Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125372101
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125372101.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ďušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. C., právne zastúpený INSOLITUS
Legal, s. r. o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 936 951, proti žalovanej:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX C., v konaní o žalobe žalovanej na obnovu

konania o zaplatenie 10 567,57 eur s príslušenstvom vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 22Up/1666/2024, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 5C/43/2025 – 21 zo dňa 22. septembra 2025 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o označenie strán sporu v konaní o žalobe na
obnovu konania, na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd zachoval ich procesné postavenie
z pôvodného konania (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 2/2012 zo dňa 13.
januára 2012, resp. R V/1968).

2. Vzhľadom na uvedené odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalovanej na
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/1666/2024 odmietol
(I. výrok) a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej (II. výrok).

3. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná sa žalobou

došlou na súd prvej inštancie dňa 20.08.2025 domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/1666/2024 (ďalej aj „pôvodné konanie“) citujúc dôvody uvedené
v ust. § 397 písm. a) a b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
aj „CSP“) v spojení s ust. § 398 CSP, t.j. z dôvodu, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

vo veci a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvody obnovy konania videla žalovaná v tom, že odpor proti
platobnému rozkazu vydanému v pôvodnom konaní podala oneskorene, pretože jej bol doručený do jej
elektronickej schránky, ktorú v čase doručovania nemala ešte aktivovanú v počítači. Preto ho podala
až dňa 07.01.2025 potom, čo nadobudla vedomosť o jeho existencii. (Upomínaciemu) súdu vyčítala,
že priznal žalobcovi sumu 10 567,57 eur bez oprávnených listinných dôkazov, bez právneho nároku,

priznal mu teda bezdôvodné obohatenie. Uviedla, že sumu 10 567,57 eur uhradila dňa 17.01.2023 v
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2023 žalobcovi na jeho účet uvedený v záhlaví zmluvy. Napokonžalovaná namietala, že kupujúcimi z kúpnej zmluvy bola nielen ona, ale aj jej manžel G. E., preto mali
byť v platobnom rozkaze označení ako žalovaní obaja spoludlžníci.

4. Žalovaná mala za to, že dodržala trojmesačnú lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, nakoľko
sa o možnosti podania tejto žaloby dozvedela na základe konzultácie s pánom H. H. I. zastupujúcim OZ
CSP Prievidza dňa 15.08.2025.

5. Súd prvej inštancie žalobu žalovanej na obnovu konania odmietol z dvoch dôvodov – ako oneskorene

podanú podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP a ako zjavne nedôvodnú podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, čo
vyplýva z bodu 15 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci toto ustanovenie na záver odôvodnenia
(v bode 16) výslovne neuviedol.

6. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/1666/2024 vyplývajú
nasledovné skutočnosti:

7. V konaní bol vydaný dňa 04.11.2024 platobný rozkaz sp. zn. 22Up/1666/2024, ktorým súd uložil
žalovanej povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu
10 567,57 eur spolu s príslušenstvom a nahradila mu trovy konania alebo aby v tej istej lehote
podala odpor. Platobný rozkaz spolu s prílohami bol doručovaný žalovanej elektronicky do jej aktívnej

elektronickej schránky a nakoľko si ho v úložnej lehote neprevzala, bol jej doručený s použitím zákonnej
fikcie doručenia dňa 20.11.2024. Žalovaná podala dňa 07.01.2025 voči platobnému rozkazu odpor,
ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/1666/2024 zo dňa 10.02.2025
odmietnutý ako oneskorene podaný. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalovaná sťažnosť,
ktorá bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/1666/2024 zo dňa 10.03.2025

zamietnutá ako nedôvodná. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.12.2024.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobu na obnovu konania podala oprávnená osoba – strana
sporu, v neprospech ktorej bolo v pôvodnom konaní rozhodnuté, smeruj proti rozhodnutiu, proti ktorému

je prípustná, pretože smeruje proti právoplatnému platobnému rozkazu a bola podaná v objektívnej
trojročnej lehote v zmysle § 403 ods. 2 CSP plynúcej od právoplatnosti platobného rozkazu.

