Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201899
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5625201899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava – mestská časť Karlova Ves,
IČO: 56 398 255, proti žalovanému: GAMA MO plus s.r.o., so sídlom Hlavná 592, 032 61 Važec, IČO:
44 552 416, o zaplatenie 203,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 58,75 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111,36 eur, pokutu 33,- eur a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky 2,70 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 43,5 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2025 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 203,11 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur
a trovy konania vo výške 25,- eur. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že je verejno-právna
inštitúcia zriadená na základe Zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajlenZákonč.157/2024Z.z.).Žalobcapoukázal
na ustanovenia § 30 ods. 1 a § 30 ods. 18 Zákona č. 157/2024 Z.z. a uviedol, že je aktívne vecne

legitimovanýnapodaniežalobypodľa§4ods.1a§10ods.5Zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len Zákon č. 340/2012 Z.z.). Žalovaný je zo zákona platiteľom
úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b/ Zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške podľa § 6 ods. 3 Zákona
č. 340/2012 Z.z. s mesačnou periodicitou platenia úhrad v zmysle § 7 Zákona č. 340/2012 Z.z. Žalobca
kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za obdobie podľa prehľadu
predpisov z databázy žalobcu. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. písomnou výzvou

z 02.10.2024, odoslanou hromadným elektronickým podaním na adresu pre doručovanie písomností
vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy.
Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, v zmysle
§ 10 ods. 4 Zákona č. 340/2012 Z.z. je povinný zaplatiť aj pokutu. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje
sumu 203,11 eur, pozostávajúcu z istiny 170,11 eur a pokuty vo výške 33,- eur a sumu 2,70 eur titulom
zaplatených poštových sadzieb.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil Výzvu na zaplatenie nedoplatku z 02.10.2024 – č.l. 3 spisu, Prehľad
predpisov a platieb – č.l. 4 spisu, ePotvrdenku – Rozpis zásielok pre A. – č.l. 6 spisu.3. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11.06.2025 postúpil spor Okresnému súdu Žilina ako súdu
kauzálne príslušnému na konanie v obchodno-právnych sporoch podľa § 22 písm. h/ Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP). Okresný súd

Žilina s postúpením sporu nesúhlasil, nakoľko mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným nejde
o obchodno-právny spor, na prejednanie ktorého by bola daná kauzálna príslušnosť Okresného
súdu Žilina. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 14Ncb/2/2025 zo dňa 22. júla 2025 rozhodol, že
súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
38Cb/97/2025 je Okresný súd Žilina. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Žiline konštatoval,

že v predmetnom spore už pri vzniku záväzkového vzťahu bolo zrejmé, že ide o dva podnikateľské
subjekty v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a rovnako bolo zrejmé, že sa týka
podnikateľskej činnosti žalovaného (odsek 18 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Vzhľadom
na vyššie uvedené, keďže žalobca je verejno-právnou inštitúciou zabezpečujúcou verejné potreby
a žalovaný je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, podľa názoru krajského
súdu bolo potrebné dospieť k záveru, že v danej veci ide o obchodno-právny spor, pričom na konanie

vobchodno-právnychsporochsúkauzálnepríslušnésúdyvymedzenév§22CSP.Zprocesno-právneho
hľadiska sa tak v tomto prípade jedná o obchodno-právny spor (odsek 19 odôvodnenia uznesenia). Hoci
krajský súd ďalej dodal, že toto posúdenie povahy sporu nie je pre právne posúdenie veci záväzné,
nakoľko bolo vykonané pre účely určenia kauzálnej príslušnosti súdu, pričom právne posúdenie je
predmetom sporu medzi stranami a nie sporu o príslušnosť súdov a toto sa odvíja od skutkových

okolností zistených v priebehu konania a nielen k okamihu jeho začatia, tak súd konštatuje, že v priebehu
konania neboli zistené také skutkové okolnosti, z ktorých by nevychádzal už Krajský súd v Žiline pri
rozhodovaní sporu o príslušnosť medzi Okresným súdom Liptovský Mikuláš a Okresným súdom Žilina
a ktoré by odôvodňovali iné právne posúdenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, než ktoré učinil Krajský súd v Žiline v uznesení sp.zn. 14Ncb/2/2025 zo dňa 22. júla 2025.

