Uznesenie Judgement was issued on Friday, August 1, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202119
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325202119.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateliek: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, 2. E. A. B., nar.
XX.X.XXXX, 3. F. B., nar. XX.X.XXXX, 4. A. B., nar. XX.X.XXXX, všetky navrhovateľky trvale bytom
G. H. G. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Laura Michaličková, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti
povinnému z neodkladného opatrenia: I. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. G. XXX, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľky sa podaným návrhom zo dňa 4.7.2025 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný“) uložil, aby nevstupoval do
rodinného domu na adrese G. H. G. XXX; zdržal sa vstupu na pozemok parc. č. 374/3, parc. č.
374/4, parc. č. 374/5, parc. č. 373/4, parc. č. 373/5, parc. č. 375, parc. č. 373/6 a parc. č. 371/6 v

katastrálnom území G. H. G., ktoré sa nachádzajú v blízkosti rodinného domu na adrese G. H. G. XXX;
nepribližoval sa k navrhovateľkám v 1. - 4. rade na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom a správnom konaní; nekontaktoval písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami navrhovateľky v 1. - 4. rade. Zároveň
požadovali, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo
vzťahu k povinnému ako kontrolovanej osobe technickými prostriedkami, a to osobným identifikačným

zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na kontrolu polohy kontrolovanej osoby a zariadením
varovania blízkosti chránených osôb; uložil povinnému ako kontrolovanej osobe povinnosť podrobiť sa
a strpieť inštaláciu technických prostriedkov a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na tunajší súd k
probačnému a mediačnému úradníkovi a navrhovateľkám ako chráneným osobám dostaviť sa na tunajší
súd k mediačnému a probačnému úradníkovi za účelom prevzatia zariadenia varovania blízkosti.

2. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka 1 je bývalá manželka povinného, pričom ich manželstvo bolo
rozvedené dňa 9.5.2019 (konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12Pc/21/2018) s tým, že
navrhovateľka 1 podala návrh na rozvod manželstva najmä z dôvodu, že spolužitie s povinným bolo
už v tom čase neznesiteľné najmä kvôli jeho agresivite. Povinný už počas manželstva navrhovateľke
1 vulgárne nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej a fyzicky ju napádal. Z manželstva pochádzajú tri
plnoleté deti, a to navrhovateľka 2, navrhovateľka 3 a navrhovateľka 4. Napriek rozvodu manželstva

zostal povinný bývať v spoločnej domácnosti s navrhovateľkami 1, 2 a 3. Navrhovateľky ho niekoľkokrát
žiadali, aby opustil ich bydlisko, avšak to vždy odmietol. Ponúkali mu aj takú možnosť, že ak sa
odsťahuje z predmetnej nehnuteľnosti, tak mu budú prispievať väčšou polovicou na nájom, avšak ani s
týmto nesúhlasil. Poukazovali, že povinný nemá k bydlisku žiaden vlastnícky, nájomný a ani iný právny
vzťah a vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej býva povinný, je navrhovateľka 4, ktorá však bola donútená
odsťahovať sa zo svojej vlastnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu nevhodného a agresívneho správania

povinného, ktoré začalo negatívne vplývať na psychické zdravie jej syna. Navrhovateľky 2, 3 a 4 si
už od detstva spomínajú na hrubé, despotické a agresívne správanie povinného, ktoré sa prejavovalotak, že si navrhovateľky vždy museli dávať pozor na to, čo povedia a urobia, pretože inak bol povinný
agresívny, urážal ich, nadával im a opakovane sa im vyhrážal smrťou. Poukazovali na niektoré traumy
z minulosti súvisiace so správaním povinného ako napr. vyhrážanie sa navrhovateľkám zabitím, kedy

