Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222281
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124222281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.EliškyHarTzvivprávnejvecistarostlivostisúduomaloletúA.L.,
X.. XX.X.XXXX, maloletú R. L., X.. XX.XX.XXXX a maloletú R. L., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., na návrh otca A. L., X.. X.X.XXXX, V.
L. F. XX, G. C. Y. A. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova
8, Michalovce, za účasti matky E. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. F.S. - R., V.. Č.. Ž. XX, F. - Š., zast. JUDr.
Michalom Novákom, advokátom, so sídlom Ličartovce 161, v konaní o zmenu výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 84P/176/2024-207 zo dňa 20. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloleté deti, a to na sumu 40 eur
mesačne na každé dieťa odo dňa podania návrhu, t.j. od 29.11.2024. Návrh odôvodnil tým, že dňa
17.09.2024 utrpel ťažké zranenia pri dopravnej nehode, keď bol zrazený ako chodec. Od toho dňa

je práceneschopný, nemá žiadne pravidelné príjmy, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobú liečbu a
rehabilitáciu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 84P/17/2023 zo dňa 25.06.2024 vo IV. výroku za
obdobie od 29.11.2024 do 31.01.2025 tak, že
-otecsazaväzujeprispievaťzamesiacnovember2024navýživumaloletejA.sumou176EUR,maloletej
R. sumou 147 EUR a maloletej R. sumou 128 EUR k rukám matky maloletých,
- otec sa zaväzuje prispievať za obdobie od 01.12.2024 do 31.01.2025 na výživu maloletej A. sumou
126 EUR mesačne, maloletej R. sumou 105 EUR mesačne a maloletej R. sumou 91 EUR mesačne k

rukám matky maloletých.

II. V prevyšujúcej miere návrh otca z a m i e t a.III. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil poukazom na ust. § 65 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 65
ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), §
52, § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k zásadnej zmene pomerov došlo na
strane otca len na prechodný čas za obdobie od 17.09.2024 do 31.01.2025. Otec bol dňa 17.09.2024
účastníkom dopravnej nehody, kde došlo ku kolízii otca ako chodca a motorového vozidla. V dôsledku
tejto dopravnej nehody bol otec hospitalizovaný na F. Ú. M. Y. F. od 17.09.2024 do 20.09.2024,
následne bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Počas práceneschopnosti mu bola vyplácaná
nemocenská dávka Sociálnou poisťovňou vo výške 11,95 eur na deň, čo podľa počtu dní v mesiaci

predstavuje sumu 358,70 - 370,60 eur mesačne. Príjem otca pred nehodou bol vyplácaný spoločnosťou
J., R..K..S.. vo výške priemernej čistej mzdy za obdobie január 2024 až marec 2024 v sume 513,72 eur
mesačne za prácu Z.. V dôsledku vonkajšej okolnosti objektívne nezávislej od otca došlo za predmetné
obdobie k poklesu príjmu otca na hodnotu 70 % príjmu dosahovaného pred dopravnou nehodou. Otec
si zníženie výživného uplatnil dňa 29.11.2024, a za koniec tohto obdobia považuje súd ukončenie

práceneschopnosti otca dňa 31.01.2025, čím otec nadobudol plnú pracovnú spôsobilosť, čo osvedčuje
aj jeho nástup od 01.02.2025 k novému zamestnávateľovi - S. F.. Súd argumentoval, že pracovným
zaradením otca podľa pracovnej zmluvy je „Č. H. S. C. J. R. Y. S. F.“, čo zjavne vyžaduje fyzické
nasadenie zamestnanca. Príjem by mal byť od 01.02.2025 vo výške 660 eur netto, teda ide zjavne
o nárast z odmeny za vykonanú prácu, a nie o jej pokles, ako tvrdil otec. Otec nepredložil lekársku

správu, ani posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by preukazovalo, že k dnešnému dňu má zníženú
pracovnú schopnosť činnosť. Naopak, už správa 6 týždňov po predmetnom úraze doporučuje ukončiť
otcovu práceneschopnosť ku dňu 18.11.2024.

