Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200922
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1323200922.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
Moyzesova 1678/2, Pezinok, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., a otca F. G., nar.
X.X.XXXX, bytom D. XX/XX, H., v konaní o návrhu matky maloletej na zvýšenie výživného, o odvolaní

otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 5P/34/2025-313 zo dňa 14.4.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 14.4.2025 Mestský súd Bratislava II zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej

A. na obdobie od 3.11.2020 do 31.8.2024 zo sumy 40 eur na sumu 150 eur mesačne a od 1.9.2024 na
sumu 240 eur mesačne a súčasne otcovi maloletej uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie
od 3.11.2020 do 30.4.2025 vo výške 6.652,67 eur k rukám matky maloletej do 60 dní od doručenia
rozsudku.
Súd vyslovil, že sa tým mení doterajšia úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej stanovená
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10P/159/2016-47 zo dňa 15.11.2016 a rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.
Podľa odôvodnenia rozsudku sa matka maloletej A. návrhom zo dňa 17.10.2020 domáhala zvýšenia
výživného zo sumy 40 eur na 180 eur. Návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť bola otcovi
maloletej určená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/159/2016 zo dňa 15.11.2016,

na sumu 40 eur mesačne. Súd je povinný skúmať na strane povinného všetky okolnosti, ktoré môžu
ovplyvňovať jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť určenú súdnym rozhodnutím, jedná sa prioritne
o majetkové pomery a životnú úroveň. Zmena pomerov nastala na strane oprávnenej (zvýšili sa jej
potreby)akoajnastranepovinného(znížilsapočetjehovyživovacíchpovinnostíazvýšilisajehopríjmy).
Maloletá a matka žijú od 09/2019 v I., kde maloletá navštevuje základnú školu, otec hradí výživné v sume
40 eur nepravidelne, za rok 2019 a 2020 nemá uhradených 5 mesiacov. Keďže maloletá navštevuje

prvý stupeň základnej školy, zvýšili sa výdavky na školské pomôcky, oblečenie, stravu, cestovné, výlety
a pod. Priemerná mesačná mzda matky je 750 eur v čistom, pracuje v spoločnosti J. I.. Príjem otca
jej nie je známy. Mesačné výdavky matky sú: 100 eur nájomné, 200 eur strava, 30 eur hygiena, 30
eur oblečenie a obuv, 6 eur telefón, 20 eur cestovné, celkom 386 eur. Mesačné výdavky na maloletú
sú: 100 eur výdavky spojené s bývaním, 150 eur strava, 20 eur školské potreby, 20 eur mimoškolské
aktivity, 20 eur hygiena, 30 eur oblečenie a obuv, 5 eur lieky a vitamíny, 11 eur ŠKD, celkom 356 eur.

Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 180 eur. K návrhu a v priebehu konania matka doložila do spisu
potvrdeniaonávšteveškoly,potvrdenieopobyte,rodnýlist,rozsudokOkresnéhosúduRimavskáSobotač. k. 10P/159/2016 - 47 zo dňa 15.11.2016, prehľad poplatkov v školskom roku 2020/2021, dodatok k
pracovnej zmluve matky, výplatné pásky.
Otec sa k návrhu vyjadril až prostredníctvom šetrenia kolízneho opatrovníka, s návrhom matky

nesúhlasil.
Otec doložil v priebehu konania do spisu výmenný list - poukaz ostatných svojich maloletých detí - K.
G., narodený 2016, L. G., narodený 2019, že sú sledovaní v alergiologickej ambulancii, pre opakované
respiračné ochorenia, potvrdenie o návšteve materskej školy maloletého K., výmenný list - poukaz
partnerky (matky týchto detí) - M. A., že trpí astmou, atopickou dermatitídou, potravinovou alergiou,

potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku na maloletého L. a K. M. A., rodné listy, potvrdenie o
vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2010, 2013, 2015, 2016 a 2019, poštové
poukážky preukazujúce platenie výživného na maloletú, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok
2019, 2020, 2021, dohodu o ukončení pracovnej činnosti. k 22.01.2024, lekársku správu maloletého
L., pracovnú zmluvu a potvrdenie o príjme od spoločnosti N. I., dohodu o rozviazaní pracovného
pomeru v spol. N. I. k 30.04.2024, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi partnerky, prepúšťaciu

