Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/206/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122204829
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1122204829.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: APIS synergy, s. r. o., Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, IČO: 52 807 916, zastúpeným: VALACHOVIČ & PARTNERS s. r. o., Mostová 2, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 647 903 proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.
s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, o zaplatenie 6.240,-- EUR s príslušenstvom a o

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2022-199 zo dňa
12.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2022-199 zo dňa
12.09.2023 v znení opravného uznesenia č. k. B1-35Cb/47/2022-221 zo dňa 18.06.2024 vo výroku II.
mení tak, že žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. B1-25Cb/74/2021-326 zo
dňa 12.09.2023 rozhodol tak, že zastavil konanie (I. výrok), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100% (II. výrok) a vrátil žalobcovi súdny poplatok 297,30 EUR (III.

výrok) (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia 6.240,-- EUR s príslušenstvom. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť
z dôvodu, že žalovaný po začatí konania uhradil žalobcovi prevažnú časti istiny vrátane úrokov z
omeškania. Vzhľadom na to súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.).

1.2. Ďalej k odôvodneniu výroku o trovách konania uviedol, že v danej právnej veci vzal žalobca žalobu
späť, nakoľko mu žalovaný po podaní žaloby na súd uhradil prevažnú časť istiny s príslušenstvom. Z
uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na procesné
správanie žalovaného, a preto zavinenie za zastavenie konania možno pričítať žalovanému. Vzhľadom
na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%. s poukazom
na § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p.

2. Žalovaný podal včas odvolanie voči napadnutému uzneseniu v časti výroku II - trov konania podľa §
365 ods. 1 písm. a), b), f), e) C. s. p.. Uviedol, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v časti trov
riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného predovšetkým k aktívnej legitimácií
žalobcu uvedené v odpore a známe v čase vydania napadnutého uznesenia.
2.1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.240,-- EUR s úrokom z omeškania od 20.05.2022

do zaplatenia a náhrady trov. Žalovaný nemal so žalobcom žiaden právny vzťah, keď poistnú zmluvu
žalovaný uzavrel so spoločnosťou Bavint s. r. o. Zmluva bola uzavretá ako stavebnomontážne poisteniena vtedy ešte len budované dielo a dojednané na dobu určitú a v r. 2018 zaniklo. Toto poistenie v časti
majetkusavzťahujelennabudovanédieloaniejejehoúčelomsanovaťvzniknutéškodyinýmsubjektom
ako poistenému. Spoločnosť Bavint s. r. o. uzavrela poistenie nielen ako poistník, ale aj ako poistený v

postavení dodávateľa (zhotoviteľa) resp. investora. Nejednalo o poistenie v prospech tretích osôb a toto
zo zmluvy nijak ani nevyplývalo. Úmysel uzavrieť poistnú zmluvu na majetok iného musí byť prítomný
v čase uzatvárania poistnej zmluvy, čo v danom prípade nebolo, spoločnosť Bavint s.r.o. nepožadovala
uzavrieť poistenie v prospech žalobcu ani žiadnej inej osoby. Takto dojednané poistenie na majetok
iného,lenzatrvaniapoistenia,čonebolo.Anipočasexistenciepoisteniaspol.Bavints.r.o.nepožadovala

zmenu poistenia v prospech žalobcu. Ani ku dňu zániku poistenia v r. 2018 žalobca nebol vlastníkom
poistenej budovy (stal sa ním ako uvádza až v r. 2020, teda po zániku poistenia). Ustanovenie § 815 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemožno vykladať svojvoľne
podľa potrieb žalobcu. Ak už, tak pojem na majetok iného treba vykladať podľa toho, aký je stav ku
dňu vzniku poistnej udalosti, ten ale žalobcovi nesvedčal, to že poistenie nebolo uzavreté v prospech
žalobcu, svedčí okrem iného aj skutočnosť, že poistné plnenie bolo vyplácané v prospech spoločnosti