počas vyhrážania zobral povinný plynovú fľašu do kotolne s tým, že vyhodí do vzduchu celý dom aj
s navrhovateľkami; povinný sa často vyhrážal aj vlastnou smrťou, keď si raz zobral povraz a išiel na
povalu s tým, že sa ide obesiť. Bežne sa stávalo, že rozbíjal nábytok, dvere a okná v dome. Dodnes sa
im vybavuje traumatický nepríjemný zážitok, kedy povinný išiel obesiť ich psa a vyzabíjať ich zajace, a
to tak, že sa na to museli všetky pozerať. Uviedli, že každodenne zažívajú traumatizujúce situácie zo

strany povinného a dennodenne majú strach o svoj život, zdravie seba a svojej rodiny. Navrhovateľka
1 ako bývalá manželka pociťovala problémy s povinným prakticky od začiatku ich manželského vzťahu,
no dúfala a verila, že sa to zmení. Až neskôr sa od sestry povinného dozvedela, že už v detstve mu
diagnostikovali psychiatrickú poruchu, ale odmietla jej bližšie uviesť o akú poruchu ide. Približne v roku
1988/1989 bol povinný aj hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží pre alkoholickú
psychózu a Delirium tremens. Do roku 1999 bol osobou so silnou závislosťou od alkoholu. Po tomto

roku začal abstinovať, avšak posledné roky znovu začal s pitím alkoholu. Povinný sa správa agresívne
aj vtedy, keď nie je pod vplyvom alkoholu, pričom keď je pod vplyvom alkoholu, tak sa navrhovateľkám
javí ako nepríčetný. Odkedy je na dôchodku (od konca roka 2024) znovu prepadol pitiu alkoholu v
neúnosnej miere, začal sa vyhrážať navrhovateľkám ešte vo väčšej miere ako tomu bolo v minulosti.
Opakovane sa im vyhráža usmrtením rôznymi spôsobmi, a to napr. tak, že dá ich auto vyhodiť do

vzduchu, že zatvorí navrhovateľky do garáže a nechá ich tam bez jedla a vody, teda nechá ich
vyhladovať na smrť, že ich usmrtí nožom a pod. Takéto vyhrážky sa opakujú čoraz častejšie, kedy si
povinný vždy nájde dôvod na vyhrotenie situácie a použitie vyhrážok a psychického týrania rôznym
spôsobom. Takýto dôvod si nájde aj pri bežných situáciách, resp. pri každodenných činnostiach ako
napr. keď navrhovateľky otvoria okno, zatvoria okno, keď chcú vymeniť kolieska na radiátoroch a pod.

Navrhovateľky mali vždy problém realizovať v domácnosti akúkoľvek zmenu, či opravu a museli ich
vždy vykonávať tak, aby pri tom nebol prítomný povinný a vyhli sa tak jeho agresívnemu amoku. Každý
jeden krok v domácnosti musia plánovať dopredu v snahe predísť jeho nepríčetným stavom. Aktuálne
sa povinný začal vyhrážať navrhovateľke 3 tým, že jej zničí firmu, tým že bude o nej šíriť klamstvá o tom,
že vo firme predáva drogy. Povinný opakovane podáva trestné oznámenia na rodinných príslušníkov

navrhovateliek s tým, že predávajú drogy, majú v držbe nelegálne zbrane, pytliačia, nelegálne vyrábajú
alkohol, a pod., pričom všetky trestné oznámenia boli odmietnuté. Agresivita povinného sa od začiatku
roka 2025 neustále stupňuje, začal mávať časté stavy nepríčetnosti, a to bez akýchkoľvek podnetov.
Tieto stavy sú náhle a vyskytnú sa bez toho, aby ich bolo možné dopredu predvídať. Vyhrážanie zabitím
navrhovateľkám zo strany protistrany sa objavuje oveľa častejšie ako v minulosti, a to raz až dvakrát