správu, odpis potvrdenia o PN, výzvu na oznámenie platiteľa poistného, potvrdenie o vedení v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi partnerky,
potvrdenie o návšteve školy. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že vidí priestor na zvýšenie výživného.
Súd považoval za nesporné, že maloletá A. je dieťa rodičov - matky C. B., a otca F. G.. Úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, vrátane výživného bola upravená naposledy v roku 2016,

rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/159/2016-47 zo dňa 15.11.2016 na sumu 40
eur mesačne. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá bývala u starých rodičov z
matkinej strany do konca augusta 2024, matka ju navštevovala, s otcom sa maloletá nestýka. Matka
mesačne prispievala svojím rodičom na výživu maloletej v sume 300 eur. Otec má ešte dve vyživovacie
povinnosti, maloleté deti L. a K.. Otec žije s partnerkou, dvoma maloletými deťmi a s maloletým dieťaťom

partnerky.Matkanavrhovalazvýšenievyživovacejpovinnostinasumu180eurmesačne,otecsnávrhom
nesúhlasil, k dohode rodičov nedošlo.
Na pojednávaní dňa 9.11.2021 otec uviedol, že maloletá nie je v osobnej starostlivosti matky, ale býva
v O. H. u starých rodičov, kde navštevuje základnú školu. Otec nesúhlasí s tým, aby maloletá bývala
u starých rodičov, nakoľko rozsudkom bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu

má starať. Otec je vo veľmi zlej finančnej a sociálnej situácii, býva v obecnom byte, za ktorý platí 12
eur mesačne, býva tam s partnerkou a dvoma maloletými deťmi K. a L.. Pracuje iba sporadicky, na
dohodu ako pomocní pracovník I. D., jeho mesačný príjem je cca 130 eur. Matka uviedla, že maloletá
navštevuje základnú školu v O. I. (druhý ročník), doložila potvrdenie o návšteve školy, je v starostlivosti
starých rodičov od 1.9.20201, prvý ročník chodila do I.. Matka maloletú navštevuje každý víkend a počas

dovolenky,mesačneprispievastarýmrodičom300eur,nabývanie100eur.Starírodičiasúnadôchodku,
otec si privyrába v A.. Matka býva v I., pracuje v J., Maloletá je dyslektik a dysgrafik.
Zosprávyovykonanomšetrenímkolíznehoopatrovníkazodňa10.5.2022zistené,žeotecžijevsociálne
znevýhodnenom prostredí, spolu s partnerkou obývajú jednoizbovú schátranú budovu, bol im prisľúbený
sociálny byt. Spolu s partnerkou vychovávajú dve spoločné deti, maloletého L. a K., a maloletú M.

A., dcéru partnerky (v správe uvedený dátum narodenia X.XX.XXXX, pozn. súdu). Otec pracuje v
spoločnosti I. D. P. O. I., kde jeho mesačný príjem je cca 200-300 eur, poberá prídavok na dieťa 25,88
eur.JehopartnerkajezozdravotnýchdôvodovmaloletéhoL.napredĺženejmaterskejdovolenke,poberá
rodičovský príspevok 280 eur a prídavok na dieťa 25,88 eur. Výdavky otca sú mesačne 70 eur na
elektrinu, výživné, bežné výdavky na oblečenie, stravu. K návrhu matky uviedol, že s návrhom nesúhlasí,

jeho aktuálny príjem mu neumožňuje prispievať na výživu maloletej vyššou sumou. Okrem maloletej
A. sa stará o tri ďalšie deti, ktoré sú v spoločnej domácnosti. Žijú v skromných pomeroch. Maloletú
navštívil naposledy keď mala šesť mesiacov. Maloletá býva u starých rodičov, navštevuje základnú školu
v O. I., navštevuje tanečný krúžok, je relatívne zdravá. Otec na maloletú neprispieva ničím nad rámec
výživného, ani na Vianoce, narodeniny a pod. Matka maloletú navštevuje vždy keď má voľno (napr.

náhradnévoľnozanadčasy).Maloletáuviedla,žeustarýchrodičovsacítilepšieakokeďbolavI.,vškole
ju šikanovali. Teraz sa učí dobre, nemá žiadne konflikty, v styku s otcom nie je a nechýba jej. Kolízny
opatrovník skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena, nakoľko maloletá značne
narástla, potrebuje viac na svoju výživu a starostlivosť. Od roku 2016 matka nepožiadala o zvýšenie
výživného, považujú návrh matky za dôvodný, vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov na strane

oprávneného dieťaťa, čo spolu so všeobecným nárastom životných nákladov odôvodňuje zvýšenie
výživného.Zo správy o vykonanom šetrením kolízneho opatrovníka zo dňa 24.5.2022 zistené, že maloletá žije v O.
H. u starých rodičov, matka v I. len prebýva, nakoľko tam má zamestnanie, na podanom návrhu matka
trvá. Kolízny opatrovník uviedol, že nástupom do základnej školy došlo k nárastu životných nákladov.

