Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ján Burik
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/245/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124207224.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Miriam Štillovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. A., nar.
XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenúÚradompráce,sociálnychvecíarodinyČadca,akokolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov - matky B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1 A, IČO:
36 966 849 a otca E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F., bytom B. G. B., H. I. XX, zastúpeného
Mgr. Radoslavom Kyselom, advokátom, so sídlom v Žiline, Mládežnícka 599/14, v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/58/2024-233 zo dňa 5. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o úprave styku otca s maloletou A. (VI., VII., VIII.), ako aj
v súvisiacom výroku o trovách konania (IX.) z r u š u j e a v týchto častiach vec v r a c i a okresnému
súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline potom, čo maloletú A. A. zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok a otcovi uložil povinnosť platiť výživné pre maloletú v sume 130,- Eur mesačne, upravil styk
otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každú párnu nedeľu v čase
od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky, ktorá je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Otec si
maloletú prevezme pred bydliskom matky, následne po skončení stretnutia maloletú odovzdá v mieste
bydliska matky.
Svoje rozhodnutie v tejto časti (úprava styku otca s maloletou dcérou) odôvodnil ust. § 25 ods. 2 Zákona
o rodine, keď prihliadajúc na vek maloletej a fakt, že v súčasnosti kontakt otca s dieťaťom je poznačený
ich vzájomným odlúčením mal za to, že styk v rozsahu 2 hodín každý párny týždeň je primeraný, a to
aj na tú skutočnosť, že dieťa je prirodzene naviazané na matku, ku ktorej má vybudovanú blízku väzbu.
Rozsah styku bol upravený po vyjadrení matky k dennému režimu dieťaťa.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec maloletého
dieťaťa. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave styku otca s maloletou
dcérou zrušiť a v týchto častiach vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Dôvodil s tým, že rozsah styku
ako určil súd prvej inštancie nezodpovedal skutočnému stavu veci. Úprava styku v rozsahu 2 hodín
nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa, ktorý nepochybne spočíva v budovaní si náležitej citovej väzby
k obidvom rodičom. Pojednávania vo veci starostlivosti o maloleté dieťa pred súdom prvej inštancie sa
nezúčastnil nie z vlastnej viny, a teda mu nebolo umožnené preniesť argumentáciu predmetnej veci. Aj
keď s matkou nežili v spoločnej domácnosti pravidelne od narodenia maloletého dieťaťa, každý týždeň
dochádzal na niekoľko dní v týždni za maloletou dcérou a matkou, a to v takej miere, ako mu to jehopracovné možnosti umožnili. V tom čase sa aj podieľal na každodennej starostlivosti o maloleté dieťa
atrávilsnímmaximálnymožnýčas.Dieťaťukupovalvšetkypotrebnébežnéveciabrávalajnaviacdňové
výlety, a to aj bez prítomnosti matky. Matka dokonca v tom čase súhlasila aj s tým, aby otec vzal maloleté
dieťa bez jej prítomnosti na trvalý pobyt do Tatier a už týmto spôsobom je preukázané, že je v jeho
možnostiach a najmä schopnostiach sa o dieťa postarať, ako aj to, že má vybudovanú pevnú citovú
väzbu, a to aj napriek nepochopiteľným snahám matky o zamedzenie akéhokoľvek styku a kontaktu otca
s maloletým dieťaťom. V súčasnej dobe býva v B. G. B. a bydlisko matky s maloletým dieťaťom je v obci
D.. Pri stretávaní otca s maloletým dieťaťom vo frekvencii styku raz za 2 týždne, navyše v trvaní iba 2
hodín za prítomnosti matky je nereálne, aby mal otec akúkoľvek možnosť čo i len maloleté dieťa ukázať
svojej blízkej rodine, nakoľko to z povahy veci časovo nie je možné.
3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch o úprave styku ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia otca, ktoré uvádzal vo
svojom odvolaní, považovala za klamlivé a nezodpovedajúce realite, pričom za zaujímavé považovala
to, že otec podal odvolanie len voči výroku VI., v ktorom súd upravil intenzitu stretávania otca s maloletou
A.. Poukazovala na osobné návštevy otca, ktoré prebiehali len nepravidelne s tým, že otec neprejavil
reálny záujem o osobný kontakt s dcérou, ale stretávanie prebiehalo výlučne cez WatsApp, prevažne
vo forme neadresných a opakujúcich sa správ vo formuláciách „Kde je mala?“, „Čo robí?“, „Foto?“ atď..
