Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/206/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201276
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

34 BA-6S/206/2022

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobcu: AGROTRADE GROUP spol. s r. o., IČO: 31 668 861, so sídlom: Šafárikova
124, 048 01 Rožňava, právne zastúpeného: KOČIŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 52 662 624, so sídlom:
Tajovského 737/1, 040 01 Košice, za ktorú koná JUDr. PhDr. Michal Kočiš, PhD., LL.M., advokát

a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom:
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ AT VITAL, spol. s r.o.,
IČO: 44 691 441, so sídlom: Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, 2/ AT AGROTURIEC, spol. s r.o., IČO:
36 009 652, so sídlom: Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, 3/ AT ABOV, spol. s r.o., IČO: 36 002 127,
so sídlom: Slnečná 13, 044 42 Rozhanovce, 4/ AT DUNAJ, spol. s r.o., IČO: 31 734 600, so sídlom:
Dubník 767, 941 35 Dubník, 5/ AT GEMER, spol. s r.o., IČO: 36 209 228, so sídlom: Dubník 767, 941 35
Dubník, 6/ AgroNutriConsult, spol. s r.o., IČO: 36 738 611, so sídlom: Šafárikova 124, 048 01 Rožňava

(pôvodne: AT NAWARO, spol. s r.o., IČO: 36 738 611, so sídlom: Šafárikova 124, 048 01 Rožňava), 7/
AT TATRY, spol. s r.o., IČO: 31 734 006, so sídlom: Petzvalova 37, 059 01 Spišská Belá, 8/ AT ZEMPLÍN
spol. s r.o., IČO: 36 200 239, so sídlom: Hlavná 129, 076 13 Kazimír, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., IČO: 50 560 611, so sídlom: Rázusova 1, 040 01 Košice, za ktorú koná
JUDr. Alexander Bröstl, advokát a konateľ, 9/ AT AGROCES, spol. s r.o., IČO: 36 194 204, so sídlom:
Cestice 130, 044 71 Cestice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102055109/2022 zo
dňa 21.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 9/ právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“)
vykonaludaňovéhosubjektu-skupinyDPHzastupovanejžalobcom(ďalejaj„daňovýsubjekt“,„žalobca“
alebo „skupina DPH“), daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) zazdaňovacie obdobie august 2019. Daňová kontrola bola v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) začatá dňa 13.07.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.

100975323/2020 zo dňa 10.06.2020. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil
Protokol č. 101492103/2021 zo dňa 13.08.2021, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 18.08.2021.

2. Dňa 04.04.2022 vydal správca dane rozhodnutie č. 100695685/2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel na DPH

za zdaňovacie obdobie august 2019 vo výške 94 176 Eur s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním
predstavovala sumu 3 877,57 Eur a daň zistená správcom dane sumu 98 053,57 Eur. Správca dane
odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na existenciu daňového podvodu a účasti daňového subjektu
na ňom.

3. Rozhodnutím č. 102055109/2022 zo dňa 21.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný

podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolacie
námietky daňového subjektu považoval za neopodstatnené.

II.
Žaloba

4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 09.09.2022
na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu
dane (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“), vrátane postupu, ktorý

predchádzal ich vydaniu, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda
pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí, nedostatočne zistený
skutkový stav bez opory v administratívnom spise a pre podstatné pochybenia procesného charakteru,
ktoré mali mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

5. V bode A. žaloby žalobca zhrnul skutkový stav veci a namietané procesné pochybenia. Uviedol, že je
členom skupiny DPH, registrovanej na účely DPH podľa § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a že v kontrolovanom zdaňovacom
období august 2019 túto skupinu DPH tvorilo desať členov, ktorými boli žalobca a ďalší účastníci konania

v rade 1/ až 9/. Zdôraznil, že skupina DPH sa považuje za jednu zdaniteľnú osobu, t. j. jedného
platiteľa dane len na účely uplatňovania DPH, inak sú členovia skupiny samostatnými subjektami. Ako
podstatu žaloby označil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane (ďalej spolu aj „daňové orgány“), čoho následkom bolo nepriznanie odpočtu
danecelejskupineDPH.Poukázalnato,žeskupineDPHpoodpočítanídanenavstupenáslednevznikla

daňová povinnosť na výstupe, ktorú si riadne a včas splnila, pričom posudzovaným dodaním tovaru
skupina DPH nezískala žiadnu neoprávnenú daňovú výhodu. Preskúmavané rozhodnutia sú tak podľa
žalobcu zjavne neopodstatnené.

6. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve č. 15/08/2019, ktorá bola skupinou DPH uzatvorená dňa 15.08.2019

s dodávateľom DAPAG, s.r.o., IČO: 47 569 573, so sídlom: Vyšehradská 12, 851 06 Bratislava (ďalej
len „DAPAG“ alebo „dodávateľ“), ktorej predmetom bolo hnojivo s označením „Polidap 18/46“ (ďalej len
„kúpna zmluva“), žalobca uviedol, že skutočný vznik tohto záväzkovo-právneho vzťahu bol z jeho strany
preukázaný touto písomnou zmluvou podpísanou konateľom dodávateľa. Plnenie dohodnuté kúpnou
zmluvou bolo dodávateľom riadne dodané a na strane daňového subjektu boli splnené všetky zákonné

podmienky vyplývajúce zo zákona o DPH nevyhnutné pre uplatnenie odpočítania dane. Na podklade
tejto skutočnosti si skupina DPH uplatnila odpočítanie DPH vo výške 94 176 Eur z dodávateľskej faktúry
č. FV1900109 zo dňa 15.08.2019, ktorej predmet bol predmetom kúpnej zmluvy – hnojivo s označením
„Polidap 18/46“ v množstve 1080 ton (ďalej len „tovar“) – v sume základ dane: 470 000 Eur, DPH
v sadzbe 20 %: 94 176 Eur, celkom 565 056 Eur (ďalej aj „sporná faktúra“), ktorá bola vystavená

na žalobcu ako zástupcu skupiny DPH, pričom k tejto faktúre bol predložený dodací list a príjemka.
Napriek preukázanému obchodnému vzťahu a riadnemu plneniu zo zmluvy došlo zo strany správcu
dane aj žalovaného k pochybeniu, keď bez opory v skutkovom stave a vo vykonaných dôkazoch
v preskúmavaných rozhodnutiach spochybnili transakciu a nepriznali odpočítanie dane. Všetky okolnostidodania tovaru boli v daňovom konaní podrobne zdokumentované, zo strany žalobcu odôvodnené
predloženými dôkazmi a návrhmi na výsluch svedkov. Žalobca konštatoval, že vynaložil riadnu odbornú
starostlivosť na zabezpečenie štandardnosti obchodného vzťahu s dodávateľom, napriek tomu daňové

orgány vôbec nezohľadnili žalobcom skutočne realizované a preukázané opatrenia a záruky na ochranu
pred podnikateľskými rizikami, najmä pokiaľ ide o odloženú splatnosť kúpnej ceny do času chemickej
kontroly a váženia tovaru, ktoré boli v skupine DPH preukázateľne vykonané.

7. Ďalej uviedol, že návrhy na vykonanie dôkazov prvostupňový orgán v priebehu daňovej kontroly

nezohľadnil pre krátkosť času na skončenie daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,
teda výlučne z dôvodu subjektívnych pochybení na strane prvostupňového orgánu pri vedení
daňového konania. Svoje závery v preskúmavaných rozhodnutiach následne daňové orgány formulovali
nejednoznačne, vnútorne rozporne a účelovo, bez prihliadnutia na objektívny právny vzťah medzi
žalobcom a dodávateľom, ako aj bez prihliadnutia na objektívne preukázateľné skutočnosti týkajúce sa
dodania tovaru.

8. Daňové orgány sa zamerali výlučne na selektívne skutočnosti, bez akejkoľvek snahy o ich objektívnu
verifikáciu, a to aj napriek dôkazom, ktoré boli označené a predložené zo strany skupiny DPH a
ktoré závery preskúmavaných rozhodnutí vyvrátili, čím bolo zasiahnuté do práv členov skupiny DPH
vyplývajúcich zo zákona o DPH a Daňového poriadku. Preskúmavané rozhodnutia sú podľa žalobcu

zjavne nezákonné, sú v hrubom rozpore so zisteným skutkovým stavom, nemajú oporu vo vykonaných
dôkazoch, sú nedostatočne odôvodnené a hrubo odporujúce samotnému obsahu daňového spisu, a sú
svojvoľné a arbitrárne.

9. V ďalšej časti svojej argumentácie sa žalobca zameral na odôvodnenie svojho tvrdenia, že v konaní

bola zo strany daňových orgánov porušená zásada zákonnosti, objektívnej pravdy i voľného hodnotenia
dôkazov, a formuloval aj námietky týkajúce sa dôkazného bremena. V tejto súvislosti žalobca vychádzal
z tvrdenia, že závery preskúmavaných rozhodnutí sú dôsledkom tej skutočnosti, že daňové orgány
nevedeli zabezpečiť zaplatenie DPH na strane iného subjektu, s ktorým daňový subjekt nemal žiadny
právny alebo faktický vzťah a prípadné pochybenia tohto subjektu boli v rozpore s Daňovým poriadkom

prenesené na daňový subjekt. Žalobca zdôraznil, že nie je úlohou správcu dane za každých okolností
zabezpečiť výnos štátu na dani, ale správca dane je povinný postupovať vždy len v rozsahu a spôsobom
predpokladaným zákonom, pričom preskúmavané rozhodnutia tieto zákonné obmedzenia nespĺňajú.
Pokiaľideozásaduobjektívnejpravdy,daňovéorgánysitútozásaduvyložilinesprávneasvojvoľne.Táto
zásada totiž neautorizuje správcu dane ignorovať relevantné návrhy dôkazov. Žalobca označil dôkazy

preukazujúce rozhodujúce skutočnosti, s ktorými sa prvostupňový orgán vôbec nevysporiadal a svoje
zistenia založil výlučne na tých skutočnostiach, ktoré boli v neprospech žalobcu a skupiny DPH. V tejto
súvislostižalobcaosobitnepoukázalnato,žeoznačilapredložilrozsiahlysúbordôkaznýchprostriedkov,
ktoré priamo a bezprostredne smerovali k preukázaniu skutočností, ktoré boli zo strany prvostupňového
orgánu považované za sporné, avšak napriek tomu prvostupňový orgán na tieto dôkazy neprihliadol

a väčšinu navrhovaných dôkazov nevykonal, pričom žalovaný tento postup následne v napadnutom
rozhodnutí potvrdil ako správny. Okrem toho prvostupňový orgán úplne opomenul zaoberať sa novými
skutočnosťami a nezabezpečil vykonanie nových dôkazov, ktorých relevancia vyplynula z vykonaných
výsluchov svedkov (napr. zápisnica o výsluchu vodiča p. A. zo dňa 27.01.2022, v ktorej boli označené
ďalšie dokumenty, ktoré mohli veľmi priamo a bezprostredne odpovedať na pochybnosti vznesené

správcom dane). Prvostupňový orgán nepochopiteľne odmietol návrhy na výsluch zamestnancov
žalobcu a členov skupiny DPH, ktorí s tovarom priamo disponovali a ktorí mohli priamo preukázať
spôsob evidencie a použitia tovaru, potvrdiť identifikáciu tovaru a podrobne popísať spôsob váženia
achemickejkontroly,atakpreukázaťnáležitúopatrnosťskupinyDPHatiežmateriálnuexistenciutovaru.
Vykonanie týchto dôkazov však odporovalo vopred stanoveným záverom správcu dane pri daňovej

kontrole, preto tieto dôkazy boli svojvoľne opomenuté. Žalobca dodal, že z obsahu daňového spisu
nemožno vyvodiť záver, že by prvostupňový orgán vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, a to najmä
keď žalobca predložil dostatočné množstvo dôkazov, preukazujúcich nesprávnosť záverov uvádzaných
v preskúmavaných rozhodnutiach a priamo vyvracajúcich pochybnosti správcu dane. Formulovanie
pochybností a súčasné odmietnutie vykonania dôkazov označených na ich vyvrátenie predstavuje hrubé

porušenie princípov dokazovania, na ktoré žalovaný vôbec neprihliadol. Uvedené podľa žalobcu zakladá
neunesenie dôkazného bremena zo strany správcu dane.10. Žalobca tiež zdôraznil, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva daňovým orgánom
právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly, ale táto
podlieha zákonom stanovenému postupu, vrátane toho, že vyhodnotenie zistených skutkových okolností

musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných ustanovení. Pri tomto
postupe musí daňový orgán rešpektovať zásady správy daní, čo v danom prípade nebolo rešpektované,
pretože správca dane svoje závery založil výlučne na tých skutočnostiach, ktoré boli v neprospech
skupiny DPH, a selektívne neprihliadol na tie skutočnosti, ktoré spochybňovali pravdivosť vyjadrení
dodávateľa. Väčšinu dôkazov predložených žalobcom správca dane posúdil úplne zjavne formálne

a zarážajúcim spôsobom povrchne. Žalovaný tento postup následne nezákonne aproboval. Vo vzťahu
k dôkaznému bremenu žalobca dodal, že správcovi dane predložil veľké množstvo dôkazov, čím svoje
dôkazné bremeno uniesol. Zdôraznil, že daňový subjekt nezodpovedá za preukázanie skutočností,
ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda
nemožno na daňový subjekt ťaživo prenášať ním nezavinené nedostatky alebo prípadne podvod na
inom stupni obchodu. Svoje dôkazné bremeno neuniesol správca dane, keď svoje závery založil na

selektívnomvýkladevykonanýchdôkazov,bezzohľadneniaichvzájomnýchsúvislostí.Žalobcapoukázal
na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.
1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021, podľa ktorého samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu
dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil o dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi, nemusí stačiť
a v okolnostiach prípadu ani nestačí pre spoľahlivý záver o nepreukázaní uplatneného nároku. Podľa

žalobcu z tohto záveru vyplýva, že pokiaľ správca dane opieral svoje závery o to, že daňový subjekt
dôkazné bremeno neuniesol, musel predtým umožniť mu toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním
navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. Na dôkazy
predložené žalobcom však správca dane neprihliadal.

