Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123204664
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2123204664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr.PeterKováč,s.r.o.,IČO:36857033,Kubániho16,81104Bratislava,protižalovanému:O.Y.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47
445 092, Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.638,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/157/2023-58 zo dňa 27.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/157/2023-58 zo dňa 27.03.2024

potvrdzuje.

II. Žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 36Cb/157/2023-58 zo
dňa 27.03.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.638,80 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne: zo sumy 13,57 eur od 21.4.2022 do
22.6.2022 zo sumy 12,38 eur od 21.4.2022 do 1.8.2022 zo sumy 24,69 eur od 21.4.2022 do 9.9.2022
zo sumy 15,67 eur od 21.4.2022 do 25.10.2022 zo sumy 9,03 eur od 21.5.2022 do 25.10.2022 zo sumy

24,69 eur od 21.5.2022 do 6.12.2022 zo sumy 24,70 eur od 21.5.2022 do 3.2.2023 zo sumy 7,89 eur od
21.5.2022 do 13.3.2023 zo sumy 4,45 eur od 21.6.2022 do 13.3.2023 zo sumy 12,34 eur od 21.6.2022
do 14.3.2023 zo sumy 49,52 eur od 21.6.2022 do zaplatenia zo sumy 1.589,28 eur od 11.7.2022 do
zaplatenia s tým, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku
2.119,76 eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.638,80 eur vo výške 9
% ročne až do zaplatenia. Zároveň uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 39, § 544
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky
zákonník“), § 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej aj „Obchodný zákonník) a § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník, označený IČO: 51713659 a odkazom na zápis v Živnostenskom registri Okresného úradu

Trnava, reg. č. 250-41162, uzavreli zmluvu o Biznis úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 18.10.2021 (ďalej
aj „zmluva o úvere“, č.l. 4 spisu), na základe žiadosti dlžníka, predmetom ktorej je povinnosť veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 1.000,- eur
a na druhej strane povinnosť dlžníka - žalovaného (bod 2.1. zmluvy) úver splácať v 36-tich mesačnýchsplátkach po 66,31 eur podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Podľa bodu 1.2. zmluvy
dlžník pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije
na nasledovný účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti: A Investícia (nákup

náradia,strojov,nábytku,výpočtovátechnikaatď.)-rekonštrukciainteriéru.Podľabodu3.zaposkytnutie
úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie
úveru. Zmluvná odmena predstavuje 28,98 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru. Podľa
bodu 10. zmluvy o úvere v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Ak sankcie podľa odseku 10.1 a 10.2

dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára, od nasledujúceho
dňa je dlžník povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Príloha
zmluvy o úvere č. 1 obsahuje splátkový kalendár (č.l. 8 spisu) 36 mesačných splátok po 56,76 eur ako
splátok úveru a 9,55 eur ako náhrady poistného, spolu splátka vo výške 66,31 eur mesačne. Z poistenia
schopnosti splácania úveru zo dňa 18.10.2021 (č.l. 15 spisu) súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako
poistník a žalovaný ako poistený (ako fyzická osoba - podnikateľ) uzatvorili predmetné poistenie na

poistnú sumu 1.000,- eur s tým, že poistený bude platiť poistníkovi náhradu poistného vo výške 9,55 eur
mesačne, ktoré poistník platí poisťovateľovi v prospech poisteného.
1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola platne uzatvorená zmluva o úvere v zmysle ustanovenia §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie na

konkrétny účel. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, poskytnuté peňažné prostriedky
vrátane príslušenstva nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti. Nedodržaním dohodnutých splátok úveru
porušil žalovaný svoje zmluvné povinnosti. Neuhradením dohodnutých splátok v stanovenom termíne
sa stala splatnou celá zvyšná časť úveru, ktorú je žalovaný povinný uhradiť v zmysle vyššie citovaných
zmluvných ustanovení spolu so zmluvnou pokutou a náhradou poistného spôsobom, ktorý je uvedený

vo výroku napadnutého rozsudku. Zmluva nebola podľa súdu prvej inštancie uzavretá v rozpore s
dobrými mravmi. Žalovaný sa dôkladne oboznámil so zmluvnými podmienkami, výškou splátok, zmluvou
odmenou a bez výhrad zmluvu uzatvoril, súhlasil s jej obsahom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
dokonca zo začiatku si žalovaný zmluvné povinnosti aj riadne plnil, a tak mal za to, čo aj sám žalovaný
potvrdil, že zmluva a jej dojednania nie sú v rozpore s dobrými mravmi a zmluva o úvere je platný právny

