Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916202821
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5916202821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., D. XXX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, so sídlom Ružomberok,
Mostová 33, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, 2/ D. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom C.,
G. E. XXXX/X, právne zastúpení Alušic, s.r.o., so sídlom Ružomberok, Madačova 1/A, o určenie
vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
3C/77/2016-838 zo dňa 19. januára 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Konštatoval, že na
požadovanom určení bol/je daný naliehavý právny záujem, pričom na základe dôkazného bremena
bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, od čoho odvodzuje (tvrdené) vlastníctvo sporných pozemkov.
Poukázal na rozpornosť znaleckých posudkov predložených stranami (posudok A. H. predložený
žalobkyňou a posudok A. I. predložený žalovanými), keď následne znaleckým posudkom vypracovaným

na základe uznesenia okresného súdu Žilinskou univerzitou boli potvrdené nielen závery znaleckého
posudku A. I., ale aj stav katastra nehnuteľností, v zmysle ktorého sú vlastníkmi sporných pozemkov
žalovaní. S poukazom na hospodárnosť a rýchlosť konania a taktiež na to, že v danej oblasti neexistuje
špecializovaný znalecký ústav, okresný súd zamietol návrh žalobkyne na vypracovanie ďalšieho
kontrolného znaleckého posudku.
2. Upriamil pozornosť aj na širšie súvislosti registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP).
V obci D., v ktorej katastrálnom území sa sporné pozemky nachádzajú, bol ROEP zapísaný do katastra

nehnuteľností dňa 13.9.2004. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia
spochybňovali ROEP v procese jeho tvorby, prípadne následne podaním žaloby v rámci správneho
súdnictva. Žalovaní pritom nadobudli pozemky až v roku 2011 a pred samotnou kúpou si ich dali zamerať
geometrickým plánom A. J., ktorý vychádzal zo záverov ROEP-u.
3. V súvislosti s výpoveďami svedkov, ktorí boli v príbuzenskom pomere so žalobkyňou (pán K. – brat,
pán D. – bratranec), okresný súd konštatoval, že na ich základe nemožno určiť hranicu pozemkov.
Nespochybňoval, že „nejaké body“ (kolíky, medze, oplotenie) sa v danej lokalite nachádzali, avšak

svedkovia nepreukázali, že išlo o skutočné hranice pozemkov. Zároveň obaja uviedli, že k posunu hraníc
pozemkov došlo oveľa skôr
(v čase ROEP-u), než žalovaní nadobudli vlastníctvo a začali stavať dom.4. Okresný súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala titul, od ktorého odvíja vlastnícke právo k sporným
častiam pozemkov. Znaleckým posudkom Žilinskej univerzity bolo pritom ustálené, že pozemky CKN
parc. č. 779/1, 779/9, 779/10 a 779/11 (vlastnícky vedené na žalovaných) nie sú identické s pozemkami

EKN parc. č. 3291 a 3292 vedenými na žalobkyňu. Taktiež v posudku bolo jednoznačne konštatované,
že pozemky EKN parc. č. 3291 a 3292 nie sú zahrnuté v novovytvorenej nehnuteľnosti CKN parc. č.
779/1 a ani v žiadnej inej vo vlastníctve žalovaných. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že
v spore plne úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a rozhodnutia odvolacieho súdu (čiže zmeny napadnutého rozsudku; pozn. krajského
súdu) tak, že žalobe bude v plnej miere vyhovené. Namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku. Tvrdila, že až po tom, ako sporné pozemky nadobudli žalovaní, zistila, že títo do svojich
pozemkov zabrali aj časť jej vlastníctva. Okresný súd neozrejmil, prečo favorizoval znalecké posudky
A. I. a Žilinskej univerzity a prečo považoval znalecký posudok A. H. (potvrdzujúci nárok žalobkyne) za

nesprávny; „skresľujúco“ vyhodnotil tiež výpovede svedkov.
6. Odvolateľka mala za to, že okresný súd jej nevykonaním navrhnutého dokazovania kontrolným
znaleckým posudkom odmietol poskytnúť právnu ochranu. Všetci vlastníci majú pritom podľa § 124 ods.
1 Obč. zák. rovnaké práva a povinnosti. Poukazovala na „závažnosť prípadu“, lebo ide o viac ako 500
m2 a zásah do jej vlastníctva vytvára predpoklad vedenia ďalších sporov. Podľa názoru žalobkyne sa

bolo potrebné venovať aj tzv. „sútlačiam“ vyhotoveným Geodetickým a kartografickým ústavom SR.
7. V otázke trov konania dávala do pozornosti § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa
videla v tom, že sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom sporné pozemky dlhodobo
užívala jej rodina. Dôvodnosť svojho nároku vyvodzovala nielen zo znalosti miestnych pomerov, ale aj
zo znaleckého posudku A. H.; dôvodnosť jej nároku potvrdzuje i to, že sami žalovaní chceli jej pozemky

odkúpiť. Žalobkyňa dodala, že výrokom o trovách konania bude „neprimerane tvrdo postihnutá“.

