Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010432
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125010432.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala
Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. D. E. XXX, F. D. G. D. E., t. č. na slobode, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Nt/61/2025 zo dňa 22. septembra 2025, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 21. januára 2026 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19. marca 2025 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, podaná prostredníctvom obhajcu, o zahladenie jeho odsúdenia v trestnej veci Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/163/2008. Nakoľko ešte neuplynula zákonom stanovená doba pre

zahladenie predmetného odsúdenia v zmysle § 92 odsek 1 písm. a) Tr. zákona (t. j. najmenej 10 rokov),
požiadal súd o rozhodnutie o jeho návrhu postupom v zmysle § 92 odsek 3 Tr. zákona.

Okresný súd Trenčín rozhodol uznesením sp. zn. 9Nt/61/2025 zo dňa 22. septembra 2025 tak, že podľa
§ 92 odsek 3 Tr. zákona žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. Svoju sťažnosť aj písomne
zdôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že podľa jeho názoru priestupky na
úseku dopravy sú veľmi špecifické, keď ich výpovedná hodnota je relatívna, nakoľko sú šoféri, ktorí
najazdiazarok5.000kmasúšoféri,ktorínajazdiazarokaj200.000–300.000km,pričomsámodsúdený
patrí do tej druhej skupiny. Pri najazdených 200.000 – 300.000 km ročne je potom pochopiteľne ďaleko
väčšia šanca dopustenia sa priestupku na úseku cestnej dopravy, pričom však spáchanie 14 priestupkov

za 4 roky nemusí nevyhnutne preukazovať, že odsúdený nemá rešpekt k pravidlám cestnej premávky.
Odsúdený je presvedčený, že samotné spáchanie dopravných priestupkov, bez existencie akéhokoľvek
ďalšieho dôvodu, by nemalo byť dôvodom na zamietnutie návrhu na zahladenie odsúdenia, obzvlášť
ak sa spáchaná trestná činnosť charakterovo od nich úplne odlišuje. Na základe vyššie uvedených
skutočností odsúdený navrhol, aby krajský súd jeho sťažnosti vyhovel a zrušil napadnuté uznesenie ako
nezákonné a sám rozhodol vo veci tak, že zahladí jeho odsúdenie.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 22. decembra 2025, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 21. januára
2026 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.Krajský súd predovšetkým konštatuje, že vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k správnemu
právnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na to, aby bolo možné žiadosti
odsúdeného o zahladenie odsúdenia vyhovieť.

Podľa § 92 odsek 1 Tr. zákona môže súd zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo
odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej a) desať
rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, c) tri roky,

ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

Podľa § 92 odsek 3 Tr. zákona, ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu, alebo
premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na
žiadosť odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.

Keďže bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 5 rokov, je doba, počas ktorej
je odsúdený povinný viesť riadny život, pre účely zahladenia odsúdenia 10 rokov od výkonu trestu
odňatia slobody. V tomto prípade však odsúdený podal žiadosť o zahladenie odsúdenia pred uplynutím
desaťročnej lehoty potrebnej na zahladenie odsúdenia v zmysle § 92 odsek 1 Tr. zákona. Ustanovenie
§ 92 odsek 3 Tr. zákona síce umožňuje odsúdenému podať žiadosť o zahladenie odsúdenia aj skôr

ako v lehote uvedenej v § 92 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, avšak musia byť u neho splnené výnimočné
okolnosti v podobe vzorného správania, aby bolo preukázané, že sa napravil. Za vzorné správanie
nemožno považovať iba obvyklý, riadny život páchateľa, ale jeho činy musia byť takého charakteru,
ktoré sa vymykajú obvyklému správaniu a svojou kvalitou prekračujú obvyklý a riadny spôsob života.
Za vedenie obvyklého, riadneho života je potrebné považovať to, že odsúdená osoba dodržiava právny

poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, riadne si plní všetky svoje povinnosti voči štátu, rodine,
nezneužíva svoje práva voči iným spoluobčanom, nenarúša občianske spolužitie vo svojom bydlisku
ani v práci.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd správne a podrobne v odôvodnení napadnutého uznesenia

vysvetlil zákonne súladným spôsobom svoje rozhodnutie a presvedčivo ho odôvodnil. Z vykonaného
dokazovania ani krajský súd u odsúdeného nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali
aplikáciu § 92 odsek 3 Tr. zákona. V tejto súvislosti krajskému súdu neunikol pozornosti fakt, že hoci sa
odsúdený po podmienečnom prepustení začlenil späť do spoločenského života vo svojom najbližšom
okolí, pokračuje v pracovnej činnosti pre rodinnú firmu a podporuje miestne spolky (telovýchovnú

jednotu, klub dôchodcov a folklórnu skupinu), avšak uvedené skutočnosti sú bežného charakteru, ktoré
sa nevymykajú obvyklému riadnemu životu. Čo však odsúdený už nespĺňa je podmienka vedenia života,
ktorý kvalitatívne prevyšuje vedenie obvyklého, riadneho života, pretože počas v súčasnosti plynúcej
minimálnej 10 ročnej doby (od 16.10.2017 do 16.10.2027) opakovane spáchal priestupky na úseku
cestnej dopravy, menovite až 14, z toho 3 priestupky boli podľa krajského súdu vážnejšieho charakteru,

čo vyplýva aj z uložených pokút vo výške 100 eur a viac. Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver,
že odsúdený nespĺňa základnú podmienku, pretože nepreukázal svojím vzorným správaním nápravu,
keďže sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, teda opakovane spáchal priestupky na úseku
cestnej dopravy. Síce sa tieto priestupky charakterovo odlišujú od trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný
vinným v pôvodnej trestnej veci, avšak súčasne preukazujú, že odsúdený nemá rešpekt k pravidlám

cestnej dopravy, ktoré opakovane porušuje. Krajský súd záverom uvádza, že v danom prípade teda nie
sú dané také výnimočné okolnosti, ktoré by zodpovedali inštitútu upravenému v § 92 odsek 3 Tr. zákona,
teda napĺňali definíciu pojmu vzorné správanie.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno

posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na
ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa
s nimi bezvýhradne stotožňuje.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.