5. Súd považoval za dôvodné zníženie výživného zo strany od otca za obdobie od 29.11.2024 do

31.01.2025 a určil výživné v sume 70 % z pôvodného výživného. Za obdobie december 2024 a január
2025 určil výživné u maloletej A. v sume 126 eur mesačne, u maloletej R. v sume 105 eur mesačne a u
maloletej R. v sume 91 eur mesačne. V mesiaci november 2024 určil súd 70 % z pôvodného výživného
za 2 dni (29.11. a 30.11.), čo predstavuje zníženie výživného u maloletej A. na sumu 176 eur, u maloletej
R. na sumu 147 eur a u maloletej R. na sumu 128 eur. Za obdobie od 01.02.2025 do budúcna a taktiež

zníženie výživného pod sumu vypočítanú spôsobom uvedeným vyššie, súd návrh otca zamietol pre
jeho nedôvodnosť. Bolestné, ktoré bolo otcovi vyplatené vo výške 5.000 eur, súd nepovažoval za príjem
na strane otca spôsobilý ako základ pre určovanie vyživovacej povinnosti, a to z dôvodu povahy tohto
plnenia, bolestné predstavuje materiálnu satisfakciu za bolesť, ktorú si poškodený otec vytrpel. Podľa
názoru súdu ho nemožno považovať za zdroj príjmu relevantný pre posudzovanie príjmovej situácie

otca.

6. Návrh matky, ktorý podala v priebehu konania na zvýšenie výživného, súd zamietol, pretože nezistil
žiadnu podstatnú zmenu pomerov od 25.06.2024, kedy naposledy o výške vyživovacej povinnosti
rozhodoval, okrem už vyššie odôvodneného dočasného poklesu pracovnej schopnosti otca maloletých.

Od posledného rozhodnutia vo veci prešlo 9 mesiacov, maloleté deti nastúpili o ročník vyššie v rámci
rovnakého stupňa základnej školskej dochádzky. Maloletá R. síce nastúpila na základnú školu, ale súd
zdôraznil, že už v čase pôvodného rozhodnutia vo veci mala X rokov a súd pri posudzovaní výšky
vyživovacej povinnosti už radil maloletú do kategórie školopovinných detí vzhľadom na deklarovaný
zápis do 1. ročníka základnej školy a zohľadnil túto skutočnosť pri určení výšky výživného pre ňu. K

tvrdeniu matky, že došlo k nárastu nájomného za byt, súd argumentuje, že zároveň došlo k nárastu jej
príjmu z pracovnej činnosti a k nárastu opatrovateľského príspevku, tiež došlo k nárastu starobného
dôchodku starej matky, ktorá taktiež predmetný byt užíva a na nájomnom a platbách za jeho užívanie
sa má podieľať. Uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na zvýšenie výživného, keďže to nepredstavuje
podstatnú zmenu pomerov na strane matky.

7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 52 § 57 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí.
Zdôraznil,ževdôsledkuúrazu,ktorýmuspôsobilnaprechodeprechodcovnepozornývodičmotorového

vozidla, bol pol roka práceneschopný a nemohol si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Zastáva názor, že
súd nesprávne vyhodnotil jeho zdravotný stav a jeho pracovnú schopnosť. Prácu Z., ktorú vykonával
pred úrazom, už vykonávať nemôže. Poukázal, že pôvodne určené výživné bolo výsledkom rodičovskej
dohody. Oficiálne mal deklarovaný príjem 513,72 eur, avšak jeho príjem bol v skutočnosti vyšší, pretože
robil nadčasy a fušky, a teda svoje deti zabezpečoval. Nastala však objektívna okolnosť - zrazilo ho

na prechode auto, a aj napriek tomu, že momentálne má oficiálny príjem ešte vyšší ako predtým, už
nemôže vykonávať fušky a jeho pracovná schopnosť sa znížila, pričom súd na túto skutočnosť nechcel
prihliadať a odvolával sa len na vykonané dokazovanie. Rozhodnutie súdu preto považuje za rutinné,
ktoré zohľadňuje len potreby detí, avšak neprihliada na jeho zdravotné obmedzenia a získať taký príjem,
aby a aj napriek nízkemu oficiálne deklarovanému príjmu mohol plniť pôvodne určenú vyživovaciu
povinnosť. Bola to jeho ústretovosť, že súhlasil s pôvodne určenou sumou vyživovacej povinnosti,

