Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208790
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125208790.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpených zákonnou zástupkyňou A. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpených advokátkou: Mgr. Barbara Bartovičová, PhD., so sídlom
Opoj 133, proti odporkyni: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Darina

Kurňavová, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 5. decembra 2025 č. k. 17C/85/2025-36,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporkyni priznáva proti navrhovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. priznal odporkyni voči navrhovateľom právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1,

2, § 327, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že dňa 14.11.2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovatelia domáhajú, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by obmedzila výkon vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v

okrese Hlohovec, v obci F., v katastrálnom území F., zapísaným na LV č. XXX, ako: stavba so súp. č. XX,
rodinný dom, postavená na pozemku registra „C“ KN parc. č. 9/1; stavba, garáž, postavená na pozemku
registra „C“ KN parc. č. 9/2; parcela registra „C“ KN s parc. č. 7/1 o výmere 175 m2, orná pôda; parcela
registra „C“ KN s parc. č. 9/1 o výmere 288 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN s
parc. č. 9/2 o výmere 33 m2, zastavaná plocha a nádvorie; najmä povinnosť vydať navrhovateľom kľúče
od uvedených nehnuteľností. Navrhovatelia navrhujú platnosť tohto neodkladného opatrenia obmedziť

do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
18D/47/2025aunotáraJUDr.JánaNováka,Hviezdoslavova14,Trnavapodsp.zn.Dnot56/25.Zároveň
navrhujú, aby im súd priznal voči odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. V podanom návrhu navrhovatelia uviedli, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou (podiel 1/2)
vyššie uvedených nehnuteľností. Druhým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (podiel 1/2) bol

ku dňu svojej smrti A. B., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom F. XX (poručiteľ). V
súčasnosti prebieha dedičské konanie po poručiteľovi vedené pod sp. zn. Dnot 56/25, 18D/47/2025.Navrhovatelia sú deťmi poručiteľa, neboli vydedené, a preto ku dňu jeho smrti v zmysle § 460
OZ nadobudli podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia ako účastníci konania o
dedičstve po poručiteľovi potrebujú v záujme svojich dedičských práv ustáliť okruh hnuteľných vecí,

ktoré ku dňu smrti vlastnil poručiteľ, a ktoré sa môžu nachádzať v nehnuteľnostiach. Prístup k týmto
nehnuteľnostiam však nemajú, pretože kľúčmi od nich disponuje výlučne odporkyňa. Z tohto dôvodu
navrhovateliapodaliprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupredžalobnúvýzvuz21.10.2025,ktorou
vyzvali odporkyňu na vydanie kľúčov od nehnuteľností k rukám zákonného zástupcu navrhovateľov
tak, aby mohli nehnuteľnosti riadne užívať. E-mailom z 27.10.2025 právny zástupca odporkyne v mene

odporkyne odmietol tejto predžalobnej výzve vyhovieť. Vzhľadom na uvedené je potrebné a dokonca
naliehavé dočasne upraviť pomery medzi stranami konania tak, aby sa zamedzilo možnému poškodeniu
dedičských práv navrhovateľov. Navrhovatelia majú právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do
ich vlastníckeho práva. K návrhu navrhovatelia priložili výpis z LV č. XXX pre k.ú. G., predžalobnú výzvu
z 21.10.2025, fotokópiu doručenky, mailové stanovisko právneho zástupcu odporkyne k predžalobnej
výzve.

5. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.11.2025 uviedla, že nie je naplnený ani jeden z
dôvodovuvedenýchvust.§325ods.1CSP.Vdanejveciniejepotrebnédočasneupraviťprávnepomery
a nehrozí bezprostredné, ani reálne zmarenie prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.
Právne relevantnou je tu skutočnosť, že odporkyňa má nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve

- v podiele 1/2 k celku a smrťou poručiteľa (otca maloletých navrhovateľov) sa stáva podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 4/6 k celku. Dedičské konanie dosiaľ nebolo skončené. V
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaabsentujúrozhodujúceskutočnosti,ktorébynasvedčovali
tomu, že by mohla nastať hrozba ujmy navrhovateľom. Odporkyňa v stanovisku na predžalobnú výzvu
uviedla významné skutočnosti, pre ktoré nemožno vydať kľúče od rodinného domu. Predmetný rodinný

dom súp. č. XX H. F. pozostáva z dvoch izieb, obývačky a kuchyne, príslušenstva (kúpeľňa s WC)
a nie je možné, aby tento rodinný dom bol poskytnutý navrhovateľom na užívanie, resp. výkon ich
vlastníckych práv spočívajúci pravdepodobne v užívaní, keď odporkyňa v ňom býva a vlastní ho podľa
právneho stavu zapísaného na liste vlastníctva v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku. Nie je reálne
možné, aby navrhovatelia nehnuteľnosti užívali, a to už vzhľadom na priestory v rodinnom dome, ako aj

