Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010138
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125010138.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1,
odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona,
o odvolaniach obžalovaného a prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra proti rozsudku Okresného súdu
Nitra z 02.12.2025 sp. zn. 38T/9/2025 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24.02.2026 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušuje napadnutý

rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. XXX/XX,

toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra

j e v i n n ý , ž e

minimálne od mesiaca E. XXXX do mesiaca F. XXXX si zadovažoval drogu zvanú pervitín, ktorej účinnou
látkou je metamfetamín, ktorú prechovával u seba a na iných miestach, na ktorých sa zdržiaval a
túto za účelom získania finančného prospechu ďalej predával ako aj poskytoval bezodplatne takým

spôsobom, že pervitín balil do papierových skladačiek a predával ich v menších množstvách v meste
C., obvykle za sumu 10,- eur minimálne piatim osobám, a to G. H. poskytol začiatkom roka 2024 za
cestu ako protislužbu dva až tri krát pervitín, I. J. poskytol bezodplatne pervitín v priebehu roku 2024,
K. A. predal v rôznych množstvách celkom sedemkrát za sumu 10,- eur za dávku, A. G. jedenkrát
ponúkol pervitín zadarmo a jedenkrát mu predal za 10,- eur a L. E. dal bezodplatne pervitín za odvoz,
pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.

skupiny psychotropných látok a na jeho držbu je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva, ktorým
nedisponoval,

t e d a

neoprávnene obchodoval so psychotropnou látkou v nepatrnom množstve a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,t ý m s p á c h a l

zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon).

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

Trestného zákona, zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona,
§ 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 54 (päťdesiatštyri) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona ruší výroky o trestoch uložených obžalovanému
- trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/121/2024 zo dňa 02.06.2025, právoplatným dňa
11.06.2025,
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 38T/19/2024 zo dňa 20.12.2024, právoplatným dňa

20.12.2024,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX zamieta,
pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173

ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. účinného od 06.08.2025
(ďalej len Trestný zákon) na tom skutkovom základe, že

od XX.X.XXXX do dňa XX.X.XXXX si neoprávnene zadovažoval bližšie nezistené množstvo drogy
zvanej pervitín, ktorej účinnou látkou je metamfetamín, ktoré prechovával u seba a na iných miestach, na

ktorých sa zdržiaval a túto za účelom získania finančného prospechu ďalej predával, ako aj poskytoval
bezodplatne takým spôsobom, že pervitín balil do papierových skladačiek a predával ich v menších
množstvách a to najmä v meste C., obvykle za sumu 10,- eur minimálne piatim osobám: G. H. poskytol
začiatkom roka 2024 za cestu ako protislužbu dva až tri krát pervitín, I. J. poskytol bezodplatne pervitín v
priebehu roku 2024, K. A. predal v rôznych množstvách celkom sedemkrát v sume 10,- eur za dávku, A.

G. jedenkrát ponúkol pervitín zadarmo a jedenkrát mu predal za 10,- eur a L. E. dal bezodplatne pervitín
za odvoz, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok a na jeho držbu je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva,
ktorým nedisponoval.Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. účinného od 6.8.2025, za nezistenej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 Tr. zák., zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 54 (päťdesiatštyri) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 0T/121/2024 zo dňa 2.6.2026 (správne malo byť 02.06.2025), doručeným
odsúdenému dňa 2.6.2025, právoplatným dňa 11.6.2025 a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.

38T/19/2024, zo dňa 20.12.2024, právoplatným dňa 20.12.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie obžalovaný v časti výrokov o vine,
treste ako aj konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. V zákonom určenej lehote podala

odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len prokurátorka) proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania poukázal na skutkový stav ustálený súdom I. stupňa, ktorý sa podľa
jeho názoru opiera len o domnienky. Namietal, že žiaden svedok, listiny ani ITP nepreukazuje, že by

si niekde zaobstaral pervitín. Dátum 11.05.2023 je vymyslený, ani v obžalobe nie je uvedený, kde je
uvedené „minimálne od začiatku roka 2023 si mal zadovažovať pervitín“. Tento u neho nebol zaistený,
len sa predpokladá, že sa mohlo jednať o pervitín. Svedkovia nedokázali popísať, či sa jednalo o pervitín,
alebo metylsulfón, nakoľko nemal na nich účinok. Svedok G. H. nebol uvedený v obžalobe. Na súde
odmietol vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil trestné stíhanie. Na naliehanie prokurátora sa čítala

výpoveď z prípravného konania. Svedok uviedol, že 2 alebo 3-krát dostal od neho údajný pervitín,
prášok bielej farby. Keď mal v minulosti pervitín, bol lepší. Svedok L. E. na pojednávaní vypovedal, že
od neho nekúpil žiadnu omamnú alebo psychotropnú látku. Pri čítaní výpovede z prípravného konania
pripustil, že od neho jedenkrát dostal prášok bielej farby, ktorý šňupol do nosa. Nevedel, či sa jedná
o pervitín, alebo rozdrvené lieky. Po užití mu bilo srdce. Neplatil mu za to, ani nepočul, že by predal drogu

iným osobám. Svedkyňa K. A. vypovedala, že si od neho nezabezpečovala omamné látky. Čítala sa jej
výpoveď z prípravného konania, podľa ktorej po požití cítila trochu energie, bolo to nič moc. Zháňala
pervitín, nevie, či to bol pervitín alebo kĺbová výživa. Nevie, či látka zabezpečená A. G. bol pervitín.
Svedkyňa uviedla, že nečítala svoju výpoveď z prípravného konania, i keď ju podpísala. Policajti na ňu
robili psychický nátlak. Svedok I. J. vo výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola čítaná uviedol, že spolu

s ním si dali po čiare asi pervitínu. Nezaplatil za to, nevie, či to bol pervitín. Myslel si, že to bolo ono.
Pri jeho výsluchu nebola nezúčastnená osoba. Svedok A. G. vypovedal, že nevie, či K. A. mala pervitín
od neho. Bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde nevedel, že by predával pervitín, nebol
toho svedkom. Uviedol, že on mu raz ponúkol a druhýkrát dal jemu 10 eur a spolu si dali zopár šlukov.
Cítil sa normálne. Bol to prášok, nevie, či pervitín. Svedkovia neboli poučení, ako to vyžaduje Trestný

poriadok a Smernica EÚ 2016/1919 z 26.10.2016, ktorá je zakotvená pod č. 17 v zozname preberaných
právne záväzných aktov. Je súčasťou právneho poriadku s účinkom prednosti pred zákonmi Slovenskej
republiky, preto neboli splnené zákonné podmienky na čítanie ich výpovedí podľa § 263 ods. 4 Tr. por.
Argumentoval i zásadou prezumpcie neviny, ktorú súd I. stupňa ignoroval. Nekriticky ustálil obdobie
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, aby bolo vytvorené zdanie po dlhší čas. Z výpovedí nevyplýva

ohraničenie skutku. Závery súdu sú postavené na výpovediach z prípravného konania nezákonne
vykonaných, kde svedkovia sami uviedli možnosť, že sa nejednalo o drogy. Nebol záchyt drogy. Je
ignorovaná novela Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Výpovede svedkov sú plné nejasností,
dohadov, protirečia si. ITP súd vysvetlil bez konfrontácie svedkov s nimi. Pokiaľ ide o splnenie definície
omamnej a psychotropnej látky, táto musí spĺňať definíciu podľa § 2 ods. 1 zák. č. 139/1998 Z.z.

a bez zaistenia konkrétnej látky nie je možné konštatovať, že sa jedná o takú látku. Namietal, že
v skutkovej vete absentuje popis omamnej látky, množstvo, obsah a ustáliť, že išlo o omamnú látku
spôsobilú ovplyvniť psychiku človeka podľa § 130 ods. 5 Tr. zák. Nebolo preukázané, v akej kvalite
bola látka, ktorú mal dať inej osobe a o aké množstvo sa jednalo. Ak by sa súd I. stupňa opieralvýlučneovýpovedezprípravnéhokonania,ktoréboliprečítané,žiadeninýdôkaznieje.Predúčinnosťou
novely Trestného zákona by takéto konanie bolo považované za dílerstvo, no podľa novely po auguste
2024 je to potrebné kvalifikovať ako kúpa pre seba a iného podľa § 135b ods. 1 Tr. zák., teda nie

dílerstvo, ale neoprávnené prechovávanie podľa § 171 Tr. zák. Tiež namietal, že skutková veta je
formulovaná neurčito, je zameniteľná s iným skutkom. Pripomenul zásadu zisťovania skutkového stavu,
o ktorom nie sú pochybnosti, teda tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového
riešenia zodpovedá skutočnosti, musí sa voliť pre obžalovaného najpriaznivejšia, lebo ani vysoký stupeň
podozrenia sám osobe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Vytýkal súdu I. stupňa,