11. V bode B. žaloby žalobca rozviedol svoju argumentáciu ohľadne nepreskúmateľnosti vydaných
rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a zmätočnosť vymedzenia ich právneho základu,
s poukazom na absenciu jednoznačného a určitého vymedzenia právneho základu pre prijatie záveru
o dôvodnosti neuznania odpočítania dane skupine DPH, čo malo mať za následok zásadné ovplyvnenie
celého priebehu vyrubovacieho a odvolacieho konania a faktické znemožnenie uplatnenia obrany

skupiny DPH. Bez jednoznačného pomenovania dôvodov pre nepriznanie odpočtu dane nie je možné
podľa žalobcu identifikovať konkrétny spôsob rozloženia dôkazného bremena medzi daňovými orgánmi
a žalobcom. S odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, podľa ktorého „...od právnej
kvalifikáciekonania,ktoréjenezlučiteľnésosystémomDPH,závisínielenokruhskutočností,ktorémusia
byťvdaňovomkonanípreukázané,aleajto,ktotietoskutočnostipreukazuje,čomávplyvajnarealizáciu

práva daňového subjektu...“, žalobca poukázal na nemožnosť vzájomného stotožňovania jednotlivých
dôvodov nepriznania odpočtu (ako to učinili daňové orgány v prejednávanej veci), nakoľko tieto sa
vyznačujú odlišným spôsobom rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom. V preskúmavaných rozhodnutiach preto podľa žalobcu malo dôjsť k pochybeniu, keď
sa prvostupňový orgán zmätočne priklonil k dvom rôznym právnym základom, ktoré si z hľadiska

svojej vnútornej podstaty odporujú a pri ktorých sa uplatňuje odlišné rozloženie dôkazného bremena.
Obdobne žalovaný postupoval zmätočne, keď v napadnutom rozhodnutí argumentoval účasťou na
daňovom podvode a následne konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažovalo daňový subjekt a ten
ho neuniesol. Podľa žalobcu tak nie je zrejmé, čo tvorilo skutočný právny základ rozhodnutia a ako
sa daňové orgány vysporiadali s rozložením dôkazného bremena. Dôkazné bremeno pritom daňové

orgány neuniesli, účasť na daňovom podvode nepreukázali. Daňové orgány zároveň na iných miestach
preskúmavaných rozhodnutí spochybňovali materiálnu existenciu dodávaného tovaru, a teda skutočné
vykonanie zdaniteľného plnenia, čo sú zásadne odlišné právne dôvody s rozdielnym zameraním
a obsahom dokazovania. Správca dane následne svoju argumentáciu neurčito a zmätočne prispôsobil
podľa konkrétnych hodnotených dôkazov tak, aby bol potvrdený vopred stanovený úsudok o nepriznaní

odpočtu. Tým však bol podľa žalobcu celkom zjavne zahmlený prenos dôkazného bremena na správcu
dane a došlo k upretiu práva na obhajobu. Otázka materiálnej existencie tovaru bola kľúčovou
a nosnou časťou argumentácie prvostupňového orgánu a na vyvrátenie týchto pochybností vyvinul
žalobca osobitné úsilie. Nakoniec sa však týmto tvrdeným pochybnostiam prvostupňového orgánu
a ich vyvráteniu nevenovala v napadnutom rozhodnutí žiadna pozornosť. Žalobcovi argumentácia vo

vzťahu k daňovému podvodu nebola v priebehu konania známa a nemohol na ňu adekvátne procesne
reagovať. Žalovaný tak úplne opomenul zohľadniť zásadné rozpory vo vymedzení právneho základu
prvostupňového rozhodnutia a svoju pozornosť venoval výlučne vynechaniu a prepísaniu tých častí
prvostupňového rozhodnutia, ktoré poukazovali na jeho nezákonnosť. Tým žalovaný porušil svojupovinnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania. Správca dane v snahe
zabezpečiť čo najširšie vymedzenie dôvodov vyrubenia rozdielu dane postupoval spôsobom, ktorým
žalobcovi znemožnil efektívnu možnosť uplatnenia daňovej obhajoby, čím žalobcu a skupinu DPH ako

celok ukrátil na jej procesných právach. Na tieto skutočnosti žalobca výslovne upozornil, keď správcu
dane žiadal o presné vymedzenie jeho pochybností. Na tieto nedostatky však nebolo daňovými orgánmi
prihliadnuté a len formálne bola konštatovaná vecná a právna správnosť preskúmavaných rozhodnutí.
Uvedené zakladá ich nezákonnosť ako celku.

12. V bode C. žaloby žalobca uviedol, že nebol preukázaný vzťah medzi konaním daňového subjektu
a daňovým podvodom, a zároveň neboli zohľadnené opatrenia a záruky prijaté skupinou DPH.
Prvostupňový orgán, na ktorého strane spočívalo dôkazné bremeno ohľadom účasti daňového subjektu
na tvrdenom daňovom podvode, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že skupina DPH vedela
alebo mala vedieť o akomkoľvek podvode na úseku daní vo vzťahu k nej realizovaným obchodom.
Žalobca na svoju obranu uviedol, že skupina DPH ako celok prijala právne a faktické opatrenia a záruky,

ktoré ju chránili pred podnikateľskými rizikami, pričom na tieto skutočnosti nebolo v preskúmavaných
rozhodnutiach prihliadnuté, v dôsledku čoho v nich okrem právneho základu absentuje aj skutkový
základ. Podľa žalobcu nebola v danom konaní preukázaná účasť skupiny DPH na daňovom podvode,
dodanie tovaru skupine DPH nebolo súčasťou podvodu na DPH a neboli zohľadnené opatrenia a záruky
prijaté daňovým subjektom. Žalobca zdôraznil, že v priebehu celého daňového konania mu nebolo

zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov dospeli daňové orgány k záveru o tom, že skupina
DPH o daňovom podvode vedela alebo mala vedieť. Žalobca zdôraznil, že on sa na daňovom podvode
nepodieľal. Aspekt posudzovania primeranosti prijatých opatrení bol zo strany daňových orgánov úplne
opomenutý, tieto sa zamerali výlučne na žalobcu tak, akoby skupina DPH v danom prípade vôbec
neexistovala. V rozpore so závermi Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „EÚ“) daňové orgány

konštatovali neštandardnosť dodania tovaru len na tom základe, že svojvoľne opomenuli prihliadnuť na
skutočnosti uvádzané skupinou DPH, pričom z daňového spisu citovali a vyberali len tie podklady, ktoré
zdanlivo potvrdzovali preferovaný výsledok daňového konania. Daňové orgány si teda zjavne nesplnili
svoju dôkaznú povinnosť a neuniesli dôkazné bremeno.

13. V súvislosti s daňovým podvodom, ktorý správca dane identifikoval v dodaní tovaru medzi
spoločnosťou GAZU s.r.o. a spoločnosťou TETRANS, s.r.o., žalobca poukázal na skutočnosť, že
spoločnosť TETRANS, s.r.o. mala tovar dodať dodávateľovi, pričom až dodávateľ následne nezávisle
od uvedenej transakcie dodal tovar skupine DPH, a teda tvrdený daňový podvod sa mal uskutočniť
medzi spoločnosťami, ktorých činnosť, vzťah a ani predmetná transakcia žiadnym spôsobom nesúvisia

s dodaním tovaru skupine DPH. Ak sa daňový podvod stal, bol podľa žalobcu dokonaný dodaním
od spoločnosti GAZU s.r.o. pre spoločnosť TETRANS, s.r.o., a následným uplatnením odpočítania
dane tohto spoločnosťou. Žalobca zdôraznil, že dodanie tovaru zo strany dodávateľa pre skupinu
DPH s daňovým podvodom žiadnym spôsobom nesúviselo, ani daňový podvod neumožňovalo,
neuľahčovalo, ani mu inak nenapomáhalo, a uvedené dodanie predstavuje samostatné plnenie, ktoré

nie je možné priamo ani nepriamo spájať s daňovým podvodom. Podľa žalobcu žalovaný založil
napadnuté rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou súčasťou daňového
tajomstva iných daňových subjektov, pričom žalovaný ani skupina DPH ako celok týmito informáciami
v priebehu daňového konania nedisponovali a nemali možnosť sa k nim vyjadriť. Nie je možné od
skupiny DPH vyžadovať, aby sa súkromnoprávnymi prostriedkami dopracovala k súboru informácií,

s akými v dôsledku uplatnenia štátnej moci disponujú daňové orgány. Od skupiny DPH sa vyžaduje
výlučne primeraná a rozumná miera fakticky realizovateľnej obozretnosti. S poukazom na rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ (najmä Axel Kittel, Optigen, Stehcemp) žalobca uzavrel, že daňové orgány nemôžu
nekontrolovane a účelovo rozširovať reťazec dodaní súvisiacich s daňovým podvodom dovtedy, kým
sa im nepodarí identifikovať finančne postihnuteľnú obchodnú spoločnosť, teda žalobcu, ktorý si plní

svoje povinnosti, riadne spolupracuje a jeho podnikateľská činnosť nesúvisí so žiadnym daňovým
podvodom. Napriek snahe žalovaného priblížiť daňový podvod bližšie k skupine DPH, toto samo osebe
nepostačuje na automatické konštatovanie, že skupina DPH vedela o daňovom podvode. Daňový
subjekt sa nezúčastnil na plnení ako súčasti daňového podvodu, preto nie je podľa žalobcu daný právny
základ pre nepriznanie odpočtu.

14. Osobitne žalobca poukázal na to, že požiadavku riadnej odbornej starostlivosti a štandardnosti
obchodného vzťahu je možné v praxi zabezpečiť viacerými konkrétnymi spôsobmi, pričom mieru
prijatých opatrení je potrebné posudzovať z pohľadu skupiny DPH ako celku. Daňové orgány vôbecnezohľadnili, že skupina DPH sa pri nákupe tovaru chránila pred podnikateľskými rizikami odloženou
splatnosťou kúpnej ceny a následnou chemickou kontrolou tovaru a jeho vážením. Daňovými orgánmi
tvrdenú neštandardnosť preto podľa žalobcu nebolo možné akceptovať, ako ničím nepodložený

subjektívny dohad. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany bola vykonaná kontrola, na dôkazy predkladané
daňovým orgánom však nebolo prihliadané. Ak sú predkladané dôkazy na vyvrátenie pochybností,
správca dane je povinný na ne prihliadať, opak je svojvôľou. Daňové orgány nezohľadnili špecifiká tohto
hospodárskeho odvetvia, napríklad pokiaľ ide o potrebu a dôležitosť vopred - pred začiatkom sezóny
– zabezpečiť hnojivo na následnú aplikáciu. Podľa žalobcu jednotlivé dôkazy neboli vyhodnocované

v ich vzájomných súvislostiach, ale len izolovane, bez prihliadnutia na ich skutočný obsah. Žalobca
konštatoval, že zabezpečenie kontroly tovaru a jeho váženie preukázala skupina DPH listinnými
dôkazmi, napríklad vyjadrením pracovníkov nákupno-odbytového združenia, pričom rozbor konkrétnej
dodávky sa uskutočnil v laboratóriu v Rožňave (mimo žalobcu). Vzorky boli doručené do laboratória dňa
05.03.2020 a 19.03.2020. Daňové orgány odmietli vykonať svedeckú výpoveď zamestnankyne, ktorá
analýzu vzoriek realizovala. Z uvedeného je zrejmé, že skupina DPH prostredníctvom svojich ďalších

členov okrem žalobcu kontrolu tovaru fakticky vykonala, preto postupovala s odbornou starostlivosťou
a obozretne. Konanie jednotlivých členov skupiny DPH je potrebné považovať za konanie skupiny
DPH. Podľa žalobcu tak nie sú pravdivé závery daňových orgánov, že skupina DPH kúpila tovar bez
toho, aby skontrolovala totožnosť hnojiva, táto kontrola bola vykonaná a bol o tom predložený dôkaz.
Daňové orgány však naopak nepredložili žiaden vlastný dôkaz o tom, prečo je takýto spôsob ochrany

nedostatočný alebo neštandardný.

15. V bode D. žaloby žalobca tvrdil, že daňové orgány nezohľadnili existenciu skupiny DPH, a preto
nesprávne identifikovali daňový subjekt, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotili predložené dôkazy.
Prvostupňový orgán počas daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní postupoval zjavne

nesprávne tak, že za daňový subjekt považoval len žalobcu, pričom tento je len zástupcom a jedným
z členov skupiny DPH, v dôsledku čoho prvostupňový orgán dospel k nesprávnym záverom, keďže na
účely uplatňovania DPH sa skupina DPH považuje za jednu zdaniteľnú osobu – platiteľa dane. Taktiež
dodávkytovarovaslužiebposkytnutétretímiosobamisapovažujúzaprijatéskupinou,niejednotlivýmijej
členmi. V posudzovanom prípade podľa žalobcu nepostačovalo formálne označenie daňového subjektu

ako skupiny DPH vo výrokovej časti preskúmavaných rozhodnutí, ale bolo potrebné aj vecné a právne
zohľadnenie tejto okolnosti. Rozlišovanie medzi žalobcom a ostatnými členmi skupiny bolo na účely
uplatňovania DPH vecne nesprávne a toto nesprávne východisko viedlo k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Závery o nepreukázaní materiálnej existencie tovaru, o absencii kontroly tovaru daňovým
subjektom a tvrdenia o dokazovaní dodávky tovaru len na výstupe preto podľa žalobcu neobstoja.

