Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 11P/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225201953
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4225201953.5

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.XX.XXXX, v konaní zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka – C. D.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. X, G., H., v konaní zast.: JUDr. Andrea Koczkás, advokátka, so sídlom
Elektrárenská 3, Komárno, a otec – D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, J., v konaní zast.: Dr.jur.
Zita Machlicová Czibor, advokátka, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o návrhu otca na zmenu

úpravy styku s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa doručil dňa 23.7.2025 na Okresný súd Komárno prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletým, a to
tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 11:30
hod. a každý párny týždeň v piatok od 16:30 hod. do 18:30 hod. s tým, že otec prevezme maloletého
v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke odovzdať
v mieste bydliska. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/33/2024
zo dňa 25.9.2024 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol styk otca s maloletým upravený tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 11:30 hod.
a každý párny týždeň v piatok od 16:30 hod. do 18:30 hod. za nepretržitej prítomnosti matky maloletého
dieťaťa. Otec uviedol, že styk zo stany matky nebol ani raz zmarený, avšak styk v prítomnosti matky už
nie je pre otca maloletého dostatočný. Maloletý je na neho zvyknutý, teší sa na neho a počas styku už
matku nehľadá, preto by nebola potrebná osobná účasť matky. Matka styk nad rámec súdom určeného
styku otcovi neumožnila, pokúsil sa s ňou dohodnúť, avšak bezvýsledne. Otec ďalej uviedol, že má

záujem plnohodnotne sa podieľať na výchove maloletého, čo je možné len rozšírenejšou formou styku
s ním. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým bez prítomnosti
matky.

2. Matka maloletého doručila dňa 26.9.2025 tunajšiemu súdu Žiadosť o zmenu príslušnosti súdu, ktorú
súd podľa obsahu vyhodnotil ako námietku nedostatku právomoci. Matka v podaní uviedla, že žiada

o zmenu príslušnosti súdu na Okresný súd v G., nakoľko obvyklý pobyt má v G. a tam aj reálne žijú. V
G. majú s maloletým byt, ktorý je vo vlastníctve matky, maloletý tam navštevuje materskú školu a má
tam aj pediatra. Maloletý je v Maďarsku zdravotne poistený. Dôvod presťahovania bol, že maloletý má
diagnostikovanýautizmusavMaďarskujepomocsdanoudiagnózounavyššejúrovniakonaSlovensku.
Matka uviedla, že s maloletým majú trvalý pobyt na adrese B. F. X, G., H. od 16.5.2025. Dňa 1.10.2025
matka maloletého doručila súdu emailovú komunikáciu s otcom maloletého, z ktorej vyplýva, že žiadala

otca, aby súhlasil s tým, aby mal maloletý trvalé bydlisko v G. v Maďarsku, aby rýchlo mohli začaťs liečením a aby mohla hľadať škôlku pre maloletého. V emailovej komunikácii zo dňa 21.11.2024 otec
súhlasil s presťahovaním maloletého do Maďarska.

3. Reagujúc na výzvu súdu matka maloletého dňa 4.12.2025 doručila súdu doplnenie svojho podania
zo dňa 26.9.2025, v ktorom uviedla, že v Maďarsku vykonáva prácu od roku 2004, má tam vybudované
silné väzby, veľa známostí a kamarátov. Na jej poslednom pracovnom mieste pracuje od 16.9.2024 (J.
K. J., L. F. X, G., H.). Zo začiatku nástupu do práce bol maloletý cez deň doma v Komárne so starou
matkou a ona dochádzala každý deň do G.. V tomto období maloletý ešte nemal lekárom ustálenú

diagnózu autizmus, ale matka už informovala detského lekára aj otca maloletého, že má podozrenie na
autizmus a bude potrebné to riešiť (Slovensko alebo Maďarsko) tam, kde bude mať lepšie podmienky.
Začala zisťovať možnosti a všade dostala odpoveď, že v Maďarsku je systém lepšie vybudovaný.
Dňa 6.11.2024 sa začal náhle zhoršovať zdravotný stav maloletého a matka začala vyhľadávať pomoc
v Maďarsku. Na Slovensku bola buď príliš dlhá čakacia doba, alebo ich odmietli prijať. V Maďarsku
kontaktovala nadáciu G., ktorá maloletému hneď zabezpečila neurológa, psychológa a špeciálneho

pedagóga. Neurológa v G. navštevujú od 27.11.2024, psychológa v G. od 25.2.2025, rozvojové aktivity
u špeciálneho pedagóga (individuálne) v G. od 4.12.2024 a skupinové od 29.10.2025. Okrem toho od
7.11.2024 chodia na individuálne TSMT cvičenie do G. k špeciálnemu pedagógovi. Nakoľko maloletý
nemal v Maďarsku zdravotné poistenie, všetky vyšetrenia musela zaplatiť sama z vlastných zdrojov.
Ďalší problém bol, že vždy, keď potrebovala zobrať maloletého k lekárom, musela sa z miesta výkonu

