Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/1743/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125348201
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Janečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125348201.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, so
sídlom PICCADILLY BUSINESS CENTRE UNIT C ALDOW ENTERPRISE BLACKETT STREET C,
M12 6A Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČ: 09252000, právne zast.
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves,
IČO: 42185190, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie

133,80 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z
a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.6.2025, domáhal od
povinného vymoženia 133,80 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu
Levice sp. zn. 7C/127/2013 zo dňa 4.6.2015, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22.9.2015 (ďalej ako
„exekučný titul“).

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, Plnomocenstvo

zo dňa 14.04.2025, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.01.2016, spolu s prílohou
č. 1/3760540 identifikujúcou postúpenú pohľadávku proti povinnému, Upovedomenie o zastavení
starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 29113/23 vydaného súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, dňa 30.01.2025, Oznámenie o ukončení starej exekúcie
zo dňa 08.04.2025, úradný preklad výpisu oprávneného z obchodného registra Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 15.08.2022, úradný preklad výpisu oprávneného z obchodného

registra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zmene sídla oprávneného zo dňa
04.08.2025. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z
uvedených príloh ako aj z príloh získaných z vlastnej činnosti.

3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré

vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému
súdu a musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného
vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie
podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov.

8. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné
dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva
odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol

návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa
tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť

exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.

10. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa

použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

12. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného
poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa
exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný

exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s
týmto exekučným titulom.

13. Súd preskúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane predloženého

exekučného titulu a jeho formy ako aj ďalších príloh a zistil, že podaný návrh na vykonanie exekúcie
obsahuje vadu, ktorá bráni vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.14. Preskúmaním pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že tento obsahuje viaceré
zrejmé nesprávnosti v časti E) návrhu - Vymáhaný nárok uplatnenie nároku na vymoženie úroku
priznaného exekučným titulom, ktorého výška bola v rozpore s dobrými mravmi, t. j. vo výške 0,25 %

denne (prítomnosť rozpor exekučného titulu s § 45 ods.1 Exekučného poriadku. Taktiež bolo zistené, že
návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov (napr.
zmenky a pod.) týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu
na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou, čím bol daný rozpor návrhu s § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Oprávnený spolu s

návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu zmenku a ani príslušnú zmluvnú dokumentáciu, ktorý
bol zabezpečený zmenkou, z ktorej bol priznaný nárok exekučným titulom (a to v zmysle § 10 ods.
1 ZoUNEK, § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného
poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie návrhu v zmysle §
53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku). Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie výslovne uviedol,
že nárok sa netýka spotrebiteľského vzťahu, avšak danú skutočnosť nepreukázal súdu. Oprávneným

v tomto exekučnom konaní je taktiež zahraničnou právnickou osobou, a preto mu v čase iniciovania
exekučného konania vyplývala povinnosť v podobe predloženia výpisu oprávneného z príslušného
registra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, do ktorého je oprávnený je zapísaný,
a to všetko v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) bod 2. Exekučného poriadku, avšak oprávnený predmetnú
povinnosť nesplnil.

15. Súd na základe uvedených skutočnosti dňa 10.11.2025 vyzval oprávneného prostredníctvom jeho
právneho zástupu, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy odstránil vyššie špecifikované
zrejmé nesprávnosti návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh. Oprávnený bol v predmetnej výzve
poučený o lehote potrebnej na vykonanie opravy návrhu, o skutočnosti, že opravu je potrebné vykonať

prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ako aj o následkoch neodstránenia vád.
Výzva na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie bola doručená do elektronickej schránky
právneho zástupcu oprávneného dňa 11.11.2025.

16. Oprávnený dňa 23.07.2025 predložil súdu opravu návrhu na vykonanie exekúcie, ktorou len v

časti E) Vymáhaný nárok realizoval opravu v rozsahu vytýkaného nedostatku nezohľadnenia rozsahu
vymoženého nároku v starej exekúcie a neuvedenia meny EUR v rámci uplatnenia nároku na náhradu
trov základného konania. V ostatných bodoch v rámci ktorých súd upozornil oprávneného na vady
návrhu na vykonanie exekúcie, a ktoré sú špecifikované v bode 14. odôvodnenia tohto uznesenia,
oprávnený nevykonal opravu návrhu na vykonanie exekúcie, a preto súd dňa 24.07.2025 opätovne