V dôsledku nesprávnej identifikácie daňového subjektu potom správca dane mylne posúdil dodanie na
vstupe a výstupe, nakoľko tovar od dodávateľa na účely DPH nenadobudol len žalobca, ale skupina
DPH ako taká, ktorá je ako celok platiteľom dane. Žalobca preukázal nadobudnutie tovaru skupinou
DPH za vzájomnej súčinnosti viacerých členov skupiny DPH, čím došlo k preukázaniu nadobudnutia
tovaru skupinou DPH, ktorá je jedným platiteľom dane. Daňové orgány tak posudzovali dodanie výlučne

na strane žalobcu tak, ako by skupina DPH vôbec neexistovala. Žalobca zdôraznil, že ďalší účastníci
konania nie sú na účely DPH zákazníkmi, ale členmi skupiny DPH, a dodanie tovaru medzi nimi
nepredstavujevýstup,akosamylnedomnievajúdaňovéorgány.Žalobcadodal,žepreukázaniespôsobu
dodania tovaru pre skupinu DPH, preukázanie kontroly tovaru a jeho váženia členom skupiny je ich
preukázaním skupiny DPH ako celku. Toto zásadné pochybenie daňových orgánov má podľa žalobcu

fatálny následok vo vzťahu k záverom prijatým v preskúmavaných rozhodnutiach. Daňové orgány boli na
tieto pochybenia v daňovom konaní upozornené, avšak bezvýsledne, v súvislosti s čím došlo k hrubému
porušeniu legitímnych očakávaní daňového subjektu. Argumentácia prvostupňového orgánu, ktorou
odkazuje na obchodnoprávnu dokumentáciu skupiny DPH (najmä vo vzťahu k označeniu „zákazník“),
a tým odôvodňuje nesprávnu identifikáciu daňového subjektu, je nesprávna. Nesprávnym postupom

správcu dane bolo zasiahnuté do práv skupiny DPH. Žalovaný sa námietkami nezohľadnenia skupiny
DPH opomenul zaoberať a tieto bez ďalšieho považoval za neopodstatnené.

16. V bode E. žaloby žalobca namietal, že prvostupňový orgán svojvoľne a v rozpore s obsahom
daňovéhospisuspochybnilmateriálnuexistenciutovaru.Tentozáverjepodľažalobcuvzjavnomrozpore

s úkonmi realizovanými samotným prvostupňovým orgánom pred a v priebehu daňovej kontroly, ako aj
v rozpore s predloženými dôkazmi a obsahom daňového spisu. Podľa žalobcu tvrdenie o neexistencii
tovaru je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, keď na základe miestneho zisťovania
prvostupňový orgán overil fyzickú prítomnosť tovaru v skladových priestoroch spoločnosti Agro Ostrov,s.r.o., a preto nie je možné relevantne spochybniť existenciu tovaru. Podľa žalobcu správca dane
pochybil tým, že pri pochybnostiach o identifikácii tovaru neodobral vzorku tovaru podľa § 38 ods. 5
Daňového poriadku, a preto akékoľvek následné tvrdenia prvostupňového orgánu o údajnej neexistencii

tovaru sú irelevantné a v rozpore s jeho vlastnými predchádzajúcimi úkonmi. Správca dane vedel,
čo je predmetom miestneho zisťovania, preto mohol a mal odobrať vzorku na účely expertízneho
skúmania, ak mal o tovare akúkoľvek pochybnosť. Dôsledky pochybenia daňového orgánu nie je možné
prenášať na daňový subjekt, keďže na žiadosť bol tovar sprístupnený. Žalobca sa tak nemohol v konaní
efektívne brániť. Výsledná procesná situácia je tak dôsledkom neprijateľného postupu zo strany správcu

dane a z hľadiska princípov výkonu správy daní je neudržateľný. Neodobratie vzorky tovaru je hrubou
nedbanlivosťounastranesprávcudane,ktorúnemožnoklásťnaťarchuskupinyDPH.Vdaňovomkonaní
spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o. bola pripravená predložiť zoznam odberateľov tovaru, správca dane však
žiadosti o zabezpečenie tohto dôkazu nevyhovel, pričom opak sám nepreukázal. Skupina DPH si preto
splnila svoju zákonnú povinnosť, správca dane však neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca označil za
neakceptovateľné aj závery týkajúce sa materiálnej existencie tovaru na základe posudzovania farby

hnojiva, keď bez akýchkoľvek znalostí z oblasti hnojív daňové orgány vyhodnocovali, či ide o hnojivo
alebo nie. V tejto súvislosti žalobca v daňovom konaní bezúspešne žiadal o vykonanie znaleckého
dokazovania. Správca dane tak podľa žalobcu neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže relevantne
nespochybnil ani existenciu, ani kvalitu, ani fyzikálne vlastnosti tovaru. Napokon žalobca dôvodil, že
spochybnenie materiálnej existencie tovaru vychádzalo z účelového hodnotenia dôkazov o spôsobe

uskladnenia hnojiva. Dodal, že tovar sa na sklade nachádzal vo voľne sypanej forme a pri odvoze bol
uložený do tzv. bagov. Podľa žalobcu medzi týmito skutočnosťami nie je žiaden rozpor a tento záver bol
potvrdený vykonaným dokazovaním.

17. V bode F. žaloby žalobca argumentoval, že skupina DPH rozsiahlo zdokumentovala spôsob

nadobudnutia a naloženia s tovarom, čo však daňové orgány odmietli zohľadniť, a na označené
dôkazy bezdôvodne neprihliadli. Žalobca namietal závery preskúmavaných rozhodnutí s poukazom na
porušenie elementárnych princípov formálnej logiky pri ich koncipovaní. Podľa jeho názoru preukázanie
naloženia s tovarom zo strany skupiny DPH jasne preukazuje, že tovar bol v právnej a faktickej dispozícii
skupiny DPH, a teda že ho skupina DPH riadne obstarala, pričom bolo preukázané, odkiaľ, kam a po akej

trase sa prevážal. Išlo o dopravcov zabezpečených dodávateľom, pričom doprava bola zabezpečená
tak, že dodávateľ tovar doviezol konkrétnym členom skupiny DPH. Je teda zrejmé, že tovar v rozhodnom
čase existoval. Podmienky na odpočítanie dane preto boli splnené. V tomto bode žaloby žalobca
poukázal na konkrétne penzum dôkazov (dôkazy č. 10 až 43), ktoré mali preukazovať pravdivosť jeho
tvrdení, pričom zdôraznil, že naopak správca dane svoje tvrdenia nepodložil vykonanými dôkazmi, čím

neuniesol svoje vlastné dôkazné bremeno.

18. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobca poukázal na to, že hodnotenie dôkazov o spôsobe
nadobudnutia tovaru bolo výlučne formálne, bez prihliadnutia na ich obsah. Daňové orgány v tejto
súvislosti opomenuli vziať do úvahy skupinou DPH predložené najmä listinné dôkazy a ich skutočný

obsah, ktorým je preukázanie pôvodu tovaru, dovezeného skupine DPH priamo od dodávateľa. Žalobca
dal do pozornosti, že vyhotovenie a označenie týchto dokladov bolo v dispozícii dodávateľa a nie skupiny
DPH, ktorá nemôže zodpovedať za úkony, ktoré svojou činnosťou nezabezpečovala. Zdôraznil, že
ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku o prednosti obsahu pred formou je potrebné uplatňovať
nielen v neprospech daňového subjektu. Správca dane preto nemôže výlučne z formálnych dôvodov,

napríklad formálny názov listiny, neprihliadnuť na skutočný obsah predloženého dôkazu. Listinné dôkazy
tiež podľa žalobcu preukazujú, že výpoveď svedka A. nebola spôsobilá založiť hodnoverné východisko
pre závery prvostupňového orgánu. Ak napriek tomu správca dane považoval výpoveď svedka A. za
relevantnú, bolo potrebné jeho opätovné vypočutie za účelom konfrontácie jeho výpovede s ostatnými
dôkazmipredloženýmivdaňovomkonaní,očožalobcaopakovanežiadal,rovnakoakoovýsluchsvedka

B., ktorý mohol tiež zásadne prispieť k objasneniu rozhodných skutočností a preukázanie nepravdivosti
tvrdení p. A.. Správca dane sa o totožnosť tohto svedka bližšie nezaujímal a uspokojil sa so všeobecnou
informáciou o úmrtí osoby s rovnakým priezviskom. Správca dane dospel k záverom, ktoré sú v rozpore
s právnou úpravou a bez zjavného ekonomického opodstatnenia, na čo žalovaný vôbec neprihliadol.

19. Žalobca dodal, že závery správcu dane o neobvyklom obchodovaní sú výlučne subjektívne, pričom
sú nielen v rozpore so základnými ekonomickými princípmi, ale aj s daňovou právnou úpravou, keďže
nižšia jednotková cena pri väčšom objeme tovaru je obvyklá a štandardná. Správca dane opomenul
zohľadniť, že práve opačná situácia, teda ak by boli ceny v rámci skupiny DPH výhodnejšie oproticenám pre tretie osoby, by mohla byť vyhodnotená ako v rozpore s právnou úpravou. Je teda zrejmé, že
správcom dane vnímaná neobvyklosť je ako celok sporná a pochybná. Konštatovaná neštandardnosť
vo vzťahu k dodaniu tovaru pre žalobcu od dodávateľa je preto nepodložená. Nezrovnalosti ostali

žalovaným nepovšimnuté. Správca dane sa riadne nevysporiadal ani s predloženými dôkazmi vo
vzájomných súvislostiach, hoci to bolo žalobcom v priebehu daňového konania namietané.

20. Podľa žalobcu neobstoja závery správcu dane, že skupina DPH nepreukázala alebo nevedela
preukázať, od koho a kedy bolo hnojivo kúpené a ako s ním bolo naložené, keďže všetky tieto

skutočnosti vie preukázať, rovnako tak materiálnu existenciu plnenia. Na uvedené žalovaný vôbec
neprihliadol a bez akéhokoľvek vecného vysvetlenia a priblíženia svojich úvah formálne odobril postup
správcu dane. Námietky skupiny DPH v odvolacom konaní tak neboli riadne vecne preskúmané.
Správca dane podľa žalobcu zotrval na nejasne a zmätočne formulovaných pochybnostiach a súčasne
odmietol vykonať dôkazy na ich odstránenie, na čo žalovaný vôbec neprihliadol. Ak boli závery
správcu dane založené na záveroch daňových kontrol alebo miestnych zisťovaní u iných daňových

subjektov, a teda ak vychádzajú zo skutočností, ktoré skupina DPH svojou činnosťou nezabezpečovala
a o ktorých nemala vedomosť, potom bolo povinnosťou správcu dane informovať o skutočnej príčine
a dôvodoch pochybností, aby na tieto mohla skupina DPH riadne reagovať. Pochybenia iných daňových
subjektov nie je možné automaticky pripisovať skupine DPH. Na nejednoznačné a zmätočné uvádzanie
pochybností správcom dane a z toho vyplývajúce neunesenie dôkazného bremena žalovaný opomenul

prihliadnuť a prvostupňové rozhodnutie bez náležitých úvah arbitrárne potvrdil.

21. V bode G., H., I. žaloby žalobca napokon namietal, že prvostupňový orgán postupoval pri skončení
a v priebehu daňovej kontroly v rozpore s Daňovým poriadkom, na čo žalovaný neprihliadol. Správca
dane formálne nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

Zároveň podľa neho neboli splnené materiálne podmienky pre priebeh a ukončenie daňovej kontroly.
Prvostupňový orgán podľa žalobcu taktiež postupoval v rozpore so svojou vecnou príslušnosťou,
na čo žalovaný neprihliadol, konkrétne správca dane si urobil výklad právnych predpisov na úseku
poľnohospodárskych hnojív z pohľadu, či tieto boli alebo neboli dodržané, čím správca dane de
facto posudzoval, či bol spáchaný správny delikt na úseku hnojív, pričom na posúdenie tejto otázky

je vecne príslušný výlučne Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave,
a zároveň správca dane interpretoval vyjadrenie tohto subjektu proti jeho zmyslu a účelu. Podľa
žalobcu sa prvostupňový orgán dopustil aj ďalších závažných pochybení v procese dokazovania,
čo žalovaný opomenul zohľadniť, najmä selektívnosť a účelovosť hodnotenia dôkazov, absenciu
hodnotenia dôveryhodnosti dôkazov. Žalobca správcovi dane vytkol, že fakticky založil nevyvrátiteľnú

domnienku pochybenia skupiny DPH, čo je v rozpore s Daňovým poriadkom, že nehodnotil dôkazy
v ich vzájomných súvislostiach, komplexne a jednotne, navyše založil svoje závery na skutočnostiach
nesúvisiacich s činnosťou skupiny DPH. V bode III. žalobca zhrnul navrhované dôkazy, ktoré daňové
orgány odmietli vykonať, a to v bodoch č. 1 až 49.

22. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

23. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému
súdu dňa 07.11.2022. Zhrnul skutkový stav v danej veci, zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého
rozhodnutia a uzavrel, že postup daňových orgánov a vydané rozhodnutia sú vecne správne a v súlade
so zákonom, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť a žalobcovi nepriznať
náhradu trov konania.

