Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010351
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010351.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D.
E. D., trvale bytom F. G. XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému
pre čin obžalobou posúdený ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zákona, na

verejnom zasadnutí dňa 19. septembra 2024 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 5. júna 2024, sp. zn. 25T/21/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX ihneď p r e p ú š ť a z väzby
na slobodu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. júna 2024, sp. zn. 25T/21/2024, bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
3, ods. 4 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
„od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca jún 2023 najneskôr do 28.12.2023 na presne
nezistených miestach najmä v Seredi, Prievidzi a v Topoľčanoch od presne nestotožnených osôb
opakovane kupoval a zadovažoval metamfetamín (pervitín), ktorý si zadovážil aj v presne nezistenom
čase a následne neoprávnene prechovával v dvoch vrecúškach alobalu najneskôr do 16:30 hod. dňa

28.12.2023 v D. E. D., H. C. XXXX/X C. D. G. XX, kedy ho po predchádzajúcom zákonnom poučení
dobrovoľne pri domovej prehliadke vydal vyšetrovateľovi PZ, a ktorý si zadovážil aj v presne nezistenom
čase a následne neoprávnene prechovával v plastovej uzatvárateľnej tube modro-bielej farby, ktorú
mal umiestnenú v ponožke pravej nohy najneskôr do 18:00 hod. dňa 28.12.2023 v Bánovciach nad
Bebravou v budove odboru kriminálnej polície OR PZ v Bánovciach nad Bebravou, kedy ho po
predchádzajúcom zákonnom poučení dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi PZ, pričom bolo zistené, že v

predloženej stope č. 1 vydanej obžalovaným, a to v poskladanom alobale sa nachádzal metamfetamín s
prímesou MSM s obsahom 304 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 29% hmotnostných, ktoré
obsahovalo 88 mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo možno považovať za najmenej 2 bežné
jednotlivé dávky drogy, v predloženej stope č. 2 vydanej obžalovaným, a to v poskladanom alobale sa
nachádzal metamfetamín s prímesou MSM s obsahom 177 mg s priemernou koncentráciou účinnej
látky 64,5% hmotnostných, ktoré obsahovalo 114 mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo

možno považovať za najmenej 3 bežné jednotlivé dávky drogy a v predloženej stope č. 22 vydanej
obžalovaným, a to v okrúhlej plastovej nádobke oblepenej lepiacou páskou sa nachádzal metamfetamíns prímesou MSM s obsahom 240 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 23,5% hmotnostných,
ktoré obsahovalo 56 mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo možno považovať za najmenej 1
bežnú jednotlivú dávku drogy, pričom zadovážený metamfetamín (pervitín) delil na menšie dávky v D.

E. D., H. C. XXXX/X C. D. G. XX ako aj na iných doposiaľ nezistených miestach a následne predával a
zadovažoval rôznym odberateľom v Bánovciach nad Bebravou a v okolitých obciach, ktorí ho za účelom
zakúpenia drogy kontaktovali na tel. č. XXXX XXX XXX, pričom takto predal a zadovážil pervitín I. J.
od presne nezistenej doby mesiaca september 2023 v D. E. D., H. C. XXXX/X C. D. G. XX najmenej
4-krát mesačne v presne nezistenom množstve vždy po jednej dávke za sumu 10,- eur, naposledy dňa

28.12.2023 v presne nezistenom množstve v ranných hodinách bez odplaty a predal pervitín J. D. od
presne nezistenej doby mesiaca august 2023 do 28.12.2023 na presne nezistených miestach v okrese
Bánovce nad Bebravou, v počte najmenej 4-5 krát po jednej dávke v sume za jednu dávku 10,- eur,
naposledy dňa 28.12.2023 v presne nezistenom čase v D. E. D., H. C. XXXX/X C. D. G. XX predal jeden
aj štvrť dielu pervitínu za sumu 20,- eur, ktorú sumu mal svedok D. vyplatiť v hotovosti neskôr, pričom v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v

znení neskorších predpisov je metamfetamín (pervitín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok.“

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36
písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per
analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, na výkon

ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci: 1
ks mobilný telefón značky Xiaomi Redmi modrej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI 2:

863683060343331/04, SIM karta spoločnosti Tesco mobile na tel. č. XXXX XXX XXX, 3 ks sklenené
fajky, 1 ks vrecka s označením „prášok MSM“, 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom a 1 ks čierna
kožená kapsička. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.

