Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200346
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7023200346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D.. X. B., dátum narodenia: X. H. XXXX, trvale
bytom XXX XX Q. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12,
810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/10018/2023,
ČRZ: 51803/2023 zo dňa 05.05.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v
Košiciach č. k. 1S/22/2023-68 z 24. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozhodnutím č. k. 1S/22/2023-68
z 24. apríla 2025 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/10018/2023, ČRZ:
51803/2023 zo dňa 05.05.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Centra
právnej pomoci, Kancelária Prešov č. KaPO/1536/2023, ČRZ 3142/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bolo

správne konanie zastavené, zamietol a zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na skutočnosť, že právo na poskytnutie právnej pomoci
vzniká v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré
musia byť splnené súčasne.

3. Správny súd ďalej skonštatoval, že žalobca v stanovenej lehote nedoložil doklady potrebné pre účely
posúdenia nároku na poskytnutie právnej pomoci. Nepredložil doklady preukazujúce stav materiálnej
núdze týkajúce sa žalobcu a spoločne posudzovanej osoby (potvrdenie o čistom príjme jeho manželky).
Aj keď žalobca vo vyjadrení uviedol, že príjem manželky bol 0, vzhľadom na to, že neuviedol, v ktorom
mesiaci nemala manželka žiaden príjem a vzhľadom na uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, nebolo
možné toto jeho tvrdenie považovať za preukázané a hodnoverné. Taktiež nepredložil informácie o jeho
príjme z prenájmu nehnuteľností od apríla do októbra 2022. Uviedol iba, že je výlučnou vecou vlastníka

pozemku a druhej strany, aký postup zvolí a tento postup sa netýka predmetnej veci. Bez informácie o
výške tohto príjmu nemohol prvostupňový správny orgán rozhodnúť o tom, či žalobca spĺňa podmienku
materiálnej núdze v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. a nebolo preto možné
vecne rozhodnúť o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci.II. Kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa), vyjadrenie žalovaného

4. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca v procesnom
postavenísťažovateľa(ďalejlen„sťažovateľ“)navrhujúckasačnémusúdujehozrušenievcelomrozsahu
a vrátenie veci na nové konanie. Súčasne žiadal, aby si kasačný súd vyžiadal úplný a žurnalizovaný
spisový materiál a uplatnil si nárok na úplnú náhradu trov konania.
5. Sťažovateľ videl porušenie zákona v tom, že správny súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nevykonal pojednávanie v súlade so zákonom a nevzal do
úvahy podania sťažovateľa.
6. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd rozhodoval v prospech žalovaného. Podľa jeho názoru sa súd nezaoberal podanou správnou
žalobou.

7.Následnesťažovateľnamietal,žesasprávnysúdodklonilodustálenejrozhodovacejpraxekasačného
súdu.
8. Podľa názoru sťažovateľa nie je z odôvodnenia rozsudku dostatočne jasné a zrejmé, čo bolo
predmetom preskúmania či hodnota sporu alebo zrejmá bezúspešnosť sporu a akej veci sa týka.
Odôvodnenie rozsudku nie je podľa jeho názoru správne a dostatočné.

9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že pokiaľ ide o sťažnostný dôvod podľa §
440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), z vyjadrení
sťažovateľa nie je zrejmé, v čom konkrétne toto porušenie spočíva. Ten iba pomenoval tento dôvod bez
následného tvrdenia rozhodujúcich skutočností.
10. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalovaný uviedol, že k naplneniu tohto

dôvodu dochádza, ak správny súd na zistený skutkový stav neaplikuje príslušnú právnu normu, aplikuje
nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretuje alebo správne zvolenú a správne
interpretovanúprávnunormunesprávneaplikuje.Malzato,žesťažovateľkonkrétneneodôvodnilprávnu
otázku a neuviedol, prečo podľa jeho názoru zaujal správny súd nesprávny právny názor na jej riešenie.
11. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP uviedol, že tu bolo potrebné uviesť, ktoré

konkrétne judikáty, rozhodnutia správny súd nerešpektoval.
12. Žalovaný preto navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú alebo alternatívne odmietnuť
pre nesplnenie zákonných náležitostí podľa § 459 písm. e) SSP.
13. Sťažovateľ reagujúc na vyjadrenie žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru sa žalovaný nevyjadril
k obsahu podanej kasačnej sťažnosti a to, čo vo svojom vyjadrení uviedol, prislúcha správnemu súdu

a nie žalovanému.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) konajúci ako

súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou
osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má
predpísanénáležitosti(§57SSPa§445SSP),preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonanie,ktorému
predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná.
15. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie mu predchádzajúce.

16. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok správneho súdu č. k. 1S/22/2023-68 z 24. apríla 2025
ktorým žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/10018/2023, ČRZ: 51803/2023
zo dňa 05.05.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Centra právnej pomoci,
Kancelária Prešov č. KaPO/1536/2023, ČRZ 3142/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bolo správne
konanie zastavené, zamietol a zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

17. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov
rozhodnutím č. KaPO/1536/2023, ČRZ 3142/2023 zo dňa 11.01.2023 zastavilo správne konanie z
dôvodu, že sťažovateľ v správnom konaní nepredložil všetky doklady preukazujúce splnenie podmienok
na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Prvostupňový správny orgán ho vyzval nadoplnenie informácií a dokladov a to: 1. vyjadrenie, či prenajíma nejakú nehnuteľnosť a predložil o
tom doklady, 2. čestné prehlásenie o vyplatení, resp. nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľnosti v
posudzovanom období od apríla 2022 do októbra 2022, 3. potvrdenie o čistom príjme manželky za

mesiace marec 2022 až september 2022, 4. potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o
ne/poberaní dávok manželkou a ich vyplatení za obdobie od apríla 2022 do októbra 2022. Na výzvu
sťažovateľ reagoval, uviedol ale, že je bezpredmetná a požadované doklady tak ako boli požadované
nepredložil. Sťažovateľ doložil iba výplatnú pásku manželky za mesiac apríl 2022 a pokiaľ ide o
príjem z prenájmu nehnuteľností, tu sťažovateľ uviedol, že to, aký postup ohľadom svojho pozemku

zvolil je výlučne vecou vlastníka pozemku a druhej stany. Žalovaný konštatoval, že ide o doklady,
ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok pre rozhodnutie o sťažovateľovom nároku na
poskytnutie právnej pomoci; keďže ich tento nedoložil, bolo konanie zastavené.
18. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodlo Centrum právnej pomoci,
ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. KT/10018/2023, ČRZ: 51803/2023 zo dňa 05.05.2023,
ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Odvolací správny

orgán skonštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie boli v
súlade s platnými právnymi predpismi a prvostupňový orgán rozhodol správne, keď pre nedoplnenie
požadovaných dokladov konanie zastavil.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

19.Podľa§1zákonaoposkytovaníprávnejpomociúčelomtohtozákonajevytvoriťsystémposkytovania
právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.
21. Podľa § 170 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,

c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
22. Podľa § 170 ods. 2 SSP, v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
23. Najvyšší správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 453 ods. 1 a 2 v spojení s § 134 ods. 2

Správneho súdneho poriadku je viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, a preto je oprávnený
preskúmať napadnutý rozsudok správneho súdu len z dôvodov, ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
vymedzil.
24. Námietku sťažovateľa, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konkrétne

že správny súd nepojednával a nevzal do úvahy jeho podania, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu je zrejmé, že ten vzal do úvahy podania
sťažovateľa a na jeho námietky riadne reagoval. Pokiaľ ide o nariadenie pojednávania, právna úprava
obsiahnutávSSPurčujesprávnemusúdupovinnosťuskutočniťpojednávanielenzasplneniazákonných
podmienok a to v prípade, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, vykonáva dokazovanie,

vyžaduje to verejný záujem, je to na prejednanie veci potrebné alebo tak ustanovuje tento zákon.
Kasačnýsúdzosúdnehospisuzistil,žesťažovateľvžiadnomzosvojichpodanínariadeniepojednávania
správnym súdom nežiadal a žalovaný vo svojom vyjadrení výslovne uviedol, že súhlasí s prejednávaním
veci bez nariadenia pojednávania.
25. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250f ods. 2 OSP) správny súd už nemusí žalobcu

ani žalovaného či ďalších účastníkov konania vyzývať, aby sa k prejednaniu veci bez nariadenia
pojednávania vyjadrili. Takéto vyjadrenie sa tým posúva do výlučnej dispozície účastníkov konania
a je výslovne na nich, či budú na nariadení pojednávania trvať. Správny súd je však povinný
takémuto vyjadreniu hoci aj jedného z účastníkov konania vyhovieť. Nedostatok žiadosti o nariadeniepojednávania správny súd nemusí odstraňovať ako vadu podania (správnej žaloby). Na druhej stane
absencia vyjadrenia obsahujúceho žiadosť o nariadenie pojednávania má za následok, že správny
súd môže vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania. ( Baricová, J., Fečík, M.,

Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018).
26. Správny súd v konaní nevzhliadol ani žiaden z ďalších dôvodov na povinné nariadenie pojednávania.
Kasačný súd s takýmto vyhodnotením súhlasí, nakoľko taktiež nevidí potrebu doplnenia dokazovania,
neidentifikoval v konaní verejný záujem ani potrebu pojednávanie nariadiť a nariadenie pojednávania v
prejednávanom prípade neprikazuje ani žiadny osobitný právny predpis.

27. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje
skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva výnimočne. Účelom správneho súdneho konania je
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správny. Správny súd zásadne
nevychádza z poznatkov, ktoré získal na ústnom pojednávaní.
28. Pokiaľ sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie, aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd
ako nedôvodnú. Skutočnosť, že správny súd rozhodol v súlade s názorom žalovaného neznamená, že

pôjde o nesprávne právne posúdenie veci, ako to prezentuje sťažovateľ. Správny súd sa riadne zaoberal
správnou žalobou a riadne reagoval na všetky relevantné námietky. To, že správny súd nerozhodol
tak, ako to sťažovateľ žiadal, nemá za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia. Správny súd rozhodol
správne a plne v súlade s platnými právnymi predpismi.
29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce uviedol, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe, konkrétne rozhodnutia, od ktorých sa mal správny súd odkloniť ale vôbec neuviedol. Kasačný súd
je viazaný kasačnými bodmi, tak ako ich sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvedie. Táto jeho námietka nie
je dostatočne špecifikovaná, má príliš všeobecnú povahu a nie je úlohou kasačného súdu vyhľadávať za
sťažovateľadôvodynezákonnostinapadnutéhorozsudku.Vtejtosúvislostikasačnýsúddodáva,žeSSP
síce nestanovuje pre žalobcu ako procesnú podmienku konania povinné zastúpenie advokátom, keďže

žalovaným je Centrum právnej pomoci, avšak súčasne nezakotvuje výnimku z neviazanosti žalobnými
a teda aj sťažnostnými bodmi, čo znamená, že tak správny, ako aj kasačný súd sú nimi bezvýnimočne
viazaní a teda nemôžu ísť nad ich rozsah.
30. Ak sťažovateľ tvrdí, že z odôvodnenia rozsudku nie je dostatočne jasné a zrejmé, čo bolo
predmetom preskúmania či hodnota sporu alebo zrejmá bezúspešnosť sporu a akej veci sa týka,

kasačný súd uvádza, že toto tvrdenie sťažovateľa nie je pravdivé. Z rozhodnutia správneho súdu je
zrejmé, ktoré rozhodnutia správnych orgánov preskúmaval a to rozhodnutie o zastavení správneho
konaniaanáslednerozhodnutie,ktorýmbolototorozhodnutieozastavenísprávnehokonaniapotvrdené.
Správny orgán rozhodol procesným rozhodnutím, kedy sťažovateľ nedoplnil požadované doklady a
správny orgán musel správne konanie zastaviť bez samotného rozhodnutia vo veci. Je preto jasné, že

predmetom preskúmania je predmetné procesné rozhodnutie správneho orgánu o zastavení správneho
konania a nie hodnota sporu či zrejmá bezúspešnosť sporu. Odôvodnenie rozsudku je v tomto smere
dostatočne zrozumiteľné.
31. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak tento neustanovuje inak, na konanie o nároku na
poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch sa použije správny poriadok.

32. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán konanie zastaví, ak účastník
konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o
možnosti zastavenia konania poučený.
33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci je uskutočňované na základe návrhu účastníka. Podmienkou priznania nároku na poskytnutie

právnej pomoci je kumulatívne splnenie troch podmienok predpokladaných ust. § 6 ods. 1 zákona č.
327/2005 Z. z. Je zrejmé, že povinnosťou žiadateľa (sťažovateľa) bolo predložiť Centru právnej pomoci
ako správnemu orgánu doklady potrebné pre vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, doklady o svojom
príjme a majetku a o príjme a majetku spoločne posudzovaných osôb. Keďže tento nereagoval na výzvy
Centra právnej pomoci a nedoložil doklady potrebné pre účely posúdenia nároku na poskytnutie právnej

pomoci, nebolo možné o nároku vecne rozhodnúť. Postup Centra právnej pomoci o zastavenie konania
podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d) SP bol v súlade so zákonom.
34. Záverom Najvyšší správny súd konštatuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany
žalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol sťažovateľovi
priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., právo sťažovateľa domáhať sa

ochrany svojich práv pred príslušným súdom zostáva zachované.
35. S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa
§ 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.36. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení
s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal a to z dôvodu, že
sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania v zásade

neprislúcha.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.