24. KboduA.žalobyžalovanýuviedol,žesprávcadanevykonaldokazovanievsúlades§24Daňového
poriadku, keď v rámci dokazovania preveroval dodanie tovaru a samotnému žalobcovi umožnil, aby sa
ku všetkým zisteným skutočnostiam vyjadril. Vo vzťahu k bodom B. až F. žaloby žalovaný uviedol, že
vydané rozhodnutia nie sú nepreskúmateľné a jasne definujú, na základe akých skutočností žalobcovi

nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Podľa žalovaného to bol žalobca,
kto neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré
možno od neho požadovať pri vstupovaní do zdaniteľných plnení. Žalovaný trval na tom, že daňový
subjekt bol posudzovaný z pohľadu skupiny DPH a bol preverovaný nárok uplatnený žalobcom akoskupinou DPH, ktorá si uplatnila odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, pri ktorej bolo zistené
podvodné konanie, o ktorom mohol mať vedomosť. V kontexte dôkazného bremena a vykonaného
dokazovania žalovaný uviedol, že je nepochybné, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým žalobcu

ako daňový subjekt, ktorý je iniciátorom odpočítania dane, preto ho zaťažuje povinnosť preukázať,
že splnil formálne aj materiálne podmienky (reálne dodanie) pre odpočet dane. Avšak v prípade, že
správca dane na podklade žalobcom predložených dokladov preukazujúcich splnenie podmienok pre
odpočet dane dospeje k záveru, že došlo k podvodnému konaniu, dôkazné bremeno sa presúva na
stranu správcu dane, ktorý musí preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na

obchodných transakciách poznačených podvodným konaním. Žalovaný aj správca dane v napadnutých
rozhodnutiach podľa žalovaného jasne popísali, v čom si žalobca svoje dôkazné bremeno nesplnil, a to
konkrétne v nepreukázaní starostlivosti riadneho hospodára voči dodávateľovi, ako aj voči samotnému
zdaniteľnému plneniu – nepreveril si podstatné skutočnosti súvisiace s poskytnutím zdaniteľných plnení
(napr. kontrola tovaru, jeho skladovanie, sprievodná dokumentácia, a iné). V prípade, že by žalobca
vykonal takéto overenie, tak mohol vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do zdaniteľných plnení

poznačených podvodným konaním, avšak žalobca si v tomto smere svoju povinnosť nesplnil.

25. K námietkam uvedeným v bode G. žaloby žalovaný uviedol, že pri výkone daňovej kontroly
postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, pričom najmä v súvislosti s vykonaným dokazovaním
postupoval tak, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, zaoberal sa každou skutočnosťou, ktorá súvisela

s predmetom daňovej kontroly. Žalovaný taktiež zdôraznil, že správca dane prerušil daňovú kontrolu
odo dňa 24.02.2021 z dôvodu získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií
a zabezpečenia výsluchu svedka B. A., bývalého konateľa dodávateľa, a to za účelom zisťovania
skutočnosti týkajúcich sa zdaniteľných plnení, ktoré si žalobca uplatnil v daňovom priznaní. Dobu,
počas ktorej bola daňová kontrola prerušená, nie je možné zaradiť do doby jej trvania, a preto podľa

žalovaného nepresiahla zákonom stanovenú maximálnu dĺžku daňovej kontroly. K bodu H. žaloby
žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, neposudzoval porušenie povinností,
ktoré mali žalobcovi vyplývať z osobitných predpisov, a za nesplnenie týchto povinností žalobcu ani
nepostihoval. V ďalšom žalovaný už len zopakoval, že všetky zistené skutočnosti vyhodnotil jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného, ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 29.11.2022
(replika). Žalovanému vytkol tvrdenia, ktoré sú podľa neho v rozpore s preskúmavanými rozhodnutiami
a s obsahom daňového spisu. Podľa žalobcu sa žalovaný vo svojom vyjadrení pokúša upraviť a doplniť
argumentáciu správcu dane, čo je však právne irelevantné a nepodložené. Žalobca dal do pozornosti
súdu, že správca dane opakovane a systematicky uvádzal ako právny základ rozhodnutia práve

spochybnenie materiálnej existencie tovaru, čo podložil citáciami konkrétnych pasáží prvostupňového
rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný účelovo uvádza účasť na daňovom podvode ako jediný dôvod
odmietnutia odpočítania dane, pričom dôvod spočívajúci v spochybnení existencie tovaru v rozpore
s obsahom daňového spisu označuje ako nesporný. Uvedený dôvod bol podľa žalobcu v rozpore
s vyjadrením žalovaného opakovane a systematicky uvádzaný ako právny základ prvostupňového

rozhodnutia. Od tejto skutočnosti sa podľa žalobcu odvíjajú ďalšie procesné pochybenia daňových
orgánov, najmä z hľadiska vykonaného dokazovania, konkrétne v súvislosti s odmietnutím vykonať
žalobcom navrhnuté dôkazy, ktorých vykonaním by sa preukázala existencia tovaru. Na základe
uvedeného zotrval na žalobných dôvodoch a opätovne navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť.

27.Kreplikežalobcusavyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmkrajskémusúdudňa27.01.2023(duplika).
Zotrval na správnosti preskúmavaných rozhodnutí, ako aj na podanom vyjadrení. V reakcii na otázku
existencietovaruuviedol,žesprávcadanenespochybňovalexistenciutovaruakotakú,alevyhodnocoval
samotné vyjadrenia žalobcu so skutočnosťami, ktoré vyplývali z dokazovania správcu dane. Tieto
hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom z týchto skutočností vyplýva, že v prípade

popisu tovaru sa odlišovali samotné vyjadrenia žalobcu od skutočností zistených správcom dane (t.
j. forma, farba tovaru, a pod.). Žalovaný zároveň zotrval na svojej argumentácii o účasti daňového
subjektu na podvodnom konaní. Podľa názoru žalovaného žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré
by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak ako v preskúmavaných rozhodnutiach. Žalobcapodľa neho len všeobecne vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov a zdôrazňoval len niektoré
skutkové zistenia, s ktorými sa už žalovaný vysporiadal. Vzhľadom na uvedené opätovne navrhol žalobu
zamietnuť.

28. Podaním doručeným súdu dňa 19.08.2025 sa k veci opätovne vyjadril žalobca. V celom rozsahu
zotrval na podanej žalobe a žalobných bodoch, v ktorých boli identifikované dôvody pre zrušenie
preskúmavaných rozhodnutí pre ich rozpor so zákonom. Argumentáciu žalovaného označil v celom
rozsahu ako neúčinnú a v rozpore s obsahom daňového spisu. Žalobca opätovne zdôraznil, že

preskúmavané rozhodnutia sa zmätočne prikláňajú súčasne k dvom rôznym právnym základom, ktoré
si vnútorne konkurujú a pri ktorých existuje úplne odlišné rozloženie dôkazného bremena. Mal za
preukázané, že správca dane opakovane a systematicky uvádzal ako právny základ prvostupňového
rozhodnutia práve spochybnenie materiálnej existencie tovaru. Žalobca opätovne zotrval na všetkých
žalobných bodoch a navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť.

29. Žalovaný sa k veci ďalej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.09.2025. Zotrval na svojich
záveroch ohľadom nepriznania práva na odpočet s poukazom na existenciu daňového podvodu a účasti
žalobcu na ňom. Mal za to, že v daňovom konaní postupoval v súlade so zákonom a s judikatúrou
Súdneho dvora EÚ a skutkový stav zistil presne a úplne.

V.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

30. Ďalší účastníci konania sa k veci vyjadrili osobitnými podaniami. Dňa 16.12.2022 bolo krajskému
súdu doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 7/, v ktorom stručne uviedol, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s podanou žalobou a má za to, že všetky žalobné body sú dôvodné. Obdobne
ako žalobca poukázal na rozpor vyjadrenia žalovaného s preskúmavanými rozhodnutiami a s obsahom
daňového spisu. Na základe uvedeného navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť.

31. Obsahovo totožné vyjadrenia boli krajskému súdu doručené aj zo strany ďalšieho účastníka konania

v rade 2/ dňa 16.12.2022, ďalšieho účastníka konania v rade 4/ dňa 16.12.2022, ďalšieho účastníka
konania v rade 5/ dňa 16.12.2022, ďalšieho účastníka konania v rade 3/ dňa 19.12.2022, ďalšieho
účastníka konania v rade 1/ dňa 22.12.2022, ďalšieho účastníka konania v rade 6/ dňa 22.12.2022
a ďalšieho účastníka konania v rade 8/ (podané prostredníctvom právneho zástupcu) dňa 22.12.2022.

VI.
Relevantná právna úprava

32. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

33. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

34. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

35. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

36. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

37. Podľa § 4b ods. 1 zákona o DPH členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň.38. Podľa § 4b ods. 4 zákona o DPH za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých
členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia
skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a

osobitného predpisu, a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za
obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane a
sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu
od ktoréhokoľvek člena skupiny.

39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Podľa § 3 Daňového poriadku
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní
sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt

nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského

dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní

je úzko spolupracovať so správcom dane.
(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),

ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.44. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom
alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky
nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony

alebo osobitne naliehavé úkony.

45. Podľa § 38 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady
alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo
prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo

odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné
veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci; to
neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie
konanie podľa § 68a, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté
vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný
predpis. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo

zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania alebo ak tieto boli poskytnuté
Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní,
môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca
dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie.

46.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

47. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom
doručenia protokolu podľa odseku 8.

48. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

49. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak

sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

50. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie

prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

51. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

52. Podľa § 8 zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov
(1) Ten, kto uvádza hnojivo do obehu, je povinný v jeho označení uviesť
a) údaje o výrobcovi vrátane zahraničného výrobcu a o dovozcovi, a to uvedením mena, priezviska,
miesta trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodného mena, sídla, ak ide o právnickú osobu,

b) obchodný názov hnojiva, ak hnojivo zodpovedá typu hnojiva (§ 17) a kódu typu hnojiva,
c) číslo certifikátu hnojiva,
d) údaje o obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane
obsahu rizikových prvkov a rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť a jemnosť mletia, stálosť
kvapalín, mrazuvzdornosť a špecifické požiadavky na skladovanie a aplikáciu,

e) rozsah a spôsob použitia hnojiva,
f) hmotnosť alebo objem obalovej jednotky alebo dodávky,
g) dátum minimálnej trvanlivosti a dátum výroby,h) spôsob balenia a varovné označenie hnojiva nevyhnutné z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti
ľudí a zvierat a ochrany životného prostredia.
(2) Údaje na označení a v sprievodných dokladoch hnojiva musia byť zreteľné, nezmazateľné a pre

spotrebiteľa za obvyklých podmienok predaja dobre čitateľné a musia byť uvedené v štátnom jazyku.
Uvedenie údajov aj v iných jazykoch je prípustné.
(3) Ak sa hnojivo dodáva vo voľne uloženom stave alebo vo veľkoobchodnom balení, ktorého hmotnosť
presahuje 100 kg, označenie musí byť uvedené v sprievodných dokladoch.
(4) Hnojivo okrem voľne uloženého sa musí uvádzať do obehu len v takom obale, ktorý umožňuje jeho

manipuláciu, spoľahlivé a bezpečné skladovanie, ktoré pri predpísanom alebo pri obvyklom spôsobe
použitia nepriaznivo neovplyvňuje vlastnosti hnojiva a bráni jeho nežiaducemu vplyvu na zdravie
alebo na život ľudí a zvierat, alebo na kvalitu životného prostredia. Obal musí byť zhotovený tak,
aby nedochádzalo k jeho samovoľnému vyprázdneniu. Po vyprázdnení obalu, ktorý nie je vhodný na
opakované použitie, sa musí zabezpečiť jeho spracovanie.
(5) Hnojivo, ktorým je EÚ produkt na hnojenie, sa označuje a balí podľa podmienok a požiadaviek, ktoré

ustanovuje osobitný predpis.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

53. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych

súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/206/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.

BA-6S/206/2022.

54. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom
dňa 11.12.2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného
a v neprítomnosti ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 9/, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnili, hoci predvolanie im bolo riadne a včas doručené.

55. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo,

v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

56. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí daňových
orgánov, vydaných vo vzťahu k daňovému subjektu – skupine DPH, v zmysle § 4b zákona o DPH
tvorenej žalobcom ako jej zástupcom a ďalšími účastníkmi konania v rade 1/ až 9/, ktorými bol tomuto

daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5, § 74 ods. 4 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume
94 176 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2019. Správca dane a následne aj žalovaný, ktorý
rozhodnutie správcu dane potvrdil, sa zaoberali oprávnenosťou odpočítania dane vo výške 94 176
Eur z dodávateľskej faktúry č. FV1900109 zo dňa 15.08.2019 od dodávateľa DAPAG, vystavenej na
zástupcu skupiny DPH, predmetom ktorej bolo dodanie hnojiva Polidap v hmotnosti 1080 ton, celková

cena bez DPH vo výške 470 880 Eur, DPH vo výške 94 176 Eur, celková suma vo výške 565 056 Eur.

57. Ako zásadnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, s ktorou považoval za potrebné vysporiadať sa ako
s prvou, keďže prípadne nedodržanie tejto lehoty by malo zásadný vplyv na zákonnosť daňovej kontroly

ako celku, i na všetky následne vydané rozhodnutia a výstupy z nej vychádzajúce, vrátane protokolu
a rozhodnutí daňových orgánov, ktoré by ako výsledok nezákonného procesu taktiež trpeli vadou
nezákonnosti. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola začala u skupiny
DPH dňa 13.07.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100975323/2020 zo dňa 10.06.2020.V priebehu daňovej kontroly došlo z dôvodu potreby podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
zo strany správcu dane k vydaniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 100300585/2021 zo dňa
22.02.2021 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku s tým, že daňová kontrola bola prerušená odo

dňa 24.02.2021. Oznámením č. 100715902/2021 zo dňa 29.04.2021 správca dane daňovému subjektu
oznámil, že dňa 23.04.2021 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a následne v
jej výkone pokračoval. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu č. 101492103/2021 zo
dňa 13.08.2021 žalobcovi ako zástupcovi skupiny DPH, ku ktorému došlo doručením do vlastných
rúk dňa 18.08.2021. S poukazom na znenie § 61 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého lehoty

počas prerušenia konania neplynú, správny súd konštatuje, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej
kontroly bola zachovaná, keďže v období od 24.02.2021 do 23.04.2021 lehota neplynula a čas výkonu
daňovej kontroly v predmetnej veci tak predstavoval 343 dní, teda menej ako jeden rok. Správny súd
preto považuje námietku žalobcu o formálnom nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly za
neopodstatnenú.

58. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k prípustnosti a primeranosti času trvania prerušenia
daňovej kontroly, resp. vybavenia žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“), správny
súd dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.09.2021 vo veci HYDINA SK s.r.o. proti
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, C-186/20, podľa ktorého: „Článok 10 nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane

z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25. sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Správny súd taktiež
poukazuje na závery vyjadrené v rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.03.2024 (právna veta), podľa ktorého
„Účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda
okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu
EÚzískať.Niejepritomrozhodujúcapresnosťotázoksmeromszískaniuoptimálnychinformácií,dôležité
je, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie

relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na
prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery
boli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii, je
nesprávne...“. V predmetnej veci došlo k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu získania informácií, resp.
zabezpečenia výsluchu vo vzťahu ku svedkovi B. A., bývalému konateľovi dodávateľa DAPAG, nakoľko

tento so správcom dane nespolupracoval. Vzhľadom k tomu, že predmetom overovania správnosti
odpočtu DPH v predmetnom daňovom konaní bolo práve dodanie tovaru zo strany spoločnosti DAPAG,
správny súd má za to (a to aj v kontexte s dôvodmi preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé,
že výpoveď B. A. bola zásadná), že zo strany správcu dane nedošlo k neúčelnému a zbytočnému
vyžadovaniu takýchto informácií. Informácie, ktoré mali byť predmetom zisťovania (podrobne popísané

na str. 11 a nasl. prvostupňového rozhodnutia), boli podľa názoru súdu relevantné aj z pohľadu
zachovania práv žalobcu, keďže sa mali preveriť ním tvrdené skutočnosti ohľadom spornej faktúry.
Dôvodnosťou prerušenia daňovej kontroly sa žalovaný napokon zaoberal aj v napadnutom rozhodnutí
(str. 17 a nasl.), teda daňový subjekt dostal odpoveď na túto svoju námietku už v odvolacom
konaní. Podľa názoru správneho súdu nedošlo k žalobcom namietanému neúmernému, bezdôvodnému

predlžovaniu trvania daňovej kontroly, a teda aj z hľadiska materiálneho bola lehota na vykonanie
daňovej kontroly dodržaná.

59. Pokiaľ ide o správcom dane zvolený spôsob obstarávania informácií formou MVI, správny súd
podotýka, že je výlučne na správcovi dane, aké dôkazné prostriedky a akým spôsobom si na

zabezpečenie zistenia relevantných skutočností v konkrétnom daňovom konaní zvolí. Dokazovanie
totiž vedie správca dane, pričom dbá na to, aby všetky skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie
je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Navyše ako dôkaz môže použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 2, ods. 4 Daňového poriadku).

Ak teda žalobca namietal, že správca dane si informáciu ohľadom svedka A. mohol zabezpečiť aj
prostredníctvom skupiny DPH, takéto tvrdenie nie je relevantné. Ďalej pokiaľ ide o námietku žalobcu, že
daňová kontrola nebola ukončená relevantným spôsobom, správny súd podotýka, že daňová kontrola
je v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu, ako tomubolo aj v prejednávanej veci, pričom Daňový poriadok nevylučuje predkladanie a vykonávanie dôkazov
aj vo vyrubovacom konaní. K lehotám na vyjadrenie správny súd dodáva, že v prípadoch, ak nie je
zákonom stanovená lehota na vykonanie úkonu, určí ju správca dane tak, aby bola primeraná, pričom

len lehoty kratšie ako osem dní majú výnimočný charakter (§ 27 ods. 1 Daňového poriadku). Správny
súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že došlo len k zdanlivému ukončeniu daňovej kontroly,
v rámci ktorej nedošlo k realizácii všetkých jej obligatórnych fáz a možnosti žalobcu realizovať svoje
právo na vyjadrenie sa k daňovej kontrole.

60. Správny súd konštatuje, že správca dane postupoval pri realizácii daňovej kontroly v súlade
s Daňovým poriadkom, neopomenul žiadnu z jej zákonom určených fáz a práva žalobcu v tomto
smere neboli porušené, keďže lehota osem dní na vyjadrenie žalobcu k zisteniam z daňovej kontroly,
ktoré boli prezentované na ústnom pojednávaní dňa 29.07.2021, bola správcom dane určená v súlade
so zákonom. Pokiaľ ide o formulovanie pochybností, Daňový poriadok nestanovuje lehotu, v akej je
potrebné formulovať a oznámiť daňovému subjektu vzniknuté pochybnosti, resp. zistenia z daňovej

kontroly, tento postup vyplýva zo samotného priebehu daňovej kontroly, ktorý sa formuje v závislosti
od okolností konkrétnej veci a jej zložitosti. Daňovú kontrolu vedie správca dane, preto aj realizácia
jednotlivých úkonov a ich načasovanie podlieha jeho úvahe, samozrejme pri dodržaní zákonom
stanovenýchpodmienok.Vpredmetnejvecisprávcadanepriebežnesdaňovýmsubjektomkomunikoval,
vykonával opakovane ústne pojednávania, formuloval svoje požiadavky, pričom so svojimi finálnymi

zisteniami z daňovej kontroly daňový subjekt oboznámil v rámci ústneho pojednávania dňa 29.07.2021,
na ktorom sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca skupiny DPH zastupovanej žalobcom. Daňový subjekt
mal možnosť sa v priebehu daňovej kontroly vyjadriť a predložiť návrhy na vykonanie dokazovania nielen
v rámci ústnych pojednávaní, ale aj písomne, pričom mal tiež možnosť nahliadať do spisu, rovnako mal
možnosť realizovať svoje práva v priebehu vyrubovacieho konania. Správny súd vzhľadom na uvedené

uzatvára, že námietky žalobcu ohľadom riadneho ukončenia daňovej kontroly v materiálnom zmysle
slova nie sú opodstatnené, predmetný Protokol získaný v rámci daňovej kontroly bol v tomto zmysle
dôkazom zákonným a žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP preto v tomto smere preto
nebola opodstatnená.

61. Správny súd sa následne zameral na posúdenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP, teda námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, ktorá je predpokladom pre možnosť posúdenia ďalších uplatnených žalobných dôvodov.
Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo
protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné

jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri
formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že nezrozumiteľnosťou ani nedostatkom
dôvodov ani jedno z nich netrpí.

62. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, odôvodnenom na 112-tich stranách, predovšetkým
popísal priebeh daňovej kontroly, zhrnul daňovou kontrolou zistené skutočnosti, formuloval svoje závery
ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly a vyjadril sa k námietkam daňového subjektu
vzneseným v priebehu daňového konania. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ktorých základom
boli vykonané dôkazy [najmä listinné dôkazy predložené daňovým subjektom, podklady z miestneho

zisťovania, z vykonanej MVI, z vyjadrenia žalobcu ako zástupcu skupiny DPH i ďalších subjektov (Agro
Ostrov, s.r.o., QAROQ, s.r.o.), podklady z iných konaní (daňový subjekt Agro Ostrov, s.r.o.), odborné
vyjadrenia Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, získané
podklady k spoločnostiam TETRANS, s.r.o., GAZU s.r.o. a iné], dospel správca dane k nasledujúcim
záverom: Obchodná transakcia v predmetnom zdaňovacom období, ktorá bola deklarovaná daňovým

subjektom skupinou DPH zastupovanou žalobcom ako nákup hnojiva Polidap od dodávateľa DAPAG,
a následná obchodná transakcia o predaji tohto tovaru daňovému subjektu QAROQ, s.r.o., boli súčasťou
reťazca dodávok, ktorý koloval medzi spoločnosťami GAZU s.r.o. (ďalej len „GAZU“), TETRANS,
s.r.o. (ďalej len „TETRANS“), DAPAG, skupina DPH zastupovaná žalobcom, QAROQ, s.r.o. (ďalej len
„QAROQ“) a Agro Ostrov, s.r.o. (ďalej len „Agro Ostrov“), pričom prvým deklarovaným dodávateľom

tovaru v obchodnom reťazci bola spoločnosť GAZU. GAZU dodala tovar spoločnosti TETRANS
v zdaňovacích obdobiach marec až máj 2016, k čomu bolo vyhotovených celkovo 81 dodávateľských
faktúr v celkovej hodnote 1 676 909 Eur a dane 335 381,80 Eur, vo výške ktorej si TETRANS odpočítala
daň z dodávateľských faktúr v zdaňovacom období jún 2017. Spoločnosť GAZU žiadne dodávky preTETRANS nepriznala, naposledy podala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016
a od 12.05.2016 nie je registrovaná pre DPH. V roku 2017 nemala zamestnancov, nepodávala za nich
mesačné prehľady ani ročné hlásenia, daňové priznanie k dani z príjmu podala naposledy v marci

2016 za rok 2015. Zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou DANO s.r.o. (ďalej len „DANO“), ktorá
bola následne od 31.10.2017 zrušená a od 11.04.2018 vymazaná z Obchodného registra Slovenskej
republiky. Ku dňu zrušenia bola spoločnosť DANO právnym nástupcom 150-tich spoločností vrátane
GAZU.KonateľomspoločnostibolaosobasosídlomvSpojenýchštátochamerickýcharegistráciakDPH
bola spoločnosti DANO zrušená dňa 15.11.2013.

63. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí ďalej poukázal na to, že spoločnosť TETRANS si
v zdaňovacom období jún 2017 uplatnila odpočítanie dane z 81 dodávateľských faktúr od GAZU
vcelkovejhodnote335381,80Eur,vroku2017nemalazamestnancov,nepodávalavroku2017prehľady
o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, nepodala hlásenie
o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých zamestnancom, o zrazených

preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a daňovom bonuse, daňové priznanie na DPH naposledy
podala za august 2017 a od 12.10.2017 nie je registrovaná na DPH. Daňové priznanie k dani z príjmu
naposledy podala za rok 2015, z čoho je podľa správcu dane zrejmé, že jeho ekonomická činnosť nebola
reálna od roku 2015. Dňa 12.10.2017 sa TETRANS zlúčila so spoločnosťou MiKu Service s. r.o. (ďalej
len „MiKu“), ktorá následne dňa 23.11.2017 zanikla. Podľa správcu dane preverovanie uskutočnených

dodaní v jednotlivých článkoch reťazca viedlo k zisteniu podvodného konania v oblasti DPH. Na úrovni
spoločnosti GAZU došlo k neodvedeniu daňovej povinnosti, čím bola preukázaná existencia daňového
úniku v reťazci plnení, ktorá je pojmovým znakom podvodu, teda situácie, keď jeden z účastníkov
transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník ju odpočíta. Prvý článok v reťazci, spoločnosť GAZU,
daňovú povinnosť do štátneho rozpočtu neodviedla, pričom na ďalšej úrovni reťazca spoločnosťou

TETRANS došlo k odpočítaniu dane. TETRANS následne priznala zdaniteľné plnenia voči spoločnosti
DAPAG, ktorá deklarovala zdaniteľné plnenie pre daňový subjekt skupinu DPH, ktorý v reťazci následne
deklaroval dodanie pre spoločnosť QAROQ a tá pre spoločnosť Agro Ostrov.

64. Hoci daňový subjekt deklaroval nadobudnutie tovaru hnojiva Polidap od dodávateľa DAPAG, správca

dane zistil, že vyjadrenia C. D. E. a F. C. F. ako zástupcov daňového subjektu nie sú v súlade
s vyjadreniami konateľa DAPAG, B. A., resp. si navzájom protirečia. Správca dane poukázal na obsah
vyjadrení zástupcov daňového subjektu, podľa ktorých obchodná spolupráca so spoločnosťou DAPAG
mala vzniknúť na základe stretnutia konateľov na poľnohospodárskej výstave v Nitre. B. A. mal osloviť C.
E. s ponukou na predaj priemyselných hnojív, no z jeho strany táto skutočnosť nebola potvrdená, keďže

sijunepamätal.G.A.savyjadril,ževšetkomábyťnajednomvelikánskomdvore,kdesavšetcistretávajú
a každý obchoduje s niečím iným, nepamätal si, akým spôsobom a kedy bol medzi spoločnosťami
nadviazaný kontakt, kto koho kontaktoval a kde došlo k prvému kontaktu. O tom, že skupina DPH
zastúpenážalobcompotrebujekonkrétnehnojivo,sadozvedelzverejnejdiskusieakonkrétnesavyjadriť
nevedel. Podľa správcu dane tak ide o dve úplne odlišné vyjadrenia, medzi ktorými je ťažké nájsť

súvislosť.

