Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 16, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/130/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518205841
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7518205841.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX,
bytom E. XXXX/XXX, F. G., zastúpená: Pančišinová & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
v Košiciach, Rázusova 49, IČO: 52772497, proti žalovanému: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Ferenčík PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá

23, IČO: 51034336, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5. januára 2022 č.k. 14C/192/2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice – okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu (výrok I.) a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(BSM), zaniknutého rozvodom manželstva so žalovaným rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa
22.5.2015 sp.zn. 20C/123/2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 17.11.2005, ktorým navrhla vyporiadať
sumu 13.000 eur (zostatok z predaja nehnuteľnosti) a taktiež sumu 4.900 eur získanú z predaja
spoločného motorového vozidla Ford Focus, žiadala určiť, aby žalovaný sa stal výlučným preberateľom

nesplateného zostatku splátkového úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5040485463,
uzavretej dňa 2.4.2013 medzi sporovými stranami a bankou Slovenská sporiteľňa a.s. a titulom úplného
vyporiadania uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 8.950 eur.

3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenie žalobkyne v žalobe, že počas trvania manželstva
so žalovaným nadobudli nehnuteľnosť - byt č. X D. I., J. K. L. M. X, ktorý počas rozvodového konania

odpredalizasumu43.000eur,zktorejčiastka30.000eurbolapoužitánaúhraduzostatkuhypotekárneho
úveru a zvyšná časť kúpnej ceny 13.000 eur bola kupujúcim uhradená na účet žalovaného, ktorý tieto
použil jedine pre seba. Počas trvania manželstva nadobudli spoločne osobné motorové vozidlo, ktoré
žalovaný odpredal za sumu 4.900 eur, čo žalobkyňa zistila z inzerátu zverejneného žalovaným. Za
trvania manželstva strany sporu uzavreli s bankou Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o splátkovom úvere
dňa 2.4.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru v sume 18.800 eur, pripísanej na

účet vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý túto sumu použil čisto na splatenie svojich vlastných
dlhov.

4. Súd poukázal aj na obranu žalovaného, že s tvrdeniami žalobkyne a ani jej návrhom na vyporiadanie
BSM nesúhlasí, uznal iba pasívum - úver, ktorý bol poskytnutý obom stranám sporu, pričom poprel, že
suma 13.000 eur patrí do BSM a tvrdil, že „motorové vozidlo“ nemôže byť zahrnuté do masy BSM, lebo

bolo kúpené a odpredané za trvania manželstva.5.Súdpovykonanomdokazovanílistinnýmidôkazmi,výsluchomžalobkyneasvedkýňD.E.aN.M.zistil,
žemanželstvostránsporubolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIzodňa22.5.2015sp.zn.
20C/123/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.11.2015. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa

2.4.2013 súd zistil, že strany sporu uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o splátkovom úvere,
na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 18.800 eur. Z predloženého čestného prehlásenia
žalovaným (č.l. 158) súd zistil, že „O. B. potvrdila, že prijala dňa 16.11.2015 od svojho syna A. B. sumu
3.000 eur, ktorá bola časťou vrátenia pôžičky, ktorú poskytla stranám sporu na odkúpenie vozidla od
leasingovej spoločnosti. Tak isto prehlásila, že žalovaným jej v ten istý deň bolo vrátených ďalších

1.500 eur v hotovosti k rukám, ktoré mu požičala pri rekonštrukcií bytového jadra a vchodových
bezpečnostnýchdverí.“ZvýpisuzbankovéhoúčtumajiteľkyO.B.(č.l.159)súdzistil,že„dňa16.11.2015
A. B. vložil v hotovosti sumu 3.000 eur“.

6. Konštatoval, že „Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.11.2015 medzi stranami sporu ako predávajúcimi a
firmou KOREKTURA s.r.o. ako kupujúcim, bolo z čl. V zistené, že kúpna cena za nehnuteľnosť patriacu

do BSM strán sporu bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 43.000 eur, pričom mala byť splatná
nasledovne: Prvú časť kúpnej ceny vo výške 30.000 eur kupujúci mal zaplatiť na účet vedený v ČSOB
najneskôr do 16.11.2015, pričom predávajúci sa zaviazali, že táto časť kúpnej ceny bude slúžiť výlučne
na úhradu zostatku dlhu poskytnutého úveru stranám sporu. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 13.000
eur mal kupujúci zaplatiť najneskôr do 5 pracovných dní od podpisu tejto zmluvy na účet vedený v ČSOB.

Na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený vklad pod V 11815/15 zo dňa 4.12.2015 v.z.5785/15, čo
vyplýva z výpisu z LV č.XXXXX“, že „Z podania predloženého žalobkyňou (č.l. 14) na stránke Bazoš.sk
bolo uvedené „predám Ford Focus Combi - ponuka - 30.12.2015, meno A., taktiež uvedené telefónne
číslo a cena – 4.900 eur“.

7. Po právnom posúdení veci podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka,
vychádzajúczúsudku,žežalobkyňapodalanávrhnavyporiadanieBSMvlehotestanovenejv§149ods.
4 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uzavrel, že strany sporu už nevlastnia žiadny majetok v
BSM, ktorý sa má vyporiadať, a pretože nie je možné vyporiadať len ich spoločné dlhy, žalobu zamietol.
Dôvodil, že predmetom vyporiadania neučinil finančné prostriedky získané za predaj motorového vozidla

zn. Ford Focus, lebo súd nemal preukázané, že predmetné vozidlo bolo predané ešte počas trvania
manželstva a že bolo odpredané za sumu 4.900 eur a žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
23.1.2020uviedla,ženežiadazariadeniebytuanimotorovévozidlazahrnúťdomasyBSM,pretoženevie
preukázať nadobudnutie týchto hnuteľných vecí ani zostatkovú hodnotu a žiadala vyporiadať výlučne
úver, ktorý im bol poskytnutý spoločne so žalovaným. Dospel k záveru, že žalobkyňa, ktorá si uplatnila

nárok na jednu polovicu sumy 13.000 eur získanú za predaj spoločného bytu, nepreukázala, či skutočne
táto suma bola stranám sporu kupujúcim vyplatená a kedy bola uhradená, pričom zo samotnej kúpnej
zmluvy vyplýva, že suma 13.000 eur má byť vyplatená najneskôr do 5 pracovných dní od podpisu zmluvy
dňa 12.11.2015 a termín na výplatu tejto sumy uplynul dňa 19.11.2015, t.j. po právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva, a preto súd ani túto sumu nepojal do masy BSM strán sporu.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, aplikujúc § 257 CSP. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že žalobkyňa je toho času na materskej dovolenke,
je bez pracovného pomeru, čo sa nepochybne negatívne odráža na jej majetkových pomeroch,
pričom žalovaný uviedol, že získava príjem prácou v zahraničí. Zohľadňujúc uvedené okolnosti

sporu a vzájomné postavenie sporových strán ako bývalých manželov usúdil, že zodpovedá zásade
spravodlivosti, aby procesne úspešnému žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnej žalobkyni.

9. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods.