vyzval oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupu, aby v lehote 10 pracovných dní od
doručenia výzvy odstránil vyššie špecifikované a dovtedy neodstránené zrejmé nesprávnosti návrhu
na vykonanie exekúcie a jeho príloh. Oprávnený bol v opätovnej výzve poučený o lehote potrebnej
na vykonanie opravy návrhu, o skutočnosti, že opravu je potrebné vykonať prostredníctvom na to
určeného elektronického formulára, ako aj o následkoch neodstránenia vád. Opätovná výzva na

odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie bola doručená do elektronickej schránky právneho
zástupcu oprávneného dňa 30.07.2025. Dňa 13.08.2025 právny zástupca oprávneného požiadal o
predlženie lehoty na vykonanie opravy návrhu na vykonanie exekúcie, ktorej súd vyhovel a poskytol
oprávnenému dodatočnú lehotu 5 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o predĺžení lehoty
(vykázanie doručenia ku dňu 20.08.2025).

17. Dňa 18.11.2025 oprávnený predložil súdu podanie – formulár na opravu návrhu na vykonanie
exekúcie a predložil súdu úradný preklad výpisu oprávneného z príslušného registra, do ktorého je
oprávnený ako zahraničná právnická osoba zapísaný. Oprávnený vo vzťahu k ostatným vytýkaným
nedostatkom špecifikovaným v bode 14. odôvodnenia tohto uznesenia poskytol nasledovné stanovisko:

„Pôvodný veriteľ e majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Oprávnený spoločnosť Private Capital
Investments Limited preukázal v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prostredníctvom zmluvy

o postúpení pohľadávky, že na neho prešli povinnosti a práva z exekučného titulu. Na oprávneného
prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných
pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky
a preto nemá práva zo zmenky. V prípade ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená možno tútopohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Je teda
zrejmé, že v prípade, ak by prechod práv z exekučného titulu bol na základe rubopisu, v takom prípade
by oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky (remitenta)

k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku
nenadobudol, teda neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu našich argumentov dávame do pozornosti
súdu aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015, sp. zn.: 3Oboer/426/2014, kde
nastrane5jeuvedenéodôvodnenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.:5CoE/134/2013:„Vodôvodnení
súd skonštatoval, že v exekučnom konaní na podklade exekučného titulu prisudzujúceho plnenie z

cennéhopapierasaužnauplatnenieexekvovanejsumynepožaduje,abybolpredloženýajcennýpapier,
práva sú spôsobilým samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov odlišných od vecí, teda aj od
cenný papierov, takýmto majetkovým právom je pohľadávka a postúpiť túto možno na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, aj v štádiu, kedy je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku
ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Súd prvého stupňa
správne posúdil exekučnú vec, keď prisvedčil názoru povinného, že niet dôvodu, aby sa na podmienky

prevodu pohľadávky judikovanej exekučným titulom, ktorého podkladom bol cenný papier, mal navyše
vzťahovať aj zákon o cenných papieroch, či zákon o zmenkách. S takýmto postúpením časti pohľadávky
nedošlo k zmene v obsahu pohľadávky, povinnosť plniť takú istú peňažnú sumu s príslušenstvom, avšak
inému veriteľovi, nemožno považovať za zmenu v obsahu záväzku, t.j. vzájomných práv a povinnosti
účastníkov, ktoré vyplývajú zo záväzkového vzťahu, v takomto prípade iba ide o zmenu v osobe veriteľa.

Povinný predložil zmluvu o postúpení pohľadávky a tak súd zistil, že ide o judikovanú pohľadávku už aj
vymáhanú v exekučnom konaní, ktorá sa z údajov uvedených v čl. I. identifikuje tak, že ide o pohľadávku
v sume tam uvedenej priznanú rozhodcovským rozsudkom JUDr. J. zo dňa 07. mája 2007 sp. zn.
RKCB/1/2007, z uvedeného je zrejmé, že ide o platné postúpenia pohľadávky priznanej exekučným
titulom a to rozhodcovským rozsudkom JUDr. Č.“ Oprávnený spoločnosť Private Capital Investments

Limited zároveň uvádza, že nemá žiadne vlastné vzťahy s povinným.“

18. Exekučný súd je stotožnený so skutočnosťou, že vo všeobecnosti nie je príslušný skúmať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie
postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Súd však i napriek

vyššie uvedenému uvádza, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem t. j.
Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v tomto
konkrétnom prípade by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné
poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho
výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka,

najmä teda v citovanom ust. § 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka so
všeobecnou povahou, príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a
regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov
upravených normami občianskeho práva.

19. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je exekučný súd
povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v
ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, ako skutočnosť
existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Teda nielen skutočnosť, že či vymáhaný nárok deklarovaný

exekučným titulom vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale aj skutočnosť, že či bolo alebo
nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo rozpor s dobrými
mravmialebosozákonomačitátookolnosťmalavplyvnavymáhanýnárok.Uvedenéplatíotoviacaksa
v priebehu exekučného konania zistí, že bol navrhnutý výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky proti povinnému, ktorým je fyzickou

osobou, ktorý mohol vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy, a v základnom konaní nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, pričom daná skutočnosť mohla mať vplyv na vymáhaný nárok,
a to všetko s poukazom na § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku. Tieto ustanovenia umožňujú
súdu v exekučnom konaní tzv. materiálny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ by aj exekučný súd vydal
poverenie napriek skutočnosti, že tu boli dané dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie

podľa § 53 ods. 3 písm. d) alebo e) Exekučného poriadku, preukázanie skutočností predpokladaných
v tomto zákonnom ustanovení v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nevyhnutne
viedlo k zastaveniu exekúcie zo strany súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Exekučný súd však môže vykonať vecný prieskum exekučného titulu len za účelom zistenia, že vzákladnom konaní bol uplatňovaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a tento nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že či povinný mal alebo nemal
možnosť danú skutočnosť namietať aj v základnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu.

Za týmto účelom súd v exekučnom konaní musí mať možnosť(zo strany oprávneného) oboznámiť sa s
podkladom pre vydanie poverenia, ak existuje predpoklad, že exekučným titulom bol priznaný nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy. Za týmto účelom je oprávnený poskytnúť súdu v exekučnom konaní súčinnosť
v zmysle príslušných ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, § 48 ods. 3 písm. f)
Exekučného poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie návrhu

podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku.

20. V danom prípade oprávnený vyhlásil, že tento zmluvný podklad pre vydanie exekučného
titulu, je nespotrebiteľského charakteru a vyhlásil, že nedisponuje povinnosťou predložiť súdu
príslušné dokumenty, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu. Preskúmaním odôvodnenia
exekučného titulu bolo zistené, že v základnom konaní sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia

zmenkovej sumy vo výške 192 EUR s prísl., pričom pohľadávka vznikla zo zmenky (bez protestu),
ktorá bola povinným vystavená (s označením mena, priezviska, adresou trvalého pobytu, rodného
čísla a podpisom) dňa 04.11.2009 na sumu 192 EUR s prísl. v prospech pôvodného veriteľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598. Zmenka podľa
vyjadrenia súdu v základnom konaní mala byť opatrená aj doložkou o právnom nástupníctve v

prospech spoločnosti CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25A, 1300 00 Praha,
Česká republika, IČO: 26429705, ktorý následne podľa predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok
postúpil pohľadávku z exekučného titulu na oprávneného. Z exekučného titulu taktiež vyplýva, že
súd v základnom konaní sa nezaoberal otázkou prípadného spotrebiteľského charakteru pohľadávky
zo zmenky, alebo pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý zabezpečovala, a ani otázkou prítomnosti

neprijateľných zmluvných podmienok.

21.Súduvádza,žeoprávnenývčaseiniciovaniaexekučnéhokonaniamalpovinnosťopísaťrozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Pod pojmom „vlastný vzťah s povinným“ sa mal na
mysli pôvodný právny vzťah, z ktorého vznikla zmenka. Daná povinnosť sa vzťahuje na každý exekučný

titul, ktorým je deklarovaná zmenková pohľadávka proti fyzickej osobe, a nárok z ktorého bol uplatnený
v exekučnom konaní. S predmetnou povinnosťou je spojená aj povinnosť preukázania daného tvrdenia
na to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami. V tomto konaní nebolo sporné, že výkon exekúcie
bol navrhnutý na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou. Uvedené platí tak pre prípad obchodnoprávneho vzťahu, občianskoprávneho vzťahu,