do týždňa. Navrhovateľky majú vážne obavy, že povinný svoje vyhrážky aj uskutoční. Keďže povinný
odmieta opustiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú navrhovateľky 1, 2 a 3, tak žijú v neustálom každodennom
strachu a strese z jeho správania. Navrhovateľky 2 a 3 prispôsobujú svoj každodenný program tak,
aby navrhovateľka 1 (mama) nezostávala sama doma s povinným, keďže majú strach, že by uskutočnil
svoje vyhrážky a mame ublížil. Tiež si spomínajú, že už v čase, keď boli deti, povinný viackrát fyzicky

napadol navrhovateľku 1 pred ich očami. Toto ovplyvňuje (okrem iného) osobný, súkromný a pracovný
život navrhovateliek 2 a 3 a zároveň to ničí aj navrhovateľku 1, ktorá nechce byť príťažou. Ide o celkové
správanie povinného v snahe vyvolať konflikt a vyvíjať psychický nátlak na navrhovateľky. Keď už
vyčerpá „bežné“ spôsoby ako vyhrotiť situáciu, uchyľuje sa k extrémne nevhodnému správaniu, napr.
vykoná veľkú potrebu priamo pred garážou alebo pod oknami domu navrhovateliek. Navrhovateľka

4 si spomína na obdobie, keď ešte žila v dome so svojím malým synom, kedy povinný úmyselne
vypínal kúrenie a vodu, pričom sa často stalo, že nemala ako okúpať svojho syna, keďže v celom
dome bola zima. Svojím dlhodobým šikanóznym správaním postupne vyvíjal na navrhovateľku 4
taký psychický tlak, že bola donútená opustiť spoločnú domácnosť. Život s povinným je veľmi ťažký,
obmedzujúci vo všetkých smeroch a negatívne ovplyvňuje psychické a fyzické zdravie navrhovateliek.

Kvôli dennodennému psychickému teroru sa navrhovateľka 2 už viackrát psychicky zrútila, navštevuje
vyše 10 rokov psychoterapeutku, ktorá jej pomáha vyrovnať sa s prežitými traumami z minulosti a
spracúvať každodenné situácie zo života s povinným. Navyše si povinný vyvinul posledné obdobie až
chorobnú závislosť na navrhovateľke 2, kedy ju chce mať pod neustálou kontrolou, kontroluje ju a hľadá
po meste jej vozidlo, aby vedel kde sa počas dňa nachádza. U navrhovateľky 3 sa začali objavovať

prejavy post-traumatickej stresovej poruchy v podobe paniky, zlyhávania dýchania a silnej tachykardie,
a to najmä vtedy, keď je protistrana fyzicky nablízku a vyhráža sa jej alebo ostatným navrhovateľkám.
Taktiež sa u nej začali prejavovať aj ďalšie zdravotné problémy, ktoré sú následkom týchto úzkostných
stavovzapríčinenýchprotistranouastýmsúvisiacimcelkovýmoslabenímimunitnéhosystému,akonapr.zdeformovanie štítnej žľazy, rozpadávanie červených krviniek a pod. Zhrňujúc, navrhovateľky nezažili
obdobie s protistranou, ktoré by sa dalo označiť za dlhodobo pokojné. Dennodenne čelia stresu a
traumatizujúcim zážitkom, ktoré vážne ovplyvňujú ich životy. Tieto každodenné stresujúce situácie sa

výrazne odzrkadľujú na ich fyzickom a psychickom zdraví a celkovom fungovaní. Poukazovali tiež na
incident zo dňa 21.8.2018, kedy navrhovateľka 3 po príchode domov počula hádku navrhovateľky 1
a povinného, vošla do miestnosti odkiaľ vychádzal krik, pričom uvidela ako navrhovateľka 1 padá na
zem po tom, ako ju fyzicky napadol povinný. Navrhovateľka 3 bránila navrhovateľku 1, a to tak, že
obliala povinného vodou, aby sa spamätal. Ten však chytil agresívny amok, v ktorom ju začal škriabať