že nahrádzal prácu prokurátora pri prednese obžaloby, čo sa týkalo zmeny ohraničenia skutku a jeho
úpravy. Nebol nestranný, bola narušená rovnosť zbraní podľa § 2 ods. 14 Tr. por., právo na spravodlivý
proces. Čo sa týka páchania trestného činu na viacerých osobách, uviedol, že osoba, ktorá si drogu
kúpi sa samotnou kúpou nestáva osobou poškodenou. Kúpa drogy je úmyselný trestný čin a nemožno
v totožnom právnom vzťahu tú istú osobu považovať za poškodeného aj za páchateľa trestného
činu. Napokon uviedol, že podľa pravidla in dubio pro reo obvinený nie je povinný dokazovať svoju

nevinu. Dokazovanie nepreukázalo, že skutok spáchal, neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej
podstaty. K tomu, aby bolo možné rozhodnúť o vine a treste, je treba, aby reťazec dôkazov, ktorý
nevyvoláva dôvodné pochybnosti. Každý prípad, ktorý vyvoláva sebamenšie dôkazné pochybnosti, musí
byť vyložený v prospech obvineného. Žiadal, aby odvolací súd pre pochybnosti vrátil vec, alebo ho
oslobodil spod obžaloby.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajkyne poukázal na
podanú obžalobu a skutok v nej špecifikovaný, kde súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní dňa
18.03.2025 vyzval prokurátorku, že je potrebné upraviť časové obdobie páchania skutku, nakoľko
obžalovaný bol do 10.05.2023 vo výkone trestu odňatia slobody za iný trestný čin a od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX bol zadržaný, tiež upraviť počet osôb, ktorým mal obžalovaný poskytovať drogu (v skutku
je uvedené 5-tim osobám, pričom vymenované sú 4 osoby), a to pre prípad, ak by obžalovaný mal v
úmysle vyhlásiť, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle ust. § 257 ods. 1
písm. a) Tr. por.
Namietal, že súd koná na základe podanej obžaloby a tzv. napomáhanie prokurátorovi zo strany súdu

je neprípustné. Súd mal obžalobu odmietnuť nielen z dôvodu, že nebol zistený skutkový stav, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, ale aj z dôvodu, že obžaloba nespĺňala náležitosti § 235 Tr. por. Orgány
činné v trestnom konaní ignorovali § 2 ods. 10 Tr. por. Postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por.
predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že sa
skutok stal, vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý

záver, že skutok spáchal obvinený. Tieto podmienky tvoria nevyhnutný základ pre posúdenie, či výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Ak nie je splnená čo i len jedna z nich, prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr.
por.,resp.§244ods.1písm.h)Tr.por.,pretoženiejeprípustné,abyprokurátorprenášalsvojepovinnosti
na súd, zbavoval sa zodpovednosti za rozhodnutie (v štýle „veď už nejako rozhodne súd“) a očakával,

že súd bude konať aj o obžalobe, ktorej predchádzalo masívne porušovanie práv obvineného na
obhajobu, resp. o obžalobe, ktorá nespĺňa obligatórne náležitosti. Úlohou orgánov činných v prípravnom
konaní nesmie byť obviniť konkrétnu osobu „za každú cenu“, realizovať procesné úkony výlučne v
neprospech obvineného, bez odôvodnenia odmietnuť vykonanie dôkazov navrhnutých obvineným,
dôkazy vyhodnotiť účelovo v neprospech obvineného a zbaviť sa zodpovednosti za rozhodnutie tým,

že prokurátor podá obžalobu na súd aj napriek absolútnej dôkaznej núdzi a obvinený sa má následne
brániť až v konaní pred súdom. Takýto výklad je popretím úlohy OČTK v prípravnom konaní a hrubým
porušením ustanovení Trestného poriadku s dôsledkami porušenia práva na obhajobu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/6/2021 zo dňa 04.07.2022, ktorý v
tomto smere uviedol, že „prokurátor je povinný preskúmať, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Tento myšlienkový proces v sebe
imanentne poníma jednak prieskum zákonnosti a správnosti postupu policajta v rámci vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania, no predovšetkým skúmanie toho, či je skutkový stav veci zistený bez
dôvodných pochybností dostatočne v rozsahu potrebnom na rozhodnutie suigeneris, ktorým je podanie
obžaloby. Prokurátor však nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle §

2 ods. 10 Tr. por. len z domnienok a hypotéz, laických úvah, pretože takýto stav vyvoláva vážne
pochybnosti o náležitom zistení skutkového stavu veci a v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom
pre prípadné úvahy prokurátora o tom, že by obvinený mal byť dôvodne postavený pred súd. Záver
prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený podaním obžaloby musí mať oporuv zhromaždených dôkazoch. Preto je nevyhnutné už v prípravnom konaní objasňovať skutočnosti
tak subjektívnej, ako aj objektívnej povahy, ktoré sú významné pre vyslovenie záveru o tom, že sa
žalovaného skutku dopustil práve obvinený. Ak v prípravnom konaní nie sú náležite zistené a dôkazne

podložené aj tieto skutočnosti, nemôže prokurátor právne udržateľným spôsobom argumentovať, že
výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného
pred súd“. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.05.2011, sp. zn. IV.
ÚS 49/2011, v zmysle ktorého „rozlišovanie medzi právnym postavením fyzickej osoby, proti ktorej sa
vedie trestné konanie z hľadiska toho, či je „iba“ v postavení obvineného, alebo už bola po podaní

obžaloby postavená pred súd a stala sa obžalovaným, má podľa názoru ústavného súdu ústavnoprávnu
relevanciu. Zásadný rozdiel v postavení obvineného a v postavení obžalovaného, teda toho, proti komu
bola podaná obžaloba, na základe ktorej súd nariadil hlavné pojednávanie (§ 10 ods. 13 Tr. por.),
spočíva v stupni pravdepodobnosti (intenzity) podozrenia, že trestný čin spáchala určitá konkrétna
osoba. Pre vznesenie obvinenia stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti podozrenia, ktorý však musí
byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. V prípade postavenia obvineného

pred súd v dôsledku podanej obžaloby sa už vyžaduje, aby trestná činnosť bola relatívne spoľahlivo
preukázaná. Nestačí všeobecné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je konkrétne doložené. So
zvýšením miery podozrenia je spojené určité oslabenie pôsobenia zásady prezumpcie neviny, keďže
sa zvyšuje možnosť odsúdenia stíhanej osoby. Rovnaký právny záver zaujal vo svojom stanovisku
sudca Ústavného súdu SR JUDr. Peter Straka, ktorý vyslovil k výroku a odôvodneniu uznesenia

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 467/2022 zo dňa 04.08.2022, že „účelom trestného konania a
úlohou orgánov činných v trestnom konaní nie je „dostať“ páchateľa trestného činu za akúkoľvek
cenu, ale dosiahnuť jeho odsúdenie zákonným a nestranným uplatňovaním prostriedkov trestného
práva, plne berúc do úvahy jeho ústavné práva. Pokiaľ existujú dôkazy spochybňujúce alebo dokonca
vyvracajúce vinu obvineného, je potrebné vždy starostlivo zvažovať aj samotné ďalšie vedenie procesu

a jeho gradáciu. Na uvedené nie je možné nahliadať izolovane tak, že nepodaním obžaloby sa len
bráni transparentnosti verejného procesu, ale je potrebné vidieť aj záujem štátu predchádzať vedeniu
procesov, o ktorých sú už od úvodu pochybnosti a už samotné ich vedenie je vážnym zásahom
do práv konkrétnej osoby“. Najvyšší súd SR uvádza, že „porušenie povinnosti zistiť skutkový stav
bez dôvodných pochybností a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní

ustanovených v § 2 ods. 10 Tr. por. nie je procesnou chybou v zmysle § 244 ods. 1 písm. h) Tr.
por. a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi podľa
označeného ustanovenia, pričom sankciu v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena
prokurátorom v súdnom konaní, čomu zodpovedá výrok súdu podľa § 285 písm. a) alebo písm. c)
Tr. por.“ (primerane napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2018, sp. zn. 2Tost/39/2017).

