Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325200731
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325200731.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pod sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcov: 1./ A. B.,

nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2./ E. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, 3./ G. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX H. D. XX, všetci zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ
& MREKAJOVÁ, s.r.o., so sídlom Panenská 33, Bratislava, IČO: 36 862 037, proti žalovaným: 1./ H.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D., 2./ A. A. K., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, obaja
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47
252 987, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice

dňa 11.1.2023 notárkou E. L. J., notárkou v D., pod spisovou značkou C. X/XXXX, C. XXX/XXXX, C.
XXX/XXXX nie sú dané.

II. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prevej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v 1. rade svojou žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2025 žiadala, aby súd určil, že závet
a listina o vydedení spísaná vo forme notárskej zápisnice dňa 11.01.2023 notárkou E. L. J. pod sp. zn.

C. X/XXXX, C. XXX/XXXX, sú absolútne neplatné, a že žalobkyňa je dedičom zo zákona po poručiteľke
G. I., M. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

2. Žalobkyňa v 1. rade svoju žalobu odôvodnila tým, že je dcérou poručiteľky G. I.. Na základe lustrácie
v dedičskom konaní pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX, N. XXX/XXXX, vedenom Okresným súdom Galanta
prostredníctvom notárky E. O. A., H. bolo zistené, že poručiteľka zomrela so zanechaním závetu a listiny
o vydedení spísanejvo forme notárskej zápisnice dňa 11.01.2023 notárkou E. L. J.. Dedičmi zo závetu sú

žalovaní v 1. a 2. rade. Vydedenými dedičmi sú žalobcovia. Na dedičskom pojednávaní dňa 11.12.2024
vydedení dedičia uviedli, že nesúhlasia s listinou o vydedení v spojitosti so závetom a namietali dôvody
vydedenia.

3. Na základe uznesenia Okresného súdu Galanta prostredníctvom notárky E. O. A., H. bolo prerušené
dedičské konanie po poručiteľke G. I., nar. XX.XX.XXXX. Dedičia boli odkázaní s podaním žaloby
o absolútnu neplatnosť vydedenia na Okresný súd Galanta.

4. Žalobkyňa v 1. rade v žalobe uviedla, že sa stretávala s nezáujmom zo strany svojej matky, pričom
rodina žila v konfliktnej domácnosti, kde poručiteľka zanedbávala starostlivosť o deti, ktoré pociťovali,
že sú nežiadúce. Žalobkyňa v 1. rade, ako 17 ročná, odišla z domova po tom, čo jej bolo znemožnenéprísť do bytu, nakoľko matka jej odmietala otvoriť dvere. Vtedy celú noc žalobkyňa v 1. rade prečkala na
schodisku bytového domu. Následne odišla k svojmu otcovi, u ktorého dostala bezpečnejšie zázemie.
V priebehu doby, keď žalobkyňa v 1. rade bývala so svojou matkou, do ich spoločnej domácnosti sa

nasťahoval matkin priateľ, neskorší manžel poručiteľky - žalovaný v 1. rade. Podľa vyjadrenia v žalobe,
žalobkyňa v 1. rade od žalovaného v 1. rade pociťovala ponižovanie, zneužívanie, trpela telesnými
trestami.

5. Žalobkyňa v 1. rade v žalobe poukázala na rozhodnutie NS ČR č. R 23/1998, v ktorom sa uvádzalo,

že pri skúmaní vydedenia je podstatné to, či mohol a mal vôbec vydedený reálnu možnosť o poručiteľa
prejavovať skutočný záujem, či poručiteľ mal vôbec záujem so svojím dieťaťom sa stretávať a udržovať
s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy iba tam, kde je zo správania poručiteľa
zrejmé, že poručiteľ o tento príbuzenský vzťah nestojí. Nezáujem potomkov sa ho nedotýka, je mu tak
tento stav ľahostajný, resp. sám takémuto stavu prispel. Taktiež v žalobe bolo poukázané na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Cdo/239/2009, v ktorom sa uvádza, že nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti

dediča prejavovať záujem o poručiteľa, ako aj k okolnostiam, za ktorých došlo k vydedeniu, najmä to, či
potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne či zo
strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

6. Na Okresný súd Galanta bola doručená žaloba G. D. voči žalovaným, ktoré konanie sa viedlo pod sp.

zn. 30C/15/2025. Taktiež napadla žaloba E. A. voči žalovaným 1. a 2., ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn.
35C/13/2025. G. D. vo svojej žalobe uviedla, že v detstve sa stretávala s nezáujmom svojej matky o ňu,
že žila v konfliktnej domácnosti, pričom jej matka zanedbávala starostlivosť o maloleté deti a spolu so
svojimi súrodencami sa cítila ako nežiadúce deti. Potom, čo sa k poručiteľke nasťahoval jej priateľ, začali
pre ňu dni psychického týrania, ponižovania, zneužívania. Žalobkyni v 2. rade bolo bránené stretávať

