Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201136
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5625201136.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: Krzysztof Jan Herman, s miestom podnikania Ulica 1. mája 98/13, Liptovský Mikuláš
031 01, IČO: 51 075 105, právne zast. JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka, so sídlom M. Martinčeka
4701/2, Liptovský Mikuláš 031 01, proti žalovanému: DAMIAN JASNA, s. r. o., so sídlom Demänovská

Dolina 555, Demänovská Dolina 031 01, IČO: 50 169 939, o zaplatenie 128.361,- Eur s príslušenstvom,
o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/35/2025-234 zo dňa 23. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/35/2025-234 zo dňa 23. apríla 2025 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
07.04.2025 podaným spolu so žalobou vo veci samej domáhal voči žalovanému zriadenia záložného
práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 128.361,- Eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody a ušlého zisku, ktoré vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti s

porušením zmluvných podmienok žalovaným upravených kúpnymi zmluvami č. 708/2023 a 718A/2023,
ktorými sa žalovaný zaviazal ako predávajúci previesť na žalobcu vlastnícke právo k predmetu prevodu
bližšie špecifikovaného v podanej žalobe v čl. II Žaloby, a to dvoch apartmánov - nebytových priestorov
č. 718 a č. 708 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve apartmánového domu, ktorý zodpovedá a prislúcha k jednotlivým apartmánom a na
nebytovom priestore apartmánového domu bližšie špecifikovanom v podanej žalobe.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že označené nehnuteľnosti
kupoval za účelom zvýšenia svojej investície s predpokladom ich prenájmu tretím osobám a na
využívanieubytovania,tedaprevádzkovaniesvojejpodnikateľskejčinnosti.Zatýmúčelomžalobcazačal
dňa 18.08.2017 podnikať na základe živnostenského oprávnenia na území Slovenskej republiky ako
podnik zahraničnej osoby s predmetmi podnikania - ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských
činností, prenájom nehnuteľnosti spojený s poskytovaním iných než základných služieb a prenájom

hnuteľných vecí, teda za účelom ich komerčného využitia. Napriek tomu, že žalovaný sa dostal do
omeškania s výstavbou nehnuteľnosti a porušil viaceré podmienky zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách,
po vyše 3 rokoch omeškania žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.12.2023 v žalobe označené kúpne
zmluvy, na základe ktorých žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
4. Dňa 21.12.2023 žalovaný odovzdal žalobcovi apartmán č. 708 avšak bez skladu k nemu
prislúchajúcemu, ktorý nebol žalobcovi odovzdaný ani ku dňu podania žaloby. Tento apartmán vykazoval

v čase odovzdania aj iné vady a nedostatky, ktorých odstránenie požadoval žalobca od žalovaného,
ktoré žalovaný neodstránil a odmieta plniť ustanovenia zmluvy.5. K odovzdaniu apartmánu č. 718 nedošlo z dôvodu, že stav nehnuteľnosti nezodpovedá podmienkam
kúpnej zmluvy, nakoľko tento apartmán vykazuje vady, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu a neboli
dokončené časti diela, ktoré mali zabezpečiť zvýšenie lukratívnosti investície do nehnuteľnosti, čo

znižuje konkurencieschopnosť na trhu prenájmov apartmánov. Žalobca vyzval žalovaného opakovane
na splnenie svojich záväzkov a za tým účelom žalobcovi zaslal dňa 20.08.2024 a dňa 26.11.2024
predžalobné výzvy, ktorými vyzval žalovaného na náhradu škody a súčasne na odstránenie vád, ktoré
výzvy boli žalovanému riadne doručené. Na opakovanú snahu o mimosúdne riešenie sporu zo dňa
12.03.2025 žalovaný nereagoval, náhradu škody žalobcovi neposkytol a ani alternatívne mimosúdne

urovnanie nenavrhol.
6. Podľa tvrdení žalobcu v príčinnej súvislosti s nesplnením zmluvných povinností žalovaného žalobcovi
vznikla škoda z dôvodu nemožnosti prevádzkovania ubytovania a prenájmu jednotlivých popísaných
nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosti neboli spôsobilé užívania na určený účel v dohodnutej lehote, a
teda ani spôsobilým predmetom nájmu. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 499 ods. 1, §
507 ods. 1, § 500 ods. 3 a § 600 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil voči žalovanému zľavu

z kúpnej ceny apartmánu č. 708 z titulu finančného zadosťučinenia z práva zo zodpovednosti za vady
apartmánu vo výške 30.000,- Eur. Z dôvodu nedobudovania mostíka pre lyžiarov si uplatnil vo vzťahu
ku kúpnej cene apartmánu č. 708 zľavu vo výške 16 241,-Eur a vo vzťahu ku kúpnej cene apartmánu
č. 718 zľavu vo výške 14.420,- Eur, t. j. celkovo 30.561,- Eur. Túto náhradu žalobca odvodzuje z toho,
že vzhľadom na zníženie projektového štandardu hotela - nedobudovanie mostíka pre lyžiarov, klesla

hodnota investičných apartmánov o cca 3% oproti kúpnej cene, ktorá bola stanovená s ohľadom na
realizáciu „nadštandardu“, ktorý následne zo strany žalovaného nebol vyhotovený.
7. Nakoľko ku dňu podania žaloby nebol žalobcovi odovzdaný sklad k apartmánu č. 708, pri výpočte
náhrady škody a ušlého zisku vychádzal žalobca z priemerných cien prenájmov obdobných zariadení,
t. j. vo výške 200,- Eur mesačne, čo v danom prípade 15-mesačného omeškania predstavuje škodu vo

