Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Róbert Foltán
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/8/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203649
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203649.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Kristíny Srnkovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., zastúpenej JUDr.
PavlomTorňošom,advokátomsosídlomTomášikova50/D,Bratislava,aotcaC.G.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, F., t.č. bytom A. C. XX, F., zastúpeného G. B. A., bytom C. X/X, F., v konaní o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 5P/152/2025 – 40 zo dňa 17.12.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 17.12.2025 súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, za kolízneho opatrovníka pre maloletú A. B., výrokom
II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi, C. G. B., aby sa nepribližoval k maloletej A. B.
na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového alebo
civilného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre účasť otca na týchto úkonoch, na čas
do rozhodnutia vo veci samej - o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
Výrokom III. vyslovil, že neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.
Výrokom IV. súd začal konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa matka maloletej návrhom zo dňa 15.11.2025 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil, aby sa otec nepribližoval k maloletej dcére A. na
vzdialenosťkratšiuako50metrov,svýnimkouúkonovtrestnéhokonania,priestupkovéhoalebocivilného
súdneho konania a to len v rozsahu nevyhnutnom pre účasť otca na týchto úkonoch.
Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 02.11.2025 o 10:30 hod. sa dostavila
na OOPZ Petržalka sever - kde podala trestné oznámenie o skutočnosti nasvedčujúcom tomu, že bol
spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Matka uvádzala,
že otec ju od presne nezisteného času od roku 2022 do 02.11.2025 na adrese E. XX, F. v byte č, X
za prítomnosti maloletých detí psychicky týra a vyhráža sa jej. Vyhrážania a nátlak sa opakuje aj za
prítomnosti maloletých detí. S otcom tvoria manželský pár od roku 2023. Majú tri deti, dve plnoleté a
maloletú A.. Ich vzťah bol spočiatku harmonický. Prvé zmeny v správaní otca začala matka vnímať
približne pred 7 rokmi dozadu, kedy otec začal nadmerne požívať alkoholické nápoje, a začal sa matke
vyhrážať a slovne ju napádať, opĺzlo nadávať, zhadzovať ju a vyhrážať sa jej. Postupom času toto
správanie nabralo na intenzite a otec sa začal nevyspytateľne správať aj v práci (pracoval ako lekár
v nemocnici na D. XX, F. odbor interné). Bežne viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo
vyústilo k tomu, že MV SR KR PZ v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, diaľničné oddelenie PZ Nitra
- Selenec, Pieskova 32, 949 01 Nitra uznesením č. j. KRP-4/DO-NR -2023 zo dňa 25.12.2023 začalotrestné stíhanie Žalovaného pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (§ 289 ods. 1 TZ). Otec
požíva alkohol v značnej miere, a doma núti deti do rôznych nežiadúcich aktivít akými sú pozeranie
pornografie alebo filmov s vraždenou tematikou. Otec sa deťom vyhráža, že ich zabije a že skončia v
pekle, pričom deti a najmä A. sa boja chodiť domov a boja sa s otcom stretávať, nakoľko jeho správanie
je nevyspytateľné. Dňa 21.04.2025 bola do bytu privolaná hliadka RZP. Otec pobehoval holý po byte,
pomočenýaposratý,popíjalalkoholazapíjalholiekmi.Otecboldlhodobohospitalizovanýod21.04.2025
najprv na psychiatrii, odtiaľ preklad na interné Kramáre, potom doliečovacie oddelenia Kramáre, a
nakoniec rehabilitačné oddelenie Kramáre a návrat na psychiatriu. Hoci otec občasne býva u svojich
rodičov na ulici A. C. XX, F., navštevuje aj byt na ulici E. XX, F., pričom prestal opätovne dodržiavať medzi
manželmi dohodnuté podmienky a v byte vyvoláva konflikty. Otec sa opätovne začal správať agresívne,
nakoľko má kľúče od bytu. Pri návšteve v byte psychický a verbálne napáda matku a deti a aj maloletú
A.. Matka sa bojí o svoj život a život maloletej dcéry A.. Otec je nebezpečný človek, je nebezpečný
tak pre matku ako aj maloletú A.. Maloletá A. má nočné mory a je svedkami týchto situácií a prejavov
otca, čo má vplyv aj na jej psychický vývoj a prospech v škole, ktorú nechce navštevovať, nakoľko otec
