Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010381
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3516010381.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovaným 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. E. XXX, 2/ B. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom C., H. XXXX/XX, 3/ B. I.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., J. F. XX/XX, trestne stíhaných pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné,

na verejnom zasadnutí dňa 15. januára 2026 prejednal odvolania prokurátora a obžalovaného A. B. C.,
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.11.2024, sp. zn. NM-2T/142/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa§319Tr.por.saodvolaniaprokurátoraaobžalovanéhoA.B.C.zamietajú,pretoženiesúdôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.11.2024, sp. zn. NM-2T/142/2016, bolo rozhodnuté tak,
že:

„Skutok 1/

1/ Obžalovaný: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, K. L. B. L. H., na slobode,

je vinný že

dňa 26.07.2015 v bližšie nezistenom čase medzi 00.00 h a 01.45 h, v areáli futbalového ihriska v obci D.,
obvinený A. B. C. prechádzajúc okolo stola, pri ktorom sedeli C. C., M. A., N. B., M. C. a J. B., z dôvodu
opitosti stratil rovnováhu a držiac sa oporného stĺpu strešnej konštrukcie tribúny sa zvalil na uvedený
stôl, následne vstal a dvakrát kopol nohou do oblasti pŕs poškodeného M. C., a vzápätí mu povedal „čo
chceš“, potom odišiel od tohto stola,

teda

- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil fyzicky výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 3 Trestného zákona
na peňažný trest vo výške 300 eur.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) mesiace.

Skutok 2/

Obžalovaní: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, K. L. B. L. H., na slobode,

2/ B. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom C., H. XXXX/XX, na slobode,

3/ B. I., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., J. F. XX/XX, na slobode,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a u obvineného F. v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

Po tom, ako A. B. C. odišiel po prvom konflikte od stola, po chvíli sa vrátil spolu s obvineným B. F. a
obvineným B. I. a ihneď spoločne zaútočili na poškodeného C. C. tým spôsobom, že ho zhodili na zem,
kde ho následne obvinený A. B. C. udieral päsťami a obvinení B. F. a B. I. kopali, zatiaľ čo poškodený

N. B. počas toho ako sa snažil zdvihnúť poškodeného C. C. zo zeme, dostal od obvineného A. B. C.
úder nad pravé oko, po ktorom si ľahol na zem a schúlil sa do klbka, pričom si rukami kryl hlavu, kde
utŕžil ďalšie asi štyri údery päsťou do tváre od obvineného A. B. C., následne sa poškodenému M.
A., ktorý taktiež prišiel na pomoc poškodenému C. C., podarilo odsotiť obvinených od poškodeného
C. C. a zdvihnúť ho zo zeme, po čom spoločne s poškodeným N. B., poškodeným M. C. a J. B.

utiekli smerom von z areálu ihriska na parkovisko k osobnému motorovému vozidlu zn. Peugeot 405,
EČV: L., červenej farby, patriacemu poškodenému M. A., zaparkovanému pred vstupnou bránou areálu
futbalového ihriska, s úmyslom z miesta odísť,
pretože nebolo dokázané, že skutok 2/ spáchali obžalovaní 1/, 2/, 3/,
Skutok 3/

Obžalovaný: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, K. L. B. L. H., na slobode,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry

Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

Vonku na parkovisku obvinení A. B. C., B. F. a B. I. dostihli poškodených a opätovne všetci traja na

nich zaútočili a to tak, že poškodeného C. C. zhodili na zem a začali ho biť päsťami a kopať nohami,
ďalej poškodeného M. A. skrývajúceho sa za jeho vozidlom obvinení A. B. C., B. F. a B. I. vytiahli
a udierali päsťami do hlavy a obvinený B. F. ho kopol nohou za ucho, následne ešte obvinený B. F.
uderil päsťou do čela a tiež do sánky poškodeného M. C., pričom v priebehu uvedeného konfliktu
pristúpila v priestore pred vstupnou bránou do futbalového ihriska poškodená F. M. k obvinenému B.

F. a obvinenému B. I. a snažila sa im dohovoriť, aby sa prestali biť, načo ju ale obvinený B. I. rukou
zovretou v päsť udrel do ľavej časti čela a následne ju obvinený B. F. odsotil a nohou jej podrazil nohy,
následkom čoho spadla na vyasfaltovanú príjazdovú cestu na svoj ľavý lakeť a ľavé koleno, pričom
uvedeným konaním obvinení A. B. C., B. I. a B. F. spôsobili poškodenému C. C. zranenia vo forme tržnej
rany nad pravým aj ľavým obočím, vybitie 3 predných zubov, narazenie sánky vpravo, hematóm v zadnej

časti hlavy, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H.,
poškodenému M. A. spôsobili zranenia vo forme hematómu za ušami, rozbitú hornú peru, odštiepenie
časti predného horného zubu vľavo, podliatinu na ľavom pleci, a pomliaždeniny na kĺboch rúk, ktoré si
vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H., poškodenému N. B.zranenia vo forme hematómu nad pravým okom a odreninu ľavého lakťa, ktoré si vyžiadali jednorazové
ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H., ako i materiálnu škodu rozbitím mobilného
telefónu zn. Acer vo výške 158,- Eur, a poškodenému M. C. spôsobil povrchové zranenie, ktoré si

nevyžiadali lekárske ošetrenie, a obvinený B. F. spôsobil poškodenej F. M. zranenia vo forme zlomeniny
ľavej lakťovej kosti na rozhraní strednej a hornej tretiny s posunom úlomkov, vykĺbenie hlavičky ľavej
vretenej kosti z lakťového kĺbu (predná, až predno-bočná luxácia - vykĺbenie) a odreninu kože v oblasti
ľavého kolena, ktoré zranenia si u poškodenej F. M. vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života
závažnejšieho charakteru po dobu najmenej troch mesiacov,

pretože nebolo dokázané, že skutok 2/ spáchal obžalovaný 1/.
Skutok 3/
Obžalovaní: 2/ B. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom C., H. XXXX/XX, na slobode,
3/ B. I., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., J. F. XX/XX, na slobode,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a u obvineného F. v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

Vonku na parkovisku obvinení A. B. C., B. F. a B. I. dostihli poškodených a opätovne všetci traja na
nich zaútočili a to tak, že poškodeného C. C. zhodili na zem a začali ho biť päsťami a kopať nohami,

