Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010982
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125010982.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci odsúdeného A. B.,
na neverejnom zasadnutí dňa 17. februára 2026, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 7PP/54/2025 zo dňa 16. decembra 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 7PP/54/2025 zo dňa 16.12.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 7PP/54/2025 zo dňa 16.12.2025 predseda senátu Okresného súdu
Banská Bystrica podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B., C. D.
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/20/2009 zo dňa 20.05.2009 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/10/2010 zo dňa 16.03.2010 vo výmere 21 rokov, na výkon
ktorého bol v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 29Nt/132/2010 zo dňa 14.05.2021
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť podaním
doručeným okresnému súdu dňa 19.12.2025, ktorej písomné dôvody doručil okresnému súdu dňa

29.01.2026. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je tendenčné, účelové a nelogické, ovplyvnené
predsudkami a založené na domnienkach a dohadoch o budúcnosti. Poukázal na účel generálnej
prevencie, adekvátnosť trestu a potrebu optimálnej miery represie a tvrdil, že súd nevzal do úvahy,
že svoje konanie úprimne oľutoval a že uložený trest plní svoj účel. Vyjadril názor, že len jeho trestná
minulosť nemôže byť optimálnym ukazovateľom pri hodnotení splnenia podmienok jeho podmienečného
prepustenia, ale je potrebné prihliadať aj na jeho nápravu a vnútornú premenu. Poukázal na potrebu

riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu a to, že v minulosti sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia osvedčil a doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Tvrdil, že súd nedostatočne
vyhodnotil aj skutočnosti týkajúce sa jeho rodiny a čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti E. D., F.,
ktoré sú predpokladom vedenie riadneho života v budúcnosti. Poukázal aj na svoj nepriaznivý zdravotný
stav a vážnosť jeho psychického stavu, čo súd nijako nevyhodnotil.
Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol tak, že ho prepustí na slobodu

so skúšobnou dobou a primeranými obmedzeniami.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nebola dôvodne podaná, pretože u neho neboli splnené všetky zákonné podmienky vyžadované ust. §
67 ods. 1 Trestného zákona pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona; súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa§67ods.1Trestnéhozákona,osobaodsúdenázaobzvlášťzávažnýzločinaleboosobaodsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu
a rešpektovaní práva odsúdeného na obhajobu rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. Dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá všetkým úvahám vyžadovaným ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Uviedol,

ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými skutkovými
a právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a posudzovaní dokázaných
skutočností podľa príslušných ustanovení zákona. Krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.

Nad rámec uvedeného považuje sťažnostný súd za potrebné doplniť, že na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné splnenie formálnych aj materiálnych podmienok
vyžadovaných Trestným zákonom.

Zákonom vyžadovanou formálnou podmienkou pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu

trestuodňatiaslobody jevykonaniepomernejčastiuloženéhotrestuodňatiaslobody,t.j.vykonanietroch
štvrtín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade, ak bol odsúdený uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu (§ 67 ods. 1 Trestného zákona), ako tomu bolo
v preskúmavanej veci. Odsúdený podal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody dňa 23.10.2025, teda po tom, ako dňa 06.05.2024 vykonal zákonom vyžadovanú pomernú časť
uloženého trestu odňatia slobody (z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/20/2009 zo
dňa 20.05.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/10/2010 zo dňa
16.03.2010 vo výmere 21 rokov). Formálnu podmienku pre možnosť jeho podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody splnil.

Z hľadiska splnenia materiálnych zákonných podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody sa okresný súd správne zaoberal hodnotením konania odsúdeného
pred spáchaním trestného činu, jeho správania vo výkone trestu odňatia slobody a hodnotením
existencie reálneho predpokladu, či odsúdený v budúcnosti povedie riadny život a správne prihliadal aj

na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorými sú jednak preukázanie polepšenia, v rámci ktorého sa hodnotí plnenie povinnostía správanie sa odsúdeného v rámci aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody a jednak existencia
reálneho predpokladu, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život, pričom
sa zohľadňujú okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (R

5/2017) a tiež prostredie, v ktorom sa odsúdený ocitne po podmienečnom prepustení, možno po
preskúmaní danej veci v zhode s názorom okresného súdu konštatovať, že ich odsúdený splnil len
čiastočne, resp. nesplnil. Relevantným pre posúdenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody bol obsah hodnotenia, vypracovaného ústavom na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý okresný súd zhrnul v odôvodnení svojho uznesenia (str. 2, ods. 5, 6, str. 3 a str. 4 ods. 1,

2, 3). Ústav neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného. Okresný súd správne prihliadol na
resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia ústavu menej priaznivá, so stredným
rizikom recidívy trestnej činnosti. Hodnotiac osobu odsúdeného, okresný súd správne prihliadol aj na
kriminálnu minulosť odsúdeného, z ktorej je zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ tri krát odsúdený. Bez
významu nie je ani to, že odsúdený začal s páchaním trestnej činnosti už ako 18 ročný a v jej páchaní
pokračoval prakticky naprieč celým doterajším životom. Naviac, aktuálne vykonáva trest odňatia slobody

za najzávažnejšiu trestnú činnosť (obzvlášť závažný zločin vraždy). Hoci z hodnotenia odsúdeného
ústavom sú evidentné dobré rodinné vzťahy medzi odsúdeným a jeho primárnou rodinou (matkou,
priateľkou, dcérou, súrodencami), krajský súd musí konštatovať, že ani dobré rodinné vzťahy samy
osebe nedávajú záruku za ďalšie správanie sa odsúdeného, jeho nápravu a vedenie riadneho život,
pretože ho ani doposiaľ žiadnym spôsobom neodradili od páchania trestnej činnosti. V tejto súvislosti

