Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011106
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125011106.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. novembra 2025
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., Poľská republika, trvale bytom D., E. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 6PP/18/2025 zo dňa 08.09.2025 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa zrušuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu a súdu prvého
stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/18/2022 zo dňa 06.04.2022 bol A. B.
odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. na

trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 24 mesiacov s probačným dohľadom a uložením obmedzenia spočívajúceho k zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
RK-1T/18/2022
zo dňa 30.10.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3Tos/17/2025
zo dňa 27.02.2025 bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a o nariadení výkonu

trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/18/2025 zo dňa 08.09.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odsúdený A. B.
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody a podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.

mu bola určená skúšobná doba na 1 rok.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil
do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

V jej písomných dôvodoch už prokurátorka uviedla aj nasledovné (citácie):

Dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného A. B.
v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného
prepustenia spočívajúca v zákonnej požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života
v budúcnosti.
Predovšetkým je potrebné poukázať na obsah a závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody Dubnica nad Váhom, v ktorom sa konštatuje, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej
priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.Z údajov uvedených v psychologickom vyšetrení a zo záznamov v pedagogickej dokumentácii vyplýva,
že odsúdený má k trestnej činnosti nekritický postoj a spáchanie skutku odmieta.
Z uvedených dôvodov ústav podmienečné prepustenie odsúdeného neodporúčal.

Odsúdený A. B. sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b Trestného zákona. Dňa 06.04.2022 Okresný súd Ružomberok rozsudkom schválil dohodu o vinene a
treste a uložil obvinenému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov a skúšobnou dobou
s probačným dohľadom v trvaní

24 mesiacov a zákaz požívania alkoholických nápojov a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou. Nakoľko odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život, uznesením Okresného súdu
Ružomberok zo dňa 30.10.2025 sp. zn.RK-1T/18/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo
dňa27.02.2025sp.zn.3Tos/17/2025bolrozhodnuté,žesavskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia
neosvedčil a nariadil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.

Z vyššie uvedeným rozhodnutí vyplýva, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
dopustil 2 priestupkov, a to dňa 09.04.2024 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči svojej
družke B. F., t.j. osobe, ktorá bola poškodenou aj v prípade tohto odsúdenia a dňa 17.03.2024
priestupku na úseku cestnej premávky. Taktiež probačný a mediačný úradník konštatoval v správe
zo dňa 02.08.2024, že odsúdený dňa 112.03.2024 porušil povinnosť spočívajúcu v zákaze požívania

alkoholických nápojov v tom zmysle, že po požití vodky sa agresívne správal voči svojej družke B. F.,
pričom sám priznal, že požil alkohol.

Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Ružomberok zo dňa 30.10.2025
sp. zn.RK-1T/18/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2025

sp. zn.3Tos/17/2025 vyplýva, že odsúdený má ľahkovážny a nezodpovedný prístup
k dodržiavaniu právneho poriadku štátu a teda v konečnom dôsledku a k vedeniu riadneho života.

Uvedená trestná činnosť odsúdeného, spolu s nepriaznivou prognózou nepochybne svedčí o tom, že v
jeho prípade nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život, preto je potrebné, aby

uložený trest vykonal v uloženom rozsahu.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za
riadne plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na
slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom ustanovenej

doby výkonu trestu odňatia slobody, a to
bez prihliadnutia k účelu trestu.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel
trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny

život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom na ústavom
prezumované stredné rizikové faktory jeho sociálneho zlyhania nie je možné očakávať.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného vykonávaný trest
neplníibaresocializačnúfunkciuafunkciuindividuálnejagenerálnejprevencie,čimorálnehoodsúdenia,

ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného odsúdeného
zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom prepustení z
výkonu nepodmienečného trestu odňatia na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej doby nemožno
preto vyhodnotiť ako vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného A. B. naopak mala do popredia vystúpiť
represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, a ktorý by
mal byť v tomto prípade uplatnený v celom jeho rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods.

