Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010346
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Klemanič

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Klemaniča a sudcov

JUDr.MartinaBargelaaJUDr.PatrikaPríbelského,PhD.naneverejnomzasadnutíspojenomsverejným
vyhlásením rozsudku, konanom 22. októbra 2025 v Bratislave v trestnej veci obvineného Y. R. pre zločin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní podanom obvineným Y. R. proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023

r o z h o d o l :

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára

2023

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku v neprospech obvineného Y. R..

II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

4To/8/2023, z 23. februára 2023 z r u š u j e .

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici p r ik a z u j e , aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

IV. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku obvineného Y. R., narodeného XX. G. XXXX vo B., trvalým
pobytom R. XXX/XXX, B. R., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany,
n e b e r i e do väzby.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6T/6/2022, z 8. novembra 2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023 bol obvinený Y. R. uznaný
v bode I. obžaloby vinným zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:

,,v presne nezistenom čase do 19:30 hod. dňa 18. septembra 2021 sa doposiaľ nezisteným spôsobom
dostal na pozemok s parcelným číslom XXX, na ktorom je umiestnená stavba rodinného domu so
súpisným číslom X v katastrálnom území obce Z., časť Y. J., okres G., kde následne nezisteným
spôsobom úmyselne založil požiar vo vstupnej časti rodinného domu, následkom ktorého došlo kpoškodeniu celého rodinného domu spolu aj s jeho zariadením, čím poškodeným H.. B. L., nar. X. O.
XXXX a C. L., nar. XX. S. XXXX, obaja trvale bytom H.. K. XXX/XX, XXX XX B., spôsobil škodu v celkovej
výške 116.946 Eur.“

Za to mu bol okresným súdom podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 46 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 54 (päťdesiatštyri) mesiacov
s tým, že na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 287 ods. 1

Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným H.. B. L.,
nar. X. O. XXXX a C. L., nar. XX. S. XXXX, obaja trvale bytom H.. K. XXX/XX, XXX XX B., škodu vo výške
116.946,- Eur (stošestnásťtisícdeväťstoštyridsaťšesť Eur). Súčasne bol predmetným rozsudkom podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod bodu II. obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp.
zn. 2Pv 329/21/6611-46, zo 14. júna 2022, pre zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkom základe, že:

,,dňa 7. augusta 2021 v čase okolo 04:00 hod. v byte na 3. poschodí na ul. F. XX vo B. násilím donútil
poškodenú Z. L. k súloži tým spôsobom, že poškodená si prišla k nemu pre svoj mobilný telefón, ktorý
jej predtým vzal, pričom pri vstupných dverách ju chytil za ruky a nasilu vtiahol do bytu, zvalil na zem a
začal jej strihať vlasy, poškodená po ňom kričala, aby prestal, vzápätí na to sa presunuli do spálne bytu,
pričom poškodená sa zo strachu pred ním nebránila, v spálni ju vyzliekol do spodného prádla, sotil ju

na posteľ a povedal jej, že sa spolu vyspia, čomu sa poškodená odtláčaním rukami a nohami bránila,
na čo jej následne dal úder čelom do hornej pery a zo zadnej časti hlavy jej vytrhol kus vlasov, načo sa
mu poškodená zo strachu podvolila a došlo medzi nimi k súloži,“
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný.

Na podklade podaných odvolaní rozhodol krajský súd tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3
Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám. Odvolací súd uložil podľa § 245 ods. 3 Trestného
zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona obvinenému Y. R. trest odňatia slobody vo výmere 70
(sedemdesiat) mesiacov s tým, že na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol a rovnako tak zamietol aj odvolanie
okresného prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku pod bodom II. obžaloby. Ostatné výroky odvolaním
napadnutého rozsudku zostali odvolacím súdom nezmenené.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023 podal
prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Segeča dovolanie obvinený Y. R. z dôvodov podľa § 371 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený odôvodnil tým, že prokurátor
podal odvolanie v jeho neprospech len čo sa týka výroku súdu, ktorým bol dovolateľ oslobodený spod

