Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010563
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125010563.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek1Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 24.11.2025 sp. zn. 1T/25/2025, na verejnom zasadnutí konanom
v Nitre 03.03.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t
a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

potom, čo v presne nezistenom čase dňa XX.XX.XXXX požil nezistené množstvo pervitínu, dňa
XX.XX.XXXX o XX:XX hod v C. na ulici D. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4,
EČ: C. XXXXX, kde pred predajňou TOP HUNT bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Topoľčany, pričom na základe výzvy policajta sa dňa
XX.XX.XXXX v čase o XX,XX hod. a XX,XX hod.v Nemocnici Penta Hospitals v
Topoľčanoch podrobil lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom krvi a iného biologického materiálu

na zistenie, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, ktorým bola vo vzorke krvi obvineného zistená
prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 208 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 8 ng/ml, v dôsledku
čoho obvinený v čase jazdy nebol spôsobilý viesť bezpečne motorové vozidlo, čím ohrozoval seba a
iných účastníkov cestnej premávky, pričom metamfetamín a jeho metabolit amfetamín podľa zák. NR SR
č. 13/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch patrí do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho oznámení vyhlásením na hlavnom pojednávaní podal odvolanie

obžalovaný. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že je povinný vyživovať dve maloleté deti narodené
v roku 2021 a 2023. Zamestnal sa v zahraničí, aby bol čo najskôr finančne gramotný. Vedie slušnýživot, pracuje. Prvú platbu bude mať 15.03.2026, z nej uhradí dlžné výživné, druhú výplatu bude mať
15.04.2026. Smeruje tým k tomu, či by súd nemohol uložiť primeraný finančný trest, namiesto jedného
mesiaca odňatia slobody nepodmienečne.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal doručenie
upovedomenia riadne a včas vykázané a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že

s uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody ako aj s dôvodmi jeho uloženia, tak ako
ich prezentoval súd I. stupňa sa v celom rozsahu stotožňuje. Uloženiu podmienečného trestu odňatia
slobody bránilo najmä ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona s tým, že uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac rozhodne nemožno považovať za neprimerane prísny. Navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa §
317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal i na chyby, ktoré
odvolaním neboli vytýkané, za stavu, keď bol limitovaný zásadou reformatio in peius z dôvodu absencie

odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného. Daným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku

- nedošlo k takým podstatným procesným chybám, ktoré by mali charakter porušenia zákona v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371
Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade so
zásadami kontradiktórneho procesu upravenými Trestným poriadkom,

- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol zákonu zodpovedajúce právne úvahy,
ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie
žalovaného skutku i pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na

súde I. stupňa po prednesení obžaloby urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je
vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, ktoré súd I. stupňa prijal a vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná. Súd I. stupňa preto vykonal
dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ
trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto
majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu

takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,

v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
b) príjme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.Podľa § 49 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd I. stupňa správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval, s poukazom na
jeho výpoveď z prípravného konania, ako aj priznania sa ku skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle

vyhlásenia o vine. Správne bola zistená aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. - že
obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, kde súd I. stupňa pripomenul predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného, ktoré nemá zahladené a z tohto správne zistil, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, a to len 10 dní po začiatku plynutia skúšobnej doby. Odvolací súd
konštatuje, že súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v sadzbe až 1 rok.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, tieto neboli dôvodné. Je potrebné uviesť, že obžalovaný mal v čase
spáchania skutku vedomosť o tom, že bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 24.03.2024 sp. zn. 0T/45/2024 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s určenou skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Rovnako si musel byť vedomý toho, že má dve maloleté deti, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu

povinnosť a teda, že pokiaľ sa dopustí úmyselnej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby, môže
byť opätovne odsúdený, a to aj na nepodmienečný trest. Obžalovaný odvolaciemu súdu nepredložil
žiadnerelevantnédôkazy(listiny)nasvedčujúcetomu,žejeriadnezamestnaný,akototvrdilvpísomných
dôvodoch odvolania. Pokiaľ sa domáhal uloženia finančného (peňažného) trestu, k tomuto nebolo
možné pristúpiť jednak vzhľadom na závažnosť prejednávaného činu a jednak i z dôvodu, že obžalovaný

neplatí riadne výživné na maloleté deti, z tohto dôvodu má nariadenú exekúciu a teda uložením
peňažného trestu by mohlo byť zmarené vymoženie výživného, ktorá pohľadávka je prednostná.

Vzhľadom na uvedené trest odňatia slobody uložený súdom I. stupňa vo výmere 1 mesiac nemožno
považovať za neprimerane prísny, pretože obžalovaný sa opakovane dopustil úmyselnej trestnej

činnosti, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a teda jeho predchádzajúce odsúdenie a uložený
výchovný trest neviedol k jeho náprave a prevýchove.

Obžalovaný bol správne, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálny stupňom stráženia, pretože v posledných

desiatichrokochpredspáchanímposudzovanéhotrestnéhočinunebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Za zákonný a správny odvolací súd považuje aj uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky, pretože obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu

v súvislosti s činnosťou vedenia motorového vozidla.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)