nechtami, kopať a udierať päsťou do hlavy. Následne ju skopol na zem, kde pokračoval v kopaní
a začal ju udierať stoličkou, čím jej spôsobil viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenia.
Išlo najmä o pomliaždenie a modriny predlaktia, pomliaždenie koreňa nosa, pomliaždenie a odreniny
krku a po pár mesiacoch zlomenie dvoch zubov následkom uvedeného fyzického napadnutia. Svedkom
tohto napadnutia bola navrhovateľka 4, ktorá však nebola schopná zasiahnuť, pretože mala v náručí
svojho malého syna. Uvedený incident bol rozhodujúcim momentom, kedy sa navrhovateľka 1 odhodlala

podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka 3 podala za vyššie spomenuté napadnutie trestné
oznámenie, ktoré však bolo odovzdané príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Kvôli fyzickému
a psychickému týraniu zo strany povinného vo vzťahu k navrhovateľkám podala tiež aj navrhovateľka
4 trestné oznámenie v júni 2017. Toto trestné oznámenie bolo taktiež odovzdané príslušnému orgánu
na prejednanie priestupku. Trestné oznámenie na povinného podal aj brat navrhovateľky 1, pán E. D., v

roku 2022, kedy sa mu povinný vyhrážal zastrelením. Následkom toho bola povinnému odobratá strelná
zbraň. Svedkom tohto incidentu bola navrhovateľka 3. Trestné oznámenie na protistranu podal aj sused,
ktorého povinný fyzicky napadol. Po tomto incidente sa sused z obáv o svoj život a zdravie odsťahoval.
Tiež uviedli, že oslovili aj svoju rodinu, či by vedeli napísať čestné vyhlásenia o tom ako sú svedkom
toho, že povinný dlhodobo fyzicky aj psychicky ničí navrhovateľky. Niektorí rodinní príslušníci najskôr

súhlasili, avšak následne dostali strach z reakcie povinného, keby sa o tom dozvedel. Navrhovateľky
viackrátprivolaliajpolíciuzdôvoduagresívnehosprávaniapovinného,ktorývšakincidentybagatelizoval
aprezentovalichibaakobežnéhádky.Sohľadomnauvedenésanavrhovateľkycítiaakovzačarovanom
kruhu, kde sa neustále opakuje agresívne správanie protistrany a aj napriek ich snahám riešiť situáciu
prostredníctvom polície, tá im neposkytla adekvátnu pomoc, resp. situácia nebola účinne vyriešená.

Z dôvodu bezmocnosti a pocitu bezvýchodiskovosti znášali navrhovateľky niekoľko rokov agresívne,
despotické a hrubé správanie povinného, svoj život prispôsobovali vo všetkých smeroch tak, aby ho v
žiadnom smere nerozrušili. Toto však prakticky ani nie je možné, keďže povinný si vždy nájde dôvod,
kvôli ktorému sa správa agresívne a nepríčetne. Z dôvodu neustáleho sa stupňujúceho vyhrážania,
fyzických atakov, objavujúcich sa psychických a fyzických zdravotných problémoch navrhovateliek

súvisiacich so spolužitím s povinným a stále častejších stavov nepríčetnosti, sa dňa 29.4.2025 rozhodli
podať hromadné trestné oznámenie. Trestné konanie bolo najskôr vedené na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Sereď, odbor poriadkovej polície pod ČVS: ORP-201/SE-GA-2025. Navrhovateľky
boli v konaní vypočuté, pričom dlho sa odhodlávali, aby o týchto traumatizujúcich každodenných
zážitkoch vypovedali, a to najmä z úzkosti, ktorú to v nich vyvoláva, ale aj z pocitu hanby, ktorú majú zo

správania povinného. Dňa 16.6.2025 bola vec týkajúca sa podozrenia zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona postúpená na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Galante, odbor kriminálnej polície. Aktuálny stav trestného konania je taký, že
navrhovateľka 1 bola predvolaná na ďalší výsluch dňa 8.7.2025. Naplánovaný výsluch bol zo strany
vyšetrovateľky zrušený z dôvodov na jej strane a nový termín výsluchu má byť oznámený v priebehu