Obvinený má v zmysle § 2 ods. 1 Tr. por., čl. 17 ods. 2 ústavy ako aj čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d)
Dohovoru právo na to, aby sa jeho trestná vec nedostala pred súd, pokiaľ na to nie sú splnené formálne
a materiálne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 234 ods. 1 Tr. por. a rovnako tak ustanovenie
§ 235 písm. d) Tr. por. upravujúce obsahové náležitosti odôvodnenia obžaloby (opísanie skutkového
deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, uvedenie obhajobných argumentov

obvineného a stanovisko prokurátora k nim a uvedenie právnych úvah, ktorými sa prokurátor spravoval).
Porušenie práva obvineného na „nepodanie obžaloby“ v prípade neexistencie skutočností dostatočne
odôvodňujúcich postavenie obvineného pred súd, teda neodôvodnené postavenie obvineného pred súd,
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru, ktoré nie je možné odstrániť na
hlavnom pojednávaní, ale iba aplikáciou inštitútu odmietnutia obžaloby súdom. Súdny dvor Európskej

únie vo veci C-704/18 aproboval odmietnutie obžaloby a vrátenie veci do prípravného konania ako
efektívny a účinný nástroj na nápravu procesných pochybení prípravného konania predovšetkým preto,
lebo súd nie je stranou trestného konania a nie je pomocníkom prokurátora pri suplovaní jeho úlohy
garanta zákonnosti prípravného konania sanovaním vád prípravného konania (o to viac, pokiaľ sú tieto
vady neodstrániteľné). Nerešpektovanie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle §

2 ods. 10 Tr. por., následný arbitrárny postup prokurátora v rozpore s § 234 ods. 1 Tr. por. podaním
obžaloby s formalistickým odôvodnením nespĺňajúcim náležitosti, ktoré na jej obsahovú kvalitu kladie
ustanovenie § 235 písm. d) Tr. por., predstavujú závažné pochybenia v procesnom postupe OČTK
porušujúcom právo obvineného na obhajobu, ktoré je možné konvalidovať iba odmietnutím obžaloby
podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., resp. § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. Uviedol tiež, že v § 235

sú uvedené obligatórne náležitosti obžaloby. Obžaloba nemôže byť len konštatačným sumárom spisu
s prerozprávaním toho, čo je jeho obsahom. Pri závažnom formálnom pochybení, ako je v podstate
neexistujúce odôvodnenie obžaloby, je porušením práva na obhajobu. Pri zložitejších veciach, kde sa
vykonáva vyšetrovanie, zákonodarca jednoznačne pre žalobcu stanovil prísnejšie pravidlá. Zaviazalobžalobu odôvodniť, pričom pod odôvodnením obžaloby, obdobne ako u odôvodnenia rozsudku, je
potrebné rozumieť nielen štatistický, ale aj intelektuálny (rozumový) rozbor dôkaznej situácie. Súd v
zásade nemá právo hodnotiť odôvodnenie obžaloby prokurátorom, pokiaľ toto odôvodnenie existuje a

obsahuje náležitosti opísané v § 235 písm. d) Tr. por. Pokiaľ však toto odôvodnenie napriek reprodukcii
časti spisu v podstate neexistuje, takéto pochybenie je aj porušením práva na obhajobu. Odôvodnenie
obžaloby nemôže vyzerať spôsobom „ten povedal to, ten zase tamto, v spise sa nachádzajú také a
také listiny, nahrávky ... a toto všetko (bez akejkoľvek analýzy) obvinených usvedčuje ...„ Zákonodarca
chcel, aby obžalobný návrh obsahoval odôvodnenie s istými náležitosťami, pričom odôvodnenie musí

spĺňať aspoň základné atribúty intelektuálneho výkonu a súd i strany v konaní musia mať nárok
na takéto odôvodnenie. Inak je obžaloba neodôvodnená, čo napr. za situácie, ak by úplne chýbal
odôvodňujúci text, resp. kolónka „odôvodnenie“ by ostala prázdna, nepochybne viedlo k odmietnutiu
obžaloby. Ak však text za nadpisom „odôvodnenie“ je len sumárom vyššie uvedených skutočností, ide
o identický prípad - obžaloba odôvodnenie neobsahuje, čo je typ formálnej chyby, ktorú zmieňuje aj
vyššie spomenuté rozhodnutie R 118/2014. Mal za to, že obžaloba nespĺňala obligatórne stanovené

náležitosti v § 234 a najmä § 235 Tr. por. Odôvodnenie obžaloby je iba prerozprávaním obsahu
výpovedí jednotlivých zainteresovaných osôb a to v rozsahu jednej prípadne dvoch viet, neobsahuje
dokonca ani tzv. rekapitulácia spisu. I napriek tomu, že obžalovaný v zákonnej lehote nenamietal vady
prípravného konania, súd mal povinnosť sa s uvedeným vysporiadať a obžalobu odmietnuť. Tu je však
podstatné uviesť, že súd i napriek tomu, že sám po podaní obžaloby zistil nezrovnalosti v skutkovej

vete (v čase páchania skutku ako aj v počte osôb) obžalobu neodmietol a vyzval prokurátora na
zmenu. Aj takéto konanie zo strany súdu je potrebné považovať za porušenie práva na obhajobu. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že svedok G. H. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z
dôvodu, že by si mohol výpoveďou spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Následne bola čítaná
jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 17.10.2024. Čítanie tejto zápisnice bolo zo strany obhajoby

namietané z dôvodu, že predmetného výsluchu sa zúčastnila iba vyšetrovateľka PZ a prítomný pri
čítaní a podpise bol obhajca obvineného M. A. K. N., čo obhajoba považuje za neprípustné. Osoba
prítomná pri čítaní a podpise nemôže byť obhajca z dôvodu, ak vzniknú pochybnosti o použiteľnosti
takejto zápisnice. Je nevyhnutné overiť predvolaním a vypočutím svedka - osoby prítomnej pri čítaní
a podpise takejto zápisnice. OČTK takýmto postupom znemožnilo obhajobe takúto osobu vypočuť,

nakoľko obhajca obvineného má nielen zákonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť a najmä z dôvodu,
že má pomer k veci. Osoba prítomná pri čítaní a podpise má byť osobou, ktorá je nestranná a nemá
pomerkprejednávanejveci.Súdtakútonámietkuodmietolzdôvodu,ževýsluchbolvykonanýzákonným
spôsobom. Ak svedok odmietol vypovedať, nakoľko by si mohol privodiť trestné stíhanie, je nevyhnutné
osobu pri čítaní a podpise predvolať a vypočuť a overiť, či svedok bol riadne poučený aj v prípravnom

konaní, nakoľko pred súdom právo odmietnuť vypovedať využil a takéto právo v prípravnom konaní
nevyužil. Svedok L. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si od obžalovaného nekúpil omamnú a
psychotropnúlátku.Následnebolaprečítanávýpoveďsvedkazprípravnéhokonaniazodňa04.12.2024.
Čítanie tejto zápisnice bolo zo strany obhajoby namietané z dôvodu, že predmetného výsluchu sa
zúčastnila iba vyšetrovateľka PZ a prítomný pri čítaní a podpise bol obhajca M. L. J., čo

obhajoba považuje za neprípustné. Osoba prítomná pri čítaní a podpise nemôže byť obhajca z dôvodu,
ak vzniknú pochybnosti o použiteľnosti takejto zápisnice. Je nevyhnutné overiť predvolaním a vypočutím
svedka a to osoby prítomnej pri čítaní a podpise takejto zápisnice. OČTK takýmto postupom znemožnilo
obhajobe takúto osobu vypočuť, nakoľko obhajca obvineného má nielen zákonnú povinnosť zachovávať
mlčanlivosť a najmä z dôvodu, že má pomer k veci. Osoba prítomná pri čítaní a podpise má byť osobou,

ktorá je nestranná a nemá pomer k prejednávanej veci. Pri odstránení rozporov svedok uviedol, že
nedisponuje látkou, ktorú mal od obžalovaného a nevie potvrdiť, že išlo o omamnú a psychotropnú látku,
nakoľko ani nepopísal účinky omamnej látky zvanej pervitín iba to, že mu strašne bilo srdce. Svedkyňa
K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si nezabezpečovala od obžalovaného žiadne omamné
látky. Následne bola čítaná zápisnica z prípravného konania zo dňa 17.10.2024. Svedkyňa uviedla, že

jej v zápisnici niektoré veci nesedia a nevie povedať čo presne. Nečítala zápisnicu, iba ju podpísala.
Bol na ňu robený psychický nátlak. Nevie osobne rozoznať, či ide o omamnú a psychotropnú látku.
Aj pri čítaní tejto zápisnice bola vznesená námietka zo strany obhajoby z dôvodu, že predmetného
výsluchu sa zúčastnila iba vyšetrovateľka PZ a prítomný pri čítaní a podpise bol obhajca M. L. J., čo
obhajoba považuje za neprípustné. Osoba prítomná pri čítaní a podpise nemôže byť obhajca z dôvodu,

