Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/227/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203445
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6723203445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XX, XXX XX F., štátna občianka SR, proti manželovi: G. C.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXXX H. C., XXXXX I. A., J., K., štátny občan USA, zastúpený
JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, IČO:
42 129 532, za účasti maloletých detí D. L. C., nar. XX.XX.XXXX, L. E. M. C., nar. XX.XX.XXXX a N. C.
O. C., nar. XX.XX.XXXX, všetci pobytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen 10P/221/2023-769 zo dňa 06.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. schválil
rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloleté deti D. L., L. E., N. C. do osobnej starostlivosti matky s tým, že

obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Ďalej
rozhodol, že otec je povinný od 01.09.2025 prispievať na výživu maloletej D. L. mesačne sumou 300,-
Eur, a to bežné výživné vo výške 250,- Eur splatné na mesiac dopredu na bankový účet matky do 25.
dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje a výživné určené na tvorbu
úspor vo výške 50,- Eur splatné na mesiac dopredu na osobitný vinkulovaný účet maloletej, ktorý je
povinná v jej prospech zriadiť matka, vždy do 25. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý
sa výživné poskytuje. V ďalšom zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej L. E. mesačne

sumou 250,- Eur, a to bežné výživné vo výške 200,- Eur s rovnakými podmienkami ako u maloletej D. L.
a výživné na tvorbu úspor vo výške 50,- Eur s rovnakými podmienkami takisto ako na výživu maloletej
D. L.. Ďalej otec bol povinný od 01.09.2025 prispievať na výživu maloletého N. mesačne sumou 200,-
Eur, bežné výživné 150,- Eur a výživné na tvorbu úspor vo výške 50,- Eur s tým, že na nakladanie s
prostriedkami na osobitných účtoch maloletých detí je potrebný súhlas súdu.
Vo výroku II. rozhodol, že otec je oprávnený sa so všetkými troma maloletými deťmi stýkať v
nasledovnom rozsahu:

- každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 10.07. od 08.00 hod. do 10.08. do 19.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho začiatku prázdnin
od 14.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.,-každýkalendárnyrokpočasjesennýchprázdninododňapredchádzajúcehozačiatkuprázdninod14.00
hod. do najbližšej nedele nasledujúcej po skončení prázdnin do 18.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od piatka predchádzajúceho začiatku prázdnin

od 14.00 hod. do najbližšej nedele nasledujúcej po skončení prázdnin do 18.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho začiatku
prázdnin od 14.00 hod. do najbližšej nedele nasledujúcej po skončení prázdnin do 18.00 hod. s tým,
že otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky a matka je
ich povinná k styku včas a riadne pripraviť vrátane odovzdania európskych zdravotných preukazov a

platných cestovných pasov SR maloletých detí a styk s otcom umožniť. Otec maloletých detí je povinný
zabezpečiť riadne účasť maloletých detí na plnení povinnej školskej dochádzky, v prípade, že sa styk
otca s maloletými deťmi bude realizovať mimo času trvania školských prázdnin. Otec je oprávnený sa
so všetkými troma maloletými stýkať elektronickou formou v nasledovnom rozsahu:
- každý utorok a štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod. SEČ v trvaní 30 minút pre každé maloleté
dieťa zvlášť,

- každú nedeľu v čase od 17.00 hod. do 20.00 hod. SEČ v trvaní 60 minút pre každé maloleté dieťa
zvlášť prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku s tým, že matka je
povinná maloleté deti v určenom čase riadne pripraviť na styk s otcom realizovaný touto formou.
Výrokom III. rozhodol, že matka je povinná minimálne jedenkrát mesačne vždy k 25-temu dňu
príslušného kalendárneho mesiaca podávať otcovi maloletých detí písomné správy formou e-mailu

v anglickom jazyku na e-mailovú adresu G. ohľadne maloletých detí, v ktorých uvedie podstatné
informácie o ich zdravotnom stave vrátane absolvovaných vyšetrení a ich výsledkoch spolu s
pripojením predmetných lekárskych správ, informácie o ich študijných výsledkoch, správaní, ako aj ich
voľnočasových aktivitách a tiež s pripojením fotodokumentácie maloletých detí minimálne 2 ks pre každé
maloleté dieťa, s tým, že ak by vo vzťahu k maloletým deťom sa udiala akákoľvek mimoriadna udalosť,

bude matka maloletých detí o tom otca informovať bezodkladne. Výrokom IV. , že matka je povinná do
31.08.2025 požiadať Základnú školu F. o prístupové údaje do aplikácia Edupage vo vzťahu k maloletému
N. C. O. C. pre účely prístupu otca do tejto aplikácie a v lehote do 07.09.2025 oznámiť tieto údaje
otcovi na e-mailovú adresu G.. Výrokom V. v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Výrokom VI. žiaden z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom VII., VIII. rozhodol, že trovy tlmočenia a

prekladu znáša štát, štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh podaný navrhovateľkou (manželkou/matkou)
na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na jeho
odôvodnenie, vyjadrenia manžela (otca maloletých detí), na vykonané dokazovanie na nariadených

pojednávaniach - vyjadrením manželky/matky, manžela/otca, ich právnych zástupcov, kolízneho
opatrovníka, správou zo šetrenia pomerov, z neho zistený skutkový stav, ktorý posúdil za aplikácie ust.
§ 22 ods. 1, § 24 ods. 1 veta prvá, § 24 ods. 3, § 24a veta prvá, § 38 ods. 1, § 39 ods. 1, § 39 ods. 4,
§ 48 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon
o MPS“), Čl. 5, § 24 ods. 1, 4, 5, 6, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76

ods. 1 Zákona o rodine, § 100 CMP, § 207 ods. 1 CSP, § 52, § 57, § 58 ods. 1 CMP, § 155 ods. 1, 2
CSP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa XX.XX.XXXX v USA, sú rodičmi maloletých detí D. L. C., L. E. M. C. a N. C. O. C..