nasledujúcich dní. Navrhovateľky sa rozhodli podať tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže ďalšie spolužitie a blízkosť povinného a s tým súvisiace stupňovanie násilia povinného by mohlo
mať fatálne následky. Je nevyhnutné, aby im bola poskytnutá ochrana pred prípadným ďalším násilím
zo strany povinného a bolo im umožnené pokojné bývanie. Aj keď navrhovateľka 4 momentálne nebýva
v nehnuteľnosti, v ktorej bývajú navrhovateľky a povinný, chcela by ostatné navrhovateľky navštevovať

aj so svojimi deťmi, a to nie je možné, pokiaľ sa tam zdržiava povinný. Navrhovateľka 4 je donútená
kvôli povinnému bývať v prenajatom byte v Seredi aj so svojimi deťmi, keďže nechce, aby jej deti boli
v blízkosti povinného. Nielen navrhovateľka 4, ale ani nikto iný z rodinných príslušníkov navrhovateliek,
ich priateľov a známych ich nemôže v dome navštevovať z dôvodu prítomnosti povinného a jeho
nepredvídateľného správania. Navrhovateľky by sa aj v blízkosti domu cítili ohrozené, ako napr. pred

domom, za domom na roliach, na dvore a pod., majú strach, že v prípade vydania neodkladného
opatrenia na zákaz vstupu do domu, ich bude povinný neustále prenasledovať a bude sa im snažiť
ublížiť, a preto žiadajú, aby sa neodkladné opatrenie vzťahovalo aj na pozemok parc. č. 374/3, parc.
č. 374/4, parc. č. 374/5, parc. č. 373/4, parc. č. 373/5, parc. č. 375, parc. č. 373/6 a parc. č. 371/6,pričom ide o pozemky, ktorých vlastníčkou je navrhovateľka 1 a jej brat pán E. D.. S ohľadom na vyššie
opísaný skutkový stav je dôvodné, aby bola telesná a duševná integrita navrhovateliek chránená aj
pred nevhodnou písomnou, telefonickou a elektronickou komunikáciou zo strany povinného. Povinný má

potrebu mať navrhovateľky neustále pod kontrolou, a keby tomu tak nebolo v spoločnej domácnosti, tak
by prišlo k neustálemu kontaktovaniu písomne, telefonicky alebo iným spôsobom. Takýmto spôsobom by
povinný naďalej pokračoval v psychickom ničení navrhovateliek a navrhovateľky by stále žili v strachu,
strese a neistote. Vo vzťahu k navrhovateľke 4, aj keď bola donútená sa z predmetnej nehnuteľnosti
odsťahovať kvôli správaniu povinného, stále má povinný na ňu dosah. Je dôvodné, aby bola ochránená

aj navrhovateľka 4, keďže táto rovnako ako ostatné navrhovateľky zažíva od detstva neustály strach a
stres z povinného. Navrhovateľka 4 sa necíti v bezpečí a bojí sa aj o svoje deti, keď vie, že povinný
sa k nej a k jej deťom môže kedykoľvek priblížiť. Záverom dodali, že majú obrovský strach a stres z
reakcie a ďalšieho možného nepredvídateľného konania povinného, a preto je nevyhnutné, aby pre
ich bezpečnosť a ochranu ich životov bola nariadená kontrola dodržiavania neodkladným opatrením
nariadených povinností technickými prostriedkami.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľky predložili rozsudok tunajšieho súdu č. k.
12Pc/21/2018-36 zo dňa 9.5.2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. úz. G. H. G., lekárske správy
zo dňa 21.8.2018 a 22.8.2018, vyjadrenie k predvolaniu (nedatované), vyrozumenie o stave veci zo
dňa 8.8.2017, hromadné trestné oznámenie zo dňa 29.4.2025, sms komunikáciu, zápisnicu o výsluchu

navrhovateľky 1 zo dňa 12.6.2025, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 2 zo dňa 16.6.2025, zápisnicu
o výsluchu navrhovateľky 3 zo dňa 12.6.2025, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 4 zo dňa 12.6.2025,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, J. XXXX, J. 1753 K. J. XXXX pre kat. úz. G. H. G., upovedomenie
poškodeného zo dňa 16.7.2025.