Proti citovanému rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení do
zápisnice o hlavnom pojednávaní do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Podané odvolanie
prokurátor dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa
v plnom rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený trest
odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zákona podľa môjho názoru vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu a jeho rozsah

ako i osobu obžalovaného je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel tak
individuálnej, ako ani generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovaného. Súčasne som názoru, že
súčasná aplikácia ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona a poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l) Tr. zákona odporuje Trestnému zákonu ako aj ustálenej súdnej praxi v prípade prijatia
vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených
v § 34 ods. 4 Tr. zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, pričom zistil dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. 1), písm. n) Tr. zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona. Súčasne pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pričom rozpätie trestnej

sadzby ustálil na 36 mesiacov až 92 mesiacov. Následne za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zákona určil konkrétnu výšku trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorú výšku
vzhľadom na spáchanie trestného činu, jeho následok, zavinenie, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, považoval za primeranú a zároveň vzhľadom k potrebe ochrany spoločnosti pred
ďalšou trestnou činnosťou a vzhľadom k potrebe prevýchovy páchateľa za žiaducu. Pri zvážení všetkých

rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd pritom ustálil, že v prípade
obžalovaného existujú dôvody k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. poriadku poukazujúc
na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27. júna 207, sp.zn. Tpj
55/2016 k čomu dodal, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Súd vzal do úvahy,že obžalovaný predmetné návykové látky nielen konzumoval ale aj ďalej distribuoval ďalším osobám,
urobil vyhlásenie o vine, prihliadol na kritický postoj obžalovaného k trestnej činnosti ako aj to, že od
začiatku konania doznával spáchanie skutku, ktorý úprimne oľutoval a zaviazal sa nič také neopakovať,

správu z ÚVV Ilava v zmysle ktorej vykazoval nedostatky, inak bol hodnotený bezproblémovo, zároveň
aj skutočnosť, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný podmienečnými trestami odňatia slobody a v
jednom prípade má odsúdenie zahladené, trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby za
inú jeho trestnú činnosť, priestupkovú minulosť obžalovaného, závery znaleckého posudku z odvetvia
psychiatrie a syndróm závislosti obžalovaného od návykových látok a to pervitínu a marihuany, pričom

posúdením predmetných okolností dospel k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť
výchovnú zložku trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd prihliadne
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,

uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku.
Zo základných zásad ukladania trestov zakotvených v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a
nasledovných vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V rámci zásad pre ukladanie trestov je nevyhnutné, aby súd prihliadol aj na to, že páchateľ
trestného činu získal trestným činom majetkový prospech v súvislosti s ktorou skutočnosťou je páchateľa
potrebné postihnúť na majetku.

Podľa výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, súd pri určovaní druhu a
výmery trestu postupoval podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pričom obžalovanému uložil trest odňatia slobody
podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. 1), písm. n)
Tr. zákona a použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia

slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,

možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016).

