Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123319420
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6123319420.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Ing. Ondrejom Randiakom, advokátom, so
sídlom Škultétyho 469/4, 036 01 Martin, IČO: 54 399 149, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX, XXX XX B., právne zastúpenej Mgr. Petrom Gilanom, advokátom, so sídlom Kukučínova

1, 036 01 Martin, IČO: 37 903 489, o zaplatenie 3 000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/70/2023-224 zo dňa 22.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 3 000,-
EUR spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.03.2023 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 3 000,-
spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.03.2023 do zaplatenia v celom rozsahu
zamietol (výrok I.). Žalovanej proti žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu

(výrok II). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III). Z vykonaného dokazovania,
predovšetkým zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú predložila žalobkyňa, súd zistil, že túto uzavrela
G. H. I. ako veriteľ a žalobkyňa a žalovaná ako dlžníčky (alebo „klientky“) dňa 23.01.2020 a predmetom
zmluvy bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 85 000,- EUR na nadobudnutie nehnuteľností pri
výškeanuitnejsplátky275,19EURacelkovejčiastkekzaplateniu92463,84EUR.Úverbolzabezpečený
záložným právom na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. J. a na nehnuteľnosti – byt,

ktorý si žalobkyňa kupovala, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A.. Z tejto zmluvy vyplýva, že právo na
poskytnutie úveru mali obdive dlžníčky spoločne a nerozdielne a rovnako boli spoločne a nerozdielne
zaviazané k splateniu tohto úveru s úrokmi. Potom, čo sa strany sporu rozišli, bol spísaný k úverovej
zmluvedodatokzodňa25.02.2022(č.l.189),zktoréhovyplynuložejedinýmdlžníkomvovzťahukbanke
sa stala žalobkyňa a banka vyhlásila, že si voči žalovanej, ktorá bola z úverového vzťahu vypustená,
nebude uplatňovať nároky vyplývajúce z dotknutej zmluvy o úvere. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela

žalobkyňa s predávajúcou K. C. dňa 23.01.2020, súd zistil, že touto zmluvou si žalobkyňa kúpila vyššie
uvádzaný byt, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A. a to byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX a to
za kúpnu cenu 72 000,- EUR. Žalobkyňa pripojila výpis zo svojho účtu vo B. H. I., z ktorého vyplynulorovnako,akozjejvyjadrenia,že30.01.2020vložilanatentoúčet6000,-EURzosumy,ktorábolazložená
na jej účte v G. H. I., na ktorý bol zložený zvyšok hypotekárneho úveru. Podstatnú časť hypotekárneho
úveru totiž banka priamo zaplatila predávajúcej na účet uvedený v kúpnej zmluve. Podľa vyjadrenia

právnehozástupcužalobkynežalobkyňatýmtovkladomvovýške6000,-EURnasvojúčetvoB.zaplatila
svoj predchádzajúci úver v tejto banke. Aj po takto doplnenom dokazovaní súd dospel, pokiaľ ide o nárok
žalobkyne na zaplatenie sumy 3 000,- žalovanou titulom pôžičky, k rovnakým záverom, ako dospel vo
svojom prvom rozsudku. Žalobkyňa požadovala finančné nároky uplatňované žalobou právnym titulom
zmluvy o pôžičke, v závere konania sa však zmienila o možnom bezdôvodnom obohatení na strane

žalovanej. Aj po takto doplnenom dokazovaní súd dospel, pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 3 000,- EUR žalovanou titulom pôžičky, k rovnakým záverom, ako dospel vo svojom prvom
rozsudku. Z odpovede dotazovanej banky J. J. I., so sídlom v H., na dotaz súdu (č.l. 72) bolo zistené, že
žalovaná k 02.03.2020 mala záväzok voči J. J. I. vo výške 2 102,69 EUR z dôvodu spotrebného úveru
poskytnutého v zmysle zmluvy o úvere podpísanej 30.04.2019. Dňa 02.03.2020 bol zrealizovaný na
uvedený úver vklad na preplatok v sume 2 500,- EUR a prostriedky boli poukázané z účtu žalovanej, na

predmetný účet. Žalovanej boli prostriedky pripísané formou vkladu v hotovosti. K 02.03.2020 evidovala
banka aj záväzok v sume 0,50 EUR vyplývajúci z poskytnutého úverového rámca na kartovom účte
uvedenom vo vyjadrení banky. Súd poukázal na znenie ust. § 657 OZ a uviedol, že podstata zmluvy
o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo
určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým tieto veci prechádzajú do

