Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1111010353.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného M. I. pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora
Krajskej prokuratúry Bratislava proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 2T/35/2011 zo dňa
26.06.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok zrušuje.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 2T/35/2011 zo dňa 26.06.2025 bol obžalovaný M. I.

uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

- dňa 26.12.2009 v čase od 03.13 - 03.17 h v Bratislave na P. F. Č.. XX v priestoroch toaliet v bare I.
usmrtil poškodeného Z. C., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho bodno-rezným jednobritým nástrojom s ostrým
hrotom o dĺžke čepele min. 9 cm. bodol do prednej strany hrudníka vľavo (dole) a do prednej strany

brucha, čím poškodenému spôsobil zranenia nezlučiteľné so životom, a to poranenia kože, svalstva a
podbrušnice, osrdcovníka, srdca, bránice a pečene so zakrvácaním do osrdcovníkovej dutiny, brušnej
dutiny a krvácaním navonok, ktoré viedli k poruche srdca v dôsledku jeho postupného mechanického
stlačenia v dôsledku krvácania do osrdcovníkovej dutiny (tamponáda srdca) a spolu s rozvojom šoku
krvných strát do brušnej dutiny, a navonok viedli spoločne k zlyhaniu srdca, a tak bezprostredne k smrti
poškodeného.

Za to mu bol podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa podľa
§ 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad na 1 rok. Podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 6.257,80€ poškodenému

M.. K. C..

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie smerujúce proti výroku o vine,
výroku o treste ako aj proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Prokurátor v zákonnej lehote
napadol rozsudok v neprospech obžalovaného, a to odvolaním podaným proti výroku o treste.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie podaním obhajcu doručeným prvostupňovému súdu dňa 10.10.2025,
doplneným dňa 02.02.2026 a dňa 05.02.2026. Obhajoba zdôrazňuje, že hoci sa jedná o v poradítretí rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, z pohľadu vecnej a obsahovej stránky sa
jedná o veľmi zjednodušené skutkové závery súdu prvého stupňa, pri ktorých nepochybne absentuje
logické a presvedčivé odôvodnenie. Pokiaľ sa týka síce stručného, ale vecne správneho odôvodnenia

rozsudku tak, ako sa to očakáva v intenciách § 168 ods. 1 Trestného poriadku, možno jednoznačne
konštatovať, že táto požiadavka nebola naplnená. V argumentácii súdu prvého stupňa sa objavujú
prvky nesústredenosti, niektoré kontraproduktívne hodnotenia dôkazov, pričom, a to treba osobitne
zvýrazniť, vo viacerých prípadoch sa jedná o zrejmé intuitívne hodnotenie dôkazov, pri ktorom absentuje
analytické myslenie. Niektoré skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, sú učebnicovým

príkladom teoretického preklenutia medzery (dôkaznej núdze) vo vykonaných dôkazoch. Skutkové
úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa riadil, sú častokrát v rovine špekulácií, ktoré nie sú podložené
vykonanými dôkazmi. Súdu prvého stupňa je nutné vytknúť nedôslednosť pri vysporiadaní sa s
niektorými skutočnosťami vyplývajúcimi z procesu dokazovania, ktoré síce v odôvodnení napadnutého
rozsudku naznačí, ale bez potreby ďalšieho vysvetlenia alebo previazania s ďalšími skutkovými
zisteniami.

Súdu prvého stupňa obhajoba ďalej vytýka nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý
v uznesení z 29.11. 2017, sp. zn. 1To/90/2017, jasne a zrozumiteľne formuloval právny názor a nariadil
vykonanie konkrétnych úkonov a dôkazov. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že „pokiaľ ide o
zistenie množstva alkoholu u obžalovaného, ako možnej podstatnej okolnosti, majúcej významný vplyv

aj na prípadné ustálenie možného motívu konania obžalovaného, ktorú skutočnosť prvostupňový súd
opätovne opomenul nielen pri ustálení skutkového stavu, tak aj pri hodnotení dôkazov napriek tomu,
že odvolací súd poukázal na nevyhnutnosť objasnenia uvedenej skutočnosti.“ Súd prvého stupňa
ignoroval tento záväzný pokyn odvolacieho súdu, a súčasne odmietol návrh prokurátora na výsluch
obžalovaného s odôvodnením, že síce obžalovaný má právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam,

ktoré sa mu kladú za vinu, ale rovnako má neodňateľné právo odmietnuť vypovedať. Ospravedlnenie
obžalovaného z neúčasti na hlavnom pojednávaní z dôvodu ošetrovania člena rodiny (maloleté dieťa) si
súd prvého stupňa mylne vysvetlil ako odmietnutie obžalovaného vypovedať v danej veci. Záver o tom,
či obžalovaný využije právo a bude vypovedať alebo odmietne vypovedať nemôže súd prognózovať
alebo predpokladať z postoja obžalovaného k priebehu procesu hlavného pojednávania, ale iba z

jednoznačného vyjadrenia obžalovaného. Takéto vyjadrenie obžalovaného v konaní absentuje. Žiadosť,
aby sa viedlo hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, je potrebné vnímať v kontexte dlhodobého
postoja obžalovaného, ktorý opakovane súhlasil aj so zmenou senátu. Na výpoveď obžalovaného v
otázkach, ktoré naznačil odvolací súd (zistenie množstva alkoholu) bolo naviazané ďalšie znalecké
dokazovanie, ktoré z dôvodu nesprávneho procesného postupu nemohlo byť vykonané.

Z hľadiska dĺžky trestného konania, ktoré sa vedie na súde, je prekvapivé, s akou rýchlosťou súd
prvého stupňa pristúpil k vykonanému dokazovaniu, ktoré v podstate začal, ale ho aj ukončil v
priebehu 2 pojednávacích dní. Z dôvodov, ktoré obhajoba rozoberá ďalej, to bolo však na úkor kvality
vykonaného dokazovania, ktorej absencia sa negatívne premietla aj do odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Akokoľvek legitímny je záujem súdu prvého stupňa na rýchlosti konania, tento nemôže byť
na úkor kvality vykonaného dokazovania a rozhodnutia tak, ako sa tomu stalo v tomto prípade.

Odvolací súd ďalej uviedol, že „bude potrebné vypočuť aj majiteľov vedeného podniku k týmto
rozhodným skutočnostiam a preveriť tak aj tvrdenia menovaného svedka (pozn. P. C.) k rozhodným

skutočnostiam, na ktoré už odvolací súd poukázal.“ Súd prvého stupňa v priebehu hlavného
pojednávania stotožnil majiteľov podniku I., avšak uznesením z 26.06.2025 rozhodol, že podľa § 272
ods. 3 Trestného poriadku odmieta vykonať dôkazy výsluchmi svedkov C. K. a B. O.. Súd prvého
stupňa tento postup odôvodnil tým, že okolnosti, ktoré mali byť zistené z výsluchov týchto svedkov,
boli objasnené výpoveďou svedka P. C.. Tento záver je však nesprávny. Súd prvého stupňa veľmi

zjednodušene hodnotí výpoveď svedka C., ktorý sa ku podstatným otázkam (alarm, spôsob zamykania
vstupovzvonkajšíchpriestorov,oprávnenienaprístupdomiestnostíoznačenýchakoofficeapod.)nevie
vyjadriť, čo je pochopiteľné, nakoľko tieto môžu zodpovedať len majitelia nehnuteľnosti. Súd prvého
stupňa podcenil význam tejto otázky dokazovania, a tým zabránil vylúčeniu pochybností o tom, že v
čase, kedy sa poškodený nachádzal v priestoroch toaliet (4 minúty bez prítomnosti akejkoľvek osoby,

ktorá sa nachádzala v barovej časti podniku) mohla do priestoru toaliet vstúpiť a odísť osoba cez dvere
označené ako office, pretože cez priestor za týmito dverami bolo možné nepozorovane vyjsť na verejný
priestor.Súd prvého stupňa v úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že „v rámci toho boli vypočutí
obžalovaný, svedkovia, znalci, boli oboznámené listinné dôkazy a prehraté kamerové záznamy“. V danej
súvislosti obhajoba uvádza, že súd prvého stupňa oboznámil postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného

poriadku všetky znalecké posudky, ktoré boli vypracované v danej trestnej veci. Teda namiesto výsluchu
znalcov boli čítané ich znalecké posudky. Súd prvého stupňa v takom prípade nemôže konštatovať, že
boli vypočutí znalci, nakoľko boli znalecké posudky oboznámené.

Podstatnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku zahŕňa opis deja z kamerového záznamu z baru

I., ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní. V danej súvislosti súd prvého stupňa prezentuje niektoré
úvahy, ktoré nie sú podporené žiadnym z vykonaných dôkazov, a sú len v rovine špekulácií. Súd prvého
stupňa uviedol, že „ak by svedok M. I. bol osobou, ktorá vykonala útok na poškodeného, tak poškodený
by už vtedy reagoval spôsobom, ako reagoval neskôr, že po tom čo ho obžalovaný napadol, poškodený
vyšiel z toalety snažiac sa zachrániť si život a padol v chodbičke pred toaletami na zem.“ Súd prvého
stupňa nemôže predpokladať správanie zranenej osoby, nakoľko je ovplyvnené množstvom faktorov

(subjektívnej aj objektívnej povahy), ktoré rozumne nemožno ohraničiť. Inými slovami povedané, tá istá
osoba sa môže v tejto istej situácii zachovať rozdielne a môže mať na to vplyv okolnosť (hoci subjektívnej
povahy), ktorú nemožno predpokladať. V súvislosti s uvedenou špekuláciou súdu prvého stupňa je
treba poukázať na výpovede svedkov G. Z. a P. O., ktorí obaja zhodne potvrdili, že poškodený ako
prvý zaútočil na obžalovaného tým, že mu dal ranu päsťou a následne sa medzi nimi strhla bitka. Tejto

konfliktnej situácii nepredchádzala žiadna hádka ani provokácia zo strany obžalovaného, čo svedčí o
tom, že útok poškodeného bol nevyprovokovaný. Správanie poškodeného potom možno hodnotiť ako
iracionálne alebo aj ako správanie, ktoré bolo len dôsledkom udalosti, ktorá časovo predchádzala vstupu
obžalovaného a svedkov do priestorov toaliet.

Ďalšou špekulatívnou úvahou súdu prvého stupňa je porovnanie času, ktorý strávil v priestoroch toaliet
M. I. a obžalovaný. V tejto súvislosti súd uviedol, že „ich čas strávený na toalete predstavuje približne tri
a pol minúty, a čas strávený svedkom I. na WC bol 1 minúta a 11 sekúnd. Časový úsek, počas ktorého
bol obžalovaný a jeho dvaja kamaráti na toaletách, je podľa názoru súdu dostatočný na uskutočnenie
skutku“.Tátoúvahasúduprvéhostupňaniejepodloženážiadnymzvykonanýchdôkazov,tedanemožno

tvrdiť, či skutok, ktorý je predmetom obžaloby bol spáchaný za 1 minútu alebo 4 minúty. Jedná sa o čisto
intuitívne hodnotenie dôkazu, ktoré je skôr ovplyvnené tragickou udalosťou ako faktami. V neposlednom
rade je potrebné pre úplnosť zdôrazniť aj tú skutočnosť, že svedok M. I. priznal existenciu noža, ktorý
mal v čase smrti poškodeného pri sebe až na základe otázok obhajoby, resp. vyšetrovateľa a po tom,
čo mu bol prehraný obrazový záznam z baru I. v barovej časti. Na tomto zázname boli stotožnené

osoby, medzi inými M. I. a jeho v tom čase priateľka, ktorej podáva neznámy predmet. V podstate až
po vzhliadnutí tohto obrazového záznamu sa M. I. „priznal“ k držbe noža, ktorý mal v daný večer pri
sebe a až s odstupom niekoľkých mesiacov od skutku tento nôž vydal polícií na expertízne skúmanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že M. I. nevydal nôž bezprostredne pri tom, ako bol vyťažovaný políciou na
mieste činu, vyvstáva naďalej pochybnosť, či nôž, ktorý polícii vydal, je skutočne ten, ktorý mal v daný

večer pri sebe. Súd prvého stupňa sa však aj s touto okolnosťou náležite nevysporiadal.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že „je potrebné poukázať aj na následné správanie sa obžalovaného
po spáchaní skutku, kedy z kamerového záznamu jednoznačne vyplýva, že títo zrýchleným pohybom
opustili bar I., ani sa nepristavili pri poškodenom, ani mu neposkytli žiadnu pomoc“. Tieto okolnosti súd

pripisuje v neprospech obžalovaného, ale táto úvaha je rovnako nesprávna a je nutné k tomu uviesť
nasledovné. V prípade, ak bol obžalovaný napadnutý poškodeným (žiaden z vykonaných dôkazov túto
skutočnosť nevyvrátil), bolo prirodzené, že sa obžalovaný ako aj ďalší dvaja svedkovia snažili dostať
z priestoru čo najskôr v snahe vyhnúť sa ďalšiemu konfliktu. V tejto súvislosti je potrebné dať do
pozornosti skutočnosť, že P. O. potom, čo bezprostredne po incidente vyšiel z priestorov toaliet, oznámil

prevádzkarovi, že „P., niečo sa deje na záchode“. Svedok nemal snahu niečo zamlčať alebo skrývať, aby
tak zmaril objasnenie incidentu, pričom v danom čase aktéri nepredpokladali, že vyústi do tragického
skonu poškodeného. Inými slovami povedané, obžalovaný a ani ďalší dvaja svedkovia v čase odchodu
z baru I. nepredpokladali, že poškodený utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, a preto konali v silnom
rozrušení vyvolanom incidentom a bolo pochopiteľné, že poškodenému, ktorého vnímali ako útočníka,

nepomáhali.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na obhliadku miesta činu, z ktorej podľa jeho názoru v spojení
so závermi znaleckých posudkov rezultuje záver, že ak by poškodeného napadla iná osoba (súdkonkretizuje svedka M. I.) priestory toaliet by boli potriesnené krvou, a to vzhľadom na charakter zranení,
ktoré poškodený utrpel. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti cituje zo záverov znaleckého posudku M.. C.
a znaleckého posudku M.. Z.. Argumenty, na podklade ktorých sa súd prvého stupňa priklonil k záverom

znaleckého posudku M.. C., sú buď bezpredmetné alebo majú povahu domnienok. Súd prvého stupňa
neposkytol presvedčivú argumentáciu, pre ktorú odmietol alebo vylúčil závery znaleckého posudku
M.. Z., teda priebeh okolností, za akých mohlo dôjsť k zraneniam, dobe prežívania ako aj konania
poškodeného po vzniku zranení. V danej súvislosti obhajoba dáva do pozornosti, že argumenty, ktoré
prezentoval M.. C., nemôžu byť vierohodnejšie len pre to, že vykonal pitvu poškodeného, pretože jeho

závery (doba prežívania a možnosti konania po vzniku zranení) sú formulované v rovine predpokladov,
ktoré sa tvoria z praktických skúseností znalca, ale aj z teoretických poznatkov. Je tomu tak preto, lebo
na určité závery potrebujete čerpať poznatky z výskumov, ktoré zahŕňajú stovky prípadov pri podobných
typoch poranení. Podľa M.. Z. ani v takom prípade nemožno robiť konečné hodnotenia a závery v takých
otázkach ako je doba prežívania a spôsob konania po vzniku zranení, ktoré sú silno ovplyvnené osobou
poškodeného. Inak povedané, ak závery znaleckého posudku M.. C. a spol. o dobe prežívania a konaní

poškodeného po vzniku zranení nepodporuje žiaden iný z vykonaných dôkazov, musí súd prvého stupňa
vychádzať zo záverov znaleckého posudku M.. Z., ktoré tieto závery spochybňujú a sú pre obžalovaného
priaznivejšie.