Z ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona v spojení so stanoviskom trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 vyplýva, že aplikácia
citovaných ustanovení je primárne fakultatívna a musí zohľadňovať aj kritéria vymedzené ustanoveniami

§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona súd vychádzal zo skutočností
spočívajúcich v okolnostiach prípadu, spôsobu páchania trestnej činnosti, postoja páchateľa k trestnejčinnosti ako aj k možnostiam jeho nápravy. S poukazom najmä na okolnosti prípadu a pomery páchateľa
zastávam naopak názor, že všetky tieto skutočnosti nie sú v prípade obžalovaného jednotlivo alebo
v ich súhrne skutočnosťami, ktoré sú natoľko mimoriadne a výnimočné, že by odôvodňovali voči

obžalovanému A. B. postup podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa z formálno-právneho hľadiska dopustil na úseku drogovej
kriminality zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi v zmysle ustanovení § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zákona,

za ktorý dovoľuje Trestný zákon obžalovanému podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona uložiť trest odňatia
slobody najmenej vo výmere 3 roky, čo predstavuje dolnú hranicu zákonom upravenej trestnej sadzby
už po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane obžalovaného. Súd však uložil
obžalovanémunepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere24mesiacov,tedao12mesiacovkratšiu
výmeru trestu odňatia slobody, než ako by tomu bolo bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zákona.

Požívanie ako i nakladanie s návykovými látkami malo v živote obžalovaného nie krátkodobo popredné
miesto a to napriek škodlivým aj kriminogénnym následkom, ktoré vyvrcholili v stíhanej trestnej
činnosti a súčasne v jeho doposiaľ najzávažnejšej protiprávnej činnosti. Obžalovaný sám uviedol, že je
pravidelným užívateľom návykových látok od mladistvého veku, pričom metamfetamín požíval asi raz, či

dvakrát do týždňa. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia k
duševnémustavuobžalovanéhovyplýva,žeuobžalovanéhojeprítomnýsyndrómzávislostiodviacerých
psychoaktívnych látok, konkrétne pervitínu a marihuany. Z ďalších záverov znalca si dovolím upriamiť
pozornosť najmä na skutočnosť, že závislosť obžalovaného bola plne rozvinutá s potrebou denného
užívania pervitínu a to i viackrát za deň, z ktorého dôvodu boli jeho ovládacie schopnosti vo vzťahu k

potrebe držať a zabezpečovať si drogu pre svoju potrebu aj vo väčšom množstve zmenšené, avšak
nevýznamne, forenzne nepodstatne. Obžalovaný v čase spáchania činu pritom vedel plne rozpoznať
protiprávnosť svojho konania.

Z hľadiska charakteru trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu poukazujem najmä na

skutočnosť, že obžalovaný od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca jún 2023 najneskôr do
28.12.2023 v Seredi, Prievidzi a v Topoľčanoch opakovane kupoval a zadovažoval návykovú látku
pervitín, ktorý následne neoprávnene prechovával a užíval nielen pre osobnú potrebu ale delil na menšie
dávky a predával a zadovažoval v Bánovciach nad Bebravou a v okolitých obciach ďalším konzumentom
a to minimálne J. D. a I. J.. Takéto konanie vykazuje príznaky systematickosti, v rámci ktorej mal

obžalovaný vybudovanú sieť stálych odberateľov a dodávateľov.

Obžalovaný sa týmto konaním dopustil stíhaného zločinu, čo nemožno v žiadnom smere s prihliadnutím
k spôsobu páchania trestnej činnosti a gradácií páchanej trestnej činnosti obžalovaným aj s prihliadnutím
k jeho doterajšej trestnej činnosti považovať za ojedinelé zlyhanie z jeho strany. Súd v danom smere

nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že v dobe páchania stíhanej trestnej činnosti bol obžalovaný dvakrát
odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený, pričom aktuálne stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, ktoré mu taktiež nebolo dostatočnou výstrahou pred páchaním závažnej drogovej trestnej
činnosti.

Je tiež potrebné prihliadnuť k skutočnosti, že celkovo znaky konania obžalovaného sa do istej miery
približujú znakom vyšších kvalifikovaných skutkových podstát pri takejto trestnej činnosti. Nemožno
prehliadať, že obžalovaný návykovú látku - pervitín predával a zadovažoval ďalším minimálne dvom
stotožneným osobám a to svedkovi D. a svedkovi J..