ďalej poškodeného M. A. skrývajúceho sa za jeho vozidlom obvinení A. B. C., B. F. a B. I. vytiahli
a udierali päsťami do hlavy a obvinený B. F. ho kopol nohou za ucho, následne ešte obvinený B. F.
uderil päsťou do čela a tiež do sánky poškodeného M. C., pričom v priebehu uvedeného konfliktu
pristúpila v priestore pred vstupnou bránou do futbalového ihriska poškodená F. M. k obvinenému B.
F. a obvinenému B. I. a snažila sa im dohovoriť, aby sa prestali biť, načo ju ale obvinený B. I. rukou

zovretou v päsť udrel do ľavej časti čela a následne ju obvinený B. F. odsotil a nohou jej podrazil nohy,
následkom čoho spadla na vyasfaltovanú príjazdovú cestu na svoj ľavý lakeť a ľavé koleno, pričom
uvedeným konaním obvinení A. B. C., B. I. a B. F. spôsobili poškodenému C. C. zranenia vo forme tržnej
rany nad pravým aj ľavým obočím, vybitie 3 predných zubov, narazenie sánky vpravo, hematóm v zadnej
časti hlavy, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H.,

poškodenému M. A. spôsobili zranenia vo forme hematómu za ušami, rozbitú hornú peru, odštiepenie
časti predného horného zubu vľavo, podliatinu na ľavom pleci, a pomliaždeniny na kĺboch rúk, ktoré si
vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H., poškodenému N. B.
zranenia vo forme hematómu nad pravým okom a odreninu ľavého lakťa, ktoré si vyžiadali jednorazové
ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H., ako i materiálnu škodu rozbitím mobilného

telefónu zn. Acer vo výške 158,- Eur, a poškodenému M. C. spôsobil povrchové zranenie, ktoré si
nevyžiadali lekárske ošetrenie, a obvinený B. F. spôsobil poškodenej F. M. zranenia vo forme zlomeniny
ľavej lakťovej kosti na rozhraní strednej a hornej tretiny s posunom úlomkov, vykĺbenie hlavičky ľavej
vretenej kosti z lakťového kĺbu (predná, až predno-bočná luxácia - vykĺbenie) a odreninu kože v oblasti
ľavého kolena, ktoré zranenia si u poškodenej F. M. vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života

závažnejšieho charakteru po dobu najmenej troch mesiacov,

pretože skutok 3/ nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených:

- C. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. E. XXX,
- M. A., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom L. D. XX,
- N. B., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom P., Q. XXX/XX,
- M. C., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom C., O. XXXX/XX,

- F. M., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom L. B. L. H., I. XX/X,
- H. Q. C., J., so sídlom A., C. R. X, C. O., so sídlom O., C. XXXX, IČO XX XXX XXX,
- M., Q. C., so sídlom L., R. X, IČO XX XXX XXX,s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.“

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor a obžalovaný A. B.
C. podali proti nemu v zákonnej lehote odvolanie.

Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„S rozhodnutím súdu, ktorým obžalovaných oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry sa nie je
možné stotožniť, nakoľko podľa názoru prokuratúry súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne
vyhodnotil skutkový stav veci v dôsledku čoho aj vec nesprávne právne posúdil.
Prokurátor som toho názoru, že spáchanie skutku/ov uvedeného v obžalobnom návrhu bolo dostatočne

preukázané vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní a to bez ohľadu na to, že či sa
predmetné konanie posudzuje ako jeden skutok, alebo viaceré čiastkové útoky a teda 3 samostatné
skutky, nakoľko totožnosť skutku/ov je v danom prípade zachovaná.
Obžalovaní sú zo spáchania trestných činov priamo usvedčovaní výpoveďami svedkov - poškodených
a podporne aj iných svedkov. Na rozdiel od tvrdení o skutkových nezrovnalostiach obsiahnutých v

odôvodnení rozsudku možno skonštatovať, že výpovede poškodených sa v podstatných okolnostiach na
hlavnom pojednávaní zhodujú so žalovaným skutkom, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vznesené
obvinenie a podaná obžaloba.

Priama účasť obžalovaných vyplýva najmä z výsluchov svedkov - poškodených C. C., M. A., N. B. a M.

C.. Protiprávne konanie obvinených potvrdila aj svedecká výpoveď J. B. a O. B.. Títo svedkovia takmer
zhodne popísali vzniknuté konflikty. Zavinenie na celom vzniku konflikte nesie najmä obvinený A. B. C..
Ako vyplynulo aj z jeho výpovede pred súdom, počas svojho konania bol pod značným vplyvom alkoholu,
ktorý je v mnohých prípadoch hlavnou príčinou rôznych konfliktov, uviedol, že vypil až liter rumu.
Skutková veta obžaloby je postavená na výpovediach poškodených osôb, pričom verzia každého

jedného poškodeného, ktorý utrpel nejaké zranenia, bola ním samotným v tomto trestnom konaní
jednoznačne potvrdená, okrem poškodeného B., ktorý sa vyjadril, že ho napadol najmä B. C., pričom
pripustil napadnutie aj inou osobou. Z ostatných výpovedí vyplýva, že poškodeného B. napadol aj
obžalovaný A. B. C.. To že niektorí poškodení vypovedajú trochu odlišne o tom, ako iní poškodení utrpeli
zranenia, nemôže byť predsa rozhodujúce. Väčšina poškodených, ktorí utrpeli zranenie, si pamätali ako

sa im zranenie prihodilo, resp. kto im zranenia spôsobil, a toto bolo dodržané. Nie je vylúčené, že do
bitky boli zapojené aj iné osoby, avšak nebolo zhromaždené také množstvo dôkazov, ktoré by dovoľovalo
postaviť pred súd aj tieto ďalšie osoby. Je potrebné si uvedomiť, aký chaos musel na mieste činu nastať,
poškodení sa snažili čím skôr z miesta činu odísť, nepochybne boli aj v šoku z toho čo sa stalo. Za
takých okolností mohli nastať súdom zistené drobné rozpory s ostatnými výpoveďami, avšak ohľadom

