Uznesenie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/27/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203787
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6108203787.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X/XXXX, E.,
v konaní zast. Advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava, proti žalovanému JUDr. Ivan
Dlhopolec, so sídlom kancelárie Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správcovi konkurznej podstaty úpadcu
Zámocká spoločnosť, a.s., Vajanského 16, Lučenec, IČO: 35 687 533, zast. BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, v konaní o určenie pravosti pohľadávky,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých

pohľadávok 920.236,11 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia
tohto konania, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 22.02.2008 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi
Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze" vo výške 196.762,66 Eur titulom ušlého zisku
vo výške 134.527,02 Eur titulom náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je

uplatnenie výkonu záložného práva záložným B. F. G., pohľadávky vo výške 588.946,43 Eur titulom
náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu č. 57 o výmere 118,55
m2, garážového státia č. 004 o výmere 14,70 m2, skladu č. 03 o výmere 4,53 m2, terasy a loggie o
výmere 59,36 m2 a k nim prislúchajúcich podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a priľahlých pozemkoch v rozostavanej stavbe, nachádzajúcej sa na Zámockej ulici č. 24, 26, 28 so
súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. 835/47, 835/51, 835/53, vchod Zámocká/B, Obec Bratislava, štát

Slovenská republika, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H. A., do podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť,
a.s. správcom konkurznej podstaty, sú čo do právneho dôvodu, výšky a podmienky vzniku pohľadávky,
zistené a nesporné.

2. Žalobca podaním zo dňa 15.01.2025 zobral svoju žalobu v plnom rozsahu späť. V podaní

uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 26Cbi/27/2008-248 zo dňa 17.03.2009,
ktorénadobudloprávoplatnosťdňa30.04.2009zamietolnávrhžalobcunaprerušeniekonania.Následne
okresný súd uznesením sp. zn. 26Cbi/27/2008-373 zo dňa 05.11.2010 rozhodol, že prerušuje konanie v
časti určenia pohľadávky vo výške 588 946,43 Eur až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 8C/14/2007: "Vzhľadom k tomu, že vo všetkých obdobných veciach
vedených na tunajšom súde, v ktorých sa žalobcovia domáhajú určenia pravosti svojich prihlásených

pohľadávok v konkurznom konaní na základe rovnakých právnych skutočností, odvolací súd v časti
určenia tretej pohľadávky z titulu náhrady škody konanie prerušil, dospel súd k záveru, že pokiaľ sa vpredmetnej veci jedná o nároky uplatnené na základe zhodných skutkových okolností a kedy v zmysle
záverov odvolacieho súdu je vhodné konanie v tejto časti uplatneného nároku konanie prerušiť, súd
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ako aj s poukazom na

rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných konaniach toto konanie v časti určenia pohľadávky vo výške
588 946,43 Eur prerušil a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 8C 14/2007." Žalobca v súvislosti s prerušením konania ohľadne určenia
pohľadávky vo výške 588 946,43 EUR do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava I., sp.zn. 8C/14/2007, predkladá rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Bratislave

č.k. 5Co/430/2015 - 4088 zo dňa 24. mája 20221, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015 tak, že určil, že záložné právo,
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
okres: Bratislava I, obec: BA - m.č. Staré Mesto, k.ú. H. A., podľa V-2485/2002 zo dňa 27.11.2002,
ako záložné právo na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 (parcela registra "C", zastavané plochy a
nádvoria o výmere 660 m2) a pozemky p. č. 835/47 (parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o

výmere 660 m2), 835/48 (parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2), v prospech
I. J. E., G., IČO: 36 854 140, v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, neexistuje/ nie je.
Rozsudok odvolacieho súdu v predmetnom konaní, v ktorom bol žalobca sporovou stranou na strane
žalobcu (pozn.: por.č. 17.), nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2022. Zabezpečený
veriteľ ČSOB, a.s., v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 2K/18/2007 na majetok úpadcu, Zámocká

spoločnosť a.s., v konkurze, I. J. E. G., nepodal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie.
Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015, zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal určenia neexistencie záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosti ZN č. XX/XXX/XXXX uzavretej medzi pôvodným záložným veriteľom,
F., G. a spoločnosťou Zámocká spoločnosť, a.s., naposledy so sídlom Vajanského 16, Lučenec, IČO: 35

687 533 ako záložcom (ďalej len " Zmluva o záložnom práve"). Krajský súd v Bratislave v konaní o určení
neexistencie záložného práva podľa V 2485/2001 pôvodne evidovanom na LV č. XXXX k.ú. H. A., na
základe ktorého si I. J. E. G. (pozn. : právny C. F. G.) prihlásila svoje pohľadávky v konkurznom konaní
2K/18/2007, odvolaniu žalobcu vyhovel a zmenil rozsudok okresného súdu č. k. 8C/14/2007-2422 zo
dňa 15. júna 2015, keď určil, že záložné právo neexistuje/je neplatné. Odvolací súd svoje rozhodnutie

odôvodnil o.i. nasledovne:
"53/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých
žalobcovia vlastnícke právo nadobudli až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých
bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k
jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie

diela a následne kolaudačné rozhodnutie, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že Zámocká
spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť záložnú zmluvu na
uvedenú nehnuteľnosť. Žalobcovia už v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj v Zmluve o dielo a
napokon a hlavne aj v Zmluve o prevode práv a povinností, vzali svojím podpisom na vedomie existenciu
uvedeného záložného práva, ktoré bolo v katastri riadne zapísané. Žalobcovia tak vstúpili do práv

a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., ktorá jasne prejavila uzavretím záložnej zmluvy vôľu založiť
predmetnú nehnuteľnosť a teda aj predmetné priestory, ku ktorým bolo neskôr zapísané vlastnícke právo
žalobcov.
54/Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva upravuje Občiansky zákonník v § 132, pokiaľ
ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom odkazuje v § 125 ods. 1