ich vyhľadáva nielen v byte, ale aj v škole. Plnoletá dcéra je toho času v maturitnom ročníku. Plnoletý
syn študuje na vysokej škole mimo Bratislavy. Otec je psychicky chorý, bol liečený na psychiatrickom
oddelení UNB, Nemocnica Cyrila a Metóda, Antolská 11, Bratislava, kde bol prepustený s diagnózou
F062 - organická porucha s bludmi. Je predpoklad ba až určitosť, že v súčasnej dobe, nadmerným
požívaním liekov a alkoholu došlo k vystupňovaniu predmetnej diagnózy u otca a jej symptómov do takej
miery, že matka sa reálne obáva o svoj život a život svojich detí. Z dôvodu, že účastníkmi incidentov
boli a sú aj deti a to najmä maloletá A., prejavili sa u nich psychické následky. Matka odôvodňuje návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou dočasne upraviť bezprostredne hroziacu ujmu, ktorú
vzhliada v ochrane pred hroziacim násilím otcom. Maloletá A. a deti sú vystavované veľkému stresu,
nemorálnemu správaniu resp. správaniu v rozpore s dobrými mravmi a stávajú sa tak sekundárnou
obeťou agresie a psychického týrania otcom. Predloženými listinnými dôkazmi, lekárskymi správami
je preukázané, že otec ohrozuje maloletú a preto je jej návrh dôvodný. Matka poukazuje na to, že
OR PZ BA, odbor poriadkovej polície, OO PZ Bratislava Petržalka - stred, Nám. Hraničiarov BA, vydal
dňa 02.11.2025 potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, č. j. 1055245, avšak len do
16.11.2025, preto je potrebné aj nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní.
2. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a
pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v
dotknutom prípade pomerov maloletého, s cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia tak je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie, pričom v danom prípade súd prihliadal najmä na existenciu záujmu maloletého dieťaťa. V
každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný
konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny
význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže
zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, ak k nej došlo, a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené
formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo
tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd sa oboznámil s návrhom a obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh matky je
dôvodný, nakoľko matka v konaní preukázala odôvodnenú potrebu bezprostrednej úpravy pomerov v
rodine, pričom naliehavosť súd vzhliadol najmä v existencii nevyspytateľného a konfliktného správania
otca, najmä pred maloletou, jeho absolútne nevhodné a stupňujúce sa správanie v prítomnosti maloletej
voči matke, náhodné navštevovanie domácnosti maloletej a obavy maloletej. Neodkladné opatrenie má
podľa neho za cieľ predísť ďalšej nevyžiadanej komunikácii a kontaktovania otca s maloletou a zabrániť
tak konaniu otca, ktorým by ohrozoval telesnú a najmä duševnú integritu maloletej.
Súd konštatoval, že zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov u matky zo dňa 20.11.2025
vyplýva,ževdomácnostispolusmaloletýmdieťaťommomentálnežijematka,sestramaloletéhodieťaťa:
H. B., narodená XX.XX.XXXX. Byt sa nachádza na adrese: E. XX, F.. Otec momentálne býva spolu so
svojimi rodičmi na adrese: A. C. XX, F.. Maloletá A. má izbu spolu so svojou sestrou, ale momentálne
prespáva v spálni s mamou, kde sa cíti bezpečne. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou,
ktorá uviedla, že za posledné obdobie bol doma nepokoj, otec pil alkohol, videla, ako si nalieva, vyhrážalsa hlavne mame. Jej sa až tak veľmi nevyhrážal, ale mal podľa jej slov čudné požiadavky. Pamätá si
ako musela sledovať pre deti nevhodný film, lebo sa jej vyhrážal, že keď to nebude s ním sledovať, tak
jej nezapne wifi. Uviedla, že počula hádky, videla otca v ľudsky nedôstojných situáciách a tiež po ňom
upratovala znečistenie na toalete a podobne. A. si otca pamätá ako s ňou chodieval na ihrisko, keď bola
menšia, ale v poslednom čase ju veľmi sklamal a bojí sa s ním byť v jednom byte, lebo si nie je istá,
či by ju znova neudrel, tak ako sa to už raz stalo. Počas pohovoru bolo maloleté dieťa spontánne, na
všetky otázky odpovedalo, často so slzami v očiach, hlavne pri spomienkach na traumatizujúce udalosti
v súvislosti s konaním otca.