obžaloby za skutok uvedený pod bodom II. v obžalobe podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Ďalej
tieždôvodilnasledovne:,,Vtrestnomprávesauplatňujezásada„zákazureformatioinpeius,tedazásada
zákazuzmenyvneprospechobvineného,aleboajzásadazákazuzmenykhoršiemu.Predmetnázásada
predstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces. Je budovaná na princípe,
že postavenie obvineného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje právo na podanie opravného

prostriedku. Garantuje možnosť obvineného napadnúť rozhodnutie súdu v čo najširšom rozsahu bez
obáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu. Zásadu „zákazu reformatio in peius“ je možné chápať ako
garanciu slobody odvolacieho práva a v súvislosti s tým aj práva na obhajobu. Z toho dôvodu je potrebné
ho vykladať čo najširšie. V opačnom prípade by sa totiž právo na podanie opravného prostriedku stalo
do značnej miery formálnym, kedy by síce určité osoby mali právo na podanie opravného prostriedku,

ale v dôsledku obáv, že by sa toto právo mohlo obrátiť proti ním, by ho radšej neuplatňovali (obdobne aj
nález ÚS ČR zo dňa 24.04.2006, sp. zn. I. ÚS 670/05, In: www.usoud.cz). Zásada „zákazu reformatio in
peius“ v prípadoch, kedy súd rozhoduje o odvolaní podanom v prospech obžalovaného, sa neobmedzuje
len na výrok o treste, ale na akúkoľvek zmenu rozsudku, ktorá by zhoršovala postavenie obžalovaného.
Za zmenu rozhodnutia v neprospech obvineného je nutné považovať každú zmenu v ktoromkoľvek

výroku, pokiaľ zhoršuje situáciu obvineného a priamo sa ho dotýka. Zmena k horšiemu sa môže
prejaviť aj v skutkových zisteniach, v právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme
ochranného opatrenia (obdobne aj: Uznesenie NS ČR zo dňa 21.06.2006, sp. zn. 3Tdo 687/2006,
In: www.nsoud.cz). Zákaz reformatio in peius je preto potrebné chápať nielen z pohľadu následkovtrestnoprávnej zodpovednosti, ale je ju potrebné interpretovať podstatne širšie, za zmenu k horšiemu v
neprospechobvinenéhojepotompotrebnépovažovaťakúkoľvekzmenuavktoromkoľvekvýroku,pokiaľ
zhoršujepostavenieobvinenéhoapriamosahodotýka,bezohľadunato,oktorejotázkeztých,oktorých

savtrestnomkonanírozhoduje,bolovdanomprípaderozhodované(in.Právnírozhledy/C.H.BECK,č...
10/1998 nebo 22/1999 ZbRt).“ V súvislosti s uvedeným dovolateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/59/2021, z 22. novembra 2022 a sp. zn. 6Tdo/48/2019, z 28.
novembra 2019.
Obvinený v závere dovolania dodal: ,,Mám za to, že v mojej trestnej veci došlo postupom odvolacieho

súdu k porušeniu zásady „zákazu reformatio in peius“, a tým pádom aj k porušeniu môjho práva na
obhajobu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmenou k horšiemu je aj zmena vo výmere trestu. Po podaní
odvolania voči rozsudku Okresného súdu Zvolen a zistení skutočnosti, že prokurátor a ani poškodený
nepodali voči predmetnému rozsudku riadny opravný prostriedok (vo vzťahu ku skutku uvedenému pod
bodom I. v obžalobe prokurátora), som legitímne očakával, že mi nemôže byť uložený prísnejší trest ako
ten, ktorý mi už bol uložený Okresným súdom Zvolen. Napriek tomu odvolací súd v rozpore s § 322 ods.