OZ na osobitný zákon, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ZoVB). Ustanovenie § 4 ods. 1 ZoVB upravuje nadobúdacie tituly vlastníctva bytu resp. nebytového
priestoru nasledovne: a) zmluvný prevod vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru, b) zmluva o
výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe bytového domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve,
c) dedenie, d) rozhodnutie štátneho orgánu. Iné spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k bytu

alebo nebytovému priestoru než uvedené v ust. § 4 ods. 1 ZoVB nie sú právne možné. Zo znenia
§ 4 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 ZoVB vyplýva, že vlastníctvo bytu, alebo nebytového
priestoru môže vzniknúť výstavbou bytového domu. V tomto prípade ide o originárny (pôvodný)
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bytu alebo nebytového priestoru vytvorením novej veci,
ktorou je bytový dom (§ 2 ods. 2 ZoVB). Právnym základom vzniku vlastníckeho práva k bytu alebo

nebytovému priestoru výstavbou bytového domu je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) v spojení ust. §
21 ods. 1 ZoVB vždy písomná zmluva medzi stavebníkmi, teda budúcimi vlastníkmi. Na základe
zmluvy o výstavbe vzniká vlastníctvo bytu a nebytového priestoru, nie však bezprostredne uzavretím
zmluvy o výstavbe, ale momentom dokončenia výstavby domu. Do momentu vydania kolaudačnéhorozhodnutia vzniká na základe zmluvy o výstavbe len právny režim spoluvlastníctva stavebníkov
(budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) k stavebnému materiálu, neskôr
k rozostavanej stavbe, k rozostavanej stavbe bytov a nebytových priestorov, prípadne stavebnému

pozemku,atovpodielezodpovedajúcomvzájomnémupomerupodlahovejplochybyturesp.nebytového
priestoru k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome. Tento právny
režim spoluvlastníctva sa vydaním kolaudačného rozhodnutia mení na právny režim vlastníctva bytov
a nebytových priestorov, ktoré však vzniklo na základe zmluvy o výstavbe, momentom vytvorenia
novej veci, ktorý nastal dokončením výstavby bytového domu, teda ešte pred vydaním kolaudačného

rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím vydaným stavebným úradom nedochádza teda k nadobudnutiu
vlastníckeho práva, ale k deklarácii právnej existencie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (§ 2
ods. 1 a 3 ZoVB) tak, ako sú označené v zmluve o výstavbe.
55/ Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa pri uzatváraní Zmluvy o záložnom práve
vychádzala z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, kde bola ako výlučný vlastník nehnuteľností,
ktoré mali byť predmetom záložného práva, uvedená Zámocká spoločnosť, a.s. a teda v otázke

vlastníctva bola dobromyseľná, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k zapísaniu vlastníctva
Zámockej spoločnosti, a.s. k rozostavanej stavbe na liste vlastníctva došlo v zmysle ust. § 46
ods. 4 katastrálneho zákona (účinného do 14.4.2004, v zmysle ktorého "Pri zápise údajov o práve
k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký
posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom

stavebnom povolení"). Uvedené však vo svojich dôsledkoch vôbec neznamená, že osoba, ktorej bolo
udelené stavebné povolenie, aj výlučným vlastníkom rozostavanej stavby v celosti skutočne je. Kto
je skutočne vlastníkom rozostavanej stavby treba posudzovať podľa súkromnoprávnych predpisov. Pri
posudzovaní práv k rozostavanej stavbe nestačí vychádzať z výpisu listu vlastníctva, nakoľko sa v ňom
uvádza iba osoba, ktorej bolo udelené stavebné povolenie, ale je potrebné vychádzať z nadobudnutia

vlastníckeho práva rozostavanej stavbe tak, ako ju upravujú súkromnoprávne predpisy. Aj odborná
literatúra konštatuje, že zápis vlastníctva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia plní len evidenčnú
funkciu. Nakoniec to potvrdzuje aj aktuálne znenie zákona - § 46 ods.3 zák. č. 162/1995 Z.z., v zmysle
ktorého "Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé
stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise

rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o
stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom
povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba."
56/O tvrdenej dobromyseľnosti banky (v zmysle § 151d ods. 1 OZ účinného do 31.12.2002, podľa
ktorého "Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné

vecnéprávonezlučiteľnésozáložnýmprávom,vzniknezáložnéprávo,lenaksavecodovzdázáložnému
veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností
platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne" ako právnej predchodkyne žalovanej nesvedčí nakoniec
ani to, že z textu samotnej záložnej zmluvy (Čl. III bod 3, kde záložca vyhlásil, že na nehnuteľnostiach,
ku ktorým sa zriaďuje záložné právo, neviaznu iné záložné práva, vecné bremená, nájomné ani iné

užívacie práva, ťarchy ani obmedzenia s výnimkou tých, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva čl. 6947 /
t.č. LV č. XXXX/, a to B. XXXX/XX, B. XXX/XXXX, B. XXX/XXXX - Zmluva o výstavbe, B., B. - XXX/
XXXX) bola zrejmá existencia uzavretej zmluvy o výstavbe, a teda existencia ďalších (spolu)vlastníkov
zakladanej nehnuteľnej veci.
59/ Z doposiaľ uvedeného potom vyplýva, že Zámocká spoločnosť, a.s., nebola ku dňu uzatvorenia

záložnej zmluvy ZN č. XX/XXX/XXXX (05.11.2002) jediným (výlučným) vlastníkom rozostavanej stavby,
nebola preto oprávnená samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že Zámocká spoločnosť uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi (K.
A., L. A.) Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, predmetom a účelom zmluvy bola
podľa čl. III výstavba polyfunkčného objektu na Zámockej ulici v Bratislave za podmienok daných

rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. ŽP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo
dňa 1998 o umiestnení stavby, právoplatným dňa 28.01.1999. K uzavretiu Zmluvy o výstavbe došlo pred
uzatvorením záložnej zmluvy ZN XX/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2002, ktorej vecnoprávne účinky nastali
zaevidovaním na LV č. XXXX až 17.03.2003. Zámocká spoločnosť, a.s. ako jeden zo spoluvlastníkov a
zároveň stavebníkov rozostavaného domu zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia

a súhlasu ostatných stavebníkov, v dôsledku čoho konala v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy aj
vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu totiž vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného
domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom na
zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva, v čase, keď už predtýmuzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na
výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, požiadal
spolustavebníkov o súhlas so zriadením záložného práva, čo v postupe Zámockej spoločnosti, a.s. pri