na to, že ide o maloleté deti, ktoré sú zastúpené zákonným zástupcom matkou. Podľa názoru odporkyne
nemožno až do skončenia dedičského konania vyhovieť akejkoľvek výzve navrhovateľov, tobôž nie
nariadením neodkladného opatrenia. V dedičskom konaní budú prejednané spoluvlastnícke podiely k
predmetným nehnuteľnostiam. Dosiaľ navrhovatelia nespejú k uzavretiu dedičskej dohody a v prípade,
že dôjde k dedeniu podľa zákonných podielov, tak odporkyňa sa stane podielovou spoluvlastníčkou

v spoluvlastníckom podiele 4/6 k celku a až v tomto čase bude možné, aby si spoluvlastníci upravili
vzájomne výkon vlastníckych práv. Odporkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje
za predčasný, neobsahujúci predpísané náležitosti, nezrozumiteľný a neurčitý. Nie je z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovatelia domáhajú. Z uvedených dôvodov odporkyňa navrhla,
aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, alebo aby ho odmietol.

6. Súd prvej inštancie mal z návrhu a príloh k nemu za preukázané, že dňom smrti poručiteľa A. B., teda
dňom X.X.XXXX, navrhovatelia (deti poručiteľa) aj odporkyňa (vdova po poručiteľovi) sa stali dedičmi po
poručiteľovi a v súčasnosti sú účastníkmi prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi, ktoré je
vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18D/47/2025. Nadobudnutie dedičstva doposiaľ nebolo

potvrdené súdom. Z priloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. F. je zrejmé, že odporkyňa a poručiteľ
boli ku dňu poručiteľovej smrti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na ňom zapísaných (orná
pôda, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom, garáž), a to každý v podiele 1/2. Z predloženej
predžalobnej výzvy z 21.10.2025 vyplýva, že navrhovatelia vyzvali odporkyňu na vydanie kľúčov od
predmetných nehnuteľností k rukám zákonného zástupcu navrhovateľov tak, aby mohli nehnuteľnosti

riadne užívať. Z mailového stanoviska z 27.10.2025 k predžalobnej výzve vyplýva, že podľa odporkyne
až do skončenia dedičského konania nemožno vyhovieť výzve na vydanie kľúčov od nehnuteľností,
pretože až v dedičskom konaní sa budú prejednávať dedičské podiely a zatiaľ nie je možné, aby všetci
v tomto čase spoluvlastníci nehnuteľnosť riadne užívali.

7. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Navrhovatelia sa
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní domáhali toho, aby súd uložil odporkynipovinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým obmedzila výkon vlastníckeho práva navrhovateľov
k predmetným nehnuteľnostiam, najmä vydať navrhovateľom kľúče od uvedených nehnuteľností.

8. Zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani
z ostatného obsahu spisu podľa súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce
naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovatelia
ničím neosvedčili, že je bezodkladne potrebné, aby bolo nariadené práve neodkladné opatrenie.
Neuviedli žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

Nekonkretizovali, ani ničím neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, ak by
nimi navrhované neodkladné opatrenie nebolo vydané, čím neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami, čo je podľa § 325 ods. 1 CSP podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Takýto nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže súd nahrádzať
vlastnými úvahami, pretože by porušil princíp rovnosti strán. Navrhovatelia v podanom návrhu ničím
nekonkretizujú, akého konania by sa mala odporkyňa zdržať, aby tým neobmedzila výkon vlastníckeho

práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam. Požadovaná povinnosť „zdržať sa akéhokoľvek konania“ je
veľmi široko a neurčito koncipovaná a takto formulovaný petit návrhu nie je vykonateľný. Z návrhu
taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom sú navrhovatelia obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach,
resp. či odporkyňa do nich neoprávnene zasahuje. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili, že by
dochádzalo k ujme na ich vlastníckych právach, resp. že by im bezprostredne hrozila ujma, ak by súd

požadované neodkladné opatrenie nenariadil.

9. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že aj keď okamihom smrti poručiteľa prechádza majetok
poručiteľa na jeho dedičov a tí tak vstupujú do jeho práv a povinností, zákon vyžaduje potvrdenie
nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím súdu, ktorý je v tomto prípade reprezentovaný notárom

ako súdnym komisárom. Práva dedičom je teda potrebné obligatórne potvrdiť rozhodnutím súdu.
Takéto rozhodnutie súdu má potom vždy spätný účinok (pôsobí ex tunc), t.j. pôsobí spätne ku dňu
smrti poručiteľa. Počas dedičského konania sa pritom dedičia môžu dohodnúť na rôznych spôsoboch
vyporiadaniadedičstva,čiženemusívkonečnomdôsledkupripadaťdoúvahy,žebudúajspoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností, ktorých sa týka toto konanie. Navrhovatelia požadujú vydanie kľúčov od

predmetných nehnuteľností, aby ich mohli „riadne užívať“. Neuvádzajú však, akým spôsobom chcú tieto
nehnuteľnosti užívať, nakoľko je to nevyhnutné, či im hrozí ujma v prípade neužívania, resp. to má iné
neodvratné účinky na ich postavenie.

10. Z uvedených dôvodoch súd prvej inštancie nevidel dôvod, aby vyhovel návrhu navrhovateľov a

nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ich návrhu. Podľa názoru súdu navrhovatelia žiadnym spôsobom
neosvedčili, že sú splnené podmienky na jeho nariadenie a že by im bezprostredne hrozila ujma, ak
nariadené nebude, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1,

2, § 255 ods. 1 CSP a vecne plným procesným úspechom odporkyne.

12. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie navrhovatelia s návrhom na jeho zrušenie na vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhli jeho zmenu tak, že
odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Odvolanie odôvodili ust. § 365 ods.

1 písm. f/ a h/ CSP. Namietali, že súd vychádzal z formalistického výkladu § 325 a nasl. CSP, pričom sa
sústredil na otázku užívania nehnuteľností a na formuláciu petitu návrhu, avšak opomenul materiálny
a ochranný účel navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň pochybil tým, že
pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval kritériá blízke rozhodovaniu
vo veci samej, čím neprípustne zvýšil mieru požadovaného osvedčenia skutkových tvrdení. Pokiaľ súd

návrh zamietol z dôvodu, že nemal za preukázané vlastnícke vzťahy k hnuteľným veciam, opomenul, že
práve existencia sporu o tieto vzťahy je dôvodom pre poskytnutie dočasnej ochrany, nie dôvodom na jej
odmietnutie. Účelom návrhu nebolo riešenie konečného vlastníctva ani trvalého užívania nehnuteľností,
ale dočasné zabezpečenie hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi a zabránenie ich
jednostrannému vylúčeniu z dedičstva zo strany odporkyne až do právoplatného skončenia dedičského

konania. Súd prvej inštancie tento účel návrhu prehliadol a posudzoval vec výlučne z pohľadu užívania
nehnuteľností, čím nesprávne zúžil predmet poskytovanej ochrany.13. Súd prvej inštancie sa podľa navrhovateľov zároveň vôbec nevysporiadal s rozhodujúcou skutkovou
okolnosťou, ktorou je konanie odporkyne spočívajúce vo vyhotovení jednostranného súpisu hnuteľných
vecí, v ktorom odporkyňa deklarovala svoje výlučné vlastníctvo ku konkrétnym hnuteľným veciam, ktoré

sú predmetom dedičského konania. Tento súpis je objektívne spôsobilý zmenšiť rozsah aktív dedičstva a
vytvoriť skutkový stav v prospech odporkyne na úkor maloletých dedičov. Nejde o hypotetickú obavu, ale
o už realizované konanie, ktoré preukazuje reálnu a bezprostrednú hrozbu ujmy na majetkových právach
navrhovateľov. Odporkyňa má v súčasnosti výlučný faktický prístup k predmetným nehnuteľnostiam,
ako aj výlučnú faktickú držbu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v týchto nehnuteľnostiach, ktoré môžu

tvoriť súčasť dedičstva po poručiteľovi. Navrhovatelia ako maloleté deti poručiteľa nemajú žiadny priamy
prístup k týmto veciam, nemajú možnosť overiť ich rozsah, stav ani existenciu ku dňu smrti poručiteľa
a nie sú schopní vykonávať akúkoľvek efektívnu kontrolu nad ochranou dedičstva. Hnuteľné veci sú zo
svojej povahy ľahko premiestniteľné, scudziteľné alebo zatajiteľné, a v prípade ich odstránenia alebo
scudzenia by vznikol nenávratný skutkový stav, ktorý by znemožnil objektívne určenie rozsahu dedičstva
a viedol by k reálnemu ukráteniu maloletých dedičov. Riziko ujmy nevyplýva iba z hypotetickej možnosti