Bavint s.r.o. a jediným dôvodom, pre ktorý žalovaný plnil aj to len vyslovene vymienenú časť žalobcovi,
bola žiadosť poisteného o plnenie pre žalobcu a nie skutočnosť, že by uvedené malo oporu v poistnej
zmluve. Žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v konaní a už len preto musel byť jeho nárok zamietnutý.
2.2. K absencií nároku na zaplatenie dane z pridanej hodnoty uviedol, že v časti II. poistnej zmluvy je v čl.
4 definovaný predmet poistenia a poistné sumy, konkrétne v Oddiely I. - Poistenie veci je ako predmet-

Budované dielo - výstavba- „Obytný súbor Škultétyho 3, 3. a 4. etapa“ - 2. fáza výstavby a poistná
suma 15.800.000,- EUR, pričom je zároveň uvedené, že poistné sumy sú stanované bez DPH. Teda
poistenému, nie žalobcovi, vznikol nárok na poistné plnenie, len v sume bez DPH, ako to bolo v poistnej
zmluve. Právo na výplatu poistného plnenia v časti DPH dané nie je a suma 1.040,- EUR zodpovedajúca
DPHniejeoprávnenýmnárokom.Poistenémuanižalobcovinepatrívrátanepríslušenstva.Akjepredmet

poistený a poistná suma určená bez DPH, je aj bez ďalšieho zrejmé, že i poistné plnenie sa vypláca bez
DPH. Uvedené vyplýva aj z čl. 21 bod 15 poistných podmienok VPP SMP 2012.
2.3. K zaplatenej pohľadávke žalovaným uviedol, že dňa 6.6.2022 žalovaný ukončil šetrenie a pristúpil
k likvidácii 21.261,55 EUR z titulu poistného plnenia vo vzťahu k poistnej udalosti. Z likvidačného
protokolu je zrejmé, že v sume je zahrnutá dolikvidácia 5.200,-- EUR - oprava stien výťahov podľa

faktúry č. 465083834. Výlučne na základe žiadosti poisteného vyplatil žalovaný časť žalovanej sumy
priamo v prospech žalobcu. Pohľadávka zanikla voči spoločnosti Bavint s.r.o., nie voči žalobcovi, ktorý
voči žalovanému nárok na úhradu nemal. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkou
žalovaného, keď nerozlišoval právny vzťah a samotnú úhradu. Žalovaný síce plnil v prospech žalobcu,
avšak žalobca nemal voči žalovanému žiaden právny titul. Všetko ostatné plnenie viažuce sa k

predmetnej poistnej udalosti bolo vyplatené priamo poistenému Bavint s. r. o., nie žalobcovi.
2.4. Žalovaný tiež uviedol, že šetrenie poistnej udalosti nebolo možné uzavrieť skôr. Žalovaný
nezapríčinil, že k ukončeniu šetrenia bolo možné pristúpiť až v júni 2022. Až od ukončenia šetrenia
sa pritom odvíja lehota na úhradu poistného plnenia. Ďalej je zrejmé, že komunikácia prebiehala s
poisteným a nie žalobcom a len na základe žiadosti poisteného sa plnilo žalobcovi.

2.5. Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a z odôvodnenia skutkové zistenia fakticky absentovali. Nie je to možné vylúčiť, i keď zo
žiadneho prejavu súdu prvej inštancie nemožno mať naopak ani vedomosť o tom, čo súd skúmal a
následne či vzal alebo nevzal toto do úvahy a z akých dôvodov. Zároveň namietol nesprávne právne
posúdenie veci, nakoľko súd prvej inštancie sa aj v prípade zastavenia konania musí zaoberať tým, či by