nich samotných je totožnosť skutku zachovaná.
Ďalej uvádzam, že súd akoby sa zaoberal len tými skutočnosťami, prečo nebolo dokázané že skutok/ky
mal/ispáchaťobžalovaní1/,2/,3/.OhľadomvýpovedesvedkaO.B.súduviedol,žetentomalvypovedať,
že skutok sa nestal tak ako je uvedený v obžalobe, ako ho prokurátor prečítal. Tieto hodnotiace
úsudky uvedeného svedka si súd nekriticky osvojil, ale vôbec sa nevysporiadal s jeho výpoveďou, keď

na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný I. podkopol nohy poškodenej M. a obžalovaný F. ju
udrel päsťou. Uvedený svedok O. B. si zjavne oboch obžalovaných pomýlil vo vzťahu v kontakte s
poškodenou M., pretože sám obžalovaný I. priznal, že poškodenú M. udrel päsťou on a zároveň pripustil,
že obžalovaný F. bol v nejakom konflikte s poškodenou. Svedok O. B. videl, ako jeden z obžalovaných
podkopolnohypoškodenejM.amuseltobyťbezakýchkoľvekrozumnýchpochybnostípráveobžalovaný

F..
Odhliadnuc od vyššie uvedeného ku skutku 3/ napadnutého rozsudku a k zraneniam, ktoré utrpela
poškodená F. M. uvádzam, že nemožno opomenúť tu skutočnosť, že jej mala byť obžalovaným B. F.
spôsobená ťažká ujma na zdraví a pokiaľ by nebol preukázaný úmysel pre naplnenie skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, vždy bolo možno

predmetný skutok posúdiť aj ako nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona. Uvedené vyplýva aj z výpovede samotného obžalovaného B. F., ktorý tvrdil, že nemal úmysel
poškodenej M. ublížiť, nepoprel to, že ju nechtiac sotil a chcel sa s ňou aj mimosúdneho dohodnúť.
Samozrejme som však toho názoru, že B. F. konal úmyselne, čo potvrdila samotná poškodená a najmäsvedok O. B. a v žiadnom prípade sa nejednalo o nutnú obranu, ako tvrdí súd I. stupňa v napadnutom
rozsudku, nakoľko žiadny svedok a ani obžalovaní neuviedli, že by ich mala poškodená M. napadnúť
a bolo by tak nutné odvracať jej útok.

S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že bolo dokázané, že skutok kvalifikovaný ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20TrestnéhozákonaauobžalovanéhoB.F.vjednočinnomsúbehusprečinomublíženianazdravípodľa
§ 156 ods. 1, ods.3 písm. c)Trestného zákona, pre ktoré súobžalovaní 1/, 2/a 3/stíhaní sa stal a spáchali
ho obžalovaní, ktorí ním naplnili všetky zákonné znaky skutkových podstát uvedených trestných činov.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec
Okresnému súdu Trenčín, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila poškodená F. M. prostredníctvom svojho splnomocnenca
nasledovne:
„Poškodená sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolania Okresnej prokuratúry Nové Mesto

nad Váhom zo dňa 31.12.2024. Poškodená má tiež za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa ust. § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa ust. § 20 Trestného zákona a u obžalovaného B. F. v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona, pre ktoré
sú obžalovaní 1/,2/,3/ stíhaní, sa stal a spáchali ho obžalovaní, ktorí ním naplnili všetky zákonné znaky

skutkových podstát uvedených trestných činov. Poškodená sa preto stotožňuje s návrhom okresnej
prokuratúry, aby Krajský súd v Trenčíne postupom podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
vrátil vec Okresnému súdu Trenčín, a ten vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný A. B. C. odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Obžalovaný, predmetný rozsudok napádam vo všetkých výrokoch, týkajúcich sa Skutku 1/.

Obžalovaný, odvolanie nepodávam vo výrokoch, týkajúcich sa Skutku 2/ a 3./.

Obžalovaný uvádzam, že čo sa týka výrokov pri skutkoch 2/ a 3/ napadnutého rozsudku, ktorým ma súd
oslobodil spod skutkov, uvedených pod bodmi 2/ a 3/ rozsudku, tu treba uviesť, že súd postupoval na
základe vykonaného dokazovanie a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a preto záver súdu
o mojom oslobodení spod obžaloby za predmetné skutky 2/ a 3/ je dôvodné.
Čo sa týka výroku pri Skutku 1/ napadnutého rozsudku, z ktorého ma súd uznal za vinného, tu

obžalovaný napadnutému rozsudku vytýkam nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení a nesprávne
právne posúdenie skutku. Namietam, že sa súd nevyrovnal so všetkými, pre rozhodnutie významnými,
okolnosťami a že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Obžalovaný nesúhlasím s tvrdením súdu, že
by z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo možné jednoznačne a bez pochýb vyvodiť záver
o tom, že by sa skutok 1/ stal, a že by tento skutok napokon aj bol trestným činom.

Obžalovaný uvádzam, že na hlavných pojednávaniach pred súdom I. stupňa bolo vykonaných množstvo
dôkazov, tak výsluchmi svedkov, ako aj listinných (či už predložením a prečítaním znaleckého posudku
resp. iných dokumentov), na základe ktorých ma súd I. stupňa pôvodne oslobodil aj z tohto skutku.
Po vrátení veci odvolacím súdom, súd realizoval dňa 06.11.2024 len jedno HP, na ktorom súd
nevykonával žiadne relevantné dokazovanie, týkajúce sa merita veci – t.j. trestnoprávnej zodpovednosti

resp. zavinenia.
Súd I. stupňa tak moju vinu za skutok 1/ - t.j. že som sa dopustil výtržnosti tým, že „som dvakrát kopol
nohou do oblasti pŕs poškodeného M. C.“ - vyslovil výlučne na základe toho, že súd uvedenú vinu mal za
preukázanú v právnom názore odvolacieho súdu k tomuto skutku – teda že ide o trestný čin výtržníctva.
V tejto súvislosti obžalovaný ku Skutku 1/ uvádzam nasledovné :