sa so svojim biologickým otcom. Ako 16 ročná žalobkyňa v 2. rade otehotnela. Zo strany poručiteľky
mala byť žalobkyňa v 2. rade nútená k umelému prerušeniu tehotenstva. Žalobkyňa v 2. rade sa však
rozhodla pre život dieťaťa a odsťahovala sa k otcovi narodiť sa majúceho dieťaťa, s ktorým neskôr
uzavrela manželstvo. Došlo k prerušeniu stykov medzi žalobkyňou v 2. rade a jej matkou. Pri náhodnom
stretnutí v nasledujúcom období G. D. pozývala svoju matku k nej na návštevu, avšak poručiteľka si vždy

našla dôvod prečo nepríde. Skutočnosť, že poručiteľka je chorá dozvedela sa G. D. dva mesiace pred
úmrtím matky. G. D. poukázala na to, že v čase spísania listiny o vydedení bola poručiteľka zdravotne
v poriadku, pracovala ako upratovačka na poliklinike v D. a netrpela inými ťažkosťami. Aj po prepuknutí
choroby bola poručiteľka schopná sama sa o seba postarať a potreby jej zabezpečoval tiež jej manžel
- žalovaný v 1. rade.

7. Žalobca v 3. rade - E. A. vo svojej žalobe tiež žiadal, aby súd určil, že závet a listina o vydedení
tak, ako to bolo špecifikované vyššie, sú absolútne neplatné, a že žalobca v 3. rade je dedičom zo
zákona po poručiteľke G. I., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Vo svojej žalobe žalobca v 3. rade uviedol,
že trvale sa stretával s nezáujmom zo strany poručiteľky. Žil v konfliktnej domácnosti matky, ktorá

s jeho biologickým otcom mala nevyriešené problémy. Vyrastal v domácnosti matky, ktorá zanedbávala
starostlivosť o maloleté deti a pociťoval, že je nežiadúcim dieťaťom. Žalobcovi v 3. rade zo strany
poručiteľky bolo bránené stretávať sa s jeho biologickým otcom. Žalobca v 3. rade poukázal na to, že keď
navštevoval SOU stavebné v Bratislave, mal problémy získavať od matky finančnú hotovosť na cestu
na internát. Žalobca v 3. rade bol nútený postarať sa sám o seba a v 17. rokoch bol zo strany matky

vyzvaný na vrátenie kľúčov od bytu, lebo odmietol za matku a jej partnera roznášať v sobotu dennú tlač.
Vzoprel sa neustálemu psychickému a fyzickému tlaku zo strany matky a jej partnera. Žalobca v 3. rade
odišiel z domu bez osobných vecí a oblečenia. Odišiel k svojmu biologickému otcovi, ktorý mu musel
zabezpečiť komplet ošatenie. Došlo k prerušeniu stykov medzi poručiteľkou a žalobcom v 3. rade. To, že
je poručiteľka chorá, dozvedel sa žalobca v 3. rade asi dva mesiace pred jej smrťou. Poručiteľka celý čas

pred prepuknutím ochorenia pracovala. Od času prepuknutia choroby odmietala návštevy a telefonáty.
Za žalobcov s rodinou poručiteľky komunikovala G. D., ktorá ponúkala pomoc s vybavovaním pohrebu,
čo však zo strany žalovanej v 2. rade bolo odmietnuté.

8. Na základe uznesenia Okresného súdu Galanta zo dňa 07.04.2025 bolo rozhodnuté tak, že vec

vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 35C/13/2025 a vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn.
30C/15/2025 sa spája na spoločné konanie s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/14/2025
a ďalej sa vec bude viesť v oddelení 8C pod sp. zn. 8C/14/2025.9. Pôvodne žalobcovia žalovali absolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení. Na základe uznesenia
Okresného súdu Galanta zo dňa 13.10.2025 bola pripustená zmena petitu tak, že dôvody vydedenia
uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 11.01.2023 notárkou E. L. J.,

notárkou so sídlom v D., pod sp. zn. C. X/XXXX, C. XXX/XXXX, C. XXX/XXXX, nie sú dané.

10. K žalobe sa vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 09.06.2025. Žalovaní v 1. a 2. rade popreli tvrdenia
žalobcov a uviedli, že dôvody vydedenia sú dané a tiež uviedli, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno. Vo vyjadrení bolo uvedené, že žalobcovia trvalo neprejavovali opravdivý záujem o poručiteľa,

ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Žalobcovia nepredložili žiadne listinné dôkazy, z ktorých
by vyplývala aktívna starostlivosť o poručiteľa - osobný záujem. Žalobcovia neprejavovali záujem
oporučiteľavobdobíviacerýchrokov.Žalobaneobsahuježiadnevierohodnédôkazyotom,žesprávanie
poručiteľky bolo také, ako to uviedli vo svojej žalobe. Uviedli len všeobecné tvrdenia o údajnom
tyranizovaní, či zanedbávaní starostlivosti poručiteľky o svojich potomkov. Tvrdenia uvedené v žalobe
nie sú žiadnym spôsobom hodnoverne preukázané. Žalovaná strana poukázala na to, že žalobcovia,