Otec podaním z 19.9.2022 požiadal o vypočutie na Okresnom súde Rimavská Sobota, finančná situácia
mu neumožňuje dostaviť sa na pojednávanie ani doložiť doklady o svojich majetkových pomeroch.
Uviedol, že pracuje na dohodu s príjmom 200 eur, žije len z 340 eur.
Súd vykonal opätovné šetrenie pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako aj za účelom
zistenia, kde má maloletá bydlisko, pričom bolo zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 4.12.2023

zistené, že matka pracuje v automobilke P. I., voľno trávi v O. H., kde má bydlisko maloletá (u starých
rodičov).Maloletánavštevuje4.ročníkzákladnejškolyvO.I.,jerelatívnezdravá,lekárkumávO.I..Otec
o maloletú nejaví záujem, nenavštevuje ju, ak ju náhodou stretne, tvári sa ako cudzia osoba, neosloví
ju. Okrem výživného v sume 40 eur maloletej ešte nič nekúpil. Maloletá uviedla, že je spokojná, nevadí
jej, že žije u starých rodičov keď je matka v práci.
Otec na výzvu na vyjadrenie sa k návrhu a na preukázanie majetkových pomerov dňa 7.2.2024 uviedol,

že bol prepustený z pracovného pomeru, dohoda bola ukončená. Jeho príjem je 60 eur, ktorý poberá na
maloletého K., momentálne je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 14.2.2024.
Rodičovský príspevok poberá partnerka, má ďalšie vyživovacie povinnosti (maloletí K. a L.). Uviedol, že
jeho situácia sa zhoršila, je rád, že žijú z príjmu 460 eur mesačne. Partnerka mu platí 44 eur. Maloletý L.
má ťažkú astmu. Je ochotný pristúpiť na zvýšenie výživného, keď sa mu situácia zlepší, prihlásil sa ako

SBS, ale musí si našetriť na kurz. Býva v obecnom dome. Otec doložil dohodu o ukončení pracovnej
činnosti. k 22.01.2024, lekársku správu maloletého L..
Matka na výzvu na preukázanie majetkových pomerov dňa 16.2.2024 uviedla, že pracuje vo P. Q. P.
A. (na polovičný úväzok), obe práce sú na trvalý pracovný pomer. Maloletej matka platí 50 eur na
doučovanie, nakoľko má dyslexiu a dysgrafiu. Mesačné výdavky na maloletú sú: strava doma 200 eur,

strava v škole 20 eur, kozmetika 30 eur, oblečenie 120-150 eur, doučovanie 50 eur, cestovné 20 eur,
matka hradí ešte internet 30 eur, náklady na bývanie u starých rodičov 300 eur, náklady na bývanie v I.
600 eur, cestovné 16 eur. Celkové náklady sú cca 1.392 eur. Matka nevie hradiť všetky výdavky, musela
si nájsť ďalšiu prácu.
Z potvrdenia o príjme matky z P. vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od mája 2023

do 31.12.2023 bol 1 290 eur.
Súd vykonal dokazovanie prostredníctvom dožiadaného súdu (Okresný súd Rimavská Sobota), a to
informatívnym výsluchom (Cochemská prax) dňa 15.3.2024, pričom bolo zistené, že matka by súhlasila
aj so zvýšením výživného aspoň na 100 eur mesačne. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie s
maturitou v odbore colný deklarant - logistika, predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou N. I., jeho

