Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200842
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: František Majtán - EURONICS TPD,
so sídlom Farského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 11 790 547 (ukončil podnikateľskú činnosť ku 31.
decembru 2024), právne zastúpeného: JUDr. Bohumil Novák, advokát, so sídlom Horná 27, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100883558/2019 zo dňa 15. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku

Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/131/2019 - 172 zo dňa 19. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie september 2016 zameranú na dodržiavanie
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„zákon o DPH“).
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
102638764/2018 zo dňa 20.12.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu
dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 71 000,- Eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na
odpočítanie dane z faktúry č. FV160214 zo dňa 12.09.2016 za tovar 500 kusov pamäťových kariet

Mark 512 Gb Micro SD Card so základom dane 335 000,- Eur a DPH v sume 71 000,- Eur vystavenej
spoločnosťou CICompany s.r.o. (do 22.11.2016 s obchodným menom EAST WEST TRADE s.r.o.) (ďalej
aj „EAST WEST TRADE“ alebo „dodávateľ“).
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.
100883558/2019 zo dňa 15.04.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
žalovaného“) zamietol, potvrdzujúc rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.
4. Daňové orgány dané závery odôvodnili najmä tým, že:

- výsledkom daňovej kontroly vedenej Daňovým úradom Trenčín u daňového subjektu EAST WEST
TRADE za mesiac september 2016 bolo nepriznanie nároku na odpočítanie dane z prijatej faktúry od
spoločnosti MIFERA, s.r.o. (ďalej aj „MIFERVA“) zo dňa 02.09.2016 s predmetom fakturácie 500 kusov
Mark 512 Gb Micro SD Card v základe dane 340 000,- Eur, DPH 68 000,- Eur z dôvodu nepreukázaniaskutočnéhopôvodutovaru,jehoexistencievdeklarovanýchmnožstváchaanifyzickéhopohybuvreťazci
spoločností. U deklarovaného dodávateľa EAST WEST TRADE nebolo preukázané vlastníctvo k tovaru,
ktoré mal preniesť na žalobcu, čo je základný predpoklad uskutočnenia zdaniteľného plnenia a vzniku

daňovej povinnosti dodaním tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH;
- celý dodávateľský reťazec fakturovaného tovaru tvorili: Advance Technologies supplies s.r.o. (nie
je platiteľom DPH, nepodáva daňové priznania DPH ani kontrolné výkazy DPH, nevykonáva žiadnu
obchodnú činnosť, žiadne faktúry nevystavil) - MIFERA (s tovarom nemanipuloval, neskladoval
ho, neprepravoval, vystavoval len faktúry bez reálnej existencie tovaru) - EAST WEST TRADE

(nepreukázanie prijatia tovaru, jeho prepravy, neuskutočnenie zdaniteľných plnení, vystavenie faktúr s
daňou na dokladoch podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) - žalobca (uplatnil si odpočítanie dane);
- ohľadne ďalšieho použitia pamäťových kariet predložil žalobca faktúru č. 1612797 zo dňa 09.09.2016,
podľa ktorej mal tieto dňa 09.09.2016 dodať s oslobodením od dane spoločnosti Instant Solution LTD
(ďalej aj „Instant Solution“ alebo „odberateľ“) so sídlom vo Veľkej Británii. Žalobca nemohol previesť
vlastnícke právo k tovaru na odberateľa týmto dňom a týmto právom nemohol disponovať, keďže tovar

mal obstarať až dňa 12.09.2016. Na základe medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“) správca
dane z odpovede od orgánov Veľkej Británie zistil, že Instant Solution následne vystavila faktúru zo
dňa 08.09.2016 na sumu 370 750,- Eur nemeckej spoločnosti Unlimited Telecommunications GmbH
(ďalej aj „UTGmbH“) s tým istým predmetom fakturácie 500 kusov pamäťových kariet a tovar odoslala
do spoločnosti EC Logistics s.r.o. so sídlom v Českej republike (ďalej aj „EC Logistics“). Na základe

MVI bolo od nemeckých orgánov zistené, že UTGmbH uhradila faktúru vystavenú spoločnosťou Instant
Solution, nebola však potvrdená žiadna preprava tovaru z Veľkej Británie do Českej republiky, kde mal
byť preverovaný tovar dodaný a skladovaný a nie je známe ani ďalšie použitie tovaru. Zároveň bolo od
českých orgánov zistené, že tovar nevlastní spoločnosť EC Logistics, tovar bol zaslaný spoločnosťou
Instant Solution, no nie je známe, kto tovar objednal, kto prepravu uhradil, kto je vlastníkom dopravných

prostriedkov. Z toho dôvodu podľa správcu dane nie je možné jednoznačne potvrdiť, že spoločnosť
Instant Solution prijala tovar od žalobcu tak, ako to vo svojich záznamoch žalobca uviedol. Ani reálna
preprava tovaru z Veľkej Británie do Českej republiky nebola zistená a potvrdená. Kontrolou bola zistená
len úhrada faktúr za deklarované dodanie tovaru pre odberateľov registrovaných v iných členských
štátoch.

