Uznesenie – Schválenie právneho úkonu ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201140
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125201140.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci plnoletého A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt: C. D. XXX/X, E., dieťa rodičov - matky: F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. D. XXX/X, E., o návrhu navrhovateľa: I. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: K. XX, H., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária MARCEL

BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, na schválenie právneho úkonu za
maloleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 112P/14/2025-58
zo dňa 2. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa odmietol. V odôvodnení uznesenia
vecprávneposúdilpodľa§7ods.1,§8ods.1zák.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalej
len„Civilnýmimosporovýporiadok“),§31ods.1zák.č.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„Zákonorodine“)
a § 28 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne odôvodnil tým,
že navrhovateľ sa domáhal schválenia právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2025 uzavretú
podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi predávajúcim mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

E. XXX, a kupujúcim I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, H., ktorú za maloletého uzavrel jeho otec - H.
B., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XXX, E., na základe ktorej maloletý previedol na kupujúceho vlastnícke
právo k podielu o veľkosti 1/3 na pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo 2175/7 o výmere 68
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v katastrálnom území L., v obci
L., v okrese Senec, zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu v sume 1 360,00 Eur (ďalej len „Kúpna
zmluva“). Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané

rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. V prípade schvaľovania právneho úkonu mal.
dieťaťa nad rámec bežného nakladania s vecou, sú aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu
rodičia mal. dieťaťa ako jeho zákonní zástupcovia, v tomto prípade otec mal. dieťaťa (keďže matka
maloletého dieťaťa zomrela). Navrhovateľovi, ktorý žiada o schválenie právneho úkonu za mal. dieťa,
(a teda vystupuje v pozícii zástupcu maloletého) – podpisu Kúpnej zmluvy, zo zákona zastúpeného pri
právnych úkonoch svojím otcom H. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. XXX, E., nesvedčí procesné

postavenie účastníka v zmysle materiálneho vymedzenia v konaní o schválenie právneho úkonu mal.
dieťaťa. Nie je teda aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. Preto súdu prvej inštancie tak
neostávalo iné, ako návrh navrhovateľa odmietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„Civilný sporový poriadok“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že schvaľuje kúpnu zmluvu zo dňa 11.02.2025uzavretú podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi predávajúcim, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E. a kupujúcim I. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX H., ktorú za maloletého uzatvoril otec – H. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., na základe ktorej maloletý previedol na kupujúceho
vlastnícke právo k podielu o veľkosti 1/3 na pozemku, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape, p. č. 2175/7 o výmere 68 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území L., v obci L., v okrese Senec, zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 1
360,00 eur, alt. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Dôvodil, že namiesto toho, aby sa súd prvej inštancie zaoberal predmetom konania,
tak iba neustále hľadal spôsob pre jednoduché zbavenie sa veci, čím porušil jeho právo na spravodlivé
súdne konanie. Nepodal návrh na schválenie právneho úkonu ako zástupca maloletého, ale ako druhý
účastník právneho úkonu, ktorý má právny záujem na tom, aby bol právny úkon schválený súdom. Z
návrhu nevyplýva, že by sa považoval za zástupcu maloletého a podával návrh v jeho mene. Záver súdu
prvejinštancieajehoprocesnýpostupjesvojímspôsobomabsurdný,pretožebránidruhémuúčastníkovi

právneho úkonu v tom, aby sa domohol jeho účinnosti. Ak by platilo, že druhý účastník právneho
úkonu sa nemôže domáhať jeho schválenia, tak by to znamenalo, že pokiaľ návrh nepodá zákonný
zástupca maloletého, tak právny úkon nikdy nebude schválený súdom a nikdy nenadobudne účinnosť.
ZožiadnehoustanoveniaCMPnevyplýva,žebybolaktívnevecnelegitimovanýmsubjektomibazákonný
zástupca maloletého. Takýto návrh môže predsa podať aj samotný maloletý alebo druhý účastník

právneho úkonu. Konanie o schválenie právneho úkonu maloletého je konaním, ktoré môže súd začať aj
ex offo. Ak už súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo v konaní, tak
mal návrh navrhovateľa vybaviť ako podnet a rozhodnúť o začatí konania. Súd prvej inštancie namiesto
toho iba odmietol návrh navrhovateľa. Taktiež platí, že ak súd prvej inštancie nepovažoval navrhovateľa
za aktívne vecne legitimovaného a ani za účastníka konania, tak mal pribrať do konania maloletého