uzatváraní Záložnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej absentovalo."
60/Žalovaná predložila odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie K. M., N. A. a L. A. zo dňa 08.10.2019,
ktorým títo vyhlásili, že "v čase uzavretia zmluvy o výstavbe, ako aj v čase uzavretia jej neskorších
dodatkov, mali vedomosť o tom, že na financovanie výstavby polyfunkčného domu budú obstarávateľovi
na základe zmluvy o úvere poskytnuté finančné prostriedky zo strany H. F., G., a rovnako mali vedomosť

o tom, že obstarávateľ na zabezpečenie pohľadávky H. F., G. z uvedeného právneho dôvodu uzatvoril
so H. F., G. zmluvu o zriadení záložného práva na rozostavanú stavbu polyfunkčného domu a ním
zastavané a priľahlé pozemky, nakoľko bez poskytnutia finančných prostriedkov z úveru od F., G. by
nedošlo k realizácii výstavby polyfunkčného domu". Odvolací súd musí konštatovať, že toto ich aktuálne
stanoviskojecelkomrozpornésoskoršímitvrdeniamimenovaných(vžalobeprotižalovanémusprávcovi
konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a. s. zo dňa 27.08.2008, resp. 14.01.2009 zhodne

uviedli, že napriek skutočnosti, že boli od samého začiatku stavebníkmi stavby spolu so Zámockou
spoločnosťou, uzatvoril úpadca bez súhlasu menovaných a ďalších stavebníkov zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosť, ktorou založil rozostavanú stavbu na Zámockej ulici v Bratislave
bez vedomia a súhlasu menovaných). V každom prípade však aktuálne čestné vyhlásenie konštatuje
"vedomosť" menovaných o uzatvorení záložnej zmluvy, absentuje však vyhlásenie o tom, či s takýmto

postupom Zámockej spoločnosti, a.s. vyjadrili predošlý súhlas, či s takýmto postupom súhlasia v
súčasnosti (a prečo), resp. či došlo medzi nimi a neskorším úpadcom k inej dohode. Odvolací súd dáva
do pozornosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/137/2017 uzavrel, že "dobré mravy vyžadujú,
aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ
chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou

o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími
stavebníkmi,ktorízanimiposkytnutúfinančnúúčasťnavýstavbemajúnadobudnúťpodokončenístavby
do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas so zriadením záložného práva, resp.
aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj
iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť". Za danej situácie odvolací súd z obsahu čestného vyhlásenia

vychádzať nemohol, ako týmto vyhlásením nerozporované potom ostalo tvrdenie žalobcov, že úpadca
uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva bez súhlasu menovaných ako ďalších stavebníkov.
61/Zmluvu o zriadení záložného práva ZN XX/XXX/XXXX potom odvolací súd vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon, keď tento svojim obsahom resp. účelom sa prieči dobrým mravom (§ 39, § 3
ods. 1 OZ).

3 . Žalobca v súvislosti s konkurzným konaním 2K/18/2007 uvádza, že žalovaný zaradil majetok
žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu "existencie" záložného práva k
majetku žalobcu, ktorý uviedol tzv. záložný veriteľ (O. F. G./I. J. E. G.) vo svojich prihláškach pohľadávky.
Predmetom tohto konania je žaloba podľa ust. § 32 odst. 6 ZoKR, ktorou sa žalobca domáha určenia

právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia správcom popretých pohľadávok. Z citovaného
ustanovenia ZoKR vyplýva, že veriteľ môže podať dôvodne určovaciu žalobu len v takom rozsahu, v
akom bola jeho prihlásená pohľadávka správcom popretá. Žalobca žalobou žiada, aby konkurzný súd
určil, že prvá pohľadávka titulom ušlého zisku je čo do právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky
zistená a nesporná. Ďalej žalobca žalobou žiada o určenie, že druhá pohľadávka titulom náhrady škody

je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky je čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj
výšky prihlásenej pohľadávky, zistená a nesporná a žalobca ohľadom tretej pohľadávky titulom náhrady
škody žiada, aby konkurzný súd určil, že pri splnení podmienky vzniku pohľadávky je čo do podmienky,
právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. Žalobca v excindačnom konaní
vedenom pod sp.zn. 27Cbi/107/2008-555, zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu,

Zámocká spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022,
oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa I. J. E., G.,
Bratislava, pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva z
dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy.

4. V ďalšom konaní, vedenom na návrh SKP, rozhodol dovolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo dňa 19.12.2023 sp.zn. 5Obdo/29/20224 tak, že odmietol dovolanie SKP, ktorý sa žalobou
v konaní vedenom na tunajšom súde domáhal určenia neúčinnosti Dohody o zmene dispozičnéhousporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte
"FunkčnýcelokIV/1-V"naZámockejulicivBratislavezodňa10.10.2006(ďalejtiež"Dohoda"),uzavretej
medzi úpadcom a žalovanými/vlastníkmi (pozn.: žalobca ako žalovaný pod por.č. 16), voči konkurzným

veriteľom a vydania bytov a nebytových priestorov do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného B. F.,
G. (aktuálne I. J. E., G., H. H. P. XX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX; Q. O. "I., G."), alternatívne v prípade,
že dôjde k zrušeniu rozhodnutia stavebného úradu (rozhodnutie č. SU - 2004, 05, 06, 07/29209, 75464
- H/167-Bu) a následne správa katastra pre hlavné mesto Bratislava vykoná na LV. č. XXXX príslušné
zmeny, sa SKP domáhal vydania nehnuteľností do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného B. F.,