žalobcamalmaťnároknaplnenie,leboaknie,čojetentoprípad,nemôžekonštatovať,žespätvzatiebolo
z dôvodu správania žalovaného, a to napriek tomu, že žalovaný takú povinnosť voči žalobcovi nemal.
2.6. Súd v prípade námietky aktívnej legitimácie musí túto posúdiť, inak by sa žalovanej odňalo právo na
spravodlivosť v konaní pred súdom, žiadnu inú možnosť ako namietať túto skutočnosť žalovaný nemal a
uplatnil ju hneď pri prvom úkone pred súdom, ktorý realizoval. Ak by námietka aktívnej legitimácie nebola

vzatá do úvahy tvrdiac, že súd skúma len procesné zavinenie, má žalovaný za to, že táto námietka
musíbyťsúčasťouvyhodnoteniaotázkyprocesného zavinenia.Žalovanýtotižnemoholprocesnezaviniť
niečo, čo nebol voči žalobcovi povinná plniť.
2.7. Žalobca vzal žalobu v časti 1.040,-- EUR späť bez právneho dôvodu (vôbec neobstojí tvrdenie, že
chcel predísť ďalším zbytočným nákladom sporu, ak žalobu podával s tým, že má za to byť úspešný,

potom by sa mu náklady vrátili). V tejto časti bol žalobca rovnako nepochybne neúspešný, pričom toto
nijako žalovaný nezapríčinil.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie je vecne správne a navrhol ho potvrdiť.3.1. K uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p. žalovaný neuvádza žiadne
konkrétne porušenia procesných podmienok. K odvolacím dôvodom podľa písm. b) a h) C. s. p. žalobca
uviedol, že nie sú naplnené a poukázal na ods. 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom bolo

uvedené, že súd mal za preukázané dobrovoľné uhradenie prevažnej časti žalovanej istiny zo strany
žalovaného po podaní žaloby.
3.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal
z dobrovoľnej úhrady prevažnej časti žalovanej istiny s príslušenstvom zo strany žalovaného po podaní
žaloby, čo nebolo sporné a preto nemohlo teda ísť o nesprávne skutkové zistenie. Žalobca sa v konaní,

ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Račianskej ulici č.
24E, 24F, 24G, 24H a 24I v Bratislave, domáhal úhrady istiny vo výške 6.240,-- EUR s príslušenstvom,
ako nároku na poistné plnenie, ktorý pozostával z nákladov na opravu škôd na spoločných zariadeniach
(výťahoch), v dôsledku poistnej udalosti z 6. 6. 2018, pričom náklady na opravu škôd bez DPH (20%)
predstavovali sumu 5.200,-- EUR. Odvolateľ, po podaní žaloby, uhradil v prospech žalobcu práve sumu
5.200 EUR, t. j. uznal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, pričom poistné plnenie krátil o daň z

pridanej hodnoty (1.040 EUR). Daň z pridanej hodnoty, je však iba hodnotou, o ktorú sa navyšuje cena
tovarov a služieb v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný dobrovoľnou
úhradou nákladov na odstránenie škôd vzniknutých v dôsledku poistnej udalosti, hoci bez preplatenia
nákladov vynaložených na úhradu dane z pridanej hodnoty, uznal opodstatnenosť vedenia konania. V
dôsledku toho je zrejmé, že práve žalovaný zavinil vznik trov konania na strane žalobcu.

3.3. Žalovaný dobrovoľnou úhradou nákladov na odstránenie škôd vzniknutých v dôsledku poistnej
udalosti, hoci bez preplatenia nákladov vynaložených na úhradu dane z pridanej hodnoty, uznal
opodstatnenosť vedenia konania. V dôsledku toho je zrejmé, že práve Žalovaný zavinil vznik trov
konania na strane žalobcu. Pokiaľ by žalovaný poskytol poistné plnenie riadne a včas na vedenie tohto
súdneho konania by nebol žiadny dôvod. Žalobca sa vzhľadom na splnenie prevažnej časti uplatneného

nároku zo strany žalovaného (v rozsahu viac ako 83 % žalovanej istiny), v záujme predísť ďalším
nákladom konania, rozhodol vziať žalobu v celom rozsahu späť. V prejednávanej veci nesie žalovaný
zodpovednosť na zastavení konania, keďže práve v príčinnej súvislosti s jeho správaním po začatí
konania došlo k prejavu vôle žalobcu spočívajúcom v späťvzatí žaloby.
3.4. Na argumenty odvolateľa vo vzťahu k meritu veci uviedol, že v prejednávanej veci je aktívne vecne

