Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/173/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518205841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7518205841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX,
bytom E. XXXX/XXX, F. G., zastúpená Pančišinová & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
v Košiciach, Rázusova 49, IČO:52 772 497, proti žalovanému: A. B., C. B. nar. 17.10.1986, bytom H.
XXX,zastúpenýAdvokátskoukanceláriouJUDr.JurajFerenčík,PhD.,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Krivá
23, IČO: 51 034 336, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne i
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 28. augusta 2024 č.k. K3-14C/192/2018-461

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 8.950, eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. II. Žalovaný sa stáva výlučným preberateľom nesplateného zostatku splátkového úveru
vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5040485463 uzavretej dňa 2.4.2013 medzi sporovými
stranami a bankou: Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava. III. Žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania. IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V. Štát má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 50 % voči žalobkyni a 50 % voči žalovanému.

2. Súd týmto v poradí druhým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu,
zaniknutého rozvodom manželstva žalobkyne so žalovaným aplikujúc § 143, § 148 ods. 1, § 149
ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka, a to na základe návrhu žalobkyne, ktorým sa žalobkyňa, v

zmysle následnej zmeny žalobného návrhu doručenej súdu dňa 20.1.2020 (č.l. 78 súdneho spisu, pozn.
odvolacieho súdu), domáhala vyporiadania BSM tým spôsobom, že žiadala, aby súd určil, že žalovaný
sa stáva výlučným poberateľom nesplateného zostatku splátkového úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o
splátkovomúvereč.5040485463uzavretejdňa2.4.2013medzisporovýmistranamiabankouSlovenská
sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom úplného vyporiadania BSM sumu 8.950 eur do 30. dní od právoplatnosti rozsudku a aby žalobkyni
súd priznal nárok plnú na náhradu trov konania.

3. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, svedkýň I. B. a J. K., ako i listinnými
dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, vrátane vyžiadania výpisov z účtu ČSOB banka, a.s., Tatra banka,
a.s. a Slovenskej sporiteľne, a.s. súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkomOkresného súdu Košice II zo dňa 22.5.2015 sp. zn. 20C/123/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.11.2015, ako i že strany sporu počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nehnuteľnosť - byt č. 2, na prízemí, vo vchode č. 7 bytového domu, súp. č. XXX L. M.

N., postaveného na parc. C.KN č. 394395, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu vo veľkosti 242/10000 celku a spoluvlastníckeho podielu k parc. C.KN č.
397, zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2 a k parc. C-KN č. 395, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 200 m2, všetko vo veľkosti 242/10000 celku, čo mal súd za preukázané aj predloženou kúpnou
zmluvou zo dňa 12.11.2015 a predloženým návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa 12.11.2015,

ktorý následne predali za cenu 43.000 eur, z ktorej časť 30.000 eur bola použitá na úhradu zostatku
dlhu sporových strán na hypotekárnom úvere a zvyšná časť 13.000 eur bola vyplatená na účet, ktorého
výlučným majiteľom bol žalovaný.

4. Ako nepreukázanú súd posúdil obranu žalovaného založenú na tvrdení, že časť kúpnej ceny za predaj
bytu v BSM bola použitá na vrátenie poskytnutej pôžičky matke žalovaného v sume 3.000 eur a tiež

na vrátenie pôžičky na rekonštrukciu bytového jadra a vchodových bezpečnostných dverí v sume 1.500
eur, a to v hotovosti matke žalovaného a že zvyšnú sumu 8.500 eur si manželia rozdelili v hotovosti.
Dôvodil, že nevzal do úvahy žalovaným predložené čestné vyhlásenie matky žalovaného I. B. zo dňa
10.2.2021, pretože na základe jej výpovede mal za preukázané, že matka žalovaného nemala vedomosť
o poskytnutej pôžičke a ani jej výške, ani nemala vedomosť o spísaní čestného vyhlásenia hoci potvrdila,

že podpis na čestnom vyhlásení patrí jej, keďže matka žalovaného potvrdila, že má psychické problémy.
Ustálil, že do celkovej masy BSM sporových strán patrí suma 13.000 eur ako zostatok kúpnej ceny
za predaj bytu patriaceho do BSM a tiež suma 4.900 eur ako predajná cena osobného motorového
vozidla zn. Ford Focus, ktoré bolo nadobudnuté počas trvania manželstva v roku 2014, vychádzajúc
z obsahu inzerátu, ktorým bolo toto vozidlo ponúkané na predaj, nakoľko žalovaný na svoje tvrdenia

o inej cene vozidla žiaden dôkaz nepredložil. Uzavrel, že do masy BSM patrí aj záväzok zo zmluvy o
splátkovom úvere uzatvorenej dňa 2.4.2013 medzi sporovými stranami a bankou Slovenská sporiteľňa
a.s., na základe ktorej bol poskytnutý splátkový úver vo výške 18.800 eur.

