Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209342
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5119209342.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: A. A. A., so sídlom kancelárie Mariánske námestie 20, 010 01 Žilina, správca
úpadcu: REHA, spol. s r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2234, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31
607 136, právne zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO:
47 254 483, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, s miesto podnikania Borová 3295/36, 010 01
Žilina, IČO: 37 096 290, o zaplatenie 6.265,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina sp. zn. 44Cb/52/2019 - 345 zo dňa 24. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 44Cb/52/2019 - 345 zo dňa 24. januára 2025 v odvolaním
napadnutej druhej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 299,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 299,88
Eur od 06.06.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhou výrokovou

vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,86 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 6.265,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.265,- Eur
od 06.06.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.
2K/11/2015 zo dňa 01.06.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu bola

ustanovená C. D. E. (ďalej len „pôvodná správkyňa“), ktorá bola neskôr z funkcie odvolaná a do
funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Dňa 12.12.2016 uzatvorila pôvodná správkyňa ako
prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme dopravných prostriedkov (ďalej aj „nájomná
zmluva“), predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla Renault, nákladné vozidlo, BA sklápacia,
EČV: E. (ďalej len „vozidlo“), za účelom podnikania žalovaného. Nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú od 12.12.2016 do 21.12.2016. Dojednaná výška nájomného bola 315,- Eur bez DPH, so
splatnosťou 14 dní od vyhotovenia faktúry. Po skončení nájmu žalovaný pokračoval v užívaní predmetu

nájmu, v dôsledku čoho s poukazom na ustanovenie § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) pokračoval
nájomný vzťah za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. V užívaní predmetu nájmu žalovaný
pokračoval až do 27.06.2017. Žalobca preto dňa 22.05.2019 vystavil faktúru č. 19001 na sumu 6.265,-Eur, splatnú 05.06.2019, ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.05.2019. Žalovaný fakturovanú sumu
neuhradil, v konaní sa bránil tým, že na predĺžení nájomnej zmluvy sa nedohodol. Vozidlo sa u neho
nachádzalo na základe dohody o uložení dopravných prostriedkov uzatvorenej s pôvodnou správkyňou

na dobu neurčitú. Táto dohoda nebola vypovedaná. K obnoveniu nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ nemohlo
dôjsť, keďže po skončení nájmu vozidlo neužíval.

3. Súd prvej inštancie z nesporných skutkových tvrdení strán a z vykonaných dôkazov zistil, že vozidlo
bolo od 06.12.2016 na základe dohody žalovaného s pôvodnou správkyňou uložené v priestoroch

žalovaného. Doba uloženia vozidla nebola v dohode obmedzená. Dňa 12.12.2016 bola medzi pôvodnou
správkyňou a žalovaným uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom vozidla na
dobu od 12.12.2016 do 21.12.2016 za sumu 315,- Eur bez DPH. Po dátume 21.12.2016 bol podľa
výpisu z mýtnych transakcií mýtnym systémom zachytený pohyb vozidla dňa 08.02.2017, 09.02.2017,
17.03.2017, 20.03.2017, 23.03.2017, 24.03.2017, 11.04.2017, 29.04.2017 a 13.06.2017. K odobratiu
vozidla žalovanému došlo dňa 27.06.2017. Žalobca dňa 22.05.2019 vystavil žalovanému faktúru na

sumu 6.265,- Eur za prenájom vozidla od 22.12.2016 do 27.06.2017. Zásielka s faktúrou bola uložená
na pošte 28.05.2019, žalovaný si ju prevzal 30.05.2019.