legitimovaný na uplatnenie žalovaného nároku spoločnosť Bavint, s.r.o., IČO: 36 725 994, Digital Park
II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava ako pôvodný vlastník bytového domu na základe zmlúv o prevode
vlastníctva previedla vlastníctvo k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom na nových vlastníkov
bytového domu. Spolu s prevodom vlastníctva došlo v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z. z.“) v spojení s

ust.§8aods.7poslednávetazákonač.182/1993Z.z. kzákonnejsukcesiidovšetkýchprávapovinností
pôvodného vlastníka týkajúcich sa spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového
domu. Zákonná sukcesia sa týkala aj práv, povinností a nárokov vplývajúcich z poistnej zmluvy, ktorej
účastníkom bola spoločnosť Bavint, s.r.o., ako pôvodný vlastník bytového domu, a ktorej predmetom
bolo poistenie daného bytového domu ako celku, teda aj poistenie jeho spoločných častí, zariadení a

príslušenstva.Podľa§9ods.7zák.č.182/1993Z.z. jeprisúdnomvymáhanínárokovvlastníkovaktívne
vecne legitimovaným subjektom správca bytového domu ako zákonný zástupca vlastníkov. Žalovaný
bol v právnom vzťahu s vlastníkmi, ktorých v prejednávanej veci zastupoval žalobca ako ich zákonný
zástupca. K poistnej udalosti z 06.06.2018 došlo ešte za trvania poistného vzťahu, keďže dodatkom
č. 5 k Poistenej zmluve zo dňa 11.05.2018 bola poistná doba predĺžená až do 15.06.2018. V tomto

smere nie je podstatné, kedy došlo k prevodu vlastníctva k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom
na vlastníkov, keďže nároky pôvodného vlastníka bytového domu vyplývajúce z poistnej zmluvy prešli
na vlastníkov zo zákona. Oprávnenie žalobcu na prijatie poistného plnenia akceptoval aj žalovaný,
keďže žalované poistné plnenie poukázal práve na účet žalobcu. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného,
že šetrenie poistnej udalosti nebolo možné uzavrieť skôr, čo podrobne odôvodnil v závere časti IV

žaloby. Daň z pridanej hodnoty bola preukázateľne nákladom, o ktorý sa navýšila cena nevyhnutnej
opravy výťahov v bytovom dome poškodených v dôsledku poistnej udalosti. Žalobca prostredníctvom
faktúry č. 465083834 zo dňa 27.05.2022 v konaní preukázal, že vlastníkom bola zo strany dodávateľa
spoločnosti Schindler výťahy a eskalátory a. s., IČO: 31 402 828, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava
vyúčtovaná príslušná daň z pridanej hodnoty, ktorú museli vynaložiť v priamej príčinnej súvislosti s

poistnou udalosťou a ktorá bola výdavkom nerozlučne spojeným s vynaloženými nákladmi na opravu
predmetných poškodených výťahov.3.5. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutého uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne
potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 C. s. p. po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 C. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v
napadnutom výroku II. je dôvodné.

5. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
6. Podľa § 251 C. s. p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci,
ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej
zodpovednosti v § 256 C. s. p. znamená, že trovy je

povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu,
kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem
„procesné zavinenie“, sa posudzuje z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je
inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú

tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej
prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Ak jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a
tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej

strane trovy konania.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého uznesenia v medziach
daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil námietky

žalovaného uvedené v odpore, neskúmal procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania,
nerozlišoval dôvody späťvzatia v prípade sumy 5.200,-- EUR o. i. uhradenej žalovaným a sumy 1.040,--
EUR, ktorú žalobca zobral bez uvedenia dôvodu späť. Vzhľadom na to odvolací súd s poukazom na §
388 C. s. p. dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku II. je potrebné zmeniť.