5. Žalovanému na vyrovnanie podielu BSM súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni celkovú čiastku

8.950 eur, pozostávajúcu z jednej polovice zostatkovej sumy 13.000 eur za predaj spoločného bytu a
jednej polovice sumy 4.900 eur za spoločné motorové vozidlo zn. Ford Focus, t.j. 2.450 eur. Vezmúc
do úvahy skutočnosť, že žalovaný v rokoch 2014 a 2015 realizoval viaceré výbery, súd uzavrel, že
splátkový úver 18.800 eur žalovaný použil výlučne na svoje vlastné účely, resp. na úhrady dlhov a
pôžičiek žalovaného, a preto rozhodol, že žalovaný je výlučným poberateľom nesplateného zostatku

predmetného splátkového úveru zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5040485463 uzavretej dňa 2.4.2013
medzi sporovými stranami a Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Výrok o lehote na plnenie súd odôvodnil
aplikáciou § 232 ods. 3 CSP.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP

a uzavrel, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a preto stranám sporu trovy
prvoinštančného konania nepriznal. O povinnosti strán sporu zaplatiť trovy dokazovania súd rozhodol
podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP. Dôvodil, že trovy dokazovania vznikli titulom vyplatenia nákladov za podanie
správy potrebnej v súdnom konaní Slovenskej sporiteľmi, a.s. v sume 24 eur a Tatra banke, a.s. v sume
16,80 eur, a preto tieto vzniknuté trovy súd rozdelil obom stranám sporu v rozsahu 50 %, lebo aj ich

spoločný majetok bol vyporiadaný podľa zásady rovnosti podielov.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie alebo aby odvolací súd „sám rozhodol tak, že argumenty žalovaného, týkajúce

sa vyčíslenia BSM zohľadní pri rozhodovaní.“ Namietol, že rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný.
Poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že
nerešpektoval povinnosť vyrovnať sa s argumentami a návrhmi strán sporu, nevysporiadal sa najmä
s požiadavkou žalovaného zohľadniť pri vyporiadaní sumu 2.524,28 eur, ktorú žalovaný vyplatil po
rozvode manželstva zo svojich výlučných prostriedkov na spoločný úver manželov, ako i nezohľadnil

fakty týkajúce sa vyplatenia sumy 4.500 eur matke žalovaného, hoci v bodoch 14 a 15 rozsudku zo
dňa 5.1.2022 sa súd s jeho obranou vysporiadal opačným spôsobom, a preto súdnemu rozhodnutiu
chýba právna istota. Podčiarkol, že žalobkyňa nepreukázala a nepredložila súdu žiadny dôkaz o tom,
že vozidlo Ford Focus Combi bolo naozaj odpredané za sumu 4.900 eur uvedenú v inzeráte. Zotrval ajna svojom tvrdení, že bez ohľadu na výpoveď svedkyne I. B. je objektívne preukázané, že na jej účet
boli vložené peniaze v hotovosti v sume 3.000 eur, ktoré však súd vôbec nezohľadnil. Súdu vytkol tiež
to, že nezohľadnil ani sumu 500 eur, ktorú uviedla svedkyňa ako príspevok na bezpečnostné dvere.

Podľa názoru žalovaného súd nemohol dospieť ani k záveru, že by žalovaný splátkový úver vo výške
18.800 eur použil výlučne na svoje vlastné účely, lebo v konaní nebolo preukazované, že by prostriedky
z tohto úveru boli použité na úhrady dlhov a pôžičiek žalovaného, ktorých existencia a výška ani neboli
v konaní dokazované.

8. Proti výrokom III. a V. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žiadala rozsudok v jeho napadnutých výrokoch zmeniť a voči
žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobkyni aj štátu. V ostatnej časti
navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