9. Záver o oneskorenom podaní žaloby na obnovu konania, t.j. o jej nepodaní v subjektívnej trojmesačnej
lehote v zmysle § 403 ods. 1 CSP plynúcej odvtedy, čo sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania,

mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť, odôvodnil súd prvej inštancie
nasledovne:

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní zachovania subjektívnej lehoty vychádzal z postulátu, že
obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý možno uplatniť až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia – platobného rozkazu. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalovanej,
že táto subjektívna lehota začala plynúť dňom nasledujúcom po 15.08.2025, kedy sa od H. H. I.
dozvedela o možnosti podania žaloby na obnovu konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie dňom
rozhodujúcim pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania bol
06.12.2024, kedy platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, pretože už v tento deň mohla žalovaná

uplatniť, použiť tvrdenia, ktoré uviedla ako dôvody obnovy konania, o ktorých sa mohla dozvedieť už
doručením platobného rozkazu dňa 20.11.2024 a tiež v tento deň už mohla predložiť dôkazy na ich
preukázanie. Vzhľadom na podanie žaloby na obnovu konania až dňa 20.08.2025 túto považoval za
podanú po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty na jej podanie. Nebol preto daný dôvod na jej
meritórne prejednanie.

11. K námietke žalovanej týkajúcej sa doručovania platobného rozkazu súd prvej inštancie uviedol,
že bolo povinnosťou žalovanej nielen tvrdiť, že nemala v rozhodný čas aktivovanú elektronickú
schránku, ale aj preukázať toto svoje tvrdenie. Zo spisu sp. zn. 22Up/1666/2024 mal súd prvej inštancie
preukázané, že platobný rozkaz aj s prílohami bol žalovanej doručený dňa 22.11.2024 (správne

20.11.2024 – poznámka odvolacieho súdu) o 00:38 hod., a to márnym uplynutím úložnej lehoty, k čomu
by nemohlo dôjsť, ak by žalovaná nemala aktívnu elektronickú schránku.12. Za zjavne nedôvodnú považoval súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania z dôvodu, že
skutočnosti uvádzané žalovanou ako dôvody obnovy konania nie sú skutočnosťami novými, o ktorých
by žalovaná nemala vedomosť už v čase vydania, resp. doručenia platobného rozkazu. Súd prvej

inštancie videl zavinenie žalovanej v tom, že nepodala včas odpor s odôvodnením, v ktorom mohla tieto
skutočnostiuplatniť.Nepodanieodporuvsúladesozákonnýmiustanoveniamioodporeprotiplatobnému
rozkazu, procesnú pasivitu alebo nedbanlivosť v konaní pred upomínacím súdom nie je možné nahradiť
inštitútom žaloby na obnovu konania. Prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého žalobou
na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP.

13. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na
ust.§262ods.1CSPa§255ods.1CSPrešpektujúcsícezásadupomeruúspechustránsporuvkonaní,
avšak prihliadol tiež na to, že žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, z obsahu spisu nevyplývajú.

14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie považovala podľa obsahu za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

15. Žalovaná trvala na tom, že žalobu na obnovu konania podala včas v trojmesačnej subjektívnej
lehote v zmysle § 403 ods. 1 CSP, pretože o možnosti podať žalobu na obnovu konania sa dozvedela
až na základe konzultácie s H. H. I., zástupcom OZ CSP Prievidza dňa 15.08.2025, nie už dňom
nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu (06.12.2024), keďže nedisponuje právnym vzdelaním
a nebola v konaní, v ktorom bol platobný rozkaz vydaný zastúpená advokátom. Nesúhlasila teda

s ustálením nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu ako udalosti rozhodujúcej pre počiatok
plynutia subjektívnej lehoty. Odmietla konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je dôležité, kedy sa
o dôvode obnovy konania dozvedela, ale kedy sa o ňom mohla dozvedieť.