Súd mal z listinných príloh za osvedčené, že v danom prípade ide o veľmi vážne eskalovaný partnerský
konflikt medzi rodičmi a vzťahy matky a otca sú napäté. Napriek tomu, že primárnym objektom násilného
správania otca je matka (vykázanie z obydlia, kde ohrozenou osobou je matka), otec je najmä voči matke
ako aj deťom vulgárny, agresívny, správa sa nevhodne, vyhráža sa im, pričom maloletá je následne
svedkom týchto konfliktov, čo rozhodne nie je v jej záujme a súd má tak závažné pochybnosti o jeho
rodičovských kompetenciách.
Súd si je vedomý momentálne absolútneho zásahu do styku otca s maloletou, avšak považuje takýto
dočasný zásah do práv a povinností jedného z rodičov za primeraný, pokiaľ by existovala čo i len
možnosť, že by sa udalosti popisované v návrhu matky preukázali v konečnom dôsledku ako skutočné.
Nakoľko konanie vo veci samej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa - návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, nebolo doteraz začaté žiadnym z úkonov účastníkov alebo
súdu, súd vzhľadom na doposiaľ zistené závery a skutočnosti popisované v návrhu rozhodol tak, že
v záujme maloletej začal konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú.
3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol vo výroku II. riadnym a včasným odvolaním otec maloletej
viniac súd, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené všetky predpoklady. Maloletá býva
v súčasnosti s matkou a má trvalý pobyt v byte v jeho vlastníckom, pričom ide o jeho jediný byt,
kde má možnosť bývať. Namietal, že vydaním zákazu priblíženia na predmetnú vzdialenosť došlo k
faktickému stavu, ktorým súd natrvalo obmedzil jeho vlastnícke práva a zároveň ho vydaním zákazu
priblíženia natrvalo vykázal z domácnosti, obydlia v ktorom býva, ktoré je, ako vyplýva z čl. 21 Ústavy,
nedotknuteľné. Ide o miesto, kde otec býva a obvykle sa zdržiava a kde má osobné veci potrebné pre
každodenný život, vrátane práce. Vydaním neodkladného opatrenia, aj s ohľadom na konanie matky,
súd zabránil otcovi v styku s maloletou do času, kým nerozhodne o styku rodičov s maloletou. Ide o
taký hrubý zásah do práv a povinnosti otca, že mu v takomto prípade bolo znemožnené výkonu jeho
rodičovských práv, napr. zúčastniť sa stužkovej slávnosti dcéry, promócií a iných spoločenských akcií.
Otec nemá možnosť zabezpečenia iného bývania. Súd mu odňal možnosť starať sa riadne o svoje
vlastníctvo. Vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav mu výrazne klesol príjem, pričom okrem nákladov
na byt vo svojom vlastníctve je proti svojej vôli nútený vynakladať ďalšie náklady na život v domácnosti,
kde sa zdržiava proti svojej vôli a dočasne, aby neskončil na ulici.
Podľa odvolateľa pri nariaďovaní takéhoto opatrenia musí byť zásah do práva legitímny a v súlade s
princípom proporcionality. Neodkladné oparenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah nevyhnutný na
dosiahnutie sledovaného účelu. Súd pri obmedzovaní dispozičného práva je povinný dbať aj na to, aby
ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie sleduje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú tým
navrhovateľ získa.