Predmetomkonaniabolnávrhnarozvodmanželstvaúčastníkovaúpravarodičovskýchprávapovinností
manželov – rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. V priebehu konania však navrhovateľka
zobrala návrh späť v časti konania o rozvod s poukazom na to, že k rozvodu manželstva už došlo
v dôsledku rozhodnutia súdu v USA. So späťvzatím vyjadril súhlas aj manžel navrhovateľky, kolízny
opatrovník, preto súd uznesením sp.zn. 10P/221/2023 konanie v časti rozvodu účastníkov zastavil.

Predmetom konania zostala úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode, ktoré je zo zákona spojené s konaním o rozvod manželstva. V priebehu konania
dospeli rodičia maloletých k zhode ohľadom formy osobnej starostlivosti, ako aj výšky vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom a uzavreli k týmto otázkam aj rodičovskú dohodu, preto súd prvej
inštancie vo výroku I. formou rozsudku túto rodičovskú dohodu schválil, bolo to v najlepšom záujme

maloletých detí.

4. Otázkou, ktorá ostala sporná medzi účastníkmi, bol rozsah a realizácia styku otca s maloletými deťmi.
Matka na poslednom pojednávaní súhlasila s navrhovaným rozsahom styku otca s maloletými deťmipočas prázdnin, s výnimkou dĺžky trvania tohto styku počas letných prázdnin, kedy otec požadoval styk
v rozsahu 6 týždňov, matka trvala na styku počas jedného mesiaca a pokiaľ otec žiadal styk počas
veľkonočných prázdnin každý kalendárny rok, matka trvala na tom, aby dochádzalo k striedaniu počas

párneho, resp. nepárneho kalendárneho roka. Matka súhlasila s tým, aby styk otca s maloletými deťmi
počas jesenných prázdnin, resp. veľkonočných prázdnin bol predĺžený až do nasledujúcej nedele po
skončení daných prázdnin, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že styk otca s maloletými deťmi sa
bude realizovať aj mimo času trvania školských prázdnin, kedy by deti v zásade si mali plniť povinnú
školskú dochádzku, čo ale otec nerozporoval.

Matka však trvala na tom, aby styk otca s maloletými deťmi sa realizoval pôvodne výlučne na území
Slovenskej republiky, resp. následne toto rozšírila na územie krajín Európskej únie s odôvodnením, že
existuje možnosť, že otec nebude rešpektovať súdne rozhodnutie a deti po ukončení styku nevráti do
starostlivosti matky.
Zo Znaleckého posudku č. 17/2025 vypracovaného znalkyňou E. F. F. zo dňa 05.05.2025 vyplynulo,
že v súčasnosti všetky tri maloleté deti majú záujem o širší kontakt s otcom, prejavili záujem, aby sa

tento styk mohol realizovať aj v USA, teda v domovskom štáte otca maloletých detí, kde sa maloleté
deti narodili a v ranom detstve tam aj žili. Z pohovoru znalkyne s maloletými deťmi vyplynulo, že tieto
intenzívne vnímajú obavy matky ohľadne toho, že by otec nerešpektoval súdne rozhodnutie a nevrátil by
ich po skončení styku na Slovensko, čím matka spochybňuje dôveryhodnosť otca voči maloletým deťom
a sú tak zo strany matky vystavované konfliktu lojality vo vzťahu k druhému rodičovi. Napriek týmto

prezentovaným obavám matky, ktoré komunikuje aj priamo voči maloletým deťom, všetky maloleté deti
v zásade zotrvali na tom, že majú záujem o širší kontakt s otcom, a to aj formou návštevy v USA. Súd
prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením matky, že by znalkyňa kládla deťom manipulatívne a sugestívne
otázky, primerane veku detí s nimi uskutočňila rozhovor takou formou, že im dávala v zásade vždy na
výber z dvoch možností a následne sa uisťovala, či správne pochopila, čo tým deti mysleli.

Z vyjadrení otca bolo preukázané, že v prípade, že by odmietol vrátiť deti do výchovného prostredia
matky po vymedzenom čase styku, by sa následne úplne diskvalifikoval z ďalšieho výkonu rodičovských
práv a že po vydaní súdneho rozhodnutia, v zmysle ktorého sú deti zverené do výlučnej osobnej
starostlivosti matky a otec má len upravený styk s maloletými deťmi na presne určený čas, bude jeho
právne postavenie výrazne slabšie. Otec v rámci znaleckého skúmania viackrát prezentoval názor, že

si je vedomý dôležitosti roly matky v živote detí a ich vzájomného úzkeho vzťahu medzi nimi, neboli
zistené tendencie na strane otca vyčleniť matku zo života detí, ani sa akýmkoľvek negatívnym spôsobom
voči nej vyjadrovať. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením matky, že by otec maloletých detí
bol ovplyvnený vlastnou matkou v tom zmysle, že táto nepovažuje Slovenskú republiku napríklad aj
vzhľadom na vojnový konflikt na Ukrajine za bezpečné prostredie, a teda by to mal byť dôvod nevrátenia

detí do starostlivosti matky. Zo znaleckého skúmania vyplynulo, že otec si je vedomý týchto postojov
jeho matky, snaží sa ich riešiť, nepoprel, že má so svojou matkou dobré vzťahy, ale nebolo preukázané,
že by mal podľahnúť nejakým tlakom od nej vo vzťahu k týmto otázkam.