aleajpreprípadspotrebiteľskéhovzťahu.VrámcičastiH)návrhunavykonanieexekúcieaopravyzodňa
18.11.2025 oprávnený vyslovene uviedol, že nárok priznaný exekučným titulom nevyplýva zo zmenky.
V danom prípade v tejto časti formulára absentovala čo i len minimálna snaha o špecifikáciu vlastného
vzťahu s povinným, v čoho dôsledku oprávnený si nesplnil svoju povinnosť a neopísal rozhodujúce
skutočnosti a neoznačil (nepredložil) dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, v čoho dôsledku

súd v exekučnom konaní nemohol posúdiť vlastný vzťah s povinným, a to napríklad v tom smere, či
zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a teda či povinný zo zmenky má postavenie
spotrebiteľa alebo nie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 653/2024 zo dňa
21.11.2024).

22. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade
už aktuálny veriteľ - oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie. V danom prípade bolo zrejmé, že zmenky bola vystavená povinným, ktorým bola
fyzická osoba s uvedením rodného čísla, ktorá nevystupovala pri výkone podnikateľskej činnosti, a na

druhej strane vystupovala právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti. Vo všeobecnosti platí, že
pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. A
preto zmenkový vzťah môže byť považovaný za spotrebiteľský vzťah. Bezpečným preukázaním nemôže
byť - resp. nie je osobitné vyhlásenie oprávneného o nespotrebiteľskom charaktere vymáhaného nárokudeklarovaného exekučným titulom, keďže nebolo preukázané na to určenými listinnými prostriedkami
a to ani po opakovaných výzvach, ktoré adresoval súd oprávnenému. Ak zmenka (vystavená fyzickou
osobou s využitím jej rodného čísla) a aj príslušná zmluvná dokumentácia, ktorú táto zmenka

zabezpečovala, nie je súčasťou spisu súdu v exekučnom konaní, potom je zrejmé, že súd ani nemal
možnosť vykonať prieskum zmenky a podporného zmluvného podkladu za účelom zistenia prípadnej
prítomnosti iného než spotrebiteľského charakteru zmenky a s tým spojenej otázky vzniku vymáhaného
nároku v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v základnom konaní neprihliadnutia na neprijateľné
zmluvnépodmienky,obmedzeniaaleboneprípustnostipoužitiazmenky,rozporusdobrýmimravmi,ktoré

by mohli mať vplyv na vymáhaný nárok.

23. Súd v tomto bode poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 378/2024
zo dňa 10.12.2024, podľa ktorého: „Teda platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu
zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto
exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do daného momentu k takému prieskumu iný súd

nepristúpil, tak má povinnosť taký prieskum vykonať, a to aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného
konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie (pozri
rozsudok Súdneho dvora ERB New Europe Funding II č. C-178/23 zo 7. 11. 2024)...Bez ohľadu na to, či
ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v

ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje
závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný
bezodkladne urobiť sám.... Ak spotrebiteľská zmluva nie je súčasťou pôvodného exekučného spisu,
potom je zrejmé, že exekučný súd v tomto pôvodnom konaní nemohol vykonať prieskum neprijateľných
zmluvných podmienok. Za týchto okolností nejde zo strany exekučného súdu o žiadny formalizmus, ak

tieto podklady od sťažovateľky vyžaduje v konaní o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ale o
dôsledné naplnenie požiadaviek vyplývajúcich (okrem iného) z § 53 Exekučného poriadku, európskeho
práva a rozhodovacej praxe Súdneho dvora.“

24. Oprávnený ani po výzve spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu vyplnenú zmenku

(a ani k nej príslušnú zmluvnú dokumentáciu), z ktorej bol exekučným titulom deklarovaný nárok, v čoho
dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu s § 10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s § 48 ods. 4 písm.
d) Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Súčasne neposkytol ani
súdu opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným,
v čoho dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu v zmysle § 10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s

§ 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Neposkytnutím požadovanej súčinnosti oprávnený zároveň
nepreukázal neprítomnosť dôvodov na zamietnutie návrhu podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného
poriadku. A preto súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní neboli zo strany oprávneného
splnené procesné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v exekučnom konaní v celom rozsahu podľa ust. § 53 ods.
3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im

v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

28. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený apovinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

30. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo
výške 25 EUR. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania
je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného

konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.