1. Obžalovaný uvádzam, že ja som po páde z opitosti na stôl bol napadnutý viacerými osobami a len
som sa bránil. Uvedený priebeh tejto verzie uviedol vo výpovedi aj obž. B. F. (ktorý síce začiatok nevidel
ale videl, ako pri stole viaceré osoby bijú B. C. ) a rovnako v tomto duchu vypovedal aj obž. B. I..
2. Výpovede poškodených a svedkov, ktoré cituje súd I. stupňa v napadnutom rozsudku, na základe
ktorých mal súd za preukázané, že som uvedený skutok spáchal, sú vzájomne rozporné a protirečivé :

- sv. S. B. : začalo to asi tak, že jeden z nich drgol do kamaráta .....
- sv. C. C. : B. C. 2x kopol do hrude M. C., potom odišiel ....
- sv. A. : B. C. sa vrátil a 2x kopol do ľavej strany M. C. do hrudníka ....
- sv. D. C. : B. C. ho 2x kopol .... kopol ho s pätou, on sa otočil a dostal s celou nohou do oblasti pŕs ...- sv. F. M. : videla, ako B. C. dal niekomu facku
- sv. J. B. : jeden chalan, ktorý bol opitý a kopol ich kamaráta M. do rebra ....

Z tohto množstva dôkazov, získaných z uvedených dôkazných prostriedkov na HP, nie je možné
jednoznačne a s istotou vylučujúcou akúkoľvek pochybnosť vyvodiť záver, že skutok popísaný pod
bodom 1/ sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej vete napadnutého rozsudku.
Len jediný svedok (C. C.) uvádza takú verziu, akú prevzal aj súd do výroku skutku 1/. Sám poškodený
M. C. uvádza síce 2 kopy, avšak len 1 kop do oblasti pŕs po tom, ako sa otočil. Svedkyňa B. uvádza tiež

len 1 kopnutie, sv. M. uádza facku a sv. B. len drgnutie ....
Z takto prezentovaných výpovedí nie ke možné ustáliť záver o 2 kopoch do oblasti pŕs, najmä, ak incident
následne pokračoval ďalej nielen bitkou obžalovaného B. C. zo strany poškodených ale aj následnými
konfliktmi v ďalších fázach skutkov 2/ a 3/.
Je preto pochopiteľné, že svedkovia vypovedajú rozporne a nejednoznačne, nakoľko sa im môžu skutky
prekrývať resp. splývať a prežité udalosti nevedia (a to aj z dôvodu, že prakticky všetci účastníci boli

pod vplyvom alkoholu) jednoznačne popísať.
Táto nejednoznačnosť výpovedí ako aj nemožnosti ustáliť priebeh skutku (a teda dôkazná núdza), sa
pretavila aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku, kedy súd I. stupňa na str. 17 uvádza, že : „Súd mal
za preukázané, že obžalovaný 1/ A. B. C. sotil do poškodeného M. C. .....“
V rozpore s výrokovou vetou pod skutkom 1/ súd na základe záverov dokazovania vykonaného po

vrátení veci odvolacím súdom, pri uznaní viny obžalovaného, teda v odôvodnení konštatuje „sotenie“ a
nie „dva kopy do oblasti pŕs“, čo len poukazuje na fakt, že ani súd I. stupňa vnútorne nie je presvedčený
o vine obžalovaného a o dôkazoch, ktoré uvedený záver majú preukazovať.
Záver súdu I. stupňa o priebehu skutku 1/ teda nie je preukázaný a preskúmateľný, najmä ak súd
nevykonal v tomto smere po vrátení veci odvolacím súdom žiadne dokazovanie a súd ani nevysvetlil a

nezdôvodnil túto závažnú a podstatnú zmenu svojho právneho názoru v otázke viny obžalovaného, pri
súčasných závažných rozporoch v „usvedčujúcich“ dôkazoch a odôvodnení napadnutého rozsudku.
Obžalovaný ďalej uvádzam, že pokiaľ by sa aj skutok 1/ stal spôsobom, popísaným v napadnutom
rozsudku, skutok nie je trestným činom.
Obžalovaný uvádzam, že prečin výtržníctva je úmyselným trestným činom, pri ktorom úmysel napadnúť

niekoho na mieste verejnosti prístupnom musí byť jednoznačne a preukázateľne daný od počiatku.
Obžalovaný uvádzam, že konanie, uvedené súdom pod skutkom 1/, nenapĺňa všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu výtržníctva.
V prvom rade treba uviesť, že podľa názoru obžalovaného, súd I. stupňa vyvodil závery o mojej vine,
výlučne zo záverov odvolacieho súdu, čo aj súd I. stupňa sám uvádza na str. 17 napadnutého rozsudku.

Ďalej súd bez ďalšieho konštatuje, že „následné sotenie a kopnutie do pošk. M. C. bolo z jeho strany
úmyselné“ a konštatuje „priamy úmysel“. Tento záver súd neopiera o žiaden relevantný dôkaz. Naopak,
tento záver o „úmysle“ obžalovaného sotiť a kopnúť do poškodeného, je v rozpore so záverom súdu, v
ktorom konštatuje, že „v konaní nebol preukázaný úmysel obžalovaného vyvolať konflikt s poškodenými
ani to, že by bol spadol na stôl v snahe vyvolať konflikt“.

V tejto súvislosti obžalovaný uvádzam, že bolo jednoznačne preukázané, že v čase prvotného začiatku
konfliktu, bol som obžalovaný v stave značnej opitosti, potácal som sa a následne som aj dôvodu opitosti
rozpore zvalil na stôl. Uvedené konštatuje aj súd.
Súd však ďalej nevysvetľuje rozpor vo svojich záveroch, keď z dôvodu mojej opitosti konštatuje, že som
nemal úmysel vyvolať konflikt, a súčasne konštatuje, že už som mal úmysel sotiť a kopnúť poškodeného,

pričom išlo o bezprostredne na seba naväzujúce časové momenty, kedy som bol obžalovaný v stave
rovnakej ťažkej opitosti, uvedomovania si reality a rozpoznávania konania.
Pokiaľ teda súd konštatuje, že má jednoznačne za preukázané, že obžalovaný padol na stôl z dôvodu
opitosti (a nie v úmysle vyvolať konflikt), potom úplne nelogicky vyznievajú závery súdu o tom, že v
rovnakom stave opitosti (kedy obžalovaný nevedel koordinovať svoje pohyby, chôdzu a rovnováhu) už

obžalovaný mal jednoznačne úmysel napadnúť poškodeného (čo predpokladá určitú vôľovú zložku,
ktorá sa však v stave ťažkej opitosti vytráca). Pretože ak na jednej strane obžalovaný nemá úmysel
vyvolať konflikt (a na stôl padá lebo je opitý), potom logicky vzniká otázka, prečo teda má úmysel
okamžite a bezprostredne po páde na stôl napadnúť poškodeného ? (ak teda nemá úmysel vyvolať
konflikt)