úkon.
1.5. Konštatoval, že zo zmluvy o „Biznis“ úvere zo dňa 18.10.20221 (č.l. 44 spisu) je jednoznačne
preukázané, že žalovaný ako dlžník uzatvára zmluvu ako podnikateľ (označenie IČO-m a odkaz na
jeho zápis v živnostenskom registri) a stým, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na „účely výkonu jeho
podnikateľskej činnosti“, a čo je zásadné a rozhodujúce, tak účel skutočného využitia poskytnutých

finančných prostriedkov vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti povolania je v
zmluve (ods. 1.2.) výslovne konkretizovaný ako „investícia (nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtová
technika atď.) a rekonštrukcia interiéru. Žalobca tak bezpochyby preukázal skutočný, konkrétny účel
poskytnutia finančných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti. Účel zmluvy vyplynul podľa neho
aj zo samotného názvu, označenia zmluvy „Biznis“ úver, z čoho je zrejmé, že je poskytovaný za

účelom „biznisu“ - podnikania dlžníka, a nie na súkromné účely a vlastnú potrebu. Žalobca preukázal,
že ho žalovaný ako dlžník žiadal o poskytnutie úveru na výkon podnikania a preukázal, že žalovaný
tvrdil (v zmluve vyhlásil) a preukazoval pred uzatváraním zmluvy, resp. pri jej uzatváraní, že je
podnikateľom a úver využije na konkrétne podnikateľské účely. Na základe toho, nie je podľa súdu prvej
inštancie možné v žiadnom prípade považovať predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú, pretože zo zmluvy

bez pochybností vyplýva, aký konkrétny súvis s údajnou podnikateľskou činnosťou dlžníka uzavretie
príslušnej zmluvy má. Žalovaný ako fyzická osoba a dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zo samotnej zmluvy, teda údajov v nej sa nachádzajúcich okrem
identifikačného čísla žalobcu ako živnostníka vyplýva aj to, že úver je poskytnutý za účelom výkonu jeho
podnikania-živnosti,pričomúčeljenaviacvzmluveajkonkrétnešpecifikovaný.Nebolapretopodľasúdu

prvej inštancie žiadna pochybnosť o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Nespotrebiteľský
charakter zmluvy mal za preukázaný bezpečne a spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Súd prvej inštancie nemal absolútne žiadne pochybnosti o účele poskytnutia peňažných prostriedkov
ani o samotnom obsahu zmluvy a ani o tom, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, a preto nebol ani
dôvod na akýkoľvek výklad priaznivejší pre žalovaného, ktorý nie je ani spotrebiteľom. Zdôraznil, že

sám žalovaný v zmluve vyhlásil, že pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský
subjekt a poskytnutý úver využije na konkrétny podnikateľský účel. V prípade, ak by takéto jednoznačné
a výslovné vyhlásenie žalovaného nebolo pravdivé, tak podľa súdu prvej inštancie uviedol žalobcu do
omylu, zámerne ho zaviedol a konal v rozpore s dobrými mravmi zjavne s úmyslom čerpať finančnéprostriedky za iných podmienok, ako by tomu bolo, ak by takéto vyhlásenie nerealizoval. Súd prvej
inštancie dodal, že odkaz žalovaného a citácia na viaceré súdne rozhodnutia len potvrdzuje vyššie
uvedený právny názor súdu a jeho závery. Citované rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vyhodnocujú

rôzne právne vzťahy z pohľadu, či je alebo nie je možné ich charakterizovať ako spotrebiteľské. Ako
spotrebiteľské charakterizujú však obsahovo úplne iné zmluvné vzťahy ako je daný konkrétny vzťah,
pričom z ich obsahu a právneho odôvodnenia vyplýva, že daný konkrétny vzťah účastníkov nie je
spotrebiteľský.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal

plný úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Poukázal na to, že nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a preto žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu. Zmluva o úvere je podľa neho
neplatný právny úkon, resp. je bezúročná a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že zo strany žalobcu

neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka, a tak mal žalobca nárok len na neuhradené splátky istiny poskytnutého úveru,
zročné ku dňu rozhodnutia vo veci samej a v časti splátok zročných po vyhlásení rozhodnutia vo veci
samej, bola žaloba podaná predčasne.
2.2. Žalovaný zastával názor, že podpis zmluvy podpísaným unikátnym potvrdzovacím kódom XtXiXF,

a tiež rovnako XsQXZF, realizoval ako fyzická osoba spotrebiteľ. Namietal, že z takto uzatvorenej
zmluvy nie je preukázané, že jeden podpis robil žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ a druhý ako
spotrebiteľ. Išlo o vopred pripravenú formulárovú zmluvu, ktorá bola zo strany žalovaného podpísaná
elektronickými prostriedkami, ak však zo strany žalobcu bola zmluva zrejme vytlačená a podpísaná
na základe plnej moci zástupcom žalobcu Emese O., pričom súčasťou súdneho spisu nie je žiadne