4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, 2 a § 630 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný

zákonník“), ustanovenia § 663 OZ, § 676 ods. 2 OZ, § 747 ods. 1 OZ, § 751 OZ, ako aj ustanovenia
§ 451 a nasl. OZ a § 563 OZ, pričom konštatoval, že zmluva o nájme dopravných prostriedkov bola
uzavretá podľa § 630 a nasl. ObZ. Žalovaný mal pri uzatváraní zmluvy postavenie podnikateľa, zmluvu
uzatváral za účelom podnikania. Pôvodná správkyňa však nekonala v rámci výkonu podnikateľskej
činnosti úpadcu, keďže vykonávanie podnikateľskej činnosti je v zmysle definície podnikania podľa §

2 ods. 1 ObZ s poukazom na účel konkurzu vylúčené, s výnimkou prevádzkovania podniku správcom
po vyhlásení konkurzu podľa § 88 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Prevádzkovanie podniku
pôvodnou správkyňou v konaní tvrdené nebolo. Zmluva teda nebola uzatváraná podnikateľmi pri výkone
ich podnikateľskej činnosti. Uzavretím zmluvy podľa § 630 ObZ však zmluvné strany v zmysle § 262 ods.
1 ObZ prejavili vôľu, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným zákonníkom. Súd prvej inštancie

uviedol, že v prípade zmluvy o nájme dopravného prostriedku upravenej v § 630 a nasl. ObZ ide vo
vzťahu k nájomnej zmluve upravenej Občianskym zákonníkom o osobitnú a komplexnú právnu úpravu.
Z tohto dôvodu je subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka podľa § 1 ods. 2 ObZ vylúčená a s
poukazom na uvedené je vylúčená aj aplikácia ustanovenia § 676 ods. 2 OZ o obnovení nájomnej
zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k obnoveniu nájomnej zmluvy preto po uplynutí doby

nájmu, t. j. po 21.12.2016 nedošlo.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v relevantnom čase, t.
j. od 22.12.2016 do 27.06.2017 mal žalovaný vozidlo u seba titulom zmluvy o úschove, teda existoval
právny titul, pre ktorý sa vec u neho nachádzala. Existencia dohody bola žalovaným preukázaná,

žalobca jej uzavretie ani nerozporoval. Súd dohodu posúdil ako zmluvu o úschove podľa § 747 OZ,
ktorá je reálnou zmluvou, pričom odovzdanie vozidla žalovanému vyplýva z obsahu samotnej zmluvy.
Konštatoval, že uschovávateľ nie je oprávnený vec, ktorú má v úschove, sám používať, ani umožniť jej
použitie tretími osobami. V prípade, že uschovávateľ vec použije, zodpovedá nielen za škodu na veci,
ale je povinný vydať aj bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vozidlo po 21.12.2016 užíval, hoci právny titul na jeho
užívanie nemal, kde zistený skutkový stav umožňuje podradiť žalobcom uplatnený nárok po právnej
stránke pod hmotnoprávnu normu bezdôvodného obohatenia.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zisťoval výšku

bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného, keďže elektronický mýtny systém v
rozhodnom čase zachytil vozidlo počas deviatich dní. Zaoberal aj tým, či možno podľa bodov, v ktorých
bolo vozidlo zachytené, určiť aj trasu vozidla a jeho prípadný viac dní trvajúci výskyt mimo miesta
úschovy. Podľa súdu prvej inštancie uvedené sa dotýka termínu 20.03.2017 - 11.04.2017, kedy z
mýtneho systému nevyplýva, že by sa vozidlo z ciest vrátilo (nebolo zachytené cestou späť do miesta

úschovy). Dňa 20.03.2017 vozidlo opustilo Žilinu a poslednýkrát bolo zachytené v Nemšovej. Následne
bolo zachytené v dňoch 23.03.2017 a 24.03.2017 v Slavnici a ďalší záznam je až z 11.04.2017, kedy
bolo vozidlo zachytené na trase Nemšová - Strážov. Zachytený pohyb vozidla vedie k úvahe, že vozidlo
v okolí Nemšovej v termíne od 20.03.2017 do 11.04.2017 zotrvalo. Táto úvaha však zostáva iba v rovinedomnienky, keďže zotrvanie vozidla na mieste nebolo preukázané. Nie je totiž vylúčené, že vozidlo sa
každý jeden zachytený deň do miesta úschovy vrátilo, pretože nie každý pohyb vozidla, resp. jeho pohyb
po každej trase, bol mýtnym systémom zachytený. Podľa súdu prvej inštancie to dobre ilustruje záznam