8.1. Žalobkyňa vo svojom odvolaní spochybňovala správnosť záveru súdu o existencii významných

okolností hodných osobitného zreteľa a úvah súdu v bode 33. odôvodnenia rozsudku, pričom
pripomenula názor komentovanej literatúry (Baricová Jana § 255, Ing. Števček Marek, Ficová Svetlana,
Baricová Jana, Mesiarkinová Soňa, O. I., P. A. ako Civilný sporový poriadok, druhé vydanie, Praha, C.H
52022 strana 1026, 1027, marg. č. 2.) a petit návrhu žalobkyne na spôsob vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Tvrdila, že výrok III. rozsudku je zmätočný, lebo žalobkyňa

mala voči žalovanému úspech v celom rozsahu. Zopakovala, že žalobkyňa od začiatku súdneho konania
žiadala o spravodlivé vyporiadanie BSM, pričom je zrejmé, že bola v konaní úspešná. Súdu prvej
inštanciežalobkyňavytkla,žeprirozhodovanínevzaldoúvahypriebehkonania.Podčiarkla,žeiniciovala
mimosúdne jednanie o vyporiadaní BSM mimosúdnou cestou, bola plne súčinná počas celého konania,
svoje tvrdenia nemenila a zakladala na relevantných dôkazoch, a naopak žalovaný ignoroval iniciatívu

žalobkyne, nesúhlasil s jej návrhmi, svoje tvrdenia menil a nezakladal na podstatných dôkazoch a konal
obštrukcie v podobe ospravedlňovania sa z účasti na pojednávaniach. Žalobkyňa za dôvody hodné
osobitného zreteľa v prospech žalobkyne označila skutočnosť, že manželstvo žalobkyne a žalovaného
prestalo spĺňať svoju funkciu po dvoch rokoch jeho trvania, dôsledkom čoho žalobkyňa niekoľkokrát
podala návrhy na rozvod manželstva, ktoré však po psychickom nátlaku zo strany žalovaného vzala

späť, a to až po absolvovaní terapeutickej liečby, ktorú bola nútená žalobkyňa absolvovať v dôsledku
správania sa žalovaného k jej osobe počas manželstva, a taktiež fakt, že žalovaný sa ako účastník
konania pojednávania nezúčastňoval.

8.2. Výrok V. o trovách štátu žalobkyňa označila za nesprávny v celom rozsahu. Odkazom na

konštatovanie odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 16.6.2023 sp. zn. 5Co/130/2022, že súd pri
rozhodovaní má vziať tiež na zreteľ situácie, kedy strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne
nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore,
žalobkyňa akcentovala, že v tomto kontexte súdu predložila všetky dôkazové prostriedky, ktorými
disponovala, dôkaznými prostriedkami, ktoré by poskytli informácie o účte v K. J. F. F. disponoval výlučne

žalovaný ako jeho majiteľ a jediný disponent, ktorý mohol ako jediný poskytnúť predmetné informácie,
avšak žalovaný neposkytol súdu žiadnu súčinnosť. Pre zodpovedné vysvetlenie situácie preto požiadala
konajúci súd o zabezpečenie dôkazov informácií z ČSOB, a.s. a zo Slovenskej sporiteľne, a.s., keďže
žalobkyňa sama takýmito informáciami nedisponovala, nakoľko majiteľom označených peňažných účtov
a jediným disponentom je výlučne žalovaný. Nakoľko iba kvôli nesúčinnosti žalovaného si predmetné

dôkazy musel zaobstarať súd, čoho dôsledkom sú vzniknuté trovy štátu. Z tohto dôvodu podľa názoru
žalobkyne nie je správne klásť za vinu vznik trov štátu žalobkyni a neexistuje dôvod, pre ktorý by mala
tieto trovy znášať žalobkyňa.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne označil odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Zopakoval,

že medzi stranami bolo sporné, aký majetok má byť predmetom BSM, čoho dôkazom bol fakt, že druhý
rozsudok upravil masu BSM iným spôsobom, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že je nesporné,
aký majetok tvorí masu BSM. Tvrdil, že na žalobkyňou žiadanú disparitu podielov pri vyporiadaní nie je
zákonný dôvod a je zavádzajúce jej tvrdenie, že by žalovaný psychicky vydieral žalobkyňu, v dôsledku
čoho žalobkyňa začala navštevovať psychológa. Za právne irelevantné označil popisovanie správania

sa žalovaného v rokoch 2015. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, že prekážkou uzatvorenia dohody
o vyporiadaní BSM bolo konanie žalovaného. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že by žalovaný
účelovo maril konanie, keďže bol vo veci zastúpený a každé pojednávanie sa uskutočnilo. Súd vyžiadal
osobnú účasť žalovaného až na posledné pojednávanie, ktorého sa bez problémov zúčastnil, žalovanýnebol ani raz napomenutý počas konania pre správanie, ktoré popisuje žalobkyňa, nebola mu udelená
ani poriadková pokuta, a preto nie je dôvod tvrdiť, že by akýmkoľvek spôsobom žalovaný maril konanie.
Výrok III. rozsudku podľa názoru žalovaného nie je zmätočný tak, ako to tvrdí žalobkyňa, pretože súd