Súd sa rovnako logicky a argumentačne nevysporiadal s obhajobou obžalovaného, že po páde na stôl
to boli práve poškodení, ktorí ho napadli a bili, pričom on sa len bránil (čo by bol logickejší a uveriteľnejší
priebeh skutku), nakoľko je zrejmé, že to boli poškodení (v početnej prevahe), ktorí mali dôvod napadnúť
samého obžalovaného (ktorý im v opitosti padol a prevrátil stôl).Obžalovaný preto zastáva názor, že jeho úmysel sotiť a kopnúť poškodeného nebol v tomto
prípade preukázaný (t.j. absentuje vôľová zložka ako aj zložka rozpoznávacia a ovládacia v konaní
obžalovaného), čo aj logicky vyplýva zo záveru súdu o tom, že na stôl padol z dôvodu opitosti – potom

aj samotný konflikt a určité fyzické konanie zo strany obžalovaného pripúšťa buď verziu sebaobrany
po napadnutí poškodenými, alebo skôr konštatovanie, ktoré nadväzuje na záver súdu: pokiaľ by ak
obžalovaný napadol pošk. M. C. (sotením a kopnutím, alebo 2x kopnutím) dokonca vo forme priameho
úmyslu, potom z dôvodu ťažkej opitosti absentuje úmysel, vedomostná a vôľová zložka v ovládaní a
konaní obžalovaného.

Napokon, obžalovaný poukazujem aj na absenciu materiálneho korektívu pri danom skutku.
Hranica medzi trestným činom výtržníctva a priestupkom je veľmi tenká, niekedy sa znaky trestného
činu a priestupku prekrývajú a sú totožné.
Obžalovanýmámzato,žepokiaľbyajsúddospelkzáveruopriebehuaverziiskutkutak,akokonštatuje,
ide jednoznačne o priestupok a nie trestný čin.
Opätovne treba v tejto súvislosti posúdiť úmysel, vôľovú, ovládaciu a rozpoznávaciu zložku v konaní

obžalovaného, ktorý ani z dôvodu opitosti „nemusel vedieť čo robí“, tak ako mal súd za preukázané, že
na stôl padol z dôvodu opitosti a nie v úmysle vyvolať konflikt.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá poukazuje že ide o priestupok, je spôsob vedenia útoku – išlo o sotenie a
kop/kopy nohou do pŕs, pričom nešlo o útoky do tváre, na hlavu, s použitím zbrane atď.
Rovnako tu potom logicky odpadá aj pohnútka páchateľa, ktorý – ako konštatuje súd – nemal úmysel

vyvolať konflikt.
Nakoniec,poškodenýneutrpelpriincidenteanižiadnezranenia,ktorýchakýkoľvekvznikresp.existenciu
by už mohol byť považovaný za priklonenie sa od priestupku k trestnému činu.
Tu obžalovaný aj obhajoba poukazuje na fakt, že OČTK a súdy pri rozhodovacej činnosti za priestupky
považovali oveľa závažnejšie konania – či už z pohľadu vedenia útoku (napr. údery päsťou do tváre, na

hlavu)alebozdôvodupohnútkyaobjektuútoku(napr.nenávisťvočikonkrétnejosobe,útoknaverejného
činiteľa)atď.,ktorébolivnedávnejminulostipopisovanéajvmédiáchapožívalizáujemverejnosti.Pokiaľ
porovnáme konanie popisované v skutku 1/ s týmito „priestupkami“ resp. „disciplinárnymi previneniami“,
potom je nevyhnutne nutné skonštatovať, že konanie obžalovaného je nutne priestupkom.
Na základe vyššie uvedeného preto obžalovaný A. B. C. navrhujem, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa zo dňa 06.11.2024, sp. zn. : NM-2T/142/2016 v plnom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alternatívne, aby obžalovaného sám
spod skutku 1/ oslobodil.
Zvyššieuvedenýchdôvodovobžalovanýpretoajnavrhujeodvolaciemusúdu,abyodvolanieprokurátora
OP Nové Mesto nad Váhom, ako nedôvodné zamietol.“

K písomnému odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor nasledovne:

„Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-2T/142/2016-1017

zo dňa 06.11.2024, súd A. B. C. uznal za vinného zo spáchaniu skutku 1/, že dňa 26.07.2015 v bližšie
nezistenom čase medzi 00.00 h a 01.45 h, v areáli futbalového ihriska v obci D., obvinený A. B. C.
prechádzajúc okolo stola, pri ktorom sedeli C. C., M. A., N. B., M. C. a J. B., z dôvodu opitosti stratil
rovnováhu a držiac sa oporného stĺpu strešnej konštrukcie tribúny sa zvalil na uvedený stôl, následne
vstal a dvakrát kopol nohou do oblasti pŕs poškodeného M. C., a vzápätí mu povedal „čo chceš“, potom

odišiel od tohto stola a teda z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo
ho odsúdil na peňažný trest vo výške 300 Eur a uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere
2 mesiace.
Zároveň súd rozsudkom 1/ A. B. C., 2/ B. F. a 3/ B. I. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016,

pretože nebolo dokázané, že skutok 2/, že po tom, ako A. B. C. odišiel po prvom konflikte od stola, po
chvíli sa vrátil spolu s obvineným B. F. a obvineným B. I. a ihneď spoločne zaútočili na poškodeného C.
C. tým spôsobom, že ho zhodili na zem, kde ho následne obvinený A. B. C. udieral päsťami a obvinení
B. F. a B. I. kopali, zatiaľ čo poškodený N. B. počas toho ako sa snažil zdvihnúť poškodeného C. C.
zo zeme, dostal od obvineného A. B. C. úder nad pravé oko, po ktorom si ľahol na zem a schúlil sa