z 13.06.2017, kedy bolo vozidlo zachytené na ceste z Bánoviec nad Bebravou do Porúbky bez toho,
aby bolo zachytené, kedy a po akej trase sa do okolia Bánoviec nad Bebravou vôbec dostalo. Žalobca
iné dôkazy na preukázania doby užívania vozidla žalovaným nenavrhol.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia za 9 dní užívania vozidla. Majetkovým prospechom je v tomto
prípade peňažná suma, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému za obdobný typ vozidla v danom čase
a v danom mieste. Uviedol, že zistené obvyklé nájomné za obdobný typ vozidla v danom čase a v danom
mieste je 49,72 Eur denne. Žalobca požadoval plnenie spolu za 188 dní užívania vozidla. V prípade,
ak by bolo preukázané užívanie vozidla žalovaným počas celého tohto obdobia, teda od 22.12.2016 do
27.06.2017, bolo by jeho bezdôvodné obohatenie na úrovni 9.347,36 Eur. Plnenie v takejto výške by

súd žalobcovi priznať nemohol, lebo by tým prekročil žalobný návrh. Preto aj priznanie denného plnenia
na úrovni 49,72 Eur, hoci len za deväť, dní by bolo prekročením žalobného návrhu. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie zistil, akého denného plnenia sa žalobca domáhal v žalobe tak, že vydelil sumu 6.265,-
Eur počtom dní (188) a dospel k sume 33,32 Eur. Túto sumu následne vynásobil počtom dní, kedy bolo
preukázané, že žalovaný vozidlo užíval (33,32 x 9) a dospel k sume 299,88 Eur, ktorá predstavuje výšku

obohatenia na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať žalobcovi.

8. Keďže žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva titulom úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 6.265,- Eur od 06.06.2019 do zaplatenia a súd prvej inštancie právny vzťah, ktorý
vznikol titulom bezdôvodného obohatenia, vyhodnotil ako vzťah občianskoprávny, pretože nevznikol

medzi podnikateľmi pri vykonávaní podnikateľskej činnosti (úpadca, resp. pôvodná správkyňa konajúca
v mene úpadcu ohľadom majetku podliehajúceho konkurzu nemala postavenie podnikateľa), dospel k
záveru, že žalobcovi prislúchajú úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktoré v čase, keď sa žalovaný dostal do
omeškania, predstavovali 5 % ročne. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v časti istiny 299,88 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 299,88 Eur od 06.06.2019 do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, v znení neskorších prepisov (ďalej len „CSP“), vypočítal pomer úspechu

a neúspechu žalobcu v konaní. Konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 6.265,-
Eur a príslušenstva (úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.265,- Eur od 06.06.2019 do
zaplatenia),ktorékudňurozhodnutiasúduvovecipredstavujesumu3.182,27Eur.Žalovanápohľadávka
bolažalobcovipriznanáakoskutkovoaprávnedôvodnávrozsahuistiny299,88Euraúrokuzomeškania
vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 06.06.2019 do zaplatenia, ktorý ku dňu rozhodnutia súdu vo veci

predstavuje sumu 84,62 Eur. Súd prvej inštancie dospel k percentuálnemu vyjadreniu úspechu žalobcu
v konaní, ktorý je 4,07 % a k percentuálnemu vyjadreniu neúspechu žalobcu v konaní, ktorý je 95,93
% s tým, že nárok na náhradu trov konania má žalovaný, ktorého čistý úspech v konaní je 91,86 %
(95,93% - 4,07%). V rozsahu čistého úspechu žalovaného bol žalovanému voči žalobcovi priznaný nárok
na náhradu trov konania o podanej žalobe.

10. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol
rozhodnutie v časti druhej a tretej výrokovej vety z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na uzavretie Dohody o uložení dopravných prostriedkov zo dňa

06.12.2016 a následné uzavretie Zmluvy o nájme dopravných prostriedkov zo dňa 12.12.2016, z čoho
je zrejmé, že v danom prípade došlo z vôle strán k novácii záväzku u dopravného vozidla Renault s
EČV: E., pričom nebolo sporné, že žalovaný vozidlo žalobcovi po skončení dojednanej doby nájmu
nevrátil a mal ho vo svojej dispozícii aj počas žalovaného obdobia až do 27.06.2017. Žalobca zotrval
na svojej argumentácii, že za daného skutkového stavu došlo v zmysle § 676 ods. 2 OZ po uplynutí

pôvodne dojednanej doby nájmu k obnoveniu nájomnej zmluvy za pôvodne dojednaných podmienok,
keďže žalobca návrh na vydanie motorového vozidla na súde v tom čase nepodal. Nájomná zmluva
sa teda opakovane obnovovala každých 10 dní a žalobcovi za žalované obdobie nevznikol nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,alenároknazaplateniedohodnutéhonájomnéhovovýške315,-Eurbez DPH za každých 10 dní. V žalobe svoj nárok žalobca vymedzil skutkovo tak, že si uplatňuje odplatu
za užívanie vozidla za čas platnosti zmluvy, a to na základe inštitútu „relocatio tacita“. Uviedol, že úprava
inštitútu „relocatio tacita“ zakotvuje nevyvrátiteľnú domnienku obnovy nájomného vzťahu dojednaného

na dobu určitú tak, že po splnení zákonných podmienok dôjde k obnove nájomného vzťahu okamžite
po uplynutí doby nájmu. Pre obnovu pritom nie je potrebná vzájomná dohoda zmluvných strán. K
vzniku nevyvrátiteľnej domnienky obnovy dochádza automaticky na základe konkludentného správania
zmluvných strán. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie konštatoval ako preukázané, že
žalovanýpredmetnájmuužívalajpo21.12.2016.Podľažalobcuvšaksúdprvejinštanciepriposudzovaní

užívania predmetu nájmu žalovaným nesprávne vychádzal z elektronického mýtneho systému, ktorý v
rozhodnom čase zachytil predmet nájmu počas deviatich dní „mimo miesta úschovy“, na základe čoho
nesprávne uzavrel, že bolo preukázané, že v čase medzi 22.12.2016 a 27.06.2017 bolo vozidlo užívané
len týchto 9 dní.

11. Žalobca zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci,keďsúdprvejinštancieposudzovalžalobcomuplatnenýnárokakonároknavydaniebezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ majúc za to, že žalovaný užíval motorové vozidlo aj po
skončení zmluvne dohodnutej doby bez právneho dôvodu, pričom podľa žalobcu mal správne aplikovať
ustanovenie § 676 ods. 2 OZ. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v
prípade zmluvy o nájme dopravného prostriedku upravenej podľa § 630 ObZ je subsidiárna aplikácia

Občianskeho zákonníka podľa § 1 ods. 2 ObZ vylúčená. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/30/2022 zo dňa 30.04.2024, ktorý rozhodujúc ako odvolací súd
v skutkovo obdobnej veci sa nestotožnil s názorom, že právna úprava zmluvy o nájme dopravného
prostriedku v ustanovení § 630 a nasl. ObZ je komplexná a ustanovenie § 676 ods. 2 OZ nie je
preto aplikovateľné a ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že: „Komplexne upraveným inštitútom

podľa odvolacieho súdu ale nie je právna úprava zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorá
je svojou povahou v podstate bežnou nájomnou zmluvou, ktorá má jedine špecifický predmet. Ide
o relatívny obchodnoprávny vzťah vyznačujúci sa zákonnou úpravou majúcou výsostne dispozitívny
charakter,apretoodvolacísúdnevidírozumnýdôvod,abyaspektytejtozmluvyvObchodnomzákonníku
neupravené, nebolo možné v súlade s ust. § 1 ods. 2 ObchZ posúdiť podľa úpravy Občianskeho