4. Okresný súd Žilina vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 38Cb/97/2025-68 zo dňa 05. augusta 2025.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením,
v ktorom uviedol, že nárok je čiastočne premlčaný. Žalobca nepreukázal, kedy voči nemu uplatnil
nárok na zaplatenie pokuty. V januári 2023 a februári 2023 mal žalovaný dvoch zamestnancov a nebol

povinný platiť poplatok. Poštovné požaduje žalobca vo výške 15,05 eur, avšak preukázal len 2,70 eur.
Žalovaný má postavenie chránenej dielne, a to v období, ktorej sa týkajú požadované úhrady, ako aj
dnes. Poskytuje možnosť práce dvom invalidným pracovníkom, do 31.12.2022 trom. Títo pracovníci boli
oslobodení od platenia koncesionárskych poplatkov a žalovaný mal za to, že ani on koncesionárske
poplatky neplatil.

5. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš z 20.08.2020 o priznaní postavenia chránenej dielne – č.l. 74 spisu
a Mesačný výkaz poistného a príspevkov do sociálnej poisťovne – č.l. 75 a nasledujúce spisu.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 17.09.2025 poukázal na §10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z., ktorý
hovorí o povinnosti vyzvať na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania, nie od jeho vzniku.
Žalobca doručuje výzvu na adresu sídla právnickej osoby alebo na platiteľom uvedenú korešpondenčnú
adresu. Žalobca poukázal na domnienku doručenia podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z., kedy
po doručení výzvy má platiteľ 30 dní na zaplatenie nedoplatku. Ak ho nezaplatí, tak vyberateľovi úhrad

vzniká nárok na pokutu vo výške 33,- až 166,- eur podľa počtu zamestnancov platiteľa 31. dňom
od doručenia výzvy. Týmto dňom vzniká povinnosť zaplatiť pokutu a začína plynúť premlčacia doba.
Žalobca tak označil za nepochybné, že nárok na zaplatenie pokuty nie je premlčaný. Žalobca ďalej
uviedol, že v dôsledku systémovej chyby predpis obsahuje šesť nadbytočných predpisov na úhradu
poštovného spolu vo výške 12,35 eur a v tejto časti vzal žalobu späť. Z dôvodu vznesenia námietky

premlčania vzal žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 37,12 eur predstavujúcu osem neuhradených
mesačných predpisov za september 2020 až apríl 2021. Nakoľko žalovaný preukázal, že v januári 2023
a februári 2023 zamestnával len dvoch zamestnancov, žalobu vzal späť aj v časti o zaplatenie 9,28
eur. Celkom tak žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 58,75 eur a zotrval na uplatnenej
žalobe čo do zaplatenia sumy 111,36 eur, predstavujúcej 24 neuhradených mesačných predpisov

za máj 2021 až december 2022 a marec 2023 až jún 2023, pokutu vo výške 33,- eur a poštovné
vo výške 2,70 eur. Záverom poukázal na to, že oslobodenie zamestnancov žalovaného od platenia
koncesionárskych poplatkov neznamená oslobodenie zamestnávateľa, nakoľko jemu vzniká povinnosť
platiť úhrady z iného titulu.7. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci vyjadril súhlas so zaplatením istiny 111,36 eur
a poštovného 2,70 eur. Nesúhlasil s úhradou pokuty 33,- eur, nakoľko vo výzve z 02.10.2024 žalobca

požadoval nedoplatok 172,81 eur, čo je o 58,75 eur viac ako požadovaná suma, čo možno považovať za
pokus o bezdôvodné obohatenie žalobcu. Mal za to, že doručenie výzvy z 02.10.2024 nezakladá nárok
na vymáhanie pokuty 33,- eur, nakoľko suma požadovaná vo výzve bola neoprávnená.

8. V písomnom vyjadrení z 13.11.2025 žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie v časti

neuhradenej istiny a poštových služieb spolu 114,06 eur. Vo zvyšnej časti zotrval na podanej žalobe.
K výzve na zaplatenie nedoplatku uviedol, že výška nedoplatku nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu
k vzniku povinnosti zaplatiť pokutu vo výške 33,- eur. Vyberateľ úhrady je povinný vyzvať platiteľa na
zaplatenie nedoplatkov v lehote 60 dní od jeho zistenia. Z uvedeného vyplýva, že jedinou rozhodujúcou
skutočnosťou pre vznik povinnosti žalobcu vyzvať žalovaného na zaplatenie nedoplatku je, že žalovaný
disponuje akokoľvek vysokým nedoplatkom. Je preto irelevantné, že žalobcom v súčasnosti uplatnený

nárok je nižší, ako suma nedoplatku uvedená vo výzve. Aj keby bola suma vo výzve nižšia o 53,75
eur, žalovanému by stále vznikla povinnosť pokutu zaplatiť, pokiaľ by nedoplatok v lehote 30 dní
odo dňa doručenia výzvy nezaplatil. Zároveň uviedol, že suma nedoplatku uplatnená vo výzve bola
v správnej výške. Príčinou späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bolo vznesenie námietky premlčania
zo strany žalovaného, pričom premlčaním pohľadávky žalobcov nárok nezanikol, iba sa oslabil, resp.