príjem je od 15.2.2024 v sume 375 eur mesačne. Otec nie je ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu,
napriek tomu, že má príjem a nie je ochotný hľadať zamestnanie mimo okresu Rimavskej Soboty a svojej
kvalifikácie. Kolízny opatrovník uviedol, že ako rodič je povinný zabezpečiť starostlivosť o všetky deti, s
dosiahnutým vzdelaním má možnosť zabezpečiť si vyšší príjem, lepší štandard sociálnych pomerov.
Podaním z 4.6.2024 otec uviedol, že je po ťažkom úraze bez príjmu, živí rodinu on, družka zatiaľ

nemá nárok na nič, bude poberať hmotnú núdzu v sume 240 eur. Otec je bez práce, prepustili ho,
čaká ho operácia s ramenom, musí splácať exekúcie, ktoré na neho dala matka. Je nezamestnaný od
10.6.2024, žije z toho, čo partnerka dostane, 120 eur (prídavky na deti). Otec doložil dohodu o rozviazaní
pracovného pomeru, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi partnerky, prepúšťaciu správu, odpis
potvrdenia o PN s predpokladom skončenia 6.6.2024.

Príjem otca je hmotná núdza od jeho partnerky, z toho sa platí elektrika 100 eur, alimenty 44 eur, škola,
škôlka 40 eur, hygiena a lieky 100 eur, platí sa dlh otca v zdravotnej poisťovni 700 eur splátkami po
20 eur, exekúcia 20 eur. Otec doložil výzvu na oznámenie platiteľa poistného, potvrdenie o vedení v
evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi
partnerky, potvrdenie o návšteve školy.

Podľa súdu prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase od poslednej úpravy výživného
(konanie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/159/2016 zo dňa 15.11.2016) sa zmenili pomery
a okolnosti odvodňujúce zvýšenie výživného na maloletú. Súd poukazuje na objektívnu skutočnosť, že
samotným uplynutím času za prirodzene zvýšili výdavky na maloletú. Toho času maloletá navštevuje
5. ročník základnej školy (t. j. druhý stupeň), pričom všetky výdavky na maloletú doteraz platila

výlučne matka. Zmena pomerov nastala u matky, toho času žije v byte v E. v spoločnej domácnosti s
maloletou, má dve zamestnania s príjmom cca 2.000 eur (P. 1 300 eur, A. 700 eur), ďalšie vyživovacie
povinnosti nemá, a teda na všetky výdavky je matka sama. Súd však dáva dôrazne do pozornosti, že
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia. Súdom stanovené výživné v žiadnomprípade nepokrylo ani časť výdavkov maloletej, 40 eur výživné je podľa názoru absolútne zanedbateľná
suma v porovnaní s výdavkami (cca 500 eur mesačne), ktoré súd považuje za štandardné, ničím
nenadhodnotené, primerané a všeobecne známe a ktoré hradí výlučne matka. Zmena pomerov nastala

aj u otca, ktorý je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a udáva, že sa nevie
zamestnať. Otec žije v spoločnej domácnosti s ďalšími dvoma maloletými deťmi (maloletý L. má astmu)
a s partnerkou, ktorá nie je zamestnaná, pričom dôvod otec neuviedol.
Matka v priebehu konania uviedla, že bežné mesačné výdavky na maloletú predstavujú približne 500
eur. Do tejto sumy zahŕňa náklady na stravu, oblečenie, hygienu, školské potreby, lekársku starostlivosť,

záujmové aktivity a ďalšie bežné potreby dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil
výšku mesačných výdavkov na maloletú v nasledovnom rozsahu: podiel na nákladoch na bývanie
(bez započítania splátky hypotekárneho úveru) vo výške 78,83 eur, náklady na televízne a internetové
pripojenie 12,72 eur, mobilné služby 15 eur, strava v domácnosti 150 eur, strava v školskom zariadení
12 eur, oblečenie a obuv 45 eur, ZRPŠ 5 eur, záujmové krúžky 43 eur, výdavky na lieky a logopedickú
starostlivosť 42 eur, kozmetika a hygiena 11,83 eur a náklady na voľnočasové aktivity vo výške 10 eur.

Celková výška týchto výdavkov predstavuje sumu 425,38 eur mesačne. Súd považuje túto sumu za
primeranú veku a potrebám maloletého dieťaťa, pričom reflektuje jeho bežné životné náklady. Je však
potrebné uviesť, že suma 425 eur predstavuje len minimálnu hranicu bežných mesačných výdavkov na
maloletú. V tejto sume nie sú zahrnuté mimoriadne či nepredvídané výdavky, ktoré sa môžu v priebehu
mesiaca vyskytnúť (napr. školské akcie, opravy, jednorazové nákupy školských pomôcok a pod.), a ktoré

je rovnako potrebné pri starostlivosti o dieťa zohľadniť.
Súd konštatoval, okrem iného, že za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 Zákona
o rodine sa pri určení výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť
pred faktickým príjmom povinného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp
potencionality zohľadňuje aj podmienky, ktoré by za určitých ideálnych podmienok mohli existovať.