nie je relevantný ani poukaz odsúdeného na jeho zdravotný stav, resp. zdravotný stav jeho matky,
čestné prehlásenie konateľa spoločnosti AGRO Klibáni, s.r.o. o tom, že je ochotný odsúdeného po
jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu zamestnať a že mu poskytne ubytovanie, pretože tieto
skutočnosti nie sú bez ďalšieho dôvodom na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody. Okresný súd v prejednávanej veci správne prihliadol aj na povahu a závažnosť spáchanej

trestnej činnosti, ako aj na zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktoré zaradenie na výkon trestu svedčí o tom, že v prípade odsúdeného sa vyžaduje prísnejšia
forma spôsobu výkonu trestu.

Pokiaľ ide o odsúdeným spochybňované zhodnotenie splnenia podmienok podmienečného prepustenia

argumentujúc zmenou jeho správania s tým, že úprimne oľutoval skutok, jeho rodinné väzby a zdravotný
stav, krajský súd dodáva, že okresný súd správne skúmal splnenie troch podmienok pre rozhodnutie o
návrhu odsúdeného (jedna formálna podmienka a dve materiálne podmienky), pričom pre rozhodnutie
o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené
všetky tri podmienky, a preto nepostačuje, ak je z pohľadu odsúdeného splnená len niektorá z nich.

Vo vzťahu k sťažnostným námietkam krajský súd zdôrazňuje, že za žiadnych okolností nemožno
zodpovednosť za ľahostajný prístup odsúdeného k dodržiavaniu spoločenských noriem prenášať na
konajúci súd. Pokiaľ mal odsúdený za to, že súd prihliadal primárne na jeho trestnú minulosť, krajský
súd dodáva, že práve kriminálna minulosť a jej zhodnotenie je jednou z podmienok, ktorá nevyhnutne
spolupôsobí pri vyhodnocovaní prognózy odsúdeného s ohľadom na jeho potenciálne budúce správanie

na slobode, pričom práve v minulosti opakovaný ľahostajný prístup odsúdeného k dodržiavaniu noriem
spoločenského správania (najviac s poukazom na závažnosť poslednej spáchanej trestnej činnosti)
zatiaľ nedáva ani v súčasnej dobe záruku, že odsúdený sa práve aktuálne vykonávaným trestom polepšil
a že je možné od neho očakávať, že povedie riadny život. V tejto súvislosti krajský súd dáva do
pozornosti aj správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, keď z hodnotenie ústavu je

zrejmé, že odsúdený, hoci bol počas výkonu trestu celkovo päť krát disciplinárne odmenený, päť krát
bol aj disciplinárne potrestaný, z toho dva krát v poslednom období (od 12.09.2023 do 24.06.2025),
opakovane bol vyradený z pracoviska pre nespokojnosť s jeho pracovnými výkonmi a jeho postoj
k spáchanej trestnej činnosti je len čiastočne kritický, teda doterajší výkon trestu zjavne neodstránil jeho
charakterové vlastnosti, ktoré ho viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti. O nedostatku takej zmeny

v jeho správaní, či v jeho vnútornom postoji k spoločensky nežiadúcemu správaniu, ktoré by bolo možné
považovať za jeho polepšenie, svedčí aj počet disciplinárnych trestov, ktoré mu boli počas výkonu trestu
uložené,ktorýjetotožnýspočtomuloženýchdisciplinárnychodmien,pretožepodmienečnéprepustenie,
naktorénemáodsúdenýnárok,jeopodstatnenélenvtedy,aksapreukáže,žeodsúdenývovýkonetrestu
nielen formálne, ale nadpriemerne plnil všetky svoje povinnosti tak, aby za ich plnenie získaval odmeny

a tak dokazoval svoju úprimnú snahu o polepšenie. Jeho správanie k spoluodsúdeným, k personálu,
plnenie pracovných povinností a ostatné jeho aktivity musia byť nielen bezproblémové, ale musia sa
vymykať z bežného štandardu správania odsúdených v podmienkach výkonu trestu tak, aby polepšenie
bolo zjavné a mohlo zakladať jednu z materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. Okresnýsúd vyššie uvedené skutkové zistenia správne vyhodnotil, keď konštatoval, že odsúdený preukázal len
čiastočné polepšenie, a preto správne uzavrel, že nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Zhodnotiac uvedené je aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného ďalší výkon trestu odňatia
slobody potrebný, a to predovšetkým z dôvodu, aby bol naplnený reálny predpoklad, že v budúcnosti
povedie riadny život. S ohľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a stredné
riziko recidívy jeho trestnej činnosti preto aj krajský súd konštatuje, že práve predčasným ukončením

výchovného pôsobenia uloženého trestu a participácie odsúdeného na programe zaobchádzania
podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebolo možné
dosiahnuť v celosti účel uloženého trest tak, aby bol odsúdený pripravený na riadne vedenie života na
slobode. Odsúdený z hľadiska doposiaľ dosiahnutého stupňa jeho nápravy a deklarovaných dôvodov
na vedenie riadneho života nepresvedčil súd, že sa už zbavil svojich záporných vlastností a sklonov,
ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti a že v budúcnosti možno reálne očakávať, že povedie riadny

život.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného

vsúladescitovanímustanovenímakonedôvodnúzamietolpomeromhlasov3:0(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.