Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124214404
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124214404.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: INFORAMA a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 54, 821 05 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 729 864, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer,
so sídlom Šafárikovo nám. 75/2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO:31 782 809, proti povinnému: M.A.
INVESTMENTS SK LTD, so sídlom Blue Water Bay Phase 2 23, Flat /Office 134 2/23, 5290 Famagusta,
Cyperskárepublika,IČ:HE316337,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJURIKA&KELTOŠ,s.r.o.,

so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o vymoženie 32.646,96 Eur a trov
exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút, so sídlom Exekútorského úradu Mičínska
cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 657 723, pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o sťažnosti povinného
proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/107/2024 zo dňa 09. 09. 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

38Ek/107/2024 zo dňa 09. 09. 2024 z a m i e t a.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23. 01. 2024 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 32.646,96 Eur, a to na základe exekučného titulu - rozsudku

Mestského súdu Košice, sp. zn. 20C/79/2020-193 zo dňa 03. 10. 2023, vykonateľného dňa 19. 01. 2024
(ďalej len ako „exekučný titul“). Zároveň sa domáhal náhrady trov exekúcie.

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 15. 02. 2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Petra Kohúta, ktorý ju vedie pod sp. zn. 83EX 117/24.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 38Ek/107/2024 zo dňa 09. 09. 2024 návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017
(ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.). Zároveň nepriznal povinnému právo na náhradu
trov exekúcie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (výrok II.) a nepriznal oprávnenému
právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok III.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené právnemu zástupcovi
povinného dňa 22. 04. 2024. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 26. 03. 2024 a doplnil
ho dňa 24. 04. 2024. Vo vzťahu k námietke povinného týkajúcej sa právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu a jeho nezákonnosti, vyšší súdny úradník uviedol, že povinný na preukázanie svojho
tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Vyšší súdny úradník mal za preukázané, že exekučným titulom je
rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 20C/79/2020-193 zo dňa 03. 10. 2023, právoplatný dňa 15.

01. 2024 a vykonateľný dňa 19. 01. 2024, ktorý bol predložený v zákonnej forme spolu s doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Vyšší súdny úradník konštatoval, že povinný neuniesol dôkaznébremeno a nepreukázal existenciu dôvodu, ktorý by opodstatňoval zastavenie exekúcie súdom v zmysle
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň uviedol, že povinný svoj návrh odôvodnil tzv. odvolacími
dôvodmi (nesprávne poučenie o opravnom prostriedku), ktoré však patria do rámca odvolacieho konania

a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie
vrátane jeho doplnenia, vyjadrení oprávneného a exekútora, ako aj predložených listinných dôkazov
dospel vyšší súdny úradník k záveru, že návrh povinného je nedôvodný a neopiera sa o žiadny zo
zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Keďže nezistil dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinného podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O

trováchkonaniarozhodoltak,žeoprávnenémuanipovinnémuprávonanáhradutrovexekúcienepriznal,
nakoľko si ich neuplatnili.

4. Povinný podal sťažnosť proti výroku I. uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 38Ek/107/2024
zo dňa 09. 09. 2024, v ktorej namietal, že rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 20C/79/2020-193
zo dňa 03. 10. 2023 nie je právoplatný a vykonateľný. Uviedol, že túto skutočnosť aj riadne preukázal

tým, že predložil odvolanie zo dňa 25. 03. 2024 spolu s doručenkou osvedčujúcou jeho doručenie
Mestskému súdu Košice. Poukázal na to, že vyšší súdny úradník v rozpore s § 227 CSP konštatoval,
že rozsudok napadnutý odvolaním je právoplatný a vykonateľný, pričom takéto konštatovanie podľa
jeho názoru nemá oporu v zákone. Povinný uviedol, že ak bol rozsudok riadne napadnutý odvolaním,
je zo zákona vylúčené, aby nadobudol právoplatnosť, a za právoplatný ho nemožno považovať až do

momentu, kým o podanom odvolaní nerozhodne príslušný súd. Z uvedeného dôvodu považuje záver
vyššieho súdneho úradníka za nesprávny a nezákonný. Podľa povinného vyšší súdny úradník povýšil
formálne vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku nad jednoznačné znenie zákona,
hoci prezumpcia správnosti tejto doložky bola predloženými dôkazmi v celom rozsahu vyvrátená. V tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 203/2018. Záverom povinný uviedol,

že napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne a nezákonné, keďže vyšší súdny úradník sa nijakým
spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou ani s predloženými dôkazmi, ktoré priamo vyvracali
prezumpciu správnosti doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Vyšší súdny úradník podľa
neho postupoval striktne formalisticky a v rozpore s § 227 Civilného sporového poriadku konštatoval
zákonnú formu doložky a zákonnosť exekučného titulu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 19. 08. 2025 povinný doplnil sťažnosť o Uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1Co/32/2024-322 zo dňa 27. 05. 2025, ktorým Krajský súd v Košiciach rozhodol
o odvolaní povinného voči rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Košice sp. zn. 20C/79/2020-193
z 03. 10. 2023. Povinný zopakoval, že exekučné konanie vedené voči nemu bolo začaté na základe

neprávoplatného a nevykonateľného rozsudku. Okrem toho uviedol, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 24. 04. 2024 ako aj sťažnosť povinného voči napadnutému uzneseniu sú v celom
rozsahu dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené, žiadal súd, aby konanie vedené súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Kohútom pod sp. zn. 83EX 117/24 zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu trov
konania.

6. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania
trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Sudca v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po

preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.
Sudca má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom
právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej
miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje.
Napriekzneniuustanoveniazákonacitovanéhovbode8odôvodneniatohtorozhodnutia,spoukazomna
nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného
rozhodnutia, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:

15.Vprvomradesudcazdôrazňuje,žecieľomexekučnéhokonaniajeuspokojenienárokuoprávneného,
ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Z uvedeného
vyplýva, že počas celého exekučného konania, vrátane samotného výkonu exekúcie musí existovať
exekučný titul, ktorým bolo v danom prípade vykonateľné rozhodnutie súdu - rozsudok Mestského súdu

Košice sp. zn. 20C/79/2020-193 zo dňa 03. 10. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 01. 2024
a stal sa vykonateľným dňa 19. 01. 2024. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo
o rozsudok pre zmeškanie z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti povinného na pojednávaní dňa
03. 10. 2023. Povinný sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
1Co/32/2024-322zodňa27.05.2025odvolaniepovinnéhoprotivyhovujúcemurozsudkuprezmeškanie

odmietol podľa § 386 písm. c) CSP. Z odôvodnenia vyplýva, že mylné poučenie súdu o odvolaní,
vrátane neuvedenia lehoty na podanie odvolania, prípadne nepoučenia o možnosti podania návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nezakladá prípustnosť odvolania. Sudca za účelom úplného
zistenia skutkového stavu výzvou zo dňa 29. 05. 2025 dopytoval Mestský súd Košice (ako súd, ktorý
vydal exekučný titul) ohľadom poskytnutia informácie, či bolo vo veci vydaného rozhodnutia sp. zn.

20C/79/2020-193 zo dňa 03. 10. 2023 včas podané odvolanie (resp. či bolo o podanom odvolaní
rozhodnuté) a či je rozhodnutie naďalej vykonateľné dňom 19. 01. 2024. Dňa 04. 06. 2025 bolo súdu
oznámené, že nemôžu poskytnúť žiadanú informáciu, vzhľadom k tomu, že spis tunajšieho súdu sp.
zn. 20C/79/2020 sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach v dôsledku odvolania. Výzvou zo dňa
03. 09. 2025 požiadal sudca Mestský súd Košice o poskytnutie informácie, či doložka právoplatnosti a

vykonateľnosti vytvorená dňa 18. 01. 2024 k rozsudku sp. zn. 20C/79/2020-193 zo dňa 03. 10. 2023
(dátum nadobudnutia právoplatnosti dňa 15. 01. 2024 a dátum nadobudnutia vykonateľnosti dňa 19.
01. 2024) je stále v platnosti alebo bola zrušená. Dňa 23. 09. 2025 bola súdu doručená odpoveď od
Mestského súdu Košice, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k rozsudku sp. zn. 20C/79/2020-193
zo dňa 03. 10. 2023 nebola súdom zrušená.

16. Vzhľadom na uvedené, sudca konštatuje, že predmetný exekučný titul je naďalej vykonateľný.
Oprávnený exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučný titul
vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá bola vyhotovená Mestským súdom Košice a
ktorá preukazovala, že exekučný titul bol v čase začatia exekúcie vykonateľným rozhodnutím. Podľa

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 06. 2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008:
„Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje
teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na
preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke
právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“ Sudca
tak konštatuje, že potvrdenie (doložka) právoplatnosti a vykonateľnosti je verejná listina a na vyvrátenie
pravdivosti skutočnosti v nej tvrdenej je potrebné dokázať opak, teda účastník, ktorý s vyznačením
vykonateľnosti alebo dňa vykonateľnosti nesúhlasí, má možnosť domáhať sa na súde, ktorý doložkuvydal, zrušenia tejto doložky. Iba súd, ktorý doložku vydal, ju môže aj zrušiť, pretože exekučný súd
jednak nemá prístup do súdneho registra jednotlivých súdov a navyše nemá ani právomoc vykonať tento
úkon za súd, ktorý doložku vydal. Pre úplnosť tak ako už bolo uvedené, sudca pre účely rozhodnutia

o podanej sťažnosti preveril existenciu a správnosť predloženej doložky, pričom zistil, že k zmene ani
k zrušeniu dotknutej doložky nedošlo.

17. V čase rozhodovania exekučného súdu je exekučný titul vykonateľný a keďže nie je daný žiadny
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, súd nemôže postupovať inak. Sudca dodáva, že za daného

skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý
nebol zrušený, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone
priznaného práva. Sudca v súlade s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že na
zastavenie exekúcie neboli splnené a povinným preukázané zákonné podmienky.

18. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje

na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé
súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka
konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,
z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil

konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

19. Sudca tak dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v
danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody
na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie.

S poukazom na uvedené má sudca za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť
povinného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/107/2024 zo dňa
09. 09. 2024 ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. O trovách sťažnostného konania sudca rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože sudca sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu

trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako úspešnému účastníkovi. Tomuto však
žiadne trovy konania v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli, nakoľko tento o podanej
sťažnosti nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie zaslaná nebola), preto súd rozhodol,
že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).