splnomocnenie, ktoré by ju oprávňovalo na podpisovanie zmlúv v mene žalobcu. Keďže zmluva bola
uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, bez možnosti zmeny obsahu zmluvy,
zo zmluvy podľa žalovaného vôbec nebolo zrejmé, aký súvis s údajnou podnikateľskou činnosťou má,
vymedzený účel - prevádzkové náklady (nákup materiálu atď.) - rekonštrukcia interiéru.
2.3. Žalovaný uviedol, že pre posúdenie, či je alebo nie je spotrebiteľom a či žalobcom uplatnený

nárok je alebo nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, nepostačuje, že v úverovej
zmluve, prípadne v zmenke žalobca ako veriteľ, ktorý jej text vypracoval, uviedol údaje žalovaného
zo živnostenského registra (sp.zn. 3Obdo/14/2017). Preto samotná skutočnosť, že žalovaný je v
zmluve označený okrem adresy, aj údajmi zo živnostenského registra a že mu bol úver poskytnutý na
podnikateľské účely, v zásade nevylučuje spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu.

Uvedené je postačujúce pre záver o existencii spotrebiteľskej zmluvy pre účely uplatnenia osobitnej
miestnej príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia § 19 písm. d) CSP (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ndc/6/2023 zo dňa 27.04.2023). Poukázal tiež na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoSr/1/2017 zo dňa 20.03.2018, uznesenie Krajského súdu Trnava
č.k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.02.2011

sp.zn. 19CoE/99/2010, rozsudok Krajského súdu v Trenčín sp. zn. 4CoE/310/2012 zo dňa 13.01.2013
a sp. zn. 6Co/141/2016 zo dňa 12.07.2016.
2.4. Podľa názoru žalovaného na daný právny vzťah treba aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože napriek tomu, že žalobca označil v zmluve
o úvere žalovaného ako fyzickú osobu podnikateľa, tento úver nebol braný na podnikateľský účel, ale

pre vlastnú potrebu, nakoľko žalovaný pred podpisom zmluvy o úvere uviedol obchodnému zástupcovi
žalobcu, že finančné prostriedky z úveru nebudú použité na podnikateľský účel. Žalovaný poukázal na
to, že obchodný zástupca žalobcu využil, že žalovaný mal živnostenské oprávnenie a nanútil uzatvorenie
zmluvy s označením fyzickej osoby podnikateľa, aby ľahšie prechádzala overovacím procesom.
2.5. Pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru na výkon podnikania, ide podľa názoru

žalovaného o nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ktorým žalobca účelovo obchádza ustanovenia
chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu predmetného zmluvného vzťahu podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch.3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP),vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie,ktorýnepovažovalzapotrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na
základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

8. V prejednávanom spore je predmetom žaloby posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej

sumy zo zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným, kde si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy o
úvere nemal splniť a poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva nevrátiť v dohodnutej dobe
splatnosti. Sporným bolo určenie, či ide o spotrebiteľský spor a či na daný právny vzťah treba aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolacie
námietky žalovaného sa týkajú len nessprávneho skutkového zistenia a nesprávneho vyhodnotenia

uzatvorenej zmluvy o úvere ako nespotrebiteľskej zmluvy, pričom tvrdil, že zmluva o úvere predstavuje
spotrebiteľský právny vzťah, ktorý sa riadi zákonom č. 129/2010 Z. z., a preto je pre obchádzanie zákona
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatným právnym úkonom.

9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené

v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

12.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.13. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

14. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací

súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo

ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 192 a § 193 CSP.
18.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

18.2. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia
nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Do^kazy hodnotil podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo a
vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpovedˇ
na tie ota´zky sporovy´ch stra´n, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne

objasnˇuju´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a
logicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra´vne za´very su´ odo^vodnene
´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti
´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very
v pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci´ su´d prebera´ v celom rozsahu

su´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej
veci.

19. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkovýchzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových
zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná
vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

20. Zo zmluvy o Biznis úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 18.10.2021 (ďalej aj „zmluva o úvere“)
vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, označený IČO: 51713659 a odkazom na zápis
v Živnostenskom registri Okresného úradu Trnava, reg. č. 250-41162, uzatvorili na základe žiadosti
dlžníka v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere, predmetom ktorej je povinnosť

veriteľa poskytnúť dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške
1.000,- eur a na druhej strane povinnosť dlžníka - žalovaného (bod 2.1. zmluvy) úver splácať v 36-
tich mesačných splátkach po 66,31 eur podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy o úvere.
Podľa bodu 1.2. zmluvy o úvere je zrejmé, dlžník pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako
podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na nasledovný účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom
jeho podnikateľskej činnosti: A Investícia (nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtová technika atď.) -