Samotný charakter konania obžalovaného navyše vykazoval znaky opakovanosti a mnohosti útokov za
účelom ďalšieho zabezpečenia návykovej látky nielen pre svoju osobu. Tiež osobitne poukazujem na
skutočnosť, že obžalovaný sa dopúšťal páchania trestného činu aj za účelom získania prostriedkov pre
ďalšie zabezpečenie návykovej látky napriek tomu, že riadne vykonával pracovnú činnosť z ktorej mal

pravidelný a dostatočný príjem.
V rámci hodnotenia osoby obžalovaného a jeho vzťahu k dodržiavaniu právneho poriadku nemožno
opomenúť ani priestupkové postihnutia v celkovom počte dvoch záznamov na úseku cestnej premávky aproti majetku, ako ani zistené nedostatky počas výkonu väzby, ktoré odporujú jeho vlastnej proklamácii,
že chce zmeniť svoj život.

Podľa môjho názoru najmä za takto zvýraznených okolností zisteného stavu veci nemožno v trestnej
veci obžalovaného vzhliadnuť dobrodenie Trestného zákona spočívajúce v ustanovení § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zákona. Navyše ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť sama
o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Ustanovenie § 39 Tr. zákona je nazvané „mimoriadne zníženie trestu“, z čoho je možné

vyvodiť, že ho možno aplikovať len pri ojedinelých okolnostiach a fakultatívne. Zistené okolnosti prípadu
nesvedčia tomu, že by práve v nich mohla byť videná možnosť na postup podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zákona a samotné vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré však súdom nebolo prijaté, by malo
byť u obžalovaného s prihliadnutím k vyššie uvedenému zohľadnené výlučne ako poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona.

Z uvedených dôvodov považujem uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, na ktoré neboli splnené
zákonné podmienky aj v spojení s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, za neprimerane mierny
trest, ktorý nepovedie k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona. Uložený trest nezodpovedá
všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na závažnosť, spôsob a

okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, predovšetkým na vyššie osobitne uvedené
skutočnosti, je uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov za použitia
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, na ktoré vo veci nie sú splnené zákonné podmienky,
neprimerane mierny. Takto uložený trest nemôže v žiadnom prípade pozitívne pôsobiť na obžalovaného
tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani z hľadiska verejného

záujmu voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý
pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Súčasne takýto trest
nemôže dostatočne vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. bude len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody

na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zákona spĺňať kritéria individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Taktiež zastávam názor, že súčasná aplikácia ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona a

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. 1) Tr. zákona odporuje Trestnému zákonu ako aj ustálenej
súdnej praxi v prípade prijatia vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe a súd prvého stupňa pochybil, keď označené ustanovenia Trestného zákona
aplikoval v prípade obžalovaného súčasne.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.
poriadkuzrušilnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduPrievidzač.k.25T/21/2024-284zodňa05.06.2024
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa
§ 172 ods. 4 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm.
l), písm. n) Tr. zákona a § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom

upravenejtrestnejsadzbysozaradenímobžalovanéhodoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, podľa § 60 ods. 1 Tr. zákona vysloví trest prepadnutia
v napadnutom rozsudku označených vecí a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uloží obžalovanému
ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.“

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„V celom rozsahu popieram vyjadrenia prokurátora uvedené v odôvodnení odvolania. Som toho názoru,
že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd dostatočne zohľadnil to, že som už od počiatku plne
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Dobrovoľne som vydal veci dôležité pre trestné

konanie, k spáchaniu skutku som sa ihneď priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval a prejavil som
účinnú snahu po náprave. Deklaroval som pripravenosť viesť riadny život a za tým účelom v prvom rade
som prejavil ochotu absolvovať ochranné liečenie, ktoré mi bolo súdom aj uložené. Som toho názoru,
že v zmysle zásad pre ukladanie trestov mi bol uložený miernejší trest a to v súlade so zákonom č.300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom do 05.08.2024 (t. j. v čase vydania Rozsudku ku dňu
05.06.2024) a to trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne. Ako som uviedol aj na
hlavnom pojednávaní, chcem skoncovať s užívaním drog a chcem zmeniť svoj život. Mojej pripravenosti