sa stal súdne nevymožiteľným. Ďalším dôvodom bolo zníženie počtu zamestnancov žalovaného, ktorú
skutočnosťbolžalovanývzmysle§9ods.7písm.a/Zákonač.340/2012Z.z.povinnýžalobcovioznámiť,
čo nespravil. Posledným dôvodom späťvzatia žaloby bolo uplatnenie nároku na zaplatenie viacerých
poštových sadzieb v zmysle § 10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z., ktorý nárok žalobcovi v skutočnosti
vznikol, nakoľko žalovanému v minulosti poslal viacero výziev, avšak z kapacitných dôvodov žalobca

neuschovávakaždýelektronickýpodacíhárokatedavžalobesiuplatňujenároknazaplateniepoštových
sadzieb iba za poslednú poslanú výzvu.

9. Po konštatovaní splnenia podmienok v zmysle § 177 ods. 2 písm. a/ CSP súd vo veci rozhodol
o žalobe žalobcu bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil

na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 14.11.2025.

10. Podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov /Zákon č. 157/2024 Z.z./: Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov
sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona

stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku
dňu účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 30 ods. 18 Zákona č. 157/2024 Z.z.: Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako
aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa
účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby

verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky
sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti
Slovenskej televízie a rozhlasu.

12.Podľa§3písmenob)Zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasom
atelevíziouSlovenskaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov/Zákonč.340/2012Z.z./:Platiteľúhrady
(ďalej len "platiteľ") je b) zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako
zamestnávateľ.

13. Podľa § 6 ods. 3 písmeno a) Zákona č. 340/2012 Z.z.: Platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za
každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.14. Podľa § 10 ods. 4 písmeno a) Zákona č. 340/2012 Z.z.: Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný
zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a).

15. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov /ďalej
len Obchodný zákonník/: Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom
verejnéhopráva,aksatýkajúzabezpečovaniaverejnýchpotriebalebovlastnejprevádzkyapodnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 387 Obchodného zákonníka: (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

17. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka: Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

18. Podľa § 397 Obchodného zákonníka: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov /ďalej len
Občiansky zákonník/: Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania podľa Zákona č. 340/2012 Z.z. za obdobie od septembra 2020 do júna
2023 spolu s pokutou podľa § 10 ods. 4 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. a nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky titulom poštovného. Záväzkovo-právny vzťah medzi stranami súd posúdil ako

vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca
má postavenie subjektu verejného práva a ním uplatnený nárok sa týka zabezpečovania verejných
potrieb v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a na strane žalovaného ide o podnikateľa, pričom
v konaní nebolo sporné, že povinnosť platiť úhradu v zmysle Zákona č. 340/2012 Z.z. súvisí s výkonom
jeho podnikateľskej činnosti.

21. V konaní nebolo sporné postavenie žalovaného ako platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. b/ Zákona
č. 340/2012 Z.z. a taktiež nebolo sporné, že v dotknutom období od septembra 2020 do júna 2023 bol
žalovaný povinný platiť úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške 4,64 eur
mesačne, s výnimkou mesiacov január 2023 a február 2023, kedy žalovaný preukázateľne zamestnával

len dvoch zamestnancov. Rovnako nebolo sporné, že túto úhradu tak ako vyplýva z prehľadu predpisov
a platieb za dotknuté obdobie, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 4 spisu, žalovaný nezaplatil.
Skutočnosť, že žalovaný má resp. v dotknutom období, ktorého sa týkajú požadované úhrady žalobcom,
mal postavenie chránenej dielne a zamestnával dvoch invalidných pracovníkov, nemá vplyv na jeho
povinnosť platiť úhradu podľa Zákona č. 340/2012 Z.z. Oslobodenie zamestnancov žalovaného od

platenia koncesionárskych poplatkov nezakladá oslobodenie samotného žalovaného. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný mal postavenie subjektu oslobodeného od povinnosti platiť úhradu v zmysle
§ 5 Zákona č. 340/2012 Z.z.