Podľa názoru otca celý návrh opisuje skutočnosti týkajúce sa matky ako jeho manželky, žiadnym
spôsobom nepoukazuje na ohrozenie maloletej, a z celého návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom by
duševná alebo telesná integrita maloletej mala byť ohrozená. Naviac otec je od 04/2025 liečený, t.j
7 mesiacov pred vydaním neodkladného opatrenia, a ako vyplýva z potvrdenia primárky C. I. zo dňa
20.11.2025, liečbu akceptuje a pravidelne sa dostavuje na kontroly. Jeho súčasný stav určite neodráža
situáciu, akú matka maloletej v návrhu popisuje, ak by aj súd vzal do úvahy, že by tvrdenia matky mali
byť pravdivé.
Odvolateľovi nie je zrejmé, aká zmena správania mala nastať cca pred 7 rokmi. Opakovane poukazoval
na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej podľa neho jednoznačne vyplýva, že ide o problémy, ktoré sa
vyskytli v rodine v poslednom čase, t.j. pred dňom otcovej hospitalizácie 21.04.2025. Matka zámerne
opomenula uviesť skutočnosť, že v ten deň otec ani v predmetnej nehnuteľnosti nebol, nakoľko matka
vymenila po jeho hospitalizácii zámky a odmietala mu vydať aj napriek vlastníckemu právu kľúče,zamedzovala mu ako otcovi detí akýkoľvek styk s deťmi, nedvíhala telefón, znemožnila mu vstup do
bytu. On nikdy, v žiadnom prípade, ani v afekte, ani najmenším spôsobom, ani náznakom nemal úmysel
ublížiť manželke, deťom, ani iným osobám a to ani v situáciách, kedy boli manželkou doma priamo a
bezprostredne závažne obmedzované jeho práva a dôstojnosť. Rovnako nikdy neprejavoval sklony k
agresivite, jeho povaha je naopak prevažne pokojná a kontrolovaná.
V ďalšom poukazoval na správanie matky, ktorá dlhodobo nevarí, ani sa o neho ako manžela nezaujíma,
nekomunikuje s ním. Jej snaha je iba zbaviť sa otca a vyhodiť ho z jeho bytu. Potvrdila to aj v trestnom
oznámení zo dňa 02.11.2025. Pri poslednej návšteve starej mamy v mieste bydliska dňa 16.11.2025
manželka za prítomnosti detí a obe dcéry H. a A. slovne opakovane nenávistne útočili na matku otca. V
samotnom trestnom oznámení zo dňa 2.11.2025 matka uvádzala, že vyhrážky typu zabijem ťa, dokopem
ťa,vočideťomnepoužil.Deťomsanikdynijakýmspôsobomnevyhrážal,anitvrdením,žeskončiavpekle,
rovnako by nikoho neohrozoval na živote, zdraví fyzickom či psychickom, najmä nie deti a manželku, ku
ktorým má citový vzťah a má záujem o obnovu vzájomného vzťahu.
Momentálne sa dočasne nachádza u rodičov z prinútenia, resp. z dôvodu konania manželky, ktorá mu
po výmene zámku na byte nevydala kľúč od bytu, po prepustení z nemocnice do domáceho ošetrenia
sa nemal ako dostať domov, nakoľko s ním nekomunikuje, nedvíhala mu telefón, obmedzuje mu vstup
do bytu, návštevu detí podmieňuje predchádzajúcim schválením. Jeho terajšie ubytovanie u rodičov je s
ohľadom na uvedené núdzové, základné, nevyhovujúce, a finančne nákladné, zaťažujúce jeho rodičov
vo vyššom veku. Jeho zdravotný stav mu ani neumožňuje sa v súčasnosti dostatočne brániť súdnou
cestou, nakoľko je stále práceneschopný.
Odvolateľ prízvukoval, že alkoholické nápoje v súčasnosti nepožíva vôbec. Manželke ani deťom
z jeho strany nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Predložením lekárskej správy matka nepreukázala
žiadnu hrozbu agresie. Psychické následky, ak aj nejaké sú u maloletej, pripisuje otec najmä
nevhodnému a neodôvodnenému správaniu sa manželky voči nemu, ohováraniu, vyhrážaniu sa
rozvodom, manželkiným privolávaním A. a jej zapájaním manželkou do sporov, súhlasu manželky s
nadmerným používaním internetu a sociálnych sietí a v bránení zavedeniu ochranných opatrení. Má za
to, že u maloletej nejde o hrozbu z otca, ale z prípadných vzájomných rodinných konfliktov medzi ním
a manželkou. Manželku opakovane vyzval, aby navštívili s maloletou psychológa, vyhľadali tiež spolu
manželskú poradňu.