viesť riadny život a zamestnať sa svedčí aj moja snaha o výkon prác už v ÚVV Ilava, t. j. išlo o výkon
drobných upratovacích prác v ústave. Ako som aj uviedol na hlavnom pojednávaní, pobyt vo väzbe mi
ukázal, že viem fungovať aj bez drog. Na základe uvedeného mám za to, že už počas samotného výkonu
väzby som preukázal, že došlo k mojej náprave.
Preto mám za to, že tresty v zmysle Rozsudku mi boli uložené v súlade so zákonom č. 300/2005 Z. z.

Trestný zákon v znení účinnom do 05.08.2024 a tieto možno považovať v mojom prípade za dostatočné,
nakoľko súd postupoval pri ukladaní trestov správne. Súd prihliadal na špecifickosť tohto prípadu, a to s
ohľadom na prostredie, z ktorého pochádzam, ako aj s ohľadom na skutok, za spáchanie ktorého zákon
ukladá prísnejšie tresty.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Trestný zákon"): „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“

V čase medzi vydaním Rozsudku a rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní prokurátora nadobudla
účinnosťnovelaTrestnéhozákonak06.08.2024(ďalejlenako„novelaTrestnéhozákona"),ktorejtrestné

sadzby sú v posudzovanom prípade pre moju osobu ako obžalovaného výrazne priaznivejšie. A teda,
aj s ohľadom na skutkový základ uvedený v podanej obžalobe, je povinnosťou odvolacieho súdu mi
uložiť trest za spáchaný trestný čin podľa § 171 ods. 2, ods. 3 novely Trestného zákona, podľa ktorého:
„Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v
nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“ s tým, že „odňatím slobody na šesť

mesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1alebo2vmalommnožstve."

Vzhľadom na to, že v čase vydania Rozsudku mi súd uložil trest pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu, ktorá bola toho času v rozmedzí 3 roky až 10 rokov, mám za to, že odvolací súd by mal
analogicky rozhodovať o treste aj v prípade novely Trestného zákona a teda uložiť mi trest pod zákonom

ustanovenú trestnú hranicu 6 mesiacov, a to vo výmere 4 mesiace za spáchané trestné činy, ku ktorým
som sa priznal a tieto úprimne oľutoval.

SpoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiakoobžalovanýnavrhujemKrajskémusúduvTrenčíne,aby:
a) aby odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry s poukazom na ustanovenie § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné; alternatívne
b) aby s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona zrušil Rozsudok Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 25T/21/2024 zo dňa 05.06.2024 a uznal ma za vinného z trestného činu
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 3 Trestného
zákona a uložil mi trest v čo najnižšej možnej miere.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor s poukazom na to, že v súčasnosti
sú účinné priaznivejšie ustanovenia Trestného zákona, ako v čase rozhodovania súdu prvého stupňa,
uviedol, že podané odvolanie upravuje tak, že toto podáva v prospech obžalovaného. So zreteľom na
ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1

písm. d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zároveň navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol o vine
obžalovaného zo spáchania činu uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento čin
právneposúdilpodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhozákonavsúčasnostiúčinnýchavzťahujúcisana
tentoskutok.Pokiaľideotrest,navrholuložiťtrestodňatiaslobodyvstredetrestnejsadzbysozaradením
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň

rozhodnúť o uložení trestu prepadnutia veci, ako aj ochranného liečenia tak, ako o tom rozhodol súd
prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Obžalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení k podanému
odvolaniu a navrhol rozhodnúť v zmysle petitu tohto vyjadrenia.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. poriadku, na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadnéchyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu nastali v priebehu predmetného trestného stíhania neopomenuteľné
skutočnosti, známe už v čase konania hlavného pojednávania a rozhodovania okresného súdu, ktorými
bolo vyhlásenie zákona č. 40/2024 Z. z. a vyhlásenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 28. februára 2024, č. k. PL. ÚS 3/2024-112, ktorým bola v bode 2 okrem iného pozastavená účinnosť