ak vzniknú pochybnosti o použiteľnosti takejto zápisnice. Je nevyhnutné overiť predvolaním a vypočutím
svedka a to osoby prítomnej pri čítaní a podpise takejto zápisnice. OČTK takýmto postupom znemožnilo
obhajobe takúto osobu vypočuť, nakoľko obhajca obvineného má nielen zákonnú povinnosť zachovávať
mlčanlivosť a najmä z dôvodu, že má pomer k veci. Osoba prítomná pri čítaní a podpise mábyť osobou, ktorá je nestranná a nemá pomer k prejednávanej veci. Svedkyňa uviedla, že si zápisnicu
nečítala, iba ju podpísala a bol na ňu vyvíjaný nátlak. V takomto prípade je nevyhnutné predvolať a
vypočuť osobu prítomnú pri čítaní a podpise na potvrdenie prípadne vyvrátenie tvrdení o nátlaku ako

aj to, že si zápisnicu nečítala. Svedok I. J. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že
by si mohol svojou výpoveďou spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Následne bola čítaná jeho
zápisnica z prípravného konania zo dňa 17.10.2024. Aj v tomto prípade obhajoba namietala čítanie
zápisnice z prípravného konania z dôvodu, že predmetného výsluchu sa zúčastnila iba vyšetrovateľka
PZ a prítomný pri čítaní a podpise bol obhajca M. L. J., čo obhajoba považuje za neprípustné. Osoba

prítomná pri čítaní a podpise nemôže byť obhajca z dôvodu, ak vzniknú pochybnosti o použiteľnosti
takejto zápisnice. Je nevyhnutné overiť predvolaním a vypočutím svedka a to osoby prítomnej pri čítaní
a podpise takejto zápisnice. OČTK takýmto postupom znemožnilo obhajobe takúto osobu vypočuť,
nakoľko obhajca obvineného má nielen zákonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť a najmä z dôvodu,
že má pomer k veci. Osoba prítomná pri čítaní a podpise má byť osobou, ktorá je nestranná a nemá
pomer k prejednávanej veci. Aj po prečítaní tejto zápisnice vznikli vážne pochybnosti, či to, čo dostal od

obžalovaného bola omamná a psychotropná látka, nakoľko uviedol, že nevie , že sa jednalo o drogu, len
si myslel. Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od obžalovaného drogy nemal a nevie, či od
obžalovaného mala pervitín jeho priateľka K. A.. Následne bola čítaná zápisnica z prípravného konania
zo dňa 07.12.2024, z ktorej však vyplýva, že svedok nevie, že to, čo mu dal obžalovaný bola droga
pervitín. Aj v tomto prípade obhajoba namietala čítanie zápisnice z prípravného konania z dôvodu, že

predmetného výsluchu sa zúčastnila iba vyšetrovateľka PZ a prítomný pri čítaní a podpise bol obhajca
obvineného M. L. J., čo obhajoba považuje za neprípustné. Osoba prítomná pri čítaní a podpise nemôže
byť obhajca z dôvodu, ak vzniknú pochybnosti o použiteľnosti takejto zápisnice. Je nevyhnutné overiť
predvolaním a vypočutím svedka a to osoby prítomnej pri čítaní a podpise takejto zápisnice. OČTK
takýmto postupom znemožnilo obhajobe takúto osobu vypočuť, nakoľko obhajca obvineného má nielen

zákonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť a najmä z dôvodu, že má pomer k veci. Osoba prítomná pri
čítaní a podpise má byť osobou, ktorá je nestranná a nemá pomer k prejednávanej veci. Aj po prečítaní
tejto zápisnice vznikli vážne pochybnosti, či to, čo dostal od obžalovaného bola omamná a psychotropná
látka. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní zostalo nezodpovedaných viacero otázok a
to hlavne: 1) doba, kedy mala byť obžalovaným trestná činnosť páchaná, 2) či sa dopustil konania, ako

je popísané v obžalobe a po úprave skutku obsiahnutého v napadnutom rozsudku, 3) či látka, ktorú mali
mať svedkovia od obžalovaného, bola omamná a psychotropná látka – pervitín, 4) či bolo prípravné
konanie vykonané zákonným spôsobom, a to konkrétne výsluchy svedkov, 5) či podaná obžaloba
spĺňala náležitosti ust. § 235 Tr. por. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že svedkovia na
hlavnompojednávanízmenilivýpovedeauvedenúskutočnosťvyhodnotilakosnahupomôcťkamarátovi,

prípadne strach z obžalovaného. Uvedené hodnotenie súdu nebolo žiadnym spôsobom potvrdené.
Žiaden svedok neuviedol, že by mal bližší vzťah k obžalovanému a mal snahu mu pomôcť, prípadne, že
by mali z obžalovaného strach. Vo vzťahu k usvedčujúcemu dôkazu preukazujúceho páchanie trestnej
činnosti zo strany obžalovaného, a to obsah záznamov hovorov a SMS správ, ktoré boli zaznamenané
na základe príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, boli vo väčšine prípadov

natoľko všeobecné a neurčité, že sa z nich nedalo ani vyvodiť, o čom sa v nich obvinený rozpráva
s inou osobou, pokiaľ tam neboli zaistené iné dôkazy, ktoré by preukazovali predaj omamných a
psychotropných látok. Pri dokázaní viny nie je možné vychádzať z toho, čo súd vydedukuje z jednotlivých
prepisov hovorov a SMS správ, ale to, čo je dokázané a preukázané. Hypotetické úvahy, čo mal
účastník konania na mysli v jednotlivých hovoroch, alebo prepisoch SMS nie je možné použiť ani ako

podporný dôkaz o vine obžalovaného. Subjektívna domnienka, alebo presvedčenie osoby o obsahu,
či význame určitého konania, nemôže byť považované za dôkaz. Rozhodujúce sú iba objektívne
preukázané skutočnosti. Ak sú správy neurčité, neúplné, naznačujú niečo nepriamo, alebo používajú
slang, či narážku, nedá sa s istotou určiť ich význam. Dôkaz nesmie byť založený na domnienkach,
alebo výkladoch. Súd nevyhovel návrhu obhajoby na predvolanie a vypočutie svedkyne M. L. J. z

dôvodu, že súd nemal pochybnosti o zákonnosti vykonaných výsluchov svedkov v prípravnom konaní.
Odmietnutie vykonanie navrhovaného dôkazu na potvrdenie zákonnosti takto vykonaného dôkazu,
keďže M. L. J. je v jednotlivých zápisniciach uvedená a podpísaná ako osoba prítomná pri čítaní a
podpise, je porušením práva na obhajobu, keďže vznikli pochybnosti o zákonnosti vykonaných dôkazov.
Súd nezohľadnil námietky obžalovaného ohľadom nezákonnosti výsluchu svedkov z dôvodu, že boli

nesprávne poučení a nedodržaní smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/1919 z 26.10.2016.
Zozápisníczhlavnéhopojednávaniavyplýva,žesúdpostupompodľaust.§263ods.4prečítalzápisnice
o výsluchu svedkov z prípravného konania. Ako vyplýva z § 263 ods. 4 Tr. por., stanovuje kumulatívne
zákonné podmienky na čítanie skoršej výpovede na hlavnom pojednávaní, ktorými sú poučenie o právenevypovedať, výslovné vyhlásenie o nevyužití práva nevypovedať a vykonanie výsluchu spôsobom
zodpovedajúcim zákonu, ktorým je Trestný poriadok. Pripomenul, že súčasťou Trestného poriadku je
aj jeho príloha, označená ako „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“. V tejto

je pod bodom 17 uvedená právna „Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26.
októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané
osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (Ú. v. EÚ L 297, 4. 11. 2016)“ (ďalej len „smernica
EÚ 2016/1919“), a nie je uvedené inak, ktorým smernica sa v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky stala súčasťou platného a účinného právneho poriadku Slovenskej republiky, dokonca s

účinkamiprednostipredzákonmiSlovenskejrepubliky.SamotnéparagrafovéznenieTrestnéhoporiadku
upravujúce postup a poučovacie povinnosti voči podozrivým je len v ustanovení § 85 Tr. por. To by
samo osebe za použitia len jazykového výkladu mohlo evokovať právny záver, podľa ktorého ochrana
podozrivej osoby ustanoveniami Trestného poriadku nemá status osobitnej ochrany. Takýto jazykový
výklad bol však možný len do momentu, než sa smernica EÚ 2016/1919 stala neoddeliteľnou súčasťou
platného a najmä účinného právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedená smernica vo svojom

