Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/594/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Bagačková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120269156.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A.
B., nar. XXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 288,12 EUR, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Július Petík, so sídlom exekútorského úradu Nobelova 34 , 831 02 Bratislava,

ktorý ju vedie pod sp. zn. 131EX 123/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 131EX 123/20 zo dňa
09.10.2025, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Július Petík z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.03.2020 domáhal od

povinného vymoženia 288,12 EUR na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 6Csp/75/2017 zo dňa 21.08.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22.09.2017
(,,exekučný titul"). Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 02.04.2020 poverenie
na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Július Petík, so
sídlom exekútorského úradu Nobelova 34 , 831 02 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 131EX 123/20.

2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal dňa 31.10.2025 upovedomenie o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok") a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 EUR
s DPH. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené do elektronickej schránky
dňa 13.10.2025.

3. Oprávnený dňa 24.10.2025 a teda v zákonnej lehote doručil súdnemu exekútorovi do elektronickej
schránky námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. V námietkach uviedol, že namieta
nesprávnosť vydania napadnutého upovedomenia najmä z dôvodu nesprávnych/neúplných zistení
súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a neúčelnosti zastavenia exekučného konania. Podľa
odbornej literatúry exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v

potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb,
súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Oprávnený ďalej uviedol: „Výsledky
zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného (bližšie pozri § 39). (Števček, M., Kotrecová, A.,
Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s.
380). Z oznámení – správ o majetku povinného, vydaných súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia
§ 59 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného. Súdny exekútor vykonal zisťovanie
majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupnéprostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu. Oprávnený ma za
to, že z uvedených správ o majetku povinného vyplýva, že súdny exekútor nedostatočne preveril a zistil
majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať zastavenie

exekúcieprenemajetnosť(najmämôževylučovaťfatálnenásledky,viazanénauplynutiepiatichrokovod
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného). Z uvedených správ o majetku
povinnéhonevyplýva,žebypovinnýsúdnemuexekútoroviposkytolsúčinnosťvzmysleustanovenia§40
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ani predložil
vyhlásenieosvojommajetkuvzmysleustanovenia§41zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Rovnako v správach o majetku povinného súdny exekútor
neuvádza, že použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený má za to, že by v danom
prípade nebolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnenému nie
je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí,

ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní
žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. V
prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať
z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných
povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie

v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do
taxatívnehovýpočtuvecíuvedenýchvustanovení§115zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších

vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie.“ Oprávnený taktiež uviedol, že predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom
nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia hnuteľného majetku povinného požiadal o súčinnosť
tretie osoby, a to banku Revolut Bank UAB so sídlom na adrese E. F.XXX, C.,XXXXX, G. H., registračné

číslo 304580906, kód FI 70700, vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku
povinného na adrese trvalého pobytu povinného (táto zrejme nie je prázdna), požiadal o súčinnosť tretie
osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, požiadal o súčinnosť tretie
osoby, a to o odpoveď od zamestnávateľov povinného, vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a
hnuteľného majetku povinného v sídle zamestnávateľa povinného, požiadal o súčinnosť prípadne tretie

osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným, vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku
povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Oprávnený vo svojich námietkach
poukázal na viaceré uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, pričom má za to, že sa týkajú podobne
namietaných skutočností.

4. Oprávnený v námietkach ďalej uviedol: „Zároveň je zrejmé, že povinný uspokojuje svoje životné
potreby. Zákonným predpokladom na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je vykonanie takého zisťovania
majetkových pomerov povinného, na základe ktorého možno nepochybne vysloviť záver o tom, že

sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré
by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že
súdny exekútor v dostatočnom rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovenia §
61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), aby bolo toto exekučné konania z dôvodu, že pri exekúcii na majetok povinného sa do

5 rokov nepodarilo zistiť majetok. Prípadné zamietnutie námietok proti Napadnutému upovedomeniu
a právoplatné zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) bez dostatočného zistenia aktuálnych
majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený tiež považuje zastavenie
tohto exekučného konania za neúčelné, nakoľko síce uplynula „doba bezúspešnosti“ konania (t. j. v

stanovenej lehote 5 rokov nebol zistený nový majetok ani dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže
(na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej
pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po
vykonaní zistení, ktoré uvádza oprávnený vyššie, alebo aj zrážkami zo mzdy, účtu v banke atď.)a naopak, uspokojenie pohľadávky oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade
zastavenia exekúcie a nutnosti iniciovania nového exekučného konania. (Števček, M., Kotrecová, A.,
Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018,

s. 391). Je úlohou aj Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného
konania v konkrétnom prípade posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup
podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), nakoľko z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver
o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by

umožňovala úspešný výkon exekúcie. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj zohľadnenie oprávnených
záujmov oprávneného, lebo v prípadne zastavenie exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie vo vzťahu
k povinnému, napr. strata poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia
viacerých exekúcii voči povinnému alebo premlčanie prejudikovaného nároku. Taktiež oprávnený má za
to, vzhľadom na vek povinného, že majetkové pomery povinného nie sú také, resp. nebudú také, že by
exekúciu bolo možné a nutné zastaviť.“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd podaným

námietkam vyhovel, upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči
povinnému.

5. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 20.08.2025 predložil súdu námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie ku podaným

námietkam uviedol nasledovné: „V priebehu exekúcie nebol zistený majetok povinného z ktorého by
bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, a to ani čiastočne. Účet povinného bol bezobratový,
s účtovným zostatkom 0,00 EUR. Iný majetok zistený nebol. Súdny exekútor vykonáva exekúciu na
území Slovenskej republiky. Nakoľko sa v priebehu piatich rokov nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy
povinného vydal súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku

Upovedomenie o zastavení exekúcie. Na základe vyššie uvedeného navrhujem námietky oprávneného
v celom rozsahu zamietnuť.“

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti,
v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie

náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie
náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného
o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená

osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa

16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,
resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť

rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného
súdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného
poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný

vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov
exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je
aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného
konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania
oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení
zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať

(tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade
zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom
ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá

upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že
zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne
v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán
verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti,
ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.

10. Exekučný súd po preskúmaní lustrácií predložených súdnym exekútorom povereným vykonaním
exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval
majetok resp. príjmy povinnej spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu
ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou

sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov. Súd má z preloženého zoznamu vykonaných lustrácii majetku povinného,
ktorý predložil súdny exekútor súdu za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej
exekúcie vykonal lustráciu účtov povinného v bankách, pričom zistil, že povinný má vedený účet v I.,

J.F. avšak s nulovým zostatkom. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súdny exekútor zistil, že povinný nie je
poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti a ani nemocenskej dávky. Lustráciou
v Centrálnom registri exekúcii zistil, že na povinného je vedených viacero exekučných konaní (9).
Súdny exekútor vykonal taktiež lustráciu v evidencii vozidiel vedenou Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky a takisto vykonal lustráciu v katastri nehnuteľností, avšak tieto lustrácie boli s negatívnym

výsledkom. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom pre úspešné
vymoženie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie, je zistenie jeho zexekvovateľného majetku, a
teda majetku, ktorý podlieha exekúcii. Oprávnený tak môže mať za to, že povinný disponuje majetkom, z
ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, avšak ak sa vykonanými lustráciami zistí, že povinný
síce disponuje určitým majetkom, ale tento exekúcii nepodlieha, nemožno prijať iný záver než ten, že

povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný a že je tu daný dôvod na
zastavenie exekúcie súdnym exekútorom za predpokladu, že od začatia exekúcie uplynula doba piatich
rokov počas ktorej nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného.

11. Oprávnený v námietkach uviedol, že povinný je fyzickou osobou a možno predpokladať, že takáto

osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby musí disponovať nejakým príjmom prípadne aj
mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj
hnuteľnýmajetokvosvojomobydlí,exekučnýsúdtupoukazujenaskutočnosť,žeajvexekučnomkonaní
sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Súd má za to, že oprávnený neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich

tvrdení uvedených v námietkach. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a
zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z
čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo
svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané. Exekučnýsúd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený len vo všeobecnej rovine uviedol, že súdny exekútor
nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne
nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by exekúcii podliehal. Súd v tomto bode poukazuje

konštatuje, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania
majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie
zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania
exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého

skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou
súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob
uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor
vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Súd dodáva, že o spôsobe
výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do tohto výkonu zasahovať.

Voľba spôsobu vykonania exekúcie závisí od rozsahu vymáhanej pohľadávky, objemu a druhu majetku
povinného. Výber a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje súdny exekútor poverený vykonaním
exekúcie.

12. Pri námietke oprávneného týkajúcej sa uloženia donucovacieho opatrenia, súd poukazuje na

skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa
Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti
uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie.

13. Súd záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie uznesením

exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného
exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne
oprávneného, ktorý vo svojich námietkach vyjadril len svoje domnienky. Súd dodáva, že ide o zastavenie
exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh

na vykonanie exekúcie voči nemu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku

zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.