budúcehokonaniaodporkyne,alezosamotnejpovahyveciaexistujúcehofaktickéhostavu.Akmájeden
z dedičov výlučnú faktickú kontrolu nad majetkom, ktorý môže patriť do dedičstva, a zároveň prejavil
vôľu nakladať s ním ako s vlastným, vzniká kvalifikovaná obava zo zmenšenia dedičstva bez ohľadu na
to, či už došlo k jeho fyzickému scudzeniu. V takomto prípade je neodkladné opatrenie jediným účinným
procesným prostriedkom, ktorým je možné zabezpečiť zachovanie dedičstva v nezmenenom rozsahu

do skončenia dedičského konania. Podmienka bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 325 ods. 1 CSP je
splnená, keďže existuje konkrétne a preukázané konanie odporkyne smerujúce k vylúčeniu hnuteľných
vecí z dedičstva a odporkyňa má zároveň faktickú možnosť pokračovať v takomto konaní bez akejkoľvek
kontroly zo strany ostatných dedičov.

14. Ochrana dedičstva pred jeho zmenšením alebo znehodnotením do právoplatného skončenia
dedičského konania predstavuje všeobecne uznávaný princíp dedičského práva, ktorý je imanentne
prepojenýsprávomdedičovnaspravodlivýprocesaúčinnúsúdnuochranu.Akbyvpriebehudedičského
konania dochádzalo k faktickému vyňatiu majetku z dedičstva bez možnosti okamžitého zásahu
súdu, samotné dedičské konanie by stratilo svoj praktický význam, keďže by rozhodovalo o majetku,

ktorý už v skutočnosti neexistuje alebo je nenávratne scudzený. Absencia neodkladného opatrenia
vytvára neproporcionálny stav v neprospech maloletých navrhovateľov, keďže tí sú vystavení riziku
nenahraditeľnej majetkovej ujmy bez akejkoľvek efektívnej možnosti obrany. Takýto stav je v rozpore
nielen s CSP, ale aj s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj zásade zvýšenej ochrany maloletých.

Navrhovatelia sú maloletými deťmi poručiteľa, ktoré sa nachádzajú v zjavne slabšom postavení voči
odporkyni, majú obmedzené možnosti ochrany svojich práv a sú plne odkázané na súdnu ochranu. V
situácii, keď existuje konflikt medzi dedičmi a jeden z nich má faktickú možnosť jednostranne disponovať
s majetkom, ktorý môže patriť do dedičstva, je povinnosťou súdu konať obozretne a preventívne v
prospech ochrany práv maloletých, a nie prenášať riziko vzniku ujmy na nich. V takýchto prípadoch je

povinnosťou súdu poskytnúť preventívnu ochranu a predchádzať vzniku nenapraviteľnej ujmy, nie čakať
až na jej vznik.

15. Argumentácia súdu prvej inštancie, podľa ktorej navrhovatelia neosvedčili bezprostrednú hrozbu
ujmy, neobstojí ani z hľadiska ustálenej judikatúry, podľa ktorej postačuje osvedčenie reálnej možnosti

vzniku ujmy, nie jej istota. V danom prípade je reálna možnosť vzniku ujmy zjavná už zo samotného
faktu, že odporkyňa vykonala jednostranný súpis hnuteľných vecí a deklarovala k nim výlučné vlastnícke
právo, pričom tieto veci má výlučne vo svojej faktickej moci. Takéto konanie samo osebe zakladá
dôvodnú obavu zo zmenšenia dedičstva a legitimizuje potrebu dočasnej súdnej ochrany. Nariadením
neodkladného opatrenia by nedošlo k prejudikovaniu výsledku dedičského konania. Súd by týmto

postupom nerozhodoval o tom, ktoré veci do dedičstva patria, ale iba by zabezpečil, aby o tejto otázke
mohlo byť v dedičskom konaní rozhodnuté na základe nezmeneného skutkového stavu. Práve tento
aspekt odlišuje navrhované neodkladné opatrenie od neprípustného zásahu do merita veci a potvrdzuje
jeho súlad so zákonom.

16.Súdprvejinštanciesanezaoberalaniprincípomproporcionalityapreventívnejfunkcieneodkladného
opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do práv odporkyne,
keďže jej neodníma vlastnícke právo ani jej neukladá povinnosť znášať nevratný stav, ale iba dočasneobmedzuje možnosť nakladať s hnuteľnými vecami, pri ktorých je dôvodná pochybnosť o ich výlučnom
vlastníctve, a to do času, kým o ich právnom osude rozhodne príslušný orgán v dedičskom konaní.

17. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, tento je priamym dôsledkom nesprávneho rozhodnutia vo
veci samej. Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovatelia sú maloletí, konali v dobrej
viere a v snahe ochrániť dedičstvo po svojom otcovi. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol
šikanózny ani zjavne bezdôvodný, a preto priznať odporkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu
je neprimerane tvrdé a v rozpore so zásadou spravodlivosti. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní

o náhrade trov konania nezaoberal ani možnosťou aplikácie moderačného oprávnenia, hoci okolnosti
prípadu to jednoznačne odôvodňovali. Maloletý vek navrhovateľov, povaha uplatneného nároku, ako
aj skutočnosť, že návrh sledoval ochranu dedičstva, predstavujú osobitné dôvody hodné zreteľa, pre
ktoré by priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti a
primeranosti.

18. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. Mala za to, že súd správne vychádzal z formulácie petitu návrhu na nariadenie odkladného
opatrenia a nie je pravdou, že by opomenul materiálny a ochranný účel. Petit návrhu na nariadenie
odkladného opatrenia smeroval k tomu, aby odporkyňa nenakladala s nehnuteľnosťami. Vzhľadom
k tomu, že tieto nehnuteľnosti sú predmetom dedičského konania, a to v spoluvlastníckom podiele

1/2 pre navrhovateľov a odporkyňu, nemôže ani teoreticky vzniknúť kvalifikovaná obava so zmenšenia
dedičstva a nemôže dôjsť k scudzeniu 1/2 spoluvlastníckeho podielu. Nie je možné, aby ujma už
nastala alebo aby v budúcnosti nastala. Spoluvlastnícky podiel v 1/2 nie je v dedičskom konaní
doposiaľ prejednaný a nedošlo k rozhodnutiu a ani k dohode medzi sporovými stranami ako dedičmi. V
tomto prípade neodkladné opatrenie nie je žiadnym účinným procesným prostriedkom, ktorým by bolo

možné zabezpečiť zachovanie dedičstva v nezmenenom rozsahu do skončenia dedičského konania.
Odporkyňa dôrazne poukázala na znenie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa
týka vylúčene nakladania s nehnuteľnosťami, ale nie s hnuteľnými vecami dedičstva.

19. Odporkyňa poprela, že by navrhovatelia ako maloleté deti poručiteľa boli v zjavne slabšom postavení

voči odporkyni, ich práva nie sú obmedzené a sú chránené v dedičskom konaní. Navrhovatelia
nepreukázali, že by v priebehu dedičského konania dochádzalo k faktickému vyňatiu majetku
z dedičstva. V návrhu na nariadenie odkladného opatrenia a ani počas konania nebolo preukázané, že
by maloletí navrhovatelia boli vystavení riziku nenahraditeľnej majetkovej ujmy. Obava navrhovateľov
ako dedičov je nedôvodná a nemá oporu v žiadnej zo skutočností, ktoré sú popísané v návrhu alebo

v odvolaní. Odporkyňa nemá pocit, že by existoval konflikt medzi dedičmi, nedisponuje jednostranne
s majetkom, ktorý môže patriť do dedičstva, pričom v petite návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je uvedená nehnuteľnosť a nie iný majetok. Odporkyňa podľa výziev súdneho komisára
predložilavšetkylistinnédôkazyoaktívachapasívacha neurobilažiadenúkon,ktorýmbybolzmenšený
majetok patriaci do dedičstva. Z návrhu na nariadenie odkladného opatrenia nie je zrejmé, o aké právo

navrhovateľov ako dedičov ide. Navrhovatelia tvrdia, že majú obavu, že by mohol byť obmedzený výkon
ich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Vydanie kľúčov v tomto čase odporkyňou navrhovateľom nemá
žiadne opodstatnenie, ani logiku, na toto odporkyňa poukázala vo svojom vyjadrení; popísala o aké
nehnuteľnosti ide, uviedla, že tento dom užíva, býva v ňom a práve vydanie kľúčov by ju obmedzilo
vo výkone vlastníckeho práva. V konaní navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti osvedčujúce

naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov, nekonkretizovali a ničím neosvedčili nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, ak by nimi navrhované neodkladné opatrenie nebolo vydané,
čím neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo je podmienkou pre nariadenie
odkladného opatrenia. Odporkyňa tiež uviedla, že nie je reálne možné, aby navrhovatelia nehnuteľnosti
užívali, a to vzhľadom na malé priestory v rodinnom dome, ako aj na to, že ide o maloleté deti, ktoré