úvode v bodoch (1) až (33) obsahuje výkladové pravidlá a aplikáciu jej ustanovení. V bode (10) sa
uvádza nasledovné: „Ak sa osoba, ktorá pôvodne nebola podozrivou ani obvinenou osobou, napríklad
ako svedok, stane podozrivou alebo obvinenou osobou, mala by mať právo nevypovedať vo svoj
neprospech a má právo odoprieť výpoveď v súlade s právom Únie a EÚDP, ako to vykladá Súdny
dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

Táto smernica preto výslovne odkazuje na konkrétnu situáciu, keď sa takáto osoba počas výsluchu
políciou, alebo iným orgánom presadzovania práva v rámci trestného konania stane podozrivou, alebo
obvinenou osobou. Ak sa v priebehu takéhoto výsluchu osoba, ktorá nie je podozrivou ani obvinenou
osobou, stane podozrivou, alebo obvinenou osobou, výsluch by mal byť okamžite prerušený. Malo by
však byť možné výsluch pokračovať, ak bola dotknutá osoba informovaná o tom, že sa stala podozrivou,

alebo obvinenou osobou a má možnosť v plnej miere vykonávať práva stanovené v tejto smernici.“
Pokiaľ ide o použiteľnosť obsahu výpovedí osôb v konaní pred súdom, ktoré
vypovedali v prípravnom konaní v procesnom postavení svedkov o nákupe
pervitínu,čidochádzakukonsolidovaniupodozrenia,jezhľadiskasplneniazákonnýchpodmienokpodľa
§ 263 ods. 4 Tr. por. na čítanie svedeckej výpovede významné, že prechovávanie omamných alebo

psychotropných látok pre vlastnú potrebu je trestné v zmysle § 171 ods. 2 Tr. zák. Preto týmto osobám
mala byť poskytnutá právna pomoc pre podozrivé osoby podľa smernice EÚ 2016/1919. Ak orgány
činné v trestnom konaní už pred výsluchom týchto osôb v procesnom postavení svedkov vedeli, že
tieto osoby budú vypovedať k nákupu omamných alebo psychotropných látok od obžalovaného, bolo
právnou povinnosťou týchto orgánov poskytnúť výpovedným osobám adekvátne poučenie a zabezpečiť

im výkon práv vyplývajúcich zo smernice. Poukázal na to, že jednotlivé zápisnice o výsluchu svedkov,
ktoré sú nielen v tomto prípade vysoko formalizované a zároveň sú pripravené predtlačou jednotlivých
vyšetrovateľov. Je nelogické, aby každý svedok po poučení v časti vyjadrenie svedka k poučeniu
uviedol presne to isté, je teda nepochybné, že nejde o autentický prejav vôle svedka, majú predtlačový
charakter, sú štylisticky a obsahovo uniformné, formulované osobou právne vzdelanou, svedok v nich

neformuluje skutkové okolnosti a teda nejde o skutočnú výpoveď svedka. Zápisnice najmä v časti
Vyjadrenia svedka k poučeniu majú zjavne predtlačový a schematický charakter, pričom ich obsah je
formulovaný jednotným spôsobom bez individuálnych jazykových, či obsahových odlišností. Svedkovia
teda neopisovali okolnosti vlastnými slovami. Ak zápisnica neobsahuje spontánne vyjadrenie svedka a
to najmä v časti vyjadrenia k poučeniu, nespĺňa zákonné náležitosti riadne vykonanej výpovede. Súd

teda nemôže hodnotiť vierohodnosť svedka, nevie posúdiť spôsob vyjadrovania, spontánnosť a logiku
výpovede. Podstatnou skutočnosťou v rámci vykonaného dokazovania je aj to, že OČTK sa nepodarilo
zaistiť omamnú a psychotropnú látku, s ktorou mal obchodovať, teda nebol vykonaný dôkaz, ktorý by
objektívne potvrdzoval, že látka, ktorú prokuratúra v obžalobe a súd v napadnutom rozsudku označil za
pervitín,jezakázanoulátkoubolvzmyslezákonač.139/1998Z.z..VzmyslenovelyTrestnéhozákonazo

dňa 06.08.2024 je potrebné na uznanie obžalovaného za vinného z trestného činu v zmysle ust. § 173 Tr.
zák. poznať nepatrné množstvo tejto omamnej a psychotropnej látky v súlade s prílohou č. 1 Trestného
zákona. § 173 - neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou znie:
„Kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s
omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na

jeden rok až päť rokov.“ Všetky základné skutkové podstaty drogových trestných činov majú jedného
spoločného menovateľa a to je nepatrné množstvo, ktoré musí byť presne určené. Množstvo drogy sa
určuje z hmotnosti zaisteného materiálu, zaistenej omamnej alebo psychotropnej latky. Zákonodarca
v dôvodovej správe predpokladá na splnenie základného pojmového znaku určenia o aké množstvodrogy ide, jej zaistenie. Z dôvodovej správy k novele Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na
str. 23 je jednoznačne uvedené, že zákonodarca predpokladá určenie množstva zaisteného materiálu
konkrétne pri § 171 (prechovávanie pre vlastnú spotrebu) až 173 (výroba a obchodovanie) novely

Trestného zákona. Uvedeným je jasne vyjadrený sledovaný cieľ novely, a to určenie presných množstiev
drogy na základe záchytu. Dôvodová správa je imanentnou súčasťou návrhu právneho predpisu, čo je
bližšie upravené aj v zákone č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a vecne odôvodnenie návrhu
právneho predpisu určuje vo svojej osobitnej časti, teda čo ňou zákonodarca sleduje. Preto je potrebné
ju rešpektovať a vykladať si zákon v jej intenciách. Podľa predošlej právnej úpravy a praxi OČTK a

všeobecných súdov sa bežne stíhali a odsudzovali páchatelia pôvodne podľa § 172 Tr. zák. a po novom
podľa § 173 novely Tr. zák., len na základe výpovedí svedkov, prípadne ako nepriamy dôkaz slúžili
ešte záznamy ITP, ktoré boli vo väčšine prípadov natoľko všeobecné a neurčité, že sa z nich nedalo
ani vyvodiť, o čom sa v nich obvinený rozpráva s inou osobou, pokiaľ tam neboli zaistené iné dôkazy.
Toto bolo vytýkané najmä švajčiarskymi súdmi, ktoré nechceli viackrát Slovensku vydať odsúdeného
zo Švajčiarska na Slovensko, pretože neexistoval jediný priamy dôkaz na jeho odsúdenie, teda záchyt

drogy. S týmto malo vyspelé Švajčiarsko veľký problém, vydať osobu odsúdenú na Slovensku, len na
základe svedeckých výpovedí a nič nehovoriacich záznamov ITP, ktorým naše súdy častokrát dávali
význam, len aby zapadli do toho, čo bolo uvedené v obžalobe. Na odsúdenie páchateľa drogovej trestnej
činnosti je potrebné určiť nepatrné množstvo omamnej a psychotropnej látky a najmä určiť množstvo
účinnej látky vo forme voľnej bázy. Ani jeden zo svedkov neurčil množstvo látky, ktorú mal a či toto

množstvo vôbec obsahovalo zákonom stanovenú účinnú látku, v tomto prípade pervitín, aspoň 140 mg
v nepatrnom množstve. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že išlo o omamnú a psychotropnú látku, nikto
ani nepopísal jej účinky tak, aby nemohlo uvedenú látku zameniť s inou látkou. Súd po vykonanom
dokazovaní upravil skutkovú vetu nielen v časti, kedy malo dochádzať k páchaniu trestnej činnosti,
jej rozsahu, ale do skutkovej vety doplnil svedka, ktorý nebol v rámci obžaloby v skutkovej vete a

nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že došlo len v chybe v písaní zo strany prokuratúry. Čo sa týka
obdobia, kedy malo dochádzať k páchaniu trestnej činnosti, ani súdom upravené obdobie nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Súd koná len na základe podanej obžaloby, nemá možnosť sa domnievať,
že došlo k pisárskej chybe zo strany prokurátora a nemá byť pomocníkom prokuratúry. Mal za to, že
podaná obžaloba nespĺňala náležitosti v zmysle ust. § 235 Tr. por., výsluchy svedkov v prípravnom