V neposlednom rade dáva obhajoba do pozornosti opakovanú námietku v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku č. 25/2010 (M.. C.) č.1/2010 (M.. K.), ktorý vypracovali spoločne znalci MF.. P. C.
a M.. E. K.. Podľa § 142 ods.1 Trestného poriadku veta posledná (účinného v čase pribratia znalcov do
konania) dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o vyšetrenie duševného stavu a pitvu mŕtvoly. Podľa
evidencie znalcov, ktorú vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, M.. E. K. bol zapísaný ako znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo až dňom 06.03.2012, teda po tom, čo sa podieľal

na vypracovaní znaleckého posudku vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly poškodeného. Túto skutočnosť
mal M.. E. K. oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, nakoľko nezapísanie v zozname znalcov
vytvára prekážku pre vypracovanie posudku. Vzhľadom na uvedené pochybnosti obhajoba vznáša
námietku procesnej nepoužiteľnosti znaleckého posudku č. 25/2010, 1/2010. V takom prípade nemôže
súd prihliadať na uvedené závery, ani ich konfrontovať s inými dôkazmi. Podľa obhajoby vyšetrovateľ PZ

v uznesení o pribratí znalcov M.. C. a M.. K. pochybil nielen formálne, keď nepribral do konania znalca
z daného odboru, ktorý by bol zapísaný v zozname znalcov, pričom sa dôsledne neriadil ustanoveniami
§ 143 ods. 2 Trestného poriadku a 15 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. Vyšetrovateľ PZ
podľa obhajoby rezignoval na riadny postup pri pribratí znalcov, ktorý zaručoval požiadavku objektívnosti
a nestrannosti pri vyhotovení znaleckého posudku. V spise absentuje dôkaz, ktorým by vyšetrovateľ

preukazoval odôvodnenosť postupu pribratia znalca ad hoc, nakoľko pred tým bol povinný kontaktovať
všetkých znalcov zapísaných v zozname, ktorí boli schopní vykonať pitvu a podieľať sa na vyhotovení
znaleckého posudku so zameraním na položené znalecké otázky. Za predpokladu, ak vyšetrovateľ
nebol úspešný pri kontaktovaní znalca zapísaného v zozname (nie je preukázané v spise), po pribratí
znalca ad hoc, mala táto osoba zložiť pred vyšetrovateľom sľub znalca podľa § 5 ods. 7 zákona o

znalcoch. Znalec ad hoc môže vykonávať znaleckú činnosť zásadne až po zložení sľubu. Z obsahu
spisu vyplýva, že sa tak nestalo a znalec ad hoc po vykonaní znaleckej činnosti zložil sľub znalca až v
znaleckom posudku. Z uvedeného rezultuje záver, že vyšetrovateľ pochybil, keď dôsledne nepostupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a zákona o znalcoch, a pribral znalca ad hoc bez
toho, aby zisťoval reálne možnosti pribratia znalca zapísaného v zozname a súčasne M.. E. K. nezložil

sľub znalca pred vykonaním znaleckej činnosti. V prípravnom konaní nebolo preukázané, že osoby
zapísanévzoznameznalcovnemohlipodaťznaleckýposudok,resp.žebypodanieznaleckéhoposudku
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Na takýto postup nepostačuje len úradný
záznam vyšetrovateľa, ale je potrebné ho verifikovať aj inými dôkazmi (napr. emailová komunikácia so
znalcami zapísanými v odbore, ich písomným potvrdením a pod.). V prípade, ak by orgány činné v

trestnom konaní bez splnenia zákonných podmienok prioritne pribrali ad hoc znalcov namiesto znalcov
zapísaných v zozname, išlo by o podstatné pochybenie, pretože obchádzaním riadne zapísaných
znalcov v situácii, keď títo sú schopní vypracovať znalecký posudok či odborné vyjadrenie, sa otvára
cesta k potenciálne subjektívnemu účelovému vybratiu znalca, ktorý podá v určitom smere „želaný“
znalecký posudok či odborné vyjadrenie. Tým môže prísť k prekročeniu limitov spravodlivého súdneho

konania. V naznačenom smere je potom potrebné doplniť, že práve z dôvodu mimoriadnej náročnosti
a dôležitosti zákonodarca určil, aby pri pitve boli pribratí dvaja znalci. Tento postup jednak zmenšuje
riziko chybovosti záverov pitvy a prípadného znaleckého posudku, ale v konečnom dôsledku zároveň
zvyšuje úroveň objektívnosti znaleckých záverov. Dvaja znalci sa majú totiž vzájomne kontrolovať anie „zhodnúť“, pretože v opačnom prípade by mohol túto činnosť vykonávať aj jeden znalec. Pokiaľ by
sme pripustili legitímnosť postupu vyšetrovateľa, vytvorili by sme „zákonný rámec“ na to, aby si znalec
zapísaný v zozname mohol „vybrať“ svojho znalca ad hoc ako svoju dvojičku. Obhajoba tým nechce

naznačiťvdanomprípadeprotiprávnosťkonaniaznalca,alekladiedôraznadôslednúvzájomnúkontrolu
nezávislých a nestranných znalcov pri výkone pitvy a poukazuje na všetky riziká, ktoré môžu byť spojené
s ustanovením znalca ad hoc. V danej súvislosti obhajoba poukazuje na časť vyjadrenia znalca M.. Z.,
ktorý uviedol, že pri pitve boli vykonané chyby, resp. nezachytené dôležité údaje, ako bola dĺžka reznej
rany. S účinnosťou od 01.01.2016 zákonodarca vypustil povinnosť pribrať dvoch znalcov aj na vyšetrenie

duševného stavu, na rozdiel od pitvy mŕtvoly. Tento legislatívny postup odôvodnil tým, že „nie je dôvod
zotrvávať na obligatórnom vyšetrení duševného stavu obvineného dvoma znalcami z odboru psychiatrie
na rozdiel od potreby pribratia dvoch znalcov na pitvu mŕtvoly, pri ktorej ide o neopakovateľný deštrukčný
úkon.“ Preto možno označiť znalecký posudok za procesne nepoužiteľný dôkaz, a rovnako aj všetky
informácie, a údaje zistené pri pitve mŕtvoly poškodeného, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky
na pribratie znalca ad hoc. Procesnou nepoužiteľnosťou sú postihnuté aj všetky dôkazy, ktoré obsahovo

nadväzujú na predmetný, nezákonne vyhotovený znalecký posudok.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že „obrana obžalovaného, spočívajúca aj v tom, že mal byť napadnutý
poškodeným, ktorú skutočnosť potvrdzovala aj svedkyňa Z., je skutočnosťou preukázanou, avšak
nijakým spôsobom neodôvodňuje správanie sa obžalovaného takým spôsobom, ako je popísaný vo

výroku rozsudku“. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že poškodený napadol
obžalovaného, ale je potrebné ďalej uviesť, že verziu obžalovaného o nevyprovokovanom útoku
poškodeným potvrdzuje okrem G. Z. aj svedok P. O.. Súd prvého stupňa však presvedčivo nevysvetlil,
z akého dôvodu uveril svedkom P. O. a G. Z. iba v časti ich výpovede, nakoľko obaja tvrdili, že nevideli
v rukách obžalovaného žiadnu útočnú zbraň, resp. nôž. Svedkovia rovnako potvrdili, že obžalovaný bol

od krvi po útoku zo strany poškodeného. Súd prvého stupňa pri skutkových úvahách len skratkovito
prepojil tieto dve v zásade protichodné skutočnosti, nakoľko na jednej strane uveril verzii o útoku
poškodeného na obžalovaného a zároveň prijal záver o útoku obžalovaného, ktorý spôsobil zranenia
poškodenému. Súd prvého stupňa týmto záverom konštatuje, že sa obžalovaný neprimerane bránil voči
útoku poškodeného, teda konal v excese z nutnej obrany, ale zároveň ďalej nerozviedol svoje úvahy v

tom smere, z akého dôvodu vylúčil aplikáciu ospravedlniteľných okolností pri zjavnej neproporcionalite
obrany proti útoku. Nepochybne pri tomto hodnotení nie je bez významu ani skutočnosť, že poškodený
bol športovej a mohutnej telesnej postavy s výškou 189 cm, ktorý absolvoval špeciálny výcvik pre
výkon činnosti na Úrade na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR. Poškodený tak
nadobudol a dlhé roky precvičoval spôsobilosti, v dôsledku ktorých mohol byť jeho útok a následne

konanie proti obžalovanému dôraznejšie a intenzívnejšie.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení opakovane uviedol, že súd prvého stupňa doposiaľ neustálil
motív konania obžalovaného. Inými slovami povedané, v doterajšom konaní nebol preukázaný motív
obžalovanéhoúmyselneusmrtiťpoškodeného.Vdanejsúvislostidospelsúdprvéhostupňaprekvapivok