do klbka, pričom si rukami kryl hlavu, kde utŕžil ďalšie asi štyri údery päsťou do tváre od obvineného
A. B. C., následne sa poškodenému M. A., ktorý taktiež prišiel na pomoc poškodenému C. C., podarilo
odsotiť obvinených od poškodeného C. C. a zdvihnúť ho zo zeme, po čom spoločne s poškodeným N.
B., poškodeným M. C. a J. B. utiekli smerom von z areálu ihriska na parkovisko k osobnému motorovémuvozidlu zn. Peugeot 405, EČP: L., červenej farby, patriacemu poškodenému M. A., zaparkovanému pred
vstupnou bránou areálu futbalového ihriska, s úmyslom z miesta odísť, spáchali obžalovaní 1/, 2/, 3/.
Ďalej súd rozsudkom 1/ A. B. C. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, pretože nebolo
dokázané, že skutok 3/ (nesprávne označený v rozsudku ako skutok 2/), že vonku na parkovisku
obvinení A. B. C., B. F. a B. I. dostihli poškodených a opätovne všetci traja na nich zaútočili a to tak, že
poškodeného C. C. zhodili na zem a začali ho biť päsťami a kopať nohami, ďalej poškodeného M. A.
skrývajúceho sa za jeho vozidlom obvinení A. B. C., B. F. a B. I. vytiahli a udierali päsťami do hlavy a

obvinený B. F. ho kopol nohou za ucho, následne ešte obvinený B. F. uderil päsťou do čela a tiež do
sánky poškodeného M. C., pričom v priebehu uvedeného konfliktu pristúpila v priestore pred vstupnou
bránou do futbalového ihriska poškodená F. M. k obvinenému B. F. a obvinenému B. I. a snažila sa im
dohovoriť, aby sa prestali biť, načo ju ale obvinený B. I. rukou zovretou v päsť udrel do ľavej časti čela a
následne ju obvinený B. F. odsotil a nohou jej podrazil nohy, následkom čoho spadla na vyasfaltovanú
príjazdovú cestu na svoj ľavý lakeť a ľavé koleno, pričom uvedeným konaním obvinení A. B. C., B. I. a

B. F. spôsobili poškodenému C. C. zranenia vo forme tržnej rany nad pravým aj ľavým obočím, vybitie 3
predných zubov, narazenie sánky vpravo, hematóm v zadnej časti hlavy, ktoré si vyžiadali jednorazové
ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H., poškodenému M. A. spôsobili zranenia
vo forme hematómu za ušami, rozbitú hornú peru, odštiepenie časti predného horného zubu vľavo,
podliatinu na ľavom pleci, a pomliaždeniny na kĺboch rúk, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie v

Stanici lekárskej služby prvej pomoci v L. B. L. H., poškodenému N. B. zranenia vo forme hematómu
nad pravým okom a odreninu ľavého lakťa, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej
služby prvej pomoci v L. B. L. H., ako i materiálnu škodu rozbitím mobilného telefónu zn. Acer vo výške
158,- Eur, a poškodenému M. C. spôsobil povrchové zranenie, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,
a obvinený B. F. spôsobil poškodenej F. M. zranenia vo forme zlomeniny ľavej lakťovej kosti na rozhraní

strednej a hornej tretiny s posunom úlomkov, vykĺbenie hlavičky ľavej vretenej kosti z lakťového kĺbu
(predná, až predno-bočná luxácia -vykĺbenie) a odreninu kože v oblasti ľavého kolena, ktoré zranenia
si u poškodenej F. M. vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života závažnejšieho charakteru po
dobu najmenej troch mesiacov, spáchal obžalovaný 1/ a 2 /B. F. a 3/ B. I. podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo

dňa 19.10.2016, pretože skutok 3/ uvedený vyššie nie je trestným činom. Súd tiež odkázal všetkých
poškodených na civilný proces.
Predmetnýrozsudokpovažujemvovýrokuskutku1/,ktorýmbolobžalovanýuznanýzavinnéhozprečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom základe za
zákonný, vecne správny a dostatočne odôvodnený.

Čo sa týka ostatných výrokov rozsudku, tak tu sa v celom rozsahu pridržiavam podaného odôvodnenia
odvolania zo dňa 31.12.2024.
Vzhľadom k tomu navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec Okresnému súdu Trenčín,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila i poškodená, ktorá uviedla:
„Poškodená sa v celom rozsahu nestotožňuje s odvolaním obžalovaného. Dôvody, ktoré sú obsahom
predmetného odvolania považuje poškodená za neopodstatnené. Podstatné tvrdenia uvedené v
odvolaní nevychádzajú podľa názoru poškodenej zo zisteného skutkového stavu veci a sú v priamom

rozpore s vykonaným dokazovaním.
V konaní bolo podľa názoru poškodenej jednoznačne preukázané, že skutok kvalifikovaný ako prečin
výtržníctva podľa ust. § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa ust. § 20 Trestného zákona a u obžalovaného B. F. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona, pre ktoré sú obžalovaní 1/, 2/, a 3/

stíhaní, sa stal a spáchali ho obžalovaní, ktorí ním naplnili všetky zákonné znaky skutkových podstát
uvedených trestných činov.
Vzhľadom k tomu, že poškodená sa naďalej plne stotožňuje s obsahom odvolania okresnej prokuratúry,
ktoré považuje v celom rozsahu za opodstatnené, navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčín postupom
podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil odvolaním okresnej prokuratúry napadnutý

rozsudok podľa ust. § 322 ods. 1 Trestného poriadku, vrátil vec Okresnému súdu Trenčín, a ten vec v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obž. 1/ A. C. nie súd
dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu podanými odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolaní a ich dôvodov vyplýva, že v
podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistilvpostupeokresnéhosúduaniexistenciutakýchtoprocesnýchchýb,vodvolaniachnevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Ako vyplýva z obsahu odvolania prokurátora, jeho odvolanie smerovalo voči oslobodzujúcim výrokom
a výrokom o uloženom treste obžalovanému 1/ A. C.. Na podklade uvedeného odvolací súd najskôr
pristúpil k preskúmaniu oslobodzujúcich výrokov napadnutého rozsudku.

