Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 24C/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725203094
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Chovan
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5725203094.2

Uznesenie

Okresný súd Martin vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D.,
právne zastúpenej: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin,
IČO: 50 157 892, proti odporkyni: D. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G., o nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2025 sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie a odporkyni uložil, aby jej umožnila doživotne užívať označený rodinný dom s priľahlým
pozemkom.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tak, že otec odporkyne, po ktorom v dedičstve nadobudla

predmetné nehnuteľnosti, v jej prospech zmluvou zo dňa 27.10.1999 zriadil vecné bremeno spočívajúce
v práve ich doživotného užívania. Vecné bremeno bolo zriadené z vďačnosti za jej starostlivosť
o tieto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti pôvodne vlastnila a následne ich previedla na otca odporkyne,
s ktorým dňa 02.10.1999 uzavrela manželstvo. Rodinný dom bol dokončený a skolaudovaný za trvania
ich manželstva na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 08.03.2002. Dokončili ho spoločne
za spoločné finančné prostriedky. Ich manželstvo bolo rozvedené dňa 26.08.2020. K vyporiadaniu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo, nakoľko otec odporkyne dňa XX.XX.XXXX zomrel.
K nehnuteľnostiam má teda právny vzťah aj z dôvodu, že bola v kolaudačnom konaní stavebníčkou.
Je tiež vlastníčkou hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach. Odporkyňa jej v lete roku
2023 znemožnila užívať nehnuteľnosti tým, že vymenila zámky na bráničke aj na rodinnom dome
a neodovzdala jej kľúče. Nehnuteľnosti užívala počas trvania manželstva s otcom odporkyne aj po
jeho rozvode. Na bývanie v rodinnom dome je odkázaná, nemá vlastné bývanie, zdržiava sa u svojej

sestryalebodetí.Nehnuteľnostisúprázdne,neobývané,odporkyňaichneužíva.Odporkyňasadovoláva
premlčania jej práva z vecného bremena.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcichdôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,amusíbyťznehozrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh súd dospel k záveru, že

nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie.7. Je možné konštatovať, že navrhovateľka dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, teda svoje právo z vecného bremena osvedčila. Toto jej právo vyplýva z predloženej zmluvy
o zriadení vecného bremena, ako aj z príslušného listu vlastníctva. Ani z predloženej komunikácie medzi

ňou a odporkyňou nevyplýva, že by odporkyňa toto jej právo spochybňovala.
8. Na druhej strane však z uvedenej komunikácie medzi navrhovateľkou a odporkyňou vyplýva a uviedla
to aj sama navrhovateľka, že odporkyňa sa dovoláva premlčania predmetného práva z vecného
bremena.
9.Podľa§109Občianskehozákonníkaprávozodpovedajúcevecnémubremenusapremlčí,aksadesať

rokov nevykonávalo.
10. Podľa § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Súd na premlčanie práva prihliadne len na námietku dlžníka, ktorú je možné vzniesť v zásade
len v súdnom konaní, v ktorom sa o premlčanom práve rozhoduje. Po vznesení takejto námietky
následne súd veriteľovi v konaní toto právo neprizná. Vzhľadom na charakter a účel neodkladného

opatrenia však súd prihliadol aj na takéto dovolávanie sa premlčania práva navrhovateľky z vecného
bremena napriek tomu, že námietka premlčania nebola vznesená v konaní. Táto námietka v konaní
vznesená byť ani nemohla, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odporkyni nebol
doručený a nemala možnosť sa k nemu vyjadriť, je dôvodné predpokladať, že o tomto konaní nemá ani
vedomosť. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom procesného práva a malo by byť nariadené

len v prípade, že je to naozaj nevyhnutné a predovšetkým účelné. Súdu pritom nepovažuje za účelné
nariadiť neodkladné opatrenie v situácii, kedy je zrejmé, že odporca sa premlčania práva, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, dovoláva a že v prípadnom ďalšom konaní (či už o opravných prostriedkoch,
alebo vo veci samej) sa môže jednoducho brániť vznesením námietky tohto premlčania.
12. Navrhovateľka síce nesúhlasí s tým, že došlo k premlčaniu jej práva z vecného bremena, avšak

svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila. Z listu odporkyne navrhovateľke zo dňa 27.08.2025,
ktorý navrhovateľka predložila spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vyplýva, že otec
odporkyne vo svojom návrhu na rozvod manželstva zo dňa 13.07.2009 uviedol, že navrhovateľka 2
týždne pred Vianocami roku 2008 opustila spoločnú domácnosť a odišla do zahraničia, a vo svojom
vyjadrení v konaní o rozvod tohto manželstva zo dňa 22.03.2020 uviedol, že sám žije už 10 rokov

a že navrhovateľka bola 4 roky v zahraničí a 5 rokov je na neznámom mieste. Navrhovateľka síce
uviedla, že rodinný dom užívala aj po rozvode jej manželstva, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom neosvedčila. Žiadnym spôsobom neosvedčila ani nesprávnosť tvrdení otca odporkyne.
Napokon žiadnym spôsobom neosvedčila ani svoje tvrdenia vo svojej výzve zo dňa 14.08.2025, ktorú
tiež predložila spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, že do rodinného domu sa

pravidelne vracala, prespávala v ňom a užívala ho spolu s otcom odporkyne, s ktorým mala napriek
rozvodu korektné vzťahy. Aj prípadné vracanie sa do rodinného domu a prespávanie v ňom navyše
nemožno bez ďalšieho, aj vzhľadom na vyjadrenia otca odporkyne, považovať za výkon práva z vecného
bremena doživotného užívania predmetných nehnuteľností, ktoré v zásade predpokladá jeho trvalé
užívanie.

13. Na dovolávanie sa premlčania práva navrhovateľky z vecného bremena a takéto oslabenie tohto
práva súd prihliadal aj v spojení s nedostatočným osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov.
Sama navrhovateľka uviedla, že odporkyňa jej znemožňuje užívanie predmetných nehnuteľností od leta
2023, teda približne 2 a pol roka. Súd je teda názoru, že navrhovateľka mala dostatok času, aby sa
svojho práva domáhala žalobou vo veci samej, v konaní o ktorej by mohla riadne preukázať trvanie

a nepremlčanie tohto práva. Ako už bolo uvedené, neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom
procesného práva a malo by byť nariadené len v prípade, že je to naozaj nevyhnutné. Táto nevyhnutnosť
je podmienená aj potrebou neodkladnej, okamžitej úpravy pomerov. Sám fakt, že navrhovateľka 2
a pol roka tieto nehnuteľnosti neužíva a svoje bývanie rieši iným spôsobom, spochybňuje nevyhnutnosť
riešiť toto jej bývanie práve podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neuviedla

pritom žiadne skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať nemožnosť domáhať sa svojho práva skôr alebo
akákoľvek zmena okolností, ktorá by takúto okamžitú úpravu pomerov vyžadovala.
14. Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka dôvodnosť a trvanie svojho nároku síce osvedčila, avšak
je natoľko oslabený, že možno dôvodne očakávať, že v konaní vo veci samej by jej nebol priznaný,
a že potreba neodkladnej úpravy pomerov nie dostatočne odôvodnená, preto návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.
15. Keďže odporkyni žiadne trovy konania nevznikli (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a toto
rozhodnutie jej ani nebudú v tomto štádiu konania doručené), súd jej ich náhradu napriek plnému
úspechu vo veci nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na
Okresnom súde Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.