ako deti poručiteľky, svoju matku nerešpektovali v rámci výchovy a nastavených pravidiel. Najstaršia
z detí G. D. odišla z domácnosti poručiteľky k svojmu už nebohému manželovi, pretože očakávali
narodenie dieťaťa. G. D. v prvom momente uvažovala nad umelým prerušením tehotenstva, s čím jej
najprv mala pomôcť poručiteľka, avšak neskôr si to rozmyslela. O dcéru A. B. sa poručiteľka starala,
platila jej doučovania, pričom neskôr sa dozvedela, že A. B. na doučovanie nechodí a peniaze, ktoré jej

dávala poručiteľka, odovzdávala svojmu biologickému otcovi. Syn E. A. bol považovaný za problémové
dieťa, ktorý v domácnosti kradol peniaze a poručiteľka musela za neho uhrádzať pôžičky. Vo vyjadrení
bolo popreté, že by deti poručiteľky museli opustiť spoločnú domácnosť. Ich odchod bol založený na
ich vlastnom rozhodnutí a slobodnej vôli z domácnosti odísť. Žalobcovia - deti poručiteľky - nechceli
rešpektovať svoju matku ako rodiča, ktorá na rozdiel od ich biologického otca sa o nich skutočne starala

a vychovávala ich. Za ďalší dôvod ich odchodu bolo považované to, že nemali záujem o svoju matku
a nezáujem sa prejavoval aj dlhé roky pred vyhotovením listiny o vydedení. Vo vyjadrení bolo poukázané
na to, že poručiteľka pomáhala svojim deťom. Bola pri pôrode, keď žalovaná v 2. rade rodila. Pomáhala
so starostlivosťou o deti, keď študovala žalobkyňa v 1. rade na vysokej škole. Čo sa týka syna - žalobca
v 2. rade - tomuto pomohla v období, keď mal finančné problémy a takmer prišiel o rodinný dom. Po

pomoci pri záchrane rodinného domu sa však jej syn odmlčal a matku viac nekontaktoval.

11. Žalobcovia považovali argumentáciu žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 08.06.2025 za nepreukázanú
a zmätočnú. Žalobcovia popreli tvrdenia žalovaných. Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení navrhli
vykonať dokazovanie svedeckými výpoveďami. Podľa vyjadrenia žalobcov starostlivosť poručiteľky

o štúdium pozostávalo v podpísaní žiackej knižky, návštevy rodičovského združenia. Po skončení
vyučovania na jeseň chodili zbierať orechy, neskôr ich rozbíjali, lúskali a balili. Tieto chodili predávať
na trh do Českej republiky. Žalobcom bolo bránené stretávať sa s biologickým otcom alebo sa
stretávali len sporadicky. V ďalšej časti vyjadrenia žalobcovia uvádzajú rôzne príklady, keď dochádzalo
k nedorozumeniam medzi nimi a poručiteľkou.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov: P. A., L.
F., N. B., Q. B., R. B., D. A., notárskou zápisnicou zo dňa 11.01.2023 č. C. X/XXXX, C. XXX/
XXXX, uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 27.12.2024 č. kon. 32D/157/2024, N. XXX/XXXX,
zápisnicou z pojednávania zo dňa 11.12.2024 a zistil tento skutkový stav veci.

13. Dňa 11.01.2023 bola pred notárkou E. L. J. spísaná notárska zápisnica. Bola spísaná listina
o vydedení, na základe ktorej G. I., M. J., nar. XX.XX.XXXX vyhlásila, že po zrelej úvahe, pri dobrom
fyzickom a duševnom zdraví, v plnom rozsahu vydeďuje pre prípad svojej smrti svoje deti G. D., A. B.
a E. A.. Ako dôvod vydedenia podľa § 469a písm. a), b) Občianskeho zákonníka uvádza, že v rozpore

s dobrými mravmi jej deti neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných
prípadoch a trvale o ňu neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako jej potomkovia prejavovať mali.
Ani jedno z jej uvedených detí sa o ňu nezaujíma, nepomáha jej, napriek tomu, že sa snažila s nimi
zostať v kontakte. Ďalej bolo v zápisnici uvedené, že jej uvedené deti už v 17.-tych rokoch od nej odišli,
nekomunikovali s ňou a odišli k svojmu otcovi. Keď sa náhodne stretli, chovali sa k poručiteľke veľmi

zle, odpľuli si pred ňou, mali na ňu nemiestne poznámky, nechceli s ňou komunikovať, ani ju vidieť.
Poručiteľka uviedla, že s touto situáciou sa postupne zmierila. Nevedela uviesť adresy, na ktorej jej
deti bývajú. Ďalej bolo určené, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na deti vydedených. Ďalej bolov notárskej zápisnici uvedené, že poručiteľka pri dobrom fyzickom a duševnom zdraví ustanovuje za
svojich dedičov svojho manžela H. I. a dcéru A. K..

