Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 21, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123343578
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:6123343578.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlo: Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zast.: Remedium
Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: C. D. XX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 7 135,59 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20. 06. 2023, postúpenou

tunajšiemu súdu z upomínacieho konania dňa 22. 04. 2024, domáhal zaplatenia sumy 7 135,59 EUR
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 12. 09. 2022 medzi postupcom Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02
Bratislava, IČO: 36 854 140 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca postupcu, OTP Banka Slovensko, a.s., uzatvoril so

žalovaným dňa XX. XX. XXXX Zmluvu č. XX/XXXX/XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej
banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7 500,- EUR. Žalovaný napriek opakovaným
výzvam právneho predchodcu postupcu, v ktorých ho v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na

možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo
07. 09. 2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 8 802,33 EUR, ktorá
pozostávala z úverovej istiny vo výške 7 090,47 EUR, z riadneho úroku vo výške 1 602,13 EUR, z
úroku z omeškania vo výške 109,73 EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej

v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 8 802,33 EUR pričom pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 7 090,47 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 602,13
EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 64,61 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške45,12 EUR. Žalobou uplatnená istina predstavuje súčet dlžnej úverovej istiny a neuhradených poplatkov.
Žalovaný neuhradil pohľadávku ani čiastočne. Úroky z omeškania žalobca uplatnil z dlžnej úverovej
istiny 7 090,47 EUR, za obdobie od 13. 09. 2022, čo je deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky, do zaplatenia.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Okamžitý (priebežný)
výpis z účtu (č.l. 6 – 8), Oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 11), Pokus o zmier s podacím
hárkom (č.l. 12, 14), Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX s prílohou (č.l. 15 – 21),

Zmluva o spotrebiteľskom úvere – poistený otp REFINANC expres č. 19/2014/165301SRE a sprievodná
dokumentácia (č.l. 22 – 33), Žiadosť o otp REFINANC expres úver č. 192014156497 (č.l. 34 – 36),
Vyhlásenie úveru za predčasne splatný s doručenkou (č.l. 37 – 38), Úverové podmienky OTP Banky
Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (č.l. 39 – 44), Sadzobník (č.l. 45
– 55), Posledná výzva pred zosplatnením s doručenkou (č.l. 56 – 57).

3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Preto súd žalobu
doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že dňa
30. 04. 2024 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
(č.l. 122).

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Tunajší súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 05. 11. 2024 a 21. 03. 2025. Keďže súd
pojednával v neprítomnosti strán, po tom, ako na pojednávaní dňa 05. 11. 2024 vyslovil, že rozhodnutie
vo veci závisí od posúdenia splnenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu žalovaného a platnosti

zosplatnenia úveru, súd osobitnou písomnou výzvou zo dňa 06. 11. 2024 vyzval (na pojednávaní
neprítomného) žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu povinnosti veriteľa skúmať bonitu žalovaného, a to
v kontexte prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj v kontexte oprávnenosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, v spojení s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky a aktívnej legitimácie
žalobcu o.i. s poukazom na § 17 ZoSÚ (č.l. 143).

6. Žalobca reagoval na výzvu súdu podaním zo dňa 20. 11. 2024. Uviedol, že banka skúmala bonitu
v zmysle § 7 ods. 16, 17, 19, 20 a 21 ZoSÚ v spojení s príslušným Opatrením NBS, ktoré stanovilo
metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“). V danom konkrétnom
prípade veriteľ postupoval tak, že overil úverové peňažné záväzky žalovaného dopytom do úverového

registra, pričom zistil nasledovné záväzky: osobný úver s mesačnou splátkou vo výške 158 €, osobný
úver s mesačnou splátkou vo výške 101 €, kontokorentný úver s úverovým rámcom vo výške 200 €.
V zmysle čl. I. ods. 2 a čl. V. ods. 2 Zmluvy bolo účelom poskytnutia úveru okrem iného aj splatenie
existujúcich záväzkov, a to kontokorentného úveru s úverovým rámcom 200 € (aktuálny zostatok podľa
predloženého úverového registra bol 164 € k 31.08.2019) a osobného úveru s mesačnou splátkou vo

výške 101 € (aktuálny zostatok podľa predloženého úverového registra bol 3 224 € k 31.08.2019).
Veriteľ teda v rámci existujúcich záväzkov zohľadnil sumu 158 €. Výška mesačnej anuitnej splátky
novo poskytnutého úveru bola vo výške 109,13 €. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli
vo výške 267 €. Pokiaľ ide o výšku príjmu žalovaného, veriteľ dopytom do Sociálnej poisťovne zo
dňa 14. 10. 2019 overil hrubý príjem spotrebiteľa u zamestnávateľa IČO 17391661 vo výške 981 €

s pozitívnym výsledkom. Takto overený hrubý príjem predstavuje čistý príjem vo výške 770 €. Odpoveď
na otázku č. 1 potvrdila existenciu pracovného pomeru. Odpoveď na otázky č. 8 až 10 alebo odpoveď
na otázku č. 16, 17, pričom aspoň 2 z týchto otázok sa potvrdili odpoveďou áno - výška príjmu overená.
Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 770 €. V rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 306