Na základe preskúmania veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne dospel k záveru,
nespochybnenému ani stranami konania, že predmetom obžaloby sú tri skutky v procesnom slova
zmysle, teda tri konania, popisujúce protiprávne udalosti dvakrát prerušené. Z informácií, vyplývajúcich
z vykonaných dôkazov, dôvodne vyplýva, že malo ísť o fyzický konflikt medzi dvoma skupinami osôb,
ktorý by podľa v súčasnosti zrušeného zákona č. 140/1991 Zb. zrejme zakladal dôvod na trestné stíhanie

všetkých zúčastnených osôb (obžalovaných, poškodených a zrejme aj ďalších zúčastnených osôb) pre
trestný čin ruvačky podľa § 225 („kto úmyselne ohrozí život alebo zdravie iného tým, že sa zúčastní na
ruvačke, potresce sa ...“). Keďže účasť na ruvačke nie je podľa súčasného Trestného zákona trestným
činom, trestne postihnuteľné je len také konanie páchateľa, ktoré poruší záujem, chránený v súčasnosti
platným a účinným Trestným zákonom. Situácia pri ruvačke obvykle býva taká, že účastníci ruvačky sú

zároveň „páchateľmi“ aj „obeťami“. Za tejto situácie preto býva veľmi komplikované zistiť, či následky
ruvačky vznikli v dôsledku útoku alebo (nutnej) obrany. Podľa názoru odvolacieho súdu sa prejednávaný
prípad nevymyká rámcu vyššie uvedeného a dôkaznú situáciu komplikuje aj to, že tohto konfliktu sa
podľa výpovedí vypočutých osôb mali zúčastniť aj ďalšie doposiaľ neidentifikované osoby. Za tejto
dôkaznej situácie stál prokurátor pred úlohou uniesť svoje dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutkovým

okolnostiam, uvedeným v obžalobe a okresný súd stál pred úlohou posúdiť, či výsledky vykonaného
dokazovania preukazujú obžalobou vymedzený skutkový stav a zároveň nepochybne vyvracajú obranu
obžalovaných.

Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby, z obsahu

odvolaniaprokurátoravyplýva,ženamietasprávnosťpostupuokresnéhosúduprihodnotenívykonaných
dôkazov, teda porušenie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že
hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa

tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej

činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého
stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí

podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe
hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahyprichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku
súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci

nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne
dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd
upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba
znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
v oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku dospel ku skutkovým záverom, podľa ktorých vykonané
dôkazy v zmysle § 285 písm. b) c), Tr. por. bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali Trestným
zákonom postihnuteľné konanie obžalovaných tak, ako im to kládla obžaloba za vinu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahuodôvodneniaodvolaniaprokurátoraodvolacísúdkonštatuje,žeprokurátorvdôvodochodvolania

ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia
iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má
vyvodiťzvykonanýchdôkazov,svedčiacichvýlučnevneprospechobžalovaných(ustáliťskutkovézávery

podľa obžaloby o spáchaní činu obžalovanými). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie
uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri
hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už
vyššie, nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov
(nemá právo prikazovať súdu prvého stupňa, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci

a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
tiež na to, že samotný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania v súlade s podrobnou argumentáciou
okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatuje „chaos na mieste činu“
a okolností za ktorých „mohli nastať súdom zistené ... rozpory“.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku veľmi detailne a riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch
svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú na

podklade zásady „v pochybnostiach v prospech obvinených“ oprel svoje závery o nepreukázaní, že
skutky spáchali obžalovaní, resp. že boli zistené dôvody na aplikáciu ustanovení o nutnej obrane,
má úplnú oporu v celom obsahu vykonaného dokazovania. Argumentácia okresného súdu v súvislosti
s hodnotením vykonaných dôkazov je plne súladná aj s dlhodobo ustálenou súdnou praxou v otázke
posudzovania (aj v dôvodoch odvolania prokurátora konštatovaných) rozporov vo vykonaných dôkazoch

(viď R 30/1966), ako aj v otázke zhodnotenia odlišných dôkazov (viď. R 6/1970).

Preto odvolací súd vo vzťahu k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov
nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por. a o nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom

pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil existenciu
odvolaním prokurátora namietaných vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného A. C. proti výrokom napadnutého rozsudku o jeho odsúdení, z jeho
obsahu a písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta vady v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.

por. z dôvodu nesprávnosti hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom.Na základe preskúmania veci, majúc na zreteli vyššie uvedené všeobecné rámce posudzovania
správnosti aplikácie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného
súdu pri hodnotení dôkazov bol správny a zákonný.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd k otázke viny obž. A. C. uviedol nasledovné:

„Súd mal za preukázaný skutkový stav ohľadom skutku 1/ pri zachovaní totožnosti skutku tak, že

dňa 26.07.2015 v bližšie nezistenom čase medzi 00.00 h a 01.45 h, v areáli futbalového ihriska v obci D.
obvinený A. B. C. prechádzajúc okolo stola, pri ktorom sedeli C. C., M. A., N. B., M. C. a J. B., z dôvodu
opitosti stratil rovnováhu a držiac sa oporného stĺpu strešnej konštrukcie tribúny sa zvalil na uvedený
stôl, následne vstal a dvakrát kopol nohou do oblasti pŕs poškodeného M. C., a vzápätí mu povedal "čo
chceš", potom odišiel od tohto stola.

Uvedený skutkový stav prvého konfliktu pri stole vyplýva z výpovedí samotného obžalovaného A. B. C.,
z výpovede poškodených M. C., C. C., M. A., N. B. či svedkyne B..

Obžalovaný B. C. z dôvodu stavu opitosti, ktorý si privodil požitím veľkého množstva rumu, stratil
rovnováhu a spadol na stôl, pri ktorom sedeli poškodení A., C., C., B. a svedkyňa B.. Obžalovaný B.