3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen (v časti výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu) a sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu bez toho, aby bolo podané odvolanie prokurátora
v môj neprospech, čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t.
j. bolo zásadným spôsobom porušené moje právo na obhajobu.“
Obvinený Y. R. s ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa §

386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 4To/8/2023, z 23. februára 2023, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v §
322 ods. 3 Trestného poriadku v neprospech obvineného. Zároveň, aby podľa § 386 ods. 2 Trestného
poriadku zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Napokon, aby podľa § 388 ods. 1

Trestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadril poškodený H.. B. L., ktorý uviedol, že napriek tomu, že obvinený
Y. R. bol okresným súdom ako aj odvolacím súdom uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a zároveň zaviazaný

k náhrade spôsobenej škody, tak do dnešnej doby zo strany odsúdeného nedošlo čo len k čiastočnému
pokusu o náhradu spôsobenej škody. S ohľadom na uvedené poškodený mal za to, aby si dovolateľ
odpykal trest tak, ako to rozhodol odvolací súd.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor v podstate nasledovne: „...odsúdený vo svojej dovolacej

argumentácii odkazuje na viaceré judikované rozhodnutia, ktoré však výslovne riešia len situáciu,
kedy bolo podané odvolanie len v prospech obžalovaného, absentuje teda odvolanie prokurátora
podané v neprospech obžalovanej osoby. Odvolanie je vzhľadom na svoju povahu riadneho opravného
prostriedku, pokiaľ ide o toho istého odvolateľa, nedeliteľné, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky
judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. R 41/2003). Z logického výkladu uvedeného teda

vyplýva, že z podnetu odvolania prokurátora, ktoré bolo podané en bloc v neprospech obžalovaného
(teda voči výroku o vine aj treste bez konkretizácie jednotlivých výrokov, ktoré sú napádané odvolaním
v neprospech obžalovaného), možno zo strany odvolacieho súdu zmeniť v neprospech obžalovaného
ktorýkoľvek výrok rozsudku, ktorý sa ho týka. Z obsahu súdneho spisu, ale aj samotného dovolania
odsúdeného je zrejmé, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.11.2022 prokurátor zahlásil

odvolanie v neprospech obžalovaného, a to voči výroku o vine aj treste. Považujem v tejto súvislosti za
absurdné a neprípustné, aby odvolanie prokurátora, ktoré bolo zahlásené v neprospech obžalovaného,
bolo potrebné rozlišovať vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku, keďže je zrejmé, že odvolanie je
vo svojej podstate výslovne podané v neprospech obžalovaného.
S poukazom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby dovolací súd dovolanie odsúdeného Viktora

Stehlíka podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené
podmienky dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.“

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné
podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§
368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou oprávnenou na podanie dovolania [§ 369 ods.
2 písm. a) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorýrozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a že podané dovolanie spĺňa obligatórne
náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku).

Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa § 382 Trestného poriadku, najvyšší súd viazaný jeho
dôvodmi (§ 385 ods. 1 Trestného poriadku) následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozhodnutia, voči ktorému podal obvinený Viktor Stehlík dovolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je
dôvodné, a to na podklade na podklade nasledujúcich právnych úvah.

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia
tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v
Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale
len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie
dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované
podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec
právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho

faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku:
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení
§ 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c),
písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným

atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej
strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov
a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je
dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Zásada „práva na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv
a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného
výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne
zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo
svojejpodstatejejrealizáciavčonajširšommeradlejenielenvzáujmeosoby,protiktorejsavedietrestné

konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale
aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje
ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane
základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu
medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.