5. S poukazom na tieto skutočnosti, súd prvej inštancie určil styk otca s maloletými deťmi, alebo

jeho rozsah tak, že tento upravil v rozsahu polovice školských prázdnin, resp. sviatkov, pričom počas
letných prázdnin tento určil v rozsahu jedného mesiaca, prihliadol k pripomienkam matky ohľadom
dlhšieho odlúčenia od nej, ako aj na to, že doteraz sa styk otca s maloletými deťmi realizoval vždy
len počas jedného týždňa a v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebolo známe, ako prebehne styk počas
letných prázdnin v auguste 2025, kedy mal byť styk upravený počas troch týždňov. Obdobie jedného

mesiaca považoval za primerane dlhé, avšak s možnosťou do budúcnosti tento styk rozšíriť aj na dlhšie
obdobie, ako požadoval otec maloletých detí. Počas vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin
styk upravil na celé obdobie daných prázdnin každý druhý rok a počas obdobia jesenných prázdnin
každý rok, akceptoval požiadavku otca, aby počas veľkonočných prázdnin a jesenných prázdnin sa
tento styk rozšíril až do najbližšej nedele po ich skončení, teda aj mimo trvania školských prázdnin,

kedy by mal, ale otec zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky maloletých detí. Takáto úprava
styku otca s maloletými deťmi je v súlade s ich najlepším záujmom, aby v čo najširšej možnej
miere zostal zachovaný kontakt s otcom za účelom rozvíjania ich vzájomných vzťahov s tým, že
deti majú právo spoznať aj krajinu pôvodu svojho otca, resp. ich vlastnú, rozvíjať tak svoju identitu
a v konečnom dôsledku bude tak zabezpečený aj širší priestor na vytvorenie vzťahu so starými

rodičmi z otcovej strany, nakoľko uvedené je vždy na prospech maloletých detí. Preto, čo sa týka
územného vymedzenia realizácie styku otca s maloletými deťmi, toto súd nijako neobmedzil. Zároveň
akceptoval návrh otca maloletých detí na širšiu úpravu styku elektronickou formou oproti doteraz
právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu neodkladnému opatreniu vydanému tamojšímsúdom v konaní sp.zn. 10P/289/2023 s poukazom, že táto forma styku nahrádza bežný styk otca
s maloletými deťmi, maloleté deti majú o styk s otcom touto formou záujem, a preto umožnil otcovi
v rozsahu 3x týždenne, konkrétne počas pracovného týždňa 2x týždenne po 30 minút pre každé dieťa

a počas víkendu 1x týždenne v trvaní 60 minút pre každé maloleté dieťa zvlášť s tým, že sa bude
realizovať prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku. Zároveň uložil
matke informačnú povinnosť vo vzťahu k otcovi tak, ako to bolo doteraz na základe neodkladného
opatreniavydanéhopodsp.zn.10P/289/2023,kdepresnešpecifikoval,čoinformačnápovinnosťzahŕňa.
Pokiaľ matka maloletých detí navrhla doplniť dokazovanie prešetrením bytových pomerov otca v USA,

súd prvej inštancie takémuto návrhu nevyhovel, mal za to, že je nadbytočný, keďže otec potvrdil, že
žije stále v tej istej nehnuteľnosti, kde žili ako rodina pred odchodom matky s maloletými deťmi na
Slovensko, a matke sú tieto pomery otca známe. Rovnako ani nevyhovel návrhu právnej zástupkyni otca
na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku ohľadne výroku o úprave styku s maloletými deťmi.
Nemal za to, že by boli splnené podmienky na takýto postup v zmysle § 233 CSP.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania. Zároveň rozhodol aj o trovách konania štátu podľa § 57 CMP a štátu nárok na náhradu trov
konania nepriznal a rovnako rozhodol aj o tom, že trovy tlmočenia a prekladu znáša štát, v prevyšujúcej
časti návrh matky zamietol.

6. Podaním doručeným súdu 19.09.2025 ( č. l .344) podala v zákonnej lehote odvolanie matka

maloletých detí do výroku rozsudku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, a to na základe poučenia,
ktoré uviedlo možnosť podať odvolanie proti tomuto výroku. V ďalšom poukázala na to, že s rozhodnutím
nesúhlasí, a to z dôvodov, ktoré považuje za závažné, vecne a odborne podložené a ktoré neboli
pri rozhodovaní zohľadnené v dostatočnej miere. Poukázala na to, že otec počas celého konania
klamstvami, polopravdami a zavádzaním ovplyvňoval rozhodovanie súdu vo svoj prospech, praktizoval

psychologickéaemocionálnenásilievočimatke,vrátanegaslightingu,manipulácie,zhadzovaniapocitov
a obviňovania, využíval deti ako nástroje, niesol minimálnu zodpovednosť za každodennú starostlivosť
o deti a v prípade vycestovania plánuje starostlivosť preniesť na tretiu osobu alebo príbuzných. V ďalšom
uviedla, že z výpovede otca vyplynulo, že deti plánuje nechať v starostlivosti iných osôb (priateľky školy,
príbuzných), nemá zabezpečenú stálu osobnú prítomnosť počas pobytu detí, v minulosti sa už sa pokúsil

získať cestovné pasy od matky a v prípade pobytu v USA bude matka úplne zbavená možnosti dohľadu
a okamžitej ochrany svojich detí. Vzhľadom na existujúce známky násilia, manipulácie a klamstiev to
predstavuje reálne ohrozenie ich emocionálneho zdravia a stability. V ďalšom poukázala na to, že žiada
odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a otcovi neumožnil vycestovanie s maloletými deťmi
mimo územia Slovenskej republiky, najmä nie do USA, zároveň žiada, aby súhlas súdu s vycestovaním

detí do zahraničia bol viazaný až na vekovú hranicu najstaršieho dieťaťa buď od dovŕšenia 13 roku
najstaršieho dieťaťa alebo dovŕšenia 12 roku najstaršieho dieťaťa, čo predstavuje kompromisný postoj,
ku ktorému pristúpili v rámci snahy o dohodu medzi rodičmi s tým, že táto druhá možnosť by znamenala
možnosť vycestovania najskôr počas leta 2026. Tento návrh považuje matka za primeraný vzhľadom na
vývinové potreby detí, ich aktuálne väzby a psychickú pripravenosť na pobyt mimo stabilného domáceho

prostredia.
Namietla psychologický Znalecký posudok č. 17 z roku 2025, nakoľko podľa nej tam boli obsahovo
nedostatočne podložené závery, ako napríklad tvrdenie, že dieťa preberá názory matky bez
štandardizovaného testovania, neodborné výrazy ako podvedomá nedôvera, ktoré nie sú výstupom
odbornej psychodiagnostiky, neprimerané zovšeobecňovania o pripravenosti detí na pobyt s otcom