1 písm. a), e), f) a h) CSP, t.j z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, majúc za to, že v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov
resp.úplnéhoopomenutianiektorýchdôkazovprvoinštančnýsúdnedostatočnezistilskutkovýstav,atiež

kvôli dezinterpretácii výpovedí svedkov a žalobkyne i listinných dôkazov, súd nesprávne vec právne
posúdil, keď v rozpore s ustálenou judikatúrou a zásadami vyporiadania podľa § 150 Občianskeho
zákonníka, nezahrnul do masy BSM žiadne aktíva, hoci tieto boli v konaní riadne zistené a preukázané.
Namietlaito,žeakoaktívaposudzovalodlišnépoložky,nežakébolinavrhovanévžalobe(napr.finančnéprostriedky z predaja vozidla namiesto vozidla samotného), a aké by boli zistené, ak by súd vykonal
navrhované dôkazy. Súdu prvej inštancie žalobkyňa vytkla aj viaceré procesné pochybenia súdu, ktoré
mali za následok zbytočné prieťahy v konaní, porušovanie procesných práv žalobkyne a poskytovanie

právnej ochrany žalovanému, u ktorého po celú dobu konania dochádzalo k zjavnému zneužívaniu
práv. Podľa názoru žalobkyne je potrebné opätovne vykonať, posúdiť a vyhodnotiť dôkazy v súlade
so základnými zásadami civilného sporového konania. Žalobkyňa za to, že hoci súd nevykonal riadne
dokazovanie, tento nedostatok je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, teda je možné
a účelné, aby dokazovanie doplnil odvolací súd. Nakoľko žalobkyňa z dôvodu mnohých procesných

pochybení stratila dôveru v prvoinštančný súd, navrhla, aby odvolací súd preto namiesto vrátenia
veci súdu prvej inštancie po doplnení dokazovania sám zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol podľa
návrhu žalobkyne, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie.

9.1. K skutkovému stavu žalobkyňa zopakovala, že manželstvo žalobkyne a žalovaného, uzavreté dňa

21.5.2011,bolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIzodňa22.5.2015sp.zn.20C/123/2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.11.2015, žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.9.2018 (v znení zmeny
petitu schválenej uznesením súdu zo dňa 30.7.2020) domáhala vyporiadania BSM po rozvode, lebo
aj napriek snahe žalobkyne o mimosúdne vyporiadanie medzi manželmi, toto nebolo možné z dôvodu
negatívneho postoja žalovaného a jeho celkového správania. Akcentovala, že počas trvania manželstva

žalobkyňa a žalovaný nadobudli do BSM nasledujúci majetok: 1. AKTÍVA: a) hnuteľný majetok: Osobné
motorové vozidlo zn. Ford Focus Combi 1,6 tdci, ročník 2009, čo žalobkyňa doložila dôkazmi: Inzerát č.
56772342 z webovej stránky Bazoš.sk, Potvrdenie z Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach,
odd.evidencievozidieloposkytnutíúdajovzevidencievozidielzodňa18.9.2019,b)nehnuteľnýmajetok:
byt na ul. L., I., evidovaný v k.ú. P. na LV č. XXXXX, čo žalobkyňa doložila dôkazmi: kúpna zmluva zo dňa

12.11.2015, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 12.11.2015, výpis LV č. XXXXX zo dňa 18.9.2018,
žiadosť o zmenu hypotekárneho úveru - úplné predčasné splatenie úveru mimoriadnou splátkou úveru
zo dňa 10.11.2015, výpis z účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v ČSOB, a.s. za
obdobie od 21.5.2011 do 17.11.2015 (nakoľko majiteľom a jediným disponentom účtu bol žalovaný,
žalobkyňa za účelom získania tohto listinného dôkazu požiadala o súčinnosť konajúci súd), 2. PASÍVA:

sporové strany ako solidárni spoludlžníci dňa 2.4.2013 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere s veriteľom
Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom v zmysle Výpisu z Úveru č. 5040485463 zo dňa 31.12.2016 sa ku
dňu zániku manželstva v BSM nachádzal záväzok vo výške 13.197,29 eur, predstavujúci zostatok sumy
poskytnutého úveru, o čom ako dôkaz žalobkyňa predložila dôkazy: Zmluva o splátkovom úvere zo dňa
2.4.2013, výpis z úveru č. 5040485463 zo dňa 31.12.2016, výzva na zaplatenie splatnej pohľadávky zo

dňa 18.5.2018, Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2019, časť komunikácie medzi
sporovými stranami na sociálnej sieti zo dňa 20.2.2018, mobilnej komunikácie zo dňa 25.4.2019 a
textová správa, výpisy e-mailovej komunikácie žalobkyne zo spoločnosťou EOS KSI Slovensko, e-mail
žalovaného zo dňa 20.4.2015.

9.2. Podčiarkla, že žiadala, aby súd v danom prípade uplatnil výnimku zo zásady rovnosti oboch
manželov a pri vyporiadaní sa priklonil k disparite podielov, a to z nasledujúcich dôvodov: „Žalovaný za
trvania manželstva použil značnú časť spoločných financií na hazardné hry a úhradu vlastných dlhov,
pretože holdoval gamblingu a do manželstva vstupoval s vlastnými staršími neuhradenými záväzkami;
žalobkyňu psychicky vydieral, vyhrážal sa samovraždou, v dôsledku čoho žalobkyňa začala navštevovať

psychológa, žalovaný účelovo maril priebeh konania, zatajoval sa pred súdom, nepreberal písomnosti,
neskôr sa opakovane snažil odročovať termíny pojednávaní, hoci sa nikdy na žiadne osobne nedostavil.“
Upozornila, že svoje argumenty týkajúce sa správania žalovaného po dobu trvania manželstva doložila
dôkazmi: potvrdenie Ambulancie klinickej psychológie A. Q. B. zo dňa 25.5.2017, e-mail žalovaného zo
dňa 20.4.2015, výsluchy svedkov - N. M., D. E., čestné vyhlásenie svedkov - O. R. , A. S., T. H., výpis z

účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v M., N. za obdobie január 2015.

9.3. Akcentovala, že medzi stranami bolo nesporné, aký majetok má byť zaradený do masy BSM
a aká bola hodnota tohto majetku v čase vyporiadania BSM. Uvedené skutočnosti žalovaný nikdy
nenamietal. Nakoľko žalovaný v obrane tvrdil, že hnuteľný aj nehnuteľný majetok mal byť predaný ešte

za trvania manželstva a výťažok z predaja sa mal spotrebovať na spoločné veci, spornou sa stala iba
táto skutočnosť. Žalovaný ale nijakým spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal a v konaní nedoložil jediný
dôkaz, ktorým by ich potvrdil.9.4. Súdu prvej inštancie preto žalobkyňa vytkla, že napriek vyššie uvedenému skutkovému stavu
prvoinštančný súd vyporiadanie BSM nevykonal a žalobu v celom rozsahu zamietol.

9.5. S úvahami súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku sa podľa názoru žalobkyne nemožno
stotožniť, pretože sú v priamom rozpore s predloženými dôkazmi a dôkazmi navrhnutými na vykonanie.