výške 3.000,- Eur.
8. Prenájom apartmánu č. 718 sa pohybuje zhruba v sume 400,- Eur na noc ubytovania - prenájmu.
Pri výpočte ušlého zisku žalobca vychádzal zo štatistických ukazovateľov a 80%-nej vyťaženosti
ubytovacích zariadení v regióne Liptov, čo v prípade apartmánu č. 718 predstavuje 405 nevyužitých dní
ubytovania, pričom počet nevyužitého potenciálu sa každým dňom zvyšuje. Žalobca zároveň zohľadnil

aj mieru nákladov, ktoré by bol vynaložil na podnikateľskú činnosť, a to vo výške 50%.
9. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému škodu celkovo vo výške 64.800,- Eur.
10. Celkový nárok žalobcu voči žalovanému z dôvodu nemožnosti využitia predmetných nehnuteľností
za účelom prenájmu tak predstavuje 128 361,- Eur, ktorá suma zodpovedá výške žalovanej istiny, ktorú
s uplatnil spolu s úrokom z omeškania zo sumy 128 361,- Eur od 20.02.2024 do zaplatenia.

11. V záujme zabezpečenia vymožiteľnosti žalovaného nároku žalobca podal spolu so žalobou návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach
evidovaných v okrese Liptovský Mikuláš, k. ú. A. A., na LV č. XXX podľa špecifikácie uvedenej v návrhu,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
voči žalovanému vo výške 128 361,- Eur s príslušenstvom, a to až do okamihu úplného uspokojenia

pohľadávky žalobcu vrátane jej príslušenstva. Vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej
istiny 128 361,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,40 % ročne z tejto sumy od 26.11.2024
do zaplatenia a náhrady trov konania.
12. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že disponuje internou
informáciou, že žalovaný vykonáva rozsiahlu internú inventúru a má záujem presunúť všetky hmotné

aktíva na iný podnikateľský subjekt. Podľa žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa omeškal
s kolaudáciou investičných apartmánov, ktorými v 207 prípadoch sú externí investori, je možné
predpokladať nárast záväzkov žalovaného, ako aj počtu súdnych konaní vedených proti žalovanému.
Žalobca má dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému, pretože žalovaný ako predávajúci
uzatvoril so spoločnosťou DAMIAN JASNA PROPERTY s. r. o., IČO: 55 001 530, ako kupujúcim

zmluvu o predaji časti podniku a prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, na základe ktorej došlo k prevodu
značného majetku žalovaného spadajúceho pod prevádzanú časť podniku na spoločnosť DAMIAN
JASNA PROPERTY s. r. o. Ide o nebytové priestory vymedzené v Zmluve o predaji časti podniku a
ochranné známky. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. A. A. je spoločnosť kupujúceho zapísaná ako
vlastník predmetných nebytových priestorov, ku ktorým sú na LV evidované záložné práva. Podľa bodu

3.1 Zmluvy o predaji časti podniku je kúpna cena za predávanú časť podniku dohodnutá v sume 6 272
424,- Eur. Spoločnosť DAMIAN JASNA PROPERTY s. r. o. je personálne prepojená so žalovaným.
Skutočnosť,žežalovanýbolvlastníkomviacerýchnehnuteľností,vyplývazobsahuZmluvyopredajičasti
podniku, kde v bode 1.1 je uvedené, že bol developerom apartmánového domu - Hotel Damian Jasná,pričom v zmluve sa spomína nadobudnutie vlastníckeho práva k jednotlivým nebytovým priestorom v
apartmánovom dome výstavbou. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že v súčasnosti žalovaný nevlastní
žiadny iný nehnuteľný majetok okrem vyššie popísaného majetku. Na základe uvedených skutočností

mážalobcaopodstatnenúabezprostrednúobavuzohrozeniaexekúcievočižalovanému,ktorýprevádza
svoj majetok na tretie osoby a vôbec nereaguje na upomienky žalobcu. Žalobca vyslovil obavu z toho,
že sa žalovaný naďalej bude zbavovať majetku tak, že mu nezostane žiadny majetok. Žalobca tiež
poukázal na to, že podľa verejne dostupných údajov žalovaný negeneroval žiadne tržby a bol len
v strate a prevádzku Hotela Damian Jasná zastrešuje iná spoločnosť, a to spoločnosť DAMIAN JASNA

HOTEL RESORT & RESIDENCES s.r.o., IČO: 54 998 778, ktorá vznikla koncom roka 2022 a má
rovnakých spoločníkov ako žalovaný. Aktuálne všetky tri spoločnosti majú adresu sídla spoločnosti
rovnakú a aj napriek tomu, že táto zmena sa neprejavila na liste vlastníctva, jednoznačne potvrdzuje
prepojenie subjektov, ktoré majú rovnakých konateľov. Navrhované zabezpečovacie opatrenie označil
za primerané s ohľadom na pomer hodnoty nehnuteľností a výšky uplatnenej pohľadávky s prihliadnutím
na skutočnosť, že ide o jediný majetok žalobcu.

13. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel
s odôvodnením, že na základe predložených dôkazov nemožno prijať spoľahlivý záver, že žalobca
dostatočne osvedčil svoj nárok na náhradu škody v uplatnenej sume. Otázka posúdenia existencie
nároku žalobcu na náhradu škody si nepochybne vyžaduje vykonanie dokazovania a naň nadväzujúce
právne posúdenie, a to v rozsahu, ktorý presahuje rozsah osvedčenia skutočností relevantných pre

rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca neosvedčil žalobou uplatnený nárok, ktorého zabezpečenie žiada žalobca prostredníctvom
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Samotné porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným bez
ďalšieho nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca je povinný tvrdiť a v pomeroch rozhodovania
súdu o navrhovanom zabezpečovacom opatrení je povinný aj osvedčiť splnenie všetkých zákonom

kumulatívne stanovených podmienok náhrady škody v žalovanom rozsahu, a to porušenie konkrétnej
právnej povinnosti, škodu, kauzálny nexus, t.j. vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vzniknutou škodou a predvídateľnosť vzniku škody, ako možného dôsledku protiprávneho
konania škodcu, ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase
povinná strana poznala, alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Vzhľadom na to, že posúdenie

jednotlivých predpokladov vzniku škody pre priznanie jej náhrady si vyžaduje vykonanie ďalšieho
dokazovania presahujúceho rozsah osvedčovania skutočností relevantných v procese rozhodovania
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
neosvedčil prvú z kumulatívne stanovených podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcom tvrdeného
práva, a to existenciu a trvanie nároku v žalovanej sume.

14. K rovnakému záveru dospel súd prvej inštancie aj v prípade druhej podmienky, keď konštatoval,
že žalobca v potrebnej intenzite neosvedčil naliehavosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia,
ktoré žalobca opiera o kroky žalovaného, ktorými žalovaný pristúpil k predaju časti podniku a k prevodu
vlastníctva nehnuteľností. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalovaný previedol časť svojho
podniku na tretiu osobu, nadobúdateľ zodpovedá spolu s prevodcom za záväzky, ktoré súvisia s

prevádzanou časťou podniku. Táto zodpovednosť je solidárna, a tak veriteľ je oprávnený vymáhať svoje
nároky od prevodcu alebo nadobúdateľa, príp. od oboch subjektov. Pokiaľ žalovaný previedol objekty
v rámci vybudovanej nehnuteľnosti, súd konštatoval, že na základe uvedeného nemožno prijať záver,
že žalovaný týmto spôsobom marí možný výkon rozhodnutia, keďže predajom nebytových priestorov
v rámci apartmánového domu dochádza k transformácii majetku žalovaného na finančné hodnoty.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žiadnym z dôkazov predložených žalobcom nie je osvedčená
záporná majetková situácia žalovaného, ktorá by umožňovala prijať záver o krokoch žalovaného
smerujúcich k zmareniu vykonania exekúcie pre uspokojenie pohľadávky žalobcu. Naopak, zaťaženie
majetku žalovaného zriadením záložného práva k žalobcom označenej nehnuteľnosti by v pomeroch
prejednávanejveciaprinedostatočnomosvedčeníexistenciežalobcomuplatnenéhoprávanielenreálne

znížilo hodnotu majetku žalovaného s možným dopadom na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka,
ale predstavovalo by neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného.
15. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že v prípade práva na náhradu škody je nevyhnutné
splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, kde pre
vznik zodpovednosti sa síce nevyžaduje zavinenie, avšak škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte

nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť
musí byť nielen tvrdená, ale aj pre potreby rozhodovania súdu o navrhovanom zabezpečovacom
opatrení dostatočne osvedčená, pričom povinnosť tvrdenia a povinnosť osvedčenia zaťažuje tú stranu,
ktorej tvrdenie má byť preukázané, príp. osvedčené, teda poškodeného, v danom prípade žalobcu.Žalobca v konaní neosvedčil všetky zodpovednostné predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne.
Žalobca dostatočne neosvedčil vznik škody v uplatnenej sume, ktorú by mu spôsobil žalovaný svojim
konaním, resp. opomenutím. Aj keď povinný subjekt môže porušiť viacero svojich zmluvných alebo

zákonných povinností, nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou,
pretože škoda nemusí byť následkom porušenia povinnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 130/2010.
16. K uplatnenému nároku z ušlého zisku súd prvej inštancie uviedol, že ide o náhradu straty
očakávaného výnosu, pre uplatnenie ktorého nepostačuje iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,

ale musí byť spoľahlivo osvedčené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodovej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre osvedčenie tejto časti uplatneného nároku z titulu ušlého
zisku žalobca nepredložil žiadne dôkazy a rovnako okrem výzvy na odstránenie vád žiaden z dôkazov
predložených žalobcom nepreukazuje a neosvedčuje, kedy a aké vady boli žalobcom ako kupujúcim
zistené vo vzťahu k predmetu kúpy, aké náklady a v akej výške je nevyhnutné vynaložiť na odstránenie

týchto vád, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, aké opatrenia žalobca prijal, aby tak
predišiel vzniku ďalšej škody. Žalobca teda neosvedčil okolnosti odôvodňujúce existenciu a trvanie
nároku v takej miere, pre ktorý by mu mala byť navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnutá
ochrana. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že pri nedostatočnom osvedčení
existencie žalovanej pohľadávky nemožno konštatovať dôvodnosť obavy žalobcu zo zmarenia exekúcie.