skutkovémuzisteniu,ktorébypodľajehonázorumalobyťmotívomkonaniaobžalovaného.Podľanázoru
súdu prvého stupňa „držba vysokej finančnej hotovosti a stopy na rukách po kokaíne môžu nasvedčovať
tomu, že poškodený mohol byť predajcom drog, alebo mohol vyrušiť obžalovaného a jeho kamarátov
pri aplikácii drog.“ Na tomto mieste sa opäť dostávame k hodnoteniu výpovede svedkov G. Z.N. a P. O..
V praxi nie je vylúčené, aby bola niektorá okolnosť z výpovede svedka vyhodnotená ako nepravdivá/

neexistujúca,čosamoosobenerobívýpoveďnevierohodnouakocelok,súdvšakmôžedospieťktakému
záveru len presvedčivou argumentáciou, ktorá by mala byť podporená vykonanými dôkazmi. Súd prvého
stupňa nepoukázal na žiaden taký vykonaný dôkaz, ktorý by spochybňoval výpovede svedkov Z. a
O., a v podstate svoje úvahy v naznačenom smere ďalej vôbec nerozviedol. Súd prvého stupňa ďalej
skutkové úvahy o tom, že poškodený mohol byť predajcom drog, bližšie nekonkretizuje a už vôbec

nie je zrejmá previazanosť tohto skutkového zistenia s tým, prečo mal obžalovaný spôsobiť smrteľné
zranenia poškodenému. Svedkovia Z. a O. vylúčili aplikáciu drog v priestoroch toaliet a súd neposkytol
presvedčivú argumentáciu, ktorá by toto tvrdenie svedkov čo i len spochybnila. Tento postup súdu
je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá má svoje limity ohraničené logickou a
racionálnou úvahou.

Súd prvého stupňa v závere hodnotenia jednotlivých dôkazov zhrnul dôkaznú situáciu, pričom uviedol,
že „uvedené skutkové zistenia a závery z nich vychádzajúce, vyplývajú výlučne z nepriamych dôkazov,
nakoľko obžalovaný popiera spáchanie trestného činu, svedkyňa G. Z. (pozn. súd opakovane opomínasvedka P. O.) obhajobné tvrdenia obžalovaného potvrdzuje a na kamerovom zázname nie je vidno
útok obžalovaného alebo inej osoby na poškodeného.“ Súd prvého stupňa potvrdzuje, že záver o vine
obžalovaného založil len na nepriamych dôkazoch, vo vzťahu ku ktorým síce tvrdí, že tvoria ucelenú

reťaz usvedčujúcich dôkazov, avšak ako vyplýva z námietok tohto podania, z napadnutého rozsudku
nevyplýva presvedčivosť skutkových tvrdení, naopak jednotlivé „usvedčujúce“ dôkazy sú poznačené
vadou nezákonnosti alebo nevierohodnosti vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom. Súd prvého stupňa
sa náležite neriadil pokynmi odvolacieho súdu vo vzťahu k potrebe vykonania úkonov a dôkazov, vykonal
protichodné a nelogické hodnotenie dôkazov, ktorým súd vytvoril čiastočne umelý skutkový konštrukt

nahrádzajúci medzeru (absencia motívu obžalovaného, okolnosti vzniku poranení poškodeného, dobe
jeho prežívania a pod.) vo vykonanom dokazovaní.

Obhajoba tiež poukazuje na nedodržanie lehoty 30 pracovných dní na vyhotovenie rozsudku podľa §
172 ods.3 Trestného poriadku. Napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 26.06.2025 a doručený dňa
11.09.2025, teda na 54 pracovný deň od jeho vyhlásenia. Napriek tomu, že predmetné ustanovenie

výslovne hovorí o vyhotovení rozsudku, je zrejmé, že doručenie rozsudku sa má vykonať bezodkladne
po vypracovaní jeho písomného vyhotovenia. V tomto smere zákonodarca síce ponecháva určitý časový
priestornavykonanieadministratívnychúkonovprispracovaní/evidenciiaodoslanírozsudku,avšaktieto
úkony je potrebné vykonať bez zbytočného dokladu. Obžalovaný a ani jeho obhajca neboli upovedomení
o tom, že bola predsedom súdu predĺžená lehota na vypracovanie rozsudku. Z uvedeného dôvodu má

obžalovaný dôvodné pochybnosti, že rozsudok nebol vyhotovený v zákonnej lehote, a to napriek tomu,
že po obsahovej stránke sa nejedná o rozsiahly rozsudok.

S poukazom na uvedené skutkové a právne dôvody obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.09.2025. Prokurátor
považuje uložený trest za neprimerane mierny. Z písomného odôvodnenia rozsudku pritom vyplýva,
že primárnym dôvodom mimoriadneho zníženia trestu bola dĺžka trestného konania. V tejto súvislosti
má však prokurátor za to, že bolo nedostatočne zohľadnené správanie sa obžalovaného bezprostredne

po spáchaní skutku, keď bol pre orgány činné v trestnom konaní nedostupný približne 11 mesiacov, a
teda doterajšia dĺžka trestného konania bola čiastočne spôsobená aj správaním sa obžalovaného. Dĺžka
trestného stíhania v tejto trestnej veci, resp. čas uplynutý od spáchania skutku, síce môže odôvodňovať
aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, avšak uložená výmera trestu odňatia slobody
nenapĺňa účel trestu podľa Trestného zákona, a to s poukazom na závažnosť spáchaného trestného

činu. Inými slovami pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu nebola dostatočne zohľadnená korelácia
medzi závažnosťou spáchaného trestného činu, ktorý smeroval proti životu osoby (poškodeného),
ktorý podľa systematiky osobitnej časti Trestného zákona predstavuje najdôležitejší chránený záujem
spoločnosti, a prísnosťou uloženého trestu. Vzhľadom na opísané okolnosti veci by uloženie trestu
odňatia slobody vo výmere podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby nebolo pre páchateľa

neprimerane prísne, a preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd uložil obžalovanému prísnejší
nepodmienečný trest odňatia slobody v súlade s návrhom predneseným na hlavnom pojednávaní v
záverečnej reči prokurátora.

Obžalovaný, poškodený ani prokurátor nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu protistrany, ktoré im bolo

v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené.

Odvolací súd po predložení veci zistil vady napadnutého rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný, pretože
je založený na intuitívnom spôsobe hodnotenia dôkazov, a nie na komplexnom racionálnom hodnotení
faktov vyplývajúcich z dôkazov, ako správne a výstižne charakterizuje kvalitu odôvodnenia obhajoba v

odvolaní. Okrem toho odvolací súd zistil vady predchádzajúceho konania spočívajúce v nezákonnom
vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, keď svedkovia M. I. a P. C. vypovedali bez toho, aby
zložili prísahu podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolací súd zisťoval, či absencia zloženia
prísahy svedkami na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06.2025, ktorá vyplýva zo zápisnice
o hlavnom pojednávaní, nie je len chybou protokolácie, avšak príslušné časti nahrávky hlavného

pojednávania sa na zvukovom zázname z hlavného pojednávania nenachádzajú, zvukový záznam
má len 1:54 minúty a začína až samotnou výpoveďou svedka M. I.. Výpoveď P. C. nie je zvukovo
zaznamenanávôbec.Pretoodvolacísúdprijalzáver,ženatietosvedeckévýpovedeučinenénahlavnom
pojednávaní dňa 25.06.2025 nemožno prihliadať. Pre posúdenie, či sa tieto vady týkajú dôkazovpodstatných pre rozhodnutie, a či možno z dôkazov vykonaných zákonne pred súdom prvého stupňa
vyvodiť nepochybné skutkové závery o podstatných okolnostiach skutku, bolo najprv potrebné odstrániť
nejasnosti vyplývajúce zo znaleckého dokazovania a jeho nedostatky. Vzhľadom na skutočnosť, že

konanie sa vedie už 17 rokov, teda neakceptovateľne dlho, pričom tým dochádza k porušovaniu práv
na spravodlivý proces tak obžalovaného ako aj poškodených, odvolací súd sám pristúpil k vykonaniu
dôkazu výsluchom zástupcu znaleckého ústavu, Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz
Univerzitnej nemocnice Martin, ktorého znalecký posudok nezodpovedal požiadavkám § 17 ods. 5
zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, pretože neobsahoval odbornú a vedeckú literatúru, z ktorej odborníci ústavu vychádzali, a
ani postup, na základe ktorého sa experti dopracovali k odpovediam na otázky položené zadávateľom,
najmä ohľadom záveru o vylúčení vzniku krvnej zrazeniny po bodnom poranení srdca u nebohého
poškodeného. Preto bol nepreskúmateľný aj znalecký posudok a nad rámec týchto nedostatkov odvolací
súd považoval za potrebné položiť znaleckému ústavu dodatočné otázky.

