Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254580
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124254580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Martin, Kuzmányho 4, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 489,97 eur
s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/16/2024-152 zo dňa 9. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 489,97
eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 12.9.2023 do zaplatenia. Vychádzal
z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10.6.2023 bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného u žalovaného dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo
poškodeného. Nesporné bolo tiež to, že poškodený si u žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo,

ktoré užíval počas opravy jeho vozidla.
2. Okresný súd konštatoval, že v čase, kedy poškodený nemohol disponovať s vlastným motorovým
vozidlom, bol preukázateľne ukrátený v súvisiacich výhodách (komfortné cestovanie do práce,
zabezpečenie životných, kultúrnych, sociálnych a iných potrieb seba, príp. blízkych). Logickým
dôsledkom „vyváženia nevýhod“ bol poškodený nútený zabezpečiť si náhradné motorové vozidlo a
odplata spojená s jeho prenájmom tak predstavuje nevyhnutný náklad poškodeného, t. j. škodu v jeho
majetkovej sfére.

3. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. SR III. ÚS 602/2022 okresný súd zdôraznil,
že obmedzenie v používaní vlastného motorového vozidla spôsobujúce ujmu poškodenému nekončí
skôr, ako má tento možnosť disponovať s vlastným vozidlom. Nadväzne i škoda predstavujúca platby
nájomného za používanie náhradného vozidla narastá do dosiahnutia rovnakého momentu. Pokiaľ k
prevzatiuopravenéhomotorovéhovozidladošlodňa14.8.2023(avrovnakomdnibol ukončenýajnájom
náhradného vozidla) bol predmetný nárok oprávnený za celé obdobie nájmu náhradného motorového
vozidla (odo od dňa 25.7.2023 až do dňa 14.8.2023).

4. V reakcii na tvrdenia žalovaného o neoprávnenosti nároku za obdobie presahujúce 14 dní z dôvodu
prestojov na strane autoservisu okresný súd vyslovil, že je potrebné poskytnúť ochranu poškodenému,
ktorý žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť proces opravy motorového vozidla; aby oprava trvala
čo najkratšie, „resp. podľa predstáv žalovaného“. Odborné vyjadrenie predložené žalovaným sícekalkuláciou stanovilo časový rozsah opravy pri ideálnom stave na 3-4 pracovné dni (pri zohľadnení
ďalších všeobecne popísaných skutočností s časovou rezervou na maximálne 10-13 pracovných dní),
avšak nezohľadňovalo konkrétne osobitosti prípadu a prešetrený skutočný priebeh opravy. Zároveň

okresný súd považoval za vylúčené vyžadovať od poškodeného, ktorý nie z vlastnej viny utrpel škodu,
aby bol následne zaťažený a vynakladal ďalšie náklady a úsilie na zisťovanie doby opráv u rôznych
autoservisov.
5. Pokiaľ žalovaný argumentoval uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/173/2020, okresný
súd uviedol, že v označenom rozhodnutí špecifikované kritéria účelnosti a nevyhnutnosti nákladov

na nájom náhradného vozidla boli v súdenom spore žalobcom dostatočne preukázané faktúrou,
zmluvou o prenájme vozidla (spolu s potvrdením o jeho vrátení) a napokon aj faktúrou týkajúcou sa
samotnej opravy vozidla poškodeného. Tieto dôkazy neboli žalovaným vyvrátené. Okrem nevyhnutnosti
a účelnosti možno konštatovať aj primeranosť vynaloženia nákladov poškodeným (najazdených v
priemere približne 81 km denne).
6. Pretože žalovaný sa s plnením svojho záväzku ocitol v omeškaní, zaťažuje ho v zmysle § 517 ods.