9.6. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku žalobkyňa uviedla nasledovné:

9.6a. „Osobné motorové vozidlo: Súd na str. 6 napadnutého Rozsudku uviedol „predmetom vyporiadania
súd neučinil finančné prostriedky za predaj motorového vozidla, pretože žalobkyňa nepredložila žiadny
dôkaz o tom, že vozidlo bolo odpredané a za takúto sumu“ Súd ďalej konštatoval, že „ak by aj vozidlo
bolo odpredané za sumu 4.900 eur, bolo to viac ako mesiac po právoplatnosti rozvodu manželstva,
a teda nemôže byť zahrnuté do masy BSM.“ Úvahy súdu v tejto časti označila za nesprávne a
nelogické, nakoľko nekorešpondujú s predloženými a navrhovanými dôkazmi, ani s platnými právnymi

predpismi upravujúcimi vyporiadanie BSM. Žalobkyňa bola vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla
Ford Focus, ŠPZ I. XXXXX v období od 19.1.2015 do 6.11.2015. Následne bolo vozidlo prepísané zo
žalobkyne na žalovaného, pričom s vozidlom od počiatku v plnom rozsahu disponoval výlučne žalovaný,
vrátane všetkých dokladov k vozidlu. Pri určení hodnoty vozidla preto žalobkyňa vychádzala z hodnoty
určenej samotným žalovaným v inzeráte na predaj tohto vozidla, keďže faktický stav vozidla jej nebol

známy. V zmysle ponukového inzerátu č. 56772342 na webovej stránky Bazoš.sk žalovaný predmetné
vozidlo ponúkal na predaj za cenu 4.900 eur. Žalobkyňa nemá vedomosť, či vozidlo bolo skutočne
predané alebo si ho žalovaný nakoniec ponechal. Žalobkyňa teda žiadala vyporiadať vozidlo tak, že si
toto ponechá žalovaný a žalobkyni v rámci vyrovnania vyplatí polovicu hodnoty tohto vozidla (t.j. 2.450
eur). Pre účely vyporiadania je irelevantné, či v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním skutočne

došlo k predaju vozidla alebo nie. V prípade predaja by žalovanému ako protihodnota ostala polovica
výťažku z predaja a v prípade, ak by k predaju nedošlo, žalovanému by ostalo samotné vozidlo. V oboch
situáciách má žalobkyňa rovnaký nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaný nikdy nenamietal,
že by predmetné vozidlo malo byť vylúčené z masy BSM alebo, že by mala byť hodnota tohto vozidla iná
ako uviedla žalobkyňa. Žalovaný vo vzťahu k vozidlu uviedol jediné, a to že vozidlo malo byť predané

ešte za trvania manželstva a peniaze z predaja mali byť spotrebované oboma manželmi. Žalovaný ale
žiadnym spôsobom nepreukázal kedy, komu a za akú cenu údajne malo byť vozidlo predané, ani súd
si uvedené tvrdenia nepreveril. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že manželstvo žalobkyne a
žalobcu bolo právoplatne rozvedené dňa 17.11.2015 pričom podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu,
bola žalobkyňa vlastníčkou a držiteľkou vozidla až do 6.11.2015. Keďže dňa 30.12.2015, čiže viac

ako mesiac po zániku BSM, žalovaný ešte len inzeroval ponuku na predaj tohto vozidla, je zjavné,
že k predaju tohto vozidla za trvania manželstva nemohlo dôjsť. Logicky sa preto vylučuje situácia
tvrdená právnym zástupcom žalovaného, že vozidlo bolo odpredané a súčasne aj kúpna cena bola
skonzumovaná manželmi ešte za trvania manželstva. Keďže 22.5.2015 bolo vydané rozhodnutie o
rozvode a vozidlo bolo až do času 6.11.2015 formálne zaevidované na žalobkyňu, s určitosťou možno

konštatovať, že kúpna cena nemohla byť spotrebovaná spoločne manželmi pred zánikom BSM. Pokiaľ
ide o vyjadrenia žalobkyne prednesené na pojednávaní dňa 23.1.2020, tieto sa netýkali predmetného
vozidla. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku interpretoval vyjadrenia žalobkyne nesprávne. V tejto
súvislosti uvádzame, že výpoveď žalobkyne nebola zaznamenaná priamo ale bola nahlas diktovaná
súdom do záznamovej techniky. V odôvodnení rozsudku sú tieto vyjadrenia vytrhnuté z kontextu. V

zmysle Zápisnice z pojednávania dňa 23.1.2020 žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla: „Spoločne sme
zakúpili aj dve motorové vozidlá, jedno bolo predané počas manželstva, bolo zakúpené ďalšie, teda
tretie motorové vozidlo“ (str. 4 zápisnice). Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že bývalí manželia za trvania
manželstva spoločne nadobudli až tri motorové vozidlá. Sporové strany teda okrem už uvedeného
vozidlaFordFocusnadobudliešteďalšiedve,uktorýchaležalobkyňanemalavedomosťoichaktuálnom

technickom stave, nedisponovala dokladmi k týmto vozidlám, nevedela kde sa toho času nachádzajú a
preto nevedela súdu zdokladovať ich hodnotu. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala do masy BSM
zahrnúť iba jedno vozidlo - Ford Focus, ku ktorému doložila aj listinné dôkazy. Konštatovanie súdu o
tom, že žalobkyňa údajne nepožadovala zahrnúť do masy BSM žiadne vozidlá, sú preto v priamom
rozpore s predloženými dôkazmi ako aj samotnou žalobou. Nedáva zmysel, aby žalobkyňa uvádzala

v žalobe majetok, ktorý údajne nežiada vyporiadať. Úvahy súdu v tejto časti sú nelogické a v rozpore
s výsledkami vykonaného dokazovania. Na základe uvedených skutočností možno bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že osobné motorové vozidlo Ford Focus, ŠPZ I. patrí do masy BSM, a teda
malo byť v konaní riadne vyporiadané.“9.6b. «Nehnuteľnosť (byt): Súd na str. 7 napadnutého rozsudku uviedol: „Ani tu žalobkyňa nepreukázala,
či skutočne suma 13.000 eur bola stranám sporu vyplatená, pričom táto mala byť vyplatená do 5

pracovných dní od podpisu zmluvy, kedy 5 pracovných dní uplynulo dňa 19.11.2015, to znamená po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, a preto súd ani túto sumu nepojal do masy BSM.“
Rovnako ako v prípade motorového vozidla, aj v tejto časti súd uplatňuje nesprávny právny výklad,
kedy pri hodnotení jednotlivých dôkazov dochádza k dezinterpretácii zistených skutočností. Súd aj
napriek podnetom žalobkyne nevykonal navrhované dôkazy a svoje úvahy zakladá iba na domnienkach

a predpokladoch. Počas rozvodového konania žalobkyňa a žalovaný predali spoločný byt na základe
Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.11.2015. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa
17.11.2015. Rozhodnutie Okresného úradu Košice – katastrálny odbor o povolení vkladu kúpnej zmluvy
V 11815/15 bolo vydané až dňa 4.12.2015 (v.z. 5785/15), teda po právoplatnosti rozvodového rozsudku.
Moment skutočnej úhrady kúpnej ceny je pre účely nadobudnutia vlastníckych práv irelevantný. Účinky
prevodu vlastníctva nastávajú momentom vydania rozhodnutia o povolení vkladu do katastra. To

znamená, že ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku boli sporové strany ešte stále riadnymi
vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Inými slovami, ku dňu zániku BSM sporové strany okrem iného
majetku spoločne vlastnili aj predmetný byt, ktorý mal byť súdom zahrnutý do masy BSM. »