1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
a zároveň podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Trestného zákona návrh odsúdeného
o podmienečné prepustenie ako nedôvodný zamietol.K tejto sťažnosti sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom obhajcu aj nasledovne (citácie):

Ja sa s dôvodmi sťažnosti prokurátora podanej proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu

Trenčín nestotožňujem, sťažnosť prokurátora považujem za nedôvodnú, jeho závery o tom, že som
nesplnil podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody spočívajúcu v
zákonnej požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti, považujem za
nesprávne, rovnako ako aj jeho závery o tom, že by u mňa mala do popredia vystúpiť represívna zložka
trestu a výkon uloženého trestu odňatia slobody by mal byť v tomto prípade uplatnený v celom rozsahu.

Mám za to, že som splnil všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., tak, ako to konštatoval aj okresný súd v napadnutom
uznesení.

Mám za to, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín je vecne správne a sťažnosť prokurátora

podaná proti tomuto uzneseniu je nedôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadam, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne sťažnosť
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 6PP/18/2025 zo dňa 08.09.2025 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a takto dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie je potrebné zrušiť, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
významnými pre rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom

zasadnutí, na vykonanie ktoré mal splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriť sa v prítomnosti svojho obhajcu pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu
trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom,
pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa nie úplne
dostatočným spôsobom zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66
ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňal formálnu podmienku z pohľadu dĺžky vykonaného

trestu odňatia slobody, keď vykonal už zákonom požadovanú časť z jeho výmery viac ako 1/2).

Krajský súd sa ale nateraz nemohol stotožniť s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného
boli splnené aj obidve materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho
života na slobode. K tomu krajský súd dodáva, že splnenie predovšetkým týchto dvoch zákonných

podmienok je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. majú konajúce súdy hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke

pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jehopobyte na slobode. Zákonodarca ale neurčil povinnosť podmienečne prepustiť každého odsúdeného
(Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva
na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho

trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,
že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok

prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Krajský súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podľa hodnotenia ústavu na výkon
trestu je z údajov uvedených v psychologickom vyšetrení a zo záznamov v pedagogickej dokumentácií
postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti nekritický (skutok odmieta). Súd prvého stupňa sa
s takouto „informáciou“, i keď ju v písomnom odôvodnení (vyhotovení) napadnutého uznesenia priamo

odcitoval, nijako nevysporiadal
a písomné odôvodnenie napadnutého je tak nepresvedčivé (nedostatočne odôvodnené).

Krajský súd k tomu vo všeobecnosti uvádza, že „nekritický postoj“ odsúdeného, ktorý si svoje
negatívne konanie a jeho závažné dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody vôbec

neuvedomuje (nepripúšťa), by v zásade nikdy nemalo viesť k odôvodnenému záveru, že sa polepšil.
Krajský súd ma za to, že práve kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti je jedným zo základných
a podstatných predpokladov, na základe ktorých je možné dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil
a trest odňatia slobody, ktorý doposiaľ už vykonal, mal naňho určitý pozitívny prevýchovný vplyv.

Napokon krajský súd dodáva, že ak sa nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko je možné
dospieťkzáveru,žebypopodmienečnomprepustenínaslobodeužviedolriadnyživot(druhámateriálna
podmienka).

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194

ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.

Po vrátení veci na nové konanie súd prvého stupňa bude predovšetkým povinný sa dôsledne zaoberať
záverom ústavu na výkon trestu, podľa ktorého postoj odsúdeného počas doterajšieho priebehu výkonu

trestu odňatia slobody mal byť ku dňu konania jeho verejného zasadnutia nekritický, a v tomto smere
bude povinný prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie (napr. oboznámením záverov psychologického
vyšetreniaalebopedagogickejdokumentácienaodsúdeného),atoajvkontextevtomtotrestnomkonaní
naopak odsúdeným prezentovaného (už) kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti.

Napokon bude úlohou súdu prvého stupňa nariadiť termín verejného zasadnutia a po prípadnom
doplnenom dokazovaní opätovne posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody aj z pohľadu splnenia alebo
nesplnenia obidvoch materiálnych podmienok, teda či je možné a dôvodné odsúdenému dať šancu
preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého trestu odňatia slobody.

Súd prvého stupňa bude tiež povinný svoje nové rozhodnutie o návrhu odsúdeného už presvedčivo
odôvodniť, aby boli splnené zákonné požiadavky kladené na jeho obsah.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 194

ods. 5 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.