konaní neboli vykonané zákonným spôsobom, OČTK nezabezpečili zaistenie omamnej a psychotropnej
látky, nebolo preukázané, že dochádzalo k obchodovaniu s omamnou a psychotropnou látkou, ani či
disponoval aspoň nepatrným množstvom omamnej a psychotropnej látky s účinnou látkou vo vorme
voľnej bázy v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 300/2005 Z.z., súd odmietol vykonanie dôkazu – výsluchu
svedka M. L. J. k preukázaniu zákonnosti vykonaných výsluchov svedkov v prípravnom konaní. Tým

došlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného z dôvodu podania obžaloby bez splnenia zákonných
náležitostíazodôvodnenianapadnutéhorozsudkunedostalobžalovanýodpovede,prečosúdvyhodnotil
dôkaznú situáciu v jeho neprospech. Tým v konaní, ktoré rozsudku predchádzalo, došlo k masívnemu
porušenie zásad trestného konania a práv obžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) , písm. d) Tr. por. a vec vrátil súdu I. stupňa

na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátorka podané odvolanie odôvodňovala tým, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými
významnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Uviedla, že pri ukladaní trestu musí byť dosiahnutá
proporcionalita – úmernosti trestu k spáchanému skutku. V danom prípade trest je a musí byť odplatou

za spáchaný trestný čin. Trest uložený súdom I. stupňa je v rozpore s § 34 Tr. zák., v dostatočnej miere
neodradí iných od páchania trestných činov obdobného charakteru, nevyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou a naviac je v rozpore s Trestným zákonom.
Namietala, že súd I. stupňa vo vzťahu k svedkom G. H., L. E., K. A., I. J. a A. G. svojou výpoveďou
v prípravnom konaní usvedčili obžalovaného a súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní akceptoval ich

odmietnutie vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por., čo nepovažuje za správny postup, nakoľko títo všetci
vypovedali v prípravnom konaní a vtedy nepociťovali hrozbu trestného stíhania voči svojej osobe, keďže
na hlavnom pojednávaní boli vypočutí v tej istej veci, voči tomu istému páchateľovi a preto nemala byť
zo strany súdu akceptovaná možnosť odmietnutia vypovedať. Súd správne uznal vinu obžalovaného.
Poukázalnavýpovedesvedkovajprepisyhovorov.Ajkeďšifrovanevyplýva,žeobžalovanýkomunikoval

so svedkami a dohadoval si odovzdanie drog. Bola zaznamenaná vysoká frekvencia komunikácie
obžalovaného, na základe ktorej je nepochybne preukázané, že komunikoval so širokým okruhom osôb,
ktoré ho rovnakým spôsobom kontaktovali alebo i on ich a rôznymi šifrovanými názvami sa dopytovali
na to, či má pervitín pri sebe, resp. bude mať a kde by ho mohli zohnať. Absencia pomenovania drogy –pervitín vlastným názvom je absolútne predvídateľná, ide o celkom prirodzenú opatrnosť obžalovaného
a aj svedkov a v žiadnom prípade nemôže byť pripísaná tomu, že k takému predaju nedochádzalo
resp. že by bolo dochádzalo k predaju niečoho iného. Z tejto komunikácie vyplýva, že obžalovaný sa

predaju alebo odovzdaniu za inú odplatu pervitínu venoval. Súd I. stupňa poukázal na to, že obžalovaný
bol 9-krát súdne trestaný, aj za zločin, preto mal ukladať trest podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., teda zvýšiť
dolnú hranicu o jednu tretinu a v takto upravenej sadzbe ukladať trest. Súd I. stupňa tak neurobil
a argumentoval tým, že ukladal súhrnný trest a uloženie trestu v rámci zvýšenej trestnej sadzby by
bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. S týmto sa odvolateľka nestotožnila, pretože obžalovanému

nevzniklažiadnapoľahčujúcaokolnosť,kuskutkusanepriznal,celýčastentopopieral,svojimiúčelovými
podaniami resp. vyjadreniami sa snažil sťažiť priebeh prípravného konania aj jednotlivých hlavných
pojednávaní. Nebol dôvod pre neakceptovanie ukladania trestu v rámci zvýšenej trestnej sadzby a to
9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov, hoci aj na samej spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.
Navrhla, aby odvolací súd postupoval podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a rozhodol sám vo veci.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom odvolaní vrátane jeho dôvodoch
a nad ich rámec nechcel nič uviesť ani sa nevyjadril k odvolaniu prokurátorky. Doplnil, že má dcéru vo
veku 14 rokov, je zverená svojej matke, s ktorou nie sú zosobášení. Pred vzatím do väzby pracoval
na stavbe, aj ako strihač plechov. Potom sa firma rozpadla, hľadal si prácu. Vo väzbe si uvedomil
nesprávnosť svojho života. Súhlasil s konečným návrhom obhajkyne.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trvala na písomných dôvodoch odvolania.
Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/72/2025 zo dňa 02.10.2025, z ktorého
vyplývaobdobnádôkaznásituáciavdrogovejtrestnejveci,kdenebolazaistenáomamnáapsychotropná
látka a svedkovia nevedeli popísať látku, ktorú mali dostať, ako aj jej účinky a napadnutý rozsudok bol

vrátený. Preto považovala toto uznesenie za podpornú listinu v prejednávanom konaní. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodol v súlade s písomným odvolaním - napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní

i jeho dôvodoch. Doplnil vo vzťahu k § 38 ods. 5 Tr. zák., že toto bolo aplikované nesprávne, nakoľko
toto ustanovenie predstavuje predchodcu § 38 ods. 7 Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024, V tomto
smere v zmysle ustálenej súdnej praxe v súvislosti s rozhodovaním o asperačnej zásade je toto
ustanovenie obsolentné. Čo sa týka odvolania obžalovaného vo vzťahu k otázke viny, súd I. stupňa sa
s touto dostatočným spôsobom vysporiadal, kde poukazoval aj na odôvodnenie súdu I. stupňa, v rámci

ktorého sa vysporiadal aj s podstatnou časťou odvolacej argumentácie obžalovaného a s týmto sa preto
stotožňuje. Odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa
§ 173 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024, pri nezistení poľahčujúcich okolností a zistení

priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní najmenej 9 rokov a 8
mesiacov a na výkon tohto trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň navrhol obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 54 mesiacov a keďže ide o súhrnný trest, rušiť výrok o treste uložený obžalovanému

trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/121/2024 a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 38T/19/2024. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanýchodvolaníoprávnenýmiosobami
– obžalovaným a prokurátorkou, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por.,

preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste,
proti ktorým smerovalo odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal
i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané. V časti výroku o vine bol limitovaný zásadou reformatio in
peius – zákaz zmeny k neprospech, pretože prokurátorka odvolanie v neprospech obžalovaného v tejto
časti nepodala. Týmto postupom odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné. Pokiaľ ide

o odvolanie obžalovaného, toto v konečnom dôsledku nebolo dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného, v

súlade so zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- právo obžalovaného na obhajobu bolo zachované,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol relevantné právne úvahy, ktorými sa riadil
pri hodnotení vykonaných dôkazov tak jednotlivo ako aj v súhrne, zistení a ustálení skutkového stavu,
právnej kvalifikácie žalovaného skutku aj pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa správne zistil, že vykonané dôkazy spoľahlivo preukazujú skutkové zistenia uvedené
v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku i spáchanie skutku obžalovaným, ktorý ním naplnil
všetky formálne znaky skutkovej podstaty zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania

s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s
poukazomna§138písm.b),písm.j)Tr.zák.účinnéhood06.08.2024,pretoženeoprávnene obchodoval
so psychotropnou látkou v nepatrnom množstve a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas a na viacerých osobách. V tomto smere správne poukázal na dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo spáchaného skutku obžalovaného usvedčovali predovšetkým
svedecké výpovede G. H., L. E., K. A., I. J. a A. G., ktoré boli do súdneho konania prevzaté z prípravného
konania. Súd I. stupňa nepochybil, keď postupom podľa § 264 ods. 1 Tr.
por. odstraňoval zistené rozpory v skorších výpovediach z prípravného konania oproti výpovediam

z hlavného pojednávania u svedkov L. E., K. A. a A. G. a rovnako tak postupom podľa § 263 ods. 4 Tr.
por. prečítal obsah svedeckej výpovede z prípravného konania svedkov I. J. a G. H., ktorí na hlavnom
pojednávaní odopreli vypovedať, avšak v prípravnom konaní boli riadne poučení o ich práve odoprieť
vypovedať a výslovne vyhlásili, že toto právo nevyužívajú za stavu, že ich skoršie výsluchy boli vykonané
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere, odvolací súd poukazuje na to, že výsluchy
všetkých vyššie označených svedkov boli v prípravnom konaní vykonané po vznesení mu obvinenia,
kontradiktórnym spôsobom – za prítomnosti obhajcu resp. obhajkyne, pričom svedkovia boli riadne
poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku vzťahujúcich sa na výsluch svedka a osobitne
aj o ich práve odoprieť vypovedať. Svedkovia výslovne vyhlásili, že toto právo nevyužívajú.