zákonníka ako právnej úpravy všeobecnej. ... Úprava zániku zmluvy o nájme dopravného prostriedku
v ust. § 636 ObchZ nemá žiaden špecifický obchodnoprávny účel a nijak nekoliduje s úpravou § 676
ods. 2 OZ, ktorý je len logickým doplnkom právneho následku užívania veci nájomcom po skončení
dohodnutej doby aj pokiaľ ide vzťah spravujúci sa obchodnoprávnou úpravou. Podľa odvolacieho
súdu by zákonodarca naopak výslovne vylúčil použitie tohto ustanovenia, ak by sa nemalo použiť v

obchodnoprávnom vzťahu založenom zmluvou o nájme dopravného prostriedku. Odvolací súd pritom
nenachádza rozumné vysvetlenie toho, aby zákonodarca vylučoval z roviny obchodnoprávneho vzťahu
právnu úpravu, ktorá pre obe strany záväzku viac než prakticky rieši situáciu spôsobom založeným na
prolongácii, a teda rešpektovaní prv zmluvne dohodnutých práv a povinností.“ Podľa žalobcu súd prvej
inštancie mal správne prisúdiť žalobcovi uplatnenú sumu predstavujúcu zmluvne dohodnuté nájomné

(odplatu) za užívanie prenajatého vozidla žalovaným i spolu s úrokmi z omeškania, ktoré však vzhľadom
na obchodnoprávny charakter zmluvného vzťahu bolo potrebné posúdiť podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku II.
a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie odvolanie žalobcu doručil dňa 24.03.2025 žalovanému a umožnil mu, aby
sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania
a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie

žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Predmetom sporu bol nárok na zaplatenie sumy 6.265,- Eur s príslušenstvom uplatnený žalobcom
ako správcom konkurznej podstaty úpadcu REHA, spol. s r.o. z titulu užívania nákladného motorovéhovozidla Renault, EČV: E. žalovaným po skončení nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy
o nájme dopravného prostriedku zo dňa 12.12.2016 uzatvorenej podľa § 630 nasl. ObZ medzi pôvodnou
správkyňou a žalovaným na dobu určitú od 12.12.2016 do 21.12.2016, pričom vozidlo bolo žalovanému

odobraté až dňa 27.06.2017. Podstata sporu spočívala v tvrdení žalobcu, že po uplynutí dohodnutej
doby nájmu došlo s poukazom na ustanovenie § 676 ods. 2 OZ v dôsledku ďalšieho užívania vozidla
k obnoveniu nájomnej zmluvy za rovnakých zmluvných podmienok, ako boli dohodnuté v nájomnej
zmluve a žalovaná suma predstavuje nájomné za celé obdobie trvania obnoveného nájomného vzťahu
od 22.12.2016 do 27.06.2017, kde však žalovaný v rámci svojej procesnej obrany argumentoval, že

na predĺžení nájomnej zmluvy sa s pôvodnou správkyňou nedohodol a vozidlo sa v jeho priestoroch
nachádzalo na základe uzatvorenej Dohody o uložení dopravných prostriedkov zo dňa 06.12.2016, jeho
užívanie poprel, s výnimkou doby trvania nájomnej zmluvy od 12.12.2016 do 21.12.2016.

15. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu
bol druhý výrok napadnutého rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol, ako aj

od tohto výroku závislý výrok o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na
náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému v rozsahu 91,86 %. Základná odvolacia námietka
žalobcu spočívala v tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd prvej inštancie v danom prípade vylúčil subsidiárnu aplikáciu Občianskeho
zákonníka vrátane ustanovenia § 676 ods. 2 OZ s tým, že v prípade zmluvy o nájme dopravného

prostriedku upravenej podľa § 630 a nasl. ObZ ide o osobitnú a komplexnú právnu úpravu, kedy aplikácia
ustanovenia § 676 ods. 2 OZ o obnovení nájomnej zmluvy neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie
teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že po uplynutí dohodnutej doby
nájmu, t.j. po 21.12.2016 k obnoveniu nájomnej zmluvy nedošlo a nesprávne žalobcom uplatnený nárok
posudzoval ako občianskoprávny záväzkový vzťah vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia.