10. Ako bolo uvedené vyššie Civilný sporový poriadok upravuje v ustanovení § 256 ods. 1 povinnosť
skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Avšak pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov
konania v časti zaplatenia 5.200,-- EUR odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade bolo potrebné
zohľadniť aj skutkové tvrdenia a námietky, ktoré boli podané žalovaným v odpore proti platobnému
rozkazu, teda dôvody, ktoré ho viedli k úhrade tejto sumy 5.200,-- EUR a rovnako čas, kedy k úhrade

došlo. Preto posúdenie zodpovednosti na zastavení konania iba z pohľadu úhrady tejto sumy po začatí
konania - z čisto procesného hľadiska - by viedlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo formalistické
a v konečnom dôsledku nespravodlivé, pretože by nebolo možné zohľadňovať akékoľvek argumenty
žalovaného, ktorými odôvodňoval úhradu žalovanej sumy v priebehu súdneho sporu.

10.1. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalovaného. Odvolací súd však s poukazom na ustanovenia
§ 19 ods. 2 v spojení s § 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. má za to, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov zastúpení žalobcom ako správcom vstúpili do práv a povinnosti z poistnej zmluvy uzavretej
medzi spoločnosťou Balint s. r. o. a žalovaným.

10.2. Ďalej žalovaný namietol predčasnosť podania žaloby a uviedol, že šetrenie poistnej udalosti nebolo
možné ukončiť skôr. V protiklade s tým, žalobca namietal, že už 4.5.2022 bola v emailovej komunikácií
potvrdená oprávnenosť nákladov na opravu žalovaným a za použitia § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka teda uplynutím pätnásťdňovej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania dňa 20.05.2022.10.3. Zo spisu vyplýva, že dňa 06.06.2018 došlo k poistnej udalosti, pričom táto udalosť sa skladala
z dielčich nárokov. Nárok uplatnený žalobou bol uplatnený v polovici roka 2020, keď 27.07.2020
maklér spoločnosti Bavint s. r. o. požiadal o znovuotvorenie poistnej udalosti, pretože po demontáži

stien kabíny bolo zistené zvlnenie vnútorného obloženia stien výťahov, ktoré sa udialo zatopením pri
predmetnej poistnej udalosti. Na základe cenových ponúk boli žalobcom objednané služby opravy škôd.
Z komunikácie žalovaného s maklérom spoločnosti Bavint s. r. o. vyplýva, že dňa 04.05.2022 boli
žalovanému doručené doklady na základe, ktorých žalovaný súhlasil s opravou s tým, že po doložení
faktúr za opravy s dokladmi o zaplatení bude vykonaná likvidácia škody v súlade s poistnou zmluvou a

Občianskym zákonníkom. Dňa 01.06.2022 maklér spoločnosti Bavint s. r. o. žalovanému doložil faktúru,
pričom plnenie žiadal uhradiť na účet žalobcu. Dňa 03.06.2022 žalobca podal žalobu o zaplatenie
6.240,-- EUR s príslušenstvom proti žalovanému. Dňa 06.06.2022 listom - Oznámením o ukončení
šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, žalovaný ukončil šetrenie tejto poistnej udalosti a pristúpil k jej
likvidácií. Z likvidačného protokolu je zrejmé, že vo vyplácanej sume je zahrnutá dolikvidácia 5.200,--
EUR oprava stien výťahov podľa faktúry č. 465083834. Dňa 8.6.2022 žalovaný uhradil žalobcovi sumu

5.200,-- EUR, ktorá bola pôvodne vyfakturovaná faktúrou č. 465083834 na sumu 6.240,-- EUR (5.200,--
EUR + DPH 1.040,-- EUR) vystavenou dňa 27.05.2022 a splatnou 11.06.2022.
10.4. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
10.5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný ukončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu dňa 06.06.2022, čo vyplýva z Oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej
udalosti. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu dňa 8.6.2022, čo žalobca nepopieral. Za použitia § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka je poistné plnenie splatné do 15 dní t. j. do 21.06.2022, pričom žaloba

bola podaná 3.6.2022 teda ešte pred splatnosťou poistného plnenia. Z uvedeného teda odvolací súd
konštatuje, že žaloba bola podaná predčasne. V prípade, že ak by žalobca počkal na ukončenie šetrenia
a splatnosť poistného plnenia, tak by nebolo potrebné podávať žalobu na súd a žiadne trovy by nevznikli.
10.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že síce žalovaný uhradil sumu
5.200,-- EURpozačatíkonania,nožalobcažalovalpohľadávku,ktorávčasepodaniažaloby03.06.2022

a ani v čase úhrady 08.06.2022 nebola splatná, splatnosť poistného plnenia nastala až 21.06.2022. S
poukazom na to odvolací súd dospel k záveru, že hoci žalovaný uhradil časť žalovanej pohľadávky po
začatí konania nenesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Túto procesnú zodpovednosť
nesie žalobca, ktorý žaloval pohľadávku, ktorá nebola splatná a tak žalovanému patrí nárok na náhradu
trov konania.

10.7. Preto tvrdenie žalobcu, že ak by žalovaný poskytol poistné plnenie riadne a včas na vedenie
konania by nebol dôvod neobstojí, nakoľko žalovaný plnil v rámci pätnásťdňovej lehoty, kedy poistné
plnenie ešte nebolo splatné. Zároveň z emailovej komunikácie 04.05.2022, na ktorú žalobca poukazuje,
jednoznačne vyplýva, že žalovaný súhlasil s opravou, avšak aj uviedol, že po doložení faktúr za
opravy s dokladmi o zaplatení vykoná likvidáciu v súlade s Občianskym zákonníkom, poistnou zmluvou

a poistnými podmienkami. Teda 04.05.2022 žalovaný uznal nárok na poistné plnenie, ale nakoľko
nedisponoval faktúrami za opravy a úhradami faktúr, nemohol vykonať likvidáciu poistnej udalosti a
ukončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného plniť. Preto tvrdenie žalobcu, že
žalovaný už 04.05.2022 mohol vykonať likvidáciu, nie je správne.

11. Odvolací súd tiež skúmal procesnú zodpovednosť na zastavení konania v časti zaplatenia 1.040,--
EUR predstavujúcej daň z pridanej hodnoty. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa v späťvzatí žaloby v
tejto časti rozhodol v spore nepokračovať, dôvod späťvzatia neuviedol a navrhol priznať náhradu v
alikvotnej časti zodpovedajúcej úhrade. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že daň z pridanej hodnoty
nepredstavovala nárok na odlišnom skutkovom základe a vzťahoval sa na cenu dodanej služby.

Odvolacísúdspoukazomna§256ods.1C.s.p.skúmalprocesnézavinenie,pretožesúdprvejinštancie
vôbecnezohľadnilabsenciudôvodovspäťvzatia.Žalobcatým,žesavčastikonaniaozaplatenie1.040,--
EUR rozhodol v spore nepokračovať, nesie zodpovednosť na zastavení konania a žalovanému patrí
nárok na náhradu trov.
11.1. Odvolací súd vzhľadom na námietky žalobcu zároveň dodáva, že žalobca si nárok na zaplatenie

tejto dane z pridanej hodnoty uplatnil, pričom povahu tohto nároku poznal a v prípade ak ho považoval
za dôvodný mal v súdnom konaní pokračovať a nebrať späť žalobu v tejto časti.12. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že
sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.

sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018, uverejnený pod č. 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR).

13. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovanému žiadne trovy v konaní na súde prvej inštancie nevznikli,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že hoci

žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému patrí nárok na náhradu trov, podľa čl. 17,
čl. 2 ods. 2 žalovanému náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.
tohto uznesenia.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.
s. p. tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia, keď žalovaný mal plný úspech v odvolacom

konaní, a vznikli mu trovy v súvislosti so zaplatením súdnom poplatku (5,-- EUR), preto mu odvolací súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C. s. p.).