II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný
Krajský súd v Bratislave. Domáhal sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia
(vrátane prvostupňového rozhodnutia) a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“).
6. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3 ods. 1 a
ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
o správnej žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 1S/131/2019 - 172 zo dňa 19.03.2024 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“) tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa §

191 ods. 1 písm. d) SSP, t. j. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
7. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, že daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach
nedostatočne vyhodnotili obsah odpovedí na MVI. Dal do pozornosti, že na prvú žiadosť o MVI zo dňa
07.04.2017 odpovedali orgány Veľkej Británie spôsobom, ktorý potvrdil dodávateľa i odberateľa Instant
Solution,presnýpredmettovaru(500kspamäťovýchkariet),jehocenu,vrátaneplatbyDPHodberateľom

a odoslanie tovaru do spoločnosti EC Logistics pre UTGmbH. Zároveň bola v odpovedi uvedená
konkrétna osoba za spoločnosť Instant Solution, ktorá objednávku realizovala (pán F. X., narodený
XX.XX.XXXX), forma objednávok, ktoré boli pravdepodobne realizované telefonicky alebo emailom.
Taktiež poskytli orgány Veľkej Británie informáciu, že konateľ Instant Solution (pán Hassan Raza Ali)
uviedol, že spoločnosť je registrovaná vo viacerých obchodných platformách, u ktorých je prístup

povolený len pre registrovaných členov; že spoločnosť je prísne kontrolovaná predtým, ako je pridaná
k obchodným platformám; že platformy vyžadujú dôkaz obchodu, obchodné dokumenty a referencie
predtým, ako spoločnosť môže začať obchodovať a že to konateľ Instant Solution hodnotí ako súčasť
svojich povinností predtým, ako obchoduje s novými dodávateľmi a odberateľmi (zákazníkmi). Navyše,
súčasťou tejto odpovede boli okrem faktúry vystavenej Instant Solution pre odberateľa UTGmbH,

objednávky tohto odberateľa a faktúry vystavenej žalobcom, aj 5 ks prepravných lístkov na pamäťové
karty s celkovou váhou balíka 3 kg od odosielateľa Instant Solution pre adresáta EC Logistics, čestné
prehlásenie odberateľa Instant Solution o prijatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 12.09.2016,
bankový výpis Instant Solution a emailová komunikácia medzi osobou vystupujúcou pod menom F. X. zaInstant Solution a osobou vystupujúcou pod menom F. V. za EC Logistics zo dňa 19.09.2016. Správca
dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom nepomenovali, ako tieto doklady vyhodnocovali, prípadne z
akých dôvodov podľa ich názoru nie sú tieto doklady relevantné na preukázanie skutkového stavu.

8. Správny súd rovnako vytkol daňovým orgánom, že nevyhodnotili ani odpoveď orgánov Veľkej Británie
na druhú žiadosť o MVI zo dňa 02.08.2018, podľa ktorej „Náš subjekt potvrdil, že transakcie prebehli s
G. a zaslal všetky dokument potvrdzujúce tieto tvrdenia“.
9. Správny súd označil ako zmätočné aj posúdenie odpovede MVI od nemeckých orgánov zo dňa
15.02.2018, vo vzťahu ku ktorej správca dane na str. 12 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že bola

potvrdená úhrada faktúry vystavenej Instant Solution, no nebola potvrdená žiadna preprava tovaru z
Veľkej Británie do Českej republiky, kde mal byť preverovaný tovar dodaný, skladovaný a nie je známe
ani jeho ďalšie použitie. Z administratívneho spisu však vyplýva, že v predmetnej odpovedi nemecká
finančná správa uviedla aj nasledovné: „Tovar bol dodaný priamo z Veľkej Británie pre spoločnosť
ECL-EC Logistics s.r.o. […] Prepravca, alebo skutočnosť, ako sa tovar dostal z GB do CZ, nie je u
nás známa. […] Podľa nám predložených dokladov sa nachádza/nachádzala väčšina spoločnosťou

UTGmbH predaného tovaru podľa faktúr v jednom českom sklade (konsignačnom sklade) […]“. Z tejto
odpovede nevyplýva jednoduchý záver, že nebola potvrdená žiadna preprava tovaru, či neexistencia
tovaru. Skutočnosť, že nie je známe, kto tovar prepravil, neznamená automaticky jeho neexistenciu
osobitne v prípade, ak tie isté orgány potvrdia, že tovar sa nachádza alebo nachádzal v sklade v Českej
republike.