16.Podľa§1ods.1,2ObZ,tentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodnézáväzkovévzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 262 ods. 1 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

18. Podľa § 630 ods. 1 ObZ, zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje
prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu
(nájom).

19. Podľa § 630 ods. 2 ObZ, zmluva vyžaduje písomnú formu.

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré
mali väzbu na zistený skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 379, § 380 CSP), nezistil opodstatnenosť odvolania podaného žalobcom. Súd prvej

inštancie vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého druhého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti zamietol
a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd za aplikácie § 387ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP
v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje,
pretože rozhodnutia a odôvodnenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez ustanovenie § 387 ods. 2
CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. V zásade sa odvolací
súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho stupňa.

23. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd po
preskúmaní veci dopĺňa, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil, že
Zmluva o nájme dopravných prostriedkov zo dňa 12.12.2016 bola uzatvorená medzi pôvodnou
správkyňu a žalovaným podľa § 630 a nasl. ObZ, keďže prevádzkovanie podniku pôvodnou správkyňou
po vyhlásení konkurzu podľa § 88 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii tvrdené nebolo, teda zmluva

nebola uzatvorená podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, avšak zmluvné strany v zmysle
§ 262 ods. 1 ObZ prejavili vôľu, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným zákonníkom.

24. Zmluva o nájme dopravného prostriedku uzavretá podľa § 630 a nasl. ObZ je špecifický typ zmluvy,
v ktorej sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné užívanie dopravný prostriedok

a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu - nájomné. Vzhľadom na to, že v prípade zmluvy o nájme
dopravného prostriedku ide o špecifický typ obchodnej zmluvy jedná sa o osobitnú úpravu vo vzťahu
ku všeobecnej úprave nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia §
630 ods. 2 ObZ vyplýva, že pre platné uzavretie zmluvy táto musí byť uzatvorená v písomnej forme.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazujúc na ustanovenie § 623 ods. 2 ObZ zdôrazňuje, že ustanovenie

§ 630 ods. 2 ObZ je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť, keďže sa jedná o
zákonné ustanovenie vyžadujúce písomnú formu pre platnosť uzavretia danej zmluvy a zmluvné strany
sa v zmysle § 623 ods. 2 ObZ nemôžu odchýliť od tých ustanovení zákona, ktoré povinnú písomnú formu
právneho úkonu ustanovujú. Zmluvu o nájme dopravného prostriedku ako osobitný zmluvný typ v rámci
obchodnoprávnych záväzkových vzťahov preto nie je možné platne uzavrieť inou ako písomnou formou.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ sa zmluvné strany dohodli na
uzatvorení zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. ObZ na dobu určitú a po uplynutí
dohodnutej doby nájmu nepristúpili k uzavretiu dodatku k tejto zmluve alebo k uzavretiu novej nájomnej
zmluvy písomnou formou, obnovenie nájomného vzťahu konkludentným prejavom vôle v zmysle podľa

§ 676 ods. 2 OZ za podmienok dohodnutých v pôvodnej nájomnej zmluve neprichádza do úvahy a
nájomný vzťah uzavretý na dobu určitú uplynutím dohodnutej doby nájmy v danom prípade zanikol.

26. Odvolací súd v prejednávanej veci, bez toho aby polemizoval s názorom vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 21/2008, na ktorý poukazoval žalobca v odvolaní,

že úprava inštitútu „relocatio tacita“ zakotvuje nevyvrátiteľnú domnienku obnovy nájomného vzťahu
dojednaného na dobu určitú tak, že po splnení zákonných podmienok dôjde k obnoveniu nájomného
vzťahu okamžite po uplynutí doby nájmu, kde pre obnovu tohto vzťahu nie je potrebná vzájomná dohoda
zmluvnýchstrán,keďžekuvznikunevyvrátiteľnejdomnienkyobnovyvzmysle§676ods.2OZdochádza
automaticky na základe konkludentného správania zmluvných strán, konštatuje, že právna úprava

zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa ustanovení § 630 a nasl. ObZ, pokiaľ ide o podmienky
platného uzavretia zmluvy, je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej právnej úprave nájomnej zmluvy
v Občianskom zákonníku a má pred všeobecnou právnou úpravou prednosť. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uzavrel, že
subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka vrátane aplikácie ustanovenia § 676 ods. 2 OZ o obnovení

nájomného vzťahu je podľa § 1 ods. 2 ObZ v tomto prípade vylúčená. Súd prvej inštancie potom
po skutkovej stránke správne vyhodnotil, že po uplynutí doby nájmu, t. j. po 21.12.2016 k obnoveniu
nájomnej zmluvy nedošlo.

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

13CoCsp/30/2022 zo dňa 30.04.2024, podľa ktorého právna úprava Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku v Obchodnom zákonníku nie je komplexne upraveným inštitútom a je bežnou nájomnou
zmluvou, iba so špecifickým predmetom nájmu, kde aplikácia všeobecnej právnej úpravy nájomnej
zmluvy vrátane inštitútu obnovy nájomného vzťahu upraveného v ustanovení § 676 ods. 2 OZ nieje vylúčená, odvolací súd uvádza, že právny názor vyjadrený v citovanom rozhodnutí nie je pre
odvolací súd v prejednávanej veci záväzný, pretože uvedené súdne rozhodnutie nevychádza z ustálenej
rozhodovacej praxe, je len jedným a zatiaľ ojedinelým rozhodnutím odvolacieho súdu v inej skutkovo

obdobnej veci a nejedná sa o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd v súdenej veci sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ strany nepristúpili k predĺženiu zmluvy písomnou
formou, nájomná zmluva uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná, zanikla a k jej prolongácii nedošlo.

28. Keďže na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie výpisom z mýtnych transakcií

týkajúcich sa vozidla s EČV: E. nesporne preukázané užívanie motorového vozidla po zániku nájomnej
zmluvy iba počas deviatich tak, ako to uviedol v odsekoch 12 a 39 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a žalobca iný dôkaz na preukázanie doby, počas ktorej malo byť vozidlo používané,
nepredložil, súd prvej inštancie vychádzajúc zo zásady „iura novit curia“ na zistený a dôkazmi
preukázaný skutkový stav správne aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2 ObZ a použitie motorového
vozidla úpadcu žalovaným (po dobu ďalších 9 dní) správne právne kvalifikoval ako bezdôvodné

obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t. j. bez existujúcej nájomnej zmluvy. Nakoľko išlo
o naplnenie znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia ako plnenia bez právneho dôvodu,
keďže k obnoveniu nájomnej zmluvy nedošlo a žalovaný nedisponoval žiadnym právnym titulom na
používanie vozidla, súd prvej inštancie správne posúdil vzniknutý záväzkový právny vzťah medzi
stranami sporu ako občianskoprávny a správne priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne

z priznanej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

29. Žalobca v podanom odvolaní iné dôvody nesprávnosti druhého výroku napadnutého rozhodnutia
o zamietnutí žaloby neuviedol. Pokiaľ preto žalobca v odvolaní neuviedol argumentáciu voči ďalším
záverom okresného súdu, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby, neumožnil tým odvolaciemu súdu

prieskum napadnutého rozhodnutia z ďalších súdom prvej inštancie uvedených dôvodov, pre ktoré
žalobu zamietol. Odvolací súd posudzuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa
odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, keďže podľa § 380 ods. 1
CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných
podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keby neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené, odvolací súd na iné pochybenie súdu prvej inštancie prihliadnuť nemôže, aj keby
ich v odvolacom konaní zistil.

30. Odvolací súd preto posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených
žalobcom v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu

odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil,
keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v časti zamietol. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej
inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o
uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na
odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Vady týkajúce sa procesných podmienok,

ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd
v konaní nezistil.

31. Žalobca podal odvolanie aj proti tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.
Pretože súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods.

1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v rozsahu 91,86 %
úspešnejšiemu žalovanému.

32. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (druhá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov

konania (tretia výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).