Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/126/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125210074
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bezáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125210074.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A., E. F. X, G. a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, G., o návrhu otca na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.06.2023 tak, že zvyšuje
vyživovaciu povinnosť matky k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30% zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa určenej podľa osobitného zákona mesačne na

sumu 90 eur mesačne počnúc dňom 01.02.2026, ktorú sumu je matka povinná platiť vždy do 15- dňa
v mesiaci vopred k rukám otca.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - otec sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 23.09.2025 domáhal
zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh
odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného v r. 2023 sa zvýšili výdavky na maloletú, nakoľko

navštevuje predškolské zariadenie, zvýšili sa výdavky na stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. (1)

Na stanovené pojednávanie sa nedostavila matka maloletého dieťaťa, otec uviedol, že matka by sa
už mala zdržiavať na F. na adrese F. X. Matka bola predvolaná z uvedenej adresy, predvolanie na
pojednávanie si neprevzala v odbernej lehote, rovnako si neprevzala predvolanie na pojednávanie na
trvalom pobyte - obec Lukáčovce. S poukazom na ustanovenie § 111 odsek 3 Civiliného sporového
poriadku (ďalej len CSP) súd považoval predvolanie na pojednávanie za doručené dňom 05.01.2026.

Súd v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku pokračoval v konaní bez prítomnosti matky. (2)

Otec maloletého dieťaťa vypočutý na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného návrhu, kde popísal dôvody, pre ktoré žiada o zvýšenie výživného na
maloleté dieťa. Maloletá je zverená jeho osobnej starostlivosti od roku 2023. Zmena pomerov nastala
na strane maloletého dieťaťa v tom, že maloletá začala od 10/2025 navštevovať MŠ H. C. G.. Zvýšili sa
výdavky na maloletú. Mesačné výdavky na stravu v MŠ sú 50 eur, poplatok za školné 30 eur. Zdravotný

stav maloletej je dobrý, zatiaľ nemá platené krúžky. Býva s maloletou a rodičmi v nájomnom byte, kde
mesačne prispieva 250 eur na stravu, domácnosť a bývanie. Jeho priemerný mesačný príjem je cca
950 eur netto mesačne aj s daňovým bonusom a poberá PnD vo výške 60 mesačne. Je zamestnaný
11.08.2025, dovtedy bol SZČO a na rodičovskej dovolenke. Iný príjem ako príjem zo závislej činnostinemá. Nespláca žiadnu pôžičku. Matka si začala plniť vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške,
nad rámec určeného výživného neprispieva. Nemá o nej žiadne informácie. O maloleté dieťa sa matka
zaujíma len písomne, prostredníctvom SMS, v osobnom kontakte s maloletou nie je. Naposledy ju

videla asi minulý rok. S dieťaťom navštevuje sestru matky, ktorá má zvereného do náhradnej osobnej
starostlivosti I. D. súrodenca maloletej. Jeho otec je dôchodca, poberá dôchodok 678 eur a matka
pracuje s príjmom cca 700 eur. Otec navrhoval zvýšiť výživné na 150 eur mesačne od 01.02.2026. (3)

Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že v záujme maloletého

dieťaťa je zvýšenie výživného pri zmenených pomeroch, matka neprejavuje záujem o dieťa. Navrhuje
vyhovieť návrhu otca. (4)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa
23.09.2025 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: výpis zo Sociálnej poisťovne, správy od
zamestnávateľov matky , správy z ÚPSVaR Nitra zo dňa 03.11.2025 a 15.12.2025, potvrdenie o príjme

otca, potvrdenie o príjme spolubývajúcich osôb, pripojený spis Okresného súdu Nitra XXX/XXX/XXXX
a z neho rozsudok zo dňa 08.06.2023, pripojený spis Okresného súdu Nitra XXX/XXX/XXXX a zistil
tento skutočný a právny stav: (5)

Rozsudkom Okresného súdu Nitra XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.06.2023 súd zveril maloletú A. B.,

nar. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenej
podľa osobitného zákona mesačne. V tom čase už žila maloletá na základe dohody rodičov s otcom
spolu s jeho rodičmi, kde mesačne rodičom prispieval sumou 150 eur. Otec bol SZČO s príjmom cca
900 eur a poberal rodičovský príspevok vo výške 301 eur mesačne. Výdavky na maloletú mal bežného

charakteru, ktoré súviseli so starostlivosťou o maloletú - plienky 40 eur, mlieko 130-150 eur, príkrmy,
hygiena, oblečenie. Otec mal len jednu vyživovaciu povinnosť. Matka poberala prídavky na maloletú,
ktoré otcovi nepreposielala, nerealizovala osobný kontakt s maloletou, na výživu neprispievala. Okrem
maloletej A. mala vyživovaciu povinnosť k maloletému I. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom
Okresného súdu Nitra XXX/X/XXXX-XX zo dňa 02.02.2022 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti

C. D. a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu výživným sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa určenej podľa osobitného zákona. Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa nepodarilo prešetriť pomery u matky na ňou udávanej adrese
pobytu D., J. XX, pre jej opakovanú neprítomnosť v mieste uvádzaného bydliska. (6)

V súčasnosti býva otec spolu s maloletou naďalej u svojich rodičov, na domácnosť, stravu a energie
prispieva sumou 250 eur mesačne. Otec je zamestnaný od 08/2025 s priemerným mesačným príjmom
935,15 eura netto aj s daňovým bonusom. Poberá PnD. Nespláca úver ani pôžičku. Jeho otec poberá
starobný dôchodok vo výške 678 eura mesačne a jeho matka má príjem zo závislej činnosti cca 700
eura mesačne. (7)

