Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725203094
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725203094.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: AK
JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti
odporkyni: D. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G., o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 24C/128/2025-32 zo
dňa 17.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby

súd nariadil neodkladné opatrenie a odporkyni uložil, aby jej umožnila užívať označený rodinný dom s
priľahlýmpozemkom.Súdprvejinštanciepoukázalnaskutočnosť,ženavrhovateľkanávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia odôvodňovala tvrdením, že otec odporkyne, po ktorom v dedičstve nadobudla
predmetné nehnuteľnosti, v jej prospech zmluvou zo dňa 27.10.1999 zriadil vecné bremeno spočívajúce
v práve ich doživotného užívania. Vecné bremeno bolo zriadené z vďačnosti za jej starostlivosť o
tieto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti pôvodne vlastnila a následne ich previedla na otca odporkyne,

s ktorým dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo. Rodinný dom bol dokončený a skolaudovaný za
trvania ich manželstva na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 08.03.2002. Dokončili ho spoločne
za spoločné finančné prostriedky. Ich manželstvo bolo rozvedené dňa 26.08.2020. K vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo, nakoľko otec odporkyne dňa XX.XX.XXXX zomrel.
K nehnuteľnostiam má teda právny vzťah aj z dôvodu, že bola v kolaudačnom konaní stavebníčkou.
Je tiež vlastníčkou hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach. Odporkyňa jej v lete roku

2023 znemožnila užívať nehnuteľnosti tým, že vymenila zámky na bráničke aj na rodinnom dome
a neodovzdala jej kľúče. Nehnuteľnosti užívala počas trvania manželstva s otcom odporkyne aj po
jeho rozvode. Na bývanie v rodinnom dome je odkázaná, nemá vlastné bývanie, zdržiava sa u svojej
sestry alebo detí. Nehnuteľnosti sú prázdne, neobývané, odporkyňa ich neužíva. Odporkyňa (v rámci
mimosúdnej komunikácie – poznámka odvolacieho súdu) sa dovoláva premlčania jej práva z vecného
bremena.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1
CSP a § 109, § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Prioritne konštatoval, že navrhovateľka
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda svoje právo plynúce z vecného
bremena osvedčila. Toto jej právo vyplýva z predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena, ako
aj z príslušného listu vlastníctva. Ani z predloženej komunikácie medzi ňou a odporkyňou nevyplýva,

že by odporkyňa toto jej právo spochybňovala. Na druhej strane však z uvedenej komunikácie medzi
navrhovateľkou a odporkyňou vyplýva a uviedla to aj sama navrhovateľka, že odporkyňa sa dovolávapremlčania predmetného práva z vecného bremena. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na
charakter a účel neodkladného opatrenia prihliadol aj na takéto dovolávanie sa premlčania práva
navrhovateľky, napriek tomu, že námietka premlčania nebola vznesená v konaní. Uviedol, že táto

námietka v konaní vznesená ani byť nemohla, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odporkyni nebol doručený a nemala možnosť sa k nemu vyjadriť, je dôvodné predpokladať, že o
tomto konaní nemá ani vedomosť. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom procesného práva
a malo by byť nariadené len v prípade, že je to naozaj nevyhnutné a predovšetkým účelné. Súdu
pritom nepovažuje za účelné nariadiť neodkladné opatrenie v situácii, kedy je zrejmé, že odporca sa

premlčania práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, dovoláva a že v prípadnom ďalšom konaní (či
už o opravných prostriedkoch, alebo vo veci samej) sa môže jednoducho brániť vznesením námietky
tohto premlčania. Navrhovateľka síce nesúhlasí s tým, že došlo k premlčaniu jej práva z vecného
bremena, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila. Súd prvej inštancie uviedol, že z
listu odporkyne navrhovateľke zo dňa 27.08.2025, ktorý navrhovateľka predložila spolu s návrhom na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,vyplýva,žeotecodporkynevosvojomnávrhunarozvodmanželstva