práce v G. presúvať naspäť na Slovensko, čo prakticky znamenalo, že vtedy chýbala z práce. Dňa
12.11.2024 napísala otcovi maloletého, že ani časovo ani finančne to ďalej sama nebude zvládať
a žiadala ho o súhlas, aby mohla zmeniť trvalý pobyt maloletého do Maďarska s cieľom obvyklého
zdržiavania sa v Maďarsku, aby maloletý mohol mať zdravotné poistenie v Maďarsku a tým hradené
všetky vyšetrenia, rozvojové aktivity a ďalšie možnosti, ktoré sú v jeho záujme a prispejú k zlepšeniu

jeho zdravotného stavu. Otec maloletého dal matke súhlas dňa 21.11.2024. Akonáhle matka získala
súhlas otca, predala nehnuteľnosť na Slovensku, začala hľadať byt v Maďarsku a nadviazala kontakt
s tamojšími úradmi, kde potrebovali postupne vybaviť všetky zákonom dané požiadavky, aby sa mohli
natrvalo usadiť v Maďarsku. Nakoľko maloletý bol na ňu naviazaný, požiadala svojho nadriadeného
v robote, aby maloletý mohol chodiť s ňou do práce, na čo dostala súhlas, takže s maloletým začala

chodiť každý deň do G.. Od 1.1.2025 bol maloletý prijatý do integrovanej škôlky s nízkym počtom detí
v G.. Prihlášku podpísal aj otec dňa 19.12.2024. Dňa 17.4.2025 matka podpísala Zmluvu o charitatívnom
bývaní a obvykle sa potom zdržiavali v G.. Matka podala aj žiadosť na cudzineckú políciu v G., aby ich
zaregistrovali na obvyklé zdržiavanie, pretože sa tam obvykle zdržiavajú viac ako 180 dní a plánujú sa
v G. usadiť natrvalo. Registráciu im schválili dňa 23.4.2025. Od tohto dátumu má maloletý zdravotné

poistenie už len v Maďarsku, takisto aj detského lekára a špeciálnu zdravotnú sestru. Dňa 21.5.2025
sa matke maloletého podarilo kúpiť v G. byt, ktorého je výlučnou vlastníčkou a v ktorom aj fakticky
bývajú. Vytvorili si tu ozajstný domov prispôsobený potrebám maloletého dieťaťa, maloletý sa v tomto
prostredí cíti dobre, uvoľnene a toto miesto považuje za svoje útočisko. Sociálne väzby má maloletý
zabezpečenénajmätým,žeminimálne2xdotýždňaknimchodiarodičiamatkymaloletéhoanavštevujú

ich aj priatelia. Aj oni občas chodia na Slovensko navštevovať príbuzných aj priateľov, avšak väzby
maloletého sú kvôli škôlke a skupinovým aktivitám lepšie vybudované v G.. Matka k podaniu priložila aj
prihlášku maloletého do materskej školy v G. zo dňa 19.12.2024 a Zmluvu o bezplatnom užívaní bytu
v G. zo dňa 17.4.2025.

4. Právna zástupkyňa otca doručila tunajšiemu súdu dňa 8.1.2026 vyjadrenie k námietke matky
o nedostatku právomoci, v ktorom uviedla, že otec maloletého súhlasil s tým, aby sa matka s dieťaťom
presťahovali do Maďarska do mesta G., z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu maloletého. Otec
maloletého bol matkou informovaný, že lekárska pomoc pre autistov je v G. na vyššej úrovni ako na
Slovensku a jedine z tohto dôvodu dal otec maloletého súhlas na zmenu jeho pobytu v Maďarsku.

Otec maloletého si neuvedomil jedine to, že tým obvyklý pobyt maloletého bude v Maďarsku a nie na
Slovensku a preto slovenské súdy nebudú oprávnené vo veci konať. Právna zástupkyňa otca ďalej
uviedla, že s prihliadnutím na vyššie uvedené je námietka matky maloletého o nedostatku právomoci
a príslušnosti dôvodná a rozhodnutie o vznesenej námietke ponechávajú na úvahu súdu. Na záver
uviedla, že ak by otec nemal záujem na vybudovaní širšieho styku s maloletým, tak by návrh na zmenu

úpravy styku s maloletým nepodal.

5. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.Podľa § 161 ods. 1,2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa čl. 7 ods. 2 veta druhá zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Brusel IIb), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského
štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného
obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú
právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako

sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej
svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa článku 18 Nariadenia Brusel IIb, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do

právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

6. Z generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania procesných podmienok § 161
CSP vyplýva pre súd povinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky), pričom pokiaľ ide o nedostatok procesnej

podmienky, ktorý nemožno odstrániť, jeho následkom je zastavenie konania. K procesným podmienkam
na strane súdu patrí aj právomoc. Právomoc súdu predstavuje súhrn oprávnení a povinností decízneho
charakteru, ktorými súdy disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Ak určitá vec nepatrí
do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd musí konanie bezodkladne zastaviť.

7. V priebehu konania súd zistil, že matka spolu s maloletým dieťaťom majú obvyklý pobyt na území
Maďarska. Maloletý začal v novembri 2024 navštevovať neurológa ako aj špeciálneho pedagóga v G.
a od 1.1.2025 bol prijatý do materskej školy v G., pričom prihlášku do materskej školy podpísal aj otec
maloletého dňa 19.12.2024. Dňa 17.4.2025 matka maloletého uzavrela zmluvu o bezplatnom užívaní
bytu nachádzajúceho sa v G. na adrese I. M. XX, I.. A., N.. O. X. Matka podala aj žiadosť na cudzineckú

políciu v G., aby ich zaregistrovali na obvyklé zdržiavanie, pretože sa tam zdržiavali viac ako 180 dní
aplánujúsavG.usadiťnatrvalo.Registráciuimschválilidňa23.4.2025.Zvyjadreniaprávnejzástupkyne
otca maloletého vyplýva, že otec s presťahovaním maloletého do Maďarska súhlasil a námietka matky
o nedostatku právomoci je dôvodná.

8. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania. Zo zásady zachovania právomoci pritom vyplýva, že otázka právomoci sa určuje k
momentu začatia konania a príslušný súd, ktorý vo veci začal konať, si zachová právomoc, aj keď dieťa
v priebehu konania nadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Právomoc v prípade oprávneného

presťahovania dieťaťa je upravená v článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb, v zmysle ktorého si súdy
členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú
právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým,
ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má
naďalejsvojobvyklýpobytvčlenskomštátepôvodnéhoobvykléhopobytudieťaťa.Zuvedenéhovyplýva,

že trojmesačné obdobie sa vypočíta od dátumu, ku ktorému sa dieťa fyzicky premiestnilo do iného
členského štátu. V prípade, ak sa začne konanie v členskom štáte, v ktorom dieťa pôvodne malo obvyklý
pobyt, avšak po uplynutí troch mesiacov od presťahovania dieťaťa, súd členského štátu pôvodu už nemá
právomoc podľa článku 8 Nariadenia Brusel IIb.9. V predmetnej veci bol návrh na začatie konania doručený tunajšiemu súdu dňa 23.7.2025, pričom
maloletý už mal v tom čase obvyklý pobyt v Maďarsku, preto si tunajší súd nemohol založiť právomoc

na základe článku 7 Nariadenia Brusel IIb. Keďže v prípade maloletého je nesporné, že otec
spresťahovanímmaloletéhosúhlasil,súdskúmal,čimáprávomockonaťnazákladečlánku8Nariadenia
Brusel IIb, v zmysle ktorého si súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa zachovávajú
právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku ešte tri mesiace po presťahovaní dieťaťa.

10. V danom prípade súd dospel k záveru, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť ani podľa
článku 8 Nariadenia Brusel IIb, nakoľko v čase podania návrhu, t. j. dňa 23.7.2025 už uplynuli tri mesiace
od presťahovania maloletého do Maďarska. Maloletý navštevuje špecialistov v Maďarsku od novembra
2024 a od januára 2025 navštevuje materskú školu v G., pričom matka v konaní preukázala, že bývanie
v G. mali zabezpečené na základe Zmluvy o bezplatnom užívaní bytu zo dňa 17.4.2025, z čoho vyplýva,
že návrh na začatie konania bol podaný po uplynutí troch mesiacov od presťahovania maloletého do G..

O skutočnosti, že matka sa s maloletým zdržiavala v Maďarsku už dlhšiu dobu svedčí aj skutočnosť, že
cudzinecká polícia im dňa 23.4.2025 vydala osvedčenie o registrácii. Z osvedčenia o registrácii vyplýva,
že matka s maloletým bývali v čase jeho vydania na adrese I. M. XX, G..

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že súdy Slovenskej republiky nemajú

právomoc konať a rozhodnúť o zmene úpravy styku otca s maloletým, preto súd s poukazom na § 9
CSP a na článok 18 Nariadenia Brusel IIb vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil
tak, ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať
nové dôkazné návrhy (§ 63 Civilného mimosporového poriadku).