9.6c. K nároku žalobkyne na vyrovnací podiel žalobkyňa uviedla, že ňou požadovaná suma je stanovená

na základe predložených listinných dôkazov, a nebola určená odhadom, ako to súd mylne konštatoval
na str. 2 a 3 napadnutého rozsudku. Dodala, že: „Hoci súd v tejto časti vychádzal z vyjadrení žalobkyne
prednesených na pojednávaní dňa 23.1.2020, kontext týchto vyjadrení súd interpretuje nesprávne.
Žalobkyňa predložila v konaní všetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii a súčasne označila dôkazy na
vykonanie súdom o ktorých mala vedomosť a ktoré vzhľadom na ochranu osobných údajov žalovaného

nemohla sama predložiť. Bolo preto úlohou súdu vykonať žalobkyňou navrhované dôkazy a tieto
vyhodnotiť jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi predloženými žalobkyňou. V zmysle čl. V.
bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2015 bola kúpna cena za nehnuteľnosť stanovená vo výške 43.000
eur. Časť kúpnej ceny vo výške 30.000 eur mala byť použitá na úhradu zostatku dlhu sporových strán
z hypotekárneho úveru. Zostávajúca časť vo výške 13.000 eur mala byť uhradená na bankový účet

IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v ČSOB, a.s.. Zdôrazňujeme, že jediným vlastníkom
a disponentom tohto bankového účtu bol výlučne žalovaný. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nevedela
súdu preukázať, kedy bola suma skutočne uhradená a preto v tejto časti požiadala o súčinnosť súdu.
Súdsinapriektomunevyžiadalvýpiszúčturesp.potvrdenieotransakciianiodbankyaniodžalovaného.
Keďže súd v tejto časti nevykonal dokazovanie a nepreveril si skutočný stav, v dôsledku čoho svoje

úvahy zakladal iba na domnienke, že kúpna cena bola uhradená piaty pracovný deň od podpisu kúpnej
zmluvy (19.11.2015), teda po právoplatnosti rozvodu. V skutočnosti, súd nezisťoval reálny moment
úhrady, hoci tak urobiť mohol, ak by si zaobstaral výpis z bankového účtu, tak ako navrhovala žalobkyňa.
Ak uvažujeme v hypotetickej rovine, pokiaľ by sa výpisom preukázalo, že kúpna cena bola uhradená
napr. už v prvý pracovný deň (13.11.2015) a súčasne by sme sa priklonili k vyššie prezentovanej úvahe

súdu, za daných okolností by potom spoločný byt mal byť zaradený do masy BSM, pretože kúpna
cena by bola uhradená ešte pred právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej
ale nemôže vychádzať z hypotéz a predpokladov, ale z výlučne zo skutočností zistených a riadne
preukázaných doloženými dôkazmi. Bez ohľadu na skutkovo a právne nepodložené hypotézy súdu
opätovne pripomíname, že pre určenie rozhodujúceho momentu pre zaradenie majetku do masy BSM

je smerodajným deň, kedy došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti (t.j. momentom povolenia vkladu
do katastra) a nie deň, kedy bola resp. podľa súdu mohla byť uhradená kúpna cena. Keďže v čase
medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním sporové strany predali spoločný byt, predmetom vyporiadania
ostáva výťažok z predaja tohto spoločného majetku. Na základe uvedených skutočností možno bez
akýchkoľvek pochybností konštatovať, že predmetný byt patrí do masy BSM, a teda výťažok z predaja

tohto bytu mal byť v konaní riadne vyporiadaný.“

9.6d. «Splátkový úver: Obe sporové strany zhodne uviedli, že dňa 2.4.2013 uzatvorili Zmluvu o
splátkovom úvere s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s.. V zmysle Výpisu z Úveru č. 5040485463
zo dňa 31.12.2016 sa ku dňu zániku manželstva v BSM nachádzal záväzok vo výške 13.197,29 eur,

predstavujúci zostatok sumy poskytnutého úveru. Obe strany zhodne žiadali zahrnúť zostatok úveru do
masy BSM a tento vyporiadať v rámci súdneho konania. Súd na str. 7 napadnutého rozsudku zastáva
názor, že „žalobkyňou požadované vyporiadanie BSM nie je možné, pretože strany sporu nevlastnia
žiadny spoločný majetok.“ Súd ďalej uviedol, že „vyporiadanie pasív je úzko späté s novými vlastníckymipomermi k aktívam, a preto samo o sebe nemá význam. Inými slovami, bez zmeny vlastníckych
pomerov k aktívam, nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov. Ako už bolo poukázané vyššie,
uvedený názor súdu je irelevantný, nakoľko v konaní boli jednoznačne zistené a preukázané aj aktíva

aj pasíva, pričom táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná. Odhliadnuc od skutkového stavu, ani
za predpokladu, ak by hypoteticky boli predmetom vyporiadania výlučne pasíva, táto skutočnosť nie je
dôvodomnazamietnutiežaloby.Vzmyslezákonajevbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovvšetko,
čo môže byť predmetom vlastníctva, inými slovami všetok majetok, čo zahŕňa nielen aktíva ale aj pasíva.
V tejto súvislosti poukazujeme na ustálenú judikatúru citovanú v podaní žalobkyne zo dňa 15.1.2020,

podľa ktorej platí, že záväzky oboch manželov vzniknuté za trvania BSM predstavujú pasívum, ktoré má
byť po zániku BSM vyporiadané, pričom existencia aktív nie je zákonnou podmienkou pre vyporiadanie
pasív a naopak. Súdy vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu zvyčajne vyporiadajú pasíva tak, že
preberateľomzáväzkusastaneibajedenzmanželov,hocibolipôvodnezaviazaníobajabývalímanželia,
ak získané finančné prostriedky získané z úveru boli použité výlučne pre potreby jedného z manželov.
Príkladmo uvádzame Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2010, sp. zn. 5Cdo 276/2009,

kde súd uviedol: „Prostriedky získané zmluvou o stavebnom úvere získané účastníkmi počas trvania
ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov. Preto záväzok
účastníkov z tohto úveru voči stavebnej sporiteľni sa stal predmetom vyporiadania, samozrejme ako
pasívum, a keďže v čase zániku BSM účastníkov nebol splnený, mal byť prikázaný k úhrade jednému z
účastníkov.“ V rámci súčasnej judikatúry nejestvuje precedens pre taký postup, ako volil prvostupňový

súd v predmetnej právnej veci, kedy z dôvodu údajnej absencie aktív nevykonal vyporiadanie vôbec.
Prvostupňový súd svoj postup odôvodnil tým, že osobitné vyporiadanie pasív bez existencie aktív je
vylúčené. Keďže ani odborná literatúra, ani ustálená súdna prax nepodporujú takýto právny názor a ani
zákon takúto možnosť nezakotvuje, nie je zrejmé, na základe čoho súd volil takýto postup a o čo opiera
svoj právny názor.»

9.7. Žalobkyňa namietla, že súd postupoval v rozpore so zásadami vyporiadania v zmysle § 150 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dala do pozornosti Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
537/2012, v ktorom súd uviedol: „Znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril
rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov

zaslúžilonadobudnutieiudržaniespoločnejveci,atotak,ževecprikážedovlastníctvatomuzmanželov,
ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho,
aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil,
na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon výslovne neupravuje spôsob nerovného
vyporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nielen percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci

jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto
vec, vyporiadať.”