zo dňa 13.07.2009 uviedol, že navrhovateľka 2 týždne pred Vianocami roku 2008 opustila spoločnú
domácnosť a odišla do zahraničia, a vo svojom vyjadrení v konaní o rozvod tohto manželstva zo
dňa 22.03.2020 uviedol, že sám žije už 10 rokov a že navrhovateľka bola 4 roky v zahraničí a 5
rokov je na neznámom mieste. Navrhovateľka síce uviedla, že rodinný dom užívala aj po rozvode jej
manželstva, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neosvedčila. Žiadnym spôsobom neosvedčila

ani nesprávnosť tvrdení otca odporkyne. Napokon žiadnym spôsobom neosvedčila ani svoje tvrdenia
vo svojej výzve zo dňa 14.08.2025, ktorú tiež predložila spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, že do rodinného domu sa pravidelne vracala, prespávala v ňom a užívala ho spolu s otcom
odporkyne, s ktorým mala napriek rozvodu korektné vzťahy. Aj prípadné vracanie sa do rodinného
domu a prespávanie v ňom navyše nemožno bez ďalšieho, aj vzhľadom na vyjadrenia otca odporkyne,

považovať za výkon práva z vecného bremena doživotného užívania predmetných nehnuteľností, ktoré
v zásade predpokladá jeho trvalé užívanie.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že na dovolávanie sa premlčania práva navrhovateľky z vecného
bremena a takéto oslabenie tohto práva prihliadal aj v spojení s nedostatočným osvedčením potreby

neodkladnej úpravy pomerov. Sama navrhovateľka uviedla, že odporkyňa jej znemožňuje užívanie
predmetných nehnuteľností od leta 2023, teda približne 2 a pol roka. Súd prvej inštancie je teda názoru,
že navrhovateľka mala dostatok času, aby sa svojho práva domáhala žalobou vo veci samej, v konaní o
ktorej by mohla riadne preukázať trvanie a nepremlčanie tohto práva. Ako už bolo uvedené, neodkladné
opatrenie je výnimočným inštitútom procesného práva a malo by byť nariadené len v prípade, že je

to naozaj nevyhnutné. Táto nevyhnutnosť je podmienená aj potrebou neodkladnej, okamžitej úpravy
pomerov. Sám fakt, že navrhovateľka 2 a pol roka tieto nehnuteľnosti neužíva a svoje bývanie rieši iným
spôsobom, spochybňuje nevyhnutnosť riešiť toto jej bývanie práve podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Neuviedla pritom žiadne skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať nemožnosť
domáhať sa svojho práva skôr alebo akákoľvek zmena okolností, ktorá by takúto okamžitú úpravu

pomerov vyžadovala.

4. Včas podaným odvolaním domáha sa navrhovateľka zmeny napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie tak, aby súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Východiskovo navrhovateľka akcentuje porušenie práva na spravodlivý proces, zahŕňajúce aj právo
na prístup k súdu a právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami. Odôvodnenie
rozhodnutia považuje za nepresvedčivé. Súd prvej inštancie neoprávnene sa stotožnil s názorom
odporkyne, ktorý prezentovala v rámci predsúdnej písomnej komunikácie, že došlo k premlčaniu

nároku navrhovateľky. Pokiaľ odporkyňa listom zo dňa 27.08.2025 označeným ako „Odpoveď k výzve“
prostredníctvom právneho zástupcu reagovala na výzvu navrhovateľky, nedá sa táto reakcia považovať
za námietku premlčania, ktorou by sa mohol súd prvej inštancie relevantne zaoberať. Odporkyňa
ťaží z existujúceho stavu, zaťaženú nehnuteľnosť nevyužíva, nebýva v nej, nie je na ňu odkázaná a
napriek tomu navrhovateľku do zaťaženej nehnuteľnosti nepustí. Z opísaného skutkového stavu je nad

akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že navrhovateľka je na bývanie v zaťaženej nehnuteľnosti odkázaná,
nakoľko je to jediná nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej má zriadené akékoľvek vecné právo. V ďalšej
časti navrhovateľka poukazuje na útoky odporkyne vo vzťahu k navrhovateľke a na preukázanie tejto
skutočnosti označila dôkaz – správu od odporkyne – cez aplikáciu messenger. Navrhovateľka nieje vlastníčkou ani podielovou spoluvlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, nemá inú možnosť, než bývať
v zaťaženej nehnuteľnosti. Je osobou vyššieho veku (XX ročná), starobnou dôchodkyňou, nevedela,
ako sa proti útokom odporkyne a jej agresívnemu vystupovaniu brániť. Odporkyňa v minulosti na

navrhovateľku zavolala policajtov, vyhrážala sa jej trestným konaním, písala navrhovateľke vulgárne
správy cez sociálne siete. V zaťaženej nehnuteľnosti ostali osobné veci navrhovateľky, jej oblečenie,
zariadenie domu, nábytok, všetko.

6. Navrhovateľka bola nútená ísť bývať najskôr ku synovi H. D., neskôr ku sestre I. J.. Jedná sa o

najbližších príbuzných navrhovateľky, ktorých bude navrhovať ako svedkov v rámci súdneho konania vo
veci samej a ich výpoveďami bude osvedčovať dôvodnosť podanej žaloby, aj odkázanosť na bývanie
v zaťaženej nehnuteľnosti. Navrhovateľka pre potrebu vydania neodkladného opatrenia nepovažuje za
potrebné dokladať iné listiny, ktorými by navrhovateľka mala preukazovať právo, ktoré jej vyplýva zo
zmluvy o zriadení vecného bremena z 27.01.1999 a aj z verejného registra - katastra nehnuteľností, v
ktorom je na LV č. XXXX, kat. úz. D., zapísané jej vecné bremeno. Navrhovateľka súčasne poukazuje

na listiny (tvoriace prílohu odvolania) - potvrdenie o pobyte navrhovateľky zo dňa 05.01.2026, z ktorej
je zrejmé, že navrhovateľka má počnúc od 24.04.2002 trvalý pobyt v zaťaženej nehnuteľnosti ako aj
doklad o úhrade poplatku za komunálne odpady. Jedná sa o listiny, ktorými navrhovateľka osvedčila
existenciu svojho práva a zároveň osvedčila aj snahu mimosúdne sa s odporkyňou dohodnúť na výkone
práva z vecného bremena.

7. Vo väzbe k argumentu súdu, že navrhovateľka neosvedčila ňou tvrdený fakt, že zaťažený rodinný dom
užívala aj po rozvode manželstva s právnym predchodcom odporkyne, H. K. B.; a to až do jeho smrti
v roku XXXX navrhovateľka uvádza, že túto skutočnosť môže potvrdiť svojim výsluchom a navrhnutými
svedkami v konaní vo veci samej. Za absurdné navrhovateľka považuje to, že sa súd bez ďalšieho

stotožnil s argumentáciou odporkyne, ktorá je obsiahnutá v jej liste zo dňa 27.08.2025. Navrhovateľka
ani nemala potrebu sa vyjadrovať k tvrdeniam odporkyne obsiahnutým v liste, nakoľko odporkyňa
nebola účastníčka súdneho konania o rozvod manželstva - navrhovateľka u seba má iba rozsudok o
rozvode, všetky ostatné písomnosti týkajúce sa súdneho konania, ostali v zaťaženej nehnuteľnosti a
navrhovateľka sa ku nim nedokáže dostať. Táto argumentácia však nemôže byť pre súd relevantná