Preto odvolací súd nariadil verejné zasadnutie, ktoré na základe písomného súhlasu obžalovaného
vykonal v zmysle § 293 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku v jeho neprítomnosti.

Zástupca znaleckého ústavu V.. M.. B. C., O.., pred odvolacím súdom doplnil chýbajúcu odbornú
literatúru a vyjadril sa aj k postupom, ktorými ústav dospel ku konštatovaným záverom. Konkrétne

na položené otázky o.i. uviedol, že v prípade, že sa nevytvorila zrazenina obmedzujúca krvácanie a
poškodený by v čase bodnutia sedel na toalete v kabínke, tak podľa bodného kanála smerovala rana
sprava doľava, pričom pri vytiahnutí noža by vznikol striekanec. Následne to už navonok ihneď krvácať
nemuselo, aj keď sa predpokladá, že zranenie je bolestivé a poškodený si ho chytí a následne rukami
môže spôsobiť ďalšie krvné stopy. Mal ešte poranenie na ruke, a aj preto by tam mali byť viaceré krvné

stopy. Hormonálna a nervová odpoveď organizmu na bodnú ranu do srdca je taká, že organizmus zapojí
obranné mechanizmy, na perifériách dochádza k slabšiemu dokrveniu orgánov i slabšiemu dokrveniu
mozgu, organizmus sa snaží zvýšiť tlak a prietok krvi, človek je bledý, v počiatočných štádiách môže
reagovať nepokojom, má studený pot a môžeme očakávať aj neadekvátne reakcie na tú situáciu, môže
byť napríklad aj agresívny a postupne to prechádza do útlmu a smrti. Na otázku, či sa dá presne na

minúty objektivizovať časový odstup od bodného poranenia po smrť, zástupca ústavu uviedol, že pri
poranení pravej komory a pri takomto poranení, ako tu máme, je to veľmi rýchle, treba to individuálne
posúdiť, a ústav to individuálne posúdil ako veľmi rýchle. Od vzniku bodnej rany bol do 5 minút mŕtvy. K
strate vedomia u poškodeného došlo do troch minút, čo je určenie s určitou dávkou pravdepodobnosti,
každý prípad je iný, nech je to tri-štyri minúty. Znalecký ústav pri revízii znaleckého posudku obžaloby a

znaleckého posudku obhajoby konštatoval, že znalecký posudok M.. C. a M.. K. je dobrý, ústav súhlasí
s jeho závermi, nie je tam nič také, s čím by sme nesúhlasil. Chýba tam zaoberanie sa zrážanlivosťou
krvi, čo však nemá vplyv na správnosť záverov znalcov ani ústavu. Znaleckému posudku M.. Z. ústav
vytýka také odborné a medicínske závery, že poškodený mohol sedieť na záchode a mohla tam vzniknúť
zrazenina, tak toto to podľa ústavu pri tomto type poranenia byť nemohlo.

Na otázky obhajoby zástupca znaleckého ústavu odpovedal, že si nepamätá, ako sa správal poškodený
bezprostredne po vzniku poranení, ani ako bol oblečený, čo v čase vypracovania posudku vedel.
Oblečenie ovplyvňuje vznik striekancov, záleží to od toho, či má viac vrstiev, pričom ak má viac vrstiev,
tak sú krvné stopy po vytiahnutí noža a potom to striekanie je obmedzené, ale v tomto prípade by to

aj tak striekalo, resp. nejaké krvné stopy by tam istotne boli. K strate vedomia a smrti poškodeného
došlo rýchlo, pretože rana bola veľká. Je tam neustály prietok krvi. Hrúbka svaloviny v pravej komore je
podstatne tenšia v porovnaní s ľavou komorou a je voľne pohyblivá, to znamená, že pri diastole spľasne
a postupne sa napĺňa, ale ľavá komora, kde je tlak vyšší a svalovina hrubšia, drží tvar za normálnych
okolností. Údaje o vonkajšej dĺžke bodnej rany 2,7 cm a vnútornej dĺžke minimálne 1,5 cm ústav čerpal z

hlavného pojednávania dňa 25.05.2012 a 22.03.2013, M.. C., a tiež z fotografie s pinzetou a meradlom,
z ktorej bola zistiteľná veľkosť bodnej rany a z toho ústav vychádzal. Tento údaj asi nebol zapísaný
v protokole z prehliadky a pitvy. Tento údaj je zvláštny, ak vonkajšia dĺžka bola 2,7 cm, tak vnútorná
mala byť ešte väčšia a nie 1,5 cm. Vnútorná dĺžka bodnej rany srdca má na vznik krvnej zrazeniny
a spôsob prežívania taký vplyv, že svalové vlákna v pravej komore sú poprepletané a pri menšom

rozmere vnútorného okraja bodnej rany môžu aj v pravej komore vzniknúť zrazeniny, nie však pri takejto
veľkej, ako je v tomto prípade. Schopnosť organizmu účinne sa brániť následkom bodného poranenia
srdca ovplyvňuje zdravotný stav jedinca, chronické choroby, celková fyzická zdatnosť, prípadne obezita.Fyzicky zdatný a zdravý jedinec má výraznejšie lepšie kompenzačné mechanizmy. Napríklad zdravý
jedinec pri strate 1000 mililitrov krvi nezomrie, iný jedinec áno. Poškodený bol jedinec zdatný.

Na otázky prokurátora zástupca ústavu uviedol, že u poškodeného neboli zistené žiadne faktory, ktoré by
krvácanie spomaľovali alebo urýchľovali. Ak by poškodený pri vzniku bodného poranenia srdca nesedel
na toalete, ale by vykonával fyzickú aktivitu, krvácanie by sa urýchlilo, ale vykrvácal by aj keby sedel.

Obhajca sa v konečnom návrhu v plnom rozsahu pridržiaval podaných odvolacích námietok, ku ktorým

doplnil skutočností, ktoré sa dozvedel neskôr, a na základe ktorých tvrdí, že sú pochybnosti o zákonnosti
zloženia senátu prvostupňového súdu, pretože členka senátu pani Č., nar. xx.xx. 195x, musela mať
v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku 69 rokov a pani U., nar. xx.xx.194x, musela mať 79 rokov,
pričom v zmysle zákona o sudcoch a prísediacich funkcia prísediaceho zaniká dovŕšením veku 65 rokov.
Už v čase dosadenia do tohto senátu v roku 2022 mali viac ako 65 rokov. Obhajca navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Námietku ohľadom
nezákonného zloženia senátu hodnotil tak, že sa domnieva, že zákon umožňuje prísediacim vykonávať
funkciu až do skončenia veci, do ktorej boli povolaní. Ďalej poukázal na to, že na č.l. 202 sa nachádza
písomný sľub znalca M.. K. pričom podotkol, že skutok sa stal počas vianočných sviatkov, pričom v

danom čase pre Bratislavu bolo k dispozícii len 7 subjektov. Má za to, že pribratie znalca ad hoc bolo
týmto opodstatnené, pričom analógiu so situáciou, na ktorú poukazuje obhajoba v tejto časti považuje
za nepriliehavú, pretože v danej veci sa jednalo o extrémizmus, ktorý na rozdiel od pitvy znesie odklad.
Prokurátornavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteauložilobžalovanému
prísnejší trest s odkazom na odvolacie námietky prokurátora.

Splnomocnenec poškodených sa pripojil ku konečného návrhu prokurátora a dodal, že dnešným
výsluchom zástupcu ústavu boli odstránené možné nedostatky znaleckého posudku a bolo vylúčené,
že u poškodeného mohla vzniknúť zrazenina, ktorá by predĺžila jeho prežívanie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že obe odvolania sú prípustné, boli

podané v zákonnej lehote oprávnenými osobami a spĺňajú všetky zákonné náležitosti, teda odvolania
nemožno zamietnuť podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku.