10. Správny súd vytkol žalovanému aj selektívne vyhodnotenie odpovede českých orgánov a
neodôvodnené vynechanie nasledovného podstatného tvrdenia, ktoré uviedol správca dane v jeho
rozhodnutí: „Tovar podľa odpovedi bol zaslaný spoločnosťou Instant Solution LTD. Podľa odpovede nie
je známe, kto tovar objednal, kto prepravu uhradil, kto je vlastníkom dopravných prostriedkov.“ Žalovaný
však k uvedenému uviedol, že: „finančná správa Českej republiky uviedla, že spoločnosť EC Logistics

s.r.o. deklarovaný tovar nevlastní, nie je známe kto tovar objednal, kto hradil prepravu a kto je vlastníkom
dopravných prostriedkov“.
11. Žalobca podľa správneho súdu tiež správne poukazuje na to, že v rámci daňovej kontroly predložil na
preukázanie reálneho nadobudnutia tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre (EAST WEST TRADE)
a následného predaja v rovnakej kvalite a množstve spoločnosti Instant Solution najmä faktúry, dodacie

listy na výstupe, skladovú kartu, čestné prehlásenie odberateľa o prijatí tovaru v inom členskom štáte,
doklady CMR o medzinárodnej preprave tovaru a emailovú korešpondenciu s dodávateľom ako aj
odberateľom.Konkrétnepodľazápisniceoústnompojednávaníč.100983875/2018zodňa18.05.2018a
zápisniceovykonaníúkonuč.101047692/2019zodňa28.05.2018,ktorésúsúčasťouadministratívneho
spisu, žalobca predložil správcovi dane emailovú komunikáciu s pánom O. zo spoločnosti EAST WEST

Trade v počte 21 listov v priebehu septembra 2016, ktorej prílohou sú aj výrobné čísla ponúkaných
výrobkov, vrátane fotodokumentácie, emailová komunikácia s Instant Solution v počte 26 listov v
priebehu septembra 2016 (vrátane prekladu anglického znenia tejto emailovej komunikácie v počte
20 listov), emailová komunikácia so skladom SCHENKER s.r.o., Bratislava (v ktorom mal byť zložený
tovar subdodávateľom EAST WEST TRADE a ktorý používal aj žalobca) v počte 6 listov a skladová

karta (pohyb predmetného výrobku) v počte 1 list. Správa dane k tomu len všeobecne konštatoval,
že predložené doklady nepreukazujú, že deklarované zdaniteľné plnenia prijaté do spoločnosti EAST
WEST TRADE a následné dodanie do iného členského štátu sa uskutočnilo tak, ako je uvedené
na preverovaných faktúrach (str. 14 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd prisvedčil žalobcovi,
že tieto doklady neboli v odôvodnení vyhodnotené ani samostatne a ani vo vzájomnej súvislosti s

inými zisteniami získanými cez MVI. Preskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov podľa správneho
súdu zásadne bráni skutočnosť, že doklady, ktoré podľa zápisnice zo dňa 28.05.2018 a zápisnice
zo dňa 28.05.2018 mali byť predložené správcovi dane, čo správca dane potvrdzuje aj na str. 14
prvostupňového rozhodnutia, nie sú súčasťou administratívneho spisu.
12. Správny súd ďalej poukázal na to, že samotná faktúra vystavená žalobcom pre Instant Solution

obsahuje meno a podpis osoby, ktorá predmetný tovar vydala zo skladu (J. F.) zo dňa 12.09.2016, a tiež
meno a podpis osoby, ktorá prevzala tovar (G. Š.). Ani tieto informácie uvedené v dokladoch daňové
orgány nevyhodnotili v súvislosti s ďalšími tvrdeniami a dôkazmi v prospech žalobcu. Tu správny súd
akcentoval, že primárne sa mal správca dane zamerať na posúdenie priameho dodávateľského vzťahu
medzi žalobcom a jeho dodávateľom a jeho odberateľom.

13. Správny súd vytkol daňovým orgánom aj zmätočnosť ich tvrdení, podľa ktorých skutočným obsahom
úkonu v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní DPH s cieľom získať daňovú
výhodu. Pripomenul, že tzv. zneužitie práva je odlišnou situáciou ako nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH, resp. uplatnenia oslobodenia od dane.14. Správny súd ďalej uviedol, že správca dane sa správne zameral na preverenie jednotlivých
podmienok vzniku nároku na odpočet dane (existencia plnenia, osoba dodávateľa - registrovaného
platiteľa dane, použitie zdaniteľných plnení platcom dane na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia) a využil

tiež rozsiahlu MVI zameranú na zistenie skutočností týkajúcich sa sub-dodávateľov dodávateľa žalobcu
(EAS WEST TRADE), ako i odberateľa žalobcu (Instant Solution). Doterajšie skutkové zistenia správcu
dane, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, a ich vyhodnotenie uvedené v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí však podľa názoru správneho súdu nepreukazujú, že by žalobca nemohol
dodať spoločnosti Instant Solution pamäťové karty a ani neusvedčujú žalobcu, že by bol zapojený do