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 3 C.s.p. za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.11. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má
za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa
neodkladnéhoopatrenia.Neodkladnéopatreniesapovažujezavýnimočnýprostriedoknajmäpreto,lebo

pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania,
strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:

1. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
2. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
3. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

4. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
5. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
6. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

(Števček, M., Ficová, S. D., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

14. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí súd presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento

inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Preukázanie, resp. osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Potreba úpravy pomerov musí
byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby

bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.

15. Tiež je potrebné zdôrazniť, že medzi potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán a výrokom

nariadeného neodkladného opatrenia musí byť ipso facto bezprostredná súvislosť. Platí to najmä v
prípade, keď sa navrhovateľ neodkladného opatrenia dožaduje, aby súd uložil povinnému povinnosť
zdržať sa/zákaz určitých úkonov. Tento zákaz musí reagovať na obavy, o ktoré navrhovateľ svoj návrh
opiera, a musí byť nevyhnutne spôsobilý ich rozptýliť úplne alebo aspoň v podstatnej miere, inak by sa
neodkladné opatrenie míňalo účinkom. Je preto úlohou navrhovateľa, aby vysvetlil, aká obava súvisí s

tým-ktorým zákazom/povinnosťou, ktorého uloženia sa domáha.

16. Obsahom neodkladného opatrenia uvedeného v ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. je ochrana
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Chránenej osobe má byť v odôvodnených

prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie
telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa osobou, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Pri tomto type neodkladného opatrenia zákon výslovne vyžaduje, aby povinný
svojím konaním ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Ohrozenie telesnej a duševnej
integrity sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením

tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Primárnym účelom je
zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako
sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g)) a zákaz alebo obmedzeniepriblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h)), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd
povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením

neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (teda, že navrhovateľova osobná integrita
vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia).

17. Posúdiac návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.)
dospel súd k záveru, že hoci navrhovateľky v návrhu odkazujú na ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p.,

obsah navrhovaného neodkladného opatrenia tomuto ustanoveniu nezodpovedá. Krajský súd v Trnave
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 21Co/23/2025 zo dňa 19.3.2025 uviedol, že tento inštitút nadväzuje na
oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle ust. § 27a z. č.
171/1993 Z. z.. V danej veci však navrhovateľky v návrhu netvrdili vykázanie povinného zo spoločného
obydlia policajtom. Súd preto skúmal, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p..

18. V posudzovanom prípade má súd za to, že navrhovateľky relevantne nepreukázali, že povinný
svojim konaním ohrozuje ich telesnú alebo duševnú integritu, nakoľko nepredložili žiaden dôkaz, ktorý
by ich tvrdenia potvrdzoval. Navrhovateľky sa v návrhu primárne sústredili na opis dlhodobo trvajúceho
správania povinného voči nim, poukazovali na udalosti z minulosti (od detstva, resp. v roku 2018 - hádka

navrhovateľky 1 a povinného, podané trestné oznámenia v roku 2017 a v roku 2022 zo strany brata
navrhovateľky 1), na rôzne incidenty v spoločnej domácnosti (nadávky, vyhrážanie sa, alkoholizmus),
znížený hygienický štandard povinného, z ktorých prevažne všeobecných tvrdení nemožno bez ďalšieho
vyvodiť ich bezprostredné ohrozenie konaním povinného, a to najmä z hľadiska jeho intenzity, ako
aj dĺžky trvania. Navrhovateľky neosvedčili, ale ani netvrdili také konkrétne skutočnosti, z ktorých