14. G. I. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dňa 11.12.2024 pred notárkou E. O. A., H. bolo prejednávané
dedičstvo po poručiteľke. V zápisnici o prejednaní dedičstva bolo uvedené, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
dedičmi zo zákona, a že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú vydedenými dedičmi. Vydedené deti G. D., A.
B. a E. A. po oboznámení s obsahom závetu a listiny o vydedení do zápisnice vyhlásili, že nesúhlasia
s listinou o vydedení v spojitosti so závetom a všetci traja namietli dôvody vydedenia, ktoré poručiteľka

označila v listine o vydedení a uviedli, že sú fabuláciou. Zo strany notárky boli účastníci konania poučení
o tom, že im bude doručené uznesenie o prerušení konania s odkazom na povinnosť v stanovenej lehote
podať žalobu na súd.

15. Na pojednávaní dňa 09.10.2025 žalobkyňa v 1. rade A. B. uviedla, že odišla z domu bez osobných
vecí, keď mala 16 rokov. Vtedy ju matka nepustila do bytu, čo bolo prvýkrát. Keďže nebola vpustená do

bytu, napriek tomu, že bola zverená do výchovy matky, odišla k svojmu otcovi, ktorý však nebol doma,
a preto odišla prespať k známym. U týchto ľudí bola dve noci a potom odišla bývať k svojmu otcovi,
ktorý býval v garsónke. V tejto garsónke spolu s otcom bývala dva roky, odkiaľ sa spolu presťahovali
do dvojizbového bytu. Kontakt medzi žalobkyňou v 1. rade a poručiteľkou nebol takmer žiadny. Raz sa
stretli na autobusovej zastávke, pričom matka odmietla komunikovať so svojou dcérou s odôvodnením,

že sa nebude rozprávať so zradcom. V období, keď žalobkyňa v 1. rade, ako 16 ročná, opustila
spoločnú domácnosť, nemala prístup k osobným veciam, požiadala políciu o pomoc, a až potom si
mohla z domácnosti poručiteľky vyzdvihnúť osobné veci. V roku 2013 došlo k opätovnému stretnutiu
medzi poručiteľkou a žalobkyňou v 1. rade na autobusovej zastávke. Tu chcela A. B. ukázať svojej matke
svoje dieťa, ktoré malo vtedy už 8 rokov. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 1. rade, jej matka ani na dieťa

nepozrela. K ďalšiemu stretnutiu medzi nimi došlo v roku 2017 alebo 2018 pred domom poručiteľky.
Podľa vyjadrenia žalobkyne v 1. rade, pociťovala potrebu ospravedlniť sa matke a poďakovať sa aspoň
za to, že sa narodila. K ďalším stretnutiam medzi nimi došlo v zdravotníckom zariadení v D., kde
poručiteľka upratovala. K poslednému stretnutiu medzi nimi došlo v auguste 2023. Poručiteľka svoju
dcéru A. B. nikdy nežiadala o pomoc. So žiadosťou o pomoc žalobkyňu v 1. rade nikdy nekontaktoval

ani manžel poručiteľky alebo sestra A..

16. Žalobca v 2. rade E. A. na pojednávaní uviedol, že manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené, a že on
bol zverený do výchovy matke. Poukázal na udalosti, ktoré sa odohrali keď mal 17 rokov. Jeho matka
s otčimom chodili roznášať noviny. Bola sobota, on mal prázdniny, a so svojimi kamarátmi chcel opekať,

takže nešiel noviny roznášať, čo mal nakázané matkou. Na základe toho ho matka vyzvala, aby vrátil
kľúče od domu, čo aj učinil. Na druhý deň odišiel za svojím otcom, u ktorého začal bývať. Bolo to už
v období, keď jeho otec s dcérou bývali v dvojizbovom byte. E. A. býval u svojho otca jeden a pol roka.
Potom sa oženil a odišiel bývať k svokrovcom. E. A. ďalej na pojednávaní uviedol, že chcel kúpiť dom
a požiadal matku o pôžičku 25.000,- Sk, s čím ona súhlasila pod podmienkou, že byt bude písaný na ňu.

Stala sa vlastníčkou domu a jedného dňa prišla s tým, že do konca mesiaca jej má dať 40.000,- Sk, inak
dom predá. Bolo to v roku 2000. E. A. dal poručiteľke 40.000,- Sk a ona prepísala dom na jeho manželku.
Čo sa týka vzťahu s matkou, v prípade, že sa aj stretli, tak sa poručiteľka tvárila, že ho nevidí. E. A. videl
svoju matku naposledy asi 6 mesiacov pred jej úmrtím. Stretli sa náhodne v D. na ulici. Nerozprávali
sa. Poručiteľka sa mala tváriť tak, že ho nevidí. Poručiteľka nikdy nežiadala svojho syna o pomoc. Ani

sestra A., alebo manžel matky, ho nikdy nežiadali, aby zabezpečil pomoc svojej matke.