sú zastúpené zákonným zástupcom - matkou. Vydaním kľúčov by bolo ohrozené výlučné vlastnícke
právo a jeho výkon k veciam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Petit návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia jednoznačne smeruje k zákazu disponovať s polovicou spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach, ktorý dosiaľ nebol prejednaný a až v odvolaní majú navrhovatelia snahu
podsúvať súdu aj hnuteľné veci, ktoré vôbec v petite návrhu na nariadenie odkladného opatrenia neboli

uvedené. Súd prvej inštancie tiež nemal dôvod zaoberať sa princípom proporcionality a preventívnej
funkcie neodkladného opatrenia, pretože nie sú dané dôvody bezodkladnej úpravy pomerov a ani tu
nie je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovatelia zámerne uvádzajú v odvolaní aj hnuteľné
veci, ktoré však neboli predmetom konania. Podsúvanie názorov navrhovateľov, že by v danom prípadeboli porušené zásady proporcionality a ochranný maloletých odporkyňa považuje za neprijateľné. V
dedičskom konaní sú chránené všetky práva všetkých dedičov v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, pričom v odvolaní majú navrhovatelia snahu porušiť zásady a princípy dedičského práva,

keď sa dožadujú nedôvodne zvýšenej ochrany práv.

20. Vydanie kľúčov (čo nie je predmetom konania) navrhovateľom považovala odporkyňa za prostriedok,
ktorým by navrhovatelia obmedzili výkon vlastníckeho práva odporkyne, ktorá už v tomto čase je
vlastníčkou nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku alebo po prejednaní dedičstva je

predpoklad, že sa stane vlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 4/6. V tomto štádiu dedičského
konania neexistuje žiaden právny inštitút, ktorý by zakladal navrhovateľom nárok na vydanie kľúčov
od nehnuteľností. Až po prejednaní dedičského konania, keď sa stane podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 4/6 bude možné, aby si spoluvlastníci upravili vzájomne výkon
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. S poukazom na judikát R 67/1996 mala tiež odporkyňa za to, že
nemožno navrhovať neodkladného opatrenia resp. jeho trvanie do právoplatného skončenia dedičského

konania.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a

argumenty strán predostreté v odvolaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že
navrhovatelia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba

demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

27. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne
upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahumedzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ

domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Osobitnej povahe
tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní

o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani
zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

28. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo

strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich relevanciu, posudzuje súd

vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Rozhodujúce skutočnosti
musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu
plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnocuje súd primárne na

základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. To, že zásadným
determinantom vydania neodkladného opatrenia je najmä samotný návrh, vyplýva z toho, že súd
rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa § 328 ods. 2 CSP spravidla bez pojednávania.

29. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo
znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje
najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti.
Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou

argumentáciou.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhajú, aby súd neodkladným opatrením uložil povinnosť odporkyni povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorým obmedzila výkon vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam

(opísaným v ods. 1), najmä vydať navrhovateľom kľúče od uvedených nehnuteľností, a to do
právoplatného skončenia prebiehajúceho dedičského konania. Súd prvej inštancie napadnutým
rozhodnutím návrh navrhovateľov nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože neosvedčili
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

31. Navrhovatelia podali odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

32. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

33. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.34. Preskúmaním návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených
listinných dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože navrhovatelia predovšetkým neosvedčili

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Odvolací súd v súdenej veci nezistil
naplnenie odvolacích dôvodov tvrdených navrhovateľmi a konštatuje, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

35. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že navrhovatelia neosvedčili nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, ak by nimi navrhované neodkladné opatrenie (t.j. uloženie
povinnosti odporkyni zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým obmedzila výkon vlastníckeho práva
navrhovateľov k nehnuteľnostiam a najmä vydať navrhovateľom kľúče od uvedených nehnuteľností)
nebolo vydané. Rovnako správne súd prvej inštancie uviedol, že navrhovatelia nekonkretizovali akého
konania by sa mala odporkyňa zdržať, aby tým neobmedzila výkon vlastníckeho práva navrhovateľov
k nehnuteľnostiam, pričom požadovaná povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania je koncipovaná veľmi

široko a neurčito, preto takto formulovaný petit návrhu nie je vykonateľný. Z návrhu taktiež nie je zrejmé,
akým spôsobom sú navrhovatelia obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach, resp. či odporkyňa do
nich neoprávnene zasahuje. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili, že by dochádzalo k ujme na
ich vlastníckych právach, resp. že by im bezprostredne hrozila ujma, ak by súd požadované neodkladné
opatrenie nenariadil.