Za závažné ospravedlniteľné dôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmov zapríčinené
zhoršeným zdravotným stavom, reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov,
organizačnými zmenami v zamestnaní, a pod. Za použitia princípu potencionality príjmu, v prípade
ak súd nenájde žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k
odmietnutiu majetkového prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z

príjmu povinného, aký by dosahoval, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu.
Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové
riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu
a tým aj strate možnosti platiť výživné.
Zároveň súd zdôrazňuje, že princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých
príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného

vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). Princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem osoby povinnej platiť výživné
javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti pre získanie finančných
prostriedkov (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223).

Súd považuje výživné v sume 150 eur od 3.11.2020 do 31.8.2024 eur mesačne a v sume od 1.9.2024 v
sume240eurmesačnezavýživné,ktorénazákladedokázanýchmajetkovýchpomerovrodičov(vyššie),
s prihliadnutím na potencionalitu príjmu otca zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca.
Otec počas takmer celého konania uvádzal, že nemá žiadny príjem a nedarí sa mu nájsť zamestnanie.
Hoci opakovane predkladal potvrdenia o evidencii uchádzačov o zamestnanie, zo strany súdu nebola

zistená žiadna aktívna snaha o zabezpečenie pracovného pomeru. Otec opakovane len deklaroval, že
nemá príjem a že sa stará o dve maloleté deti, o ktoré je potrebné zabezpečiť starostlivosť. Napriek
týmto tvrdeniam otec výslovne uviedol, že nemá záujem hľadať si zamestnanie mimo okresu Rimavská
Sobotaanimimoodborusvojejkvalifikácie,čosúdvkontextejehoaktuálnejživotnejsituáciepovažujeza
neodôvodnené. Vzhľadom na to, že otec je rodičom troch maloletých detí, súd považuje za nevyhnutné,

aby aktívne prispieval k zabezpečeniu ich potrieb. Súd zdôrazňuje, že osobnú starostlivosť o maloletú
vykonáva výlučne matka, ktorá si vzhľadom na zložitú finančnú situáciu dokázala zabezpečiť dve
zamestnania mimo svojho rodného mesta, aby bola schopná uhrádzať všetky výdavky spojené so
starostlivosťou o maloletú a zabezpečiť jej riadne výživové podmienky. O to naliehavejšia je potreba,aby aj otec prispieval primerane svojim možnostiam a schopnostiam na výživu dieťaťa. Súd nevzhliadol
ani povinnosť otca platiť exekúcie a dlh v zdravotnej poisťovni, nakoľko súd poukazuje, že podľa
§ 62 ods. 5 zákona o rodine, má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že otec ukončil svoj pracovný pomer v spoločnosti I. D. dohodou, bez uvedenia
dôvodu. Rovnako aj jeho následný pracovný pomer v spoločnosti N. bol ukončený dohodou, pričom
otec ako dôvod uviedol úraz. Z predloženej lekárskej dokumentácie však nevyplýva, že by bol trvalo
práceneschopný; naopak, podľa záznamov sa predpokladaná schopnosť vrátiť sa do práce viazala k
dátumu 6.6.2024. Tvrdenie otca, že je dlhodobo práceneschopný (údajne „chromý na ruku“), nebolo