v zahraničí, ignorovanie relevantných skutočností, ako napríklad diagnostikovaná adaptačná porucha
u L., či preukázaný emočný stres N. počas pobytov u otca, závažné pochybenia pri výsluchu
detí, vrátane sugestívnych a manipulatívnych otázok. Znalecký posudok tiež obsahuje zanedbanie
posúdenia rodičovských rizík a násilného správania otca. Otec počas konania viackrát presadzoval
svoje požiadavky bez ohľadu na psychický stav detí, čím podľa matky preukázal kontrolujúce správanie

a tendenciu k dominancii, ktorá patrí medzi príznaky emocionálne manipulatívneho, či potencionálne
násilníckeho vzorca správania. Namietla Znalecký posudok č. 17 z roku 2025 a žiadala, aby bol vylúčený
s dôkazného hodnotenia alebo nahradený novým znaleckým dokazovaním.
Riziko nevrátenia detí nemožno v tomto prípade považovať za teoretické, otec sa už v minulosti snažil
získať cestovné pasy detí, presadzoval svoje práva spôsobom, ktorý nerešpektoval psychickú pohodu

detí. Tieto konkrétne kroky ukazujú, že v prípade získania plnej moci nad deťmi počas pobytu v USA,
by sa matka ocitla v bezmocnom postavení, keďže jej právny a fyzický dosah na deti by bol úplne
obmedzený. Matka nesúhlasí s názorom súdu, že miera rizika nevrátenia detí po výmennom styku je
nízka, existujú konkrétne predchádzajúce správania a vzorce konania otca, ktoré ukazujú, že takétoriziko je reálne významné. Z tohto dôvodu matka trvá na tom, že návrh na vydanie pasov (ako forma
povolenia vycestovania) je predčasný a rizikový a akékoľvek rozhodnutie o výmennom pobyte detí
v zahraničí musí byť podmienené vyšším vekom detí, ich pripravenosťou a reálnymi bezpečnostnými

zárukami. Preto žiadala, aby súd zrušil výrok o schválení rodičovskej dohody v časti týkajúcej sa
povinnosti matky odovzdať cestové pasy detí otcovi, bola stanovená veková hranica, od kedy by
bolo možné s deťmi vycestovať mimo územia Slovenskej republiky, a to buď od trinásteho roku veku
najstaršieho dieťaťa, alebo alternatívne od dvanásteho roku veku najstaršieho dieťaťa, spochybnila
znalecký posudok č. 17 z roku 2025 a žiadala ho nahradiť prípadne novým znaleckým dokazovaním a čo

sa týka rozhodnutia o elektronickom kontakte, aby bolo doplnené o ustanovenie, že deti môžu kontakt
ukončiť skôr, ak si to samé želajú.

7. Podaním doručeným dňa 02.10.2025 podal proti časti výroku II. odvolanie otec maloletých detí (č.l.
961 súdneho spisu), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), h) CSP. V odôvodnení
odvolania uviedol, že ho podáva voči rozsudku len v časti letných prázdnin, akceptuje odôvodnenie

prvoinštančného súdu týkajúceho sa veľkonočných prázdnin, a to nevyhovenie jeho návrhu tieto tráviť
s deťmi každý rok ako určitý kompromis. Poukázal na to, že matka konala bez súhlasu otca, svojvoľne,
ohľadom zmeny obvyklého pobytu maloletých detí, tieto svojvoľne premiestnila z USA na územie
Slovenskej republiky, otec v dobrej viere realizoval s matkou mediáciu a nevyhľadal právnu pomoc,
čím zmeškal lehotu jedného roka na podanie návrhu na návrat detí do USA počas realizácie mediácie.

Daný fakt však akceptuje tak, ako sa vyjadril na pojednávaní, ako aj pred znalkyňou, a preto aj súhlasil
so zverením maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky. Obavy o nejaké konanie zo strany otca,
ktoré by bolo protiprávne, sú len subjektívne zo strany matky, bez objektívneho základu. Maloleté deti
žijú na území Slovenskej republiky a snaha otca je zameraná na nájdenie určitej rovnováhy v trávení
času maloletých detí aj s ním ako s otcom. Situácia je komplikovanejšia z dôvodu finančných nákladov,

potrebných na cesty, vzdialenosti na druhej strane záujmu maloletých detí a ich vôľu tráviť s otcom
čo najviac je možné a bude povolené. Aktuálnym faktom je, že deti absenciu výchovného pôsobenia
otca vnímajú intenzívne a verbalizujú potrebu jeho širšej prítomnosti v ich živote. Kontakty medzi otcom
adeťmisúnastavenélennačasškolskýchprázdnin,otecmázáujemsapodieľaťajnavýchovnejstránke
detí a odovzdávať im svoje presvedčenia, názory, pohľady na život a nie len byť prázdninovým otcom.

Dané je možné vtedy, keď sú deti v jeho domácom prostredí, a to po dlhší čas. V rámci prázdninového
režimu vzhľadom na vzdialenosť bydlísk je reálne a finančne možné trávenie času u otca v domácnosti
len počas letných prázdnin a vianočných prázdnin. Ostatné prázdniny sú príliš krátke na realizáciu letov
medzi USA a SR.
Otec podal odvolanie v časti letných prázdnin, ktoré predstavujú v zásade jedinú možnosť tráviť s deťmi