Definitívne vyriešenie otázky existencie žalovaného nároku žalobcu v uplatnenej sume bude predmetom
dokazovania a rozhodovania súdu vo veci samej a nie rozhodovania vo forme zabezpečovacieho
opatrenia.
17. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie konštatoval, že zriadenie záložného práva ako
zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného súd v pomeroch prejednávanej veci s prihliadnutím

na mieru osvedčenia nároku žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana, vyhodnotil ako neprimeraný
zásah do vlastníckeho práva žalovaného, a preto návrh zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
18. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

19. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za protizákonné, neodôvodnené a nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, a preto na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho posúdenia veci.
20. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd posúdil nárok žalobcu navrhovateľa v

rozsahu, ktorý presahuje rozsah osvedčenia skutočností relevantných pre rozhodovanie o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď konštatoval, že žalobca nedostatočne osvedčil
svoje tvrdenia o existencii nároku, ktorého zabezpečenie sa domáha prostredníctvom navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca vyslovil názor, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži len
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa záložným právom, a to za podmienky existencie obavy

z ohrozenia exekúcie. Žalobca vyslovil presvedčenie, že dostatočne hodnoverným spôsobom osvedčil
existenciu svojej pohľadávky.
21. K odôvodneniu naliehavosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca zopakoval svoje
tvrdenia z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda, že žalovaný sa zbavuje svojho
majetku, má v záujme presunúť všetky svoje aktíva na tretí subjekt a z dôvodu oneskoreného

odovzdania apartmánov mu hrozí veľký počet súdnych konaní. Znovu poukázal na prevod časti podniku
na spoločnosť DAMIAN JASNA PROPERTY s.r.o., ktorá je personálne prepojená so spoločnosťou
žalovaného. Poukázal na zmluvu o predaji časti podniku, v ktorej si zmluvné strany vymedzili prevod
záväzkov týkajúcich sa len „Časti prevádzaného podniku“, a teda záväzky zo zmlúv o úvere v celkovej
výške 2.000.000,- Eur tvorenými zmluvami o úvere podľa bodu 2.6. Zmluvy. V súlade s článkom III.

Zmluvy sa zaviazal Kupujúci zaplatiť kúpnu cenu vo výške 6.272.424,- Eur. Žalobca uviedol, že mu nie
je zrejmé, akým spôsobom a či bola kúpna cena uhradená, nakoľko strany sa dohodli, že môže byť
uhradená v splátkach, ako aj vzájomným započítaním pohľadávok. Žalobca tiež poukázal na účtovnú
závierku žalovaného za rok 2023, z ktorej vyplýva, že žalovaný uviedol v časti Čl. III. Náklady/výnosy,
ktoré majú výnimočný rozsah alebo výskyt - Výnosy z predaja časti podniku vo výške 6.272.424,-

Eur a Náklady z predaja časti podniku vo výške 19.732.662,- Eur. Z uvedeného je jednoznačné, že
uzatvorenímZmluvyoprevodečastipodnikusaneprimeraneznížilahodnotamajetkovýchaktívodporcu,
bez adekvátneho protiplnenia. Spoločnosť žalovaného tak v roku 2023 vykazovala 117,12% mieru
zadlženia, a teda jednoznačne v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka bola (a aj v súčasnosti sapredpokladá, že je) v kríze. Tiež poukázal na to, že z verejne dostupných údajov zistil, že žalovaný zatiaľ
negeneroval žiadne tržby a bol len v strate.
22. Žalobca vyslovil nesúhlas so závermi súdu prvej inštatncie, že žalobca neosvedčil existenciu nároku,

zabezpečenia ktorého sa domáha. Žalobca znovu zopakoval svoje tvrdenia z návrhu, že živnosť si
zriadil za účelom podnikania s predmetnými apartmánmi, ktoré označil za investičné. Poukázal na to,
že žalovaný garantoval zisk pri predaji apartmánov, pričom viacerí kupujúci uzatvorili za týmto účelom
aj zmluvy o hotelovom programe, ktoré im garantujú ročný výnos. Žalobca uviedol, že on nedosiahol
očakávaný výnos práve z dôvodu nemožnosti prevádzkovania ubytovania a prenájmu jednotlivých

nehnuteľností pre ich nespôsobilosť užívania. Žalobca ďalej uviedol, že kúpna cena, ktorú zaplatil
za apartmány žalovanému predstavuje sumu peňažných prostriedkov, ktoré ubudli z jeho majetku, a
ktorými v podobe nebytových priestorov – apartmánov protiprávne disponoval žalovaný (aktuálne stále
disponujeneodovzdanýmapartmánom718).Škodusiuplatnilkdátumu20.02.2024,kedypreukázateľne
boli nehnuteľnosti skolaudované, a teda žalovanému nič nebránilo v tom, aby previedol apartmány spolu
s príslušenstvom do vlastníctva žalobcu.

23. K uplatnenej výške škody žalobca uviedol, že jej výšku určil na základe výpočtu skutočných cien
ubytovania, ktoré aktuálne ponúka hotel Damián, pričom apartmány, ktoré sú vybavené ako apartmán
708 vo veľkosti 108 m2 sa aktuálne prenajímajú na ubytovanie v rozpätí 1 185 Eur až 1.654 Eur za noc
a apartmány, ktoré sú vybavené ako apartmán 718 vo veľkosti 78 m2, ktorý do dnešného dňa nebol
odovzdaný, sa aktuálne prenajímajú v cenovom rozpätí 657 Eur až 934 Eur za noc.

24. Proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalobca vidí v tom, že k výkonu
záložného práva môže dôjsť až po právoplatnom priznaní jeho pohľadávky, pričom ochrana
vlastníckeho práva žalovaného nemôže znemožňovať ochranu oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca
uviedol, že navrhovaným zabezpečovacím opatrením sa len domáha bezodkladnej ochrany jeho
porušených a ohrozených práv vyplývajúcich z porušenia zmluvných povinností žalovaného. Poukázal

na to, že zákonná úprava nevyžaduje istotu, že k negatívnym dôsledkom (zmareniu budúcej
exekúcie zabezpečovaného peňažného nároku) nepochybne dôjde, postačuje to, že určité skutočnosti
nasvedčujú tomu, že je možné, že takýto negatívny dôsledok sa vyskytne. Poskytnutie účinnej a
spravodlivej ochrany právam subjektu domáhajúceho sa súdnej ochrany prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný hodnotiť vždy z pohľadu reálneho uspokojenia nároku

a nie iba z mechanického vyhodnotenia kritéria „osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie“. V tomto
smere žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 502/2017 zo dňa
21.11.2017.Inýmislovamitedanavyšeplatí,ževposudzovanomprípadeniejemožnénikdypochybovať
o tom, že navrhované zabezpečovacie opatrenie plne rešpektuje nielen princíp efektivity, ale aj
princíp proporcionality zabezpečovacích opatrení. Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnuté

rozhodnutiesúduprvejinštanciezrušiťavydaťuznesenie,ktorýmsúdvyhoviejehonávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.
25. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. V úvode odvolania spochybnil plnomocentvo udelené
žalobcom jeho právneho zástupcovi v tomto konaní s odôvodnením, že údaje žalobcu uvedené na plnej
moci nie sú identické s údajmi označujúcimi žalobcu v žalobe ani v napadnutom uznesení súdu prvej

inštancie.
26. Žalovaný označil podané odvolanie ako aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
za nedôvodné. Odvolacie dôvody označil za všeobecné a riadne neodôvodnené. Podaný návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval za šikanózny výkon práva a poukázal na to, že
žalobca už v obdobnej veci podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý Okresný

súd Žilina zamietol uznesením sp. zn. 10Cb/28/2025-262 zo dňa 11.04.2025. Žalovaný sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že z návrhu aj z odvolania je zrejmé, že samotná pohľadávka, ktorá
má byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je nielen preukázaná, ale jej existencia
nie je ani len osvedčená. Rovnako žalobca neosvedčil ani žiadne konkrétne konanie žalovaného, či iné
okolnosti, ktoré by podporili jeho tvrdenie o údajnej hrozbe/obave zo zmarenia potenciálnej exekúcie a

naliehavosti potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že žalobca podal návrh
dňa 07.04.2025 a odvoláva sa pritom na zmluvu o prevode časti podniku, ktorá bola uzatvorená dňa
29.12.2023, teda jeden a štvrť roka pred podaním návrhu. Žalobca žiadne iné úkony žalovaného, ktorými
sa má údajne žalovaný zbavovať svojich aktív, nešpecifikoval. Svoje konanie označil za transparentné,
nakoľko predmetnú zmluvu uložil aj do Zbierky listín obchodného registra, odkiaľ je možné si ju vyžiadať,

čo zrejme žalobca urobil, pričom zmluvu bolo možné získať vrátane podrobností samotnej transakcie
(predmet, odplata...). Poukázal na zmluvnú voľnosť obchodnoprávnych vzťahov a transformáciu svojich
aktív z nehnuteľného majetku na finančné hodnoty. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nereagoval na
upomienky žalobcu označil žalovaný za nepravdivé. K otázke neodovzdania apartmánu č. 718 uviedol,že na prevzatie predmetných nehnuteľností žalobcu vyzýval, pričom žalobca nepreukázal a ani len
neosvedčil žiadne skutočnosti brániace prevzatiu a užívaniu apartmánov. Náhradu škody uplatnenú
žalobcom v predžalobnej výzve žalovaný spochybnil v odpovedi na výzvu zo dňa 25.03.2025, naopak

žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa
účtovnej závierky za rok 2023 žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní poukázal len na izolované údaje,
ktoré nemajú potrebnú výpovednú hodnotu a v žiadnom prípade nepotvrdzujú tvrdenie žalobcu o znížení
hodnoty majetku žalovaného. Rovnako táto skutočnosť nedokazuje ani splnenie podmienky hrozby
z ohrozenia prípadnej exekúcie. Zo samotnej účtovnej závierky pre rok 2023 je zrejmé, že spoločnosť

žalovaného vykazuje značný objem majetku (v rôznych podobách). Žalobca nepreukázal konkrétnu
hrozbu za obdobie, ktoré nasledovalo po tom ako uzatvoril kúpnu zmluvu. Účtovná závierka z roku 2023
reflektuje stav, že žalovaný, a teda Hotel Damian Jasná, bol skolaudovaný 25.06.2023, teda v roku 2023
žalovaný ani reálne nemohol vykazovať zisky, keďže de facto nebol Hotel Damian Jasná v prevádzke.
Tvrdenie žalobcu o tom, že by mal byť žalovaný v kríze označil žalovaný za nepreukázané, pričom
samotná kríza neodôvodňuje hrozbu dôvodnej či bezprostrednej obavy zo zmarenia exekúcie. Žalovaný

zároveň uviedol, že v súčasnosti už bol ukončený účtovný rok 2024, a k tejto skutočnosti žalobca nijakým
spôsobom nepredložil relevantné dôkazy, že by bol žalovaný v kríze. V odvolaní sa opätovne odvoláva
iba na jeden jediný úkon žalovaného, a to uzatvorenú zmluvu o predaji časti podniku z decembra 2023.
Poukázal na to, že voči nemu nie je vedená žiadna exekúcia, ani nemá žiadne nedoplatky na povinných
platbách.