65. Ďalej podľa vyjadrenia daňového subjektu bola kúpna zmluva medzi spoločnosťami uzatvorená
dňa 15.08.2019 a mala byť pripravená zo strany dodávateľa DAPAG. G. A. však v tejto súvislosti
uviedol, že išlo len o objednávku, napokon však predmetnú zmluvu predložil. Správca dane vyhodnotil,

že je neobvyklé, ak pripravovateľ dokumentu, akým je písomná dohoda, zaväzujúca strany k určitému
významnému plneniu, najmä ak sa jedná o plnenie vysokej finančnej hodnoty, si už po cca roku a pol
nepamätá, že takáto zmluva bola uzatvorená a dokonca že ju mal sám pripravovať. Správca dane
ďalej poukázal na to, že podľa žalobcu sa predaj tovaru uskutočnil v sklade v Bardejove, nevedel však
uviesť meno majiteľa skladu, uviedol, že hnojivo sa nachádza v skladových priestoroch predávajúceho

na ulici Duklianska v Bardejove, že doprava bola zabezpečená nákladným autom dodávateľa DAPAG,
cena tovaru obsahuje aj skladovanie a náklady na rozvoz tovaru podľa určenia žalobcu na konkrétneho
zákazníka. G. A. zase v tejto súvislosti uviedol, že on prepravu nezabezpečoval, zabezpečoval ju p.
E. sám a nevie, kto a akú dohodol cenu za prepravu tovaru. Taktiež správca dane poukázal na to, že
žalobca vo svojom pôvodnom vyjadrení uviedol, že tovar sa nachádza v skladových priestoroch a je

balený vo veľkoobjemových vakoch BIG-BAG, následne však uviedol, že hnojivo bolo uskladnené vo
voľnej forme, sypané. G. A. sa vyjadril, že tovar bol pri jeho nadobudnutí spoločnosťou DAPAG balený
v BIG-BAG-och a takto bol aj uskladnený. Správca dane vyhodnotil, že ide o rozporuplné a neurčité
vyjadrenia aj vo vzťahu k forme uskladnenia tovaru. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovaniavyplynulo, že daňový subjekt množstvo voľne uskladneného tovaru nijakým spôsobom nekontroloval,
pričom však p. A. sa vyjadril, že k podpisu dokumentu o prevzatí tovaru došlo až následne p. E., a to
po prevzatí a kontrole celého nákladu.

66. V súvislosti s prepravou správca dane zistil, že preprava tovaru v reťazci dodaní medzi DAPAG
až Agro Ostrov nebola preukázaná. Poukázal na to, že p. E. tvrdil, že doprava bola zabezpečená
nákladným autom spoločnosti DAPAG, avšak p. A. túto informáciu nepotvrdil a uviedol, že on dopravu
nezabezpečoval, ale ju zabezpečoval Ing. Németh sám. Rozdielnosť výpovedí podľa správcu dane

nepreukazuje reálne vykonanie prepravy, z čoho vyplýva, že tovar bol po celý čas umiestnený na jednom
mieste,vskladovýchpriestoroch,ktorýchmajiteľombolaspoločnosťAgroOstrov.Prepravutovarumedzi
TETRANS a DAPAG nebolo podľa správcu dane možné preveriť, nakoľko zo strany dodávateľa DAPAG
neboli predložené žiadne prepravné doklady a konateľ spoločnosti p. A. uviedol, že pri nákupe tovaru
v roku 2017 nebol a podrobnosti o transakcii nevie. Taktiež spoločnosť TETRANS neumožnila správcovi
dane prístup k dokumentom. Vzhľadom na zistenie, že GAZU nepriznala žiadne dodania pre TETRANS,

preverovanie prepravy bolo podľa správcu dane bezpredmetné.

67. Správca dane na základe svojich zistení ďalej argumentoval, že finančné prostriedky za nákup
tovaru od DAPAG zo strany daňového subjektu skupiny DPH neboli reálne vynaložené, nakoľko
DAPAG pohľadávku voči daňovému subjektu postúpil na spoločnosť QAROQ, čím sa daňový subjekt

dostal do pozície dlžníka vo vzťahu ku QAROQ, v ktorej pozícii zotrval až do marca 2020, kedy mal
dodať predmetné hnojivo, resp. jeho podstatnú časť 1029 ton spoločnosti QAROQ, na základe čoho
vyhotovil odberateľskú faktúru a pohľadávku následne započítal. Správca dane poukázal aj na zistenia,
podľa ktorých (vyjadrenie p. A.) mala mať spoločnosť DAPAG prenajaté priestory o výmere 400 m2
v areáli na Duklianskej ulici v Bardejove, pričom malo ísť o plechovú halu s uzamknutým priestorom.

Vlastníkom skladovacích priestorov je však spoločnosť Agro Ostrov, ktorá predložila doklady vrátane
nájomnej zmluvy so spoločnosťou DAPAG, v ktorej skladovacie priestory neboli nijako špecifikované,
chýbala výmera, či iný popis alebo označenie, z ktorého by bolo možné jednoznačne určiť, že sa
jedná o konkrétny priestor, určený na prenájom. Taktiež z výsledkov miestneho zisťovania vyplynulo, že
predmetný priestor nie je uzamknutý, nemá vrátnicu a je voľne prístupný v rámci areálu iným osobám.

68. Správca dane upriamil pozornosť aj na to, že p. A. v súvislosti s postúpením pohľadávky na
QAROQ tvrdil, že jeho spoločnosť nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami, avšak na
druhej strane sa podľa správcu dane správal neobvykle v danej situácii, keďže nežiadal platbu od
kupujúceho obratom, ani formou splátok, nepožadoval bežnú splatnosť faktúry, ale naopak, na faktúre

uviedol neštandardne dlhú splatnosť faktúry – sedem a pol mesiaca od dodania tovaru. Následne
došlo k započítaniu pohľadávky medzi daňovým subjektom a spoločnosťou QAROQ, ktorá ďalej hnojivo
predala spoločnosti Agro Ostrov. Teda za týchto okolností sa majiteľom hnojiva stala spoločnosť, v areáli
ktorej sa hnojivo malo nachádzať od prvopočiatku, t. j. ešte ako tovar vo vlastníctve spoločnosti DAPAG,
pričom o hnojive spoločnosť Agro Ostrov vedomosť mala. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď p. E.,

ktorý uviedol, že hnojivo nebolo presúvané, a teda bolo po celý čas v predmetnom sklade, ktorého
majiteľom bola Agro Ostrov. V tejto súvislosti správca dane zhrnul, že tovar, ktorý bol predmetom
obchodných transakcií, mal ležať minimálne od roku 2017 do 05.03.2020, kedy tovar odkúpila Agro
Ostrov, ako voľne sypaný v skladových priestoroch tejto spoločnosti. Tovar v júni 2017 nadobudla
DAPAG od TETRANS, podrobnosti o transakcii však p. A. nepotvrdil. Vzájomná spolupráca medzi

spoločnosťami DAPAG a Agro Ostrov existovala od decembra 2016 a o naskladnenom tovare, ktorý
patri DAPAG-u, spoločnosť Agro Ostrov vedela. V zmysle uvedeného správca dane označil za nelogické
a neekonomické, že Agro Ostrov nepožiadala o zakúpenie tovaru priamo DAPAG, ale tovar po celý čas
ležal v jeho areáli, pričom tovar odkúpila od QAROQ až na jar 2020 za vyššiu cenu 438 Eur za tonu
(cena na faktúre od DAPAG pre daňový subjekt bola 436 Eur za tonu). Taktiež DAPAG mohol tovar

kedykoľvek ponúknuť Agro Ostrov-u, keďže vedel, s akými komoditami obchoduje. O nákup nepožiadal
ani skupinu DPH zastúpenú žalobcom.

69.Vďalejčastiprvostupňovéhorozhodnutiasprávcadanepoukázalnato,žeidentifikáciatovarunebola
preukázaná a nebol preukázaný ani pôvod deklarovaného tovaru. Poukázal na odborné vyjadrenie

Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len „Ústav“),
podľa ktorého hnojivo Polidap 18-46 nie je certifikované ani vzájomne uznané hnojivo, je to priemyselné
hnojivo, ktoré musí spĺňať požiadavky nariadenia EÚ 2003/2003, za súlad zodpovedá výrobca hnojiva.
Predaj v Slovenskej republike nie je podmienený, jedinou povinnosťou je ohlasovacia povinnosť.Zoznam subjektov, ktoré uvádzajú hnojivo do obehu, je zverejnený na webovom sídle Ústavu. Ústav
dodal, že v jeho systéme sa nenachádza žiadny dovozca ani výrobca, ktorý by nahlásil dovoz tohto
typu hnojiva. V tomto prípade ide o granulované hnojivo šedej farby, čo uviedol aj daňový subjekt, podľa

ktorého sa toto hnojivo vyznačuje určitými vlastnosťami (sivé granule), ktoré dokáže skúsený agronóm
vizuálne posúdiť. Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt mu predložil fotodokumentáciu, na
ktorej sa nachádzal voľne sypaný materiál tehlovo – červenej farby a nie sivej farby, čo bolo potvrdené
aj miestnym zisťovaním. Z uvedeného správca dane uzavrel, že tovar sivej farby nebol prevzatý. Taktiež
bolo zistené, že tovar pri nákupe, uskladnení ani predaji nebol náležite označený v súlade s ustanovením

§ 8 zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje označovanie
a balenie hnojiva osobitným spôsobom. Z uvedeného ustanovenia pritom vyplýva, že ak sa hnojivo
dodáva vo voľne uloženom stave alebo vo veľkoobchodnom balení, ktorého hmotnosť presahuje 100
kg, označenie musí byť uvedené v sprievodných dokladoch. Takéto označenie hnojiva, ktoré malo
byť súčasťou sprievodných dokladov však nebolo predložené ani daňovým subjektom, ani p. A., ani
inými daňovými subjektami, ktoré boli vyzvané na predloženie dokumentov. Podľa daňových dokladov

dodávok TETRANS pre DAPAG išlo o tovar označený ako „Polidap“ a „Fólia“, p. A. nevedel uviesť,
akú malo hnojivo farbu. Na základe zistených skutočností sa správca dane nestotožnil s tvrdením,
že predmetom transakcií malo byť predmetné hnojivo, pričom tieto skutočnosti podľa správcu dane
navodzujú spochybnenie materiálnej existencie deklarovaného tovaru.

70. Správca dane zhrnul, že identifikoval podvodné konanie v rámci zisteného obchodného reťazca
a zdaniteľné obchody daňového subjektu boli s týmto podvodným konaním preukázateľne spojené.
K hodnoteniu otázky, či daňový subjekt mohol a mal vedieť, že sa prijatím plnenia zúčastnil reťazca
spoločností poznačeného podvodom, je podľa správcu dane spojené so zisťovaním preventívnych
a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať,

aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Postoj žalobcu k realizovaným
obchodným transakciám označil správca dane za neštandardný v tom zmysle, že ignoroval absenciu
náležitého označenia deklarovaného hnojiva v súlade s príslušným zákonom. Z titulu svojej pozície
na trhu a podnikateľskej praxe, ktorej sa venuje, a má odborné skúsenosti v oblasti obchodovania
s hnojivami, preto podľa správcu dane jeho postoj nemá žiadne logické vysvetlenie. Žalobcovi musia

byť dobre známe riziká vyplývajúce čo i len z nevhodného uskladnenia takejto komodity, nehovoriac
o zameniteľnosti tovaru, uvedenie zákazníka do omylu a podobne. Žalobca sa dobrovoľne zbavil
možnosti mať nakupovaný a predávaný tovar pod svojím dohľadom a dôkladne si ho preveriť, pretože
pristúpil na taký spôsob organizácie obchodných transakcií, ktorý všetku činnosť týkajúcu sa kontroly
prijímania, uskladnenia a odosielania tovaru v konečnom dôsledku prenechal cudzím osobám –

zamestnancomskladuvBardejove.Nezaujímalsaopôvodtovaru,množstvovoľneuskladnenéhotovaru
nijakým spôsobom nekontroloval, čím nekonal s riadnou odbornou starostlivosťou, aká je vyžadovaná
v danom odvetví, nerešpektoval povinnosti vyplývajúce z legislatívy, napriek svojej odbornej zdatnosti
nevenoval obchodným transakciám náležitú odbornú starostlivosť. Správca dane označil deklarované
obchodné transakcie v reťazci plnení za predstierané, s cieľom získať daňový prospech. Vzhľadom na

uvedené správca dane odpočet nepriznal s poukazom na objektívne skutočnosti, ktorými sa preukázalo,
že daňový subjekt sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH,
o ktorom vedel alebo mal vedieť.

71. V rámci vysporiadania sa s námietkami daňového subjektu správca dane doplnil, že obchodná

transakcia sa neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná, pričom bola súčasťou obchodného reťazca,
v ktorom bol identifikovaný daňový únik, spočívajúci v neodvedení dane do štátneho rozpočtu, a to
vo výške 335 381, 80 Eur, pričom zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto podvodným konaním
preukázateľne spojené. Správcovi dane sa nepodarilo zistiť, kto bol pôvodný dovozca hnojiva, nakoľko
tento si nesplnil ohlasovaciu povinnosť. Správca dane poukázal aj na ďalšie nezrovnalosti a zmätočné či

formálne podmienky v predložených dokladoch vo vzťahu k miestu dodania tovaru v spojení s termínom
dodania (sklad Bardejov versus obec Klušov), dodacej podmienke v medzinárodnom obchode, spôsobe
dopravy a iné (str. 37 prvostupňového rozhodnutia). V tejto časti prvostupňového rozhodnutia zároveň
zdôraznil, že daňový subjekt mal tovar nadobudnúť až v auguste 2019, pričom TETRANS od GAZU
tovar nadobudla v marci 2016, teda v čase zdaniteľného plnenia už išlo o minimálne 3 roky staré hnojivo.