2 Obč. zák. i povinnosť zaplatiť súvisiace úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore plne úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Uviedol, že nijako nerozporuje rozsah škôd vzniknutých na motorovom
vozidle poškodeného, avšak s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov je neprimerané, aby
oprava vozidla trvala neúmerne dlhú dobu; a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného
vozidla poškodenému. Namietal, že on (žalovaný) nevyslovil, že požaduje, aby poškodený vyhľadával
autoservis s najkratšou dobou opravy; v danej spojitosti len citoval z rozhodnutia iného odvolacieho súdu

v obdobnej veci.
8. Odvolateľ poukazoval na to, že „opravné úkony“ boli fakturované v trvaní 22,2 normohodín, preto aj pri
zohľadnení obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok považoval počet 21 dní za neprimerane
dlhé obdobie vykonávania opravy. Tvrdil, že žalobca nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali takúto
dĺžku opravy. Bremeno zodpovednosti za postup servisu nemôže byť presunuté na žalovaného, ktorý

jeho činnosť nijako nevedel ovplyvniť.
9. Žalovaný zopakoval, že na základe primeranej dĺžky potrebnej na opravu vozidla a obstaranie
náhradných dielov, pri zohľadnení technologických postupov udávaných výrobcom, čas potrebný na
presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
žalovaného pri poskytovaní súčinnosti, „riadne priznal a uhradil“ náklady za nájom náhradného vozidla

v rozsahu 14 dní. Takýto jeho prístup je tiež v súlade so stanoviskom A., preto nebol povinný nahradiť
poškodenému neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného vozidla.
10. Opätovne žalovaný dával do pozornosti ním predložené odborné vyjadrenie znalca Ing. Jarouša, v
zmysle ktorého maximálna dĺžka opravy činila 10 až 13 dní; pričom v tomto rozsahu bola zahrnutá aj
výrazná časová rezerva. Odvolateľ mal za to, že okresný súd sa s odborným vyjadrením vysporiadal

nedostatočne; osobitne, ak obsahuje znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Dodal, že protistrana
nepredložila žiadne odborné vyjadrenia.

11. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že počet normohodín uvedených vo
faktúre nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Poškodený si

v tomto konkrétnom prípade vybral na opravu svojho vozidla autorizovaný servis vlastnej značky vozidla
(navyše ide o partnerský servis žalovaného); čo predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vykonania
opravyodbornýmpersonálomzazachovaniapríslušnýchtechnologickýchpostupov.Odbornévyjadrenie
predložené protistranou nezohľadňuje individuálne skutkové okolnosti posudzovaného prípadu.
12. Za podstatné pre posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla považoval

žalobca faktické obmedzenie poškodeného v dôsledku poistnej udalosti, ktoré spočíva v nemožnosti
užívať vlastné motorové vozidlo, pretože toto sa nachádza za účelom opravy v servise. V danej
spojitosti opakovane zdôraznil závery Ústavného súdu SR prezentované v náleze sp. zn. III. ÚS
602/2022. Žalobca akcentoval, že k oprave poškodeného motorového vozidla (a ku s tým súvisiacemu
prenájmu náhradného vozidla) bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient

žalovaného. Nie je pritom možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v takejto situácii robil
prieskum a zisťoval, ktorá autoopravovňa mu vozidlo opraví najrýchlejšie.13.Žalovanývnáslednejreakciizotrvalnapodanomodvolaní,vrátanesúvisiacejargumentácie.Uviedol,
že ak by sa prijala argumentácia žalobcu, dostal by sa žalovaný do absurdnej situácie, keby by
akýkoľvek dlhý nájom náhradného vozidla musel akceptovať; a to len zo subjektívnych dôvodov na

strane autoservisu, ktorý nevie vykonať opravu vo výrobcom stanovených termínoch. Skutočnosť, že ide
o zmluvný autoservis žalovaného, neznamená, že by žalovaný mohol nejako ovplyvňovať a zasahovať
do dĺžky opravy.
14. Žalovaný poukázal na to, že mu neboli zasielané okresným súdom odborné vyjadrenia predložené
žalobcom. Z iných konaní však má vedomosť, že predmetné odborné vyjadrenia nemajú žiadnu

výpovednú hodnotu. Žalovaný akcentoval i fakt, že vozidlo poškodeného bolo po škodovej udalosti
prevádzkyschopné a bolo aj používané.