17. Žalobkyňa v 3. rade podľa jej vyjadrenia mala celkom dobrý vzťah s poručiteľkou. Svojej matky sa
zastávala v období, keď naviazala známosť s pánom I.. G. D. otehotnela ako 16. ročná. V júli 1987 sa
odsťahovala k svojmu manželovi, s ktorým mala XX.XX.XXXX svadbu. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že

dochádzalo k nedorozumeniam medzi ňou a matkou. Matka ju nútila, aby si nechala zobrať plod dieťaťa.
Dala jej na výber, či si nechá zobrať dieťa, alebo pôjde preč z domu. G. D. opustila spoločnú domácnosť
bez osobných vecí. Matka jej prišla na svadbu zablahoželať, dostala od nej kyticu, avšak na svadobnej
hostine sa nezúčastnila. Po narodení dieťaťa neprišla poručiteľka toto dieťa pozrieť. Následne matka s
dcérou neudržiavali kontakt. Keď malo dieťa 1 rok, matka s dcérou sa stretla u kamarátky žalobkyne

a následne začali udržiavať kontakt. Dochádzalo k striedavým návštevám, raz v domácnosti matky,
inokedy v domácnosti G. D.. Naposledy G. D. svoju matku videla, keď jej zomrel manžel. Na pohrebe
bola aj poručiteľka, čo bolo dňa XX.XX.XXXX. Od roku 2021 G. D. svoju matku nevidela. Poručiteľka
nekontaktovala svoju dcéru ani písomne, ani osobne, a taktiež nedošlo k snahe o kontakt zo strany G. D..Poručiteľka nekontaktovala ani deti G. D.. Poručiteľka nikdy nežiadala o pomoc svoju dcéru. O chorobe
matky sa žalobkyňa v 3. rade dozvedela od sestry A., čo bolo asi tri mesiace pred smrťou poručiteľky.

18. Žalovaný v 1. rade H. I. začal chodiť s poručiteľkou v roku 1983 a od roku 1984 spolu žili. V tomto
roku sa aj presťahoval k poručiteľke. Manželstvo uzavreli v roku 1995. Spolu s poručiteľkou si postavili
rodinný dom v D., do ktorého sa nasťahovali v roku 1992 alebo 1993. V predmetnom dome doposiaľ
býva. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že o svoju manželku sa staral, nakoľko posledné dva týždne
pred smrťou bola odkázaná na jeho opateru. Poručiteľka bola aj hospitalizovaná asi mesiac predtým, čo

zomrela,avšakkjejúmrtiudošlodoma. Podľažalovanéhov1.radeporučiteľkasdcérouA.neudržiavala
žiaden kontakt, s G. udržiavala iba sporadický kontakt a syn E. prišiel za ňou iba keď potreboval požičať
peniaze. Starostlivosť manžela poručiteľky posledné dva mesiace pred smrťou spočívala v tom, že
niečo uvaril, upratal, pomáhal jej s hygienou. V starostlivosti o poručiteľku mu pomáhala dcéra A..
Opatrovateľská služba využívaná nebola. Poručiteľka podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade nežiadala
o pomoc žalobcov. Žalobcovia však vedeli, v akom stave je poručiteľka, čo vedeli od žalovanej v 2. rade.

Poručiteľka bola asi dva - tri týždne pred smrťou pripútaná na lôžko.

19. Žalovaná v 2. rade A. K. na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti medzi ňou a žalobcami - jej
súrodencami, nie je žiaden vzťah. Predtým udržiavala kontakt s G. D.. A. K., podľa jej vyjadrenia, mala
veľmi dobrý vzťah s matkou. Pred odchodom do práce, ako aj po príchode z práce, si spolu telefonovali.

Poručiteľka jej pomáhala so starostlivosťou o dieťa, keďže ona bola študentkou. A. K. pomáhala svojej
matke s nákupmi. Poručiteľka bola odkázaná na pomoc iných asi dva týždne pred smrťou. V tom období
už nevedela bez pomoci druhých chodiť. Stravu pre poručiteľku zabezpečovala jak ona, tak aj manžel
poručiteľky. Žalovaná v 2. rade trávila so svojou matkou Vianoce, Silvestra, chodili spolu na dovolenky.
V ten rok ako zomrela, v mesiaci apríl, boli spolu na rekreačnom pobyte v Rajeckých Tepliciach. Dňa

23.07.2024 dala žalovaná v 2. rade žalobcom vedieť, v akom zdravotnom stave je poručiteľka. Žalovaná
v 2. rade taktiež zabezpečovala návštevy u lekára. Po 23.07.2024 bola poručiteľka hospitalizovaná
v nemocnici v R. po dobu 2 týždňov. G. D. mala žalovanej v 2. rade uviesť, že cez týždeň nemôže
matku pozrieť, ale v sobotu príde. Poručiteľka však povedala žalovanej v 2. rade, že za ňou nikto nebol.
Zdravotnýstavporučiteľkyovplyvnilo,ženajprvmalajednufrancúzskubarlu,potommaladvefrancúzske

barle a nakoniec sa pohybovala za pomoci vozíka. Žalovaná v 2. rade sa starala o svoju matku tesne
pred smrťou a taktiež zabezpečovala pohreb svojej matky. Po smrti matky volala sestre D., že matka
zomrela. G. D. sa informovala, kto bude vybavovať pohreb, na čo žalovaná v 2. rade uviedla, že ona
to vybaví.