27. Žalovný vo vyjadrení poprel celý nárok žalobcu, zabezpečenia ktorého sa domáha. K predloženým
printscreenom webovej stránky Booking.com žalovaný uviedol, že ceny tam uvádzané sú platné
výlučne pre apartmány zapojené do oficiálneho Hotelového programu Swissôtel Damian Jasná, ktorého
súčasťou žalobca byť nechcel. Apartmány v hotelovom programe zároveň podliehajú dynamickej
cenotvorbe – v závislosti od sezónnosti, obsadenosti, zliav – a zároveň s nimi súvisí množstvo

prevádzkovýchnákladov.Porovnávaťtietocenysindividuálnymprenájmommimoprogramujenepresné
a neaplikovateľné. Jedinou reálnou a legálnou formou komerčného využitia apartmánu v rámci rezortu
je práve zaradenie do hotelového programu. Žalobca poukázal na to, že zo žalobcom predložených
kúpnych zmlúv, predmetom ktorých sú apartmány žalobcu, vyplýva, že možnosť verejného ponúkania
predmetných apartmánov na účely ich prenájmu je vylúčená. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa

domáha nároku na náhradu škody / ušlého zisku, ktorý mu mal ujsť na činnosti, ktorú podľa dobrovoľne
ním uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 708/2023 a kúpnej zmluvy č. 718A/2023 nemohol realizovať. V tejto
súvislosti žalobca tiež poukázal na to, že žalobca uzatvoril kúpne zmluvy k obom apartmánom dňa
21.12.2023,pričompodľapredloženéhovýpisuzoživnostenskéhoregistramupodnikateľskéoprávnenie
malo vzniknúť už 18.08.2017, teda až 6,5 roka skôr, ako uzatvoril predmetné kúpne zmluvy, ktoré

obmedzovali využitie apartmánov na podnikateľské účely.
28. Žalovaný namietol aj nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a konaním
žalovaného. V prípade ušlého zisku nepreukázal existenciu reálneho dopytu po apartmánoch. Tiež
uviedol, že právny poriadok nepozná nárok finančného zadosťučinenia zo zodpovednosti za vady.
K vytýkaným vadám žalovaný uviedol, že neboli preukázané vady brániace v užívaní apartmánu.

Žalobca rovnako nepreukázal ani nárok na uplatnenú zľavu z ceny apartmánov, nakoľko nešpecifikoval
ani nepreukázal záväzok žalovaného proti žalobcovi o zriadenie prvkov externej a internej infraštruktúry,
ako najmä, „most s možnosťou dojazdu do hotela“, prípadne ním uvedené „iné služby“ (ktoré ani
nešpecifikoval). S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť.

29. Vyjadrenie žalovaného zaslal odvolací súd na vedomie žalobcovi.
30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo výroku vecne správne.
31. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom

v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
32. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy
128 361,-Eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie náhrady škody a ušlého zisku, ktoré vznikli
v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných podmienok žalovaným dohodnutých v kúpnej zmluve č.

708/2023 a č. 718A/2023 obidve zo dňa 21.12.2023, na základe ktorých došlo k prevodu nehnuteľností
bližšie špecifikovaných v bode II. žaloby ako Apartmán 7018 a Apartmán 718.
33. Na zabezpečenie vymoženia uplatnenej pohľadávky podal žalobca zároveň aj návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že žalovaný je vlastníkom len nehnuteľnosti, ku ktorejžiadazriadiťzáložnéprávovjehoprospech,vroku2023negenerovalžiadnyzisk,časťpodnikupreviedol
na spriaznenú osobu a hrozí mu viacero súdnych konaní.
34. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
35. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
36. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

37. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
38. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
39. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.
40. Zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie sú inštitúty procesného práva umožňujúce súdu
v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán, a to v prípade
zabezpečovacieho opatrenia vtedy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z § 343
ods. 1 CSP a v prípade neodkladného opatrenia vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán

alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z § 325 ods. 1 CSP, pričom v súdenej
veci sa žalobca domáhal zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
41. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka „obava, že
exekúcia bude ohrozená“. Exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na
exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa

§ 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
vykonať o.i. prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom
nehnuteľností, predajom podniku. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že zo
zákonnej formulácie „obava, že exekúcia bude ohrozená“, je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti
a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia alebo

neodkladného opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná
spôsobom,ktoréhodôsledkomjezníženiemajetkupostihnuteľnéhoexekúciou,alebožeinakpodstatnou
mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery.
42. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď konštatoval, že žalobca neosvedčil

existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to peňažnú pohľadávku uplatnenú v žalobe
vo veci samej a rovnako neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu zabránenia
nezvratného stavu a ohrozenia budúceho výkonu exekúcie. Odvolací súd sa stotožnil s vyslovenými
závermi súdu prvej inštancie.
43. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného

opatrenia súdy vždy rozhodujú podľa konkrétnych okolností tej - ktorej rozhodovanej veci.
Konkrétne okolnosti danej veci pritom zásadne determinuje navrhovateľ neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že
exekúcia bude ohrozená, prípadne odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď opísanie
skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená a v prípade neodkladného opatrenia

aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, je podľa § 326 ods. 1 v spojení
s § 344 CSP aj osobitnou zákonnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia.
44. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
alebo neodkladného opatrenia rozhoduje súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP v