€, nakoľko spotrebiteľ uviedol rodinný stav slobodný a jedno vyživované dieťa. Veriteľ bral zároveň
do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú
obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako
rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným
minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 93 € ((770 €

- 306 €) * 20%). Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
bola teda vo výške 400 €. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať
poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSÚ (DSTI=(267 €)/(770 € -400 € ) = 0,72). Pokiaľ
ide o zosplatnenie úveru, veriteľ úver zosplatnil v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Postupca si možnosťvyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. X. ods. 2 Zmluvy. Postupca „Poslednou
výzvou pred zosplatnením“ zo dňa 24.07.2021 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo
výške 490,40 € a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný

omeškané splátky neuhradil (čo vyplýva z predloženej platobnej histórie) podaním zo dňa 07.09.2021
vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. V uvedenom prípade bola nepochybne zachovaná 15
dňová lehota na plnenie omeškaných splátok. Záverom žalobca špecifikoval žalobou uplatnené dlžné
poplatky vo výške 45,12 €, ktoré pozostávajú z poplatku za poistenie úveru (6 x 4,81 €) 28,86 € a
poplatku za upomienku (2 x 8,13 €) 16,26 €.

7. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 20. 11. 2024 pripojil nasledovné listinné dôkazy:
Žiadosť o otp REFINANC expres úver č. 192014165301 (č.l. 155 – 157), Oznámenie o schválení žiadosti
o otp REFINANC expres číslo: 192014165301 (č.l. 158), správa zo Sociálnej poisťovne (č.l. 159), správa
z registra SRBI (č.l. 160 – 163), email komunikácia (č.l. 165).

8. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej
uvedeným skutkovým a právnym záverom.

9. Právny predchodca žalobcu (OTP Banka Slovensko, a. s., ktorá sa k 01. 10. 2021 zlúčila
s Československá obchodná banka, a.s) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou

dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – poistený otp REFINANC expres číslo:
19/2014/165301SRE (ďalej len „zmluva“, č.l. 22), na základe ktorej banka poskytla žalovanému
spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 7 500,00 EUR, fixná ročná úroková
sadzba: 8,60 %, počet splátok: 95, výška mesačnej anuitnej splátky: 109,13 EUR, výška mesačnej
splátky vrátane poplatku za zabezpečenie poistenia: 113,83 EUR, prvá splátka splatná: 20. 12. 2019,

konečná splatnosť úveru: 20. 10. 2027, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť: 10 879,98 EUR. Časť
úveru bola účelovo viazaná na splatenie existujúcich peňažných záväzkov žalovaného a časť vo výške
3 280,- EUR bola bezúčelovo prevedená na bežný účet žalovaného. Ako vyplýva z platobnej histórie
viditeľnej z predložených výpisov z účtu (č.l. 6), žalovaný od počiatku nesplácal úver riadne a včas,
pričom po 14. 07. 2020 už veriteľovi neuhradil nič, s výnimkou sumy 13,44 EUR uhradenej dňa 16. 06.

2021. Veriteľ zaslal žalovanému Poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 24. 07. 2021 (č.l. 51), v ktorej
ho upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.
Veriteľ listom zo dňa 07. 09. 2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na splatenie
celého úveru (č.l. 37).

10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 22251000317 zo dňa 12. 09. 2022 (č.l. 15, 21)
Československá obchodná banka, a.s. s účinnosťou k 20. 09. 2022 postúpila žalovanú pohľadávku na
žalobcu. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému Oznámením o postúpení pohľadávky
z 22. 09. 2022 (č.l. 11).

11. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky
a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi

uplatňovaná v súlade so zákonom.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.14. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)

spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

15. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

17. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme

podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum

ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
ospotrebiteľskomúvereaozrušeníSmerniceRady87/102/EHS(„Smernica“),členskéštátyzabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do

príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais
proti A. E., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu

spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.20. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná

pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ

zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

21.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinnýpreukázať,žepriposkytnutíspotrebiteľského

úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal
schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného
vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ
povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou
je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou

skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca sa k skúmaniu bonity podrobne
vyjadrilvosvojompodanízodňa20.11.2024.Argumentoval,ževeriteľposudzovalbonitupodľapravidiel
stanovených v Opatrení NBS č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy („Opatrenie“),
a teda postupoval s odbornou starostlivosťou. S týmto záverom sa tunajší súd nestotožnil, a to z ďalej
uvedených dôvodov. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že náklady na zabezpečenie základných životných

potrieb žalovaného veriteľ stotožnil so životným minimom (na žalovaného a jedno dieťa), pričom
zohľadnil tiež paušálnu sumu výdavkov vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že podľa jeho názoru od účinnosti Opatrenia už
veriteľ nemusí zhromažďovať údaje o aktuálnych reálnych nákladoch žiadateľa o úver, ale postačuje

tieto údaje nahradiť výškou životného minima, v danom konkrétnom prípade zvýšenou o paušálnu sumu
výdavkovvovýške20%rozdielumedzicelkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimom
spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru
tunajšieho súdu však predmetnú právnu úpravu nemožno takto interpretovať a aplikovať, pričom táto
právna úprava v spojení s Opatrením nezrušila povinnosť veriteľa skúmať reálne náklady žiadateľa

o úver. § 7 ods. 27 ZoSÚ výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a
aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa,
a zároveň tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Posledná veta odseku
27 síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum

ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu
nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných
životných nákladov. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez
ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, nežje stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným
korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje

najmenejvovýškesumyživotnéhominima...Akzákonuvádza,ženákladyspotrebiteľatrebaposudzovať
s ohľadom na životné minimum a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima,
podľa názoru tunajšieho súdu to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na
zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám
si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia

bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby
veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na
základné životné potreby. Okrem toho, že to výslovne ustanovuje ZoSÚ (viď. vyššie), je tomu tak aj preto,
že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb priemerného spotrebiteľa výrazne prevyšujú
výšku životného minima, čo je všeobecne známa skutočnosť. Okrem toho, veriteľ má podľa § 7 ods. 27
ZoSÚ zohľadniť i ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa, a teda komplexne

posúdiť jeho reálnu schopnosť úver splácať. Postup veriteľa, ktorý náklady spotrebiteľa na základné
životné potreby automaticky a bez zisťovania reálnych nákladov stotožnil so sumou životného minima,
je v priamom rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ. Právo musí byť aplikované v kontexte aktuálnej spoločenskej
reality, tak, aby bol naplnený účel právnej úpravy (v danom prípade je ním účinná ochrana spotrebiteľov
pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by

viesť k ich platobnej neschopnosti – viď. odseky 19 a 20 tohto rozsudku). Posudzovanie bonity bez
elementárnychvstupnýchúdajovoskutočnýchnákladochžiadateľaoúvernemožnohodnotiťakopostup
sodbornoustarostlivosťou.SuvedenýmprávnymnázoromsastotožniliKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
sp. zn. 28CoCsp/9/2024 z 12. 11. 2024. Žalobca teda nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s §
7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných

dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru. Zároveň súd vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov pre
hrubé porušenie povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu, s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ
druhú, tretiu a štvrtú vetu.

22. Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva veriteľa na
zaplatenie jednotlivých splátok úveru (v rozsahu úverovej istiny). Súd preto posudzoval, či žalobcovi
možno priznať nárok voči žalovanému z titulu jednotlivých splátok.

23. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ platného v čase postúpenia pohľadávky (viď. odsek 9 tohto rozsudku) práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými
a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Pre platnosť postúpenia sa okrem iného vyžaduje preukázanie splnenia podmienky v zmysle

ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, respektíve, že sa pohľadávka stala
(platne, t.j. v súlade so zákonom) splatnou pred uvedeným termínom. Predmetná úverová zmluva
bola uzavretá dňa XX. XX. XXXX a úver mal byť podľa nej splatený v 95 mesačných splátkach,
s poslednou splátkou splatnou 20. 10. 2027. Žalobou uplatnenú pohľadávku veriteľ postúpil na žalobcu

s účinnosťou k 20. 09. 2022 (viď. Oznámenie o postúpení pohľadávky na č.l. 11). Z uvedeného je
zrejmé, že postúpenie pohľadávky bolo realizované pred termínom konečnej splatnosti úveru, a to
v dôsledku zosplatnenia úveru pred konečným termínom splatnosti úveru. Keďže veriteľ zosplatnil úver
v rozpore so zákonom (pre porušenie povinnosti skúmať bonitu s odbornou starostlivosťou), a teda
neplatne (§ 39 OZ), postúpil na žalobcu tzv. živý úver, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ a takéto

postúpenie je s poukazom na § 39 OZ neplatné. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením
pohľadávky predmetný úverový vzťah neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť
pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia pohľadávky nie je na strane žalobcu
splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie (por. rozhodnutia KS TN 16CoCsp/8/2024, KS PO sp.zn. 6CoCsp/22/2024, KS TT sp. zn. 32CoCsp/6/2023, KS BB sp. zn. 13CoCsp/4/2024, KS TT sp. zn.
16CoCsp/10/2023).

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto
konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému z predmetnej úverovej
zmluvy, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.

26. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v
konaní plný úspech, pretože súd žalobu zamietol v celosti. Mal by tak nárok na náhradu trov konania. V
konaní si však žiadne trovy neuplatnil a ani z predmetného spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Preto mu náhrada trov konania priznaná nebola, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda

do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených
v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá
strana domáhať jej splnenia v exekúcii.