G..SKPodôvodnilžalobutým,žedňa10.10.2006bolamedziúpadcomavlastníkmiuzatvorenáDohoda,
predmetom ktorej bolo nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam
bytového domu a úprava práv k pozemku zastavanému stavbou bytového domu, pričom v zmysle čl. II.
a III. bod 4 Dohody, vlastníctvo vznikne na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra
o povolení vlastníckych práv. Na základe Dohody ako právneho titulu, správa katastra dňa 20.10.2006
povolila v prospech úpadcu a žalovaných vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a nebytovým

priestorom, čím nastali účinky Dohody ako právneho úkonu, ktorému SKP odporuje. V tejto súvislosti
SKP argumentoval, že Dohoda je bezodplatným úkonom, nakoľko z nej nevyplýva žiadne primerané
protiplnenie zo strany vlastníkov/žalovaných. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdna exekútorka
JUDr.AlenaSzalayovávydaladňa10.07.2006upovedomenieozačatíexekúciepredajomnehnuteľností
na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a pozemky parc. č. 835/47, č. 835/48, z čoho vyplýva, že

exekúcia začala pred uzatvorením Dohody a keďže táto skutočnosť bola poznamenaná na LV č. XXXX,
vlastníci/žalovaní museli vedieť o obmedzení dispozičného práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti,
a teda im musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. SKP poukázal na ust. § 58, § 60
a § 63 ods. 1 ZoKR a zhrnul, že prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaných (t.j. aj žalobcu
v tomto konaní) bez primeraného protiplnenia, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, pričom tieto

pohľadávky existovali v čase uzatvorenia Dohody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dňa
10.07.2006 vydala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností na rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. 835/47 a pozemkov parc. č. 835/47, č.
835/48, evidovaných na LV č. XXXX, že dňa 10.10.2006 došlo medzi úpadcom a žalovanými k uzavretiu
Dohody, ako aj, že v rozhodnutí č. k. 8C/14/2007 - 2422 (z 15.06.2015; pozn. najvyššieho súdu) Okresný

súd Bratislava I konštatoval, že samotná Dohoda nebola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ako
je to zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností.

5. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 26 Cbi/4/2012-611 z 31.01.20195, ktorým žalobu SKP
zamietol, považoval za nesporné, že Dohoda síce je zapísaná v katastri nehnuteľností ako právny titul

nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom, avšak s prihliadnutím
na obsah Dohody dospel k záveru, že jej predmetom nebol prevod vlastníckeho práva úpadcu k bytom
a nebytovým priestorom na žalovaných, ale len zosúladenie vzniknutého (už existujúceho) stavu, keď
v priebehu výstavby predmetnej nehnuteľnosti došlo k zmene dispozičného riešenia niektorých bytov a
nebytových priestorov. Okresný súd konštatoval, že Dohodou úpadca síce previedol vlastnícke právo k

pozemkom, na ktorých bola stavba rozostavaná (čl. IV bod 1. Dohody), ale prevod pozemkov nebol s
poukazom na čl. IV bod 2. Dohody bezodplatný, keďže kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku
a kúpna cena pozemkov je súčasťou ceny jednotlivých bytov a nebytových priestorov, ktorú účastníci
zmlúv uhradili/uhradia v zmysle platobných podmienok dohodnutých v konkrétnych zmluvách. Ďalej súd
prvej inštancie zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k bytom bol uskutočnený samostatnými právnymi

úkonmi, pričom konkretizoval, že Dohoda na str. 9 až 13 a v čl. IV bod 2. poukazuje na samostatné
právne úkony u každého jedného účastníka, na základe ktorých jednotliví účastníci nadobudli či už právo
stavebníka bytu alebo nebytového priestoru, alebo mali v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k
bytom a nebytovým priestorom (zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv). Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že predmetom Dohody nebol prevod vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom z úpadcu na

žalovaných, nakoľko bol uskutočnený inými, samostatnými právnymi úkonmi. Preto uzavretím Dohody
úpadca neporušil zákaz obsiahnutý v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. Týmto
úkonom teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov - a to ani v časti prevodu pozemkov,
nakoľko ani tento prevod svojou povahou nebol bezodplatný. Súd prvej inštancie taktiež uzavrel, že v
tomto konaní neriešil otázku vlastníctva žalovaných, t.j. čo je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho

práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či
Dohoda je platným právnym úkonom vo vzťahu k upovedomeniu o začatí exekúcie a ak áno, či jej
uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom v zmysle vyššie
uvedených zistení, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Dohoda nie je úkonom neplatným a následne aniukracujúcim. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného skutkového stavu, konania SKP a
z jeho vyjadrení v konkurznom konaní, bolo jednoznačne preukázané, že vlastníci nenadobudli byty a
nebytové priestory bezodplatne, a to s poukazom na vyjadrenie SKP zo dňa 09.11.2016 prednesenom

v konaní sp. zn. 2K/18/2007, ako aj s poukazom na žaloby SKP voči vlastníkom o zaplatenie, vedené
na okresnom súde pod sp. zn. 12Cbi/5/2009, 12C/95/2009, 13Cbi/5/2009, 16C/74/2009, 17C/97/2009,
8Cbi/5/2009, 16Cbi/5/2009, 61Cbi/5/2009, 20Cbi/5/2009, 10Cbi/6/2009, 7Cbi/5/2009, 14Cbi/5/2009, v
ktorých SKP uplatňuje voči vlastníkom/žalovaným právo na zaplatenie/doplatenie kúpnych cien za
byty/nebytové priestory, pričom v žalobách poukazuje práve na Čl. III bod 2 Dohody, odkazujúci na

samostatné zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovanými. Na odvolanie SKP Krajský súd v Banskej
Bystrici (ďalej aj "odvolací súd") rozsudkom č. k. 41CoKR/12/2020 - 849 zo dňa 27.05.20216 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. SKP v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na
spravodlivý proces, keďže rozhodnutie riadne neodôvodnil (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ako
aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu, podal SKP
dovolanie o ktorom dovolací súdu rozhodol tak, že dovolanie SKP odmietol (bod 11. tohto vyjadrenia).

6. Žalobca berie svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká
spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022, oznámil

vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa I. J. E., G., Bratislava,
pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015 -4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej
neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje
vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný súvisiaci nárok

na náhradu škody, z ktorého dôvodu navrhuje, aby súd konanie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil
a stranám podľa ust. § 257 CSP nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného
zreteľa nie sú špecifikované zákonom a ich kvalifikovanie a samotný výklad je ponechaný na súdny
výklad a prax. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP musí byť daná výnimočnosť, ktorá môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré

viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na uvedené, existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobca odôvodňuje aj v nadväznosti na určení neexistencie
záložného práva tým, že:
-uznesením Okresný súd Banská Bystrica č.k. 26Cbi/27/2008-373 zo dňa 05.11.2010 rozhodol, že
prerušuje konanie v časti určenia pohľadávky vo výške 588 946,43 Eur až do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 8C/14/2007,keď svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že:
"V obdobných veciach vedených na tunajšom súde napr. pod sp. zn. 26Cbi 25/2008, 26Cbi 21/2008,
26Cbi 16/2008, 26Cbi 29/2008, 26Cbi 23/2008 súd taktiež rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľov
na prerušenie konania a kedy na odvolanie žalobcov v týchto súdnych konaniach odvolací súd, t.j.