16. Žalovaná bola zároveň názoru, že subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu

konania nemôže plynúť od toho istého okamihu ako objektívna trojročná lehota, teda od právoplatnosti
platobného rozkazu, ich počiatok nemožno stotožniť. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského
súduvBratislavesp.zn.9Co/177/2016zodňa29.09.2016acitovalazuzneseniaÚstavnéhosúduSRsp.
zn. III. ÚS 285/2015 zo dňa 10.06.2015: „Zákonodarca v znení právnej normy ani v prípade, že dôvodom
obnovy konania je rozhodnutie, neviaže začiatok jej plynutia na moment nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktoré je dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty objektívnej.“

17. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a povolil
obnovu konania vo veci.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

19. Žalobca poukázal na to, že neznalosť zákona neospravedlňuje, preto neobstojí námietka žalovanej,
že v pôvodnom konaní nebola zastúpená advokátom a nedisponuje právnym vzdelaním. Preto okolnosť,

že sa žalovaná dozvedela o inštitúte obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý
je daný zákonom - Civilným sporovým poriadkom a o ktorom má v zmysle zásady „neznalosť zákona
neospravedlňuje“ vedieť, z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska uplatnenia práva na súde nezakladá
začiatok plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania v rámci plynutia
objektívnej 3-ročnej lehoty.

20. Navyše vedomosť o možnosti podať žalobu na obnovu konania nie je sama o sebe relevantným
dôvodom na obnovu konania.

21. Podľa názoru žalobcu žalovaná neporozumela dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie jej žalobu

na obnovu konania odmietol ako oneskorene podanú. Považoval za správne určenie nadobudnutia
právoplatnosti platobného rozkazu ako udalosti rozhodujúcej pre počiatok plynutia subjektívnej
trojmesačnejlehotynapodaniežalobynaobnovukonania,pretožeododňanadobudnutiaprávoplatnosti
platobného rozkazu (06.12.2024) bolo možné inštitút obnovy konania (za predpokladu splneniazákonných podmienok) uplatniť. Preto nepovažoval odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie za
rozporné s právnymi závermi prezentovanými v rozhodovacej praxi súdov, na ktorú poukázala žalovaná
v odvolaní.

22.Nazávervyjadreniažalobcasúhlasilsnázoromsúduprvejinštancie,ževšetkyskutočnostiuvádzané
v žalobe na obnovu konania ako dôvody obnovy konania mohla žalovaná uviesť už v pôvodnom
upomínacom konaní, o týchto, ako aj o dôkazoch na ich preukázanie mala žalovaná vedomosť už vtedy,
pretojesprávnyzáversúduprvejinštancie,žeprocesnúpasivituvpôvodnomkonaní(nevyužitiepodania

odporu v zákonnej lehote) nemožno nahrádzať mimoriadnym opravným prostriedkom – žalobou na
obnovu konania.

23. Žalovaná v odvolacej replike trvala na podanom odvolaní. Mala za to, že dodržala obe zákonom
stanovené lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. S poukazom na ust. § 403 ods. 1 CSP
nesúhlasila s vyjadrením žalobcu, že subjektívna trojmesačná lehota začala v tomto prípade plynúť od

„vydania“ platobného rozkazu. Trvala na tom, že z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že
táto lehota začína plynúť odo dňa, kedy sa dozvedela, že môže podať žalobu na obnovu konania, t.j.
odo dňa konzultácie s H. H. I., zástupcom OZ CSP Prievidza.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34

ods. 1 CSP po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v
rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP
a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady
nezistil, rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výroku vo veci samej ako aj v závislom II. výroku o nároku
na náhradu trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Reagujúc na odvolacie

námietky žalovanej odvolací súd uvádza:

25. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či žaloba na obnovu konania bola podaná včas,
t.j. v tomto prípade v subjektívnej trojmesačnej lehote v zmysle § 403 ods. 1 CSP, nakoľko objektívna
trojročná lehota plynúca od právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods. 2 CSP) bola v tomto prípade zjavne

zachovaná (doposiaľ neuplynula).

26. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

27. Právny záver súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby na obnovu konania je vecne
správny. Momentom, odkedy bolo možné uplatniť dôvod obnovy, nie je doručenie platobného rozkazu,
ale až jeho právoplatnosť. V 15-dňovej lehote po doručení platobného rozkazu totiž žalovaná (ak by
bola bdelá práva) mohla podať proti platobnému rozkazu osobitný prostriedok procesnej obrany – odpor

vzmysle§7ods.2a§11zákonač.307/2016Z.zoupomínacomkonaníaodoplneníniektorýchzákonov
v platnom znení (ďalej aj „ZoUK“). Žaloba na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok môže
smerovať až proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, v tomto prípade platobnému rozkazu, čo možno
vyvodiť zo znenia ust. § 397 CSP v spojení s § 398 CSP.

28. Správna je aj úvaha súdu prvej inštancie, že pre počiatok lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania nie je rozhodujúci moment, kedy sa ten, kto podáva žalobu na obnovu konania dozvedel o
dôvode obnovy konania, ale moment, kedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo mohol uplatniť dôvod
obnovy konania. Na úvod úvah ohľadne počiatku plynutia procesných lehôt na podanie žaloby na
obnovu konania je potrebné zdôrazniť, že ust. § 403 ods. 1 CSP neviaže počiatok plynutia subjektívnej

trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania na moment, kedy sa strana sporu dozvedela,
resp. mohla dozvedieť o existencii mimoriadnej opravného prostriedku – žaloby na obnovu konania,
o možnosti jej podania, ale na moment, kedy sa mohla dozvedieť, resp. mohla uplatniť konkrétny dôvod
obnovy konania špecifikovaný v žalobe konkrétnymi skutočnosťami a spadajúci pod niektorý z dôvodov
vymedzenýchvust.§397CSP.Narozdielodprávnejúpravyobsiahnutejvust.§230ods.1Občianskeho

súdneho poriadku a judikatúry k nemu sa vzťahujúcej, podľa Civilného sporového poriadku lehota na
podanie žaloby na obnovu konania začína plynúť nie od momentu, kedy sa ten, kto podal žalobu
na obnovu konania (subjektívne) dozvedel, ale od momentu, kedy sa (objektívne) mohol dozvedieť
o dôvode obnovy konania, alebo odkedy ho mohol uplatniť. Civilný sporový poriadok teda upustilod preukazovania subjektívneho momentu dozvedenia sa o dôvodoch obnovy konania a vychádza z
objektívne existujúcich predpokladov, kedy sa ten, kto podáva žalobu na obnovu konania vzhľadom
na všetky okolnosti o dôvodoch obnovy mohol dozvedieť, resp. kedy tieto dôvody mohol uplatniť.

Ustanovenie § 403 ods. 1 CSP stanovujúce subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania
nerozlišuje medzi osobou znalou a neznalou práva. Aj keby odvolací súd akceptoval argumentáciu
žalovanej, že o (právoplatnom) platobnom rozkaze sa dozvedela až dňa 07.01.2025 (pričom v žalobe
na obnovu konania neuviedla, prečo až daného dňa), v tento deň mohla už uplatniť dôvody, ktoré
napokon (aj keď menej konkrétne, ale) uviedla v oneskorene podanom odpore proti platobnému rozkazu