Zásada „práva na obhajobu“ obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:
- právo obhajovať sa osobne, alebo
- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo
- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ako obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú

to záujmy spravodlivosti.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného
a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie

každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú
jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.
Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení
obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na
obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o
zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v

jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Takéto pochybenie dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu
práva na obhajobu obvineného Y. R. zásadným spôsobom, a teda k takej skutočnosti, ktorá sama o sebe
znamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Z obvineným uvádzaných argumentov je nad všetky pochybnosti zrejmé, že je „rozhorčený“ nad
rozhodnutím a postupom krajského súdu: „...Mám za to, že v mojej trestnej veci došlo postupom
odvolacieho súdu k porušeniu zásady „zákazu reformatio in peius“, a tým pádom aj k porušeniu môjho
práva na obhajobu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmenou k horšiemu je aj zmena vo výmere trestu.
Po podaní odvolania voči rozsudku Okresného súdu Zvolen a zistení skutočnosti, že prokurátor a

ani poškodený nepodali voči predmetnému rozsudku riadny opravný prostriedok (vo vzťahu ku skutku
uvedenému pod bodom I. v obžalobe prokurátora), som legitímne očakával, že mi nemôže byť uložený
prísnejší trest ako ten, ktorý mi už bol uložený Okresným súdom Zvolen. Napriek tomu odvolací súd v
rozpore s § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen (v časti výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu) a sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu bez toho, aby bolo podané

odvolanie prokurátora v môj neprospech, čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku, t. j. bolo zásadným spôsobom porušené moje právo na obhajobu.“

V odvolacom konaní sa uplatňuje zásada zákazu zmeny postavenia obvineného k horšiemu, tzv. zákaz
porušenia zásady reformatio in peius, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 322 ods. 3 veta druhá Trestného

poriadku a podľa ktorej v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len
na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade
škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V
neprospech obvineného je rozsudok súdu prvého stupňa zmenený vtedy, ak dôjde k akejkoľvek zmene,
v ktoromkoľvek výroku priamo sa dotýkajúcom obvineného, ak ide o zmenu smerujúcu k zhoršeniu

postavenia obvineného (tiež zmena výroku o druhu a výmere trestu). Zásada zákazu reformatio in peius
(zmenykhoršiemu)jezakotvenápreto,abynevzniklaobavaobvinenéhonapadnúťrozsudokodvolaním,
aby sa napravili chyby bez toho, aby hrozilo nebezpečenstvo pre neho, že sa jeho postavenie zhorší.

Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6T/6/2022, z 8. novembra 2022

má dovolací súd zrejmé, že podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 46 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere päťdesiatštyri mesiacov s tým,
že na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku oslobodený spod bodu II. obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp. zn. 2Pv

329/21/6611-46, zo 14. júna 2022 pre zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.

Odvolací súd, Krajský súd v Banskej Bystrici dovolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil
podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona obvinenému Y. R.
trest odňatia slobody vo výmere sedemdesiat mesiacov s tým, že na výkon uloženého trestu odňatia

slobody obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol a
rovnako tak zamietol aj odvolanie okresného prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku pod bodom II.
obžaloby. Ostatné výroky odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu zostali odvolacím súdom
nezmenené.

Dovolací súd v súvislosti s výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol obvinenému uložený
trest odňatia slobody vo výmere sedemdesiat mesiacov, poukazuje na ustanovenie § 322 ods. 3
veta druhá Trestného poriadku, podľa ktorého odvolací súd môže v neprospech obvineného zmeniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech

obvineného. V predmetnej trestnej veci prokurátor v podanom odvolaní (č. l. 1324 - 1325 súdneho
spisu výslovne uviedol: ,,Proti výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, a tým pádom aj proti
výroku o treste som priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie v neprospech
obžalovaného. ... Na úvod si dovolím odkázať na znenie svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávanízo dňa 08.11.2022, v rámci ktorého som zhrnul všetky dôležité skutočnosti, pre ktoré bolo dôvodné
rozhodnúť o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby pre oba žalované skutky, teda nielen
o skutku právne kvalifikovanom ako zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3

písm. a) Trestného zákona. Výrok o uznaní viny za predmetný skutok považujem za zákonný, preto
som voči nemu odvolanie nepodal a v rámci tohto podania sa mu viac venovať nebudem. Výrok o
oslobodení obžalovaného spod bodu II. obžaloby však nepovažujem za zákonný, pretože z vykonaného
dokazovania podľa môjho názoru jednoznačne vyplynulo, že stíhaný skutok sa stal a tento spáchal
obžalovaný. Oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku teda nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ...

pokiaľ by súd uznal vinu aj pre skutok znásilnenia, bolo potrebné Y. R. ukladať úhrnný trest podľa §
42 ods. 1 Trestného zákona, teda vo výmere minimálne 5 rokov. Za daných okolností je preto uložený
trest vo výmere 54 mesiacov neprimerane mierny a navyše nezákonný a navyše uložený aj v rozpore
so zákonom, pričom jedine trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov považujem za primeraný...“.

