Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725010563
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725010563.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného N.. S. M. pre
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 46T/77/2025 zo dňa 27.01.2026, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 05.03.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného N.. S.F. M., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Pezinok pod sp.zn. 46T/77/2026 dňa 27.01.2026 podľa § 241
ods. 1 písm. j) Trestného poriadku prijal obžalobu podanú prokurátorom Okresnej prokuratúry Pezinok
zo dňa 01.10.2025 na obvineného N.. S. M. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1

Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky pre odmietnutie obžaloby podľa § 241
ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. Obžaloba má náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku a prokurátor
spolu s obžalobou predložil súdu úplný vyšetrovací spis, v ktorom sú zadokumentované všetky doposiaľ
zabezpečené dôkazy. Orgány činné v trestnom konaní postupovali v prípravnom konaní tak, aby bol

riadne zistený skutkový stav veci a vykonali dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie,
pričom sa nedopustili v prípravnom konaní závažných procesných chýb. Súd nezistil, že by v prípravnom
konaní došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Prokurátor v obžalobe uviedol svoje návrhy na
vykonanie dokazovania, obvinený tak učinil v podanom odpore, ktorými návrhmi je tak v zásade nateraz
určený aj rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť s
odôvodnením, že počas celého trvania prípravného konania je badateľný enormný záujem dozorujúceho
prokurátora nad tým, aby predmetný skutok bol riešený v rámci trestného konania. Vec bola pôvodne
riešená v priestupkovom konaní, a bola už aj ako priestupok uzatvorená. Avšak iniciatívou prokurátora
sa začalo trestné stíhanie, a nakoniec ignorujúc všetky námietky a pripomienky obhajoby, sa vec dostala
až pred súd. Podaním obhajcu zo dňa 12.09.2025 obžalovaný navrhol doplniť dokazovanie o výsluch

svedka O. Č., nakoľko jeho výpoveď je nevyhnutná pre objasnenie skutkového stavu prebiehajúceho
trestnéhokonania.Tentosvedokmápriamuosobnúskúsenosťsjazdoupoškodeného,sjehomotorovým
vozidlom.Počastejtosituáciedošlokohrozeniubezpečnostisvedkavobdobnejsituácii,akásaodohrala
medzi obžalovaným a poškodeným v rámci tohto trestného konania. Zistenia získané zo svedeckej
výpovede mohli zásadne ovplyvniť posúdenie samotného skutku, a jeho priebehu. Poverený príslušník
PZ však v rámci úkonu Záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 22.09.2025 návrh obhajoby

na doplnenie dokazovania odmietol z dôvodu, že osoba svedka nie je priamym svedkom konkrétnej
vyšetrovanej udalosti, ktorá sa kladie obvinenému za vinu. Tu je na mieste poznamenať, že v rámcidokazovania sa vykonáva kvantum dôkazov, ktoré priamo ku skutku nemajú výpovednú hodnotu. Avšak
dokazovanie je potrebné viesť aj vo vzťahu k osobe obvineného či k osobe poškodeného. Možno
konštatovať, že drvivá väčšina dôkazov je nepriamych a podporných. Nepochádza z miesta činu,

respektíveprisvedkochsanejednáoočitýchsvedkovskutku,keďžeznačnáčasťtrestnejčinnostisadeje
bez prítomnosti akejkoľvek tretej osoby. Preto odmietnutie tohto návrhu bez náležitého odôvodnenia,
možno považovať za porušenie práva na obhajobu, a toto zakladá podľa § 241 ods. 1 písm. f) dôvod
odmietnutia obžaloby súdom. Okrem uvedeného má obhajoba za to, že samotné trestné konanie má
ďalšie viaceré vady. Keďže trestný čin poškodzovania cudzej veci je úmyselný trestný čin, je povinnosťou

obžaloby preukázať aj zavinenie ako subjektívnu stránku trestného činu. Zavinenie musí byť úmyselné.
Obžalovaný však od počiatku popiera akýkoľvek úmysel spôsobiť poškodenému škodu. Ak mu bola
spôsobená škoda pri tom, ako obžalovaného svojím motorovým vozidlom prešiel, tak v tomto konaní
nemožno konštatovať úmysel obžalovaného spôsobiť druhému škodu. To je jednoducho nemysliteľné,
takéto uvažovanie zo strany obžaloby. V celom trestnom konaní je zrejmá nadpráca dozorujúceho
prokurátora,abycelávecbolariešenáprostriedkamitrestnéhopráva.Motiváciaktakémutokonaniuvšak

ostáva zahalená rúškom tajomstva. V ďalšom obhajca odkazuje na všetky svoje podania a argumentáciu
obsiahnutú v týchto podaniach. Obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil do prípravného konania.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou

osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť je nedôvodná.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s

výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na
obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli

poskytnuté nezákonné benefity.

Podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu vydá

trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní
nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a
rozsah dokazovania.

Podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa

odseku 1 v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) o prijatí obžaloby a nariadi
vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný
právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný
rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd postupom podľa citovaného ustanovenia zákona zo spisového materiálu zistil
nasledovné skutočnosti:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa 02.10.2025 na Okresný súd Pezinok obžalobu na
N.. S. M. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe.

Samosudca dňa 02.12.2025 vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor,

v dôsledku čoho samosudca rozhodol napadnutým uznesením.

Sťažnostný súd primárne uvádza, že povinnosťou samosudcu po podaní obžaloby je posúdenie, či sú
splnené zákonné podmienky na rozhodnutie niektorým zo spôsobov uvedených § 241 ods. 1 písm. a) ažh)Trestnéhoporiadku,t.j.opostúpeníveci,ozastavenítrestnéhostíhania,oprerušenítrestnéhostíhania
alebo o odmietnutí obžaloby, a v opačnom prípade rozhodnúť niektorým zo spôsobov podľa § 241 ods. 1
písm. j) alebo písm. l) Trestného poriadku, teda vydať trestný rozkaz alebo nariadiť hlavné pojednávanie,

a to súčasne s rozhodnutím o prijatí obžaloby. Inak povedané, pokiaľ súd vyhodnotí, že neexistujú
dôvody pre negatívne rozhodnutie o obžalobe, je potrebné vydať rozhodnutie o prijatí obžaloby. V
prípade posudzovania možného odmietnutia obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku
sa prieskumná povinnosť zameriava len na závažné procesné nedostatky, najmä porušenie práva
na obhajobu, nepredloženie úplných spisov prokurátorom vrátane všetkých zabezpečených dôkazov

v prípravnom konaní, nesplnenie náležitostí obžaloby podľa § 235 alebo poskytnutie nezákonných
benefitov spolupracujúcej osobe.

Súd prvého stupňa správne zameral svoju pozornosť na to, či došlo postupom orgánov činných v
trestnom konaní v prípravnom konaní k závažným procesným nedostatkom. Súd prvého stupňa žiadne
nedostatky nezistil, s čím sa stotožnil aj sťažnostný súd. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní

nedošlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, pretože o všetkých návrhoch obvineného na
vykonanie dôkazu bolo rozhodnuté. Je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aké dôkazy
vykonajú a aké nie, na čo nadväzuje dôkazná povinnosť prokurátora v konaní pred súdom. Opakovane
bolo judikované a ustálené, že porušením práva na obhajobu je ignorácia návrhov obvineného na
vykonanie dôkazov, teda že im nie je venovaná žiadna pozornosť, čo nie je totožné so zamietnutím

takého návrhu. Zákon nekladie žiadne konkrétne požiadavky na odôvodnenie postupu povereného
príslušníka PZ, ktorý odmietne návrh na vykonanie dokazovania.

Obhajoba nenamieta nekompletnosť spisového materiálu, obžaloba spĺňa náležitosti uvedené v § 235
Trestného poriadku a v danom prípade nemá nikto postavenie spolupracujúcej osoby, preto ani nemohli

byť takejto osobe poskytnuté nezákonné benefity.

Podstatou sťažnostných námietok je najmä nedostatok dôkazov pre postavenie obžalovaného pred
súd, k čomu sťažnostný súd uvádza, že sa jedná o základnú otázku, ktorú je potrebné vyriešiť na
nariadenom hlavnom pojednávaní. Prípadné porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných

pochybností a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2
ods. 10 Trestného poriadku nie je procesnou chybou podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku,
a teda nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Sankcia
v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátora v súdnom konaní, a to vo
vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam relevantných ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny.

Na základe týchto úvah sťažnostný súd dospel k záveru, že sťažnostné námietky sú neopodstatnené,
napadnuté uznesenie je v súlade so zákonom, preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
sťažnosť obvineného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.