22. V rámci procesnej obrany žalovaný preukázal, že v mesiacoch január 2023 a február 2023

zamestnával len dvoch zamestnancov, v dôsledku čoho v uvedenom období nemal postavenia platiteľa
úhrady v zmysle § 3 písm. b/ Zákona č. 340/2012 Z.z. Vzhľadom na uvedené žalobca v uvedenej
časti o zaplatenie úhrady vo výške 9,28 eur vzal žalobu späť. V rámci procesnej obrany žalovaný ďalej
dôvodne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku posudzovanú súdom podľa ustanovenia §
387 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobca vzal

nárok čiastočne späť v rozsahu istiny vo výške 37,12 eur, predstavujúcej úhradu za obdobie september
2020 až apríl 2021. Žalobca taktiež vzal žalobu späť v časti nepreukázaných nákladov na poštovné
celkom vo výške 12,35 eur. S poukazom na dispozičné procesné úkony žalobcu súd konanie v časti
o zaplatenie sumy 58,75 eur zastavil.23. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie úhrady podľa Zákona č. 340/2012 Z.z. za
obdobie od mája 2021 do decembra 2022 a od marca 2023 do júna 2023 vo výške 4,64 eur krát 24

mesiacov, spolu 111,36 eur súd považoval žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný,
a to aj pri zohľadnení súhlasu žalovaného v druhom písomnom vyjadrení vo veci so zaplatením istiny
vo výške 111,36 eur. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od
doručenia výzvy žalobcu zo dňa 02.10.2024, preukázateľne zaslanej žalovanému dňa 04.10.2024,
žalobca dôvodne uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 33,- eur podľa §

10 ods. 4 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. Pokiaľ žalovaný namietal neoprávnenosť pokuty vo výške
33,- eur z dôvodu, že vo výzve z 02.10.2024 žalobca požadoval nedoplatok vo výške 172,81 eur, čo je
o 58,75 eur viac ako požadovaná suma, tak súd konštatuje, že dôvodom nepriznania istiny v žalobcom
pôvodne uplatnenej výške, bola žalovaným dôvodne vznesená námietka premlčania, nie skutočnosť, že
by žalobcom uplatnený nárok v pôvodnej žalovanej sume nebol pokiaľ ide o výšku úhrady podľa Zákona
č.340/2012Z.z.skutkovoaprávnedôvodný.Povinnosťplatiťúhraduvznikápriamozozákonavzmysle§

7odsek1Zákonač.340/2012Z.z.odprvéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnom
mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom. Odoslanie výzvy podľa § 10 ods. 2 žalovanému žalobca
preukázal dňa 04.10.2024 a jej doručenie žalovaný nespochybnil. To, že výzva obsahovala aj premlčané
nároky neznamená, že povinnosť na zaplatenie pokuty podľa § 10 ods. 4 písm. a/ Zákona č. 340/2012
Z.z. žalovanému nevznikla, nakoľko nesporné resp. nepremlčané nároky mal nepochybne možnosť

v lehote 30 dní od doručenia výzvy žalobcovi uhradiť, čo neurobil. Ako príslušenstvo pohľadávky si
žalobca dôvodne uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 2,70 eur titulom poštovného za zaslanie výzvy zo
dňa 02.10.2024. S poukazom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úhradu
podľa Zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške 111,36 eur, pokutu vo výške 33,- eur podľa § 10 ods. 4 písm.
a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. a príslušenstvo pohľadávky titulom uhradeného poštovného, t. j. náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,70 eur.

24. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojení s ustanovením §

256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Vo vzťahu k zastavenej časti konania vo výške 58,75 eur procesné zavinenie
znáša žalobca, ktorý vzal žalobu čiastočne späť v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania
žalovaným v dôsledku preukázaného zamestnávania menej ako dvoch zamestnancov žalovaným
v mesiacoch január 2023 a február 2023, ako aj v dôsledku dôkaznej núdze vo vzťahu k uplatnenému

nároku na poštovné vo výške 12,35 eur v zmysle predpisu platieb. Vzhľadom na uvedené súd na
zastavenú časť konania pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania prihliadal ako
na neúspech na strane žalobcu. Žalobca sa domáhal zaplatenie sumy celkom 203,11 eur, procesné
zavinenie nesie na zastavení konania v časti 58,75 eur, úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 147,06
eur. Čistý úspech je tak na strane žalobcu čo do sumy 88,31 eur, ktorý vo vzťahu k predmetu konania

v zmysle žaloby predstavuje 43,5 %. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 43,5 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Pre úplnosť súd uvádza, že to, že žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci vyjadril súhlas
so zaplatením istiny 111,36 eur a poštovného vo výške 2,70 eur, nepovažuje súd za uznanie tejto časti
uplatneného nároku v zmysle splnenia podmienok pre rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre
uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).