a (konkrétnejšie) v žalobe na obnovu konania. Z obsahu spisu upomínacieho Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 22Up/1666/2024 totiž vyplýva, že žalovaná oneskorene podaný odpor odôvodnila
tým, že popiera akýkoľvek dlh voči žalobcovi, všetky záväzky z kúpnej zmluvy riadne splnila. Z jej
argumentácie teda vyplýva, že tieto skutočnosti jej boli známe už v pôvodnom konaní a mohla ich
uplatniť vo včas podanom odpore proti platobnému rozkazu, ak by sa o platobnom rozkaze včas
dozvedela (nedozvedela sa o ňom včas vlastným zavinením). Podľa názoru odvolacieho súdu ak by aj

dôvody uvádzané v žalobe na obnovu konania bolo možné akceptovať ako dôvody obnovy konania (čo
z dôvodov uvedených nižšie nemožno), tak žalovaná ňou vymedzené dôvody na obnovu konania mohla
uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po právoplatnosti platobného rozkazu 07.12.2024, keďže o nich
vedela už skôr, žalobu na obnovu konania však možno podať a teda dôvody obnovy konania uplatniť len
voči právoplatnému rozhodnutiu. Subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania

tak v zmysle § 121 ods. 3 CSP uplynula v piatok 06.03.2025. V zmysle § 121 ods. 3 CSP sa totiž
lehoty určené podľa mesiacov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom,
keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (v tomto prípade tou skutočnosťou bolo nadobudnutie
právoplatnosti platobného rozkazu dňom 06.12.2024). Žaloba na obnovu konania teda nebola podaná
v subjektívnej trojmesačnej lehote v zmysle § 403 ods. 1 CSP, teda bola podaná oneskorene.

29. Rozhodnutia, na ktoré poukázala žalovaná v odvolaní nie sú v rozpore so záverom súdu prvej
inštancie, že v tomto konkrétnom prípade mohla žalovaná uplatniť dôvody obnovy konania najskôr po
nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu, pretože sa o nich dozvedela, vedela o nich už skôr,
po doručení platobného rozkazu. Uvedené rozhodnutia totiž počítajú so situáciou, že o skutočnom

dôvode obnovy sa ten, kto podáva žalobu na obnovu konania dozvie až po právoplatnosti napadaného
rozhodnutia, teda o nich nevedel (bez svojej viny) už v pôvodnom konaní, ktorého povolenie obnovy
žiada. V takom prípade sa môže o dôvode obnovy konania dozvedieť kedykoľvek v rámci plynutia
objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania a ak sa o ňom mohol dozvedieť
najneskôr tri mesiace pred jej uplynutím, plynie mu až od tohto momentu, kedy sa o nich mohol

dozvedieť (nie od právoplatnosti rozhodnutia) subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na
obnovu konania. Ak by sa o nich dozvedel menej ako tri mesiace pred uplynutím objektívnej lehoty na
podanie žaloby na obnovu konania, mohol by ich uplatniť len do uplynutia objektívnej lehoty. Subjektívna
lehota totiž môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty, nemôže uplynúť neskôr, čo vyplýva z ust. § 403
ods. 2 CSP, podľa ktorého žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia. V praxi však nie je vylúčená ani situácia, že o dôvode obnovy konania sa
stranasporu, vktorejneprospechbolorozhodnutievydanébezsvojejvinydozvieužvdeňprávoplatnosti
rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Vtedy je začiatok subjektívnej a objektívnej lehoty na
podanie žaloby na obnovu konania zhodný.

30. Keďže žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty na jej podanie, nie
je potrebné ju posudzovať z vecného hľadiska, t.j. skúmať opodstatnenosť žaloby na obnovu konania,
dôvodov v nej uvádzaných. Takéto skúmanie je právne významné len v prípade, ak je žaloba na obnovu
konania podaná včas. Stanovenie zákonných lehôt na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku
je realizáciou ústavného princípu právnej istoty, ktorý je súčasťou právneho štátu a v zmysle ktorého sa

zvrátenia právoplatne nastoleného právneho stavu nemožno domáhať donekonečna.