časvtakomrozsahu,abymalmožnosťnanevýchovnevplývaťazasahovaťdoichformovaniaosobnosti
a vývoja. V tomto prípade otec žiadal o umožnenie 6 týždňov pobytu s maloletými deťmi každoročne,
t.j. 45 dní, eventuálne ako kompromis by navrhoval aspoň každý nepárny kalendárny rok rozsah 45 dní
cez letné prázdniny, keďže je tam značný nepomer v čase strávenom s otcom a v daný rok necestujú
deti cez zimné prázdniny za ním do USA. Odlúčenie otca na deti nevplýva dobre, otec im značne

chýba, prezentujú a intenzívne vnímajú jeho absenciu v živote, ktorá je zapríčinená konaním matky.
Táto absencia a chýbanie sa čiastočne vybalancuje možnosťou stráviť v USA 6 týždňov počas letných
prázdnin, ktoré budú využité aj na zdokonaľovanie ich jazykových zručností, udržiavanie kamarátstiev
v okolí ich bydliska, ktoré mali deti počas ich života v tomto rodinnom dome, návštevou tzv. denných
klubov v USA, denných táborov, stretnutí aj so širšou rodinou otca žijúcou v USA. Odlúčenie od matky

v dĺžke 6 týždňov za rok pre deti vo veku 11, 10 a 8 rokov je primerané benefitom, ktoré z takéhoto pobytu
získajú. Otec umožní komunikáciu s matkou a deťmi počas pobytu v USA formou videohovorov, a to
v rozsahu, v akom aj on má umožnenú takúto komunikáciu súdom. Záujem maloletého dieťaťa spravidla
bez pochybnosti vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľal nielen jeden z rodičov, a to ten, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nakoľko jeho výchovné predpoklady majú zahrňovať aj to,

aby uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa.
V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázal na výpovede maloletých detí v súvislosti so znaleckým
dokazovaním a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvej inštancie v čase letných prázdnin tak,
že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý kalendárny rok počas letných prázdnin od
01.07. od 08:00 hod. do 15.08 do 19:00 hod., v ostatnej časti výroku II. otec nežiada zmenu, čiže súhlasí

s jeho zachovaním, prípadne in eventum, otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý
nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 08:00 hod. do 15.08 do 19:00 hod. a každý
párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 10.07. od 08:00 hod. do 10.08 do 19:00 hod..8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa 06.10.2025 (č.l. 974 súdneho
spisu) k procesným námietkam uviedol, že vznáša námietku voči odvolaniu v časti rodičovskej dohody,
čo je vylúčené zákonom, a to konkrétne § 122 CMP. Poukázal na časový aspekt prípadu, kedy matka

uniesla maloleté deti v roku 2021, návrh na prvoinštančný súd podala v roku 2023 a súd rozhodol
v roku 2025, a teda kontakty medzi otcom a maloletými deťmi sú daným obdobím značne poznačené.
Odvolanie matky je zamerané na prekrútené a klamlivé skutočnosti, kde opisuje údajné správanie otca
a pripisuje mu bez akéhokoľvek dôkazu alebo objektivizácie známky násilia. Dané je tak extrémne
závažné, že predstavuje neschopnosť matky vychovávať z detí zdravých dospelých jedincov. Problémy

v psychike matky boli naznačené už aj v znaleckom posudku, ktorý bol realizovaný na opakované
návrhy matky. Matka v odvolaní prezentuje všeobecné slová o rodičovských únosoch a údajne dané
má byť dôvodom, prečo deti nemôžu cestovať. Nijako tieto svoje obavy neobjektivizuje, ani neprikladá
žiadne dôkazy o reálnosti jej obavy. Podľa matkinej logiky by žiaden otec žijúci mimo územia Slovenskej
republiky nemohol cestovať so svojím dieťaťom do svojho domova. Deti sú štátnymi občanmi USA, je to
ich krajina, ktorú tiež majú právo spoznávať, spoznávať jej zvyky, ktoré sú im blízke a ktoré praktizovali

v spoločnej domácnosti, kamarátov, ktorých stále majú v okolí bydliska otca. Otec stále žije v rodinnom
dome, v ktorom žili spoločne ako manželia s maloletými deťmi. Vyjadrenia matky, ako aj jej výpovede, sú
v 70 % klamstvá, osobitne extrémne bolo vyjadrenie matky zo dňa 12.02.2025, ktoré opisovalo otca ako
násilníka bez akéhokoľvek dôkazu. Matka v ňom opísala rôzne náhodné úrazy detí a vymyslela k tomu
príbeh, že ich otec spôsobil úmyselne. Údajne surovo hodil maloletého N. na posteľ, a preto si mal N.

natrhnúť bradu, pričom otec založil dôkaz o tom, že sa jednalo o úraz, kedy sa s maloletým N. zabávali
v izbe a matka to vedela. Maloletý popisoval situáciu rovnako ako otec tak matke, ako aj zdravotníkom
pri ošetrení. Matka sa však uchýlila takto k priamemu klamstvu, z čoho bol otec zhrozený. A tých bolo
stále viac a viac. Následne začala matka priznávať jej časté bitie detí palicou v domácnosti, žiadosti
smerom na otca, aby realizoval rovnaké výchovné prostriedky v snahe deti zastrašovať, že keď príde

otec, dostanú bitku. Toto správanie presne popisuje manipuláciu zo strany matky smerom k otcovi, ktoré
manipulovala do používania fyzických trestov. Otec dané správanie priamo oľutoval a uviedol, že mal
byť odolnejší voči týmto prosbám matky na používanie fyzických trestov. Z úst matky však nikdy nebolo
počuť, že by ľutovala správanie, fyzické trestanie, a to ani na pojednávaní u znalkyne. Deti uvádzali, že
matka v týchto trestoch pokračovala aj na území Slovenska, a to najmä smerom k N..

Založiť obmedzenie rodičovských práv a zákaz cestovať do akejkoľvek krajiny podľa výberu rodiča na
hypotetických obavách matky, ktoré sa nepotvrdili, ani nijako neobjektivizovali, je v hrubom rozpore
s právom na rodinný život maloletých detí, garantovaným Ústavou SR a Európskym dohovorom. Otec
bol osobne na území Slovenskej republiky počas letných prázdnin, kedy sa s maloletými stretol podľa
vydaného neodkladného opatrenia od 10.07.2024 do 17.07.2024 s tým, že otec dané prázdniny strávil

na území Slovenskej republiky. Počas pobytu otca na Slovensku v lete 2024 maloleté deti s otcom
a starými rodičmi absolvovali výlety, počas ktorých boli všetci nadšení a tešili sa vzájomnej spoločnosti,
zvládli pobyt s otcom s radosťou a úsmevom na tvári. Zo znaleckého dokazovania jasne vyplynulo, že
maloleté deti chcú navštíviť Ameriku, chcú byť s otcom, majú ho radi, tešia sa na neho, jedinou obavou
maloletých detí je, že čo povie matka a že im nedovolí ísť do Ameriky. Otec, okrem iného, nikdy ani