podrobneuviedol,ževyporiadanieBSMjeosobitnýmdruhomkonania,napokonpritýchtorozhodnutiach
existuje konštantná judikatúra súdov, ktoré nepriznávajú trovy konania. Zdôraznil, že nedisponoval
žiadnymi výpismi z bankových účtov ako zavádzajúco tvrdí žalobkyňa, a preto postup súdu v časti
vyžiadania priznania trov bol správny.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označila tvrdenia žalovaného v odvolaní za
vytiahnuté z kontextu bez podrobnejšej argumentácie a nepodložené relevantnými dôkazmi, zotrvávajúc
na svojom odvolaní navrhla zmeniť rozsudok vo výrokoch III. a V. v zmysle jej odvolacieho návrhu
a v ostatnej časti rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

10.1. Za nedôvodnú označila námietku žalovaného, že prvoinštančný súd nezohľadnil objektívne fakty

týkajúce sa vyplatenia sumy 4.500 eur matke žalovaného a že súd sa nevysporiadal ani s obranou
žalovaného, ktorý žiadal zohľadniť sumu 2.524,28 eur z dôvodu, že žalovaný túto sumu vyplatil po
skončení rozvodu manželstva zo svojich výlučných prostriedkov na spoločný úver manželov, pričom
žalobkyňa upozornila, že žalovaný uvádza sumu 2.524,28 eur, má ale zrejme na mysli sumu 2.224,28
eur, t.j. polovicu zo sumy 4.448,56 eur, vychádzajúc z listu žalovaného označeného ako vyjadrenie a

návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 19.3.2024, z ktorého dôvodu považuje túto chybu iba za chybu
v písaní.

10.2. S poukazom na čestné prehlásenie matky žalovaného, ktorý žalobkyňa citovala, žalobkyňa tvrdila,
že išlo o čestné prehlásenie, ktorej podpis nebol osvedčený a zopakovala, že od počiatku namietala

obsah tohto čestného prehlásenia a žiadala matku žalovaného vypočuť ako svedkyňu, ktorá bola na
pojednávaní dňa 29.5.2024 aj vypočutá a vo vzťahu k čestnému prehláseniu zo dňa 10.2.2021. Súhlasila
so záverom súdu, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, keďže matka žalovaného skutočnosti
uvedené v čestnom prehlásení na súde dementovala a vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze synovi
dala, a preto nie je pravda, že matka žalovaného požičala financie účastníkom konania. Zopakovala, že

o údajnej pôžičke žalobkyňa ani nemala vedomosť. Zdôraznila, že čestné prehlásenie matky žalovaného
malo preukázať tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nemá nárok na vyplatenie polovice kúpnej ceny za
byt, čo tvrdil zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.7.2020, keď uviedol „Čo sa týka jednotlivých
častí suma 13.000 eur, podľa nášho názoru nepatrí do BSM, pretože bola vyplatená po skončení
rozvodu“ a neskôr vo vyjadrení a návrhu na vykonanie dokazovania zo dňa 19.3.2024 žalovaný naopak

uviedol na str. 3, že kúpna cena bytu bola spotrebovaná počas trvania manželstva, pričom z tejto ceny
bolo 4.500 eur vrátených matke žalovaného, 3.000 eur vkladom na účet a 3.500 eur v hotovosti a 4.000
eur dal žalovaný v hotovosti k rukám manželky, aby zaplatila nájom bytu na Q. M., ktorý si nemohla
dovoliť splácať a zvyšné peniaze spotrebovali manželia spoločne a použili na úhradu dlhov.

10.3. Znovu podčiarkla, že suma 13.000 eur za predaj bytu bola pripísaná na účet žalovaného, kde mal
dispozičné právo výlučne žalovaný, finančné operácie vykonával na účte iba žalovaný, pričom kúpna
cenazabytbolapripísanánaúčetžalovanéhodňa16.11.2015,t.j.deňpredprávoplatnosťourozhodnutia
o rozvode manželov a táto skutočnosť vyplynula počas konania až na základe predloženia výpisov
z banky v roku 2024 prostredníctvom výzvy súdu. Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil a nepreukázal

žiadnym relevantným dôkazom, lebo skutočnosť, že žalovaný poslal dňa 16.11.2015 na účet svojej
matky 3.000 eur nie je objektívnym dôkazom na preukázanie, že išlo o vrátenie pôžičky ako záväzku
manželov a súd správne uzavrel, že žalobkyňa má nárok na polovicu kúpnej ceny za predaj bytu vo
výške 6.500 eur.