- najmä v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého by súd mal konať v skrátenom
konaní a vychádzať z pripojených listín. Z následného nahliadnutia do spisu o rozvode manželstva
vedeného na Okresnom súde Martin sp. zn. 21Pc/4/2020 navrhovateľka uvádza, že navrhovateľka v
konaní (Vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 03.03.2020) uvádzala, že na spoločnej adrese
bývala aj v roku 2016, kedy jej vznikol nárok na starobný dôchodok, potom v roku 2018 odchádzala

za deťmi do zahraničia - kde im pomáhala s vnúčatami. Do spoločného domu (resp. na spoločnú
adresu) sa pravidelne vracala. Rovnako tak po operácii zomrelého sa za ním vrátila a starala sa o
neho. Zo zahraničia sa navrhovateľa pravidelne vracala do domu, vopred sa mu telefonicky ohlásila.
Navrhovateľka k odvolaniu pripojila dôkaz – vyjadrenie navrhovateľky v konaní o rozvod manželstva zo
dňa 3.3.2020.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
§ 379 CSP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec

vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

10. Základný rámec práva na spravodlivý proces použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý v článku
6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v základnom
práve na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah

práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí
sem predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý,
nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazya vyjadrovať sa k nim, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

11. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru o porušení práva odvolateľky na spravodlivý
proces, a to jeho čiastkového práva, ktoré spočíva v zákaze prekvapivých rozhodnutí. K uvedenému
záveru dospel odvolací súd vychádzajúc z nasledovných úvah.

12. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z dvoch

podstatných dôvodov.

Ad 1) premlčanie práva plynúceho navrhovateľke zo zriadeného vecného bremena

Ad 2) neosvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov – navrhovateľka sa bezprostredne po tom, čo
jej odporkyňa znemožnila výkon práva plynúceho z vecného bremena (leto 2023), nedomáhala ochrany

svojho práva žalobou vo veci samej, navrhovateľka 2,5 roka nehnuteľnosti neužíva a svoje bývanie rieši
iným spôsobom.

13.Prioritneodvolacísúdakcentujeprekvapivosťažarbitrárnosťzáverusúduprvejinštancieopremlčaní
práva navrhovateľky plynúceho z vecného bremena. Námietka premlčania je hmotnoprávnym úkonom

dlžníka v súdnom procese. Má povahu hmotnoprávnej námietky voči subjektívnemu právu veriteľa.
V zmysle § 149 CSP hmotnoprávna námietka predstavuje prostriedok procesnej obrany, pomocou
ktorého žalovaný odvracia nárok veriteľa na splnenie dlhu uplatnený prostredníctvom žaloby (§ 137
písm. a) CSP).

14. Na premlčanie práva podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže súd prihliadnuť bez
toho, aby dlžník v spore uplatnil námietku premlčania. Rovnako súdna prax sa stabilne pridržiava
zásady, že súd nie je oprávnený z úradnej moci (ex offo) skúmať, či uplatnené právo je premlčané,
ak túto námietku dlžník nevzniesol (Ro NS SR, sp.zn. 4 Cdo/5/1998). Odvolací súd akcentuje, že
v súdnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadna námietka premlčania stranou sporu

(odporkyňou) produkovaná nebola. Odvolávanie sa na premlčanie nároku navrhovateľky obsiahnuté
v liste adresovanom právnym zástupcom odporkyne právnemu zástupcovi navrhovateľky v rámci
mimosúdnej komunikácie v žiadnom prípade neoprávňuje súd k posudzovaniu otázky (ne)premlčania
uplatneného nároku v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Odhliadnuc od uvedeného je pre prejednávanú vec významné, že pre nariadenie neodkladného

opatrenia postačuje osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Navrhovateľka dostatočne
osvedčila, a to predložením výpisu z listu vlastníctva a zmluvy o zriadení vecného bremena danosť
práva jej z vecného bremena plynúceho. Záver, ktorý súd prvej inštancie vyvodil z listín, ktoré na
podporu/osvedčenie svojej vlastnej skutkovej argumentácie predložila samotná navrhovateľka, je nutné
považovať za prekvapivý. Súd prvej inštancie totiž nevychádzal zo zápisnice o výsluchu otca odporkyne,

resp. písomného vyjadrenia otca odporkyne, lež z púheho reprodukovania tohto údajného vyjadrenia
právnym zástupcom odporkyne obsiahnutým v rámci mimosúdnej komunikácie s právnym zástupcom
navrhovateľky bez akéhokoľvek overenia si celistvosti tohto reprodukovaného vyjadrenia, resp. znalosti
obsahu na toto (údajné vyjadrenie otca odporkyne) viažuceho sa vyjadrenia protistrany v súdnom konaní
o rozvod manželstva navrhovateľky a otca odporkyne.

