Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Pc/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121206993
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3121206993.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky: A. B., B. C., nar.

XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom D. E. XXX/XX, F. G. C., právne zast. JUDr. Andreou
Bučencovou, advokátkou, Dubnica nad Váhom, Murgašova 919/47 proti manželovi: H. B., B. B., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan Pakistanská islamská republika, trvale bytom u I. B., C. J. K. D., L. M. I., F.
A., D., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX a manžela H. B., nar. X.X.XXXX,
uzavreté dňa 20.2.2018 v M. I., Pakistanská islamská republika, zapísané v knihe manželstiev osobitnej
matriky Ministerstva vnútra SR vo zväzku N., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX

r o z v á d z a .

II. Žiaden z manželov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva účastníkov, ktoré uzavreli dňa
20.2.2018 v M. I., Pakistanská islamská republika. V návrhu uviedla, že po uzavretí manželstva mali
manželia ísť žiť na územie Slovenskej republiky, avšak manželovi neboli udelené víza a ani povolenie
na pobyt, hoci sa o to viackrát pokúšal. Vzhľadom na uvedené a dobu od uzavretia manželstva došlo
najmä zo strany navrhovateľky k citovému odcudzeniu voči manželovi. Navrhovateľka nemá záujem viac

zotrvávať v manželskom zväzku s manželom. Manželia nikdy spoločné bydlisko nemali. Z manželstva
žiadne deti nepochádzajú. Manželia nežijú spoločne, nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť,
intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka zastáva názor, že manželstvo si viac nemôže plniť svoj účel,
nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. V podaní zo dňa 16.12.2021 doplnila, že
navrhovateľka má trvalý pobyt na území SR, kde trávi prevažnú časť roka. Po svadbe sa vrátila na
Slovensko, no manžel na Slovensko nikdy neprišiel a navrhovateľka sa do Pakistanu už nevrátila.

2. Súd doručil návrh na začatie konania s výzvou na vyjadrenie manželovi navrhovateľky cestou
dožiadaného orgánu na adresu v cudzine. Podľa vyjadrenia navrhovateľky si jej manžel návrh na
rozvod manželstva prevzal, čo vyplýva aj z priloženého screenshootu displeja mobilného telefónu
navrhovateľky zachytávajúceho obsah komunikácie účastníkov prostredníctvom aplikácie whatsapp.
Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Vec bola prejednaná podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný cestou dožiadaného orgánu v Pakistane, keď z listín od justičných orgánov Pakistanu
a správy Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10.8.2023 vyplýva, že doručenie predvolania manželovibolo vykonané náhradným spôsobom. O termíne pojednávania upovedomila manžela aj navrhovateľka
prostredníctvom aplikácie whatsapp, čo je zrejmé z screenshootu displeja mobilného telefónu
navrhovateľky, predloženého navrhovateľkou s podaním zo dňa 14.3.2023.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s fotokópiou sobášneho listu
účastníkov, podaním navrhovateľky zo dňa 16.12.2021, výpismi z LV č. XXXX, O. XXXX k.ú. F. G. C.,
sobášnym listom účastníkov, screenshotom displeja mobilného telefónu navrhovateľky z č.l. 142 spisu,
podaním navrhovateľky zo dňa 14.3.2023, prílohami tohto podania z č.l. 198, 199 spisu, oznámením

Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10.8.2023.

5.Účastnícikonaniamanželstvouzavrelidňa20.2.2018vSaraiAlamgir,Pakistanskáislamskárepublika.
Zo sobášneho listu vystaveného osobitnou matrikou Ministerstva vnútra SR vyplýva, že manželstvo
účastníkov nie je zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra SR vo zväzku
OM/116, ročník 2018, na strane 146, pod poradovým číslom 292. Z manželstva nepochádzajú žiadne

deti.

6. Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že
s manželom plánovali, že on príde za ňou na územie SR. Aj mu poslala všetky potrebné dokumenty,
doklady viackrát pre to, aby si mohol vybaviť legálny vstup na územie SR. On však na Slovensko

neprišiel. Navrhovateľka videla manžela naposledy pár dní po uzavretí manželstva. Odvtedy medzi
nimi prebieha len sporadicky kontakt cestou mobilného telefónu. Za príčinu rozvratu manželstva
navrhovateľka považuje to, že manželia neboli spolu, vzájomne sa odcudzili. Momentálne navrhovateľka
nemá inú známosť. Navrhovateľka nevidí predpoklad na obnovu manželského spolužitia. Manželova
národnosť je Pakistanec, zrejme vyštudoval strednú školu, ide o jeho prvé manželstvo.

7. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní žiadala, aby súd návrhu vyhovel. Uviedla, že je
zrejmé, že sa manželia odcudzili a nie je predpoklad na obnovu ich manželského spolužitia.

8. V konaní je cudzí prvok, pretože odporca je štátnym príslušníkom Pakistanskej islamskej republiky.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je v
manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je) daná právomoc slovenských súdov, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom. Keďže navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, je tým podľa
citovaného ustanovenia právneho predpisu založená právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod

manželstva účastníkov. Právomoc slovenských súdov na rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva
je daná aj v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a/ nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pretože navrhovateľka je občiankou SR
a mala obvyklý pobyt na území SR, a bývala na území SR najmenej jeden rok bezprostredne pred

podaním návrhu, pričom čl. 3 nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či sa rozvod týka tretieho štátu
alebo nie. Rozhodné právo pre rozvod manželstva nie je upravené žiadnou dvojstrannou zmluvou ani
mnohostrannou zmluvou, ani právnym aktom EÚ. Súd potom na vec aplikoval slovenské hmotnoprávne
normy s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 veta druhá zák. č. 97/1963 Zb., podľa ktorého ak sú
manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom

slovenským.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov

nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy účastníkov sú tak vážne a trvalo
rozvrátené, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. K uvedenému záveru súd dospel
najmä s prihliadnutím na to, že účastníci dlhodobo (vyše 5 rokov) žijú oddelene, spoločne nehospodária,
nevedú intímny život, nie sú v osobnom kontakte. Navrhovateľka niekoľko dní po svadbe odcestovalaz Pakistanu a manžel za ňou nepricestoval na Slovensko, aby spolu žili. Z výpovede navrhovateľky súd
zistil,žedôvodomrozvratuichvzťahujeviacročnéosobnéodlúčeniemanželov,vdôsledkučohodošlozo
strany navrhovateľky k citovému ochladeniu voči manželovi. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za

preukázané, že manželstvo je len formálnym zväzkom, neplní si svoju spoločenskú funkciu. Nakoľko ide
o nenapraviteľný stav, t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie plnohodnotného spolužitia manželov
súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine výrokom I. rozviedol.

12. Podľa § 52 CMP Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

13. Súd podľa § 52 CMP výrokom II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Súd nezistil, žeby boli dané mimoriadne dôvody pre to, aby bola priznaná náhrada trov konania
niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Žiline.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 CMP Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.