31. Preto len podporne odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba
na obnovu konania je aj zjavne nedôvodná z nasledovných dôvodov:

32. Dôvod obnovy konania uvádzaný žalovanou ako prvý, t.j. že odpor proti platobnému rozkazu
podala oneskorene z dôvodu, že tento jej bol doručený do jej elektronickej schránky, ktorú v čase
doručovania nemala ešte aktivovanú v počítači z logiky veci nemôže byť relevantným dôvodom na
obnovukonania,pretoženímvlastnežalovanáspochybňujesamotnúprávoplatnosťplatobnéhorozkazu.Žalovaná vlastné tvrdí, že bez svojej viny nemohla namietať proti platobnému rozkazu v konaní, v ktorom
bol vydaný, nakoľko nemala aktivovanú elektronickú schránku. Pre prípustnosť žaloby na obnovu
konania ako mimoriadneho opravného prostriedku sa však pri všetkých dôvodoch obnovy konania

vyžaduje, aby bolo napádané rozhodnutie vydané v pôvodnom konaní právoplatné (§ 397 CSP v spojení
s§398CSP).Inakpovedané,akchcestranasporuúspešneuplatniťžalobunaobnovukonania,nemôže
spochybňovať právoplatnosť napádaného rozhodnutia, ktorá je zákonnou podmienkou prípustnosti
žaloby na obnovu konania. Ak by totiž súd rozhodujúci o žalobe na obnovu konania dospel k záveru, že
napádané rozhodnutie – v tomto prípade platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, musel by žalobu

ako zjavne nedôvodnú odmietnuť už z tohto dôvodu. Odvolací súd sa však stotožňuje s argumentáciou
súdu prvej inštancie uvedenou na konci bodu 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia, pre ktorú
považoval platobný rozkaz za právoplatný (podrobnejšie tento záver odôvodnil upomínací Okresný súd
Banská Bystrica v uznesení sp. zn. 22Up/1666/2024 zo dňa 10.03.2025 o zamietnutí sťažnosti proti
uzneseniu o odmietnutí odporu ako oneskorene podaného, v ktorom sa podrobne zaoberal doručovaním
platobného rozkazu do elektronickej schránky a fikciou doručenia podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o

elektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(zákona o e-Governmente)).

33. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak sa žalovaná domnievala, že platobný rozkaz jej nebol
doručený právne účinným spôsobom, t.j. bola názoru, že objektívne z dôvodov, ktoré nenastali na jej

strane ani jej pričinením nemohla prevziať elektronickú úradnú správu, mohla v základnom upomínacom
konaní podať návrh na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručovania do 15 dní od odo dňa, keď
sa s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámila alebo mohla oboznámiť v zmysle § 33 zákona
o e-Governmente.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že účelom žaloby na obnovu konania nie je negovať
právne účinky právoplatného uznesenia upomínacieho súdu o odmietnutí odporu v spojení s uznesením
o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu vydanými v pôvodnom upomínacom konaní.
Povolením obnovy konania za okolností tohto prípadu by k takémuto stavu de facto došlo. Vzhľadom na
vyššie uvedené vychádzajúc zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j právo patrí bdelým je odvolací

súd názoru, že žalovaná svojím včasným nekonaním v pôvodnom konaní zavinila, že skutočnosti, ktoré
uvádza v žalobe na obnovu konania ako dôvody obnovy nemohla právne účinným spôsobom uplatniť už
v pôvodnom konaní. Ako už uviedol upomínací súd v uznesení sp. zn. 22Up/1666/2024 o zamietnutí jej
sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 10.03.2025 elektronická
schránka jej ako fyzickej osobe mohla byť aktivovaná len na jej žiadosť a v takom prípade bolo jej

povinnosťou priebežne sledovať svoju elektronickú schránku a preberať si elektronické úradné správy
s prílohami, ktoré boli do nej doručované. Navyše zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
v platnom znení umožňoval v rozhodnom období a umožňuje zriadiť si službu zasielania notifikácie
o uložení elektronickej úradnej správy do aktívnej elektronickej schránky adresáta. Podľa § 32 ods. 3