Nakoľko odvolací súd výrokom, ktorým obvinenému Y. R. uložil vyšší trest odňatia slobody (70

mesiacov), ako mu uložil súd prvého stupňa (54 mesiacov), došlo k zhoršeniu postavenia obvineného.
Tomu však malo predchádzať dôsledné posúdenie obsahu písomného odvolania prokurátora
(analogicky § 62 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku), z ktorého podľa názoru najvyššieho súdu
zrozumiteľne vyplýva, že prvostupňový rozsudok napadol len v oslobodzujúcej časti, žiadal obvineného
uznať vinným aj zo zločinu znásilnenia podľa §199 ods. 1 Trestného zákona a uložiť primeraný trest v

zákonnej trestnej sadzbe (päť až desať rokov), a to konkrétne osem rokov.

Odôvodnenému písomnému odvolaniu prokurátora predchádzalo jeho vyjadrenie na hlavnom
pojednávaní dňa 8. novembra 2022 po poučení o opravnom prostriedku vo vzťahu k vyhlásenému
rozsudku prvostupňového súdu, keď uviedol: „Podávam odvolanie v neprospech obžalovaného do

výroku o vine, a tým pádom aj do výroku treste.“ Takáto protokolácia vyjadrenia k opravnému prostriedku
nemusela byť pre obvineného zrozumiteľná. Na druhej strane, na verejnom zasadnutí prokurátor v
konečnom návrhu okrem iného uviedol: „Máme za to, že okresný súd správne ustálil skutkový stav
vo veci prvého skutku a správne uznal vinu, pričom naše odvolanie smeruje voči výroku, ktorým bol
obžalovaný oslobodený spod skutku II/ obžaloby, pridržiavame sa písomných dôvodov odvolania...“.

Ani z kontextu tohto vyjadrenia nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že prokurátor odvolaním napadol
rozsudok len v jeho oslobodzujúcej časti, resp. neprejavil nespokojnosť s druhom a výmerou trestu,
ktorý bol prvostupňovým súdom uložený v odsudzujúcej časti za zločin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. V takej situácií je nevyhnutné prisvedčiť
argumentácií obvineného, že sa v odvolacom konaní nemohol vo vzťahu k odvolaniu prokurátora

účinne obhajovať. Nemožno prijať ani argumentáciu, že odvolanie prokurátora je nevyhnutné vnímať
komplexne. Uvedeným sa dôsledne neriadil ani odvolací súd, keď vo štvrtom výroku svojho rozsudku
podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku pod
bodom II. obžaloby zamietol. To znamená, že odvolanie prokurátora musel vnímať diferencovane. Už z
vyššie uvedeného je však zrejmé, že prokurátor nenapadol výmeru uloženého trestu v časti, v ktorej bol

obvinený Y. R. uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania cudzej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené skutočnosti zistiac, že je splnený
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku
vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku (porušenie bolo v neprospech

obvineného) a zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/8/2023, ako
aj naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia; podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu
v Banskej Bystrici prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v zmysle záverov
vyslovených dovolacím súdom.

V záverečnej fáze sa konanie pred prvostupňovým a odvolacím súdom voči obvinenému Y. R. viedlo
po jeho prepustení z väzby na slobodu a ani v súčasnosti už najvyšší súd nevzhliadol dôvody na jeho
vzatie do väzby.

Toto rozhodnutie bolo prijate pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.