V rámci preskúmavania konania pred súdom prvého stupňa v zmysle § 316 ods. 3 Trestného poriadku
na podklade námietky obhajoby o nezákonnom zložení senátu prvostupňového súdu, ktorá bola

vznesená v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, odvolací súd vykonal príslušné
operatívne šetrenie na Mestskom súde Bratislava I a na verejne dostupnom webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR a zistil, že údaje uvádzané obhajobou o dátume narodenia prísediacich sú správne.
Zároveň bolo zistené, že obe prísediace boli ustanovené do funkcie prísediaceho v roku 2014, teda v
čase účinnosti zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, kedy ešte nebola zavedená veková

hranica 65 rokov. Táto bola do zákona zavedená v § 145 ods. 2 novelou zákona č. 423/2020 Z.z. s
účinnosťou od 01.01.2021. Podľa § 151zf ods. 7 novely ustanovenie § 145 ods. 2 v znení účinnom od 1.
januára 2021 sa nevzťahuje na prísediaceho zvoleného do 31. decembra 2020. Zo znenia citovaných
ustanovení zákona vyplýva, že prísediacim funkcia nezanikla predtým, ako boli v roku 2021 určené
do senátu prejednávajúceho trestnú vec obžalovaného, pretože sa na ne vekový cenzus nevzťahoval.

Súčasne boli v čase pridelenia do konajúceho senátu uvedené v zozname prísediacich rozvrhu práce
Okresného súdu Bratislava I na rok 2021. Z toho odvolací súd predbežne vyvodil, že boli prísediacimi aj
v nasledujúcom 4 ročnom funkčnom období presahujúcom do času, kedy boli pridelené do konajúceho
senátu. Bude povinnosťou prvostupňového súdu dohľadať informácie o voľbe svojich prísediacich vtomtosmere,ktorépredbežnýzáverodvolaciehosúdubuďpotvrdiaalebovyvrátia.Vprípade,aknedošlo
k opätovnej voľbe prísediacich pre funkčné obdobie 2018 - 2022, bude potrebné zopakovať hlavné
pojednávanie od začiatku, pričom na dôkazy vykonané pred prvostupňovým súdom s týmito prísediacimi

nebude možné prihliadať.

Preto odvolací súd v čase svojho konania nezistil ani dôvody na rozhodnutie podľa § 316 ods. 3
Trestného poriadku a zaoberal sa vecou z meritórneho hľadiska. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné, a to najmä preto, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s obhajobou, a odvolanie prokurátora
nemožno pre opodstatnenosť odvolania obžalovaného v súčasnosti meritórne prejednať.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava
podal dňa 13.05.2011 obžalobu na M. I. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného
zákona na totožnom skutkovom základe, aký je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

O obžalobe bolo prvý raz rozhodnuté prvostupňovým súdom dňa 16.12.2013 pod sp.zn. 2T/35/2011, a

to odsudzujúcim rozsudkom. Na podklade odvolania obžalovaného bol rozsudok odvolacím súdom pod
sp.zn. 1To/72/2012 dňa 20.08.2014 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa. Odvolací súd vytkol
prvostupňovému súdu o.i. nedostatky v skutkových zisteniach spočívajúce v tom, že nebolo zistené, či v
miestnosti s toaletou, na ktorej mal sedieť poškodený, bolo okno, a či miestnosť kancelárie susediaca s
toaletami a spoločnou chodbou bola v čase skutku zamknutá alebo odomknutá, kto mal od nej kľúče, na

čo slúžila, koľko mala východov a kto sa v nej v danom čase nachádzal. Odvolací súd v danom čase tiež
považoval za významné, že poškodený mal v čase skutku pri sebe väčší obnos peňazí - 3.180€, a žiadal,
aby prvostupňový súd zisťoval odkiaľ a prečo, a tiež vyhodnotil ako podstatné to, aký druh a množstvo
alkoholu obžalovaný v inkriminovaný večer požil, čo žiadal objasňovať znaleckým dokazovaním.

Dňa 07.10.2016 prvostupňový súd opäť rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol na podklade
odvolania obžalovaného opäť odvolacím súdom zrušený, a to uznesením sp.zn. 1To/90/2017 zo dňa
29.11.2017, ktorým odvolací súd zotrval na vyššie uvedených nedostatkoch v skutkových zisteniach
a nariadil vypočutie vlastníkov priestoru, v ktorom došlo k úmrtiu poškodeného, a tiež policajtov,
ktorí sa zúčastnili na ohliadke miesta činu. Rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval

nedostatočne vysporiadanie sa súdu s obhajobou.

Dňa 21.03.2019 došlo k zmene v zložení senátu. Nakoľko obžalovaný nesúhlasil s pokračovaním v
hlavnom pojednávaní po zmene v obsadení senátu, bolo hlavné pojednávanie i dokazovanie vykonané
od začiatku v režime § 277a Trestného poriadku.

Hlavné pojednávanie sa na žiadosť obžalovaného vykonávalo v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods.
2, ods. 3 Trestného poriadku.

Predseda senátu prvostupňového súdu v súlade s § 277a ods. 2 Trestného poriadku neumožnil

obžalovanému učiniť ďalšie vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, keďže v
predchádzajúcom konaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, a toto vyhlásenie si zachovalo svoje účinky
aj po zmene v zložení senátu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaného podľa § 258 ods.

4 Trestného poriadku a následne postupoval v režime § 277a ods. 3 Trestného poriadku týkajúceho sa
konania po zmene v zložení senátu, podľa ktorého na novom hlavnom pojednávaní možno namiesto
výsluchu svedka alebo znalca prečítať tie časti zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní,
ktoré sa týkajú ich výsluchu. Ak táto zápisnica obsahuje odkaz na ich skoršie výpovede (§ 58 ods. 4),
prečíta sa v takom prípade aj tá výpoveď, na ktorú sa odkazuje. Týmto mechanizmom prečítal svedecké

výpovede učinené na hlavnom pojednávaní pred pôvodným senátom, a to výpoveď M.. K. C.C., G. Z.,
P. O., M. K., Q. E., B. K., C.G. E., M. V., B. A., Q. M.,
G. T., M. G., A. K., A. A. Q. M.. Q.K. E., prečítal písomné a ústne znalecké posudky M.. P. C. a M.. E.
K., znalecký posudok M.. M. Z., znalecký posudok Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertízMartin, znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistika, odvetvie
kriminalistická chémia a kriminalistická toxikológia, odvetvie kriminalistická biológia a genetická analýza
a odvetvie daktyloskopia, znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria,

znalecký posudok z odvetvia toxikológia, znalecký posudok z odboru psychológia, znalecký posudok z
odboru informatika a elektrotechnika a odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
k predmetu, ktorý obžalovaný drží pri východe z inkriminovaného priestoru. Ďalej súd prvého stupňa
vykonal osobný výsluch svedkov M. I., P. C., M.. W. I. a B.. O. M., podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku prečítal svedecké výpovede B. O. a E. K., podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral

videozáznam z baru z vnútorných priestorov podniku, z príchodu obžalovaného do priestorov baru,
videozáznam z vchodu a z ulice, tiež prehral videozáznam z ohliadky miesta činu a podľa § 269
Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Súd prvého stupňa odmietol vykonať výsluch vlastníkov
podniku I. - B. O. a C. K..

V spôsobe vykonania dôkazov pred prvostupňovým súdom okrem uvedeného nezákonného výsluchu

svedkov odvolací súd vzhliadol mnoho ďalších, avšak nezávažných pochybení, spočívajúcich najmä
v uvádzaní nepríslušných paragrafov zákona, ktoré neprináležali k danému dôkazu alebo postupu.
Tieto ale vyhodnotil ako formálne pochybenia, pretože faktický spôsob vykonania dôkazu by bolo
totožný aj pri uvedení správneho ustanovenia zákona. Osobitne sa žiada zdôrazniť nedôslednosť
prvostupňového súdu pri prečítaní odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ

z odvetvia kriminalistickej fotografie, ktoré prvostupňový súd čítal ako listinný dôkaz, hoci v zmysle §
268 ods. 5 Trestného poriadku sa naň vzťahuje režim znaleckého posudku, tzn. na jeho prečítanie sa
vyžaduje súhlas procesných strán. Tento ale fakticky na podklade § 252 ods. 5 Trestného poriadku
potrebný nebol, pretože sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, pričom prokurátor, ktorý dôkaz
predložil, nenavrhol osobný výsluch spracovateľa odborného vyjadrenia.