8. Žalovaní navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vzhľadom na výsledky dokazovania – osobitne
znaleckýchposudkovA.I.aŽilinskejuniverzity–považovaliďalšieznaleckédokazovaniezanadbytočné
a neúčelné. Akcentovali, že ROEP v danej lokalite bol riadne schválený (a žalobkyňou, resp. jej právnymi

predchodcami nenamietaný) a práve na jeho základe bol vypracovaný geometrický plán A. J. pred kúpou
pozemkov žalovanými. Do pozornosti dávali i svedeckú výpoveď pána L., ktorého navrhla protistrana
a ktorý potvrdil, že hranica pozemkov bola tam, kde aktuálne stojí oplotenie žalovaných. V súvislosti
s výpoveďou pána K. (brata žalobkyne) o tom, že pozemky kosili do osemdesiatych rokov minulého
storočia, dodali, že podľa samotnej žalobkyne (sporné) pozemky kúpil jej právny predchodca (otec) až

v roku 1995.
9.Žalovanípoukazovalinato,ževýmeraparcielregistraEniejezáväzná.Nesúhlasilistým,ževsúdenej
veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Naopak, vedením sporu spôsobila
žalobkyňa žalovaným škodu aj tým, že nemohli refinancovať ich hypotekárny úver za priaznivejších
úrokových podmienok. Žalobkyňa pritom podala žalobu až po tom, keď žalovaní postavili dom. Ponukou

na kúpu zvyšnej časti (nie predmetu sporu) pozemku žalobkyne sa žalovaní snažili vyhnúť súdnemu
sporu, ktoré rokovania však boli zo strany žalobkyne len „simulované“. Doplnili, že nepriznaním náhrady
trov konania by sa podporila „súdivosť“ a ukázala cesta ako sa zbaviť zodpovednosti za neopodstatnenú
žalobu.

10. Žalobkyňa v následnej reakcii zotrvala na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie.
Uviedla, že v tomto konaní nenapáda ROEP, ale zásah do jej vlastníckych práv. Naďalej tvrdila, že
„uvádzaná výmera“ jej chýba. Ak žalovaní považovali za sporné nadobudnutie jej vlastníctva, mali to
v spore namietať a „boli by sa vyžiadali príslušné doklady z katastra nehnuteľností, resp. z pozemkovej
knihy“. Dodala, že pozemky jej otec nadobúdal postupne.

11. Žalovaní právo odvolacej dupliky nevyužili.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Nie je dôvodnou námietka žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.
Hoci i aktuálne posudzované rozhodnutie obsahuje pomerne rozsiahlu „popisnú časť“, na rozdielod predchádzajúceho/prvého rozsudku (ktorý bol krajským súdom zrušený pre nepreskúmateľnosť)
okresný súd aktuálne vyslovil konkrétne závery a primerane vymedzil aj východiská a úvahy k nim
vedúce. Rovnako sa vyjadril i k ďalšiemu dokazovaniu (nielen ako v prvotnom rozhodnutí k znaleckým

posudkom; a aj to veľmi stručne) a vyslovil vlastné hodnotiace úsudky.
14.To,žežalobkyňanesúhlasísozávermi,resp.skonečnýmverdiktomokresnéhosúdu,neznamená,že
dotknuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
nie je prípustné stotožňovať s právom na odôvodnenie rozhodnutia podľa predstáv strany sporu; ku
ktorému prístupu súvisiaca argumentácia žalobkyne v nemalej miere smeruje. Odvolateľka si „nevšíma“

zásadné konštatovanie okresného súdu, že nepreukázala titul, od ktorého odvíja (tvrdené) vlastnícke
právo k sporným častiam pozemkov.