žiadnym spôsobom preukázané. Otec sa nachádza v produktívnom veku a nepreukázal, že by jeho
schopnosť pracovať bola akokoľvek obmedzená. Rovnako nepreukázal žiadnu reálnu snahu zamestnať
sa,atoanisprihliadnutímnajehodosiahnutévzdelanie.Súdďalejkonštatuje,žeotecnepredložilžiadne
relevantné dôvody, ktoré by ospravedlňovali nezamestnanosť jeho partnerky. Za týchto okolností súd
nezistil žiadnu relevantnú prekážku, ktorá by bránila zvýšeniu výživného na maloleté dieťa. Súd má za
to, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie finančných prostriedkov, a tým si

neplní svoju rodičovskú povinnosť prispievať na výživu svojich detí.
Pri určovaní zvýšeného výživného súd prihliadol na § 62 ods. 4 zákona o rodine, a to, že
osobnú starostlivosť vykonáva výlučne matka, ktorá si vzhľadom na situáciu (nedostatok finančných
prostriedkov) vedela zabezpečiť aj dve práce, aby vedela platiť všetky výdavky. Inými slovami,
súd poznamenáva, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej aj výkonom osobnej

starostlivosti, nielen finančne, preto by nemala byť prenechaná väčšia časť výdavkov na maloletú na
matku. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletej
a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovali príjmy, z ktorých jeho výživu zabezpečia, pričom otec musí
pristupovať k svojej vyživovacej povinnosti zodpovedne. Výživné je prednostná pohľadávka, ktorá má
prednosť pred výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnutné. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec sa s

maloletou vôbec nestretáva a teda na jej výživu neprispieva ani osobnou starostlivosťou.
Pri takýchto pomeroch na strane zúčastnených osôb je podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
zákona o rodine primerané, aby otec na maloletú prispieval v sume 150 eur od 3.11.2020 do 31.8.2024
eur mesačne (za obdobie od podania návrhu do ukončenia I. stupňa základnej školy) a v sume od
1.9.2024 v sume 240 eur mesačne (od nástupu na II. stupeň základnej školy a odkedy matka a maloletá

žijú v spoločnej domácnosti). Súd určil uvedenú sumu aj s ohľadom na vek maloletej z čoho objektívne
vyplývajúzvýšenévýdavkyasodstupomčasu(odposlednéhorozhodnutiaovýživnom-2016)jezrejmé,
že s poukazom na § 78 ods. 3 zákona o rodine (vývoj životných nákladov), určené výživné 40 eur
mesačne nepokrýva toho času odôvodnené potreby maloletej. Zároveň je tu potencionalita príjmu otca,
ktorý, podľa názoru súdu je schopný dosahovať takýto príjem aj v budúcnosti.

2.
Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby jeho vyživovacia povinnosť bola stanovená sumou 30 eur
mesačne s tým, že pokiaľ bude jeho životná úroveň dobrá, je ochotný výživné zvýšiť na 60 eur,

momentálne však na to nemá. Je nezamestnaný pre chorobu, ktorú už rieši ako invalidný dôchodca,
nepoberá žiaden príjem, z ktorého by mohol stanovené výživné platiť, nieto ešte zročné výživné 6.652
eur.Nakoľkozvládnestáťnanoháchiba5hodín,niktomunechcedaťprácu,máďalšiedvemaloletédeti,
ktoré navštevujú základnú školu, platia im obedy, má výdavky ako každý iný človek, ale aj náklady na
exekúciu, jeho syn trpí ťažkou astmou a družka má príjem 534 eur mesačne, z ktorých im po realizovaní

úhrad zostáva iba na stravu.
Je si vedomý, že matka maloletej je samoživiteľka, ale jeho družka je tiež samoživiteľka a musí uživiť 4
„krky“, nie 2 ako navrhovateľka. Sociálnej poisťovni dlhuje 700 eur, pracoval by, keby sa dalo, nenechal
by všetko družke, má deti a vie, čo všetko je potrebné pre ich výchovu.

3.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca poukazovala na to, že otec dieťaťa odmieta uzatvoriť
dohodu o zvýšení výživného napriek tomu, že má príjem, a nie je ochotný hľadať si zamestnanie mimo
okresu Rimavská Sobota, ako aj na to, že od roku 2016 potreby dieťaťa vzrástli, ceny tovarov sa zvýšili.
Otec maloletého tvrdí, že má iba dve deti (L. a D.), A. neberie do úvahy, a neprejavuje ochotu sa

zamestnať, pričom sa obhajuje tým, že je tmavšej pleti a že sa zamestnať nemôže, teraz aj pre pracovný
úraz, ktorý ale nedokladoval.Ona s dcérkou z platu v O. I. nemohla vyžiť, preto vycestovala za prácou mimo okresu, vykonávala dve
práce, spala dve hodiny denne a voľný čas venovala dcére, zabezpečila si vlastné bývanie, hoci má
zdravotné problémy, jej práceneschopnosť neprichádza do úvahy nakoľko je samoživiteľka.