Čo sa týka námietok, že prítomnou osobou pri čítaní a podpise svedkov vypočutých v prípravnom
konaní u I. J., K. A., G. H. bol obhajca M. K. N., u svedkov A. G. a L. E. bola obhajkyňa M. L.
J., odvolací súd si osvojil právne závery súdu I. stupňa, že osoby M. K. N. a M. L. J. boli prítomní
na uvedených výsluchoch v procesnom postavení obhajcu, o čom svedčí aj ustanovenie obhajcu
a plnomocenstvo udelené na obhajobu, ktorými je jednoznačne dané ich procesné zaradenie a k ich

menu a priezvisku je v zápisnici o výsluchu priradené označenie „obhajca obvineného“. Súčasne je
potrebné uviesť, že pri označení „prítomný pri čítaní a podpise“ nie je uvedené meno a priezvisko žiadnej
osoby, ktorá sa môže zúčastniť záverečnej fázy výsluchu – čítania výpovede už vypočutých svedkov
a podpisu zápisnice o výsluchu, napr. iného vyšetrovateľa. Z tohto dôvodu preto neboli opodstatnené
ani návrhy obžalovaného na vykonanie výsluchu osoby prítomnej pri čítaní a podpise výpovede svedka

v procesnom postavení svedka, keďže taká osoba sa predmetných výsluchov nezúčastnila a jej povinnú
prítomnosť na danom procesnom úkone neupravuje žiadne ustanovenie Trestného poriadku, ktoré
ani sám odvolateľ neuviedol. Naviac odvolací súd pripomína, že ani jeden z obhajcov prítomných
pri výsluchoch dotknutých svedkov v prípravnom konaní nenamietal jednak fakt, že ich podpis nazápisnici sa nachádza priamo pod označením osoby prítomnej pri čítaní zápisnice a podpise ale
najmä nenamietali, že vypočúvané osoby (svedkovia), ktoré pôvodne neboli podozrivé, sa mali stať
podozrivými a preto mal byť výsluch prerušený, mali byť informované o tom, že sa stali podozrivými

a majú možnosť riadiť sa právami stanovenými v Smernici Európskeho parlamentu a Rady Európskej
únie 2016/2019 z 26.10.2019. Je potrebné zvýrazniť, že ani jeden z uvedených svedkov v prípravnom
konaní v prítomnosti obhajcu/obhajkyne neodoprel vypovedať z tých dôvodov, na ktoré poukazoval
v odvolaní obžalovaný. Z predloženého spisového materiálu je nepochybné, že svedkovia vypočutí
v prípravnom konaní boli oboznámení s predmetom výsluchu, t.j. v akej trestnej veci, týkajúcej sa

konkrétneho obvineného budú vypočutí a naviac svedkovia sa vyjadrili i k spôsobu, akým boli na dané
procesné úkony predvolaní a oboznámení už vopred o tom, čoho sa bude úkon týkať (svedkovia G.
a E.), neboli nikým ovplyvňovaní ani navádzaní pred výsluchom (svedok J.), nebola im sľúbená žiadna
výhoda ani beztrestnosť (svedkovia A. a H.). Ako už bolo konštatované, všetci označení svedkovia
boli vypočutí kontradiktórnym spôsobom aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovanému bolo umožnené
zúčastniť sa ich výsluchu, klásť im otázky, vyjadriť sa k ich výpovediam, a to v prítomnosti obhajkyne.

Podľa názoru odvolacieho súdu výsluchy svedkov v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní boli
vykonané zákonným spôsobom a práva obžalovaného v tomto smere neboli porušené a z predloženého
spisového materiálu vrátane výpovedí svedkov nevyplýva, že by boli podozriví z trestnej činnosti
súvisiacej s konaním obžalovaného.

Za dôvodné nebolo možné považovať námietky obžalovaného v tom smere, že svedkovia
nepreukazovali,žebysiniekdezaobstaralpervitín,pretožetítovypovedaliofaktoch,kedyimobžalovaný
predal alebo poskytol – dal ako protislužbu pervitín a súčasne sa vyjadrovali k jeho forme, spôsobu jeho
užitia a účinkom, na čo poukázal súd I. stupňa v napadnutom rozsudku. Svedkyňa A. mala vedomosť, že
obžalovaný má nejaké drogy alebo že ich vie zohnať, jej priateľ (Kuruc) kúpil od obžalovaného raz, alebo

dvakrátdrogy,onanaposledyvofebruári2024jednučiaruza10eur.Ikeďnaotázkuobhajobyuviedla,že
zháňala od obžalovaného pervitín, ale možno to bola aj kĺbová výživa, v prípravnom konaní vypovedala,
že od obžalovaného kúpila asi 7 krát pervitín po 10 eur za jednu čiaru. Pokiaľ ide o psychický nátlak
v prípravnom konaní, z výpovede svedkyne vyplýva, že tento vnímala z toho pohľadu, že mala dieťa
v škole, ona bola v práci a nepotrebovala riešiť takéto veci. V prípravnom konaní svedkyňa jednoznačne

uviedla, že nikto ju vo výpovedi neovplyvňoval. Aj svedok J. konkrétne uviedol, že s obžalovaným si
dali po tom, ako tento „vyšiel z basy“ (neuviedol však bližšie časové údaje) po čiare pervitínu a napísal
obžalovanému, keď od neho chcel pervitín, po ktorého užití sa cítil hyperaktívne. Svedok G. potvrdil,
že látka, ktorú mal od obžalovaného, bol prášok, asi mal na neho účinky ako pervitín, ktorý mal od
neznámej osoby, čo bolo v čase, keď si zabezpečil pervitín od obžalovaného. Vyhodnotením uvedených

skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že
obžalovaný si zadovažoval pervitín, tento prechovával pervitín a s týmto aj obchodoval.

Odvolacísúdsanestotožnilsčasovýmvymedzenímskutkuvobžalobeprokurátorky,ktoráustálilaskutok
od začiatku roka 2023 do 04.06.2024, pretože tomuto nezodpovedali žiadne zistené skutočnosti a naviac

to bolo v rozpore so zistením, že obžalovaný bol do 10.05.2023 vo výkone trestu odňatia slobody,
z ktorého bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o ukončenie obdobia
páchania skutku, prokurátorka evidentne nereflektovala na to, že obžalovaný bol dňa 30.05.2024
obmedzený na osobnej slobode a zadržaný vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
0T/121/2024.

Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že obžalovaný na dané nezrovnalosti poukazoval už v úvodnej
fáze prípravného konania pri rozhodovaní o vzatí do väzby, kde i krajský súd vo svojom rozhodnutí
o sťažnosti obžalovaného apeloval na pozornosť orgánov činných v trestnom konaní na preverenie
obhajoby obžalovaného. Napriek tomu prokurátorka nepovažovala za potrebné skutok upraviť.
Z týchto dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu I. stupňa, ustálil páchanie skutku obžalovaným

od minimálne mesiaca E. XXXX do mesiaca F. XXXX, kde vychádzal z konkrétnych skutočností
vyplývajúcichzospisovéhomateriálu,atovýpovedísvedkovK.A.aG.H.,ktoríbolivypočutívprípadnom
konaní v E. XXXX a uviedli, že si pervitín od obžalovaného zabezpečili asi pred rokom, čo zodpovedá
mesiacu E. XXXX. Z obsahu monitorovaných hovorov obžalovaného s konzumentami pervitínu,
konkrétne so svedkom H. je zrejmé, že posledná komunikácia medzi nimi bola dňa XX.XX.XXXX.