10.4. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že vozidlo
Ford Focus kombi bolo naozaj odpredané za sumu 4.900 eur uvedenú v inzeráte, ktorú skutočnosť
vyhodnotil súd v rozsudku z roku 2012 inak, žalobkyňa upozornila na tvrdenia žalovaného ohľadne tohto
motorového vozidla na pojednávaní dňa 15.7.2020, kedy žalovaný uviedol „Čo sa týka vozidla, vozidlo
bolo v podstate aj kúpené a predané za trvania manželstva, takže nie je vôbec predmetom BSM“, vo

vyjadrení a návrhu na vykonanie dokazovania zo dňa 19.3.2024 žalovaný naopak uviedol: „Žalovaný
záverom uvádza k predmetu sporu nasledovné zhrnutie. Osobné motorové vozidlo bolo predané za 500
eur ako vrak, keďže bolo po nehode a o tejto skutočnosti žalobkyňa po celý čas vedela“, z výpovede
žalovaného na pojednávaní dňa 31.7.2024 vyplýva: „Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej udáva: Mysme predložili súdu dôkaz webovej stránky O., kde je uvedená ponuka zo dňa 30.12.2015 na predaj
motorového vozidla Focus kombi, ročník 2009 za sumu 4.900 eur, bolo to v roku 2015, to znamená po
rozvode manželstva“, na čo žalovaný udáva: „Je možné, že bol taký inzerát, ale auto sa nepredalo, lebo

tam asi bola vysoká suma, auto sa nepredalo, ja som s tým autom odišiel do Holandska a tak ako som už
uviedol, keď som sa vrátil z Holandska, som havaroval, myslím, že auto bolo predané až v roku 2016....
Určite to auto bolo predané tak, a to rómskym obyvateľom Žehry ...“ Na otázku súdu, keby bolo vlastne
auto havarované, žalovaný udáva „Ja si nepamätám, asi v roku 2016“. Odkazom na uvedené žalobkyňa
zdôraznila, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, pričom hodnotu motorového vozidla 4.900

eur žalovaný v spore nikdy nenamietal, v marci 2024 tvrdil, že motorové vozidlo bolo predané počas
manželstva ako vrak za 500 eur, o čom žalobkyňa mala vedomosť a v júli 2024 žalovaný tvrdil, že
motorové vozidlo predal ako vrak za 500 eur v roku 2016, t.j. viac než rok po rozvode manželstva a sumu
500 eur považuje za zanedbateľnú. Z uvedeného je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že žalobkyňa má
nárok na polovicu hodnoty vozidla vo výške 2.450 eur, keďže hodnota vozidla bola stanovená samotným
žalovaným v inzeráte na web stránke O..

10.5. K odvolacej námietke žalovaného, že súd nemohol dospieť k záveru, že by žalovaný predmetný
záväzok splátkový úver vo výške 18.800 eur použil výlučne na svoje účely, v konaní nebolo
preukazované, že by práve prostriedky z tohto úveru v tejto konkrétne výške boli použité na úhrady dlhov
a pôžičiek žalovaného, ktorých existencia ani výška neboli v konaní dokázané a súd taktiež opomenul

dôkazy žalobkyňou, ktoré preukazovali, že uvedený úver zanikol postúpením pohľadávky, a preto nie
je možné vydať rozhodnutie, na základe ktorého by bol žalovaný výlučný preberateľ ešte nesplateného
zostatku predmetného úveru, ktorý neexistuje, žalobkyňa zdôraznila, že vo vzťahu k splátkovému úveru
súdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďzáväzokprikázalnaúhradužalovanémuasvojerozhodnutie
dostatočne odôvodnil, keďže z bankového účtu žalovaného vedeného v ČSOB, a.s. a v Slovenskej

sporiteľni, a.s. jasne vyplýva, že žalovaný si počas manželstva v rokoch 2014 a 2015 vybral v kasínach
sumu približne 27.400 eur a táto suma v značnom rozsahu prevyšuje sumu splátkového úveru 18.800
eur. Žalobkyňa žiadala súd o zabezpečenie výpisov z bankových účtov žalovaného už v žalobe zo dňa
20.9.2018 a to za celé trvanie manželstva odo dňa 21.5.2011 do 17.11.2015, avšak vzhľadom na plynutie
času banka poskytuje informácie o finančných pohyboch iba za predchádzajúcich 10 rokov, a preto nie

pre pochybenie žalobkyne nebolo v konaní nebolo možné získať dôkaz o prijatí sumy splátkového úveru
na splatenie značného dlhu žalovaného. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že záväzok žalobkyne
a žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere stále existuje, Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila tento
záväzok na EOS KSI Slovensko s.r.o., Okresný súd Pezinok žalobu zo strany EOS KSI Slovensko
zamietol dňa 12.8.2022 v konaní sp.zn. 4Csp/7/2021, rozhodnutie nie je právoplatné, pretože EOS KSI

Slovensko podalo v zákonnej lehote odvolanie, a preto tvrdenie o zániku tohto záväzku, resp. úveru zo
strany žalovaného je nepravdivé.

11. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.9.2024 zotrvala na svojej argumentácii
v spore i v odvolaní, najmä vyjadrila nesúhlas so spochybňovaním jej tvrdení o psychickom nátlaku a

zdôraznila, že tvrdenia v tomto smere podložila dôkazmi o návštevách psychológa a odbornej pomoci
zdravotných odborníkov.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného
ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a
§ 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovanej je neopodstatnené.

13. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to,
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP,
alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,
alebo že by nesprávne vyložil použité zákonné ustanovenia.

14. Súd prvej inštancie vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - strán sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM medzi stranami
a žalobkyňa podala návrh na jeho vyporiadanie v lehote troch rokov od zániku BSM, uskutočnilvyporiadanie v súlade so záväznými zásadami definovanými v § 150 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. So zreteľom na to, že ustanovenie 150 Občianskeho zákonníka je právnou úpravou, ktorého
hypotéza ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v konkrétnej veci túto sám vymedzil,
prvoinštančný súd správne vyporiadal BSM jednak zo stránky kvantitatívnej, t.j. usporiadal vlastníctvo k
jednotlivým veciam, jednak zo stránky kvantitatívnej, pri ktorej ide o hodnotové podiely sporových strán
(bývalých manželov), náležite pritom pri hodnotení súdnej veci najmä zohľadnil, že podiely bývalých
manželov sú v zásade rovnaké, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo

svojho (výlučného majetku) vynaložil na spoločný majetok a že každý z manželov je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku (patriaceho do BSM) vynaložilo na jeho ostatný (jeho výlučný majetok)
majetok, a to všetko s ohľadom na to, že zo sporu o vyporiadanie BSM nemožno činiť spor, v ktorom by
sa súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého spotrebného spoločenstva manželov.

16. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie vo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a skutkové a právne
závery odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení
žalobkyne i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobkyni ako aj

žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje
procesné práva.

17. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a preto len na doplnenie správnosti

rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne a žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

18. V prvom rade nemožno priznať opodstatnenosť odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok
je v jeho napadnutých výrokoch nedostatočne odôvodnený (a v tomto smere tiež žalobkyne) a
arbitrárny, ktorej dôvodnosť by z podstaty veci bránila prieskumu napadnutého rozsudku z hľadiska

ďalších odvolacích námietok žalobkyne i žalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba
skutočnosť, že žalobkyňa, či žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu (por. napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06).

19. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok
je dostatočne zrozumiteľný a určitý. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na
strane druhej, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,
naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil

a vysporiadal sa s každou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné
a jeho argumenty podporujú záver judikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v rozsudku náležite uviedol z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom všetky žalobnénámietky a argumentáciu žalobcu i žalovanej v priebehu sporu na súde prvej inštancie. Nemožno ako
opodstatnenú vyhodnotiť ani odvolaciu námietku žalovaného, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s
obranou žalovaného, ktorý žiadal zohľadniť sumu 2.524,28 eur z dôvodu, že žalovaný túto sumu vyplatil

poskončenírozvodumanželstvazosvojichvýlučnýchprostriedkovnaspoločnýúvermanželov.Odvolací
súd je v zhode so žalobkyňou v názore vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že za stavu, ak sa súd
prvej inštancie adekvátne vysporiadal v odôvodnení rozsudku so skutočnosťou, ktorý účastník konania
je zaviazaný na zaplatenie splátkového úveru (uvedené nebolo žalovaným v odvolaní spochybňované),
nebolo potrebné osobitne odôvodňovať námietku žalovaného vo vzťahu k sume 2.524,28 eur (resp.

k sume 2.224,28 eur), keďže odôvodnenie súdu prvej inštancie, že jediný poberateľ nesplateného
zostatku označeného splátkového úveru sa stáva žalovaný, automaticky predstavuje vysvetlenie, že aj
sumu 2.224,28 eur znáša tiež žalovaný a to aj za predpokladu, že žalovaný túto sumu splatil po rozvode
manželstva.