vlastníctva dlžníka. Zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy. Medzi stranami
sporu nebolo sporné odovzdanie sumy 3 000,- EUR žalobkyňou žalovanej dňa 02.03.2020 a dokonca
bolopreukázané,žeztejtosumysuma2500,-EURbolanáslednevhotovostivloženánaúčetžalovanej.
Sporné bolo, akým titulom bola poskytnutá suma 3 000,- EUR, zjavne podľa nesporných vyjadrení strán
získaná na účet žalobkyne poskytnutím hypotekárneho úveru, ktorého spoludlžníčkou bola aj žalovaná.

Zmluva o hypotekárnom úvere bola podľa tvrdenia strán, ale aj vypočutých svedkýň uzavretá v januári
2020. K odovzdaniu peňazí z tohto hypotekárneho úveru žalobkyňou žalovanej došlo až 02.03.2020,
teda viac ako mesiac po uzavretí zmluvy o hypotekárnom úvere. Z celého dokazovania vyplynulo, že
hypotekárny úver vo výške 85 000,- EUR im bol poskytnutý z toho dôvodu, že boli obidve v pozícii
dlžníčok. Z vyjadrenia žalobkyne bolo zrejmé, že v prípade, ak by bola jedinou zaviazanou dlžníčkou vo

vzťahukbanke,takýtovysokýúverbyneboladostala.Tedajezrejmé,žeajprežalovanúvznikolzáväzok
pre prípad, že by sa na ňu banka obrátila, splatiť celý úver spolu s úrokmi a to vzhľadom na spoločnú
a nerozdielnu povahu záväzku z tejto úverovej zmluvy. Zrejmé bolo, že žalovanej bola poskytnutá suma
3 000,- EUR na výplatu jej dlhu u J. J. a že samotná žalobkyňa previedla z účtu v G. H. sumu 6 000,-
EUR na svoj účet vo B. H. I. a táto suma bola použitá na splatenie zase výlučného dlhu žalobkyne z inej

úverovej zmluvy, ktorú uzavrela. Vzhľadom na výpoveď žalobkyne a aj SMS komunikáciu strán sporu,
ktorú pripojila do spisu žalovaná, súd naďalej nemal preukázané, že by medzi žalobkyňou v pozícii
veriteľa a žalovanou v pozícii dlžníka vznikla pri odovzdaní sumy 3 000,- EUR zmluva o pôžičke, teda
že by bola medzi nimi vznikla dohoda, že v dohodnutom, alebo určenom čase, alebo za nejakých bližšie
neurčených okolností, bude táto suma žalovanou žalobkyni vrátená. Strany sporu ešte predtým, ako

uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere, riešili otázku financovania spoločne vedenej domácnosti, ktorá
mala byť vedená práve v kúpenom byte a to vyplynulo z výpovede samotnej žalobkyne – dohodli sa na
tom, akým spôsobom budú uhrádzať výdavky na túto domácnosť, ale aj spoločné záväzky a takýmto
spoločným záväzkom bol práve záväzok zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Výsledkom tejto dohody
bola skutočnosť, že bol zobratý hypotekárny úver vo vyššej výške, než bolo potrebné na zaplatenie

samotnej kúpnej ceny za byt, že z tohto hypotekárneho úveru, za ktorá obdive strany sporu zodpovedali
spoločne a nerozdielne, sa odfinancovalo zaplatenie menšieho dlhu žalovanej, trošku väčšieho dlhu
žalobkyne,žesplácanieúveruaplateniepravidelnýchplatiebzakúpenýbyt,prevzalanasebažalobkyňa
a na druhej strana žalovaná znášala všetky ostatné pravidelné náklady domácnosti, teda náklady na
potraviny, hygienické potreby a ďalšie potreby, ktoré boli určené pre domácnosť. O trovách konania súd

rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej proti neúspešnej žalobkyni súd priznal právo
na náhradu trov celého konania.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
platnom znení (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Mala za to, že konajúci súd dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o otázku vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným.
Žalobca má za to, že v konaní bolo jasne preukázané to, že žalovaný od počiatku mení svoju výpoveď
a je nekonzistentný. Svoju výpoveď žalovaný upravoval počas priebehu konania podľa toho, ako sa
vyvíjala dôkazná situácia. Ako príklad žalobca uvádza, že žalovaný najskôr uvádza, že nikdy medzi níma žalobcom nebola uzatvorená zmluva o pôžičke, avšak neskôr existencia zmlúv o pôžičke vyplynula
z jeho výpovede. Rovnako, žalovaný tvrdil, že požičané sumy použil na spoločnú potrebu avšak z
vykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalovanýtútosumupoužilnaúhraduvlastnýchpôžičiekazvyšnú

sumu ani nevedel preukázať na čo použil. Má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
keď dospel k tomu, že z vykonaných dôkazov nevyplýva to, že by medzi žalobcom a žalovaným mala byť
uzatvorená zmluva o pôžičke. Súd opomenul úplne prihliadnuť na ten fakt, že aj sám právny zástupca
žalovaného uvádzal, žalobca a žalovaný si vzali úver z toho dôvodu, že inak by žalobca nemohol
financovať nehnuteľnosť, ktorú kúpil práve žalobca. Je teda nesporné, že do zmluvného vzťahu išiel

žalovaný s tým, že nebude mať finančný prospech – nezíska finančné prostriedky, ale takto umožní
žalobcovi zadovážiť si nehnuteľnosť. Tomu zodpovedá aj následné konanie strán sporu, kedy vlastníkom
nehnuteľnosti sa stal iba žalobca a iba žalobca znášal všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou a
splácal poskytnutý úver. Je teda nesporné, že od začiatku bola vôľou zmluvných strán nadobudnúť
finančné prostriedky do majetku žalobcu a zaobstarať pre žalobcu predmetnú nehnuteľnosť. Právny
vzťah je nutné posudzovať podľa jeho obsahu a vôle a nie formy, v akej bol uzatvorený. Navýšenie

hypotéky bolo realizované z dôvodu, aby žalobca mohol vyplatiť pôžičku vo B. H., ktorú bral v marci
2019, a ktorá bola použitá na kúpu motorového vozidla. Motorové vozidlo do dnešného dňa žalovaný
nevrátil. Súd v rozsudku ďalej uvádza, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným považuje za
akúsi nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej je otázka financovania spoločne vedenej domácnosti.
Žalobca a žalovaný nikdy existenciu takejto dohody netvrdili a podľa názoru žalobcu si ju nedôvodne

vydedukoval z dokazovania sám súd. Pokiaľ má súd za to, že došlo k uzatvoreniu takejto dohody, súd by
sa mal v konaní zaoberať aj otázkou splnenia náležitosti takéhoto právneho úkonu, teda vôle účastníkov
takúto zmluvu uzatvoriť. Pokiaľ konajúci súd tento právny vzťah podriadil pod akúsi inominátnu zmluvu,
z rozsudku nie je vôbec zrejmé to, o aký právny vzťah ide a ako vlastne právne posúdil konajúci súd
túto údajnú zmluvu. Z pohľadu žalobcu sa tak javí rozsudok konajúceho súdu v tejto časti arbitrárny a

rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko žalobca z rozsudku nemá vedomosť o tom, pod aké ustanovenie a
ktorého právneho predpisu súd túto údajnú zmluvu podriadil, čo zakladá naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa 365 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhovala rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, prípadne rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdiť. Uviedla, že od počiatku popierala, že by medzi žalobkyňou a ňou došlo k uzatvoreniu zmlúv o
pôžičkách, týkajúcich sa žalovanej čiastky, alebo nejakej jej časti. Peňažnú čiastku vo výške 3 000,- EUR
od žalobkyne prevzala, ale nikdy medzi nimi neexistovala dohoda, že by jej túto čiastku mala niekedy v
budúcnosti vrátiť. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že tieto peniaze ponúkla žalovanej
sama žalobkyňa, aby si žalovaná mohla vyplatiť svoju pôžičku a aby spoločne lepšie zvládali všetky

náklady na spoločné bývanie a splácanie spoločného hypotekárneho úveru, kde boli zaviazané ako
spoludlžníčky spoločne a nerozdielne. Jednalo sa o časť peňazí z poskytnutého hypotekárneho úveru
a o spôsobe použitia peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru boli dohodnuté pred podpisom
zmluvy o hypotekárnom úvere, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Prevažná časť prostriedkov
z hypotekárneho úveru bola použitá na kúpu bytu len pre žalobkyňu, časť prostriedkov bola použitá na