9.8. Podľa názoru žalobkyne v predmetnej právnej veci bol riadne zistený spoločný majetok patriaci
do BSM, žaloba bola podaná v zákonnej lehote a spĺňala zákonné náležitosti. Žalobkyňa bola po celú

dobu aktívna a súčinná, v konaní predložila široké spektrum dôkazov preukazujúcich, že sú splnené
dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby sa súd priklonil k disparite podielov oboch manželov.
Vzhľadom na uvedené je pre žalobkyňu nepochopiteľné, prečo sa súd v predmetnej právnej veci
bez relevantného odôvodnenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Zdôraznila, že pri
rešpektovaní základných zásad sporového konania a zásad vyporiadania podľa § 150 Občianskeho

zákonníka nemôže nastať situácia, kedy súd napriek zistenému majetku nevykoná jeho vyporiadanie.
Takéto konanie súdu nemožno považovať za postup lege artis, pretože strany sporu dostáva do stavu
právnej neistoty, kedy namiesto poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany je žaloba zamietnutá a právne
vzťahy medzi bývalými manželmi ostávajú právne nevyriešené. Na tomto mieste žalobkyňa namietla, že
jej nie je zrejmé, na základe čoho súd na str. 7 v bode 24 rozsudku súd uviedol, že: „Žalobkyňa netvrdila

a nepreukázala, že strany sporu majú aj aktíva v BSM, v súvislosti s ktorými by bolo možné vyporiadať
len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany sporu robili predmetom konania o vyporiadanie
BSM v rámci 3-ročnej prekluzívnej lehoty od zániku BSM”, lebo žalobkyňa podala žalobu v trojročnej
prekluzívnej lehote, v ktorej jasne a konkrétne vymedzila majetok patriaci do BSM a predložila súvisiace
dôkazy, žiadala vyporiadať hmotný (hnuteľný a nehnuteľný) majetok, pričom v prípade, ak by sa v čase

vyporiadania zistilo, že tento majetok bol medzičasom predaný (speňažený), tak by bol predmetom
vyporiadania BSM výťažok z predaja tohto majetku.9.9. Odôvodnenie rozsudku žalobkyňa označila za nelogické, protirečivé, a zmätočné, ak súd na jednej
strane tvrdí, že majetok vyporiadal, čo v plnom rozsahu odporuje výroku rozhodnutia a vzápätí na to
uvádza, že žalobu zamietol, keď v bode 25 rozsudku uviedol nasledovné: „Z uvedených dôvodov súd

samotný dlh strán sporu vyporiadal a žalobu zamietol.”

9.10. Žalobkyňa taktiež namietla, že výrok súdu vo vzťahu k trovám konania je nezákonný. Vzhľadom na
priebeh konania je nepriznanie nároku na náhradu trov konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa
tvrdila, že jej prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a upozornila, že jej vznikli

zbytočné cestovné náklady spojené s účasťou na pojednávaniach, ktoré boli odročené na základe
žiadostí žalovaného, ktorý sa ale napriek tomu osobne nikdy žiadneho pojednávania nezúčastnil. K
zbytočnému navyšovaniu trov žalobkyne o trovy právneho zastúpenia, došlo aj v dôsledku procesných
pochybení súdu, ktoré si vyžiadali ďalšie právne úkony za účelom obrany procesných práv žalobkyne
(napr. sťažnosť na prieťahy v konaní, opakované žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania a pod.),
ktoré by v prípade riadneho procesného postupu súdu neboli potrebné.

9.11. Žalobkyňa v odvolaní prvoinštančnému súdu vytkla viaceré procesné pochybenia tvrdiac, že mali
za následok nielen zbytočné prieťahy v konaní, ale predovšetkým porušenie procesných práv žalobkyne.

9.11a. Za najzávažnejšie procesné pochybenie žalobkyňa opomenutie súdu riadne a včas rozhodnúť o

návrhu žalobkyne na zmenu žaloby, v dôsledku čoho sa moment vyhlásenia meritórneho rozhodnutia
oddialil o takmer 18 mesiacov. V tejto súvislosti uviedla: „Žalobkyňa uskutočnila návrh na zmenu
petitu žaloby podaním zo dňa 15.1.2020, na ktorý opätovne poukázala aj na najbližšom pojednávaní
dňa 23.1.2020. Súd napriek tomu o návrhu rozhodol až na pojednávaní dňa 30.7.2020, ktoré podľa
záznamu v súdnom spise malo byť odročené. Súd na pojednávaní dňa 15.7.2020 vyhlásil dokazovanie

za skončené a pojednávanie odročil na deň 30.7.2020 o 11.00 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku.
K vyhláseniu rozsudku ale nedošlo, nakoľko súd odročil aj pojednávanie vytýčené dňa 30.7.2020, a to
práve z dôvodu, že súd až v tomto momente zistil, že nerozhodol o návrhu na zmenu žaloby. Súd v
tom čase náhradný termín neurčil. O odročení pojednávania bol právny zástupca žalobcu upovedomený
telefonicky asistentkou senátu, o čom je v súdnom spise na čl. 142 vyhotovený Úradný záznam zo dňa

29.7.2020. V zmysle záznamu asistentka upovedomila sporové strany resp. ich právnych zástupcov, že
pojednávanie dňa 30.7.2020 bude odročené z dôvodu vypracovania uznesenia o návrhu na pripustenie
zmeny žaloby. Napriek informácii o odročení pojednávania, sa toto pojednávanie uskutočnilo, a to v
neprítomnosti sporových strán a bez ich vedomia, o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 30. 7.2020 a Úradný
záznam zo dňa 29.7.2020. Súd na pojednávaní dňa 30.7.2020 zrušil Uznesenie o skončení dokazovania

a rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu. Súd následne zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne
iba Uznesenie o zmene žaloby, zápisnicu z pojednávania dňa 30.7.2020 ale nepripojil.“

9.11b. Akcentujúc, že pokiaľ súd uskutoční procesný úkon, ktorý ma vplyv na ďalší priebeh konania,
je povinný o tejto skutočnosti upovedomiť aj sporové strany, pričom za takýto procesný úkon možno

jednoznačne považovať aj zrušenie uznesenia o skončení dokazovania, nakoľko v takom prípade
konaniepokračujeasporovéstranysúoprávnenéznovavkonanípredkladaťdôkazy,resp.navrhovaťich
vykonanie, žalobkyňa súdu vytkla, že až do momentu vytýčenia nového termínu pojednávania (t.j. dňa
8.9.2021) nemala žiadnu vedomosť o tom, že súd dňa 30.7.2020 vykonal pojednávanie v neprítomnosti
sporových strán, ani o tom, že sa v konaní pokračuje. Žalobkyňa preto bola po celý čas v presvedčení,

že súd vydal predmetné Uznesenie o pripustení zmeny žaloby ex catedra, teda bez pojednávania.