36. Správne súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že aj keď okamihom smrti poručiteľa prechádza
majetok poručiteľa na jeho dedičov a tí tak vstupujú do jeho práv a povinností, zákon vyžaduje potvrdenie
nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že zásadu,
podľa ktorej sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ), nemožno vykladať tak, že už

týmto okamihom je dedič oprávnený nakladať s majetkom poručiteľa ako vlastník všetkého, čo patrilo
poručiteľovi. Hmotné právo nemožno totiž oddeľovať od procesného práva. Vzhľadom na to, že konanie
o dedičstve nie je návrhovým, ale obligatórnym konaním, ktoré sa začína z úradnej povinnosti a v
ktorom aj súd koná podľa príslušných ustanovení z úradnej povinnosti, je úplne vylúčené, aby otázku,
či je niekto dedičom, či získal dedičstvom určitý konkrétny majetok a či je oprávnený týmto majetkom

nakladať, posudzoval niekto iný ako práve súd v dedičskom konaní. Ten, komu svedčí určitý dedičský
titul, nenadobúda teda dedičstvo bez ďalšieho priamo podľa ustanovení hmotného práva, ale len za
predpokladu, že bude súdom v konaní o dedičstve jeho dedičské právo zistené a že na základe
uznesenia súdu o dedičstve aj dedičstvo nadobudne. Táto otázka zostáva otvorená až do právoplatnosti
uznesenia súdu o dedičstve, pretože nie je vylúčené, že ešte po vydaní uznesenia o dedičstve, skôr

ako toto uznesenie nadobudne právoplatnosť, môže vyjsť najavo nová skutočnosť, ktorá zmení okruh
dedičov (napr. objavenie závetu v prospech ďalšej osoby alebo objavenie doteraz neznámeho dediča),
či iná skutočnosť, ktorá môže ovplyvniť výsledok konania o dedičstve (napr. objavenie ďalšieho majetku,
ktorý patrí do dedičstva, objavenie dlhov, ktoré z nepredlženého dedičstva urobí predlžené dedičstvo,
môže tak byť dôvodom napr. na nariadenie likvidácie dedičstva, zistenie, že majetok, ktorý mal byť do

dedičstva zaradený, poručiteľovi nepatril a pod). Ustanovenie § 460 OZ, podľa ktorého sa nadobúda
dedičstvo smrťou poručiteľa, znamená teda len to, že ten, kto podľa uznesenia súdu vydaného v
dedičskom konaní nadobudol dedičstvo, sa stáva vlastníkom so spätnými účinkami ku dňu úmrtia
poručiteľa (por. tiež R 31/1978). Z uvedeného tiež vyplýva, že požiadavka navrhovateľov na vydanie
kľúčov od nehnuteľnosti zo strany odporkyne bola celkom zjavne predčasná.

37. Odvolací súd ďalej uvádza, a to najmä s poukazom na účel navrhovaného neodkladného
opatrenia zdôrazňovaný navrhovateľmi v odvolacom konaní, ktorým by malo byť dočasné zabezpečenie
hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi a zabránenie ich jednostrannému vylúčeniu z
dedičstva zo strany odporkyne až do právoplatného skončenia dedičského konania, že na tento účel

slúži inštitút neodkladných úkonov podľa § 179 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“). Neodkladné úkony robí notár ako súdny komisár, keďže v novej právnej úprave (CMP)
sa celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako
súdnym komisárom (s výnimkou vecí uvedených taxatívne v § 161 CMP). Medzi neodkladné úkony
patrí najmä zabezpečenie dedičstva, súpis na mieste samom, zverenie vecí osobnej potreby manželovi

poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva
škody alebo nepomerných nákladov, ustanovenie správcu dedičstva alebo jeho časti. Účelom vykonania
neodkladných úkonov je uchovať majetok z dedičstva v stave, v akom sa nachádza až do ukončenia
dedičského konania a jeho odovzdania dedičom. Neodkladné úkony realizuje súdny komisár buďv prípadoch, ak o výkon niektorého z nich požiadajú dedičia, prípadne iní účastníci konania alebo aj
bez návrhu, ak z okolností konania vyplynie, že je to potrebné. Súdny komisár môže rozhodnúť o
neodkladnom úkone uznesením, voči ktorému je prípustný oprávnený prostriedok, ale aj neformálne bez

vydania uznesenia. Súdny komisár rozhoduje o neodkladnom úkone vždy uznesením, ak to ustanovuje
zákon (napr. pri ustanovení správcu dedičstva a zbavení jeho funkcie alebo pri nariadení zákazu výplaty
z bankového účtu). Neodkladné úkony sa realizujú najmä v prípade, keď je zo situácie zrejmé, že by
došlo k poškodeniu, prípadne znehodnoteniu vecí z dedičstva, ďalej v prípade, ak pre spory medzi
účastníkmi dedičského konania hrozí poškodenie ich záujmov vo vzťahu k dedičstvu, ako aj vtedy, ak