20. Svedok R. K. je manželom žalovanej v 2. rade. Na pojednávaní uviedol, že poručiteľka sa zaujímala
o žalobcov len tým spôsobom, že sa pýtala jeho manželky na žalobcov, nakoľko vedela, že je kontakt
medzi nimi. Svedok nevedel uviesť, že by sa žalobcovia nejakým spôsobom zaujímali o svoju matku.
Starostlivosť zo strany svedka a jeho manželky o poručiteľku spočívala v tom, že ju zobrali k lekárovi, na
nákupy, do nemocnice. Začiatkom júla 2024 začala mať poručiteľka vážne problémy, keď ťažko chodila

a odkázanosť na druhých započala počiatkom augusta 2024. Svedok ďalej uviedol, že poručiteľka sa
zaujímala o vnúčatá, najmä o deti G. D.. Nevie však o tom, že by sa poručiteľka stretla s deťmi G. D..
Vedel o jednom stretnutí poručiteľky s dcérou pani B..

21. Svedok Q. B. bol manželom žalobkyne v 1. rade, s ktorou je asi 8 rokov rozvedený. K vzťahu A.

B. a jej matky uviedol, že sa nenavštevovali a vôbec sa nekontaktovali. Keď sa stretli v meste, ani sa
nepozdravili. Poručiteľka syna svedka - svojho vnuka, ani nevidela. Dcéru svedka poručiteľka videla len
pri náhodnom stretnutí v nemocnici. Poručiteľka nebola ani na svadbe svedka a svojej dcéry. Svadbu
mali v roku 1992, pričom poručiteľka o svadbe ani nevedela. Odkedy je svedok rozvedený so žalobkyňou
v 1. rade, nemá informácie o vzťahu bývalej manželky a jej matky.

22. Svedok R. K. na pojednávaní uviedol, že bývalá svokra pracovala na poliklinike v D. a tu jej bola
ukázaná vnučka, avšak ďalší záujem zo strany starej matky o vnučku nebol. Toto sa dozvedel od bývalej
manželky. Taktiež pri príležitosti menín, narodenín, Vianoc, nedošlo ku kontaktu medzi poručiteľkou
a deťmi svedka. Nebol medzi nimi ani písomný kontakt.

23. Svedkyňa L. F. je sesternicou žalobcov a žalovanej v 2. rade. Podľa jej vyjadrenia s poručiteľkou
mala vždy dobrý vzťah. Poručiteľku charakterizovala ako pracovitú a milú ženu. Po tom, čo došlo
k rozvodu rodičov žalobcov a žalovanej v 2. rade, deti boli postupne vyhodené z domu. K vyhodeniualebo opusteniu žalobcov z domácnosti došlo z toho dôvodu, že vtedajší priateľ poručiteľky pán I.
manipuloval so svojou manželkou. Odvtedy, čo s ňou začal žiť, veľmi sa poručiteľka zmenila. Za príčinu
odchodu žalobcov z domácnosti svedkyňa považovala správanie pána I.. Čo sa týka stretávania detí

s poručiteľkou, občas dochádzalo k stretávaniu G. D. so svojou matkou a pánom I.. Bolo to jednostranné,
iniciatíva vychádzala len zo strany G. D.. Keď bola G. D. vyhodená svojou matkou z domácnosti, mala na
sebe len osobné veci a svedkyňa L. F. jej poskytla ošatenie. Sesternica finančne nepomáhala žalobcom.
Možno pomohla G. D. tak, že keď išli do kina, tak jej zakúpila lístok. Príčinou vyhodenia zo spoločnej
domácnosti G. D. bolo jej tehotenstvo. A. B. bola vyhodená z domu, keď mala 16 rokov a odišla bývať

k svojmu otcovi.

24. Svedkyňa P. A. - sestra poručiteľky - uviedla, že príčinou, že žalobcovia odišli zo spoločnej
domácnosti bol žalovaný v 1. rade. Ďalej uviedla, že žalobcovia sa jej sťažovali, že ich pán I. bil, a že ho
museli poslúchať. Od A. B. vedela, že ju žalovaný v 1. rade kopol a nevedela si sadnúť asi dva týždne.
G. D. odišla z domu preto, lebo mali s matkou nezhody. Posledný odišiel z domu žalobca v 2. rade.

Svedkyňa s poručiteľkou pri stretnutiach nikdy neriešili, z akého dôvodu deti odišli z domu. Svedkyňa
nemala vedomosť o tom, že po tom, čo žalobcovia odišli z domu, či mali nejaký kontakt s poručiteľkou.
Svedkyňa posledný kontakt so svojou sestrou mala v júni 2024, keď sa slúžila omša za ich rodičov. Pri
tomto poslednom stretnutí jej poručiteľka nehovorila o tom, že by mala zdravotné problémy. Čo sa týka
kontaktov medzi žalobcami a poručiteľkou, podľa svedkyne sa jednalo o náhodné stretnutia, napríklad

v meste. Za posledné roky sa vôbec nekontaktovali žalobcovia so svojou matkou.

25. Svedkyňa N. B. nevedela nič uviesť o vzťahu žalobcov s ich matkou. Vedela akurát o tom, že A.
B. bola vyhodená z domu. Pán A. bol kolegom svedkyne. Raz prišiel za ňou a plakal, že A. B. bola
vyhodená z domu. Od svedkyne si požičal 1.000,- Eur, aby mohol kúpiť A. B. veci. Po našetrení tieto

peniaze svedkyni vrátil.