Čo sa týka obsahu monitorovaných telefonických hovorov obžalovaného s jednotlivými konzumentmi,
podľa názoru odvolacie súdu tieto časovo i obsahom korešpondujú so skutočnosťami, o ktorých
vypovedali jednotliví svedkovia a teda preukazujú spáchanie skutku obžalovaným, preto jeho námietky,
ktorými ich spochybňoval, neboli opodstatnené.Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že prokurátorka v podanej obžalobe ustálila, že predával resp.
poskytol pervitín minimálne piatim osobám, avšak tieto v obžalobe vymenovala len štyri, podľa názoru

odvolacieho súdu nepochybil súd I. stupňa, keď na hlavnom pojednávaní upozornil prokurátorku na
tieto zrejmé nesprávnosti, aby umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Odvolací súd sa nestotožnil
s námietkami obžalovaného, že tým malo dôjsť k napomáhaniu prokurátorovi, resp. porušeniu rovnosti
strán.SúdI.stupňanapokonsprávneustálilskutkovýstavajodoplneniesvedkaG.H.,ktorýbolvypočutý

vprípravnomkonaní,jehovýpoveďbolasúčasťouvyšetrovaciehospisuaskutočnosť,žemalobžalovaný
poskytnúť pervitín aj tejto osobe bola známa už v prípravnom konaní. Preto jeho zahrnutím do skutku
nedošlo k narušeniu totožnosti skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba. Odvolací
súd nezistil ani žiadne také vady obžaloby, pre ktoré by bolo namieste konštatovať, že by nespĺňala
predpísané zákonom vyžadované obligatórne náležitosti podľa § 235 písm. a) až písm. f) Tr. por.

Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

300/2005 Z.z. (Trestný zákon). Cieľom novej právnej úpravy je, okrem iného, odlíšiť užívateľov
omamných a psychotropných látok od dílerov (obchodníkov s drogami). Doterajšia právna úprava
medzi týmito osobami toto dostatočne nerozlišovala. Do Trestného zákona bol zavedený mechanizmus
ustanovovania nepatrného množstva omamných a psychotropných látok, podľa prílohy č. 1 zákona.
Tento postup vychádza zo skutočnosti, že užívatelia omamných alebo psychotropných látok pri ich

zadovažovaní nemajú možnosť poznať koncentráciu účinných látok v danom materiáli, ale orientujú
sa výhradne na základe hmotnosti, alebo počtu kusov takej látky. Nová právna úprava rozdelila
skutkové podstaty rôznych foriem drogovej trestnej činnosti do štyroch osobitných skutkových podstát
– neoprávnené prechovávanie omamnej a psychotropnej látky (§ 171), neoprávnené pestovanie rastlín
a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látku (§ 172), neoprávnená výroba a obchodovanie

s omamnou látkou a psychotropnou látkou (§ 173) a neoprávnené prechovávanie a výroba drogového
prekurzora a predmetu určeného na výrobu omamnej látky a psychotropnej látky alebo drogového
prekurzora (§ 173a) - dôvodová správa k novej právnej úprave.

Podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 47/2024 Z.z. (za účinnosti ktorého odvolací súd

rozhodoval), kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene
obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím
slobody na jeden rok až päť rokov (prečin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou
a psychotropnou látkou.

Podľa § 173 ods. 3 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na 7 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak
spáchal čin uvedený v odseku 1) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. Tr. zák., závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
písm. b) - po dlhší čas,

písm. j) - na viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. viacerými osobami sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej 3
osoby.

Podľa § 135c ods. 1 Tr. zák., nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených
v prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe
č. 1.

Podľa § 135b ods. 2 Tr. zák., obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým

prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely Trestného zákona rozumie
dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie
omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu,
sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnoulátkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú
prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora, alebo predmetu určeného
na ich výrobu podľa odseku 1.

Odvolací súd ním ustálený skutok právne kvalifikoval ako zločin neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, za účinnosti
ktorého rozhodoval, ktorý je v konečnom dôsledku pre obžalovaného priaznivejší, kde poukazuje na

správne právne úvahy súdu I. stupňa v napadnutom rozsudku. Napriek tomu, že odvolací súd upravil
časové vymedzenie skutku od októbra 2023 do 04.04.2024, protiprávne konanie obžalovaného bolo
potrebné posúdiť podľa § 138 písm. b) Tr. zák. – po dlhší čas, pretože sa jednalo o obchodovanie
s metamfetamínom v období presahujúcom 6 mesiacov, rôznymi formami – predaj, poskytnutie za
protislužbu, poskytnutie bezodplatne a na viacerých osobách (§ 138 písm. j) Tr. zák.). Keďže v danom
prípade nebol realizovaný „záchyt pervitínu“, súd I. stupňa správne ustálil, že obžalovaný obchodoval

so psychotropnou látkou v nepatrnom množstve.

Nebolo možné súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného, že podľa Trestného zákona účinného
po „auguste 2024“ je potrebné konanie opísané vo výroku o vine napadnutého rozsudku ako kúpa pre
seba a iného podľa § 135b ods. 1 Tr. zák., teda nie dílerstvo, ale neoprávnené prechovávanie podľa

§ 171 Tr. zák., pretože bolo nepochybne preukázané, že konaním ustáleným v tomto rozsudku naplnil
zákonné znaky obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou – ponuka, predaj, ako to upravuje
§ 135b ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové, alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhradu škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým

ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu

úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri

mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov

a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Tr. zák.

Primárne odvolací súd uvádza, že v prejednávanom prípade boli splnené zákonné podmienky pre
ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., podľa zásad úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák., ako to správne uviedol súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pri ukladaní trestu obžalovanému odvolací súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 7
rokov až 15 rokov, ktorá bola zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšia. Súčasne aplikoval
ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., pretože obžalovaný opätovne spáchal zločin, a to zločin krádeže

podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra
z 21.05.2019, sp. zn. 21T/56/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 27.06.2019, sp. zn.
4To/32/2019. Uvedené odsúdenie nie je zahladené, preto bolo možné naň prihliadať. Postupom podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák. bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 9 rokov a 8
mesiacov. Súčasne z dôvodu ukladania súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., za viac trestných

činov spáchaných samostatnými skutkami, z ktorých jeden bol zločin a dva prečiny, bolo potrebné zvýšiť
i hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 20 rokov (§ 41 ods. 2 Tr. zák.).
Odvolací súd sa nestotožnil s postupom súdu I. stupňa, ktorý pri ukladaní trestu aplikoval §
38 ods. 5 Tr. zák., teda mal za to, že by súčasné použitie oboch sprísňujúcich ustanovení bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd I. stupňa k danému záveru neuviedol žiadne právne

úvahy, preto v tejto časti je potrebné považovať odôvodnenie výroku o treste napadnutého rozsudku
za nepreskúmateľné. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími argumentami prokurátorky, ktorá
poukazovalanaspôsobspáchaniaskutku,naviacerýchosobách,frekvenciukomunikácieobžalovaného
s konzumentami pervitínu, súčasne osobu obžalovaného, ktorý má doposiaľ evidovaných 9 záznamov
o odsúdeniach za rôznu trestnú činnosť. U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť

podľa § 36 Tr. zák., pričom odvolací súd prihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.,
že už bol pre trestný čin odsúdený (zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods.
2 Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 30.08.2016, sp. zn. 21T/89/2016), za ktorý mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky,
v ktorej sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.Odvolacísúduobžalovanéhoneprihliadalnapriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Tr.zák.,
že spáchal viac trestných činov, ako to navrhoval prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu,
pretože obžalovanému ukladal súčasne súhrnný trest podľa zásad ukladania úhrnného trestu a podľa
tzv. asperačnej – sprísňujúcej zásady a prihliadnutie aj na uvedenú priťažujúcu okolnosť považoval za
dvojité pričítanie skoršieho odsúdenia. Súčasne odvolací súd zohľadnil osobu obžalovaného z hľadiska

jeho osobných, rodinných, pracovných pomerov, kde zistil, že je slobodný, má vyživovaciu povinnosť
k dcére vo veku 14 rokov, s ktorou nežil v spoločnej domácnosti, nebol zamestnaný a neboli zistené
žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., teda bez
zvýšenia dolnej hranice základnej trestnej sadzby t.j. 7 rokov.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin – dňa 10.05.2023 bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.).

Súčasne obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidláakéhokoľvekdruhuvovýmere54(päťdesiatštyri)mesiacov,ktorýprevzalzozrušenéhorozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 20.12.2024, sp. zn. 38T/19/2024 a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., pri uložení
súhrnného trestu súčasne zrušil výroky o trestoch uložených obžalovanému- trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/121/2024 zo dňa 02.06.2025, právoplatným dňa
11.06.2025,
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 38T/19/2024 zo dňa 20.12.2024, právoplatným dňa

20.12.2024,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Takto uložený trest je trestom spôsobilým plniť tak resocializačný, ako aj jeho individuálno a generálno-

preventívny účel.

I keď odvolací súd korigoval skutok oproti jeho ustáleniu súdom I. stupňa v prospech obžalovaného,
jeho konečná úprava nemala žiaden vplyv na právne posúdenie činu, ani na výšku ukladaného trestu,
preto odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
písm. b) - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie,
písm. d) - ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

písm. e) - ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Súčasne odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože
zistil, že nie je dôvodné.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.)