čl. I zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákona publikovaného pod
č. 40/2024 Z. z. po vyhlásení uvedeného uznesenia ústavného súdu). Uvedené uznesenie ústavného
súdu bolo publikované pod č. 41/2024 Z. z.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 283 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého súd má zákonom

uloženúpovinnosťprerušiťtrestnéstíhanie,akvyjdenajavookolnosťuvedenávustanoveníaj§228ods.
2 písm. e) Tr. poriadku. Povinnosť rozhodnúť o prerušení trestného súdu nie je daná na vôľu súdu, ale
ide o obligatórnu zákonnú povinnosť. Preto pri posudzovaní, či má súd rozhodnúť o prerušení trestného
stíhania, je rozhodujúce len to, či v zmysle § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. došlo k pozastaveniu účinnosti
právneho predpisu alebo jeho časti a či právny predpis (jeho časť), účinnosť ktorého bola pozastavená,

je rozhodujúci pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

V súvislosti s otázkou posúdenia splnenia zákonných podmienok na rozhodnutie o prerušení trestného
stíhania podľa § 283 ods. 1 Tr. por. odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd je povinný
vychádzať zo stavu (skutkového a právneho) v čase jeho rozhodovania. Preto v prejednávanom prípade

bol okresný súd pri svojom rozhodovaní dňa 5. júna 2024 povinný posúdiť, či pozastavená účinnosť čl. I.
zákona č. 40/2024 Z. z. (rozsiahla novelizácia Trestného zákona) je v prejednávanom prípade rozhodná
pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej v danej trestnej veci.

Okresný súd trestného stíhanie obžalovaného neprerušil a po právnej stránke konanie obžalovaného

popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 3, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona v znení účinnom do 14.03.2024, pričom vinu obžalovaného
za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré
prijal. Pri ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd vychádzal na základe ustanovenia § 172 ods. 4

Tr. zákona v znení účinnom do 14.03.2024 z trestnej sadzby odňatia slobody v rozmedzí 3 až 10 rokov.
Následne aplikujúc § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zákona odsúdil obžalovaného na trest
odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne. Prijatou novelizáciou Tr. zákona, konkrétne
zákonom č. 40/2024 Z. z., došlo k významnej úprave trestných sadzieb pri drogovej trestnej činnosti.
Podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. pri trestnom čine neoprávnenej výroby

a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou je trestná sadzba trestu odňatia slobody vo
výmere 1 až 5 rokov, teda ide o prečin.

Odvolací súd po preskúmaní veci preto dospel k záveru, že uznesením ústavného súdu pozastavená
účinnosť častí zákona č. 40/2024 Z. z. bola na základe imperatívu čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej

republiky v čase rozhodovania okresného súdu v prejednávanom prípade rozhodná pre konanie, ako aj
rozhodnutie vo veci samej tak, ako to predpokladá ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. poriadku.

Na základe uvedeného okresný súd podľa právneho záveru odvolacieho súdu v čase jeho rozhodovania
bol povinný splniť ustanovením § 283 ods. 1 Tr. por. uloženú zákonnú povinnosť rozhodnúť o prerušení

trestného stíhania v prejednávanej veci.