26. Svedkyňa D. A. - manželka žalobcu v 2. rade - uviedla, že so svojím manželom začala chodiť v roku
1989 a manželstvo uzavreli XX.XX.XXXX. Manžel jej spomínal, že hladoval a musel robiť na svoju
matku a jej priateľa. Nedávali mu peniaze na cestu na internát. Z domu ho matka vyhodila, nakoľko

nechcel roznášať noviny. Po tom, čo ho matka vyhodila, odišiel bývať k svojmu otcovi. Na jeho svadbe
jeho matka nebola. E. A. so svojou matkou kontakt neudržiaval. Svedkyňa sa s poručiteľkou stretla
prvýkrát, keď čakala narodenie druhého dieťaťa. V roku 1994 začala k nim poručiteľka chodiť. Svedkyňa
spomenula, že si potrebovali požičať peniaze na kúpu domu a poručiteľka im požičala 25.000,- Sk. Vrátiť
však chcela 40.000,- Sk. Táto suma peňazí bola aj poručiteľke vyplatená, vzhľadom na to, že dom bol

písaný na ňu a pokiaľ by jej nevrátili 40.000,- Sk, neprepísala by dom na svedkyňu a jej manžela. Od tejto
udalosti nedošlo k stretnutiu medzi poručiteľkou z jednej strany a svedkyňou a jej manželom zo strany
druhej. Nebol ani žiaden kontakt medzi deťmi svedkyne a ich starou matkou. Žiaden kontakt nebol ani
pri príležitosti mením, narodenín, Vianoc.

27. Svedkyňa R. B. - vnučka poručiteľky - na pojednávaní uviedla, že sa pýtala svojej matky na svoju
starú matku. Keď mala svedkyňa 11 alebo 12 rokov, tak vyhľadala svoju starú matku, keďže vedela,
že pracuje na poliklinike. V jednej miestnosti na poliklinike sa stretla svedkyňa so starou matkou, ktorej
sa svedkyňa opýtala, či vie, kto je. Poručiteľka nevedela, o koho sa jedná. Svedkyňa jej vysvetlila, že
je jej vnučkou, že je dcérou A. B.. Následne poručiteľka začala nadávať na A. B.. Hovorila o nej, ako

o nevďačnej dcére. Žiaden ďalší kontakt medzi svedkyňou a poručiteľkou už viac nebol.

28. Podľa § 469 a) ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka:
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby

uvedené v § 473 ods. 2.
O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však
musí byť uvedený dôvod vydedenia.29. Vydedenie je možné charakterizovať ako jednostranný písomný prejav poručiteľa, ktorého
dôsledkom je vydedenie neopomenuteľného dediča, prípadne aj jeho potomkov, a to za taxatívne
vymenovaných dôvodov v ustanoveniach § 469 a) Občianskeho zákonníka, ktoré poručiteľ uviedol

v listine o vydedení. Pre vydedenie je postačujúci jeden z dôvodov uvedených v zákone. Pre platnosť
vydedenia je postačujúce dostatočné označenie osoby, ktorá má byť vydedená a skutkové vymedzenie
dôvodov vydedenia. Samotná existencia dôvodu vydedenia musí existovať v čase zriadenia listiny
o vydedení.

30. Poručiteľka v listine o vydedení výslovne uviedla, ako vydedených žalobcov - svoje deti G. D., A.
B. a E. A.. Ako dôvod vydedenia uviedla § 469 a) písm. a), b) Občianskeho zákonníka. Poručiteľka
v notárskej zápisnici spísanej dňa 11.01.2023 výslovne uviedla, že svoj právny úkon činí po zrelej
úvahe, pri dobrom fyzickom a duševnom zdraví. Poručiteľka na jednej strane deklarovala, že v čase
spisovania listiny o vydedení bola v dobrom fyzickom a duševnom zdraví a na strane druhej v listine
o vydedení uviedla, že jej deti - žalobcovia jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc

v starobe, chorobe, alebo v iných závažných prípadoch. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že
poručiteľkapracovalado30.06.2022.Zaobdobieod01.01.2022do30.06.2022nepoberalanemocenské
poistenie, a ani úrazové poistenie. V spore bolo zistené, a medzi sporovými stranami nebolo sporné,
že u poručiteľky prepukla choroba asi tri mesiace pred jej smrťou a postupne sa jej stav zhoršoval
tak, že najprv chodila za pomoci jednej barly, potom dvoch bariel, za pomoci vozíka. Dva až tri týždne

pred smrťou bola poručiteľka pripútaná na lôžko. Starostlivosť o poručiteľku zabezpečoval jej manžel -
žalovaný v 1. rade a dcéra A. K. - žalovaná v 2. rade. Taktiež v spore bolo preukázané, že poručiteľka
a ani žalovaná strana nežiadali žalobcov v 1., 2., 3. rade aby boli nápomocní so starostlivosťou
o poručiteľku. O zdravotnom stave poručiteľky mali mať vedomosť žalobcovia od žalovanej v 2. rade.