pretože vedel, že si vie privyrobiť fuškami v zahraničí, avšak teraz vidí, že si na seba „ušil búdu“.
Súd nevyhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že pred nehodou
vykonával fyzicky náročnú prácu s vyšším reálnym zárobkom, ako len z deklarovaným príjmom. Po
nehode kvôli zdravotným následkom túto prácu nemohol ďalej vykonávať, čo ho donútilo zmeniť
zamestnanie. Hoci aktuálne zarába o niečo viac oficiálne, reálne prišiel o možnosť pracovať vo

výhodnejšom odbore a jeho schopnosť zabezpečiť si výživu sa znížila. Podľa jeho názoru ide o
objektívnu a podstatnú zmenu pomerov. Po kontrole v novembri 2024 sa ukázalo, že jeho zlomená
kľúčna kosť sa nesprávne zrástla, je vychýlená, mal bolesti a musel rehabilitovať. Jeho zdravotný stav
sa prehodnotí až po roku od nehody, teda v septembri 2025. Ošetrujúci lekár sa vyjadril, že ak sa mu
vychýlenie kosti v ruke neupraví, musí ísť na operáciu s rukou.

Súd porušil zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej mal zistiť skutočný stav veci bez ohľadu na to,
čo účastníci konania tvrdia alebo aké dôkazy predložia, teda nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania, ako je to v sporovom konaní. Rýchlosť konania a rozhodnutia nesmie byť na úkor jeho
kvality a skutočného zistenia skutkového stavu veci. Sudca mohol od jeho ošetrujúceho lekára vyžiadať
vyjadrenie alebo nariadiť aj vykonanie znaleckého skúmania, aký je jeho zdravotný stav, a či môže po

tejto nehode vykonávať prácu Z., kde je potrebná fyzická sila. Zdôraznil, že túto nehodu nezavinil on,
bolo to v dôsledku objektívnej okolnosti.
Ďalej uviedol, že pred nehodou nemal uhradené zdravotné poistenie a mal nedoplatky, poisťovňa mu
nechcela hradiť rehabilitácie, ktoré boli potrebné na zrast kľúčnej kosti. V dôsledku tejto udalosti mal
po nehode nedostatočný príjem, nemohol si hradiť rehabilitácie, mal bolesti, sám si hradil poplatky za

lieky, a do toho musel riešiť trestné oznámenie podané jeho bývalou manželkou pre zanedbanie povinnej
výživy. Kvôli nehode trpel nespavosťou, posttraumatickým stresom, silnými bolesťami a psychicky zle
znášal aj trestné konanie iniciované bývalou manželkou a jeho možné negatívne dôsledky pre neho.
Nie je pravdou, že sa o deti nezaujíma, pretože matka deti negatívne ovplyvňuje vo vzťahu k nemu,
keď ležal po nehode v nemocnici, dcéra mu síce zavolala, ale nezaujímal ju jeho zdravotný stav, len sa

spýtala, kedy im pošle peniaze na výživné.
Návrh na zníženie výživného nepodal ihneď, ale až dňa 29.11.2024. Po poučení jeho právnou
zástupkyňou žiadal zníženie vyživovacej povinnosti odo dňa nasledujúceho po dni nehody, t.j. od
18.09.2024, nakoľko v podaní návrhu mu bránila objektívna okolnosť. Keďže bol obžalovaný pre prečin
zanedbania povinnej výživy, nemal inú možnosť, len ukončiť práceneschopnosť a nájsť si zamestnanie,

ktoré by vyhovovalo jeho zdravotnému stavu. V S. F. sa rozbiehal projekt, ktorý je financovaný z
prostriedkov EÚ, preto to využil. V trestnom konaní bol právoplatne podmienečne odsúdený, musí
v stanovenej lehote doplatiť dlžné výživné a dodržať úhradu určeného výživného, preto musí chodiť
do práce a zarábať, preto svoj zdravotný stav zanedbáva; potláčanie bolesti liekmi je len dočasné a
negatívne riešenie, ktoré sa odráža na jeho fyzickom a duševnom zdraví.

Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnú podstatu zmeny pomerov na jeho
strane, a to, že pred nehodou mal vyšší príjem ako oficiálne deklarovanú mzdu - robil fušky a bola mu
vyplácaná aj odmena na ruku nad rámec zmluvou deklarovaného príjmu; že po nehode pre zdravotný
stav nemôže vykonávať fyzicky náročnú prácu Z.; že musel nútene zmeniť zamestnanie a hoci má teraz
formálnevyššípríjem,jehocelkováschopnosťzarábať-výberzamestnania,možnosťnadčasovafušiek,

fyzické obmedzenia, rizikové práce, sa znížila.
Poukázal, že životné minimum pre dospelého za rok 2024 predstavuje sumu 281,90 eur a zo sumy 660
eur mu tak ostane suma 378,10 eur. Uviedol, že podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR a pri
jeho príjme 660 eur by mal platiť celkové výživné v sume 166 eur mesačne.Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že sa
mení výživné u maloletej A. zo sumy 180 eur na sumu 61 eur, u maloletej R. zo sumy 150 eur na sumu
53 eur a u maloletej R. zo sumy 130 eur na sumu 53 eur od 18.09.2024 do budúcna; alternatívne, aby

odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

10. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, ktorá súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Poukázala, že otec neprejavuje záujem o platenie výživného, aj keď mu boli ponížené sumy výživného
za mesiac november až január 2025, tieto do dnešného dňa neuhradil ani sčasti a je voči nemu vedená
exekúcia na platenie výživného. Má za to, že sa jedná o účelové konanie otca, nakoľko úraz mu
nespôsobuje vážne následky v práci. Sám otec uviedol, že má reálne príjem vyšší ako pred nehodou,
nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia, čiže aj dnes si vie privyrobiť na tzv. fuške, ako to bolo

doteraz vždy, a vždy bol jeho reálny príjem vyšší, ako je oficiálne priznané. To, že pred nehodou nemal
uhradené zdravotné poistenie a mal nedoplatky na platení poistného, je dôkazom toho, že sa vyhýba
svojim zákonným povinnostiam platiť a keďže výživné má zákonnú prednosť pred všetkým, nesúhlasí
s odvolaním otca.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP), po konštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten

istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a ustanovenie § 230 CSP. Civilný

sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta
s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ustanovenie § 121, ktoré
umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať
okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus

sic stantibus“).

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa

alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

15. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť

zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nepostačuje.
Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie / zníženie výživného je nielen to, či savýrazne trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj
na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aby
súd mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Pokiaľ by

súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinností, šlo by o
neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o znížení vyživovacej povinnosti otca k
maloletýmdeťom.Námietkyotcaspočívajúvargumentácii,ženiejevjehoschopnostiachamožnostiach

platiť naposledy súdom stanovené výživné s poukazom na to, že pre úraz, ktorý nezavinil, má také
zdravotné problémy, pre ktoré nemôže pracovať ako Z.Á. a nemôže vykonávať nadčasy a fušky.

17. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla
potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle Zákona o
rodine, keď posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča a oprávnené potreby maloletých detí.

Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil, z ktorého vyvodil skutkové závery, a ktoré odvolací súd
považuje za správne. Uplatnené odvolacie dôvody otca nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje
opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny.

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných

predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O

svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje

odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie

je viazaný jednak odvolacími dôvodmi, a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.21. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie argumentuje, že k podstatnej zmene
pomerov na strane otca došlo len na prechodný čas, za obdobie od 17.09.2024 do 31.01.2025. Otec bol
od 29.11.2024 preukázateľne práceneschopný a jeho príjem vo forme nemocenského dosahoval 70 %

výšky jeho pôvodného príjmu do 31.01.2025. Od 01.02.2025 otec nadobudol plnú pracovnú spôsobilosť,
kedy nastúpil k novému zamestnávateľovi - S. F..

22. Otec ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepredložil lekársku
správu, ani posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by preukazovalo, že od úrazu, resp. od ukončenia

práceneschopnosti má obmedzenú pracovnú schopnosť, že nemôže vykonávať činnosti súvisiace s
jeho pôvodným zamestnaním. Taktiež odvolaciemu súdu nepreukázal, že na Sociálnu poisťovňu podal
žiadosť o invalidný dôchodok pre zlý zdravotný stav. Naopak, z lustrácie v Sociálnej poisťovni odvolací
súd zistil, že u zamestnávateľa S. F. bol otec zamestnaný od 01.02.2025 do 05.06.2025; od 16.06.2025
do 31.12.2025 bol otec zamestnaný v S. R. G. J., R..K..S.. Ž. a od 08.01.2026 je zamestnaný v
spoločnosti G. D., R..K..S.. Ž..