4.
Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca maloletej.

5.
Možno konštatovať, že hoci súd prvého stupňa správne identifikoval zákonné podmienky zmeny
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ako aj možnosti uplatnenia princípu potenciality príjmov
povinného otca, identifikoval zmeny, ktoré na strane maloletej a jej matky nastali v dobe od poslednej
úpravy výživného, a čiastočne aj na strane otca, pokiaľ ide o jeho osobné pomery – počet vyživovacích
povinností (zmenu príjmoch rodičov porovnaním príjmov v čase predchádzajúcej úpravy výživného

a v čase rozhodovania súd nevykonal), v konečnom dôsledku však spôsobom odôvodnenia rozhodnutia
znemožnil poznanie zásadných údajov, z ktorých schopnosť otca prispievať na maloletú A. sumou 150
eur, resp. od 1.9.2024 sumou 240 eur mesačne vyvodzoval.

6.

Potencialita príjmov nachádza uplatnenie v súlade s právnou normou za situácie, keď sa k výživnému
povinný bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu, ale aj
keď napríklad nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby dieťa malo
uspokojené nielen svoje základné potreby súvisiace s jeho výživou a výchovou, ale aj potreby, ktoré
síce nie sú základné, ale súvisia s uspokojovaním potrieb prináležiacim veku a individuálnym danostiam

maloletého dieťaťa.
Jej uplatnenie predpokladá nielen naplnenie podmienok samotného uplatnenia, ale aj vykonanie
dokazovania za účelom zistenia konkrétnej výšky potenciálneho príjmu povinného rodiča, ktoré v danom
prípade súd prvého stupňa nevykonal.

7.
Súd prvého stupňa síce konštatoval, že otec maloletej ukončil pracovný pomer v spoločnosti I. D.
dohodoubezuvedeniadôvodu,ažedohodouukončilajnáslednýpracovnýpomervspoločnosti N.(úraz
otca ako dôvod ukončenia pracovného pomeru súd nepovažoval za preukázaný), pričom v neprospech
otca posudzoval aj jeho vyjadrenie o nezáujme hľadať si zamestnanie mimo okresu bydliska a mimo

odboru svojej kvalifikácie, opomenul však uviesť, aké zárobky otec u svojich zamestnávateľov dosahoval
a mohol v prípade pokračovania v zamestnaní dosahovať, prípadne v akých zamestnaniach a za
akých podmienok sa podľa zistení súdu (z akých dôkazov?) mohol zamestnať mimo okresu Rimavská
Sobota, a ako tento potenciálny príjem rozrátal na potreby samotného otca a všetkých jeho vyživovacích
povinností.

Bez stanovenia konkrétnej výšky potenciálneho príjmu otca je konštatovanie súdu prvého stupňa v bode
41. odôvodnenia rozsudku, že priznané výživné s prihliadnutím na potencionalitu príjmu zodpovedá
schopnostiam a možnostiam otca, a v bode 44., že stanovené výživné je pri pomeroch zúčastnených
osôb primerané, minimálne predčasným a jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, nespĺňajúcim zákonné
požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a v súvislosti

s týmto nedostatkom porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces, ku ktorým skutočnostiam
musí odvolací súd preskúmavajúci rozhodnutie a jeho vydaniu predchádzajúci postup súdu prvého
stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi prihliadať z úradnej povinnosti.

8.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zrušil ako nepreskúmateľný pre absenciu
procesným predpisom vyžadovaného zrozumiteľného a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak
základné procesné práva účastníkov konania, ako aj pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci.

9.
Predpokladom prijatia objektívneho a v súlade so zákonom odôvodneného rozhodnutia v ďalšom konaní
bude porovnanie pomerov účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom s ich
aktuálnymi pomermi, resp. s pomermi v období, na ktoré sa zvyšovanie výživného vzťahuje, ako ajdoplnenie dokazovania (a dôsledné vyhodnotenie jeho výsledkov) vo vzťahu k možnostiam zamestnania
sa otca maloletej a jeho potencionálnym príjmovým pomerom, ktoré bude potrebné vyhodnotiť nielen
v súvislosti s jeho vyživovacou povinnosťou k maloletej A., ale v súvislosti so všetkými jeho vyživovacími

povinnosťami a osobnými pomermi.

10.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).