21. Žalovaný vo svojom odvolaní hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie spochybňuje

a predkladá vlastné hodnotenie ním predložených, ako i ostatných dôkazov vykonaných v konaní na
súde prvej inštancie. Následne vo svojom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko dôkazy hodnotil nesprávne, lebo
nezohľadnil objektívne fakty týkajúce sa vyplatenia sumy 4.500 eur matke žalovaného. Táto odvolacia
námietka žalobcu nenaplňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko sa iba

obmedzuje na všeobecný nesúhlas s hodnotením dokazovania súdom. Z obsahu súdneho spisu a
napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa adekvátne vysporiadal so
skutočnosťou, že suma 4.500 eur nebola reálne požičaná. Pokiaľ žalovaný v odvolaní odkazuje na v
konaní predložený dokument označený ako čestné prehlásenie matky žalovaného zo dňa 10.2.2021,
z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd vyhovel návrhu žalobkyne a vypočul ako svedkyňu matku

žalovaného na pojednávaní dňa 29.5.2024, ktorá vo vzťahu k čestnému prehláseniu zo dňa 10.2.2021
uviedla nasledovné: „Áno, je to môj podpis, ale ja si to nepamätám, že kedy a načo som, či som ja vydala
takéto čestné prehlásenie. Mám psychické problémy“ (str. 2 zápisnice zo dňa 29.5.2024). Na otázku
právnej zástupkyne žalobkyne, či požičala účastníkom konania nejaké peniaze, svedkyňa uvádza:
„Pravdaže som požičala, nie požičala, dala som svojmu synovi“, udáva svedkyňa (str. 2 zápisnice zo

dňa 29.5.52024). Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či im požičala túto sumu a či eviduje nejaké
vrátenie peňazí, svedkyňa udáva: „Ja som im dala, však samozrejme, pomáham svojmu synovi“. Súd
opätovne dáva k nahliadnutiu svedkyni čestné prehlásenie z č.l. 158 s tým, aby prečítala toto čestné
prehlásenie, čo aj svedkyňa učinila a udáva: „Áno, toto viem, že aj na auto som požičala 3.000,00 eur,
ďalšiu sumu 1.500,00 eur“, čo je uvedené v čestnom prehlásení, že v ten istý deň boli jej synom vrátené

k jej rukám, ktoré požičala účastníkom po rekonštrukcii bytového jadra a vchodových bezpečnostných
dverí, k tomuto svedkyňa udáva: „To ja o tom neviem nič“. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne,
že na aký typ vozidla požičala sumu, svedkyňa udáva: „Ja neviem, môj syn mal viac áut, ja neviem,
nepamätám si“ (str. 3 zápisnice zo dňa 29.5.2024). So zreteľom na uvedené je odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie v názore, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že matka žalovaného požičala

financie stranám sporu, nakoľko matka žalovaného skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení na súde
dementovala a vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze synovi dala a samotná skutočnosť, že žalovaný
poslaldňa16.11.2015naúčetsvojejmatky3.000eurniejeobjektívnymdôkazomnapreukázanie,žeišlo
o vrátenie pôžičky ako záväzku manželov. Za stavu, ak suma 13.000 eur za predaj bytu bola pripísaná
na účet žalovaného dňa 16.11.2015, t.j. pred právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželov, ak právo

vykonávať finančné operácie na účte mal iba žalovaný, súd správne uzavrel, že žalobkyňa má nárok na
polovicu kúpnej ceny za predaj bytu vo výške 6.500 eur.

22. Žalovanému sa nepodarilo v odvolaní spochybniť ani záver súdu, že žalobkyňa má nárok na polovicu
hodnoty vozidla vo výške 2.450 eur, ktorý súd založil na úsudku, že hodnota vozidla bola stanovená

samotným žalovaným v inzeráte na web stránke bazos.sk a žalovaný na svoje tvrdenia o hodnote
vozidla nepreukázal. V tomto smere záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom dovodil súd
prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, podľa ktorej dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu, za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

23. Odvolací súd na tomto mieste vo všeobecnosti pripomína, že v zásade platí, že dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z
nich pre seba priaznivé právne dôsledky. V sporovom konaní totiž stoja strany proti sebe a majúopačný záujem na výsledku sporu, a tak povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo
sporových strán v odlišnom smere. Každá zo strán musí teda v závislosti na hypotéze právnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán, tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na základe

ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojho tvrdenia nesie tak prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo v

záver, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zmyslom dôkazného bremena
je totižto umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola buď pre nečinnosť strany sporu, v dôsledku
nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ustanovením § 132 ods. 1 CSP alebo vôbec (objektívne
vzaté), nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Rovnako v týchto

prípadoch (v tzv. dôkaznej núdzi) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v ktorej záujme
bolo preukázať tvrdenú skutočnosť.