23. Otec v priebehu odvolacieho konania doručil odvolaciemu súdu potvrdenie všeobecného lekára, že
v dôsledku dopravnej nehody nemôže vykonávať prácu, ktorú doposiaľ vykonával - Z.. Zároveň uviedol,
že prehodnotenie jeho zdravotného stavu po roku ešte nebolo uskutočnené.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti argumentuje, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona
č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v
špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v

špecializovanom odbore posudkové lekárstvo.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (zákon), lekársku posudkovú
činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

26. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a
nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia
účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných
lekárov.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

30. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu
závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej
lekárskejotázkevlastnýúsudok.Posudok,ktorýspĺňapožiadavkyúplnosti,celistvostiapresvedčivosti,a
ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom

pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn.: 9So/246/2016 zo dňa 28.03.2018) a tvorí zároveň neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Sociálnej
poisťovne.31. Podľa § 196 ods. 6 zákona, fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu
dávky,jepovinnápreukázaťskutočnostirozhodujúcenanároknadávkuanároknajejvýplatuspôsobom
určeným Sociálnou poisťovňou v rámci dokazovania, a v rámci dokazovania je účastník konania povinný

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona).

32. Odvolací súd poukazuje, že v starostlivosti o maloleté deti je súd v súlade s ustanoveniami
§ 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré
nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na

preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže
byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná
na zistenie skutočného stavu veci.

33. „V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je úlohou súdu dokázať pri pasivite

účastníka, najmä majúcej znaky úmyslu zastierať skutočnosť, že tvrdenia účastníka sú pravdivé,
respektíve nepravdivé, špeciálne vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, ako v danom prípade, až
do úrovne finančného, či majetkového auditu povinného rodiča nariadením znaleckého dokazovania.
Dokazovanie predstavuje širokú škálu súdom využívaných prostriedkov na preukázanie potrebných
skutočností. Príslušná metodológia dokazovania má za úlohu posunúť finálne zistenia k hranici

objektivity, transparentnosti a preskúmateľnosti, pričom dokazovanie môže súd vykonávať ex officio
alebo na návrh. Iba súd pritom rozhoduje o pripustení poskytnutých dôkazov. Platí však, i keď nie
absolútne, že každý účastník konania primárne by mal preukázať svoje tvrdenia. Cielené prenášanie
bremena dôkazu na súd odporuje zásade hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/9/2025 zo dňa 28.08.2025).

34. Odvolací súd poukazuje, že ak by na základe posúdenia zdravotného stavu otca v zmysle vyššie
uvedených ustanovení Zákona o sociálnom poistení došlo k takému poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, že by mu bol priznaný invalidný dôchodok, otec môže podať nový návrh na
zníženie výživného na maloleté deti. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania následne

rozhodne, či došlo na strane otca k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala toto zníženie
výživného.

35.Odvolacísúdvšakdávadopozornostiustanovenie§62ods.5Zákonaorodine,zktoréhovyplýva,že
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia

je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené
až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby
dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne
nerozlišuje, či ide o nevyhnutne životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť

konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná.
Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej
úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva, neposkytuje im žiadnu
osobnú starostlivosť. Má exekúcie ohľadom nedoplatkov v zdravotnej a v Sociálnej poisťovni vo výške
9.000 eur, dlh na výživnom v sume 3.300 eur a dlh v V. L. v sume 11.000 eur. Matka bola nútená požiadať
úrad práce o náhradné výživné.

37. Odôvodnené potreby maloletých detí, príjem matky, jej výdavky na domácnosť a na maloleté deti,
súdprvejinštancieuviedolvodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Odvolacísúdtietosumynepovažujeza
nadhodnotené. Prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy maloletých detí nevybočujú z rámca
potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti
ani odvolací súd. Matka zabezpečuje v plnej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti sama. Pri

stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia
nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne
a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo
zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkonstarostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

38. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté výroky
rozsudku ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods.
1 CMP.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

40. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, § 219 ods. 3 CSP
a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne

ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde by nemohli mať
vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej
dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť
pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci

LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo
56/2011).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).