Posledná aktívna správa od otca bola zaslaná 29.06.2025, po ktorej otec už neprejavil žiadnu ďalšiu
snahu o kontakt s dcérou, pričom počas celého obdobia mal voľný prístup k maloletému dieťaťu v mieste
bydliska matky. Nikdy mu nebolo bránené v styku, poznal adresu, telefónne kontakty a ani „dvere mu
nikto nezatváral“. Podľa informácií z ÚPSVaR pracovníci úradu neboli vpustení do domácnosti otca, čo
naznačuje nevhodné alebo neudržiavané prostredie. Otec sám v minulosti posielal fotografie, na ktorých
bol zrejmý výrazný neporiadok a nečistota.
4. Kolízny opatrovník sa bližšie k podanému odvolaniu nevyjadril. Súhlasil s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania a priložil k vyjadreniu prepis telefonického rozhovoru s matkou
maloletej,vktoromuviedla,žesodvolanímotcanebudesúhlasiť.Otecjejposlallen50,-Eur,píšesprávy,
v ktorých jej buď vulgárne nadáva alebo sa jej vyhráža. Matka zároveň počas rozhovoru uviedla, že
správy má v telefóne a že ona nikdy nebránila styku otca s maloletou.
5. Otec vo svojich ďalších vyjadreniach prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojom písomne
podanom odvolaní. Pripustil vulgárnu komunikáciu medzi rodičmi, ktorá mala príčinu v ich vzájomnom
konflikte a naštrbenia vzájomného vzťahu. Uvedomuje si, že naštrbenie vzťahu s matkou nie je možné
prenášať na maloleté dieťa, preto sa snaží iniciovať zmenu v komunikácii s matkou, s ktorou sa snaží
viesť konštruktívnu diskusiu zameranú na sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
o úprave styku otca s maloletou A. zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP).
7. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.
8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď
na základe návrhu matky potom, čo sa rodičia nedohodli na úprave styku otca s maloletou dcérou,
rozhodoval o úprave styku otca s maloletou A.. V tomto smere ale podľa názoru odvolacieho súdu
nevykonal dostatočné dokazovanie, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie v tejto časti ako predčasné
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Konanie vo veciach maloletých detí (mimosporové konanie) je ovládané princípom oficiality, teda
v zásade ho možno začať i bez návrhu. Z princípu oficiality tiež vyplýva, že súd nie je viazaný v konaní
návrhmi účastníkov, čo platí nielen o návrhu na začatie konania, ale i o návrhoch týkajúcich sa rozsahuvykonaného dokazovania. Súd prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa je povinný zistiť skutočný
stav veci a bez ohľadu na návrhy účastníkov vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre objektívne
posúdenie veci, čo sa musí prejaviť i v odôvodnení rozhodnutia.
10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku síce konštatuje, že právo styku rodiča
s maloletým dieťaťom kompenzuje právo mať maloleté dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu
prostredníctvom osobnej starostlivosti, čo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach
dieťaťa, ale na druhej strane výrazne obmedzil styk otca s maloletou dcérou bez vyhodnotenia všetkých
rozhodujúcich skutočností potrebných pre takéto rozhodnutie. Samotná skutočnosť, že dieťa je v útlom
veku naviazané výlučne na matku, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na obmedzenie styku
otca na 4 hodiny v kalendárnom mesiaci za prítomnosti matky, a to i vzhľadom na vyjadrenie otca, podľa
ktoréhovminulostichodievalsdieťaťombežnenavýlety,čomumatkaumožňovalaajbezjejprítomnosti.
Pokiaľ teda rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti má potrebné zručnosti a je
schopný sa o dieťa postarať, nemožno bez ďalšieho obmedziť jeho styk, a to ani z dôvodu naviazanosti
dieťaťa na matku, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, čo je u dieťaťa útleho veku vždy
prirodzené. Práve v útlom veku je dieťa schopné si vybudovať vzťah i k rodičovi, ktorému nebolo
zverené do osobnej starostlivosti za primeranej frekvencie styku, na čo by súd pri rozhodovaní mal
prihliadnuť. Nemožno opomenúť ani námietku otca týkajúcu sa rodinných vzťahov, lebo styk takto, ako
hourčilvnapadnutomrozhodnutísúdprvejinštancie,neumožňujeotcovianiminimálnunávštevustarých
rodičov maloletej dcéry.
11. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu vyporiadať sa s námietkami otca týkajúcimi sa
trávenia voľného času s maloletou dcérou, keď so súhlasom matky mal tráviť s maloletou i viacdenné
pobyty bez matky, čo by svedčilo o tom, že je schopný dieťaťu poskytnúť primeranú starostlivosť. K týmto
skutočnostiamsamozrejmebudepotrebnépodrobnevypočuťimatku,poprípadevykonaťiďalšiedôkazy
(prešetrenie pomerov v domácnosti otca, na ktoré poukazovala matka), lebo len potom bude možné
ustáliť, či otec je schopný o maloletú sa postarať aj bez prítomnosti matky vo väčšom časovom rozsahu
a či má na to zodpovedajúce podmienky.
12. V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.