9.11c. Tvrdila tiež, že vyše roka opakovane žiadala súd o vytýčenie termínu vyhlásenia rozsudku.
Napriek početnej telefonickej a písomnej komunikácii súd v reakcii na žiadosti žalobkyne ani raz
žalobkyňu neupovedomil o tom, že dňa 30.7.2020 uskutočnil pojednávanie ani o procesných úkonoch

s tým spojených. Keďže dňa 29.7.2020 súd informoval právnych zástupcov, že pojednávanie sa
konať nebude, žalobkyňa ani nemala dôvod preverovať si, či je táto informácia pravdivá alebo spätne
dohľadávať v súdnom spise zápisnicu z tohto pojednávania. Žalobkyňa bola na základe informácií a
úkonov súdu presvedčená o tom, že sú splnené všetky procesné podmienky na to, aby súd vo veci
vyhlásil rozsudok. O tom, že súd dňa 30.7.2020 uskutočnil pojednávanie a že bude v konaní pokračovať,

sažalobkyňadozvedelaažnapojednávanídňa8.9.2021,resp.následnepotomnazákladenahliadnutia
právneho zástupcu do elektronického súdneho spisu, kedy žalobkyňa prvýkrát získala zápisnicu zo dňa
30.7.2020 a bola oboznámená s jej obsahom.9.11d. Zdôraznila, že ak súd na pojednávaní dňa 8.9.2021 zároveň právnemu zástupcovi žalobkyne
vytkol, že sa nevyjadril k stanovisku žalovaného zo dňa 17.1.2021, predmetné stanovisko bolo žalobkyni
doručenédňa19.1.2021bezakejkoľvekvýzvysúdunavyjadrenie,navyšebezprílohkvyjadreniu.Keďže

žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že uznesenie o skončení dokazovania bolo zrušené, považovala
zaslanie tohto vyjadrenia iba za informatívny úkon zo strany súdu, bez toho, aby jej na základe tohto
doručenia vyplývali akékoľvek ďalšie povinnosti.

9.11e. Za závažné procesné pochybenie označila žalobkyňa poskytovanie súdnej ochrany zjavnému

zneužívaniu práva zo strany žalovaného, ktorý od počiatku účelovo maril riadny priebeh súdneho
konania. V tejto súvislosti odkázala na doterajšie ústne a písomné prednesy žalobkyne, najmä na
písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa 10.1.2021. Podčiarkla, že žalovaný sa najskôr pred súdom
zatajoval,následneopakovanežiadaloodročeniepojednávaniazdôvodu,žejezamestnanývzahraničí,
pričom sa až do skončenia konania ani raz osobne nezúčastnil žiadneho pojednávania.

9.11f. Ďalej žalobkyňa namietla i porušenie koncentračnej zásady. Tvrdila, že hoci žaloba bola podaná
dňa 21.9.2018, prvé vyjadrenie žalovaný uskutočnil až na pojednávaní dňa 15.7.2020 (aj to iba v
zastúpení advokátom) a prvý dôkaz predložil až v rámci stanoviska zo dňa 17.1.2021. Žalovaný mal
pritom od začiatku konania dostatok času vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a predložiť, prípadne
navrhnúť v konaní ďalšie dôkazy. Poukázala pritom na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 1.10.2021, v ktorom

namietala nielen moment, ale aj hodnovernosť jediného dôkazu predloženého žalovaným.

9.11g. Z uvedeného podľa názoru žalobkyne nie je možné považovať konanie súdu za postup lege artis,
nakoľko nerešpektuje zákonné ustanovenia a žalobkyňu dostáva do stavu právnej neistoty. Takýmto
konaním dochádza podľa názoru žalobkyne nielen k porušovaniu zákonných ustanovení upravujúcich

civilné sporové konanie ale aj k porušeniu základného ústavného práva žalobkyne na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov a základných princípov sporového konania.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne vyjadril nesúhlas s námietkami a argumentáciou
žalobkyne v odvolaní, ktoré označil za nedôvodné. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uložiť

žalobkyni povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania.

11. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu predniesla polemiku s tvrdeniami
žalovaného v jeho vyjadrení, zotrvala na svojom odvolaní a námietkach v ňom prezentovaných.

12. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 CSP) oprávnenou
osobou (§ 359 až § 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358
CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1 a 2 CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP, dospel k záveru, že žalobkyňou namietané
odvolacie dôvody sú dané. Nie sú ale splnené podmienky pre zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné

zrušiť,pretožežalobkyňaopodstatnenesúduvytkla,ženesprávnymprocesnýmpostupomjejznemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a tiež podľa §
365 ods. 1 písm. c) CSP, lebo súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal všetky navrhované dôkazy, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom tak,

ako to navrhovala žalobkyňa v odvolaní.

13. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13.2. Podľa záverov ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí
predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle
príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.

13.3. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad
a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranouzákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán
(por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1Cdo 48/2010).

13.4. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania
najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť
nesplní, a to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec,
alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa
ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v
civilnom súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v náležité zistenie
skutkového stavu a jeho právne posúdenie.

13.5. Ak súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo
nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v

konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov
nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

13.6.Porušenímprávanaspravodlivýprocesbývaitakásituácia,kedyvhodnotenískutkovýchokolností
súdom absentuje určitá časť skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo, ale súd prvej inštancie ju
právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutočností a bez toho, aby presvedčivo vyložil jej
(i)relevantnosť.

13.7. K uvedenej vade došlo i v súdenej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán
žalobkyne a žalovaného.

14. Podľa 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Pri súdnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva ide o spor, v ktorom určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu. Zákon neponecháva na vôli, či
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má či nemá byť vyporiadané.

16. Ako uvádza § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Z obratu „vykoná sa“ vyplýva kogentnosť tohto
ustanovenia. Konanie o vyporiadanie zostáva návrhové. Predmetom vyporiadania budú tak v zásade tie
veci, ktoré označia strany sporu. Z procesnoprávneho hľadiska nie je vylúčené, aby v rámci vyporiadania
BSM strany navrhli aj vyporiadanie iných vzájomných práv. Takéto vyporiadanie nemôže súd urobiť bez
návrhu.

17. Tam, kde nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, nastupuje vyporiadanie súdom. Pri vyporiadaní
ide o to, kto z manželov stráca vlastníctvo k jednotlivým veciam a komu vlastníctvo zostáva, pričom
takáto úprava sa má týkať jednotlivých vecí, tak prípadne celej masy majetku. To je základný predmet
vyporiadania. Vyporiadanie sa deje zásadne ex tunc, t.j. ku dňu zániku BSM. Ak má byť vyporiadanie

úplné, musí sa zistiť všetko, čo ku dňu zániku do neho prináležalo. Ak vykonáva vyporiadanie súd,
je viazaný návrhom na vyporiadanie, ale musí si sám starostlivo zistiť všetko, čo do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov náleží. Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení
spoločného majetku, môže byť len ten majetok, ktorý existoval ku dňu zániku BSM ako spoločný (R
105/1967). Iba úplné vyporiadanie vlastníctva k veciam však nie je jediným predmetom vyporiadania. Je

treba vyporiadať i iný spoločný majetok, a to hotové peniaze, ktoré sú vecou, pohľadávky, ale tiež dlhy.
I tento spoločný majetok je namieste vyporiadať. Spolu s vyporiadaním vecí tvoriacich predmet BSM je
tak nutné vyporiadať i spoločné pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a BSM
v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Majetok, ktorý tvorí BSM účastníkovpredstavujú i prostriedky získané stranami sporu zo zmluvy o úvere (pôžičky a pod) počas trvania ich
BSM. Preto „záväzok“ účastníkov zo zmluvy o úvere (pôžičky a pod) sa stáva predmetom vyporiadania,
samozrejme ako pasívum, a v prípade, že v čase zániku BSM strán sporu čiastočne nebol splnený, mal

by byť prikázaný k úhrade obom stranám, alebo len jednej strane. Pokiaľ sa vyporiadanie BSM vykonáva
ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporadúvajú aj pohľadávky
a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia, toto vyporiadanie sa
vykonáva iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o
vyporiadanie. Výrok rozsudku o vyporiadanie BSM pre veriteľov nie je záväzný.