len neprejavil tendencie, ani v jeho osobnosti sa takáto črta nenachádza, že by maloleté deti podľa
súdneho rozhodnutia nevrátil. Ďalej otec uviedol, že ak matka opisuje násilné správanie otca, prečo
uvedené nenahlásila na sociálnom úrade v USA. Priložil mail z roku 2022, kedy už bola na Slovensku
s deťmi a chystala sa podať návrh na rozvod na Okresný súd Zvolen. Ďalej ani nekonala, len formálne
zaslala tento jeden mail, ktorý nič nepreukazuje, iba matka reprodukuje svoj pohľad v tretej osobe. Je

všeobecne zaužívané, že pokiaľ nedošlo k nahláseniu žiadneho násilného správania sociálnym úradom
v danom čase alebo podaniu trestného oznámenia, na dané tvrdenia súd nemôže prihliadať. Otec má
v USA veľkú rodinu, ktorá je aj rodinou detí, brata s rodinou, otca, matku, žijúcich kúsok od domu otca.
Matka obracia aj toto proti otcovi, nie je žiadne negatívum, ak rodičia podporujú deti, osobitne vo veku,
ako tieto, v spoločenskom rozvoji ako sú vzťahy so širšou rodinou, kamarátske vzťahy, denné tábory,

klub. Maloleté deti hovoria veľmi dobre po anglicky, dokonca stále lepšie ako po slovensky, angličtina je
rodným jazykom všetkých maloletých detí. Medzi sebou sa stále rozprávajú po anglicky ako súrodenci.
Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni a patrí výkon rodičovských
práv a povinností v rovnakej miere obom rodičom. Otec len chce s maloletými tráviť nerušený čas,
dovolenkumimoúzemiaSlovenska,akokaždýinýrodič.Maloletímajúsotcomvybudovanýpevnývzťah,

vždysaveľmitešianastretnutiasnímaneexistujúžiadneprekážky,ktorébybránilivrealizáciistykuotca
s maloletými. Matka ani žiadne neuvádza, okrem všeobecných ustanovení o možnom potencionálnom
únose detí do USA.9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky uviedol, že sa pridržiava písomných ako aj
ústnychvyjadrení,poskytnutýchsúduvpriebehukonania,atovpodanídoručenomsúdudňa06.10.2025
(č.l. 991 súdneho spisu).

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 16.10.2025 (č.l. 1008 súdneho
spisu) uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o dočasnom tridsaťdňovom letnom pobyte detí
v USA, zopakovala skutočnosti uvádzané už v podanom odvolaní. Tvrdenia otca, že matka konala
svojvoľne a bez jeho súhlasu pri premiestnení detí z USA na územie Slovenska, považuje za účelové

a zavádzajúce. Konala tak výlučne v záujme detí, a to za účelom zabezpečiť im stabilné, bezpečné
a predvídateľné prostredie. Poukázala na to, že otec sa dobrovoľne v rámci jeho vyjadrení vzdal
akýchkoľvek právnych nárokov na návrat detí alebo opatrovnícke práva. Trvala na tom, že dlhodobý
pobyt detí v zahraničí, kde by nebolo možné operatívne reagovať na prípadné zmeny v správaní otca,
môže ohroziť ich psychickú pohodu a stabilitu. Zotrvala preto na svojom návrhu, aby deti vycestovali
až od 10. júla do 10. augusta. Otec sám pred súdom priznal, že počas jeho služobných ciest sa matka

o deti starala sama, tieto vyplývajú aj zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 16.02.2024, znalecký posudok
uvádza, že vzťahy medzi otcom a jeho bratom sú formálne a obmedzené, čím padá aj argument o veľkej
rodine ako opore v USA. Navrhovaná dĺžka a forma pobytu je v rozpore s najlepším záujmom maloletých
detí,výchovamaloletýchdetímusíreflektovaťichindividuálnepotreby,citovéväzbyapsychickústabilitu.
Výchovný vplyv rodiča nie je determinovaný výlučne dĺžkou pobytu počas letných prázdnin, ani lokalitou

jeho výkonu. Z výrokov síce vyplýva, že dieťa si želá spoznať Ameriku, ale neprejavuje vôľu tam zotrvať,
vyjadruje obavu z dlhšieho pobytu alebo trvalého odlúčenia. Znalecký posudok neobsahuje jednoznačný
záver, že by deti boli psychicky pripravené na šesťtýždňové odlúčenie, z výpovedí vyplýva, že deti síce
hovoria o pozitívnych emóciách voči otcovi a o túžbe byť s ním viac, no zároveň vyjadrujú neistotu, chápu
obavy matky, neprejavujú žiadnu túžbu po odlúčení od matky, nikde výslovne neuvádzajú, že si želajú

stráviť až 45 dní v zahraničí bez nej. Naopak, výpovede podporujú potrebu rovnováhy, spoločenského
kontaktu s oboma rodičmi alebo v rámci zvládnuteľného režimu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu neumožniť šesťtýždňový pobyt v USA bolo odôvodnené.

11. V ďalšom vyjadrení matky k vyjadreniu otca k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa

24.10.2025 (č.l. 1033 súdneho spisu) matka zopakovala všetky skutočnosti uvádzané v podanom
odvolaní ako aj vo vyjadrení k odvolaniu otca a trvala na tom, aby súd rozhodol v súlade s najlepším
záujmom detí a zabezpečil ochranu ich práv a stabilitu.

12. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote oprávnenými osobami - matkou a otcom maloletých
detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario , keď nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za

aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a verejným vyhláseným rozsudku odvolacím súdom za rešpektovania
§ 219 ods. 1,3 CSP bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku VI.
o trovách prvoinštančného konania, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14 Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a) CSP.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahua ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj aj závery, ku ktorým dospel, sú

racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto
veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť
takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie

správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).
Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné
sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom matky, otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie podané matkou, ktoré podľa obsahu ( § 124 ods. 1 CSP) posúdil ako odvolanie proti výroku
II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko z obsahu tohto odvolania je zrejmé, že matka
namietala úpravu styku otca s maloletými deťmi, čo sa týkalo jeho možnej realizácie mimo územia
Slovenskej republiky, a to v USA. Matka síce v písomnej forme uviedla, že sa odvoláva proti výroku I.
rodičovskej dohody, z obsahu jej odvolania nie je zmienka o tom, že by nesúhlasila s rozhodnutím súdu,

čo sa týka výroku I., ako aj ďalších výrokov III. až VIII. Preto posúdil odvolanie matky ako odvolanie do
výroku II. napadnutého rozsudku.
Zároveň bolo podané odvolanie otca, a to do časti výroku II., a to v súvislosti s rozsahom styku otca
s deťmi počas letných prázdnin, a to z dôvodov, že v konaní neboli splnené procesné podmienky,
konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV., V., VII., VIII., a to o povinnosti
matky podávať otcovi informácie ohľadom maloletých detí, požiadať základnú školu o prístupové údaje

s tým, že trovy tlmočenia a prekladu znáša štát a štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva,
neboli napadnuté odvolaním ani matky, otca, preto sa nestali predmetom odvolacieho prieskumu,
tieto výroky zostali nedotknuté a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaním
nenapadnutých výrokov.

17. Pokiaľ ide o výrok II., ktorý bol napadnutý matkou z jej uvádzaných dôvodov, ktorým súd prvej
inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi, odvolací súd zdôrazňuje, že hmotnoprávny predpis,
vzťahujúci sa na posudzovaný prípad, predpokladá ingerenciu a opatrenie súdu pre prípad, že sa rodičia
na styku nedohodnú. Takéto rozhodnutie má byť výsledkom komplexného posúdenia všetkých okolností
prípadu v záujme dosiahnutia optimálneho styku pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Každé

rozhodnutie o styku je hľadaním spravodlivého riešenia, a preto ust. § 25 Zákona o rodine je nutné
interpretovať tak, že rozhodovanie o styku zahŕňa všetky do úvahy prichádzajúce možnosti v záujme
dosiahnutia najoptimálnejšieho riešenia zohľadňujúceho špecifické okolnosti danej veci (primerane
nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 273/2020)
Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti (v prejednávanej veci otec maloletých detí),

má taktiež právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa/detí, starostlivosti o ne, na
budovanie citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami
z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku toho rodiča s dieťaťom/deťmi. Je
pritom potrebné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia
sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom (§ 25

ods. 1 Zákona o rodine) a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní
o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný
stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim,
okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové, ekonomické možnosti, rodinné pomery,
vzdialenosti medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Vďaka tomu

môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak
v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého
dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu.18. Odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola uzavretá dohoda medzi rodičmi
maloletých o úprave styku otca s maloletými a v odvolacom konaní boli rozporné tvrdenia rodičov
maloletých detí o rozsahu styku otca s maloletými a s podmienkami jeho realizácie. Vykonaným

dokazovaním dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru vyjadrenému v odseku 17. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktorý v plnom rozsahu zdieľa aj odvolací súd a naň odkazuje. Súd prvej
inštancie správne posudzoval podmienky úpravy styku otca s maloletými deťmi aj vzhľadom na tú
skutočnosť, že otec maloletých detí je občanom USA, žije v USA, maloleté deti sa narodili v Spojených
štátoch amerických, žili tam určitú dobu, majú štátne občianstvo americké okrem slovenského štátneho

občianstva. Odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o veci
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a ktoré sa týkajú tak
skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie viažuce
sa k odvolaniami napadnutému výroku II. rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi (ktoré je
hľadaním spravodlivého riešenia vzniknutej situácie) obsahuje všetky zákonné náležitosti, zodpovedá
štruktúre odôvodnenia vyžadovanej ust. § 220 ods. 2 CSP.

Súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný
význam pre rozhodnutie, dostatočne sa vysporiadal s touto časťou predmetu konania a jeho účelom,
z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich
podstatný význam pri rozhodovaní o úprave styku maloletých detí s rodičom (otcom), do ktorého
osobnej starostlivosti neboli zverené. Prijatá úvaha súdu prvej inštancie k skutočnostiam podstatným

pre rozhodnutie o úprave styku maloletých detí s rodičom, do ktorého starostlivosti neboli zverené,
nevykazuje nesúlad prijatých záverov z vykonaným dokazovaním. Námietky matky uvedené v podanom
odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, matka v rámci odvolania nesúhlasila s časťou
týkajúcou sa jej povinnosti odovzdať cestovné pasy detí otcovi, nebola stotožnená s tým, že otec v rámci
úpravy styku počas letných prázdnin bude môcť vycestovať mimo územia Slovenskej republiky, navrhla,

aby bola stanovená veková hranica, a to buď od 13 roku veku najstaršieho dieťaťa, alebo alternatívne od
12 roku veku najstaršieho dieťaťa, spochybnila znalecký posudok, žiadala ho nahradiť novým znaleckým
dokazovaním a čo sa týkalo styku formou elektronického kontaktu, chcela, aby bolo upravené, že deti
môžu kontakt ukončiť skôr, ak si to sami želajú.
Odvolací súd uvádza, že v danom prípade nebolo možné založiť obmedzenie rodičovských práv

a zákaz cestovať do akejkoľvek krajiny podľa výberu rodiča na iba hypotetických obavách matky, ktoré
sa nepotvrdili ani v konaní pred súdom prvej inštancie a ani sa neobjektizovali. Uvedené by bolo
v hrubom rozpore s právom na rodinný život maloletých detí, ktorý je garantovaný Ústavou SR ako
aj Európskym dohovorom. Súd prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu, pri takto určenom rozsahu
styku otca s maloletými deťmi správne prihliadol na práva maloletých na starostlivosť zo strany oboch