Rekonštrukcia interiéru. Podľa bodu 3. zmluvy o úvere za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje
28,98 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru. Podľa bodu 10. zmluvy o úvere v prípade
omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške
0,1 % denne z dlžnej sumy. Ak sankcie podľa odseku 10.1 a 10.2 dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume

všetkých splátok podľa splátkového kalendára, od nasledujúceho dňa je dlžník povinný platiť veriteľovi
úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Príloha zmluvy o úvere č. 1 obsahuje splátkový
kalendár (č.l. 8 spisu) 36 mesačných splátok po 56,76 eur ako splátok úveru a 9,55 eur ako náhrady
poistného, spolu splátka vo výške 66,31 eur mesačne.
20.1. Dlžník pri uzavretí aj plnení zmluvy konal ako podnikateľ a peniaze zo zmluvy o úvere mal použiť

na účely súvisiace so svojím podnikaním, napríklad na prevádzkové náklady. Úver nebol, určený na
osobné použitie, ale na podporu jeho podnikateľskej činnosti.
20.2.Pokiaľsatýkažalobouuplatnenéhonárokunazaplatenie1.638,80eurspríslušenstvomnazáklade
zmluvy o úvere odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie predmetný vzťah správne posúdil ako
vzťah obchodnoprávny, keďže žalobca vystupuje ako podnikateľ, v ktorého predmete podnikania je aj

poskytovanie úverov a žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ pre účel -
výkon podnikania.
20.3. Uvedená zmluva o úvere má všetky náležitosti predpokladané ustanoveniami § 497 a nasl
Obchodného zákonníka. Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že finančné prostriedky poskytnuté
žalovanému žalobcom boli poskytnuté na podnikateľské účely. Žalovaný nijako nepreukázal tvrdenie, že

predmetné finančné prostriedky z poskytnutého úveru nevyužil na podnikanie. Z viacerých ustanovení
zmluvy o úvere vyplýva skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli, že finančné prostriedky budú
žalovanému poskytnuté na účely podnikania, konkrétne na - A Investícia (nákup náradia, strojov,
nábytku, výpočtová technika atď.) - rekonštrukcia interiéru. Žalobca preukázal, že ho žalobca ako dlžník
žiadal o poskytnutie úveru na výkon podnikania a preukázal, že žalovaný tvrdil (v zmluve vyhlásil) a

preukazoval pred uzatváraním zmluvy, resp. pri jej uzatváraní, že je podnikateľom a úver využije na
konkrétne podnikateľské účely. Skutočnosť, že v žiadosti o úver je pri mene žiadateľa (žalovaného)
uvedené aj jeho rodné číslo, nemožno samo o sebe, bez prihliadnutia na celý obsah žiadosti o úver
ako aj samotnej zmluvy o úvere, považovať za skutočnosť preukazujúcu, že o úver žiadal žiadateľ ako
fyzická osoba nie na podnikateľské účely. Odvolací súd poukázal na to, že v súkromnom práve platí

princíp zmluvnej voľnosti, ktorý umožňuje stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie
vyhovovalo ich potrebám a záujmom.

21. Námietka žalovaného, ktorý v priebehu konania poukázal na to, že konanie veriteľa bolo
zavádzajúce, zakrývajúce skutočnú podstatu úverovej zmluvy, nie je dôvodná. Odvolací súd poukazuje

na to, že žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, poskytnuté peňažné prostriedky
vrátane príslušenstva nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti, v dôsledku čoho je podľa dohodnutých
zmluvných ustanovení povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške, tak ako ju žalobca
žiadal. Žalovanému tiež v dôsledku omeškania vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi, veriteľovi, úroky z
omeškania požadované žalobcom. Vykonaným dokazovaním bolo súdom prvej inštancie preukázané,

že nárok žalobcu je dôvodný v plnej výške a nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, ktoré
aj jednoznačne preukazujú výšku žalovanej dlžnej sumy.22. Pokiaľ žalovaný poukazuje na viaceré citované rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky,
tieto potvrdzujú vyššie uvedený právny názor súdu prvej inštancie a jeho závery. Citované rozhodnutia
jasne a zrozumiteľne vyhodnocujú rôzne právne vzťahy z pohľadu, či sú alebo nie sú spotrtebiteľskými

vzťahmi. Ako spotrebiteľské sú charakterizované obsahovo odlišné zmluvné vzťahy ako je daný
konkrétnyprejednávanývzťah,pričomzichobsahuaprávnehoodôvodneniavyplýva,žedanýkonkrétny
vzťah účastníkov nie je spotrebiteľský.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne

uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako
dlžníkom, bola platne uzatvorená zmluva o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie na konkrétny účel. Správne
posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia
o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky
žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli
naplnené odvolacie dôvody.

24. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní u´spesˇne´mu zˇalobcovi nepriznal na´rok na na´hradu

trov odvolacieho konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).