Obžalovaný v posudzovanom prípade na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 5. júna
2024 urobil vyhlásenie, a to v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku teda, že je vinný zo spáchania
skutku,ktorýmujekladenýzavinuapostupompodľa§257ods.5Tr.poriadkunavšetkyotázkyuvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku odpovedal „áno“. Okresný súd v zmysle § 257 ods. 7
Tr. poriadku uznesením prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného.Podľa právneho názoru krajského súdu z obsahu ustanovenia § 257 Tr. por. nepochybne vyplýva, že
zákonnou podmienkou pre postup podľa tohto ustanovenia je nevyhnutné ustálenie, aké konkrétne
zákonné ustanovenia majú byť správne a zákonne použité na posúdenie trestnosti činu a na ukladanie

trestu. Výsledok postupu podľa uvedeného ustanovenia má zásadný vplyv nielen pre následný priebeh a
rozsahdokazovanianahlavnompojednávaní,aleajnarozhodnutieovineanamožnosťpodaťodvolanie
proti rozhodnutiu o vine. Ak teda v tomto štádiu trestného stíhania obžalovaného existovala právna
neistota v otázke, ktoré zákonné ustanovenia sa majú použiť na posúdenie trestnosti činu a na ukladanie
trestu v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Tr. zák., postup okresného súdu,

ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného, nemožno považovať za súladný so zákonom.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá ustálila, že k postupu pri vyhlasovaní viny
podľa § 257 Tr. poriadku nemožno pristupovať formalisticky, pretože obžalovaný vyhlásením o svojej
vine neodvolateľne prijíma všetky právne účinky priznania o vine, dokonca bez toho, aby akýmkoľvek
spôsobom bolo predznamenané rozhodnutie o druhu a výške trestu (viď R 44/2017). Ak obžalovaný nie

je pri postupe podľa § 257 Tr. por. riadne poučený a oboznámený so všetkými rozhodnými okolnosťami
prípadu, ide o chybu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (viď R 14/2019).

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že proces vyhlasovania viny obžalovaného
a prijatia tohto vyhlásenia podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 5. júna 2024

prebiehal v čase právnej neistoty, aké zákonné ustanovenia v otázke viny a trestu sa majú použiť na
prejednávaný prípad. Preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu takýmto postupom okresného
súdu pri vyhlasovaní viny došlo k zásadnému porušeniu práv obžalovaného na obhajobu nielen v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, ale aj v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Krajský súd ďalej poukazuje na to, že v čase medzi vyhlásením napadnutého rozsudku okresného súdu
a vyhlásením tohto uznesenia došlo dňa 06.08.2024 k vyhláseniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky v Zbierke zákonov pod č. 215/2024. V dôsledku uverejnenia uvedeného nálezu došlo podľa
§ 81 v spojení s § 83 zákona č. 314/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov k zrušeniu platnosti
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky o pozastavení účinnosti častí zákona č. 40/2024 Z. z.,

ktoré uznesenie bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 41/2024.

Vzhľadom na to, že novelizované ustanovenia Trestného zákona sú v posudzovanom prípade pre
obžalovaného priaznivejšie, podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (aj § 2 ods. 1 Tr. zák.) v
prejednávanom prípade je potrebné aplikovať aj ustanovenia čl. I zákona č. 40/2024 Z. z., účinného od

15.03.2024.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť
v celom rozsahu v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým
výrokom rozsudku predchádzali a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že v konaní
bude pokračovať od štádia hlavného pojednávania po prednese obžaloby v intenciách tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. je okresný súd viazaný právnymi názormi a pokynmi,

uvedenými v tomto uznesení.

Odvolací súd bol povinný s poukazom na § 79 ods. 1 Tr. poriadku skúmať, či dôvody väzby podľa § 71
ods. 1 písm. c) Tr. poriadku u obžalovaného naďalej trvajú.

Podľa § 79 ods. 1 Tr. poriadku ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota
uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom
konaní o tom rozhodne prokurátor.

S prihliadnutím na dôvodnosť aplikácie novelizovaných ustanovení Trestného zákona, podľa ktorých je

potrebné toho času čin kladený obžalovanému za vinu v podanej obžalobe kvalifikovať ako prečin, je
ďalšie trvanie väzby obžalovaného v rozpore so zásadou proporcionality, preto bol odvolací súd povinný
obžalovaného ihneď prepustiť z väzby na slobodu.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.