protiprávneho konania smerujúceho k ujme na daňových príjmoch štátu. Aj keď orgány finančnej správy
relevantne spochybnili dodanie tovaru od spoločnosti EAST WEST TRADE, preskúmavané rozhodnutia
nevysvetľujú, ako sa daňové orgány vysporiadali s dôkazmi, ktorými sa žalobca snažil preukázať
opak. Skutkový záver o nedodaní fakturovaného tovaru žalobcovi dodávateľom prijali predčasne a bez
vysporiadania sa s podstatnými námietkami žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému vysporiadaniu sa s
informáciami získanými cez MVI.

15. Správny súd tak konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky
otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam a nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
16. Naopak, správny súd sa nestotožnil so žiadnou z procesných námietok žalobcu z dôvodu, že nemajú
oporu v právnej úprave daňového konania. K tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nie je daňovým

konaním, a preto správca dane nemohol prerušiť daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. a) Daňového
poriadku, správny súd uviedol, že v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku je možné prerušiť daňovú
kontrolu a na jej prerušenie sa primerane použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku. S tvrdením
žalobcu o nezákonných dôvodoch na prerušenie daňovej kontroly správny súd tiež nesúhlasil, nakoľko
informácie získané z MVI možno v zásade považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz,

pričom to, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov.
17. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že ho správca dane neinformoval o jeho
pochybnostiach. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100983875/2018 zo dňa 18.05.2018,
ktorého sa zúčastnil priamo žalobca, a ktorého obsahom bolo oboznámenie so všetkými relevantnými
pochybnosťami, zisteniami z MVI a inými podkladmi a o vyhodnotení týchto podkladov a informácií. V

zápisnici sa konkrétne uvádza, že kontrolou nebola preukázaná reálna existencia tovaru uvedeného na
faktúre. Uvedená zápisnica podľa názoru správneho súdu spĺňa atribúty § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
18. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nemožnosti zúčastniť sa výsluchov osôb, ktoré
boli realizované v rámci iných daňových kontrol u iných daňových subjektov. Konštatoval, že predmetné
zápisnice o výsluchov svedkov bolo možné použiť ako listinný dôkaz, žalobca sa k nim mohol vyjadriť

a navrhnúť doplnenie dokazovania vrátane výsluchov týchto svedkov.
19. Napokon správny súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku zaujatosti zamestnankýň, ktoré vykonávali
daňovú kontrolu. Tieto zamestnankyne nemali dôvod namietať svoju zaujatosť a mohli konať vo
vyrubovacom konaní, keďže podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie vykoná a
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Zákon teda priamo

predpokladá stav, kedy vo vyrubovacom konaní rozhoduje ten orgán a tým aj jeho zamestnanci, ktorí
sa zúčastnili daňovej kontroly. Správny súd dodal, že zákonné dôvody vylúčenia pre zaujatosť nemôžu
súvisieť s ich pracovným zaradením, ale musia sa týkať ich pomeru k veci či účastníkom.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
20. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že

správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie.
21. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že v odôvodnení

preskúmavaného rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi
význam pre posúdenie zdaniteľného obchodu a skutkový stav bol zistený a vyhodnotený v súlade s
Daňovým poriadkom a zákonom o DPH.
22. Sťažovateľ poukázal na to, že nákladný list CMR priložený k faktúram pre odberateľa žalobcu
- Instant Solutions s dodaním do Veľkej Británie nebol potvrdený príjemcom tovaru, a teda ide o

nepreukazný doklad. Taktiež uviedol, že sa vysporiadal aj s použiteľnosťou čestných prehlásení ako
dôkazného prostriedku poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 40/2011. Zdôraznil, že
správca dane vyvrátil vierohodnosť predloženej faktúry od dodávateľa a tiež vierohodnosť predloženej
faktúry pre odberateľa. Správca dane jasne uviedol záver, že nebola preukázaná existencia tovarua na predmetnú obchodnú operáciu možno nahliadať ako na simuláciu. Tak v prípade nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok, ako aj v prípade zneužitia práva/podvodu dochádza k neoprávnenej
daňovej výhode, teda k profitovaniu zo spoločného systému DPH. Cieľom simulovanej obchodnej

transakcie ani nemôže byť iný zámer ako profitovanie zo spoločného systému DPH vo forme
nadmerného odpočtu alebo znižovania vlastnej daňovej povinnosti. Správnym súdom citovaný rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 neuvádza, že správca dane môže vyvodiť
záver, že cieľom daňového subjektu bolo profitovať zo spoločného systému DPH len v prípade splnenia
hmotnoprávnych podmienok.