sa predpokladá dlhší priebeh konania a majetok patriaci do dedičstva nemožno v tomto čase spravovať
náležitým spôsobom (napr. výkon práv spoločníka alebo akcionára štatutárneho orgánu v obchodných
spoločnostiach, vedenie podniku a pod.). Osobitná úprava neodkladných úkonov v dedičskom konaní
podľa § 179 CMP podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje, aby súd vydával neodkladné opatrenia podľa
§ 325 CSP za účelom zabezpečenia dedičstva do právoplatného skončenia dedičského konania (por.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 1923/2007).

38. Zároveň je však potrebné uviesť, že navrhovateľmi zdôrazňovaný účel navrhovaného neodkladného
opatrenia (dočasné zabezpečenie hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi a zabránenie
ich jednostrannému vylúčeniu z dedičstva zo strany odporkyne až do právoplatného skončenia
dedičského konania) nekorešponduje s navrhovaným petitom, z ktorého jednoznačne vyplýva, čoho

sa navrhovatelia domáhajú, a to uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by obmedzila výkon vlastníckeho práva navrhovateľov k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam
a najmä uloženia povinnosti vydať navrhovateľom kľúče od nehnuteľností do právoplatného skončenia
dedičského konania. Súd je pritom v zmysle § 216 CSP návrhom viazaný a nemôže ho prekročiť
a ani prisúdiť niečo iné, než čoho sa navrhovateľ neodkladným opatrením domáha. Neobstojí preto

argumentácia navrhovateľov, že súd prvej inštancie sa sústredil na otázku užívania nehnuteľností a
na formuláciu petitu návrhu, avšak opomenul materiálny a ochranný účel navrhovaného neodkladného
opatrenia. Taktiež právne bezvýznamným bol poukaz na maloletosť navrhovateľov, ich slabšie
postavenie voči odporkyni, obmedzené možnosti ochrany svojich práv, plnú odkázanosť na súdnu
ochranu, a povinnosť súdu poskytnúť preventívnu ochranu a predchádzať vzniku nenapraviteľnej ujmy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že súdená vec nie je vecou starostlivosti súdu o maloletých, ale civilným
sporovým konaním, v ktorom majú strany rovnaké postavenie (maloletí navrhovateľa sú zastúpení ich
zákonnou zástupkyňou), preto argumentácia navrhovateľov (i právne zastúpených) o zvýšenej ochrane
maloletých navrhovateľov v tomto konaní bola nenáležitá.

39. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľov v časti trov konania (výrok II.), ani v tejto časti im nemožno
priznať úspech. Navrhovatelia vo svojom odvolaní zjavne vyčítali súdu prvej inštancie neaplikáciu § 257
CSP, teda mali za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to maloletý vek navrhovateľov,
povaha uplatneného nároku, skutočnosť, že návrh sledoval ochranu dedičstva a nie šikanózny alebo
obštrukčný cieľ, pre ktoré priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu odporkyni je v rozpore

so zásadou spravodlivosti a primeranosti. Vyčítali tiež súdu prvej inštancie, že sa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania nezaoberal možnosťou aplikácie moderačného oprávnenia, hoci okolnosti prípadu
to jednoznačne odôvodňovali.

40. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v

prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné náležite odôvodniť. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a

inépomeryvšetkýchúčastníkovkonania,atiežnaokolnosti,ktoréviedliúčastníkovkuplatneniuprávana
súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 257
CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle

svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012).41. Dôvody uvádzané navrhovateľmi podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dôvodmi hodnými
osobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovalináhradutrovkonaniaprocesneúspešnejodporkyninepriznať.

Ani maloletý vek navrhovateľov a ani okolnosti, ktoré viedli (ich zákonnú zástupkyňu) k uplatneniu
práva na súde a ani ich postoj v konaní, nie sú okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, na ktoré by
mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne prihliadnuť. Námietky navrhovateľov voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania neboli dôvodné, keďže súd prvej
inštancie rozhodol správne. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej patrí podľa zásady úspechu

v spore (ako esenciálneho kritéria priznania náhrady trov konania) nárok na plnú náhradu trov konania
voči navrhovateľom, keďže v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebol daný dôvod na
aplikáciu ust. § 257 CSP.
42. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne, vrátane vecne správneho závislého výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v konaní procesne úspešnej odporkyni priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).