by bolo možné aspoň v rovine tvrdení urobiť záver o existencii, ako aj o stupňujúcej sa intenzite
sústavného psychického teroru povinného voči nim, ku ktorému naviac, malo roky dochádzať.
Navrhovateľky síce uvádzali, že sa im povinný vyhráža, obsah týchto vyhrážok však žiadnym spôsobom
nekonkretizovali. Súd podotýka, že pokiaľ by mal uvažovať o správaní povinného ako potenciálnej
hrozbe pre navrhovateľky v dôsledku vyhrážok, muselo by ísť o vyhrážky takej „intenzity“ a „kvality“,

ktoré by objektívne (nielen subjektívne v predstave navrhovateliek) boli spôsobilé vzbudiť obavu z ich
uskutočnenia. Takáto obava z nateraz osvedčených skutočností však nevyvstala. Za taký dôkaz, sám o
sebe, nemožno považovať obsah zápisnice o výsluchu navrhovateliek zo dňa 12.6.2025 a 16.6.2025, na
ktorý navrhovateľky iba odkazovali (s tým, že popis udalostí uvádzaný v rámci ich výsluchu je opísaný
i v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Navrhovateľky dôvodmi uvádzanými v

návrhu sa obmedzili len na svoje tvrdenia a tieto tvrdenia v návrhu neosvedčili žiadnym relevantným
dôkazom. Popis nevhodného správania povinného je navyše formulovaný všeobecne, bez toho, aby
boli tieto okolnosti overiteľné a preskúmateľné. Pokiaľ navrhovateľka 3 poukazovala na prejavy post-
traumatickej stresovej poruchy v podobe paniky, zlyhávania dýchania a silnej tachykardie, v prítomnosti
povinného,uvedenénijakýmspôsobomneosvedčila.Niejevôbeczrejmé,činazákladenavrhovateľkami

opísaného nevhodného správania povinného môže súd uvažovať o správaní povinného ako o aktuálnej
a bezprostrednej potenciálnej hrozbe pre navrhovateľky.

19. Navrhovateľky sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali aj toho, aby súd uložil
povinnému povinnosť nepribližovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, okrem úkonov

v súdnom, trestnom a správnom konaní. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť
v zmysle neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. ako menej závažný zásah
do osobných slobôd povinného z neodkladného opatrenia, je ex lege podmienený tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateliek mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť
však musia navrhovateľky pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

Navrhovateľky v tejto súvislosti iba všeobecne uviedli, že majú obrovský strach a stres z reakcie
aďalšiehomožnéhonepredvídateľnéhokonaniapovinného,atovsúvislostisozrušenímtrvaléhopobytu
povinného.

20. Podľa názoru súdu nebola navrhovateľkami osvedčená existencia takých konkrétnych úkonov,

správania povinného, z ktorých by v súčasnej dobe vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach
navrhovateliek a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
takýmrozhodnutímsúduvcivilnomprocese,akýmjeneodkladnéopatrenie.Neodkladnéopatrenienemá
nahrádzať konanie vo veci samej a nie je ani prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie konfliktovvyplývajúcich z nezhôd a narušenia vzájomných rodinných vzťahov. Len samotné narušenie vzťahov
strán sporu v ich spolužití nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho
nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“. Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľky neuviedli

rozhodujúce tvrdenia ohľadne ich užívacieho práva k nehnuteľnosti (okrem navrhovateľky 4). V súvislosti
s požiadavkou navrhovateliek ohľadne zdržania sa vstupu na pozemky (tak ako sú špecifikované
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) súdu nie je vôbec zrejmé aký nárok vo veci samej by
účastníci konania mohli voči sebe navzájom uplatňovať.

21. Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných
skutočností vyplývajúcich tak z návrhu, ako i z obsahu spisu, dospel súd k záveru, že v
danom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách
návrhu navrhovateliek; z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateliek, ako možných obetí konania
ohrozujúceho ich duševnú/telesnú integritu, tieto dostatočne spoľahlivo neosvedčili dôvodnosť a potrebu
bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a
to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.