23. Sťažovateľ zotrval na tvrdení, že v preskúmavanom rozhodnutí sú uvedené všetky zistenia, ktoré
vyvracajú hodnovernosť dôkazov predkladaných žalobcom a vedú k jednoznačnému záveru, že nebola
potvrdená existencia tovaru na vstupe a ani existencia a preprava tovaru na výstupe.
24. Kasačná sťažnosť bola zaslaná na vyjadrenie žalobcovi, pričom bola adresovaná jeho právnemu
zástupcovi. Právny zástupca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 19.07.2024, v ktorom
ako žalobcu uviedol spoločnosť T P D, spol. s r.o. so zhodnou adresou sídla, ako je adresa miesta

podnikania žalobcu. Z obsahu vyjadrenia však vyplýva, že nepochybne ide o vyjadrenie žalobcu ku
kasačnej sťažnosti sťažovateľa smerujúcu voči napadnutému rozsudku a označenie žalobcu je len
zrejmou chybou v písaní.
25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa primárne uviedol, že sťažovateľ neuviedol,
aké právne posúdenie správneho súdu považuje za nesprávne a absentuje aj zmienka o tom, v čo by

mala nesprávnosť spočívať. Nedostatočné odôvodnenie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g)
a ods. 2 SPP je podľa žalobcu dôvodom na jej zamietnutie podľa § 461 SSP.

26. Žalobca ďalej namietal, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje len na skutočnosť, že na
CMR nie je podpis odberateľa, z čoho vyvodzuje záver, že tovar neexistuje. Tento záver je však v

rozpore so zisteným skutkovým stavom a ignorujúci predložené dôkazy. Sťažovateľ sa nezmieňuje o
ďalších predložených dôkazoch, ktoré preukazujú dodanie nadobudnutého tovaru (dodacie listy, čestné
prehlásenie odberateľa o prijatí tovaru v inom členskom štáte, emailová korešpondencia s dodávateľom
aj odberateľom, v rámci ktorej sú predložené fotografie tovaru, potvrdenie o prevzatí tovaru, o reálnej
komunikácii so štatutárom odberateľa, o skladovaní tovaru, skladová karta, výpisy s účtov žalobcu

preukazujúce zaplatenie tovaru na vstupe aj výstupe). Tak ako uvádza správny súd, tieto doklady
neboli vyhodnotené samostatne ani vo vzájomnej súvislosti s inými zisteniami správcu dane. Žalobca
prízvukoval, že ani sťažovateľ neuvádza, kde boli tieto doklady v rozhodnutiach daňových orgánov
vyhodnotené.
27. Žalobca dal ďalej do pozornosti, že čestné prehlásenia odberateľa boli vyhotovené pri uskutočňovaní

obchodov, pred začatím daňovej kontroly, nenahrádzajú teda iné dôkazy ako vo veci sp. zn.
1Sžf/31/2016. Uvedené vyplýva aj z predloženej emailovej komunikácie, ktorú finančné orgány vôbec
neposudzovali. Čestné prehlásenie odberateľa preukazuje existenciu tovaru, jeho riadne dodanie i
obozretnosť žalobcu. Ide o dôkaz ako každý iný, ktorý finančné orgány boli povinné vyhodnotiť jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti.

28. Žalobca tiež namietal, že finančné orgány ignorovali dôkazy v prospech žalobcu a účelovo
poukazovali na skutočnosti, ktoré s kontrolovaným zdaniteľným plnením medzi žalobcom a jeho
dodávateľom nemali nič spoločné.
29. Žalobca sa stotožnil aj s názorom správneho súdu o povinnosti finančných orgánov presne určiť
dôvod pre neuznanie práva na odpočítanie dane. Odmietol tvrdenia o simulovaných obchodoch a

získaní daňovej výhody či spáchaní podvodu s tým, že obchody riadne uskutočnil a uplatnením odpočtu
realizoval zásadu neutrality DPH. Dal do pozornosti jeho stabilné a dlhodobé pôsobenie na trhu, členstvo
v skupine Euronics a každodenné obchodovanie so zahraničnými obchodnými partnermi. Ohradil sa aj
voči tvrdeniu, že fotografiami originálne zabalených krabíc nepreukázal pravosť ich obsahu s tým, že
originálne zabalený tovar je bežný a požadujú ho aj veľkoobchodní odberatelia. Tvrdil, že jeho logistický

procesbolštandardnýatransparentný,tovarnaskladnildovlastnýchskladov,zdokumentovalanásledne
odoslal zákazníkovi, pričom na iné spoločnosti v reťazci nemal dosah.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
30. Prejednávaná vec bola dňa 16.08.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/31/2024.
31. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel

k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR
www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“
36. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
37. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia daňových orgánov,
ktorými bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie

september2016zdôvodu,žežalobcanepreukázalsplneniepodmienokpreodpočítaniedane,konkrétne
nepreukázal existenciu materiálneho plnenia - pamäťových kariet prijatých od tuzemského dodávateľa
EAST WEST TRADE, ktoré mal následne dodať odberateľovi Instant Solution do Veľkej Británie s
oslobodením od dane. Správny súd napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe žalobcu a zrušil
rozhodnutiežalovanéhozdôvodunepreskúmateľnostiprenezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Proti

napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 odseku 1 písm. g) SSP
namietajúc nesprávne právne posúdenie veci.
38. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyjadril
nesúhlas s právnym posúdením veci správnym súdom len všeobecným spôsobom a jeho argumentácia
sa len veľmi obmedzene pretínala s dôvodmi, pre ktoré správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie.

39. Ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby bol dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440
odseku 1 písm. g) až i) SSP vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené
ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie
správneho súdu. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, nakoľko kasačnému

súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho
súdu. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho
súdu. Podstata kasačnej sťažnosti podanej sťažovateľom v prejednávanej veci však spočívala len v
zopakovanívšeobecnýchzáverovdaňovýchorgánovotom,ženimiprijatéskutkovéaprávnezáverysúv
súladesDaňovýmporiadkomazákonomoDPHanimivydanérozhodnutiasúriadneodôvodnenéa,ako

vyplýva ďalej, len vo veľmi obmedzenom spochybnení záverov správneho súdu. Úspech v kasačnom
konaní ako aj obsah rozhodnutia kasačného súdu vo veci samej pritom do značnej miery predurčuje
kvalita kasačnej sťažnosti a formulácia kasačných námietok, a to vzhľadom na zásadu viazanosti
kasačného súdu sťažnostnými bodmi. V predmetnej veci bol kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP
viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi, keďže napadnutý rozsudok bol vydaný v

konaní, v ktorom bol správny súd viazaný žalobnými bodmi.
40. Pre kasačný prieskum napadnutého rozsudku je určujúce, že správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti a že túto identifikoval v tom, že daňové orgány:
(i) nedostatočne vyhodnotili odpovede britských, českých a nemeckých orgánov na žiadosti o MVI,
(ii) nedostatočne vyhodnotili doklady predložené žalobcom, pričom časť dokladov, ktoré mal žalobca

odovzdať správcovi dane, sa vôbec nenachádza v administratívnom spise a
(iii) preskúmavané rozhodnutie obsahuje zmätočné tvrdenia o súčasnom nesplnení hmotnoprávnych
podmienok ako aj o existencii simulovaných obchodov, ktorých cieľom bolo získať neoprávnenú daňovú
výhodu.41. Pokiaľ ide o dôvod uvedený pod písm. (i) v predchádzajúcom bode, t. j. nedostatočné vyhodnotenie
odpovede britských, českých a nemeckých orgánov na žiadosti o MVI, správny súd v napadnutom
rozsudku veľmi konkrétne a podrobne špecifikoval, ktoré informácie získané z jednotlivých odpovedí na

MVI daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach nevyhodnotili, resp. ktoré vyhodnotili selektívne a
účelovo (body 73 - 79 napadnutého rozsudku, zosumarizované v bodoch 7 - 10 tohto rozsudku). Taktiež
správny súd jasne konštatoval a odôvodnil, prečo tieto vady odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť.
42. Sťažovateľ však v kasačnej sťažnosti tento dôvod nepreskúmateľnosti nijakým spôsobom

nerozporoval. Neuviedol, na akých miestach v rozhodnutiach daňových orgánov sa nachádza
vysporiadanie sa s danými informáciami vyplývajúcimi z odpovedí na MVI. Neargumentoval ani
tým, že výhrady správneho súdu ohľadne absencie vysporiadania sa s týmito informáciami sú
irelevantné a nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Sťažovateľ preto kasačnému
súdu nepredložil žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť správnosť záveru
správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie je predčasné a nepreskúmateľné, pretože neobsahuje

dostatočné vysporiadanie sa s podstatnými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z MVI svedčiacimi
existencii materiálneho plnenia.
43. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, uvedený pod písm. (ii) v bode
41 tohto rozsudku, vzhliadol správny súd v tom, že daňové orgány nedostatočne vyhodnotili doklady
predložené žalobcom a dokonca, že časť dokladov predložených žalobcom sa v administratívnom spise

ani nenachádza. Správny súd v bodoch 80 a 81 napadnutého rozsudku konkrétne zmienil faktúry,
dodacie listy na výstupe, skladovú kartu, čestné prehlásenie odberateľa o prijatí tovaru v inom členskom
štáte, doklady CMR o medzinárodnej preprave tovaru, emailovú korešpondenciu s dodávateľom ako aj
odberateľom, ako aj faktúru vystavenú žalobcom pre Instant Solution dňa 09.09.2016, ktorá obsahuje
meno a podpis osoby, ktorá predmetný tovar vydala zo skladu (J. F.) zo dňa 12.09.2016, a tiež meno