31. V súdnej praxi sa pojmom dobré mravy označuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem (pravidiel správania sa), ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti
(nemennosti), tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku a stotožňuje sa s nimi podstatná
časť spoločnosti (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/151/2009, rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v

najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým
mravom býva sankcionované. I keď pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky
definovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy. Bez odkazu v právnej norme by
dobré mravy zostali len súčasťou mimoprávnych (morálnych) pravidiel. Tým, že zákon sankcionuje
rozpor s dobrými mravmi neplatnosťou právneho úkonu, prípadne odopiera právnu ochranu výkonu

práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, sú dobré mravy súčasťou práva a majú právnu záväznosť.

32. Rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 469 a) ods. 1 písm. a) je naplnený len vtedy, ak pomoc
v uvedených životných situáciách bola potrebná, a za danej situácie sa správanie javí ako správanie
v rozpore s dobrými mravmi.Tieto skutočnostije treba posudzovať aj so zreteľom na objektívne možnosti

potomka poskytnúť potrebnú pomoc. Nemožno akceptovať vydedenie ak dedič nemal vedomosť
o existencii potrebnej pomoci. Významná je teda aj subjektívna stránka na strane vydedenej osoby.
Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať
poskytnutie takejto pomoci, a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má
pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Súd opätovne poukazuje na to, že

poručiteľka v čase spísania listiny o vydedení sama deklarovala, že je v dobrom fyzickom a psychickom
zdraví. Okrem toho je nutné poukázať na to, že poručiteľka žila v spoločnej domácnosti so svojím
manželom, ktorý by jej pomoc poskytol. Okrem manžela poručiteľky prípadnú pomoc by prijala od svojej
dcéry - žalovanej v 2. rade, s ktorou, ako s jediným dieťaťom, udržiavala vzťahy, a ktorá jej aj pomoc
poskytovala.

33. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469 a), ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom (viď 1Cdo/173/1996, ZSP 61/1997 rozhodnutie NS SR). Dôvod vydedenia podľa § 469 a)
ods. 1 písm. b) vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí

len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, treba
posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale
neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom najeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde
v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.

34. Samotná poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že jej deti - žalobcovia - od nej odišli už
v sedemnástich rokoch a odišli k svojmu otcovi. Odchod žalobcov od matky v sedemnástich rokoch
- v dobe maloletosti, potvrdili aj žalobcovia, pričom pri svojom výsluchu na pojednávaní podrobne
ozrejmili okolnosti, ktoré ich viedli k tomu, že odišli od svojej matky, resp. bolo im znemožnené zotrvať
v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Výpovede žalobcov súd hodnotila ako dôveryhodné, ktoré

neboli spochybnené žalovanou stranou.

35. Po tom, čo žalobcovia odišli od poručiteľky, žalobcovia v 1. a 2. rade, k svojmu otcovi, a žalobkyňa
v 3. rade k svojmu priateľovi - otcovi narodiť sa majúcemu dieťaťu, nedochádzalo prakticky k styku medzi
nimi. Od odchodu žalobcov od poručiteľky dochádzalo medzi nimi len k sporadickému stretnutiu, či už
v meste D. alebo v nemocnici. Možno uzavrieť, že tým, že sa nestretávala poručiteľka so svojimi deťmi

a naopak, nepociťovala tým žiadna zo strán citovú ujmu. Naopak so stavom, ktorý bol medzi nimi, sa
zmierili, čo uviedla sama poručiteľka v listine o vydedení. O tom, že nedochádzalo k stretávaniu sa detí
s matkou, ďalej svedčí aj to, že poručiteľka nevedela uviesť adresy, na ktorej žalobcovia bývajú, čo je
tiež uvedené v listine o vydedení.

36. Taktiež svedecké výpovede svedkov súd hodnotil ako hodnoverné. Svedok B., bývalý manžel A.
B. potvrdil, že s poručiteľkou sa nenavštevovali a vôbec sa nekontaktovali. Poručiteľka nebola ani na
ich svadbe. Keď sa v meste stretli, ani sa nepozdravili. Svedkyňa L. F. uviedla, že občas dochádzalo
k stretnutiu G. D. s poručiteľkou, avšak iniciatíva k stretnutiu vychádzala len zo strany G. D.. Svedkyňa
D. A. - manželka žalobcu v 2. rade potvrdila, že medzi jej manželom a poručiteľkou nebol žiaden kontakt.

Svedkyňa R. B. - vnučka poručiteľky chcela spoznať svoju starú matku a iniciovala s ňou stretnutie,
a pri tomto stretnutí poručiteľka nadávala na jej matku a následne žiaden kontakt medzi nimi nebol.

37. Z dokazovania vyplynulo, že poručiteľka nemala záujem o žalobcov, a že žalobcovia nemali záujem
o poručiteľku, čo vyplývalo z neblahých skúseností s poručiteľkou v období dospievania, s poukazom

tiež na spory, ktoré mali žalobcovia s manželom poručiteľky. Súd bol toho názoru, že neboli naplnené
ustanovenia zákona o vydedení.

38. Podľa §-u 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.