Podľa príbalového letáka k hnojivu Polidap 18/46 výrobca stanovil dobu použiteľnosti na 24 mesiacov
pri dodržaní podmienok skladovania. Žalobca mal teda nadobudnúť tovar, ktorý bol dávno po dobe
použiteľnosti. Správca dane dal do pozornosti aj skutočnosť, že na miestnom zisťovaní bolo zistené, že
hnojivobolooznačenékancelárskympapieromvpriesvitnomeuroobale,pripevnenomnadvochtyčkách,zapichnutých v kope materiálu (hnojiva) tehlovo – červenej farby s uvedením údajov: „Polidap 18/46,
Množstvo: 1080 t, Tovar: AGROTRADE GROUP spol. s r.o.“, čo podľa správcu dane žalobca mylne
označoval za verifikáciu existencie tovaru. Správca dane zdôraznil, že neverifikoval a ani verifikovať

nemoholtakýtovar,ktorýnemaloriginálnebalenieaktorýnebolomožnénamiesteidentifikovať.Správca
dane pritom nemohol odobrať vzorku tovaru na expertízu v zmysle § 38 ods. 5 Daňového poriadku práve
z dôvodu, že nemal k dispozícii parametre tovaru, ktoré by mali byť posudzované. Správca dane dodal,
že žalobca si vyhotovil fotodokumentáciu nakúpeného tovaru až tri mesiace po jeho nákupe, čo podľa
neho nemá logické opodstatnenie, iba ak účelové preukázanie tejto skutočnosti správcovi dane. Hnojivo

pritom nemalo nielen sivú farbu, aká je bežná, ale nemalo ani ružovú, zelenú či inú farbu, ktorá sa tomuto
hnojivu pripisuje. Chemický rozbor neuskutočnili ani odberatelia hnojiva. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré
boli predložené žalobcom, o kontrole tovaru uskutočnenej až v marci 2020, správca dane uviedol, že
tieto nepreukazujú žiadnu súvislosť s tovarom, ktorý mal byť predmetom spornej faktúry, a teda dodávky
od spoločnosti DAPAG. Správca dane poukázal aj na to, že v rámci skupiny DPH boli jednotliví členovia
skupinycenovoznevýhodnení,keďžetovarimbolpredanýdrahšieoproticudzímzákazníkom(QAROQ).

72. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako vecne
správne potvrdil, poukázal na výsledky zistení a priebeh daňovej kontroly. Okrem iného poukázal
aj na odborné vyjadrenie Ústavu, podľa ktorého hnojivo Polidap 18-46 je dusíkato – fosforečné
hnojivo, ktoré môže vyrábať pod tým istým názvom viacero výrobcov a dovážať viacero dovozcov,

pričom bez príbalového letáku nie je možné poskytnúť bližšie informácie. Produkt Polidap 18-46
má byť granulované hnojivo šedej farby, ktoré by malo byť prepravované dopravným prostriedkom
chrániacim ho od dažďa, vody, priameho slnečného svetla a poškodenia obalu. Podľa Ústavu absencia
informácií o tomto hnojive znamená, že bolo pravdepodobne nelegálne. V rámci vlastných úvah, okrem
vysporiadania sa s odvolacími námietkami, žalovaný vysvetlil podstatu rozdielu medzi nepriznaním

práva na odpočet dane pri nesplnení hmotnoprávnych podmienok a pri daňovom podvode a zhrnul,
že v danom prípade bol vytvorený umelý fakturačný reťazec za účelom vykrytia prípadných daňových
povinností, o čom svedčí aj fakt, že k úhrade zdaniteľných plnení reálnymi finančnými prostriedkami
nedošlo, ale len započítaním pohľadávok. V prípade konkrétnych spoločností v reťazci došlo k tomu,
že buď zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, tieto boli

nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, pričom po založení vykazovali prudký nárast a po krátkom
čase činnosť utlmili, podávali len účelové daňové priznania, pričom reálny výkon ekonomickej činnosti
nebol preukázaný. Dokazovaním podľa žalovaného bolo preukázané, že hnojivo, hoci reálne existovalo,
ale jeho obstaranie bolo poznačené podvodným konaním. Zdaniteľné plnenia, ktoré daňový subjekt
preukazoval ako prijaté od DAPAG, boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mal

daňový subjekt vedomosť, pričom nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností
ohľadom plnení, teda samotnú kontrolu tovaru, jeho skladovanie, sprievodnú dokumentáciu, pôvod
a označovanie, ohlasovaciu povinnosť, informácie o dodávateľovi. Takéto doklady daňový subjekt ani
nepredkladal. Tvrdenia daňového subjektu odporovali zisteniam správcu dane, čo jasne preukazuje jeho
neobozretnosť. Žalovaný dodal, že správca dane má právo preveriť existenciu obchodu, ako aj celý

reťazec spoločností. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu,
ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne
a za zákonom stanovených podmienok. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať relevantnými
dôkazmi,ženímuplatnenýnárokboloprávnený.Pokiaľtietoskutočnostispoľahlivonepreukáže,nemôže
mu byť uznané právo na odpočet. Pokračoval poukazom na to, že správca dane vykonal rozsiahle

dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a splnil si aj svoju dôkaznú povinnosť, keď preukázal,
že pri zdaniteľných plneniach došlo k podvodnému konaniu, o ktorom daňový subjekt vzhľadom na
všetky objektívne skutočnosti mohol mať vedomosť, keďže nevykonával základné úkony smerujúce
si k prevereniu obchodného partnera a samotného zdaniteľného plnenia, ktorého pôvod mohol byť
nelegálny. Správca dane mal právo preverovať existenciu obchodu, prípadne odstraňovať vzniknuté

pochybnosti, avšak nemal povinnosť daňovému subjektu napovedať, akým spôsobom má preukázať
pravdivosť svojich tvrdení. V tejto súvislosti podľa žalovaného neobstoja ani tvrdenia o uskutočnenom
preverovaní, ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Správca dane podľa žalovaného postupoval
vsúladesDaňovýmporiadkom,zaobstaralkonkrétnedôkazyasplnilsisvojedôkaznébremenotýkajúce
sa vedomosti daňového subjektu o podvodnom konaní. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie

na preukázanie podvodného konania.

73.Správnysúd,berúcdoúvahyvyššieuvedenéodôvodneniepreskúmavanýchrozhodnutí,nepovažuje
žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa názoru správneho súdu sadaňové orgány podrobne, dostatočne a presvedčivo vysporiadali nielen s podstatou samotnej veci, t.
j. s existenciou daňového podvodu, s námietkami žalobcu vznesenými v priebehu daňového konania,
ale i v odvolacom konaní, ale dali jednak kvantitatívne, jednak kvalitatívne odpoveď na všetky skutkové

a právne otázky danej veci, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnili, prečo rozhodli tak, ako rozhodli,
azčohopritomskutkovoaprávnevychádzali,akoajto,prečonevyhovelinávrhomžalobcunavykonanie
dôkazov. V preskúmavaných rozhodnutiach daňové orgány rozvinuli aj vlastné úvahy, ktoré nie sú
protirečivé,súlogické,nadväzujúcearelevantnepodložené.Správnysúdsavtomtosmerenestotožňuje
s tvrdením žalobcu o zmätočnosti, arbitrárnosti, svojvoľnosti či celkovej nepreskúmateľnosti vydaných

rozhodnutí.Podstatoužalobnejargumentáciepodľasprávnehosúduvtomtosmerejeskôrnespokojnosť
s výsledkom konania, resp. s tým, akým spôsobom sa správca dane vysporiadal s námietkami
a argumentami, s ktorých vyhodnotením sa žalobca nestotožňuje. Táto skutočnosť však nie je spôsobilá
založiť nezákonnosť vydaných rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Správny súd nad rámec
uvedeného zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veciach A. proti H., A. F. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo
v prejednávanej veci bolo splnené.

74. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o zmätočnosti právneho základu pre nepriznanie odpočtu dane,
správny súd z obsahu preskúmavaných rozhodnutí neidentifikoval rozpor, ktorý by bol svojou
intenzitou spôsobilý založiť vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutí. Správny súd zastáva názor, že tak
z priebehu daňového konania, ktoré je zachytené obsahom administratívneho spisu, ako aj z obsahu
preskúmavaných rozhodnutí, ktoré argumentačne tvoria jeden celok, vyplýva, že daňové orgány dospeli

k jednoznačnému záveru, ktorému podrobili aj dokazovanie v danej veci, a teda že právnym dôvodom
na nepriznanie odpočtu dane žalobcovi bolo zistenie daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom.
Skutočnosť, že daňové orgány sa v konaní zaoberali aj samotným tovarom, jeho pôvodom, legálnosťou
jeho nadobudnutia a prepravou, či inými s tým súvisiacimi skutočnosťami, ako aj dôkaznou povinnosťou
žalobcu vo všeobecnosti (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku), neznamená samo osebe spochybnenie

prijatých záverov. Z vykonanej daňovej kontroly a rozhodnutí daňových orgánov celkom jasne vyplýva,
na čom založili odňatie práva na odpočet, či už vo vzťahu ku skutkovým alebo právnym dôvodom.
Správny súd podotýka, že pri každej daňovej kontrole daňové orgány prvotne pracujú s určitými
informáciami, ktorých okruh a hodnotenie sa v priebehu daňového konania môžu meniť. Na začiatku
daňovej kontroly nie je zrejmé, akým smerom sa táto bude uberať, teda či jej výsledkom bude

opodstatnenosť nároku na odpočet alebo jeho neopodstatnenosť a z akého konkrétneho dôvodu,
pričom primárne sa daňové orgány sústreďujú práve na skúmanie hmotnoprávnych podmienok, ktoré
sú vymedzené zákonom. To však nevylučuje následné konštatovanie existencie daňového podvodu
a zachytenie všetkých súvisiacich úvah do rozhodnutia. Správny súd má za to, že daňové orgány
svojou argumentáciou obsiahnutou v preskúmavaných rozhodnutiach nedali dôvod na konštatovanie

nezákonnosti rozhodnutí z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Preskúmavané rozhodnutia
tvoria jeden argumentačný celok a sledujú jednu argumentačnú líniu smerujúcu k existencii daňového
podvodu, ktorý tvorí ich právny základ.

75.Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenatzv.AxelKitteltest,ktoréhoobsahbolzhrnutývrozhodnutí

NSS SR sp. zn. 2Sfk/104/2022 zo dňa 28.06.2023 (body 34., 35.), v ktorom NSS SR vyslovil, že:
„...daňový podvod predstavuje: protiprávne konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl,
využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím
nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku
škodenamajetkuštátuaobohateniuosobypáchajúcejdaňovýpodvod(RAKOVSKÝ,P.:Daňovýpodvod

a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). V súvislosti s
jeho preukázaním NSS SR odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel Kittel
(C-439/04) zo dňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv. Axel Kittel test, predstavujúci kritériá pre
posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Pre odopretie nároku na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z titulu účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce

otázky:a)vznikol zposudzovanýchzdaniteľnýchobchodovdaňovýúnik?,b)akáno,jetentodaňovýúnik
dôsledkom podvodného konania?, c) ak áno, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním
spojené?, d) ak áno, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Dôkazné bremeno pritom
zaťažuje správcu dane.“ Na základe tohto testu sa v rámci ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (por.napr. rozhodnutie NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022) sformoval určitý postup, v rámci
ktorého sú daňové orgány pri zisťovaní existencie daňového podvodu povinné vysporiadať sa v prvom
rade s tým, či sú hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, pričom následne správca

dane preukazuje jednak objektívne okolnosti daňového podvodu (existenciu chýbajúcej dane) a vykoná
tzv. objektívny test, jednak subjektívne okolnosti (vedomostný test konkrétneho daňového subjektu
zahŕňajúci vedomosť alebo potenciálnu vedomosť – vedel alebo mohol vedieť), t. j. vykoná subjektívny
test. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu všetkých skutočností v prípade daňového podvodu
zaťažuje správcu dane. V predmetnej veci je možné konštatovať, že daňové orgány sa zaoberali a aj

relevantne vysporiadali so všetkými kritériami tzv. Axel Kittel testu, keď zodpovedali otázku existencie
daňového úniku, podvodného konania, prepojenia zdaniteľných obchodov a daňového subjektu s týmto
podvodným konaním, ako aj s vedomosťou daňového subjektu o účasti na ňom, vrátane tzv. due
diligence testu, teda testu opatrnosti, ktorý spočíva v posúdení, či subjekt prijal opatrenia, ktoré od neho
je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode.
Aj z uvedeného je zrejmé, že právnym základom preskúmavaných rozhodnutí bol nepochybne daňový

podvod, nie absencia hmotnoprávnych podmienok v dôsledku neexistencie materiálneho plnenia, resp.
neexistencie tovaru. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že materiálnu existenciu plnenia nie je možné
stotožňovať s existenciou tovaru, keďže prvý z uvedených pojmov je širší a predpokladá preukázanie
reálneho dodania tovaru alebo služby, teda nielen existenciu samotného tovaru alebo služby. Existencia
tovaru ako takého v danom konaní nebola spochybňovaná, o čom svedčia aj výsledky miestneho

zisťovania, z ktorých je zrejmé, že tovar určitej farby sa nachádzal v preverovaných skladovacích
priestoroch.

76. Správny súd napokon dodáva, že v danej veci posúdenie otázky existencie materiálneho plnenia
malo širší kontext, ktorý súvisel práve s účasťou žalobcu na daňovom podvode a zapojením jednotlivých

spoločností do reťazca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodaný tovar sa nachádzal v jednom
sklade v priebehu realizácie všetkých obchodných transakcií medzi jednotlivými článkami reťazca,
nedošlo k jeho preprave a jeho pôvod, legálnosť a zloženie nebolo možné overiť. Žalobcovi bol dodaný
tovar, ktorý bol po dátume použiteľnosti, žalobca si tento tovar neskontroloval, nepreveril a následne ho
dodal inému subjektu s tým, že jeho úhrada prebehla započítaním pohľadávok. Existencia materiálneho

plnenia je tak úzko prepojená s identifikovaným podvodným konaním daňového subjektu.