a podpis osoby, ktorá prevzala tovar (G. Š.).
44. Sťažovateľ na tento vytýkaný dôvod nepreskúmateľnosti reagoval len čiastkovo a obmedzene, kedy
uviedol, že CMR doklad je nepreukazný z dôvodu absencie podpisu príjemcu na ňom a že čestné
prehlásenie je v daňovom konaní nepoužiteľné. Opäť možno konštatovať, že sťažovateľ nedostatočne
spochybnil záver správneho súdu, pretože správny súd žalovanému nariadil vysporiadať sa so všetkými

dokladmi predloženými žalobcom jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti (ako aj vo vzájomnej súvislosti so
zisteniami z MVI).
45. Na absenciu dokladov, ktoré mal žalobca predložiť podľa zápisnice o ústnom pojednávaní
zo dňa 18.05.2018 a zápisnice o vykonaní úkonu zo dňa 28.05.2018, v administratívnom spise,
vytýkanú správnym súdom, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nereagoval vôbec. Netvrdil, že tieto

doklady sa v administratívnom spise nachádzajú ani neuviedol, na ktorých listinách administratívneho
spisu by sa mali nachádzať. Pritom z uvedených zápisníc vyplýva, že žalobca predložil správcovi
dane emailovú komunikáciu s pánom O. zo spoločnosti EAST WEST TRADE v počte 21 listov v
reálnom čase - v priebehu septembra 2016, ktorej prílohou sú aj výrobné čísla ponúkaných výrobkov,
vrátane fotodokumentácie, emailová komunikácia s Instant Solution v počte 26 listov v priebehu

septembra 2016 (vrátane prekladu anglického znenia tejto emailovej komunikácie v počte 20 listov),
emailová komunikácia so skladom SCHENKER, s.r.o., Bratislava (v ktorom mal byť zložený tovar sub-
dodávateľom EAST WEST TRADE a ktorý používal aj žalobca) v počte 6 listov a skladová karta
(pohyb predmetného výrobku) v počte 1 list. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že
absencia uvedených dokladov v administratívnom spise zásadne bráni preskúmateľnosti rozhodnutí

daňových orgánov. Taktiež kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane sa s
týmito dokladmi vysporiadal len povrchne, keď stroho uviedol, že predložené doklady nepreukazujú, že
deklarované zdaniteľné plnenia prijaté od spoločnosti EAST WEST TRADE a následné dodanie do iného
členského štátu sa uskutočnili tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach (str. 14 prvostupňového
rozhodnutia).

46. Napokon kasačný súd za správny a priliehavý považuje aj poukaz správneho súdu na to, že
daňové orgány sa pri rozhodovaní opreli predovšetkým o zistenia na iných stupňoch dodávateľsko-
odberateľského reťazca žalobcu bez toho, aby dostatočne vyhodnotili priame dodávateľsko-
odberateľské vzťahy žalobcu, na ktoré má žalobca dosah. Pokiaľ správca dane prijal záver o neexistencii
tovaru na vstupe, mal v odôvodnení bližšie špecifikovať dôvody pre prijatie takéhoto záveru, a nielen

automaticky prevziať predchádzajúce zistenia správcu dane z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu.
Kasačný súd v tomto smere zdôrazňuje, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane
sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom, a
teda pri ich posudzovaní musí byť každá transakcia sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na danisplatnej za?predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
Gemeente Woerden C-267/15 zo dňa 22.06.2016).
47. Napokon, správny súd daňovým orgánom vytýkal ako ďalší dôvod nepreskúmateľnosti aj

nezrozumiteľnosť záverov daňových orgánov, pokiaľ ide o dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie
dane, označený v bode 41 tohto rozsudku pod bodom (iii). V podstatnom tvrdil, že daňové orgány
tvrdili súčasne aj nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane aj zneužitie práva, čo
je neprípustné.
48. Sťažovateľ tento záver správneho súdu rozporoval tým, že aj nesplnenie hmotnoprávnych

podmienok spočívajúce v neexistencii plnenia je vedené snahou získať neoprávnené daňové
zvýhodnenie, z čoho vyplýva, že závery daňových orgánov nie sú zmätočné.
49. Preskúmajúc výrokovú časť i odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov dospel kasačný súd
k záveru, že dôvodom pre vyrubenie rozdielu na DPH sťažovateľovi bolo jednoznačne nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane za dodávku tovaru od dodávateľa EAST WEST
TRADE stanovených v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH, konkrétne nepreukázanie existencie materiálneho

plnenia.
50. Kasačný súd pripúšťa, že v odôvodneniach rozhodnutí daňových orgánov sa nachádzajú aj
formulácie o účasti žalobcu na simulovaných obchodoch s tovarom sledujúcich získanie daňovej výhody.
Avšak z celkového obsahu rozhodnutí daňových orgánov je nepochybné, že dôvodom pre vyrubenie
rozdielu dane žalobcovi nebola aplikácia inštitútu daňového podvodu ani zneužitia práva ako osobitných

dôvodov pre neuznanie odpočítania dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-439/04 Axel
Kittel, C 255/02 Halifax). Sťažovateľovi je potrebné dať za pravdu, že obchody, v ktorých absentuje
existencia plnenia, sú fiktívne, simulované. Ide o konanie vo svojej podstate podvodného charakteru,
pretože sa predstiera (simuluje) niečo, čo v skutočnosti neprebieha a to s konečným cieľom získať
finančný prospech na dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ však ide o právny dôvod pre neuznanie odpočtu

