Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/251/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825204652
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3825204652.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpeného: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc
Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, ako zákonného zástupcu maloletého
dieťaťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., v konaní o návrhu na pripustenie podania

návrhu na zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
9Pc/14/2025-14 zo dňa 24. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 9Pc/14/2025-14 zo dňa 24. novembra 2025 z r u š u j
e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil;

vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), konštatoval, že medzi základné procesné
podmienky patrí kvalifikovaný návrh na začatie konania; označovaný ako vecná procesná podmienka

ovládaná dispozičným princípom. Jej nedostatok sa premieta do nemožnosti súdu konať a rozhodovať,
ide o neodstrániteľnú vadu konania majúcu za následok zastavenie konania. Podľa § 108 ods. 4 CMP,
účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa. Napriek
tomu, že otec označil Návrh ako podanie maloletého zastúpeného ním, ako zákonným zástupcom,
okresnýsúdtotopodanieposúdilakonávrhpodanýotcom.Dodalokresnýsúd,ževkonaníoprípustnosti
zapretia otcovstva dochádza ku kolízii záujmov medzi maloletým dieťaťom a navrhovateľom, ktorý

je matrikovým otcom a ktorého otcovstvo má byť v tomto konaní zapreté. V zmysle § 22 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, na takéto zastúpenie
nemožno prihliadnuť, keďže zastupovať iného môže iba ten, koho záujmy nie sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Maloleté dieťa môže podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) konať iba prostredníctvom kolízneho opatrovníka ustanoveného
mu súdom.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu uvedeného v § 365 ods.
1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie povinnosť: a) ustanoviť maloletému dieťaťu
kolízneho opatrovníka podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine, b) po odstránení procesného nedostatku
zabezpečiť pokračovanie v konaní o návrhu na prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva podľa

§ 96 ods. 2 zákona o rodine. Uviedol, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom
právnom posúdení, že návrh nebol podaný oprávneným subjektom. Z obsahu návrhu je však zrejmé,že navrhovateľom je maloleté dieťa, ktorému zákon priznáva hmotnoprávne oprávnenie podať návrh
podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine. Maloletý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia podať návrh na
prípustnosť zapretia otcovstva, avšak vzhľadom na svoj vek nemá procesnú spôsobilosť samostatne

vykonávať procesné úkony, ani formulovať návrh na začatie konania. Z tohto dôvodu podal návrh on,
zákonnýzástupca,výlučnevpostaveníprocesnéhozástupcumaloletéhodieťaťa,pričomužvsamotnom
návrhu bolo výslovne navrhnuté ustanovenie kolízneho opatrovníka pre možný stret záujmov. Zdôraznil,
že v danom prípade nejde o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ako to uvádza okresný
súd v napadnutom uznesení, ale o odstrániteľnú vadu procesného zastúpenia maloletého účastníka

konania. Okresný súd však bez vykonania akýchkoľvek opatrení smerujúcich k odstráneniu zistenej
vady pristúpil priamo k zastaveniu konania, hoci odstránenie nedostatku procesného zastúpenia bolo
objektívne možné ustanovením kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu ex offo.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP, po zistení, že odvolanie oprávneným
účastníkom bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP v spojení s § 2 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Z napadnutého uznesenie vyplýva, že okresný súd predmetné konanie zastavil s poukazom na §
161 ods. 2 CSP, keď dospel k záveru, že návrh nebol podaný oprávnenou osobou, keďže v konaní

o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva môže maloleté dieťa konať výlučne prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, a nie prostredníctvom rodiča ako zákonného zástupcu. Takto zistený nedostatok
považoval za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. S týmto právnym posúdením sa
odvolací súd nestotožňuje.

6. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na
rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva dieťa, ak rodičom uplynula zákonná zapieracia lehota.
Zákon nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým dieťaťom, avšak v prípade maloletého dieťaťa je
nevyhnutné, aby bolo v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom.

7. Uvedené však neznamená podľa odvolacieho súdu, že maloleté dieťa nemôže byť v štádiu podania
návrhu zastúpené svojím zákonným zástupcom. Primerane a podporne poukazuje odvolací súd na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 320/09-09 zo dňa 29.09.2009, ktorý
k otázke správneho výkladu aktívnej legitimácie maloletého dieťaťa podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine
uviedol, že „Výklad blížiaci sa doslovnému by skôr naznačoval, že záver o tom, či má, alebo nemá byť

podaný návrh na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu (ako aj následný
návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu), by mal urobiť opatrovník, ktorého by na ten účel
ustanovil maloletému dieťaťu opatrovanský súd. Krajský súd sa priklonil k výkladu majúcemu (z pohľadu
rozsahu oprávnení kolízneho opatrovníka) skôr charakter reštriktívny, keď pripustil možnosť, aby návrh
na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva podal v mene maloletého dieťaťa jeho zákonný

zástupca z titulu svojej všeobecnej právomoci zastupovať maloleté dieťa vo všetkých veciach, a to aj
napriek tomu, že zákonný zástupca má bezprostredný osobný záujem na výsledku takéhoto konania,
keďže on sám je otcom maloletého dieťaťa zapísaným v matrike, pričom konanie podľa § 96 zákona o
rodine smeruje k zapretiu jeho otcovstva. Krajský súd v tejto súvislosti považoval za dostatočnú garanciu
skutočnosť, že hoci návrh na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva bude v mene maloletého

dieťaťa podaný zákonným zástupcom (v matrike zapísaným otcom), avšak v samotnom konaní zákonný
zástupca maloleté dieťa zastupovať nebude, pretože ho bude zastupovať kolízny opatrovník ustanovený
všeobecným súdom. Možno ustáliť, že výklad aktívnej legitimácie maloletého dieťaťa, ktorý si krajský
súd osvojil, umožnil realizáciu práva vyplývajúceho z čl. 7 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy. Nedošlo
teda k odopretiu práva na prístup k súdu v tejto veci.“

8. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené zdôrazňuje, že aktívna legitimácia maloletého dieťaťa
a otázka jeho procesného zastúpenia sú dve rozdielne právne otázky. Skutočnosť, že návrh bol podaný
rodičom ako zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, nemôže viesť k záveru, že návrh bol podanýneoprávnenou osobou, pokiaľ je z jeho obsahu zrejmé, že ide o uplatnenie práva dieťaťa. V takom
prípade ide nanajvýš o odstrániteľný nedostatok v zastúpení maloletého dieťaťa, ktorý možno odstrániť
postupom podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovením kolízneho opatrovníka.

9. Postup okresného súdu, ktorý kolíziu záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom kvalifikoval ako
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a bez ďalšieho konanie zastavil, je preto nesprávny.
Takýto postup v konečnom dôsledku vedie k odňatiu možnosti maloletého dieťaťa domáhať sa ochrany
svojich práv pred súdom, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa.

10. Odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z vyššie
uvedeného dôvodu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je okresný súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný považovať návrh za návrh podaný v mene maloletého
dieťaťa, ustanoviť maloletému kolízneho opatrovníka a následne sa meritórne zaoberať otázkou, či je
zapretie otcovstva v záujme maloletého dieťaťa.
11. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

postupom podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.