16. Záverom je potrebné zhrnúť, že pre posudzovanie námietky premlčania danej v veci neboli splnené
zákonné dôvody – námietka premlčania nebola v súdnom konaní odporkyňou vznesená. Už v tomto
štádiu konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj pre prípad, že by bola (dodatočne) po
zrušení veci odvolacím súdom takáto námietka vznesená, na účely nariadenia neodkladného opatrenia

je postačujúcim osvedčenie právneho vzťahu strán sporu. Prípadné otázky, či bolo/nebolo právo plynúce
z vecného práva 10 rokov vykonávané, totiž presahujú rámec tohto konania a majú priestor v konaní vo
veci samej na podklade riadne vykonaného dokazovania a tiež so zreteľom na skutočnosť, že princíp
ekvity prikazuje súdu, aby dôvodnosť námietky premlčania účastníka súdneho konania podriadil zásade
dobrých mravov (obdobne SbUs zv. 7, č. 6 – Nález ÚS ČR z 15.1.1997, sp.zn. II. ÚS 309/1995). Len na

okraj odvolací súd pripomína, že námietka premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom, ale môžu
nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne
uplynutie premlčacej doby nespôsobil a voči ktorému by bol v takej situácii zánik nároku v dôsledkuuplynutia premlčacej doby neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním
uplatňovaného práva s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.
17. Druhým podstatným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia bol záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka nedostatočne osvedčila
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Mala dostatok času, aby sa svojho práva domáhala žalobou
vo veci samej. Dva a pol roka od znemožnenia užívania nehnuteľnosti odporkyňou tieto neužíva
a svoje bývanie rieši iným spôsobom. Uvedené závery súdu prvej inštancie vychádzajú podľa mienky
odvolacieho súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Prioritne považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že možno súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny
a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,

že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom
vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery (v danom prípade v lete 2023, kedy odporkyňa znemožnila
navrhovateľke výkon práva plynúceho z vecného bremena). Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia
uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Z uvedených právnoteoretických postulátov plynie, že samotný fakt, že navrhovateľka v dôsledku
výmeny zámku (leto 2023) už nehnuteľnosť v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (2,5 roka) neužívala,
neodôvodňuje odopretie bezodkladnej ochrany za situácie, kedy navrhovateľka osvedčila (tvrdí) a opak
v konaní súd prvej inštancie nemal preukázaný, že je na bývanie v rodinnom dome odkázaná, nemá
vlastné bývanie a prechodne sa zdržiava u svojej sestry alebo detí. Na margo záveru súdu prvej

inštancie, podľa ktorého sa mala navrhovateľka svojho práva domáhať už skôr žalobou na súde
vo veci samej, odvolací súd pripomína, že navrhovateľke naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe nesvedčí, nakoľko je aj naďalej zapísaná ako osoba oprávnená z vecného bremena v katastri
nehnuteľností. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona pritom platí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe svedčí odporkyni,

pokiaľ by zastávala názor, že vecné právo plynúce navrhovateľke zo zmluvne zriadeného vecného
bremena neprináleží.
20. Z uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu odvolaním napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vráteniu veci s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP
súduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,vktorombudeviazanývyslovenýmzáväzným

právnym názorom odvolacieho súdu, pričom sa v odôvodnení nového rozhodnutia vysporiada aj
s relevantnou argumentáciou a dôkazmi produkovanými navrhovateľkou v odvolacom konaní. V ďalšom
postupe súd prvej inštancie popri doručovaní zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu neopomenie
odporkyni doručiť na vyjadrenie aj návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a listinné
dôkazy, tvoriace súčasť súdneho spisu, ktoré navrhovateľka označila na podporu svojej skutkovej

argumentácie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)