tohto zákona ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej
úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a
priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.
Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nič nebránilo žalovanej prevziať si elektronickú
úradnú správu vrátane platobného rozkazu v úložnej lehote na jej prevzatie a tým pádom podať včas

odpor s odôvodnením vo veci, t.j. odôvodnený skutočnosťami (podloženými dôkazmi), ktoré uviedla v
oneskorene podanom odpore a následne v žalobe na obnovu konania. Preto sa nemôže jednať o nové
skutočnosti, ktoré žalovaná nemohla bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní. Taktiež dôkazy, ktoré
priložilažalovanákžalobenaobnovukonanianapreukázanieňoutvrdenýchskutočností,mohlazvyššie
uvedených dôvodov predložiť už v pôvodnom konaní.

35. Neobstojí preto ani námietka žalovanej, že nemala byť jedinou pasívne vecne legitimovanou
(zaviazanou na plnenie) v spore, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, nakoľko kupujúcim bol aj jej
manžel, ktorú tiež mohla uplatniť vo včas podanom odpore proti platobnému rozkazu. Navyše ako
už konštatoval súd prvej inštancie, prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého žalobou na

obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP.

36. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania uvedený v § 397 písm. b) CSP – možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutievo veci, žalovaná tento dôvod iba citovala, nijako ho však nevymedzila konkrétnymi okolnosťami,
v ktorých má spočívať. Rozdiel medzi dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP a §
397 písm. b) CSP spočíva v tom, že jednou z kumulatívnych podmienok uplatnenia dôvodu obnovy

podľa § 397 písm. a) CSP je tá, že ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dôkaz v pôvodnom
konaní bez svojej viny nemohol použiť, teda ho nemohol ani navrhnúť, či označiť, uplatniť, kým pri
dôvode obnovy konania § 397 písm. b) CSP ho síce použil, uplatnil, ale z objektívnych dôvodov ho
nebolo možné vykonať. Dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP teda prichádza do úvahy
len vtedy, ak by ten, kto navrhuje obnovu konania tvrdil a preukázal, že dôkaz v pôvodnom konaní

riadne uplatnil, ale napriek tomu sa nemohol vykonať, pričom prekážka, ktorá bránila vykonaniu dôkazu
už odpadla. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odbornú literatúru: „Na rozdiel od dôvodu
obnovy podľa písmena a) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia
adôkaznúpovinnosť,atedariadneoznačiladôkaz,ktorýnavrhlavykonať,avšakzobjektívnychdôvodov
takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak

sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať,
a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm.
b).“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: CH.Beck, 2016, s. 1327 -1328).

37. Odvolací súd preskúmal aj bez návrhu v zmysle § 379 písm. a) CSP od I. výroku o odmietnutí žaloby
na obnovu konania závislý II. výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

38. V zmysle § 413 ods. 2 CSP, ak žaloba bola odmietnutá z dôvodov uvedených v § 413 ods. 1 CSP,

žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie. Súd prvej inštancie
túto možnosť, žalobu na obnovu konania doručoval protistrane (žalobcovi) až spolu s uznesením
oodmietnutížalobynaobnovukonania,vktoromrozhodolonárokužalobcunanáhradutrovkonaniaato
tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej nepriznal z dôvodu, že
z obsahu spisu nevyplývajú. Aj tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny odvolací

súd potvrdil vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie so žalobcom v prvoinštančnom konaní
nekonal, v zmysle § 413 ods. 2 CSP mu žalobu na obnovu konania pred rozhodnutím nedoručoval na
vyjadrenie z dôvodu postupu podľa § 413 ods. 1 CSP.

39. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 CSP o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, v ktorom
však na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie tomuto vznikli trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou, ktorá v mene žalobcu podala vyjadrenie k odvolaniu
žalovanej. Preto odvolací súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP)Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).