DPH, v takom prípade je uplatňovaný dôvod spočívajúci v nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre
odpočítanie dane - neexistencii plnenia. Správcovi dane tak stačí skonštatovať, že daňový subjekt
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok (kde dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt) a
správca dane nemusí preukazovať naplnenie znakov testu daňového podvodu alebo zneužitia práva
vymedzených judikatúrou Súdneho dvora EÚ (kde dôkazné bremeno ťaží správcu dane). Preto

formulácie použité daňovými orgánmi v tomto kontexte boli len charakteristikou - podľa ich názoru
- formálnych obchodov bez reálneho plnenia a pojmy ako „simulovaný obchod“ či „obchod s cieľom
získať daňovú výhodu“ boli použité v inom kontexte, s iným obsahom a významom, než je obsah a
význam právnych inštitútov daňového podvodu a zneužitia práva ako osobitných dôvodov pre odopretie
odpočtu tak, ako ich definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ (C-439/04 Axel Kittel, C 255/02 Halifax). Tieto

formulácie preto samy o sebe nespôsobili zmätočnosť rozhodnutia žalovaného v miere odôvodňujúcej
jeho zrušenie. Nakoľko však správny súd identifikoval aj ďalšie vady spôsobujúce nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného odôvodňujúce jeho zrušenie, ktoré sťažovateľ v kasačnom konaní relevantne
nespochybnil (viď vyššie), táto námietka nemá na rozhodnutie kasačného súdu vplyv. Keďže vec
sa vracia do štádia administratívneho konania, predsa je podľa kasačného súdu vhodné, aby sa

daňové orgány v prípade konštatácie neexistujúceho plnenia z dôvodu právnej čistoty odôvodnenia vyhli
konštatáciám o zneužívajúcom konaní, resp. aby vysvetlili, že tým nemyslia právny dôvod odmietnutia
daňového nároku pre zneužitie práva v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax.
51. V súhrne kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nepredložil relevantnú argumentáciu, na základe
ktorej by bolo možné spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Kasačný súd tak nemá dôvod

odchýliť sa od záverov vyslovených správnym súdom, podľa ktorého sú závery daňových orgánov
o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane žalobcom predčasné a rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné, keďže v ňom absentuje vysporiadanie sa s informáciami z odpovedí
na MVI, ako aj dokladmi predloženými žalobcom, ako aj keďže časť dokladov sa v administratívnom
spise nenachádza. V nadväznosti na uvedené možno ako vecne správny vyhodnotiť aj právny názor

správneho súdu, ktorý v ďalšom konaní uložil žalovanému povinnosť prijať závery až po dôslednom
vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu.
VII. Záver
52. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej
sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje

napadnutý rozsudok za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu kasačný
súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú.53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1
SSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na neúspech
žalovaného ako sťažovateľa v kasačnom konaní.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Kasačný súd pripúšťa, že v odôvodneniach rozhodnutí daňových orgánov sa nachádzajú aj formulácie o
účasti sťažovateľa na simulovaných obchodoch s tovarom sledujúcich získanie daňovej výhody. Avšak
z celkového obsahu rozhodnutí daňových orgánov je nepochybné, že dôvodom pre vyrubenie rozdielu

dane sťažovateľovi nebola aplikácia inštitútu daňového podvodu ani zneužitia práva ako osobitných
dôvodov pre neuznanie odpočítania dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-439/04 Axel Kittel,
C 255/02 Halifax). Formulácie použité daňovými orgánmi boli len charakteristikou - podľa ich názoru
- formálnych obchodov bez reálneho plnenia a pojmy ako „simulovaný obchod“ či „obchod s cieľom
získať daňovú výhodu“ boli použité v inom kontexte, s iným obsahom a významom, než je obsah a
význam právnych inštitútov daňového podvodu a zneužitia práva ako osobitných dôvodov pre odopretie

odpočtu tak, ako ich definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ (C-439/04 Axel Kittel, C 255/02 Halifax). Tieto
formulácie preto samy o sebe nespôsobili zmätočnosť rozhodnutia žalovaného v miere odôvodňujúcej
jeho zrušenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.