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov. Súd pri ukladaní trestu zákazu
činnosti poukazuje tiež na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo
vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi, a to najmä porušenie zákazu viesť
motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov či iných návykových látok, ktoré často končia

dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá
cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil
iných od páchania trestných činov. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. marca 2014, sp. zn.
4To/152/2013)

Súd vychádzajúc z uvedených úvah a prihliadnuc na spôsob spáchania skutku, keď obžalovaného v
podstate žiadna vážna okolnosť nenútila viesť v čase skutku motorové vozidlo, a naopak žiadna vážna
okolnosť ho neobmedzovala v tom, aby k preprave namiesto ním vedeného motorového vozidla využil
verejnú dopravu (napr. taxislužbu), ako aj na spôsob spáchania skutku, keď obžalovaný mal nameranú
hodnotu alkoholu v organizme zodpovedajúcu viac ako 2 promile alkoholu v krvi, čo predstavuje stupeň

ťažkej opitosti, prihliadnuc tiež na následok skutku, keď obžalovaný sa svojho konania dopustil na
jednom z hlavných ťahov v meste, kde býva frekventovaná premávka, čím ohrozil väčší počet účastníkov
cestnej premávky, považoval za vylúčené uloženie mierneho trestu zákazu činnosti, ako to navrhovala
obhajoba. Naopak už samotný trest zákazu činnosti vo výmere sedem rokov a šesť mesiacov vzhľadom
na spôsob spáchania skutku a následky trestného činu, ako aj osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane

dopúšťa priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a v minulosti sa už dopustil prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pričom aj pri prvom
svojom trestnom čine mal hladinu alkoholu v krvi presahujúcu 2 promile, teda ťažký stupeň opitosti,
považuje súd za skôr miernejší trest, avšak dostatočný vzhľadom na postoj obžalovaného k svojmu
skutku, ktorý úprimne oľutoval a vyjadril úprimnú vôľu viesť riadny život. Preto súd dospel k záveru, že

uloženie tohto druhu trestu (popri uloženom podmienečnom treste odňatia slobody a treste prepadnutia
veci) a v určenej výmere je sankciou spôsobilou naplniť účel trestu, a to vrátane generálnej prevencie.
Takto uložený trest povedie k účinnej náprave obžalovaného a k plnému uvedomeniu si na strane
obžalovaného, že vedenie motorového vozidla je nezlučiteľné s predchádzajúcim požitím alkoholu,
zabráni obžalovanému páchať ďalšiu trestnú činnosť v súvislosti s vedením motorového vozidla a

uložená sankcia svojou silou a významom odradí aj iných vodičov od páchania obdobnej trestnej
činnosti.

Pre úplnosť odôvodnenia je potrebné tiež uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument
strany (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999). Súd je pritom toho názoru, že všetky podstatné

otázky nastolené účastníkmi konania, vrátane obhajoby obžalovaného spočívajúcej predovšetkým v
poukazovaní na jeho postoj ku skutku a okolnosti skutku, boli v rámci odôvodnenia zodpovedané. Ak
aj súd nereagoval na úvahy obhajcu o podvode ženy prednesené v záverečnej reči, bolo to preto,
že v konaní takáto skutočnosť nebola stranami vôbec tvrdená v súvislosti so skutkom, nebola tak anidokazovaná a najmä nemala relevantný vplyv na skutkový a právny základ rozhodnutia. Ak aj súd
nereagoval na úvahy obhajcu ohľadom iného prípadu zabitia 17 ľudí v Polomke, kedy páchateľ podľa
obhajcudostalmiernejšítrest,prednesenévzáverečnejreči,vkonanívtomtosmereneboliprodukované

žiadne dôkazy a nebolo tak možné relevantne posúdiť, či išlo o podobné okolnosti skutku a osoby
páchateľa, najmä či skutok v Polomke bol spáchaný v súvislosti s požitím alkoholu, či páchateľ skutku
už bol pred stíhaným skutkom odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku a pod., preto sa
súd podrobnejšie týmito úvahami obhajcu nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde
Bratislava I. Rozsudok nemôže napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe.