Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 62C/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125222056
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125222056.1

Uznesenie

Mestský súd Košice, v spore žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. X, C.,
korešpondenčná adresa: B. XX, proti žalovanému: E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.12.2025 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť sa stýkať so žalobkyňou výlučne len v rámci nevyhnutnej písomnej
komunikácie (SMS alebo e – mail), a to len vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, bez osobného
kontaktu a bez nevhodných prejavov. Tento návrh bol súčasťou návrhu na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností, ktorý bol zapísaný na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 79P/198/2025, no vzhľadom
na civilný sporový charakter tejto časti návrhu bola vec osobitne zapísaná do súdneho registra „C“.
Vyššie uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so
žalovaným sú rodičmi maloletého dieťaťa, no nežijú spolu v spoločnej domácnosti a ich vzájomné vzťahy
sú dlhodobo vážne narušené. Správanie žalovaného má voči nej dlhodobo charakter psychického
nátlaku, ponižovania a nevhodných verbálnych útokov, čo má negatívny dopad na psychickú pohodu

žalobkyne a ich maloletého dieťaťa. Opakované konflikty medzi nimi a správanie sa žalovaného
vytvárajú pre maloleté dieťa prostredie neistoty, psychického napätia a emočnej záťaže, ktoré je
v rozpore s jeho potrebou stability, bezpečia a pokojného psychického vývinu.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila nasledovné dokumenty:
- písomné vyhlásenie k podaniam týkajúcim sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje

v správnom konaní bez datovania, ktoré sa týka konania zákonných zástupcov vo veciach maloletého
dieťaťa,
- lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu maloletého dieťaťa: A. B., a to zo dňa 26.08.2025,
07.10.2025, 08.10.2025.
- oznámenie o prijatí žiaka: A. B., za klienta Špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti
a žiakov so zrakovým postihnutím zo dňa 06.11.2025,

- správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa: A. B., zo dňa 06.11.2025,
- vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia zo dňa 09.10.2025,
- oznámenie o objednaní na hospitalizáciu pacienta: A. B.,
- rôzna elektronická komunikácia z obdobia 9 – 12/2025, a to prevažne s subjektom s telefónnym číslom:
XXXX XXX XXX.3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, a sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním

ohrozená.
7.Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

9. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 30.12.2025 ako aj
jeho prílohy a dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť.

10. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán
sporu, pričom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie
svojich záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej potreby úpravy pomerov strán sporu. Súd pri skúmaní
splnenia týchto podmienok vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu § 328 ods. 2 CSP skúma len
najzákladnejšie skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného

v konaní. Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania
riadneho dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie je viazané na konanie vo veci
samej.

11. V danom prípade žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. g) CSP, nakoľko požadovala obmedzenie komunikácie medzi ňou a žalovaným a to čiastočne na
komunikáciu prostredníctvom SMS správ a e – mailových správ, a to len vo vzťahu k otázkam týkajúcim
sa ich spoločného maloletého dieťaťa bez nevhodných prejavov zo strany žalovaného. Žalobkyňa
tiež navrhla, aby takto uložená povinnosť nahrádzala osobný kontakt medzi ňou a žalovaným, čo

navodzuje dojem, že návrh je súčasne aj návrhom podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Tu je potrebné
poukázať na to, že obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza
zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013
o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana
(SEDLAČKO, F. § 325 Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.

2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1240). Okruh osôb, ktorým sa takáto ochrana poskytuje vyplýva
zformuláciejednotlivýchmožnostídanýchv§325ods.2CSPpreformuláciupetitunávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, kde v časti pod písm. g), ako po písm. h) sa uvádza osoba, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená. Možno pre bližšiu špecifikáciu
okruhu osôb, ktorý sa táto ochrana môže poskytnúť, bude potrebné nahliadnuť do článku 3 bod 2.

nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach, podľa ktorého „chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je
predmetom ochrany poskytnutej na základe ochranného opatrenia.12. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že napriek tomu, že so žalovaným majú spoločné maloleté
dieťa, nežijú v spoločnej domácnosti a ich vzťahy sú už dlhodobo narušené. V návrhu žalobkyňa
uviedla, že žalovaný na ňu vyvíja psychický nátlak, ponižuje ju a je terčom verbálnych útokov zo strany

žalovaného, čo tiež negatívne vplýva na ich maloleté dieťa. Tieto tvrdenia však nijakým spôsobom bližšie
nekonkretizovala a ani neosvedčila predložením relevantných dôkazov. Tieto tvrdenia žalobkyne preto
súd vyhodnotil ako neurčité, ba až vágne, a napokon nespôsobilé na to, aby súd jej návrhu vyhovel.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP je nevyhnutné riadne
opísanie skutočností, z ktorých potom v konkrétnych okolnostiach vyplynie, že zo strany žalovaného

dochádza k takému konaniu, ktoré spôsobuje zásah do telesnej alebo duševnej integrity osoby, ktoré
sa takejto ochrany dožaduje. Napokon takto opísané skutočnosti musia byť osvedčené predloženými
(najčastejšie) listinnými dôkazmi, ktoré odôvodnia nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd
zakáže žalovanému konanie narúšajúce telesnú alebo duševnú integritu žalobcu. V danom prípade
žalobkyňa len všeobecný spôsobom uviedla, že žalovaný na ňu vyvíja psychický nátlak, bez udania
konkrétností toho v čom dané konanie malo spočívať a bez udania toho, kedy sa takého konania mal

žalovaný dopustiť, resp. či sa jednalo o opakované konanie zo strany žalovaného. Tvrdenia žalovanej
o ponižovaní a nevhodných verbálnych útokoch zo strany žalovaného neboli tiež bližšie konkretizované
a celý jej popis nepodporujú ani predložené listinné dôkazy, ktoré sa týkajú predovšetkým jej návrhu
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, konkrétne listiny o zdravotnom stave maloletej
dcéry, jej vyšetrení, plánovanej operácii, osobných opatreniach týkajúcich sa návštevy maloletej dcéry

v školskom zariadení a pod. Napokon pravdivosť jej tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyplynula ani z predloženej rôznej elektronickej komunikácie, z ktorých nebolo možné
jednoznačneuzavrieťskýmbolavedenákomunikácia,resp.súdsadomnieva,žesatietosprávysatýkali
vo veľkej väčšine žalobkyne a osoby odlišnej od žalovaného (napr. č.l. 25 – druhá strana – pisateľ správy
z telefónneho čísla XXXX XXX XXX píše o sebe v ženskom rode), z ktorých napokon ani odvodene

nebolo možné vyvodiť žalobkyňou v návrhu opísané konanie žalovaného.

13. Súd zdôrazňuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutne
potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Teda z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený. Neodkladné
opatrenie pritom nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných
skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2007 sp. zn. 5 Obo 36/2008). Súd

zdôrazňuje, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť
chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania. Žalobca preto musí v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti
a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností
vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť
jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z
toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného

právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie
dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o
vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo
veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom

štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc.
JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1106 až 1108).

14. V danom prípade žalobkyňa súdu neosvedčila základný predpoklad pre ďalšie skúmanie dôvodnosti
podaného návrhu, a to porušenie, či ohrozenie jej telesnej či duševnej integrity konaním žalovaného.

Pritom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie svojich
záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej potreby úpravy pomerov strán sporu, pričom súd na základe
žalobkyňoupredloženýchlistínmalpochybnosťodôvodnostipožadovanejochranyakocelku.Vzhľadom
na skutočnosť, že súd nemohol považovať za osvedčené žalobkyňou tvrdené skutočnosti, ktoré malipodľa nej odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručený súdu dňa 30.12.2025 súd zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, bude sa v danom
prípade jednať o procesný úspech protistrany. Na strane žalovaného však doposiaľ žiadne trovy
nevznikli, preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.