a jeho zákonného zástupcu. Súd prvej inštancie nepostupoval v súčinnosti so subjektmi konania tak,
aby zistil skutočný stav veci a vec v čo najkratšom čase prejednal a rozhodol, ale iba neustále hľadal
spôsob ako sa po procesnej stránke jednoducho zbaviť veci (neprípustný úradnícky výkon súdnictva).
Akonáhle sa súd prvej inštancie dozvedel, že za maloletého jeho zákonný zástupca uzavrel kúpnu
zmluvu, ktorá ešte nebola schválená súdom, tak mal vo veci bezodkladne konať a rozhodnúť. Súd prvej

inštancie porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie aj tým, že napadnuté uznesenie
riadne neodôvodnil. Nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia súd prvej inštancie dospel k záveru,
že účastníkom konania je iba maloletý a jeho zákonný zástupca, a že takýto návrh môže podať jedine
zákonný zástupca maloletého. Takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepresvedčivé. Bod 8
odôvodnenia napadnutého uznesenia je okrem toho aj nezrozumiteľný a zmätočný. Nie je zrejmé, čo mal

súd prvej inštancie na mysli dodatkom „- podpisu Kúpnej zmluvy, zo zákona zastúpeného pri právnych
úkonoch svojím otcom H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E.“. Záver súdu prvej inštancie, že
navrhovateľ podal návrh ako zástupca maloletého, je úplne svojvoľný a bez akejkoľvek opory v obsahu
súdnehospisu.Navrhovateľpodalnávrhnaschválenieprávnehoúkonujednoznačneakodruhýúčastník
právneho úkonu (kupujúci). Súd prvej inštancie vyzýval navrhovateľa na späťvzatie návrhu. Navrhovateľ

vo svojej odpovedi na výzvu súdu zo dňa 10.03.2025 poukazoval na § 23 ods. 2 CMP a § 10 ods. 1
CMP. Súd prvej inštancie na túto právnu argumentáciu navrhovateľa žiadnym spôsobom neodpovedal a
v odôvodnení napadnutého uznesenia sa s ňou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Súd prvej inštancie
vôbec nekonal s maloletým a jeho zákonným zástupcom.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom,
navrhovateľom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), keď prihliadol na vady konania vedeného súdom prvej inštancie (§ 67
Civilného mimosporového poriadku) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 Civilného sporového poriadku a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. a/ Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmanienapadnutéhouzneseniasúduprvejinštancie,ktorým
odmietol návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie, v rozsahu prieskumnej
právomoci odvolacieho súdu podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku.

5. Podľa § 28 ods. 1 pís. b) a c) a ods. 3 veta prvá Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv
a povinností sú najmä b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (1)
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. (3)

6. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

7. Podľa § 8 ods. 1 a 2 veta prvá zákona Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými
právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v
plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.

8. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalejlen„procesnépodmienky“).(1)Akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,

súd konanie zastaví.(2)

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie je zaťažené vadou spočívajúcou v nesprávnom
posúdení procesných podmienok konania v zmysle § 67 Civilného mimosporového poriadku, v dôsledku

čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12.Všeobecnejepotrebnéuviesť,žekonanieoschválenieprávnehoúkonuurobenéhozamaloletédieťa
predstavuje osobitný druh konania, ktorého predmetom je kontrola právneho úkonu urobeného rodičom/

zákonným zástupcom (ďalej len ako „zákonný zástupca“) maloletého dieťaťa pri správe a nakladaní s
jeho majetkom, a to súdom z hľadiska súladu tohto právneho úkonu so záujmom maloletého dieťaťa.
V tomto type konania nie je jeho predmetom schválenie kúpnej zmluvy ako záväzkového vzťahu medzi
predávajúcimakupujúcim,aleschválenieprávnehoúkonuurobenéhozákonnýmzástupcomzamaloleté
dieťa. Predmetom súdneho prieskumu je teda výlučne otázka, či zákonný zástupca pri nakladaní s

majetkom maloletého dieťaťa konal v jeho záujme.

13. Z uvedeného vyplýva, že tretia osoba – v predmetnej veci navrhovateľ ako kupujúci – nemá v
konaní o schválenie právneho úkonu maloletého procesné postavenie subjektu účastníka konania
oprávneného iniciovať takéto konanie. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu je v zmysle

vyššie uvedeného len zákonný zástupca maloletého, prípadne samotný maloletý, ak mu to jeho vek a
rozumová vyspelosť umožňujú, pričom v zákonom ustanovených prípadoch je súd oprávnený konať aj
bez návrhu.

14. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia

vyplýva nejednoznačná identifikácia procesného postavenia navrhovateľa. Súd prvej inštancie síce
uviedol, že navrhovateľ žiada o schválenie právneho úkonu „za maloleté dieťa“, zároveň však
konštatoval, že zákonným zástupcom maloletého je jeho otec. Z obsahu návrhu pritom jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ vystupoval ako druhá strana právneho úkonu (kupujúci), a nie ako zástupca
maloletého. Nejasné a terminologicky nepresné vymedzenie jeho procesného postavenia následne

viedlo súd prvej inštancie k nepresvedčivému právnemu záveru o nedostatku účastníctva podľa § 7
Civilného mimosporového poriadku.15. Odvolací súd preto uzatvára, že právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku procesného
postavenia navrhovateľa nevychádzal z riadneho a presvedčivého právneho posúdenia veci, keď
následne odmietol návrh navrhovateľa podľa § 8 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, čím

zaťažil svoje rozhodnutie nesprávnym právnym posúdením procesných podmienok konania, čo správne
namietal aj navrhovateľ.

16. Za zásadné pochybenie súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje predovšetkým skutočnosť,
že v priebehu konania došlo k zmene rozhodujúcej procesnej podmienky, ku ktorej bol súd prvej

inštancie povinný prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Z obsahu spisu totiž vyplýva,
že A. B., narodený dňa XX. XXXX XXXX, nadobudol plnoletosť dňa XX. XXXX XXXX, teda ešte pred
vydaním napadnutého uznesenia dňa 2. decembra 2025. Nadobudnutím plnoletosti zanikla rodičovská
zodpovednosťjehozákonnéhozástupcuvrozsahuzastupovaniaasprávymajetku,čímzároveňodpadol
samotnýpredmetkonaniaoschválenieprávnehoúkonuurobenéhozamaloletého.Konanieoschválenie
právneho úkonu podľa § 28 Občianskeho zákonníka je viazané výlučne na existenciu maloletosti osoby,

za ktorú sa právny úkon vykonal; ak táto podmienka v priebehu konania odpadne, súd je povinný
vyvodiť z tejto skutočnosti procesné dôsledky bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov. Za danej
situácietakvčaserozhodovaniasúduprvejinštancieužneexistovalzákonnýrámecprevýkonkontrolnej
právomoci súdu nad právnym úkonom zákonného zástupcu, a preto nebolo možné pokračovať v konaní
o jeho schválení. Odmietnutie návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa preto

nezodpovedalo skutočnému procesnému stavu veci, keďže rozhodujúca procesná prekážka spočívala
v zániku samotného predmetu konania. Napadnutým uznesením tak súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie nielen na nesprávnom právnom posúdení otázky účastníctva, ale zároveň aj na ďalšom
nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v nereflektovaní zmeny procesných podmienok, ktorá
mala za následok nemožnosť pokračovania v danom konaní.

17. Odstránenie vyššie uvedených pochybení súdu prvej inštancie by si v odvolacom konaní vyžadovalo
takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by už presahovala rámec jeho prieskumnej právomoci.
Náprava nesprávneho právneho posúdenia procesných podmienok konania, ako aj vyvodenie
procesných dôsledkov zo skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už A. B. ako

osoba, o ktorej majetku sa malo konať, bol plnoletý, by predpokladali prvotné posúdenie otázok, ktoré
patria do rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie. Nebolo preto možné napadnuté rozhodnutie
zmeniť postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku, keďže by tým odvolací súd nahradil
procesnú činnosť súdu prvej inštancie a prekročil rámec prieskumnej právomoci vyplývajúcej zo zásady
dvojinštančnosti súdneho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

podľa § 389 písm. a/ Civilného sporového poriadku v spojení s § 67 Civilného mimosporového poriadku
a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

18. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní povinný prednostne zohľadniť, že v priebehu konania došlo k

nadobudnutiu plnoletosti A. B. ako osoby, v prospech ktorej sa malo konať o schválení právneho úkonu,
a v naznačenom smere posúdiť ďalší procesný postup v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
a vo veci opätovne rozhodnúť.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania nielen pred súdom prvej

inštancie, ale aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana ne mala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).