splatenie dlhov žalobkyne a časť z týchto peňažných prostriedkov spoločného hypotekárneho úveru vo
výške 3 000,- EUR bola použitá pre potreby žalovanej (splatenie jej pôžičky). Keďže hypotekárny úver
bol bankou poskytnutý žalobkyni a žalovanej spoločne, obidve spoločne vystupovali ako klient banky,
a o spôsobe použitia peňažných prostriedkov boli dohodnuté pred podpisom zmluvy o hypotekárnom
úvere, nemohlo sa medzi žalobkyňou a žalovanou jednať o pôžičku. Z vykonaného dokazovania tiež

vyplýva, že pred poskytnutím hypotekárneho úveru sa žalobkyňa a žalovaná dohodovali na spôsobe
použitia prostriedkov z hypotekárneho úveru, sama žalobkyňa navrhla, aby časť týchto prostriedkov,
vo výške 3 000,- EUR, bola použitá pre potreby žalovanej (splatenie jej pôžičky), a to z dôvodu, aby
pri spolužití spoločne lepšie zvládali všetky náklady na spoločné bývanie, domácnosť, auto a splácanie
spoločného hypotekárneho úveru. Sú preto klamlivé a zavádzajúce tvrdenia žalobkyne, že medzi ňou a

žalovanou neexistovala „akási nepomenovaná zmluva“, žalobkyňa ani žalovaná nikdy existenciu takejto
dohody netvrdili a súd si ju nedôvodne vydedukoval. Existencia takejto dohody vyplynula z vykonaného
dokazovania, a to z výpovede žalovanej aj žalobkyne.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej trvala na odvolacom návrhu s tým, že všetky rozhodné
a podstatné skutočnosti uviedla v odvolaní.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
[ďalej len CSP]), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým
zisteniam, následne vec i nesprávne právne posúdil.

7. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú predložila žalobkyňa,
súd zistil, že túto uzavrela G. H. I. ako veriteľ a žalobkyňa a žalovaná ako dlžníčky (alebo „klientky“)
dňa 23.01.2020 a predmetom zmluvy bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 85 000,- EUR
na nadobudnutie nehnuteľností pri výške anuitnej splátky 275,19 EUR a celkovej čiastke k zaplateniu

92 463,84 EUR. Úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre
kat. úz. J. a na nehnuteľnosti – byt, ktorý si žalobkyňa kupovala, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz.
A.. Z tejto zmluvy vyplýva, že právo na poskytnutie úveru mali obdive dlžníčky spoločne a nerozdielne
a rovnako boli spoločne a nerozdielne zaviazané k splateniu tohto úveru s úrokmi. Potom, čo sa strany
sporu rozišli, bol spísaný k úverovej zmluve dodatok zo dňa 25.02.2022 (č. l. 189), z ktorého vyplynulo
že jediným dlžníkom vo vzťahu k banke sa stala žalobkyňa a banka vyhlásila, že si voči žalovanej, ktorá

bola z úverového vzťahu vypustená, nebude uplatňovať nároky vyplývajúce z dotknutej zmluvy o úvere.
Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa s predávajúcou K. C. dňa 23.01.2020, súd zistil, že touto
zmluvou si žalobkyňa kúpila vyššie uvádzaný byt, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A. a to byt č. XX
na X. poschodí vo vchode č. XX a to za kúpnu cenu 72 000,- EUR. Žalobkyňa pripojila výpis zo svojho
účtu vo B. H. I., z ktorého vyplynulo rovnako, ako z jej vyjadrenia, že 30.01.2020 vložila na tento účet

6 000,- EUR zo sumy, ktorá bola zložená na jej účte v G. H. I., na ktorý bol zložený zvyšok hypotekárneho
úveru. Podstatnú časť hypotekárneho úveru totiž banka priamo zaplatila predávajúcej na účet uvedený
v kúpnej zmluve. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne žalobkyňa týmto vkladom vo výške
6 000,- EUR na svoj účet vo B. zaplatila svoj predchádzajúci úver v tejto banke. Z potvrdenia G. H.
J. I., so sídlom v L. o výbere v hotovosti súd zistil, že dňa 02.03.2020 žalobkyňa zo svojho účtu v G.