Maloletá A. B. navštevuje Materskú škôlku H. C. G., okrem bežných výdavkoch - strava, ošatenie, otec
mesačne uhrádza poplatok za stravné v predškolskom zariadení 50 eur a školné 30 eur. Maloletá nemá
platené krúžky, jej zdravotný stav je dobrý. (8)

Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie. Matka nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani sociálne dávky, resp. príspevky. Naposledy
bola zamestnaná v 08/2025, pracovné pomery v rokoch 2024-2025 boli krátkodobého charakteru,
jednalo sa o pomocné práce v kuchyni, príležitostné brigádnické práce, kde matka nedosahovala
ani minimálnu mzdu. Matka si začala plniť vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, nad rámec

stanoveného výživného neprispieva. V osobnom kontakte s maloletou nie je (maloleté dieťa videla
naposledy v roku 2025), o dieťa sa zaujíma len prostredníctvom SMS správ. (9)

Okruch vyživovacích povinností rodičov je nezmenený. Maloletý I. D. je naďalej v náhradnej osobnej
starostlivosti sestry matky. (10)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. (11)Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(12)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (13)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (14)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (15)

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. (16)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného bol
podanýdôvodne,pretožeodposlednejúpravyvýživného,ktorábolavroku2023prišlokzmenepomerov

v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to hlavne na strane maloletého dieťaťa. (17)

Maloletá A. nastúpila do predškolského zariadenia, s čím súvisia zvýšené výdavky otca na
zabezpečovanie nielen jej základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k
celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju 3ročného maloletého dieťaťa (výdavky na školné,

stravu v škôlke, aktivity organizované škôlkou a pod.) (18)

Súd pri zvýšení výživného neprihliadol len na zvýšené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ale aj
na možnosti a schopnosti matky plniť si svoju zákonom stanovené vyživovaciu povinnosť (§ 75 ods. 1
Zákona o rodine). Matka je nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Súd má

jednoznačne za to, že ak by matka využil možnosť zaevidovať sa ako uchádzačka o zamestnanie na
úrade práce, mala by možnosť zamestnania sa prostredníctvom úradu práce, môže dosahovať príjem,
a to minimálne vo výške zákonom stanovej minimálnej mzdy čo v súčasnosti predstavuje 730 eura
mesačne netto. Matka nemá žiadne zdravotné obmedzenie týkajúce sa jej zaradenia do pracovného
procesu, nepreukázala ani iné skutočnosti, ktoré jej bránia v zaradení sa do pracovného procesu. To,

že matka je schopná pracovať preukázala v r. 2024 a 2025, kedy bola zamestnaná. Skutočnosť, že
matka nie je zamestnaná v pracovnom pomere, kde jej štát prostredníctvom minimálnej mzdy zákonom
garantuje mesačný príjem 730 eur (minimálna mzda), súd vyhodnotil s poukazom na ustanovenie §
75 ods. 1 veta druhá Zákona rodine ako vzdanie sa zárobku, teda vzdanie sa možnosti dosahovať
pravidelný mesačný príjem v minimálnej zákonom garantovanej výške. Súd preto pri posudzovaní

aktuálnych možností a schopností matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa vychádzal z príjmu 730
eura mesačne netto (ktorý by bola schopná matka minimálne dosiahnuť, ak by mala záujem pracovať).
Prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. Rodič má zákonom stanovenú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, je jeho povinnosťou zabezpečiť potreby svojho dieťaťa v
primeranej výške, primerane k svojim možnostiam. (19)

Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane matky a jej aktuálnych schopností a možností finančne
prispievať na svoje maloleté dieťa, súd zhodnotil všetky uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku
jej vyživovacej povinnosti k maloletej A. B. na sumu 90 eur mesačne. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil
aj skutočnosť, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť (mal. I. D.). Určená suma zodpovedá

Metodike "Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky- tzv. tabuľkové výživné" (ďalej len tzv. tabuľkové výživné), ktorá
je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe
súdov v otázkach výživného rodičov k deťom, ktorá obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného.Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého
príjmu v závislosti od životnej etapy dieťaťa a od počtu vyživovacích povinností- v tomto prípade 12%
z mesačného príjmu matky, teda zo 730 eur netto. (20)

Matka sa aktuálne okrem platenia minimálneho zákonného výživného na zabezpečovaní potrieb svojho
dieťaťa nepodieľa, s dcérou nie je v osobnom kontakte. Súd zdôrazňuje hlavne záväzok rodiča k svojim
maloletým deťom a to podieľať sa na zabezpečení ich potrieb platením primeraného výživného. Každý
rodič by si mal zhodnotiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, mal by si uvedomiť, že ako rodič berie na

seba povinnosť a zodpovednosť za svoje maloleté dieťa, má si svoje záväzky a povinnosti k maloletému
dieťaťu vždy plniť primerane k svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Zvýšeným
výživným matky na sumu 90 eur mesačne, spolu s výživným od otca (aj otec má finančnú vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorá je sčasti kompenzovaná osobnou starostlivosť o dieťa podľa §
62 ods. 4 Zákona o rodine) a prídavkami na maloleté dieťa, ktoré otec poberá, budú aktuálne potreby
maloletej pokryté. (21)

Záveromsúdopakovaneuvádza(rovnakoakovr.2023),žejeprvoradoupovinnosťoumatkyvyužiťsvoje
schopnosti a možnosti k tomu, aby si čo najskôr našla stabilné zamestnanie, aby tak mohla postupne s
pribúdajúci vekom maloletého dieťa a tým aj so zvyšujúcimi sa nárokmi na zabezpečovanie jeho potrieb
prispievať adekvátnym výživným. (22)

Súd zvýšil výživné matke v zmysle návrhu otca od 01.02.2026, otec spätné zvýšenie výživného nežiadal.
(23)

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z

účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (24)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 2 a § 357 pís. d) Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.