77. Vzhľadom na uvedené správny súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok v tomto smere ani
existenciu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

78. V rámci preskúmania danej veci sa správny súd oboznámil s obsahom spisového materiálu vrátane
administratívnych spisov daňových orgánov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, zistený skutkový stav
je súladný s obsahom administratívneho spisu, a daňové orgány nepochybili, ak svoje rozhodnutia
založili na zabezpečených dôkazoch tak, ako boli popísané v predchádzajúcich častiach rozsudku.

Podľa správneho súdu rozsah vykonaného dokazovania postačoval na prijatie tých záverov, ku ktorým
sa daňové orgány dopracovali.

79. Správny súd v súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom nevykonania ním navrhnutých dôkazov
poukazuje na obsah žalobnej argumentácie, v rámci ktorej žalobca nešpecifikoval, v čom konkrétne

by mal spočívať prínos ním označených a správcom dane nevykonaných dôkazov a aký konkrétny
vplyv by tieto mohli mať na výsledok konania, resp. prečo je ich vykonanie podstatné. Neponúkol
ani argumenty, ktorými by reagoval na dôvody odmietnutia ich vykonania zo strany správcu dane,
ktoré dôvody boli podrobne popísané v prvostupňovom rozhodnutí. Správny súd neidentifikoval žiaden
z žalobcom označených dôkazov ako taký, ktorý by mohol mať vplyv na výsledok konania, pričom

poukazuje na to, že s návrhmi na vykonanie dôkazov sa relevantným a postačujúcim spôsobom
vysporiadali už daňové orgány (vo vzťahu k výsluchu svedka B., ktorého sa správcovi dane nepodarilo
nájsť, rovnako k opakovanému výsluchu B. A., boli závery o absencii dôvodnosti pre jeho vypočutie
zhrnuté v prvostupňovom rozhodnutí, por. str. 74) a vyhodnotili ich adekvátne vo vzťahu k výsledku
konania, s čím sa správny súd stotožňuje. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že v daňovom konaní

vediedokazovaniesprávcadaneaniejeviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov.Dôkazyhodnotípodľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane nie je povinný akceptovať všetky návrhy na vykonanie
dôkazov, je však povinný sa s nimi relevantným spôsobom vysporiadať, k čomu v prejednávanejveci došlo. Podľa názoru správneho súdu v predmetnom daňovom konaní nebola porušená zásada
objektívnej pravdy ani zákonnosti či iná zásada týkajúca sa zabezpečovania či hodnotenia dôkazov
tak, ako to namietal žalobca, a skutkový stav bol riadne, úplne a objektívne zistený a vyhodnotený

v súlade s Daňovým poriadkom. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane sa opomenul zaoberať novými
skutočnosťami, ktorých relevancia vyplynula z vykonaných výsluchov svedkov s poukazom na zápisnicu
z 27.01.2022 (str. 7 žaloby), táto je svojím obsahom neurčitá a nedostačujúca. Žalobca v tejto súvislosti
neuviedol, o aké nové skutočnosti a s akým vplyvom na danú vec ide, preto k nim správny súd nemohol
zaujať relevantné stanovisko. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalobca v žalobe neponúkol

žiadne relevantné spochybnenie správcom dane vykonaných dôkazov, či už svojimi tvrdeniami alebo
relevantnými dôkazmi, ktorými by predostrel inú verziu skutkového stavu a jeho žalobné námietky sa
tak dostali len do roviny nepodloženej polemiky a spochybňovania vykonaného hodnotenia dôkazov
a dokazovania ako takého.

80. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov žalobca namietal aj s poukazom na podľa neho mylnú identifikáciu

daňového subjektu ako skupiny DPH zo strany daňových orgánov. Táto námietka však podľa správneho
súdu nie je opodstatnená. Z obsahu administratívneho spisu a jednotlivých úkonov správcu dane je
zrejmé, že daňová kontrola bola začatá, vykonávaná, vedená a vyhodnotená vo vzťahu k daňovému
subjektu, ktorým bola skupina DPH zastupovaná žalobcom, vrátane obsahu vydaných rozhodnutí.
Daňové orgány plne rešpektovali § 4b zákona o DPH, keď vychádzali z toho, že za skupinu koná

zástupca skupiny, pričom práva a povinnosti jednotlivých členov prechádzajú na skupinu dňom jej
registrácie, teda v tomto zmysle nejde o samostatné subjekty, ale o jeden celok. Členovia skupiny
zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny. Správny súd neidentifikoval žiaden
nedostatok v tomto smere pri vykonávaní či hodnotení dôkazov zo strany správnych orgánov. Neušlo
zároveň pozornosti správneho súdu, že aj vo vzťahu k tomuto žalobcom tvrdenému nedostatku z jeho

strany nebolo konkretizované, ako presne sa údajná nesprávna identifikácia daňového subjektu mala
prejaviť vo fáze zabezpečovania a vykonávania dôkazov, a v tomto smere sú námietky všeobecné,
vágne a bezobsažné. Žalobca neuviedol, v čom malo spočívať porušenie jeho práv, preto k tejto
námietke správny súd nemohol zaujať relevantné stanovisko. Daňové orgány s daňovým subjektom
zaobchádzali ako s jednou zdaniteľnou osobou, čo je primárnym cieľom ustanovenia § 4b zákona

o DPH, na čom nič nemení ani to, akým spôsobom boli v daňovom konaní označovaní členovia skupiny
(žalobca namieta pojem zákazník, ktorý bol mimochodom použitý v ním predložených dokumentoch;
či používanie obchodného mena žalobcu v pozícii daňového subjektu). Pokiaľ ide o úkon overenia
chemického zloženia a hmotnosti tovaru, ktoré malo prebehnúť nie u žalobcu, ale v rámci členov skupiny
DPH, správny súd poukazuje na to, že dôvodom pre absenciu relevancie tohto dôkazu bola skutočnosť,

že nebolo možné stotožniť kontrolovaný tovar s tovarom, ktorý mal byť žalobcovi dodaný na základe
spornej faktúry, keďže kontrola prebehla až v marci 2020, pričom zdaniteľné plnenie sa malo realizovať
v auguste 2019, teda nešlo o dôvod týkajúci sa skupiny DPH ako takej. Žalobca tento argument používa
účelovo, pričom sám nevysvetlil, v čom spočíva ním tvrdený nedostatok. Skutočnosť, že daňovým
subjektom bola v tomto prípade skupina DPH, nebola dôvodom na osobitný postup daňových orgánov

v daňovom konaní.

81. Súčasťou žalobných námietok bola aj skutočnosť, že správca dane pri miestnom zisťovaní neodobral
vzorku skladovaného tovaru za účelom jeho verifikácie v zmysle § 38 ods. 5 Daňového poriadku.
Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že nie je povinnosťou daňového orgánu postupovať

podľa tohto ustanovenia, ale je výlučne na jeho zvážení, či takúto možnosť v konkrétnej veci využije,
o čom svedčí aj formulácia prvej vety tohto ustanovenia „má právo“. Skutočnosť, že správca dane túto
možnosť nevyužil, podľa názoru správneho súdu nemá žiaden vplyv na kvalitu vykonaného dokazovania
a vecnú správnosť prijatých záverov. Správca dane sa k tejto otázke v priebehu konania vyjadril (por.
str. 43 prvostupňového rozhodnutia), pričom okrem iného uviedol, že nebolo možné verifikovať tovar,

ktorý nemal originálne balenie a ktorý nebolo možné na mieste identifikovať, pričom vzorku neodobral
práve z dôvodu, že nemal k dispozícii parametre, ktoré by mali byť posudzované. V danej veci bolo
zabezpečených dostatok ďalších dôkazov, ktorými bolo konanie žalobcu vo vzťahu k dodávke tovaru
spochybnené.

82. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán si urobil úsudok
o skutočnostiach, ktoré nepatria do jeho vecnej príslušnosti. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí
táto skutočnosť podľa názoru správneho súdu vôbec nevyplýva. Správca dane pri miestnom zisťovaní
uskutočnil vizuálnu obhliadku tovaru, ktorej výsledok následne popísal, rovnako tak označenie tovaru,ktoré celkom zjavne nezodpovedalo ustanoveniu § 8 zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení
neskorších predpisov. Tieto skutočnosti boli zrejmé prima facie a boli rozpoznateľné aj voľným
okom. Správca dane neposudzoval spáchanie priestupku či správneho deliktu a nekonštatoval žiadne

skutočnosti, ktoré by ich spáchanie naznačovalo. Navyše vo veciach odborných otázok sa obrátil na
Ústav, ktorý mu v tomto smere poskytol odborné vyjadrenie ako podklad rozhodnutia. Táto námietka
žalobcu je preto neadekvátna a nezodpovedá skutočnosti.

83. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena zo strany správcu dane tvrdené žalobcom, žalobca

nespochybnil ani jeden dôkaz a neformuloval žiadnu relevantnú argumentáciu na spochybnenie
vykonaných a pre vydané rozhodnutia zásadných dôkazov z hľadiska podstaty toho, čo bolo zistené.
Skutočnosť, že v daňovom konaní predložil veľké množstvo dôkazov, automaticky nezaručuje ich
relevanciu, kvantitou nie je možné nahradiť kvalitu. Podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu
princípov dokazovania ako takých. Sama skutočnosť, že nebolo vyhovené návrhom na vykonanie
dôkazov, takýto záver neodôvodňuje a žalobca ním tvrdené hrubé porušenie týchto princípov riadne

neodôvodnil. Podľa názoru správneho súdu daňové orgány dodržali zásady dokazovania, ako aj
voľného hodnotenia dôkazov, a vyhodnotenie skutkového stavu tak, ako bol zistený, bolo vykonané
v súlade so zásadami logického myslenia a má oporu v administratívnom spise. Pokiaľ ide o otázky
dôkazného bremena, správny súd zdôrazňuje, že v danej veci bol jednoznačne ustálený ako dôvod
nepriznania odpočtu dane daňový podvod, na ktorom bola daňovému subjektu preukázaná účasť. Táto

skutočnosť má vplyv aj na ďalšie posudzovanie všetkých zistených skutočností, vrátane vzťahov medzi
zainteresovanými subjektami a rozsahom dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Daňový subjekt síce
nezodpovedá za preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval, zodpovedá však
za svoju účasť na daňovom podvode, ktorá bola v konaní preukázaná a ktorú nijakým spôsobom
v priebehu daňového konania ani správneho súdneho konania nevyvrátil a nepredložil žiadne relevantné

argumenty ani dôkazy na preukázanie opaku. Správny súd zdôrazňuje, že skutočnosti, ktoré boli
zistené správcom dane tak, ako boli popísané v predchádzajúcich častiach rozsudku, sú natoľko
závažného charakteru (najmä nekontaktnosť a neplnenie si daňových povinností spoločností na rôznych
článkoch reťazca, protirečivosť zásadných tvrdení žalobcu a dodávateľa, zistenia ohľadom tovaru –
jeho pôvodu, legálnosti, označenia, farby, doby použiteľnosti, formy skladovania a jeho prepravy, ako

aj odklad splatnosti a následný spôsob úhrady formou započítania pohľadávok, prepojenie jednotlivých
subjektov a účelovosť dodávok a konania v reťazci, ale najmä flagrantne nezodpovedný prístup žalobcu
ako subjektu s dlhoročnými skúsenosťami s obchodovaním v predmetnom odvetví k dodaniu tovaru
a kontrole, ktorá bola realizovaná až s odstupom niekoľkých mesiacov, pri objektívne vysokej cene za
tovar), že neumožňujú učiniť iný záver súdu vo vzťahu k prejednávanej veci.

84. Nie je preto opodstatnený ani žalobný dôvod týkajúci sa skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm.
e), písm. f) SSP.

85. V nadväznosti na uvedené správny súd ďalej skúmal správnosť právnych záverov, resp. právneho

posúdenia danej veci, vyslovených daňovými orgánmi v preskúmavaných rozhodnutiach. Vychádzal
pritom z premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa
rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu
normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku
toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. V predmetnej veci však správny súd takúto vadu nezistil

a žalobca nekonkretizoval, v čom táto vada má spočívať, jeho námietky k tomuto žalobnému dôvodu
smerovali skôr k spochybneniu skutkového stavu zisteného daňovými orgánmi. Daňové orgány, podľa
názoru správneho súdu, na základe zisteného skutkového stavu vec posúdili v súlade so zákonom
o DPH, Daňovým poriadkom i s rozhodovacou činnosťou súdov a správne ustálili naplnenie znakov
daňového podvodu, pre ktorý došlo k odňatiu práva žalobcu na priznanie odpočtu DPH. Nedošlo tak

k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

86. Správny súd rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorými by
relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Daňové orgány
vykonali dostatočné dokazovanie v danej veci, vysporiadali sa s návrhmi daňového subjektu a dali

adekvátnu odpoveď na existenciu podmienok pre konštatovanie účasti daňového subjektu na daňovom
podvode v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, najmä aplikáciou tzv. Axel Kittel testu. Ustanovenia
zákona o DPH žalovaný i správca dane na danú vec aplikovali správne, preto nedošlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, a správny súd nezistil ani také pochybenie v konaní, ktoré by malo zanásledok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu nemožno prisvedčiť žiadnej
zovznesenýchžalobnýchnámietokpodľa§191ods.1písm.c),písm.d),písm.e),písm.f),písm.g)SSP.

87. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobcom v žalobe uplatnený návrh na vykonanie dôkazov, ktoré boli
predložené v administratívnom konaní a neboli správcom dane vykonané, súd nevykonal s poukazom
na § 120 písm. a) SSP, keďže ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Pre
vydanie rozhodnutia v danej veci bol postačujúci obsah administratívneho spisu.

88. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

89. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto
náhradu spravodlivo požadovať.

90. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 9/ súd rozhodol podľa § 169 SSP a náhradu
trov konania im nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by im v súvislosti s plnením súdom
uloženej povinnosti trovy vznikli (por. uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).

91. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.