C. poprel úmysel vyvolať konflikt s poškodenými, ktorí boli v prevahe. To potvrdili aj poškodení A. a
C., ktorý vypovedali, že obžalovaný B. C. z dôvodu opitosti prekotil stôl, kde sedeli. Poškodený M. C.,
ktorý potvrdil u obžalovaného stav opitosti a nevedel, či spadol na stôl pod vplyvom alkoholu, nevie,
či mal úmysel sa biť. Poškodení A., C. aj C. zhodne uviedli, že obžalovaný C. potom sácal do M. C.,
aj ho kopol, avšak zranenia mu nespôsobil žiadne. Z výpovede C. vyplynulo, že pri prvom konflikte pri

stole z poškodených nikto iný nebol fyzicky napadnutý. Pri prvom konflikte pri stole teda došlo len k
fyzickému útoku obžalovaného B. C. voči M. C., jednalo sa o sotenie, úmysel obžalovaného C. spôsobiť
mu nejakú ujmu na zdraví nebol preukázaný. Obžalovaný B. C. z dôvodu opitosti stratil rovnováhu a
spadol na stôl, kde sedeli poškodení. Poškodený C. C. na pojednávaní vypovedal, že pri prvom konflikte
pri stole sácal obžalovaný B. C. do M. C., potom B. C. bol pri tyči a M. dvakrát kopol do hrude, potom

C. odišiel. C. podľa jeho výpovede pri prvom konflikte pri stole nikto neudrel. Z výpovede poškodeného
M. A. tiež vyplynulo, že obžalovaný B. C. bol opitý, sotil do M. C., potom C. odišiel. Pri prvom konflikte
pri stole teda udreli iba M. C.. Z výpovede M. C. vyplynulo, že ho mal obžalovaný B. C. pri prvom
konflikte pri stole kopnúť dvakrát. Kopol ho s pätou, on sa otočil a dostal s celou nohou do oblasti pŕs.
Teda pri stole na začiatku dostal iba on (M. C.). Do prvého konfliktu pri stole teda nebol zapletený ani

obžalovaný 2/ B. F. ani obžalovaný 3/ B. I.. Pri tomto konflikte sa nachádzal iba obžalovaný 1/ A. B. C.
bez ostatných obžalovaných. Obžaloba kládla za vinu toto konanie len voči obžalovanému 1/ B. C.. Súd
mal za preukázané spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. M. C.
žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie nevznikli.

Súd mal za preukázané, že obžalovaný 1/ A. B. C. sotil do poškodeného M. C., preto súd takéto konanie
obžalovaného 1/ A. B. C. subsumoval pod trestný čin výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., a to aj v zmysle záverov odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2022. Obžalovaný C. po objektívnej
stránke naplnil znaky tohto trestného činu, nakoľko sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom fyzicky
výtržnosti tým, že napadol iného. V konaní síce nebol preukázaný úmysel obžalovaného vyvolať konflikt

s poškodenými ani to, že by bol spadol na stôl v snahe vyvolať konflikt, naopak súd mal za to, že na stôl
spadol z opitosti. Avšak následné sotenie a kopnutie do poškodeného M. C. bolo z jeho strany úmyselné.
Obžalovaný po tom, ako z opitosti spadol na stôl mohol z miesta odísť, ale neurobil tak a z výpovede
M. C., M. A. a C. C. ako aj samotného obžalovaného B. C. je zrejmé, že M. C. napadol, hoci mu nič
vážne, žiadne zranenia nespôsobil.

Vzhľadom k uvedenému boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý bol dokonaný. Obžalovaný A. B. C. ako subjekt
spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené žiadne
relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona). Z hľadiska subjektívnej

stránky, t.j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle
§ 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o
protiprávne konanie. Naplnená bola tiež objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu,pretože obžalovaný sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil fyzicky výtržnosti tým, že
napadol iného.“

Ako vyplýva z vyššie citovanej časti, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne
a zrozumiteľne vysvetlil ktoré konkrétne dôkazy ho viedli k záveru o spáchaní skutku obž. A.
C.. Z hľadiska rozsahu skutkových okolností, rozhodných pre správnu aplikáciu okresným súdom
aplikovaného ustanovenia § 364 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že
primárnym účelom (objekt trestného činu) uvedeného ustanovenia je ochrana verejného občianskeho

spolunažívania pred hrubou neslušnosťou alebo výtržnosťou, vykonanou príkladmo uvedeným konaním
pod písmenami a) až e) uvedeného ustanovenia (použité slovo „najmä“ v § 364 ods. 1 Tr. zák.).
Podmienkou trestnosti je vykonanie hrubej neslušnosti alebo výtržnosti verejne (§ 122 ods. 2 Tr. zák.)
alebo na mieste verejnosti prístupnom. Poškodenými v prípade takéhoto konania teda nie sú len osoby
priamo dotknuté takýmto konaním páchateľa, ale aj prítomní pozorovatelia takéhoto konania páchateľa.

Ak teda okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané na verejnom podujatí spoločensky
neakceptovateľnékonanieobž.1/A.C.podvplyvomalkoholunamieste,kdesedelizastolompoškodení,
už samotné takéto konanie po formálnej stránke napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty trestného
činu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. Z vykonaného dokazovania okresný súd dôvodne vyvodil, že zistené
neprístojné konanie obž. A. C. pod vplyvom alkoholu viedlo k reťazeniu ďalších následných konfliktov,

z ktorého dôvodu okresný súd správne vyvodil, že na tento skutok obžalovaného nie je možné aplikovať
ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. tak, ako sa toho domáhala obhajoba aj v dôvodoch svojho odvolania.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s dôvodnosťou argumentácie obhajoby, podľa ktorej argumentácie by
mal stav alkoholického opojenia obžalovaného brániť dôvodnosti záveru okresného súdu o preukázaní
úmyslu obžalovaného. Právnou povinnosťou obžalovaného v zmysle § 364 ods. 1 Tr. zák. bolo správať

sa tak, aby nenastal následok predpokladaný uvedeným ustanovením. Stav alkoholického opojenia
teda nemôže zakladať absenciu vedomostnej zložky a danosti „uzrozumenia“ minimálne v zmysle § 15
písm. b) Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého odvolaním
obžalovaného A. C. namietané vady napadnutého rozsudku nie sú dôvodné.

Na podklade podaných odvolaní odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v podaných odvolaniach nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu aj z uvedených dôvodov odvolací
súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu odvolaniami nevytýkaných vád napadnutého rozsudku,

uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného A. B. C. nie
sú dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.