18. Postup súdu pri vyporiadaní BSM po hmotnoprávnej stránke je uvedený v § 150 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. Z citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podľa §
150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej a jednak zo stránky kvantitatívnej,

pri ktorej ide o hodnotové podiely strán sporu. Predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch
manželov je stanovenie rozsahu a ocenenia majetku v BSM. Súd až po vyporiadaní z hľadiska
kvantitatívneho, môže pristúpiť k vyporiadaniu kvalitatívnemu, t.j. určeniu, ktoré veci a pohľadávky z
BSM pripadnú každému z manželov.

20. V danom prípade je nepochybné, že žalobkyňa po zániku manželstva žalobkyne a žalovaného,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22.5.2015 sp.zn. 20C/123/2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.11.2015, tvrdiac, že k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva medzi sporovými stranami nedošlo, podala návrh na jeho vyporiadanie na súd, v ktorom
navrhla tiež vyporiadanie vzájomných práv. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak usúdil, že tento

návrh žalobkyňa podala v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Správnosť
tohto záveru súdu nie je stranami sporu spochybňovaná.

21.NakoľkokdohodebývalýchbezpodielovýchspoluvlastníkovovyporiadaníBSMnedošloažalobkyňa
podala v zákonom stanovenej lehote na súd návrh na jeho vyporiadanie, prichádzala do úvahy aplikácia

§ 150 Občianskeho zákonníka.

22. Pre určenie, ktoré veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov prikázané, nestanoví zákon
žiadne kritériá a ani hľadiská, nakoľko hypotéza kogentného ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v konkrétnej veci túto sám vymedzil, je ale

nutné, aby pritom zohľadnil, že: a) podiely bývalých manželov sú v zásade rovnaké, b) každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho (výlučného majetku) vynaložil na spoločný
majetok, c) každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku (patriaceho do BSM)
vynaložilo na jeho ostatný (jeho výlučný) majetok, a aby d) prihliadol na potreby maloletých detí, e) ktorý
z manželov a v akej miere sa staral o rodinu, f) ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a

udržanie spoločných vecí, g) ako sa ten ktorý z manželov podieľal na starostlivosti o deti, h) ako sa ten
ktorý z manželov pričinil o obstarávanie spoločnej domácnosti, a to všetko s ohľadom na to, že zo sporu
o vyporiadanie BSM nemožno činiť spor, v ktorom by sa súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého
spotrebného spoločenstva manželov.

23. Aj v zmysle záverov vyslovených v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/180/2018 súd je povinný pri
svojomrozhodovaníovyporiadaníBSMvyužiťiďalšievšeobecneuplatňovanépomocnépravidlá,najmä
že: a) primárne sa vysporiadavajú veci, práva a iné majetkové hodnoty nadobudnuté bývalými manželmi
za trvania manželstva tak, aby tzv. výplatová povinnosť (na vyrovnanie podielov) bola čo najmenšia,
b) spôsobilým predmetom vyporiadania v tzv. užšom význame tohto pojmu (teda možného prikázania

tomu ktorému manželovi) sú len veci, práva a iné majetkové hodnoty existujúce a nachádzajúce sa v
dispozičnej sfére aspoň jedného z bývalých manželov aj v čase vysporiadania (rozhodovania súdu), c)
u vecí, práv a majetkových hodnôt, ktoré dispozičnú sféru bezpodielových spoluvlastníkov v čase medzi
zánikom BSM a jeho vysporiadaním z akéhokoľvek dôvodu opustili, možno, a to len v širšom význame(bez možnosti tieto uviesť aj do výroku rozhodnutia) uvažovať ako s hodnotami, ktoré reprezentovali (a
ich nevyporiadateľnosť pripísať – pokiaľ nepôjde o stav zavinený oboma stranami sporu – na vrub toho
z bývalých manželov, ktorý sa o takýto stav pričinil).

24. Súd pri svojej úvahe o rozhodnej výške nesplateného úveru alebo pôžičky, ktorú súd prikazuje v
rámci vyporiadania BSM uhradiť jednej zo strán, musí dostatočne uvážiť, či nesplatená časť úveru, resp.
pôžičkykudňuzánikuBSMpredstavovalavedľadoposiaľnesplatenejčastipôvodnejvypožičanejčiastky
(t.j. istiny) a už splatných (nabehlých či kapitalizovaných) úrokov aj ešte ďalšie príslušenstvo (úroky

splatné až v budúcnosti), o ktoré sa dlh (neskoršie behom času) zvyšuje. Nemožno totiž vyporiadať len
splatnúčasťdlhu,beztoho,abysavyporiadavaloipríslušenstvo,ktorésaeštesplatnýmnestalo,akitoto
doposiaľ nesplatné príslušenstvo dlhu tvorí súčasť nevyporiadaného BSM. U doposiaľ nevyrovnaných
spoločných dlhov a pohľadávok strán je namieste, aby súd vo výroku o vyporiadanie BSM premietol
ich výšku v čase, kedy k vyporiadaniu dochádza, pri súčasnom zohľadnení toho, čo ktorý z účastníkov
na sporný dlh zaplatil (eventuálne čo na spoločnej pohľadávke získal) a aby samozrejme rozhodol aj o

doposiaľ nesplatenom príslušenstve vyporiadanej sumy.

25. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že ustálenej súdnej praxi zodpovedá, že ak spoločný dlh
strán bol splatený (až) po zániku ich BSM, tak v prípade, že bol splatený pred rozhodnutím súdu o
vyporiadaní, žiadnej zo strán sa k zaplateniu neprikazuje. To je v súlade so zásadou, že možno prikázať

len existujúci majetok. Nie je možné teda rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia) prikazovať už
uhradený dlh či neexistujúcu pohľadávku, rovnako ako zničenú vec. Pokiaľ sa však niektorý z manželov
po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov,
má právo na ich náhradu podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Táto eventuálna skutočnosť sa potom
premietne do výroku o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie

jeho podielu.

26. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že na prejednávanú vec je
potrebné aplikovať § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyporiadanie zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva je nutné vykonať podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Použité

zákonné ustanovenia súd však nesprávne vyložil, keďže sa nezaoberal náležite každou okolnosťou, na
ktorú žalobkyňa (i žalovaný) poukázali a ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci, a preto napadnuté
rozhodnutie nemožno vyhodnotiť ako správne a zákonné.

27. Z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť preskúmateľné úvahy súdu relevantné v zmysle

vyššie uvedených zákonných a judikatórnych hľadísk a záver súdu, čo tvorí (tvorilo) masu BSM,
existujúcu ku dňu zániku BSM.

28. Pozornosť súdu sa totiž v dôvodoch rozsudku koncentrovala na rekapituláciu obsahu (časti)
vykonaných dôkazov, avšak bez toho, aby súd jasne a zrozumiteľne uviedol, aký záver učinil o

skutkovom stave veci, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z
ktorých čerpal predmetné skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Ich rozsah sa v podstate musí kryť s
rozsahom tých skutočností, ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej) právnej normy zásadne právne
významné. Sú to teda tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v príslušnej právnej norme, ktorá má byť
vo veci súdom aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré budú formulovať

záver o skutkovom stave veci. Záver o skutkovom stave veci slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v
jeho tzv. skutkovej časti potiaľ, že predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový
nález, ku ktorému súd nachádza (aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový
stav aplikovať. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení,
je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo

správania, je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti.

29. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické so
skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej)
skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.

Súd totiž môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný
skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti tvrdeného skutku, správnosti
skutkových zistení, resp. validite získaných informácii i po zhodnotení v konaní vykonaných dôkazov, a
to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.30. Inými slovami, po vykonanom zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý
(pri existencii príslušnej právnej normy) alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania

(právnu normu) alebo nie. I v tomto smere súd musí podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z
akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec
podradil zistený skutkový stav veci.

31. V korelácii s uvedeným odvolací súd ako opodstatnenú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobkyne,

že súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil žalobkyňou (i žalovaným) predložené a vykonané listinné
dôkazy, vrátane výpovedí strán sporu a svedeckých výpovedí. Súd si náležite nesplnil povinnosť
vyplývajúcu z § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo a nasl., a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami a tvrdenými námietkami
žalobkyne nevyporiadal dostatočným spôsobom, pri hodnotení dôkazov sa nezaoberal všetkými

predloženými dôkazmi a vykonanými dôkazmi, čo má za následok vadu konania, premietajúcu sa ako
zásah do práva na spravodlivý proces, čím zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov
nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy. Žalobkyňa v odvolaní tiež

opodstatnene namietla, že súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu,
resp. čo nebolo predmetom diskusie strán (dôkaz predložený žalovaným až v rámci stanoviska zo dňa
17.1.2021) s ohľadom na procesné pochybenia súdu vytýkané žalobkyňou v odvolaní (uvedené v bode
9.11 tohto uznesenia).

32.Sozreteľomnarešpektovaniezákladnejfunkciedôkaznéhokonaniavcivilnomspore,ktoréobsahuje
vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu, odvolací súd konštatuje, že
žalobkyňa v odvolaní opodstatnene namietla, že súd v napadnutom rozhodnutí nereflektoval na všetky
rozhodné skutkové okolnosti veci, na ktoré poukazovala a vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s §
191 a nasl. CSP, na základe čoho nemožno vyhodnotiť ako správny záver súdu o skutkovom stave veci.

33. Odvolací súd pripomína, že záver o skutkovom stave veci, tzv. skutková právna veta, nemôže
vychádzať z neúplných, resp. rozporných, skutkových zistení, ale naopak jednotlivé skutkové zistenia,
ktoré súd činí z logicky na seba nadväzujúcich dôkazov, musia vo svojom súhrne vytvárať celkový
skutkový obraz danej veci, ústiaci do tzv. skutkovej právnej vety, na ktorú potom súd vyhľadáva

príslušné normatívne pravidlo správania (právnu normu). Esenciálnym prameňom pre verifikáciu
takto učineného právne kvalifikačného záveru o zistenom skutkovom stave je pritom nielen tá časť
odôvodnenia rozsudku, v ktorej je vyložený (celkový) záver o skutkovom stave veci, ale i tomuto záveru
predchádzajúce dielčie skutkové zistenia, ktoré ale nemôžu byť neúplné, protichodné, resp. rozporné.
Absencia verifikovaných právne rozhodných skutočností potom vylučuje právne posúdenie veci, lebo

bez náležitého skutkového základu nie je možné náležite činiť právne kvalifikačný záver.

34. Skutkové zistenie, ktoré úplne alebo z podstatnej časti chýba, alebo je vnútorne rozporné alebo
neúplné (či už v relevantnej časti vo vzťahu medzi jednotlivými dielčími skutkovými zisteniami alebo
vo vzťahu medzi niektorým pre rozhodnutie zásadne významným skutkovým zistením a záverom

o skutkovom stave veci), prípadne vnútorná rozpornosť, neúplnosť či absencia skutkového záveru
(skutková právna veta) teda (objektívne) znemožňuje posúdiť správnosť prijatého právne kvalifikačného
záveru takto zisteného skutku, čo ide na vrub správnosti právneho posúdenia.

35. Inými slovami, bez relevantného skutkového podkladu nie je možné činiť akýkoľvek právne

kvalifikačný záver v merite veci.

36. Ak bol napriek tomu učinený, nezostáva než uzavrieť, že právne posúdenie takéhoto skutku je
predčasné, a preto nesprávne. O taký prípad sa jedná i v posudzovanej veci.

37. Za danej procesnej situácie, keďže preskúmavané rozhodnutie nedáva žiadne relevantné odpovede
na právne významné skutkové a právne otázky, odvolací súd nie je oprávnený pre účely vlastných
skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané i opomenuté dôkazy a následne ich eventuálnenahradiť vlastným posúdením rozhodných skutočností tak, ako to navrhovala žalobkyňa vo svojom
odvolaní.

38. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostalo iné, ako rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP) bez toho, aby sa z dôvodu procesnej ekonómie zaoberal aj
ostatnými odvolacími námietkami žalobkyne, ktorá, rovnako ako žalovaný, v ďalšom konaní môže plne
využiť všetky svoje procesné práva. Ohľadom odvolacej námietky žalobkyne spochybňujúcej správnosť

rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp.zn. III. ÚS 266/2022, podľa ktorého „V rozhodnutí o
náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné
zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo
vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa §
255 Civilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,

nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný
čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani
jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej
úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je
porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

39. Po vrátení veci v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí,
s ohľadom na to, že za určujúce pre nachádzanie práva je vždy potrebné vychádzať z individuálnych
rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach,
bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytýkané vady, a následne opätovne vo veci rozhodnúť

tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP. S zreteľom na
princíp práva na spravodlivý proces, z ktorého vyplýva (o.i) povinnosť súdu umožniť stranám sporu
účinné uplatňovanie námietok a argumentov, a taktiež povinnosť súdu sa s týmito námietkami a
argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie, presvedčivo v odôvodnení vysporiadať (por.
napr. m.m. rozhodnutia I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08),

sa súd vysporiada s námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim
miere ich závažnosti tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bol zrejmý preskúmateľný a jednoznačný
záver o skutkovom stave veci a jasné právne závery, s prihliadnutím na argumentáciu strán sporu
prednesenú v priebehu sporu na súde prvej inštancie i v tomto odvolacom konaní, obsahom ktorého
budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok

žalobkyne a žalovaného v priebehu tohto odvolacieho konania. Pri rozhodovaní vezme tiež na zreteľ, že
v situáciách, kedy strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii
informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, avšak protistrana má tieto informácie
k dispozícii, môže nastúpiť vysvetľovacia povinnosť protistrany. Vysvetľovacia povinnosť nastupuje iba
za situácie, kedy strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie oporné body skutkového stavu

a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení. Iba povrchné tvrdenia strany zaťaženej
dôkazným bremenom sú nedostačujúce. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vysvetľovaciu
povinnosť nemožno stotožňovať s povinnosťou strany nezaťaženej dôkazným bremenom k iniciatíve
pôsobiacej proti sebe samej.

40. V ďalšom konaní povinnosťou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa aj s ďalšími námietkami
odvolateľky, ktoré uviedla v odvolaní proti napadnutému rozsudku.

41. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).