15. Takéto skresľujúce nazeranie (nie je podstatné či nevedomé alebo účelové) je vlastné aj
ďalším námietkam žalobkyne. Jeden z nosných princípov úpravy vlastníckeho práva v demokratickej
spoločnosti, v zmysle ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká

právna ochrana (§ 124 ods. 1 Obč. zák.), rozhodne neznamená, že každý subjekt musí byť úspešný
v eventuálnom súdnom spore, ak tvrdí, že mu niekto zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Uvedený
prístup nie je v prípade existencie konkrétneho sporu ani dobre logický možný, keďže obe sporiace sa
strany tvrdia, že majú vlastnícke právo k tej istej časti zemského povrchu.
16. Rovnako nemalou mierou tendenčnosti trpí odvolacia námietka, podľa ktorej žalobkyni (resp. jej

vlastníckemu právu) nebola poskytnutá súdna ochrana, keďže jej žaloba bola zamietnutá. Aj v tejto
súvislosti je namieste uviesť, že ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, resp. základné právo na
spravodlivý proces neznamená právo na úspech v súdnom spore. S určitým zjednodušením, ale presne
vystihujúcim podstatu dotknutej argumentácie žalobkyne, táto totiž tvrdí, že ak strana nebola v spore
úspešná, bolo porušené jej právo na súdnu ochranu. Už na prvých pohľad – osobitne v sporoch o určenie

vlastníctva, kde môže byť úspešná len jedna strana – je zrejmá nesprávnosť takéhoto prístupu.

17. Povinnosťou žalobkyne v spore, v ktorom sa domáhala určenia vlastníckeho práva, bolo tvrdiť
a nadväznosti na konkrétne/jedinečné skutkové tvrdenia preukázať, že je vlastníčkou sporných
pozemkov/spornej časti zemského povrchu. Dotknutá povinnosť ju zaťažovala bez ohľadu na to, či

by žalovaní (výslovne) namietali existenciu jej (tvrdeného) vlastníckeho nároku. Žalobkyňa v priebehu
celého (niekoľkoročného) sporu vo vzťahu k svojmu tvrdenému vlastníckemu právu poukazovala takmer
výlučne na „mapové podklady“, ktoré – hoci aj v podobe znaleckého posudku, odborného vyjadrenia
alebo geometrického plánu – sami o sebe nie sú titulom nadobudnutia vlastníckeho práva.
18. Pre zjednodušenie krajský súd za žalobkyňu označuje len A. B., hoci pôvodne v pozícii žalobkyne

figurovala jej dcéra K. E.. V danej spojitosti je vhodné dodať, že aktuálna žalobkyňa aj v štádiu konania,
kedy mala formálne status svedkyne, reálne vystupovala viac v pozícii strany sporu ako svedka.

19. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom odvíja od ich nadobudnutia jej otcom.
V tomto smere však neuviedla žiadne konkrétne (a tým verifikovateľné) skutočnosti týkajúce sa

nadobudnutia práve a len tej časti zemského povrchu, ktorá tvorí (materiálny) predmet sporu. Jej
vyjadrenia v dotknutej otázke boli veľmi všeobecné – otec žalobkyne mal pozemky (bez akéhokoľvek ich
bližšieho určenia parcelným číslom) kúpiť v roku 1995 (opäť bez akéhokoľvek označenia jednotlivých
nadobúdacích titulov), pričom v danom čase sa pozemky nezameriavali (podľa žalobkyne preto, že nikto
nechcel zameranie vykonať). Súčasne žalobkyňa (a aj jej brat – svedok K.) vypovedala, že otec pozemky

kupoval postupne počas dlhšieho obdobia a kupoval ich podľa stavu pozemkovej knihy.
20. Krajský súd určujúco konštatuje, že už samotná skutočnosť neunesenia bremena konkrétneho
skutkového tvrdenia (logicky nadväzne i dôkazného bremena) o nadobudnutí vlastníckeho práva
žalobkyňou by bola dostatočná na vyslovenie nedôvodnosti nároku žalobkyne a tým potvrdenia
napadnutého rozsudku. Podstatnou totiž nie je história evidencie pozemkov a ich zameriavania

v katastrálnom území Obce D. (čo platí aj pre tzv. sútlače), ale vymedzenie a preukázanie tvrdenia ako
žalobkyňa (resp. jej právni predchodcovia) nadobudli tú časť zemského povrchu, určenia vlastníckeho
práva ku ktorej sa žalobkyňa domáha.