H. vybrala sumu 3 000,- EUR (viď č. l. 12). Z odpovede dotazovanej banky J. J. I., so sídlom v H., na
dotaz súdu (č.l. 72) bolo zistené, že žalovaná k 02.03.2020 mala záväzok voči J. J. I. vo výške 2 102,69
EUR z dôvodu spotrebného úveru poskytnutého v zmysle zmluvy o úvere podpísanej 30.04.2019. Dňa
02.03.2020 bol zrealizovaný na uvedený úver vklad na preplatok v sume 2 500,- EUR a prostriedky
boli poukázané z účtu žalovanej, na predmetný účet žalovanej boli prostriedky pripísané formou vkladu

v hotovosti. K 02.03.2020 evidovala banka aj záväzok v sume 0,50 EUR vyplývajúci z poskytnutého
úverového rámca na kartovom účte uvedenom vo vyjadrení banky.
8. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Medzi pojmové znaky zmluvy o pôžičke patrí mimo určenia zmluvných strán a dohody o prenechaní

druhovo určených vecí aj dohoda o dočasnosti zmluvného vzťahu a povinnosti vrátiť veci rovnakého
druhu. Keďže v prípade pôžičky dochádza k prenechaniu druhovo určených vecí, prenechané veci
prechádzajú do vlastníctva dlžníka, ktorý ich môže nielen užívať, ale aj spotrebovať, príp. vrátiť iné
veci toho istého druhu. Veriteľ je pri odovzdaní predmetu pôžičky zároveň povinný umožniť, aby dlžník
nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci a to neobmedzené právom inej osoby.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné odovzdanie sumy 3 000,- EUR žalobkyňou žalovanej dňa
02.03.2020 a dokonca bolo preukázané, že z tejto sumy suma 2 500,- EUR bola následne v hotovosti
vložená na účet žalovanej. Sporné bolo, akým titulom bola poskytnutá suma 3 000,- EUR, zjavne
podľa nesporných vyjadrení strán získaná na účet žalobkyne poskytnutím hypotekárneho úveru, ktorého
spoludlžníčkou bola aj žalovaná. Zmluva o hypotekárnom úvere bola podľa tvrdenia strán, ale aj

vypočutých svedkýň uzavretá v januári 2020. K odovzdaniu peňazí z tohto hypotekárneho úveru
žalobkyňou žalovanej došlo až 02.03.2020, teda viac ako mesiac po uzavretí zmluvy o hypotekárnom
úvere.
11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu ešte predtým, ako uzavreli zmluvu
ohypotekárnomúvere,uzavrelidohoduotom,akobudúsozískanýmiúverovýmprostriedkaminakladať.

Bolo preukázané, že zo získaných úverových prostriedkov žalobkyňa zakúpila byt za kúpnu cenu
72 000,- EUR a taktiež si na účet vo B. H. vložila 6 000,- EUR. Zo sumy, ktorá jej bola zložená na
účte v G. H. I., uhradila svoj predchádzajúci úver vo B. H. I.. Taktiež medzi stranami nebolo sporné
odovzdanie sumy 3 000,- EUR žalobkyňou žalovanej 02.03.2020, z tejto sumy časť vo výške 2 500,-
EUR bola následne v hotovosti vložená na účet žalovanej.

12. Vo veci boli vypočuté svedkyne I. C. a K. C., obe svedkyne zhodne potvrdili, že pokiaľ sa týkalo sumy
3 000,- EUR, ktorú žalobkyňa poskytla z hypotekárneho úveru žalovanej, išlo o pôžičku, ktorá mala slúžiť
na splatenie inej pôžičky žalovanej, pričom samotná žalovaná mala pred svedkyňami potvrdiť, že ide
o pôžičku a že tieto peniaze žalobkyni vráti.13. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalovaná figurovala na zmluve o hypotekárnom úvere ako
spoludlžníčka iba z toho dôvodu, že by peňažný ústav inak žalobkyni tak vysokú sumu ako úver
neposkytol.

14. Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) vyplýva, že ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva
z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne.

15. Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto

rozsahu dlhu inak zbavili.
16. Podľa § 511 ods. OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať
náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne
sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
17. Pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu veriteľa, ktorý má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu

možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej pohľadávky. Navyše, je oprávnený nárokovať si od
ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov celé plnenie alebo jeho časť podľa vlastného uváženia. Splnenie dlhu
iba jedným zo solidárne zaviazaných dlžníkov má nevyhnutne za následok zánik záväzku aj u všetkých
ostatných spoludlžníkov bez ohľadu na ich reálnu účasť na plnení. Často však plnenie vyvoláva na
rovnakom princípe zníženie dlhu všetkých solidárne zaviazaných osôb. Solidárnemu dlžníkovi, ktorý

plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na celkovom dlhu, vzniká tzv. následný regres. Rovnako
ako v prípade preventívneho regresu podľa ods. 1, ide o regres rozvrhový, následný regres nevzniká
iba medzi manželmi, pokiaľ má splnený záväzok svoj pôvod alebo zdroj plnenia v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve.
18. V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo nesporne zrejmé, že žalobkyni i napriek tomu, že

jej v zmysle § 511 ods. 3 vzniklo právo, aby požadovala náhradu od žalovanej, vo výške, na splatenie
ktorej hypotekárneho úveru uhradila podiel žalovanej, preukázateľne tak vzhľadom na dohodu o použití
úveru neurobila a od žalovanej požaduje v tomto konaní iba sumu 3 000,- EUR, ktorú jej poskytla na
úhradu jej iného dlhu v peňažnom ústave.
19. Samotná žalovaná odvolaciemu súdu vo výpovedi uviedla, že na úhradu hypotekárneho úveru

nevynaložila žiadne finančné prostriedky, čím potvrdila, že celý hypotekárny úver uhradila žalobkyňa
z vlastných finančných prostriedkov. V zmysle ust. § 511 ods. 3 OZ odvolací súd preto nemohol vziať
do úvahy obranu žalovanej, že figurovala na zmluve o hypotekárnom úvere ako jeho spoludlžníčka,
nakoľko v konaní z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sama po rozchode so žalobkyňou požiadala
o zmenu zmluvy o hypotekárnom úvere a ako spoludlžníčka bola z úhrady dlhu vylúčená. Za podstatné

pre rozhodnutie odvolací súd považoval dohodu strán pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere
o použití finančných prostriedkov, ktoré nepoužili preukázateľne na obstaraní spoločnej veci, ktorú by
spoločne i financovali a následne prostredníctvom úveru splácali, ale s úverom získanými finančnými
prostriedkami preukázateľne v súlade i s vôľou žalovanej, nakladala iba žalobkyňa, ktorá mimo sumy
3.000,- eur, ktorú žalovanej z úveru poskytla na úhradu jej iného dlhu, použila zostatok úveru pre vlastné

potreby a sama ho i splácala.
20. Vychádzajúc preto z výpovedí svedkýň, ako i skutočností, že žalovaná v konaní nepreukázala, že
by suma 3 000,- EUR jej bola zo strany žalobkyne poskytnutá ako dar, odvolací súd zmenil rozsudok
prvoinštančného súdu a žalobe žalobkyne vyhovel. Pokiaľ sa týkalo vznesenej námietky predmlčania,
odvolací súd vychádzal z ust.§ 563 OZ, podľa ktorého, ak čas plnenia medzi stranami dohodnutý nebol,

bola žalovaná povinná splniť dlh prvého dňa po tom, ako ju o plnenie žalobkyňa požiadala. Ako vyplýva
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 174/2016, ak doba splnenia dlhu nebola dohodnutá ani
inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa 02.03.2020 vybrala zo svojho účtu v G. H. sumu 3 000,-
EUR a žalovaná 02.03.2020 vložila finančné prostriedky vo výške 2 500,- EUR na účet žalovanej v J.

J. I.. To znamená, že už nasledujúci deň 03.03.2020 mohla žalobkyňa požiadať žalovanú o vrátenie
dlhu po prvýkrát. Žalobkyňa podala žalobu v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 17.05.2023, pričom právny zástupca žalobkyne ohľadom neplynutia premlčacej lehoty poukázal na
zákon č. 62/2020, podľa ktorého sa premlčacie lehoty v zmysle § 1 a § 8 predĺžili celkovo o 76 dní. Toznamená, že pokiaľ premlčacia lehota začala plynúť 03.03.2020, mala by v zmysle ust. § 100, § 101 OZ
uplynúť 03.03.2023, avšak vzhľadom na to, že došlo zákonom č. 62/2020 Z. z. k predĺženiu premlčacej
lehoty o 76 dní, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobu žalobkyňa podala na súd

včas, v priebehu plynutia premlčacej lehoty.
21. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, v nadväznosti na čo odvolací súd jej priznal nárok na náhradu
trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 %.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)