Krajský súd v Banskej Bystrici zhodne rozhodol vo všetkých obdobných veciach tak, že uznesenie
Okresného súdu časti, ktorým súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania ohľadom určenia
prvých dvoch pohľadávok potvrdil, avšak v časti určenia pravosti poslednej pohľadávky, ktorá bola
vo všetkých obdobných konaniach žalobcami zažalovaná z titulu náhrady škody ako podmienená
pohľadávka, kedy ako podmienku vzniku pohľadávky navrhovatelia uvádzajú zahrnutie majetku do

konkurznej podstaty, odvolací súd v tejto časti konania o určenie pravosti pohľadávky prerušil a to až do
právoplatného skončenia príslušných konaní vedených Okresnom súde Bratislava I. Odvolací súd svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. považuje za vhodné
i keď nie je obligatórne, pretože prebieha samostatné súdne konanie, v ktorom sa rieši platnosť záložnej
zmluvy a vyriešenie tejto otázky môže mať význam pre rozhodnutie konkurzného súdu. Prerušením

konania sa však predíde tomu, aby nedošlo k inému právnemu záveru o tej istej právnej otázke ako v
inomsúdnomkonaní,čobybolovrozporespožiadavkouprávnejistotyúčastníkovkonania. Vzhľadomk
tomu,ževovšetkýchobdobnýchveciachvedenýchnatunajšomsúde,vktorýchsažalobcoviadomáhajú
určenia pravosti svojich prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní na základe rovnakých právnych
skutočností,odvolacísúdvčastiurčeniatretejpohľadávkyztitulunáhradyškodykonanieprerušil,dospel

súd k záveru, že pokiaľ sa v predmetnej veci jedná o nároky uplatnené na základe zhodných skutkových
okolností a kedy v zmysle záverov odvolacieho súdu je vhodné konanie v tejto časti uplatneného nároku
konanie prerušiť, súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ako
aj s poukazom na rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných konaniach toto konanie v časti určeniapohľadávky vo výške 588 946,43 Eur prerušil a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C 14/2007." V tejto súvislosti žalobca poukazuje na možné
speňažovanie majetku žalovaným s odkazom na konanie žalovaného, ktorý v roku 2008 vyzval žalobcu

podľa ust. § 79 ods. 1 ZoKR (ďalej ako "predžalobná výzva"), aby v lehote do 30 dní od doručenia
výzvy zaplatil k rukám správcu zabezpečenú pohľadávku vo výške 287.191.254,18 Sk (ďalej tiež ako
"zabezpečená pohľadávka") s príslušenstvom s upozornením, že pre prípad nezaplatenia pohľadávky
v zákonnej lehote uvedenej v predžalobnej výzve, pristúpi k zápisu nehnuteľností do súpisu oddelenej
podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa. Žalovaný ako SKP pritom podaním zo dňa 15.4.20087

žiadal registráciu záložného práva, ktoré následne súd určil ako neexistujúce/neplatné. V období po
podaní žaloby tak odvolací súd rozhodol o určení neexistencie záložného práva, z dôvodu absolútnej
neplatnosti Záložnej zmluvy podľa ust. § 3 a 39 Občianskeho zákonníka. Ďalším rozhodnutím súdu
bola zamietnutá žaloba SKP o určení neúčinnosti Dohody a dovolací súd odmietol dovolanie SKP, čo
v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu pred prvým pojednávaním. Žalovaný
zaradil majetok žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu "existencie"

záložného práva na majetok žalobcu. Záložné právo si uplatnil tzv. záložný veriteľ (t.j. F. G./I. J. E. G.) vo
svojich prihláškach pohľadávky. Záložný veriteľ pritom disponuje svojim vlastným právnym oddelením
a ako záložný veriteľ určuje podmienky uzavretia záložných zmlúv a súčasne určuje podmienky, za
akých poskytuje úverové prostriedky. Žalobca nebol ani zmluvnou stranou záložnej zmluvy a nebol
ani úverovým dlžníkom, pritom predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca uspokojuje svoje bytové

potreby. S poukazom na uvedené, za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces
konkurzného konania 2K/18/2007, ktorého účelom bolo speňaženie majetku žalobcu a ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastnícke právo žalobcu bolo porušované, s čím súvisia
žalobcom uplatnené vlastnícke a majetkové práva, uplatnené nároky na náhradu škody od vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého

bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej aj všeobecnej podstaty zabezpečeného veriteľa (I.
G.). Majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. V prípade
nepreukázania neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu
speňažený, z ktorého dôvodu sa žalobca v konaní snažil brániť svoje prípadné peňažné (majetkové)
práva a nároky na náhradu škody súvisiace so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného

práva. Žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, nakoľko nebol oprávnený so svojim
majetkom po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať. Súdy rozhodli o neexistencie záložného práva
zabezpečeného B. I. G. na majetku žalobcu a na základe tejto právnej skutočnosti bol majetok žalobcu
vylúčený z oddelenej podstaty zabezpečeného B. I. G., čím zanikla hrozba výkonu záložného práva a
speňaženia majetku žalobcu a s tým súvisiaca finančná ujma žalobcu. Rovnako rozhodnutia, ktorými

bolazamietnutážalobaSKPourčenieneúčinnostiDohodyozmenedispozičnéhousporiadaniaaprevod
rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte "Funkčný celok IV/1 - V"
na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006, v ktorom SKP namietal vlastnícke právo žalobcu, sú
dôvodom späťvzatia žaloby v celom rozsahu späť. Uvedené konania majú priamy súvis s konaním o
určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok. Žalobca nadobudol svoje vlastnícke právo zákonným

spôsobom, konal podľa pokynov úpadcu, ktorý určoval podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcu, ktoré bolo zaťažené záložným právom, o ktorom žalobca nemal vedomosť, pričom mu úpadca
neposkytol z dôvodu právnych vád žiadnu zľavu z kúpnej ceny. Konkurz zasiahol nielen do majetkových,
ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko predmetom zálohu bol byt vo vlastníctve žalobcu,
ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho rodiny, preto za dôvod hodný osobitného zreteľa

žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej
podstatyastýmsúvisiacesúdnekonania,ktorémuselžalobcanedobrovoľneabezvlastnéhoiniciovania
absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho
bývania. Žalobca týmto podľa ust. § 144 a nasl. CSP, berie svoj žalobný návrh o určenie dobromyseľne
prihlásených pohľadávok v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním a navrhuje, aby okresný súd

konanie vedené pod sp. zn. 26Cbi/25/2008 zastavil a podľa ust. § 257 CSP žiadnej sporovej strane
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný podaním zo dňa 29.01.2025 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. Zároveň však zastáva
názor, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky prípustnosti aplikácie ust. § 257 CSP.

Žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil tri nezabezpečené pohľadávky, a to:
-pohľadávku číslo 1 v celkovej sume 5.927.672,00 SK (196.762,66 EUR), ktorej právnym dôvodom
vzniku mal byť ušlý zisk, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe
tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1, 2 a 3;-podmienenú pohľadávku číslo 2 v celkovej sume 4.052.761,00 SK (134.527,02 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,

2 a 3;
-podmienenú pohľadávku číslo 3 v celkovej sume 17.742.600,00 SK (588.946,43 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,
2 a 3.

Pohľadávky žalobcu boli v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu popreté prvým správcom úpadcu,
pričom v rámci vykonania úkonu popretia bola (i) pohľadávka číslo 1 popretá čo do právneho dôvodu
vzniku, výšky a vymáhateľnosti; (ii) pohľadávka číslo 2 popretá čo do právneho dôvodu vzniku; a
(iii) pohľadávka číslo 3 popretá čo do právneho dôvodu vzniku a výšky v celom rozsahu. Berúc
na zreteľ odôvodnenie popretia jednotlivých pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu možno
konštatovať, že žalobca k prihláške pohľadávky číslo 1 nepriložil dokumenty preukazujúce vznik tejto

pohľadávky, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť ušlý zisk na nájomnom. Prvý správca úpadcu
nemal pri preskúmaní pohľadávky za preukázaný vznik ušlého zisku, pričom žalobca vznik ušlého zisku
nepreukázal ani v Súdnom konaní a s ohľadom na ním vykonané späťvzatie žaloby viac preukázanie
vzniku pohľadávky žalobcu ani nemožno rozumne predpokladať. Ušlý zisk je vo svojej podstate ujmou
spočívajúcou v tom, že na strane poškodenej osoby nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu

majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavuje
zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí
pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej

udalosti)1. Rovnako v právnej doktríne prevláda právny názor, že dôkaz o existencii ušlého zisku musí
byť jednoznačný a nemožno ho vystavať len na špekulatívnej úvahe alebo domnienkach. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade, ak by bol byt v jeho vlastníctve zo strany úpadcu
dokončený v stanovenej lehote, žalobca by tento s určitosťou prenajal od 01.09.2003 za obvyklé
nájomné. Pohľadávka číslo 1 nevyplýva z preukázateľnej skutočnosti, ale len z hypotéz a domnienok

žalobcu. Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 2, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa
žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil výkonom záložného práva zo strany zabezpečeného
veriteľa I. J. E., G. (C. F., G.), H. H. P. XX, XXX XX E., H. N., F.: XX XXX XXX (Q. G. R. G. "I.")
bezpochyby postupoval nesprávne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne
údaje, nakoľko možno jednoznačne konštatovať, že podmienka vzniku pohľadávky číslo 2, tak ako je

formulovaná v prihláške pohľadávky číslo 2 nemôže vzniknúť, keďže ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
začatia konkurzného konania voči úpadcovi (ďalej aj len ako "ZKR") vylučujú akúkoľvek možnosť výkonu
záložného práva inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca pri uplatnení pohľadávky
číslo 3, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil

zápisom jeho majetku do súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu opätovne
nepostupoval správne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko
je zrejmé že zápisom majetku žalobcu do súpisu majetku v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
nevznikne a ani nemôže vzniknúť škoda. Otáznou je aj správnosť špecifikácie právneho dôvodu
vzniku predmetnej pohľadávky, ktorú by bolo možné za predpokladu speňaženia majetku žalobcu ako

majetku tretej osoby zabezpečujúceho pohľadávky úpadcu, kvalifikovať ako regresný nárok a nie ako
škodu, nakoľko vznik škody možno predpokladať len v prípade porušenia povinnosti, majetkového
úbytku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a majetkovým úbytkom. Na základe
uvedeného tak možno konštatovať nesprávnosť údajov uvedených žalobcom v prihláške pohľadávky
číslo 3 v rozsahu formulácie právneho dôvodu vzniku a tiež v rozsahu formulácie podmienky vzniku

predmetnej pohľadávky.

8. Žalovaný súčasne podporne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 10.10.2009, sp. zn.: 25CoKR/35/2009 (ďalej aj len ako "Uznesenie KSBB") vydané v obdobnej
právnej veci o určenie popretých pohľadávok s rovnakým právnym dôvodom vzniku ako v prípade

pohľadávok žalobcu, v odôvodnení ktorého súd vyslovil nasledovný právny názor "Odvolací súd ohľadne
druhej pohľadávky poukazuje na § 48 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého zabezpečovacie právo vzťahujúce
sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona.
Pokiaľ by sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza do úvahy počas konkurzného konania výkonzáložného práva samotným záložným veriteľom, ale len speňažením zálohu správcom konkurznej
podstaty. Z tohto pohľadu je právne irelevantné, ako skončí konanie ohľadne platnosti záložnej zmluvy.
[...] Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného majetku), ktorá môže

podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie
majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným
spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty, znamená, že správca je oprávnený a
povinný speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného
práva k spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by

pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojovaná zo zálohu záložcu, ktorý nie je obligačný dlžník,
teda úpadca, môže záložca za to požadovať náhradu". Uvedený právny názor vyslovený Krajským
súdom v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia KSBB podporuje tvrdenia žalovaného o nesprávnosti
údajov uvedených žalobcom v jeho prihláškach pohľadávok. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno
konštatovať, že žalobca si prostredníctvom prihlášok pohľadávok uplatnil v konkurze vyhlásenom na
majetok úpadcu, pohľadávky, ktorých vznik jednak žiadnym spôsobom nepreukázal (pohľadávka číslo