Odvolací súd sa na základe odvolacích námietok zameral na zákonnosť vykonania pitvy nebohého a
následného spracovania znaleckého posudku M.. M. C. a M.. E. K., ktorý v čase pitvy ani spracovania
znaleckého posudku nebol zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR,
pričom sľub znalca zložil až po vykonaní pitvy pri spracovaní znaleckého posudku. Obhajoba sa nemýli,

ak konštatuje, že nebol dodržaný postup podľa § 15 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom k pochybeniu okrem formálnych nedostatkov uznesenia
vyšetrovateľa PZ o pribratí znalcov z odvetvia súdne lekárstvo došlo k pochybeniu vyšetrovateľa PZ
v tom, že nezachytil do spisového materiálu nedostupnosť ostatných 7 znalcov zapísaných v danom
čase a odbore pre Bratislavský kraj. Nie je však na mieste spochybňovať pribratie nezapísaného znalca

na vykonanie pitvy, ktorá je neodkladným deštrukčným úkonom, v čase Vianočných sviatkov, kedy je
vyšší stupeň pravdepodobnosti nedostupnosti kohokoľvek v akejkoľvek profesii. Pokiaľ ide o osobu
znalca ad hoc, obhajoba nepredložila žiadne presvedčivé argumenty, prečo by znalec nespĺňal odborné
či osobnostné predpoklady na znaleckú činnosť, najmä ak bol neskôr do zoznamu znalcov zapísaný.
Opomenutie zaznamenania určitých údajov pri pitve, ktoré boli pribratým znalcom vytknuté znalcom

obhajoby a nepriamo aj znaleckým ústavom, ktorého posudok mal tiež obsahové nedostatky, hoci
ústav je v zmysle § 19 zákona č. 382/2004 Z.z. špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom
plniacim funkciu rezortného a metodického centra vo svojom odbore, nepredstavuje takú závažnú
skutočnosť, ktorá by znalca diskvalifikovala z odborného hľadiska, naviac, ak pitvu vykonával i znalec
zapísaný v zozname. Nedostatky a chyby znaleckých posudkov sú v súdnej praxi bežnou záležitosťou,

pričom prípady, kedy bol znalec vyčiarknutý zo zoznamu znalcov pre chyby posudku sú sporadické.
Neuvedenie vnútornej dĺžky bodnej rany za súčasného uvedenia jej vonkajšej dĺžky nie je hrubým
odborným omylom či prejavom neobjektivity. Preto osobu M.. E. K. ako znalca ad hoc odvolací súd
hodnotí ako zodpovedajúcu požiadavkám § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., teda osobu odborne
spôsobilúbyťznalcomadhoc.M..E.K.boliosobouobčianskyspôsobiloubyťznalcomvčasevykonania

pitvy nebohého poškodeného, pretože o ňom neboli predložené žiadne poznatky, ktoré by uvedené
vyvracali, a pretože následne sa riadne zapísaným znalcom stal. Zákon skutočne v ustanovení § 143
ods. 2 Trestného poriadku určuje povinnosť znalca zložiť sľub pred vykonaním znaleckého úkonu, tzn.
pred pitvou, k čomu v prejednávanej veci nedošlo a znalec zložil sľub až v čase spracovania znaleckého
posudku. Jednalo o sľub v zmysle § 5 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vykonania

pitvy, ktorý znel nasledovne: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že pri výkone svojej činnosti budem
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne
predpisy a morálne a etické zásady výkonu tejto činnosti, že svoju činnosť budem vykonávať osobne,
nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, že budem plne využívať všetkysvoje odborné znalosti a že zachovám mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých som sa pri výkone
činnosti dozvedel.“ Zo citovaného znenia sľubu, ktorý znalec zložil v krátkej časovej nadväznosti na
vykonanie pitvy, vyplýva, že sa jedná o deklarovanie morálneho záväzku znalca, ktorý korešponduje s

jeho základnými povinnosťami. Ako už bolo uvedené vyššie, nevznikli žiadne indície, že by znalec nebol
dostatočne odborne spôsobilý, bezúhonný, že by sa v minulosti správal neeticky alebo nedodržiaval
predpisy, pričom k takémuto záväzku sa neskôr aj explicitne zaviazal. Prihliadajúc na neodkladnosť pitvy
a konštatované skutočnosti o osobe znalca odvolací súd vyhodnotil oneskorené zloženie sľubu znalca
len ako formálnu chybu v postupe orgánov činných v trestnom konaní, ktorá nemala žiadny reálny dopad

nakvalituvykonaniazávažnéhoneodkladnéhoaneopakovateľnéhoúkonu,ktoréhoobjektombolnásilne
usmrtený človek. Na základe týchto skutočností odvolací súd vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný
M.. M. C. a M.. E. K. ako zákonný dôkaz, ktorý je použiteľný v konaní pred súdom.

K rozsahu vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že po doplnení dokazovania pred odvolacím
súdom sa javí ako dostatočný a umožňujúci vo veci spravodlivo rozhodnúť, a to aj bez prihliadnutia na

nezákonne vykonané výsluchy M. I. a P. C., a na nevykonanie dokazovania predtým nariadeného iným
senátom odvolacieho súdu, keďže z doplneného dokazovania v spojení s výpoveďou obžalovaného,
svedkov G. Z. a P. O., a tiež v spojení so zápisnicou o ohliadke miesta činu a videozáznamom
zachytávajúcim príchod a odchod osôb z priestoru pred toaletami možno bez pochybností ustáliť osobu,
ktorá poškodenému spôsobila smrteľné zranenie, pričom touto osobou je obžalovaný. Z doplnenia

znaleckého dokazovania totiž jasne vyšlo najavo, že nie je rozhodujúcou presná veľkosť bodnej rany
srdca poškodeného, ani to, akým spôsobom táto rana krvácala, a ani možná doba a spôsob prežívania
poškodeného, ale to, že vytiahnutie noža z rany muselo na základe zákonov fyziky zanechať typickú
stopu krvi v danom priestore, z čoho je možné vyvodiť miesto, kde k bodnutiu došlo. Keďže v kabínke
toaletysažiadnazodpovedajúcastopanenachádzala,čomožnovzhliadnuťnavideozáznamezohliadky

miesta činu, avšak jasná stopa - striekance vystreknuté smerom dohora a stekajúce dolu sa nachádzali
v priestore s pisoármi a striekanec presiahol ponad deliacu stenu aj na strop miestnosti s toaletou,
pričom sa jednalo o krv poškodeného (stopa č. 17 a výsledky dodatočnej ohliadky miesta činu), treba
ustáliť, že k vytiahnutiu noža z rán poškodeného došlo práve v tomto priestore. Obžalovaný, G. Z. i P.
O. zhodne uvádzali, že pri ich vstupe do priestoru toaliet sa tam krv nenachádzala, poškodený napadol

obžalovaného a následne bola krv všade. Týmito výpoveďami je ohraničený moment vytiahnutia noža
z rán poškodeného, ktorý logicky bezprostredne nasledoval ich zasadeniu, najmä ak išlo o 2 bodné
rany, ak vylúčime absurdnú ničím nepodloženú hypotézu, že iná osoba rany zasadila a iná osoba nôž
z rán vyťahovala. Striekance zodpovedajúce vytiahnutiu noža sú situované v hornej časti priestoru a v
zmysle videozáznamu z ohliadky museli byť viditeľné pre každého, kto do priestoru vstúpil a aj spred

dverí tohto priestoru. Ak teda tri osoby v tomto priestore striekance nevideli, treba prijať záver, že tu
pred kontaktom obžalovaného s poškodeným striekance neboli. Podľa videozáznamu zachytávajúceho
odchod obžalovaného, G. Z. a P. O. z priestoru toaliet zranený poškodený vyšiel z priestoru toaliet v
podstate v rovnakom čase s nimi, čo vylučuje, že by medzi zápasom obžalovaného s poškodeným prišla
na toalety iná neznáma osoba z priestoru kancelárie so vstupom z chodby, na ktorej boli aj vstupy na