21. Ak za danej situácie – bez reálneho zamerania pozemkov kupovaných otcom žalobkyne, ktoré

podľa svedka K. už „ako rodina“ užívali v osemdesiatych rokoch (t. j. pred nadobudnutím vlastníckeho
práva k nim; sčasti aj na základe tzv. záhumienkov, čo bolo v období socializmu spojené s užívaním
občanmi pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve iných fyzických osôb) – boli zásadným východiskom pre
znalecký posudok A. H. informácie od žalobkyne, podľa ktorých zameriavala nárokované pozemky(uvedené menovaná znalkyňa potvrdila nielen bezprostredne v znaleckom posudku, ale aj pri výpovedi
na pojednávaní pred okresným súdom), potom je viac ako opodstatnená pochybnosť o záveroch
dotknutého posudku. Dokonca z výpovede A. H. na pojednávaní pred okresným súdom je zrejmé,

že pred výsledkami schváleného a do katastra nehnuteľností zapísaného ROEP-u uprednostňuje
vyjadrenia vlastníkov, lebo „vlastníci pozemkov najlepšie vedia, kadiaľ tieto pozemky vedú“; resp. „starí
ľudia si pamätali svoje hranice“.
22. V podstate už len na okraj krajský súd dopĺňa, že žalobkyňa (obdobne i svedok K.) tvrdila, že pri
ROEP-e došlo k posunu pozemkov v danej lokalite. Neskôr však uvádzala/li, že k posunu pozemkov

došlo vtedy, keď išiel stavať rodinný dom pán L.. Taktiež predmetná rozpornosť – navyše z pohľadu
argumentácie žalujúcej strany v zásadnom tvrdení – ešte viac spochybňuje aj tak už z hľadiska
opodstatnenosti nároku nedostatočné skutkové tvrdenia.

23. Bez ohľadu na vyššie konštatovaný určujúci záver krajský súd uvádza, že okresný súd primerane
poukázal aj na vykonanie a schválenie ROEP-u v katastrálnom území D., keďže geometrický plán,

ktorým boli zamerané pozemky nadobudnuté žalovanými kúpnou zmluvou, vychádzal práve z výsledkov
ROEP-u. Schválený ROEP je verejnou listinou, o ktorej platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej
osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak (§ 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. v spojení
s § 205 CSP).
24. Rozhodne za dokázanie opaku nie je možné považovať len nesúhlas žalobkyne so závermi ROEP-

u; hoci aj odvodzovaný od vyjadrenia geodetov. Navyše, v katastrálnom území D. bol ROEP po jeho
schválení zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 13.9.2004 a žalovaní nadobudli pozemky kúpnou
zmluvou až v roku 2011. V tejto spojitosti žalobkyňa – opäť bez uvedenia akýchkoľvek verifikovateľných
údajov, nie to ešte predložením konkrétnej písomnosti – len veľmi všeobecne tvrdí, že jej otec výsledky
ROEP-u namietal.

25. Keďže žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia o jej (údajnom) vlastníckom práve, v podstate
akékoľvek (ďalšie) dokazovanie je nadbytočné. Vecnú nedostatočnosť skutkových tvrdení/opísania
rozhodujúcich skutočností totiž nie je možné nahradiť odkazom na dôkazy/ /návrhom na vykonanie
dokazovania. Zamietnutie vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania okresným súdom tak v plnej

miere zodpovedalo (meritórnemu i procesnému) stavu veci.

26. Určujúci záver o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobkyňou vylučuje
opodstatnenosť ňou tvrdených dôvodov hodných osobitného zreteľa v otázke náhrady trov konania.
Komplikovanosť sporu (osobitne v otázkach evidencie a zamerania sporných pozemkov), aj keby

bola reálne daná, stráca totiž svoj význam, ak podstatou neúspechu žalujúcej strany je nesplnenie
elementárnej procesnej povinnosti – neunesenie bremena (skutkových) tvrdení.
27.Neadekvátnymjeipoukaznazáujemžalovanýchodkúpiťnehnuteľnostižalobkyne.Pozemky,okúpe
ktorých sa medzi stranami jednalo, v žiadnom štádiu mimosúdnych rokovaní nepredstavovali sporné
pozemky (spornú časť zemského povrchu); išlo o iné pozemky žalobkyne, resp. ich časti.

28. Keďže ani tvrdenie žalobkyne o neprimerane tvrdom postihnutí povinnosťou náhrady trov konania
protistrane nie je podporené žiadnym bližším (verifikovateľným) skutkovým vymedzením (o preukázaní
aninehovoriac),plneopodstatnenýmjerozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniazaloženévzmysle
§ 255 ods. 1 CSP na (plnom) úspechu žalovanej sporovej strany.

29. O náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka – žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto majú
žalovaní 1/ a 2/ voči nej nárok na náhradu ich trov v (plnom) rozsahu – 100%.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.