15. Rovnako žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich postojoch (i argumentácii) už skôr
prezentovanejvštádiuodvolaciehokonania.Zopakoval,žežalovanýnijakýmspôsobomnepreukázal,že
by servis v období, kedy bolo vozidlo v oprave, na tomto účelovo nevykonával opravné práce a zámerne

tak predlžoval dobu opravy.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V záujme naplnenie princípu právnej istoty, ktorý je definovaný ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP), ktoré v podmienkach Slovenskej
republiky reprezentuje prioritne Ústavný súd SR, boli rozhodujúcimi východiskami pre odvolací prieskum
závery vyslovené ústavným súdom. Už okresný súd náležite akcentoval nález Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS 602/2022, v zmysle, ktorého je „účelom náhradného motorového vozidla eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vozidlo.“, resp. „účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie“.

18. Neskoršia judikatúra Ústavného súdu SR z dotknutého stanoviska vychádza, v ňom prezentované
stanoviská si v plnej miere osvojuje (napríklad nález sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. júla 2025). Zároveň
reaguje aj na odchýlky v praxi všeobecných súdov, ktoré pri svojom rozhodovaní neakceptovali ustálenú
súdnu prax ústavného súdu. V tomto smere je v konkrétnostiach súdeného prípadu relevantným nález

sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6.8.2025, ktorým ústavný súd zrušil ním posudzované rozhodnutie krajského
súdu.
19. Ten pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval
za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla, a to na podklade žalovaným (zhodou
okolností išlo taktiež o KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.) stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a

kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovaným predloženým odborným vyjadrením.
To znamená, že išlo o principiálne rovnakú argumentáciu, akú opakovane zdôrazňuje žalovaný aj v
súdenej veci. Ústavný súd SR predmetné odôvodnenie krajského súdu označil za odôvodnenie „v
protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného
motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj

primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne
pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla“.

20. V širších súvislostiach dáva odvolací súd do pozornosti aj stanovisko ústavného súdu vyslovené
vo vyššie spomínanom náleze sp. zn. III. ÚS 322/2025 ohľadne využívania náhradných vozidiel a

inštitútu povinného zmluvného poistenia. Konštatoval že pri posúdení rozoberaných otázok „dochádza k
stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane
jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V
centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a,
ktorý je usmerňovaný poisťovňami k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch.“ V danej spojitosti

akcentoval, že „proces opravy a vydania poškodeného vozidla je určovaný bežnou obchodnou praxou
poisťovní a servisov (zmluvných partnerov poisťovní), no nie bežnou obchodnou praxou poškodených
a prenajímateľ náhradných vozidiel“.21. Z citovaných určujúcich pasáží rozhodnutí Ústavného súdu SR je zrejmé, že argumentácia
žalovaného v podstate vo všetkých jej zásadných otázkach (principiálne až doktrinálne) neobstojí.
Odvolací súd/senát už dlhodobo rozhoduje presne v intenciách judikatúry ústavného súdu a ani v

konkrétnostiach súdenej veci nevidí dôvod na odklon od tejto rozhodovacej praxe. Pokiaľ žalovaný
opakovane poukazuje na rozhodnutia iných krajských súdov (najmä Krajského súdu Bratislave) v
obdobných veciach, je nutné zdôrazniť, že rozhodnutia iných odvolacích súdov nie sú pre konajúce súdy
– na rozdiel od rozhodnutí Ústavného súdu SR – záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP).
Zároveň nepredstavujú – opäť na rozdiel od rozhodnutí Ústavného súdu SR – ani ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP.