24. V skutkových okolnostiach súdnej veci opodstatnenosť nemožno priznať ani námietke žalovaného
založenej iba na všeobecnom tvrdení, že súd nemohol dospieť k záveru, že by žalovaný predmetný

záväzok splátkový úver vo výške 18.800 eur použil výlučne na svoje účely. Súd v tomto smere správne
vychádzal z premisy, že majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov predstavujú i prostriedky získané stranami
sporu zo zmluvy o úvere (pôžičky a pod) počas trvania ich BSM a je preto nutné vyporiadať i spoločné
pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a BSM v súvislosti s ich hospodárskym
a spotrebným spoločenstvom. Preto „záväzok“ účastníkov zo zmluvy o úvere (pôžičky a pod) sa

správne stal predmetom vyporiadania, samozrejme ako pasívum, keďže v čase zániku BSM strán sporu
čiastočne nebol splnený, mal by byť prikázaný k úhrade obom stranám, alebo len jednej strane. Pokiaľ
sa vyporiadanie BSM vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa
berú a vyporadúvajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného
hospodárenia, toto vyporiadanie sa vykonáva iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám,

ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Výrok rozsudku o vyporiadanie BSM pre veriteľov
nie je záväzný. Odvolací súd je v zhode so žalobkyňou v názore vo vyjadrení k odvolaniu, že vo
vzťahu k splátkovému úveru súd prvej inštancie postupoval správne, keď záväzok prikázal na úhradu
žalovanému, keďže z bankového účtu žalovaného vedeného v ČSOB, a.s. a v F. F., J. jasne vyplýva, že
žalovaný si počas manželstva v rokoch 2014 a 2015 vybral v kasínach sumu približne 27.400 eur, ktorá

prevyšuje sumu splátkového úveru 18.800 eur, pričom záväzok žalobkyne a žalovaného zo zmluvy o
splátkovom úvere stále existuje, nakoľko Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila tento záväzok na EOS KSI
Slovensko s.r.o., Okresný súd Pezinok žalobu zo strany EOS KSI Slovensko zamietol dňa 12.8.2022
v konaní sp.zn. 4Csp/7/2021, rozhodnutie nie je právoplatné, pretože EOS KSI Slovensko podalo v
zákonnej lehote odvolanie, a preto tvrdenie o zániku tohto záväzku, resp. úveru zo strany žalovaného

je nepravdivé.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku III. a V. rozsudku nie je dôvodné.
Odvolací súd ako správny posúdil aj záver súdu prvej inštancie, ktorý o trovách prvoinštančného konania
rozhodol vychádzajúc z úsudku, že v posudzovanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa

v zmysle § 257 CSP, nakoľko predmetom sporu je vyporiadanie vzťahov vyplývajúcich z osobitného
predpisu a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva je v záujme
oboch strán sporu, vezmúc náležite na zreteľ, že dlhodobo ustálené v závery súdnej praxe, podľa
ktorých v prípade žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom ide o tzv.
iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie žalobcu i žalovaného.

Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je špecifické v tom, že toto
rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ide o konanie tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môžu podať
obe strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu konania teda nejde o klasické
sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a rovnako ani jedna zo strán
nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Účastníci konania môžu súdu uviesť svoj návrh

ako vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý
rozhoduje na základe vlastnej úvahy (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/132/2022, sp.
zn. 5Cdo/8/2008). Ani správnosť výroku V. rozsudku o trovách štátu sa žalobkyni v odvolaní nepodarilo
spochybniť, pokiaľ v tomto smere žalobkyňa bez ďalšieho namietala, že súdu predložila všetky dôkazovéprostriedky, ktorými disponovala, a pretože dôkaznými prostriedkami, ktoré by poskytli informácie o
účte v ČSOB, a.s. a Slovenskej sporiteľni, a.s. disponoval výlučne žalovaný ako jeho majiteľ a jediný
disponent, požiadala konajúci súd o zabezpečenie dôkazov informácií z ČSOB, a.s. a zo Slovenskej

sporiteľne, a.s., keďže žalovaný nebol v konaní súčinný a žalobkyňa sama takýmito informáciami
nedisponovala. Správnosť výroku IV. rozsudku nebola odvolaním strán sporu spochybňovaná.

26. Poukazom na uvedené je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne
zo žalobkyňou a žalovaným tvrdených pochybení, ktorým sa uplatnenými odvolacími námietkami

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

27. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP. Žalobca a ani žalovaná neboli v odvolacom konaní úspešní, a tak im náhrada trov odvolacieho
konania nepatrí, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).