toalety, a táto by poškodeného 2 krát bodla, pretože takúto osobu by museli obžalovaný, G. Z. a P. O.
v priestore pisoárov vidieť. Tieto skutočnosti a žiadne iné rozoberané znalcami obhajoby, obžaloby i
ústavu, či predchádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami, sú rozhodujúce pre určenie, či obžalovaný bodol
poškodeného alebo nie. Je nimi totiž vylúčené to, že poškodený mohol utrpieť bodné poranenia pred
zápasom s obžalovaným alebo po ňom, a nie z dôvodov možnej dĺžky prežívania, ktorá sa ani znaleckým

dokazovaním nedá objektivizovať, pretože z medicínskeho hľadiska je každý človek iný a nie je možné
ex post určiť na minúty presne konkrétnu dĺžku prežívania poškodeného, túto je možné určiť len
orientačne. Uvedené tvrdenie odvolacieho súdu má okrem všeobecných znalostí oporu vo výpovedi
zástupcuznaleckéhoústavu,zviacerýchčastíktorejjezrejmé,žefyzikálneveličinytýkajúcesaľudského
organizmu, môžu mať malé odchýlky a sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Dôvodom, prečo odvolací súd

považuje za preukázané, že poškodený utrpel zranenia v čase prítomnosti obžalovaného a G. Z. v
priestore pisoárov, je neexistencia striekanca po vytiahnutí noža v priestore toalety a zhodné tvrdenia
troch osôb nachádzajúcich sa v priestore toaliet o absencii takéhoto striekanca v čase ich príchodu a
jeho existencia po odchode týchto troch osôb a poškodeného z priestoru toaliet. P. O. je ako osoba,
ktorá poškodeného zranila, vylúčený z dôvodu, že podľa zhodných troch výpovedí nebol v miestnosti

s pisoármi, ale pred ňou. G. Z. z dôvodu povahy zranení poškodeného a jej fyzickej konštitúcie vylúčili
znalci,podľaktorýchbyakoženanebolafyzickyspôsobiládanézraneniaspôsobiť.M.I.jeakozraňujúca
osoba vylúčený z dôvodu, že bol na toalete pred obžalovaným, G. Z. a P. O. a v čase, kedy sem tieto
tri osoby prišli, tu neboli stopy krvi.Tieto úvahy sú dôvodom, prečo odvolací súd vyhodnotil skutkový záver prvostupňového súdu, že
poškodeného smrteľne zranil obžalovaný, ako správny, hoci úvahy prvostupňového súdu vedúce k

tomuto záveru odvolací súd odmieta. V žiadnom prípade totiž nemožno vyvodiť tento skutkový záver z
toho, že obžalovaný rýchle odišiel z toaliet a aj z baru a skrýval sa. Táto skutočnosť totiž nič nevypovedá
o tom, čo sa v priestoroch toaliet odohralo, a preto je úvaha prvostupňového súdu špekuláciou. Rovnako
nemožno akceptovať spôsob, akým prvostupňový súd hodnotil znalecký posudok obžaloby a znalecký
posudok obhajoby, keď sa priklonil k záverom znaleckého posudku M.. M. C. a M.. E. K. preto, že

poškodený sa obžalovanému nesťažoval, že ho predtým niekto bodol nožom, a normálne komunikoval.
Možno sa domnievať, že prvostupňový súd mal na mysli to, že ak obžalovaný tvrdí, že medzi ním a
poškodeným prebehla komunikácia, tak by poškodený, ak by bol zranený, toto obžalovanému povedal,
pričom medzi príchodom obžalovaného na toaletu a pádom poškodeného na zem pred toaletami
ubehli 4 minúty, a keďže znalci obžaloby usudzovali na dobu cca 5 minút prežívania poškodeného
po bodnom poranení srdca, tak prvostupňový súd vylučuje, že poškodený bol podobným prípadom,

ako uvádza znalec obhajoby, kedy konkrétne osoby s poraneniami srdca prežívali aj hodiny a zdanlivo
normálne fungovali. Odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa, že znalecké posudky vo všeobecnosti
treba hodnotiť tak, že primárne pomenovať rozdiely v záveroch, posudzovať postupy, akými znalci
dospeli k týmto rozdielnym záverom, a následne hodnotiť posudky v súvislostiach s inými dôkazmi.
Nemožno správnosť ich záverov vylučovať na základe toho, čo sa súd domnieva, že by povedala

osoba s bodným poranením srdca úplne cudziemu človeku v priestore toaliet. Odvolací súd dodáva, že
ani výsluchom zástupcu znaleckého ústavu nebola spochybnená správnosť záverov znalca obhajoby,
ktorých podstatou bolo poukázanie na to, že čas prežívania s poranením srdca sa nedá spätne
objektivizovať presne na minúty. S týmto jeho záverom sa stotožnil aj odvolací súd a korešponduje aj s
výpoveďou zástupcu znaleckého ústavu pred odvolacím súdom.

Nosným dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bolo to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s
obhajobou, resp. sa s ňou vysporiadal neakceptovateľným spôsobom. Na jednej strane súd prvého
stupňa tvrdí, že je preukázané, že obžalovaný bol napadnutý poškodeným, a to na základe výpovede
obžalovaného a G. Z.. Hoci odvolací súd tento skutkový záver tiež považuje za správny, nedospel k

takémuto záveru iba na základe výpovede G. Z., ale aj preto, že zranenia obžalovaného na tvári pri jeho
odchode s podniku potvrdili dvaja nezávislí svedkovia, Q. E. a M. K., ktorí obžalovaného pri odchode
z podniku videli, a aj známa lekárka obžalovaného, ktorá ho ošetrila v nasledujúci deň a napísala
lekársku správu. Zranenia nevyžadovali liečenie. Na druhej strane prvostupňový súd konštatuje, že
napadnutie obžalovaného poškodeným nijakým spôsobom neodôvodňuje správanie sa obžalovaného

takým spôsobom, ako je popísaný vo výroku rozsudku. Odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa, že
existujú zákonom predvídané okolnosti, kedy je napadnutá osoba oprávnená sa brániť aj razantnejším
spôsobom v porovnaní so spôsobom útoku, čomu bolo potrebné venovať väčšiu pozornosť, než iba
takéto konanie bez vysporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vrátane formy zavinenia
a primeranosti či neprimeranosti obrany voči útoku morálne a právne odsúdiť.

K otázke motívu, ktorým sa prvostupňový súd zaoberal v intenciách predchádzajúcich rozhodnutí
odvolacieho súdu, v súčasnosti odvolací súd uvádza, že medzi obžalovaným a poškodeným nebol
zistený žiadny predchádzajúci vzťah, pričom so zreteľom na vyššie popísané výsledky doplnenia
znaleckého dokazovania z hľadiska vzniku a povahy trestnej zodpovednosti obžalovaného nie je

významné, že poškodený mal pri sebe vyšší obnos peňazí a na jeho rukách bola zistená prítomnosť
kokaínu, ktorý sa nenachádzal v jeho tele, ale významné je to, že medzi poškodeným a obžalovaným
došlo k fyzickému kontaktu, pri ktorom obžalovaný utrpel zranenie tváre.

Nakoľko odvolací súd nemohol sám odstrániť nedostatky v hodnotení zistených skutkových okolností

súdom prvého stupňa, ktorý sa riadne nevysporiadal s obhajobou, bolo potrebné po zrušení
napadnutého rozsudku vec vrátiť súdu prvého stupňa.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým odstrániť pochybnosti o zákonnosti konajúceho senátu
a následne vychádzajúc z vyššie rozvedeného hodnotenia zákonnosti i obsahu dôkazov odvolacím

súdom sa zamerať na to, či z dokazovania vyplýva, ako a kedy vznikli zranenia tváre obžalovaného,
či obžalovaný bodol poškodeného v dôsledku predchádzajúceho útoku naňho alebo nie, ak áno, či bol
tento útok naňho vedený zo strany poškodeného, či v čase opakovaného bodnutia útok naňho priamo
hrozilalebotrval,čitentospôsobobranybolalebonebolcelkomzjavneneprimeranýsozreteľomnadanúsituáciu, spôsob útoku a fyzickú konštitúciu účastníkov fyzického kontaktu, či obžalovaný konal v silnom
rozrušení spôsobenom útokom, či sa zistené okolnosti na strane obžalovaného týkajú oboch bodnutí a
pod. Až po zodpovedaní týchto otázok, ktoré vyplývajú z preukázania niektorých obhajobných tvrdení,

bude možné konanie obžalovaného riadne právne posúdiť a podradiť ho pod príslušné ustanovenia
Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.