rodičov a na právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletých, pričom zohľadnil i skutočnosti uvedené
súdom prvej inštancie. Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci konania pred súdom prvej
inštancie, vyplynula túžba detí byť s otcom, cestovať do USA s tým, že všetky tri deti verbalizovali, že
im to matka nedovolí. Len pre úplnosť, odvolací súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania, kde
znalkyňa nenašla psychologické vývinové prekážky alebo riziká, aby maloleté deti vycestovali so svojím

otcom na čas, ktorý súd určí ako čas na dovolenku, teda prázdniny s otcom. Všetky tri deti by si želali
reparáciu rodiny, nie sú vyrovnané s rozpadom rodiny. Širší styk s otcom vyslovene saturuje ich potrebu
byť so svojím druhým rodičom. Rodičia majú potenciál komunikovať spolu konštruktívne aj empaticky,
obaja vedia, že deti pre nich oboch veľa znamenajú.
Ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by otec maloletých detí

prejavil tendencie, alebo robil nejaké kroky v tom, že by tu bola obava do budúcna, že by maloleté deti
podľa súdneho rozhodnutia nevrátil. Matka ani v podanom odvolaní neuviedla konkrétne skutočnosti,
prípadne podložila dôkazmi, preukazujúcimi, že je tu možná obava z toho, že otec v rámci realizácie
styku mimo územia Slovenskej republiky bude postupovať tak, že deti matke nevráti. Zároveň odvolací
súd poukazuje na to, že okrem znaleckého posudku pri vyslovení svojho záveru súd prvej inštancie

zohľadnil podstatne širšie spektrum okolností a zároveň rešpektoval pri rozhodovaní o úprave styku
ďalšie súvislosti, relevantné právne predpisy a judikatúru. Inak povedané, súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o úprave styku nevychádzal len zo znaleckého posudku, ale zohľadňoval množstvo iných
ďalších faktorov, čo sa podrobne vyjadril práve v odseku 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie stanovil takýto rozsah styku otca s maloletými deťmi, nie je prejavom

neodôvodnenej špekulácie, ale metódou reflektujúcou aktuálne zistené pomery detí a ich najlepší
záujem (Čl. 5 Zákona o rodine), pričom ide o úpravu, ktorá zostáva modifikovateľná v budúcnosti, ak by
si to zmenené pomery vyžadovali. Obmedziť realizáciu styku otca mimo územia Slovenskej republiky,
teda s možnosťou vycestovať len v tom prípade, ak najstaršie dieťa dovŕši 12 rokov veku, príp. 13rokov veku, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je z hľadiska realizácie styku dôležitou skutočnosťou.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že najstaršia maloletá nadobudne vek 12 rokov v priebehu leta
2026, kedy by otec mohol po prvýkrát realizovať styk tak, ako bol autoritatívne upravený napadnutým

rozhodnutím súdu prvej inštancie. Matkou navrhovaná realizácia styku otca s maloletými deťmi, ktorá
by bola obmedzená len na územie Slovenskej republiky, by, aj podľa názoru odvolacieho súdu, bola
v príkrom rozpore so záujmom maloletých detí a zneistila by situáciu maloletých detí.

19. Čo sa týka námietky matky, že žiadala, aby rozhodnutie o elektronickom kontakte bolo doplnené

ustanovením, že deti môžu kontakt skončiť skôr, ak si to samé želajú, tak odvolací súd v tomto
smere poukazuje na to, že úprava elektronického kontaktu otca s maloletými deťmi bola predovšetkým
v oprávnení otca komunikovať so svojimi maloletými deťmi. V prípade, že maloleté dieťa sa bude
cítiť vyčerpané, alebo nebude schopné zotrvať v určený čas pri elektronickom kontakte, odvolací súd
je toho názoru, že rodič, v tomto prípade otec, rozhodne bude rešpektovať vôľu maloletého dieťaťa
a ukončí tento kontakt podľa záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na odsek

17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie správne uviedol, že táto forma styku,
teda elektronickou formou, nahrádza bežný styk otca s maloletými deťmi, maloleté deti o túto formu
prejavili záujem, a preto ju otcovi umožnil tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
Odvolací súd poukazuje na to, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom,
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa.

Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko – č. 744969/01), dieťa má
právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. (Hansenová vs.

Turecko – č. 36141/97).

20. K odvolaniu otca, ktoré podal len do časti, týkajúcej sa rozsahu styku počas letných prázdnin,
v ktorom žiadal, aby mu bol umožnený styk s maloletými deťmi nie v rozsahu štyroch týždňov, ale
v rozsahu šiestich týždňov, odvolací súd opätovne poukazuje na odsek 17. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie riadnym spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie o rozsahu styku
otca s maloletými deťmi na dobu počas letných prázdnin, a to na obdobie každý kalendárny rok počas
letných prázdnin od 10.07. od 08:00 hod. do 10.08. do 19:00 hod. . Prihliadol na to, že doteraz sa styk
otca s maloletými deťmi realizoval vždy len počas jedného týždňa, v čase vyhlásenia rozsudku nebolo
známe, ako prebehne styk počas letných prázdnin v auguste 2025, ktorý mal byť upravený počas troch

týždňov, súd prvej inštancie správne považoval obdobie jedného mesiaca za primerane dlhé. Čo sa
týka úpravy styku počas vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin, do tejto úpravy odvolanie otec
nepodal. V rámci rozsahu upraveného styku jedného mesiaca maloleté deti budú mať priestor spoznať
krajinu pôvodu svojho otca, teda aj vlastnú krajinu, rozvíjať svoju identitu, budú mať zabezpečený širší
priestornavytvorenievzťahusostarýmirodičmizotcovejstrany,čiže vtomtosmerevyhodnotilnámietku

otca uvedenú v odvolaní, čo sa týka rozsahu styku počas letných prázdnin, za nedôvodnú.

21. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi,
vykonané dôkazy správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne

posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolatelia
– matka a otec maloletých detí v podaných odvolaniach neuviedli také relevantné skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k zrušeniu, resp. k zmene rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie
o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.