22. Stále je potrebné mať na pamäti, že poškodený je tým subjektom, ktorý sa ocitol v pre neho
nekomfortnej (skôr až nepriaznivej) situácii v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zavinil poistník
žalovaného. Ak účelom povinného zmluvného poistenia (aj v zmysle „európskej legislatívy“, ktorá viedla
k prijatiu aktuálne účinného zákona č. 381/2001 Z. z.) je čo najširšie zmiernenie nepriaznivých dopadov

na poškodeného; čo sa v plnom rozsahu vzťahuje tiež na súvislostí používania náhradného vozidla,
javí sa minimálne neprimeraným zaťažovať poškodeného ďalšími povinnosťami. Napríklad vo vzťahu
k priebehu samotnej opravy, na ktorý faktický stav ani nemá bezprostredný vplyv.
23. Žalovaný v rámci nesúhlasu s dĺžkou opravy vozidla poškodeného pri dopravnej nehode spôsobenej
jeho klientom poukazuje na nedôslednosti v postupe autoservisu vykonávajúceho danú opravu.

Skutkovo konkrétne však netvrdí, že by v nejakom momente procesu opravy bol bezprostredne činný
(priamo) poškodený a toto jeho počínanie by spôsobilo predĺženie opravy. Oprava poškodeného vozidla,
zahŕňajúca všetky čiastkové úkony, tak bola aj podľa tvrdení žalovaného realizovaná výlučne dotknutým
autoservisom.
24. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že on v pozícii (minimálne rovnocenného) zmluvného partnera

predmetného autoservisu nedokáže ovplyvniť samotný výkon či logistiku opráv jednotlivých vozidiel.
Takmer súčasne však tvrdí, že uvedené musí dokázať ovplyvniť poškodený, ktorý – navyše – vo vzťahu
k autoservisu vystupuje v pozícii zákonom definovaného slabšieho subjektu/spotrebiteľa. Bez ohľadu na
protirečivosť tejto argumentácie žalovaný okrem samotnej konštatácie k nej neponúka žiadne jedinečné
(vlastne práve a len súdenému prípadu) skutkové tvrdenia.

25. Nad bezprostredný rámec vyššie uvedených určujúcich záverov je v súvislosti s odborným
vyjadrením predloženým žalovaným nutné uviesť, že sa ide vo svojej podstate o technickú kalkuláciu,
ktorá nemá základ v reálnom vykonaní opravy v konkrétnom servise a v konkrétnom čase. Znalec sa
totižibavšeobecnevyjadrujekspôsobu,akýmbymalservis(ideálne)postupovať,akobymalmanažovať

svojej kapacity, objednávanie vozidiel a jednotlivé práce na vozidlách prijatých na vykonanie opravy.
Zároveň v rámci posúdenia neadekvátne vychádza z vlastných hypotéz – „s prihliadnutím k bežným
procesom autoopravovní; ...dodanie náhradných dielov alebo vo väčšine prebehne v pomerne krátkom
čase“.
26. Osobitnejšie nie je významná ani skutočnosť, že motorové vozidlo poškodeného bolo po dopravnej

nehode pojazdné. Poškodený totiž nepostupoval tak, že by hneď po nehode začal používať náhradné
vozidlo; naopak, naďalej používal vlastné poškodené – avšak pojazdné – vozidlo. Náhradné vozidlo
používal až od momentu, kedy svoje poškodené motorové vozidlo na vyzvanie odovzdal na opravu
autoservisu. Poškodený tak „nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy“, ktorá v zmysle záverov
Ústavného súdu SR vyslovených v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 602/2022 vo všeobecnosti predstavuje

akceptovateľné obdobie (resp. jeho časť) dôvodného používania náhradného vozidla, „pokryl vo vlastnej
réžii“, t. j. kontinuálnym používaním vlastného motorového vozidla.

27.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

28. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,

zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore. V
záujme jednoznačnosti však súčasne krajský súd dáva okresnému súdu na zváženie vykonanie opravy,ktorou aj priamo vo výroku rozhodnutia bude označený subjekt (žalovaný), voči ktorému bol žalobcovi
priznaný nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.