1) a tiež pohľadávky, ktorých vznik nebolo možné ani len rozumne predpokladať, respektíve možnosť
ich vzniku vylučovala priamo právna norma (pohľadávka číslo 2 a 3) a napriek zjavne dôvodnému
popretiu týchto pohľadávok zo strany prvého správcu úpadcu, ďalej inicioval Súdne konanie a až po
tom, ako boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutí v iných súdnych konaniach,
nesúvisiacich so Súdnym konaním, vylúčené zo súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na

majetok úpadcu, žalobca pristúpil k vykonaniu späťvzatia žaloby, ktorou Súdne konanie inicioval, pričom
sa naviac domáha aplikácie ust. § 257 CSP na základe tvrdení, že v Súdnom konaní bránil svoj majetok
a jeho vlastnícke právo malo byť porušované. Žalovaný v kontexte uvedeného poukazuje na skutočnosť,
že prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva tretej osoby, ktorej majetok bol zapísaný do súpisu
majetku v konkurze, je tzv. vylučovacia žaloba, ktorou sa iniciuje súdne konanie o vylúčenie veci zo

súpisu majetku (excindačné súdne konanie) a nie prihláška pohľadávky, ktorou sa uplatňujú majetkové
práva veriteľov úpadcu. Žalobca takýto inštitút ochrany svojho vlastníckeho práva využil a na základe
ním podanej žaloby bolo na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 27Cbi/107/2008
vedené súdne konanie o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na
majetok úpadcu. Tvrdenie žalobcu uvedené v Späťvzatí žalobného návrhu, v zmysle ktorého mal

žalobca v Súdnom konaní chrániť svoj majetok a svoje vlastnícke právo sú nie len nesprávne, ale
vyznievajúnanajvýšúčelovoatendenčne,nakoľkoŽalobcaprihlásenímsvojichpohľadávokdokonkurzu
vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním Súdneho konania uplatňoval svoje majetkové
právo v podobe nároku na náhradu škody a predmetom Súdneho konania nebola ochrana vlastníckeho
práva žalobcu k ním vlastneným nehnuteľnostiam pôvodne zaťaženým záložným právom svedčiacim v

prospech I.. Naviac ako uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia KSBB "podanie
žaloby o určenie pohľadávky nesie veriteľovi vznik rizika na sankciu podľa § 30 ZKR". Žalovaný
v kontexte vyššie uvedeného poukazuje aj na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
02.10.2024 číslo konania: 26Cbi/29/2008-489 (ďalej aj len ako "Uznesenie OSBB"), vydané v súdnom
konaní o určenie popretých pohľadávok obdobnom Súdnemu konaniu, v ktorého odôvodnení Okresný

súd Banská Bystrica na základe takmer totožnej argumentácie žalobcu a totožných dôvodov popretia
pohľadávok uviedol "[v] súdnom konaní neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo možné aplikovať právnu normu vyjadrenú v ust. § 257 CSP, a to obzvlášť s ohľadom na dôvody
popretia pohľadávok žalobcu, právnu argumentáciu žalovaného a právny názor vyslovený v uznesení
KSBB s ohľadom na ktoré nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v súdnom konaní". Žalobca

ďalej poukazuje na bod 10 odôvodnenia Uznesenia OSBB, v ktorom sa Okresný súd Banská Bystrica
náležite vysporiadal s naplnením predpokladov aplikovania ust. § 257 CSP a vyslovil právne názory,
ktoré sú podľa názoru žalovaného aplikovateľné aj v Súdnom konaní nakoľko vychádzajú takmer z
identického skutkového a právneho stavu (Obdobný právny názor bol vyslovený v Uznesení Okresného
súdu Banská Bystrica zo 04.12.2024 č. k: 27Cbi/29/2008-505, v Uznesení Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k.: 27Cbi/15/2008-559 a v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 05.12.2024 č. k.: 27Cbi/16/2008-620). Žalovaný ďalej pre úplnosť uvádza, že Uznesením OSBB
nebol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania len z toho dôvodu, že v danom
súdnom konaní nebol žalovaný právne zastúpený. Žalovaný sumarizujúc doposiaľ uvedené skutočnosti,
z ktorých je zrejmé, že (a) pohľadávka číslo 1 z právneho hľadiska síce mohla vzniknúť, avšak žalobca jej

vznik v Súdnom konaní nepreukázal, naproti tomu pohľadávky číslo 2 a 3 s ohľadom na údaje uvedené
žalobcom v ich prihláškach celkom zrejme nevzniknú a ich prihlásením do konkurzu vyhláseného na
majetok úpadcu zjavne došlo k nedôvodnému uplatneniu práva; (b) prihlásením pohľadávok žalobcu
do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním Súdneho konania žalobcauplatňoval svoje majetkové práva a takéto konanie nemalo a ani nemohlo mať súvis s ochranou jeho
vlastníckeho práva, ktorej ochrany sa účinne domáhal v inom súdnom konaní; (c) žalobca späťvzatím
žaloby zavinil zastavenie Súdneho konania a súčasne vykonanie späťvzatia žaloby nebolo vyvolané

konaním žalovaného, zastáva názor, že v Súdnom konaní neboli splnené predpoklady umožňujúce
aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný s ohľadom na obsah Späťvzatia žalobného návrhu pre úplnosť
uvádza, že výsledok súdneho konania o určenie neexistencie záložného práva vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn.: 8C/14/2007 a ani výsledok súdneho konania o určenie neúčinnosti
právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Banská bystrica pod sp. zn.: 26Cbi/4/2012 nemá vplyv

na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní a podaní prihlášok jeho pohľadávok, a to
najmä s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu, ktoré nesúvisia
s predmetnými súdnymi konaniami. Žalovaný súčasne uplatnil nárok na uloženie pokuty žalobcovi v
zmysle ust. § 30 ods. 1 a 2 ZKR v rozhodnom znení vo výške vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých
pohľadávok 920.236,11 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia
konania Súdneho konania, ktorá bude príjmom všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok

úpadcu. Na základe doposiaľ uvedeného Žalobca navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica rozhodol
o návrhu žalovaného na uloženie pokuty podľa ust. § 30 ZKR, Súdne konanie zastavil a žalovanému
priznal náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.

9. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Čo sa týka náhrady trov konania, súd nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Dôvodom
späťvzatia žaloby bolo vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
I. J. E., G., s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.:
5Co/430/2015-4088,ktorýmurčilneexistenciuzáložnéhoprávazdôvoduabsolútnejneplatnostizáložnej
zmluvy, čím zanikla hrozba výkonu záložného práva a speňaženia majetku žalobcu a s tým súvisiaca

finančná ujma žalobcu. Dôvodom späťvzatia žaloby majú byť aj rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá
žaloba SKP o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných
bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte "Funkčný celok IV/1 - V" na Zámockej
ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006, v ktorom správca namietal vlastnícke právo žalobcu, kedy uvedené
konania majú priamy súvis s konaním o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok. Žalobca v

späťvzatí žaloby zdôrazňoval, že sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje vlastnícke
právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný nárok na náhradu škody
súvisiaci so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného práva; predmetom zálohu bol byt, ktorým
žalobca uspokojuje svoje bytové potreby; žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, so
svojim majetkom nebol oprávnený po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať, kedy v konkurze

hrozilo speňaženie jeho majetku - bytu, ktorý zabezpečoval jeho bytové potreby; konkurz zasiahol
nielen do majetkových, ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko predmetom zálohu
bol byt vo vlastníctve žalobcu, ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho rodiny. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku
žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne

a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a majetkových práv, z
dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa preto vidí v
celom procese konkurzného konania 2K/18/2007 a v tom, že jeho vlastnícke právo bolo porušované
od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na
základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (I.

G.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči (ne)zabezpečenému veriteľovi.

12. Predmetom tohto konania boli majetkové nároky žalobcu, z toho prvý uplatnený nárok - nárok
na náhradu ušlého zisku na nájomnom, so záložným právom nesúvisí. Druhé dva nároky, pohľadávka
titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva

záložným veriteľom a pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky
- zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu, síce so záložným právom súvisia, ale s ohľadom
na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v
incidenčnom spore.13. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
súd skúma vo vzťahu k okolnostiam daného súdneho konania, v ktorom o náhrade trov konania

rozhoduje. Je nepochybné, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe
( sp. zn. 27Cbi/107/2008), v ktorom bol v konečnom dôsledku úspešný. Rovnako je nepochybné, že
v prospech žalobcu skončili aj ďalšie súdne konania týkajúce sa majetku žalobcu ( konanie o určenie
neexistencie záložného práva), ako aj konanie vedené správcom voči vlastníkom bytov a nebytových
priestorov o určenie neúčinnosti "Dohody". Pokiaľ aj mal žalobca v úmysle v tomto konaní uplatňovať

svoje majetkové práva a v budúcnosti potenciálne vzniknuté škody na svojom majetku v súvislosti s
hrozbou speňaženia svojho majetku ako zálohu na základe záložného práva, o ktorom bol presvedčený,
že neexistuje, tak v každom prípade platí, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo
a akým spôsobom v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých troch
pohľadávok žalobcu, ako ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí správcom
uplatnil v tomto konaní, bolo uplatnenie majetkových ( a teda nie vlastníckych) práv - náhrady vzniknutej

škodyztituluušléhozisku(1.pohľadávka),aleboškodypotenciálnevbudúcnostivzniknutej,zasplnenia
žalobcom v prihláške uvedených podmienok ( druhá a tretia pohľadávka), kedy v prípade druhej a tretej
pohľadávky s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať
úspech žalobcu v incidenčnom spore. Tak ako uvádzal aj odvolací súd v procesných rozhodnutiach
v obdobných právnych veciach, napr. sp.zn. 25CoKR/35/2009, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa

na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona.
Záložný" B. I., G. ( C. S. F., G. ) preto v konkurze nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže
prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu ako zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, tj. uplatniť
jeho výkon nemôže. Rovnako je možné s poukazom na ust. § 76 ZKR a teda účinky zápisu majetku do
súpisu uzavrieť, že len samotným "zahrnutím majetku do podstaty" škoda nevznikne. V prípade týchto

dvoch pohľadávok sa preto jedná o zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z týchto dôvodov existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom preto v prípade týchto dvoch pohľadávok
nemohla byť daná. V prípade prvej pohľadávky, tj. pohľadávky z titulu ušlého zisku na nájomnom pre
nedokončenie diela v dohodnutom termíne (do 31.08.2003) sa jedná o pohľadávku síce z právneho
hľadiska možnú, to znamená nie zjavne nedôvodnú, ale v štádiu jej prihlásenia nepreukázanú, a kedy

jej dôvodnosť žalobca paradoxne sám popiera a vyvracia v späťvzatí svojej žaloby, v ktorom podaní v
snahevyhnúťsamožnejpovinnostináhradytrovkonaniaprotistrane,poukazujenahrozbynezákonného
speňaženia svojho majetku, ktorý už ale naopak pre tieto účely zabezpečuje jeho bytové potreby, ako aj
jeho rodiny, ako aj na to, že z dôvodu obavy o stratu svojho bývania musel absolvovať súdne konania
súvisiace so zápisom svojho majetku do oddelenej podstaty. Pokiaľ majetok žalobcu zapísaný do súpisu

oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa mal zabezpečovať bytové potreby žalobcu a jeho rodiny,
tak akýkoľvek nárok na náhradu škody ako ušlého zisku na nájomnom logicky neprichádza do úvahy.
Uvedenú argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tejto pohľadávke súd preto považuje za účelovú. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP
zo žalobcom uvádzaných dôvodov. Platí preto, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania ( § 256

ods. 1 CSP) a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd
preto priznal žalovanému právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP) .

14. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalovanému podľa § 30 ods. 1 a 2 ZKR v rozhodnom znení
súd týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.