zásade bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodovanie o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia je teda charakteristický
zjednodušený procesný postup, pri ktorom súd vychádza z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín a pri ktorom pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre
plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať, a preto o návrhu

rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností uvedených navrhovateľom neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na ich nariadenie. V konaní o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal preto žalobca uviesť a osvedčiť rozhodujúce skutočnostiumožňujúce prijať záver o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie z dôvodu obavy, že exekúcia bude
ohrozená.
45. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je to práve žalobca, ktorý do

vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie mal uviesť a osvedčiť rozhodujúce skutočnosti
umožňujúce prijať záver o dôvodnosti jeho nároku a potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie z
dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vo vzťahu k dôvodnosti svojho nároku žalobca uviedol,
že žalovaný nesplnil riadne zmluvné povinnosti, keď predmetné apartmány previedol do vlastníctva
žalobcusomeškaním3rokov,atovstavenezodpovedajúcomdohodnutýmzmluvnýmpodmienkam,čím

znemožnil žalobcovi generovať zisk z podnikania spočívajúceho prenájmom predmetných apartmánov.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o neosvedčení žalovanej pohľadávky
žalobcu uplatnenej titulom nároku zo zodpovednosti za vady, nároku na náhradu škody, ušlého
zisku s odôvodnením, že posúdenie existencie uplatnených nárokov si vyžaduje ďalšie dokazovanie
presahujúce rozsah osvedčenia nároku. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobcom
uplatnené nároky rozporoval žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu a podanému odvolaniu relevantne

spochybňujúcimi tvrdeniami. Žalobcom uplatnený nárok ani výška nevyplýva priamo zo žiadnej z ním
predložených listín. Žalobca svoj nárok opiera len o tvrdenia o porušení zmluvy. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že samotné porušenie zmluvy bez ďalšieho ešte nezakladá nárok na náhradu
škody, ani nároky zo zodpovednosti za vady. Žalobca neosvedčil ani zníženie hodnoty apartmánov ako
investičných nehnuteľností, ktoré malo byť spôsobené porušením zmluvných povinností žalovaného.

Nie je správne tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie prekročil rámec preskúmavacej právomoci pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd zároveň neprejudikoval
svoje rozhodnutie vo veci. Naopak súd prvej inštancie postupoval správne, keď primárne skúmal mieru
osvedčenia nároku žalobcu, poskytnutia ochrany ktorého sa žalobca domáha návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

46. K obave z ohrozenia exekúcie žalobca v návrhu a identicky aj v odvolaní poukázal na prevod časti
podniku žalovaného na osobu personálne prepojenú so žalovaným bez toho, aby žalobca tvrdil, ako
konkrétne tieto okolnosti odôvodňujú reálne a bezprostredné ohrozenie exekúcie, resp. hrozby úkonov
fakticky smerujúcich čo i len čiastočného zmarenia budúcej exekúcie. Rovnako sa obmedzil na ničím
nepodložné tvrdenie o jeho internej informácii o vykonávanej inventarizácii žalovaného a jeho snahe

prevodu aktív. Odvolací súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by sa osvedčilo účelové konanie
žalovaného, ktoré žalobca tvrdí, toto automaticky neosvedčuje splnenie podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, nakoľko zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplynulo,
že by žalovaný robil také právne úkony, alebo bol v takej hospodárskej situácii, že by prevod časti
jeho podniku znamenal ohrozenie alebo zmarenie exekúcie, pokiaľ by v budúcnosti voči žalovanému

žalobca disponoval exekučným titulom. Je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že prevod časti
podniku je len transformáciou hmotného časti majetku na finančné prostriedky a žalobca nepreukázal
žiadne skutočnosti brániace takémuto výkonu práv. V dôsledku realizovaného predaja došlo iba k
transformácii jednej formy majetku spoločnosti na inú, nakoľko prevádzané vlastnícke právo k časti
podniku žalovaného je potrebné vnímať ako protihodnotu za poskytnuté plnenie - kúpnu cenu, a to bez

ohľadu na skutočnosť, či bola/bude započítaná alebo nie. Je nepochybné, že tak ako pri odplatnom
nadobudnutí majetku spoločnosťou od tretích osôb, ako aj pri odplatnom nadobudnutí majetku určených
osôb od spoločnosti dochádza k transformácii aktív, a to buď k transformácii neobežného majetku alebo
naopak. Transformáciou majetku (hmotný majetok na pohľadávku) na ekvivalentnú sumu v peňažnom
vyjadrení nedošlo k zmene vlastného imania spoločnosti žalovaného a prípadným započítaním kúpnej

by zároveň zanikol aj záväzok žalovaného vo vzťahu k veriteľovi, teda započítaním sa neznížia len
aktíva na strane žalovaného (pohľadávky), ale zároveň aj jeho pasíva (záväzky) v tej istej hodnote,
z čoho vyplýva, že hodnota vlastného imania (majetok mínus záväzky) sa nezmenia. Z uvedeného
dôvodu skutočnosť, že žalovaný previedol časť podniku na tretiu osobu, aj keď personálne prepojenú
so spoločnosťou žalovaného, samé o sebe reálne neodôvodňujú tvrdenie žalobcu o ohrození exekúcie.

Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že zmluva o prevode časti podniku nebola uzavretá bezprostredne pred
podaním žaloby, ale v značnom časovom odstupe pred podaním žaloby, teda nič nenasvedčuje tomu,
že by sa žalovaný účelovo zbavoval majetku v snahe zmariť prípadnú exekúciu.
47. V nadväznosti na uvedené odvolací súd tiež poukazuje na to, že na otázku obavy z ohrozenia
exekúcie nadväzuje aj otázka proporcionality zabezpečovacieho opatrenia, ktorej sa žalobca venoval

len vo všeobecnej rovine bez poukazu na hodnotu majetku, ku ktorému žiada zriadiť sudcovské
záložné právo a rovnako len s odkazom na existujúce iné záložné práva zriadené k nehnuteľnostiam
nadobúdateľa časti podniku žalovaného. Pre nariadenie zabezpečovacieho patrenia nepostačuje len
tvrdenie žalobcu o primeranosti vo vzťahu k ním tvrdenému obmedzeniu v užívaniu jeho nehnuteľnostíporušením zmluvných povinností žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút zabezpečovacieho
opatrenia nie je prostriedkom na zaistenie si určitej výhody v postavení medzi inými prípadnými
veriteľmi žalovaného, ale slúži na okamžité zabránenie zmareniu vymožiteľnosti práva v prípade

bezprostrednej hrozby zmenšenia majetku žalovaného, ktorú žalobca v tomto konaní neosvedčil. Na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje samotná domnienka žalobcu, vyjadrujúca jeho
obavu, že na strane žalovaného by hypoteticky mohlo v budúcnosti dôjsť k zmenšeniu majetku
zvýšením jeho záväzkov z dôvodu žalobcom tvrdenej hrozby viacerých súdnych konaní vedených
proti žalovanému. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by súd zasiahol do ústavou chráneného

vlastníckeho práva žalovaného, čo je obzvlášť neprípustné za situácie, keď žalobca riadne neosvedčil
ani nárok, zabezpečenia vymožiteľnosti ktorého sa domáha. Takýto zásah preto musí byť odôvodnený
tak, aby bez akýchkoľvek pochybností z neho vyplývalo, prečo má súd uprednostniť právo žalobcu
na ochranu jeho uplatneného nároku pred ochranu vlastníckeho práva žalovaného a pred právom
žalovaného na súdne rozhodnutie vydané v riadnom procese.
48. Odvolací súd tiež uvádza, že zásah do vlastníckeho práva žalovaného v prípade zabezpečovacieho

opatrenia nielenže musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ale zároveň musí byť
odôvodnený akútnou potrebou takéhoto zásahu, a to s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým je účinná ochrana práv oprávnenej osoby. Zo správania žalovaného nič nenasvedčuje tomu, že
by mal zámer zmariť exekúciu zbavovaním sa svojho majetku. Opísanie skutočností odôvodňujúcich
obavu, že exekúcia bude ohrozená, je podľa § 326 ods. 1 v spojení s § 344 CSP aj osobitnou zákonnou

náležitosťou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd opakovane konštatuje,
že v danom prípade neboli ani len osvedčené žalobcom tvrdené skutočnosti.
49. Úkony žalovaného, na ktoré poukázal žalobca v návrhu preto nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť
ako úkony smerujúce k ohrozeniu vymožiteľnosti ich pohľadávky. Zároveň je potrebné poukázať aj
na to, že žalobca neosvedčil, že by žalovaný nedisponoval dostatkom prostriedkov na uspokojenie

jeho pohľadávky, prípadne, že by bola v zlej platobnej a finančnej situácii. Pokiaľ ide o účtovnú
závierku žalovaného za rok 2023 odvolací súd uvádza, že podľa § 366 CSP ide o novotu v odvolacom
konaní, preto na túto listinu nemohol odvolací súd prihliadnuť. To isté platí aj pre ostatné listiny,
ktoré neboli obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložené žalobcom až
vodvolaní(návrhzmluvyohotelovomprograme,preberacíprotokolapartmánu708,printscreenwebovej

stránky B.). Odvolací súd tiež poukazuje na to, že nedostatok finančných prostriedkov nevyplýva
ani z tvrdenia o odplatnom prevode časti podniku žalovaného, nakoľko z predložených listín vyplýva
dohodnutá odplata vo výške 6 272 424,-Eur, teda žalovaný zrejme disponuje majetkom, z ktorého je
možné uspokojenie prípadnej pohľadávky žalobcu za situácie, že žalobca v spore uspeje a získa voči
žalovanému exekučný titul.

50. V záujme právnej istoty odvolací súd k námietke žalovaného k nedostatkom udelenej plnej moci
žalobcuodvolacísúduvádza,žezudelenejplnejmocinepochybnevyplýva,žetútožalobcaudelilsvojmu
právnemu zástupcovi ako zahraničná právnická osoba podnikajúca na území Slovenskej republiky na
základe živnostenského oprávnenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, č. živnostenského registra
540-20713, s prideleným IČO: 51 075 105. Identifikačné číslo osoby je jednoznačný nespochybniteľný

znak umožňujúci nepochybnú identifikáciu subjektu. Odlišné sídlo žalobcu uvedené na plnej moci
a žalobe nemôže preto vzbudiť žiadne pochybnosti o udelenom plnomocenstve žalobcu.
51. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia a skutočnosti
uvádzané a konštatované žalobcom neumožňovali dospieť k záveru o osvedčení jeho nároku, ani,
že konanie žalovaného vzbudzuje bezprostrednú a dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, a preto

rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
52. Nakoľko vydaním rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení v tejto veci sa konanie nekončí, keďže
zároveň s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola podaná žaloba vo veci samej,
odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

53. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).