Odvolateľ poukazoval na čl. 41 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Taktiež v zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa obaja rodičia alebo v zodpovedajúcich
prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Súd by mal
podľa neho pri vydaní takéhoto opatrenia zvážiť, či ide len o neodôvodnenú nechuť dieťaťa spôsobenú
aj tlakom zo strany matky, ako preferenčného rodiča, vyvolať takéto správanie u dieťaťa, že má snahu
cieľavedome odmietať otca, alebo o existenciu reálnej hrozby pre maloletú zo strany otca.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
4. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca maloletej.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Neodkladnéopatreniejevýnimočnýmprocesnýminštitútom,ktoréhopoužitievkonaniachvoveciach
starostlivosti súdu o maloletých, ako v zásade správne konštatoval aj súd prvého stupňa, prichádza do
úvahy iba v prípadoch, ak je ohrozené zdravie, život, výchova alebo výživa maloletého dieťaťa, prípadneiný jeho obdobne dôležitý záujem, a situácia vyžaduje okamžitý zásah súdu nariadením opatrenia, ktoré
je spôsobilé toto ohrozenie odvrátiť.
Onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniamôžesúdrozhodnúťajbezvýsluchuavyjadreniastrán,
jeho nariadenie predpokladá, aby sa obsahom návrhu a prípadne s ním predloženými dôkazmi aspoň
osvedčila potreba neodkladnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa navrhovaným spôsobom, v danom
prípade teda osvedčenie takých skutkových okolností, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že
je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletej A. ohrozený jej stykom s otcom, resp. už jeho priblížením
sa k dcére na vzdialenosť menšiu ako je 50 metrov.
7. V danom prípade podľa obsahu spisového materiálu matka maloletej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podala dňa 16.11.2025 po tom, čo dňa 2.11.2025 podala na otca maloletej
trestné oznámenie pre konanie označené policajným orgánom ako trestný čin nebezpečné vyhrážanie,
ktorého sa podľa oznamovateľky dopúšťal v období od roku 2022, naposledy dňa 1.11.2025, tým, že ju
psychicky týral a bez predchádzajúceho slovného konfliktu sa jej vyhrážal (vrátane vyhrážky zabitím),
čo v nej vyvoláva obavu o jej život a zdravie.
Návrh korešponduje s obsahom trestného oznámenia, podľa jeho obsahu rodičia maloletej-doposiaľ
manželia uzavreli dohodu o užívaní pôvodne spoločne užívaného bytu, otec maloletej od apríla 2025
byt neužíva, zdržiava sa v byte svojich rodičov, podľa navrhovateľky však dohodu porušuje a v byte
užívanom s maloletou A. a dvoma plnoletými deťmi ich navštevuje, nakoľko disponuje kľúčmi od bytu
(podľa odvolateľa matka vymenila kľúče od bytu, preto prístup do bytu nemá).
Samotná maloletá v pohovore vykonanom s ňou procesným opatrovníkom uvádzala, že bola svedkom
toho, ako otec popíjal alkohol a vyhrážal sa matke, videla ho v ľudsky nedôstojných situáciách, bojí sa
byť s ním v jednom byte, lebo si nie je istá, či by ju neudrel, ako sa už raz stalo, jej sa vyhrážal tým,
že jej nezapne wi-fi, ak s ním nebude sledovať pre deti nevhodný film (podľa tvrdenia navrhovateľky
pornografický).
8. Vychádzajúc zo samotného podania matky maloletej odvolací súd, v rozpore s právnym názorom
súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že naplnenie podmienok nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia nebolo osvedčené.
Matka maloletej návrh odôvodnila konaním otca, ku ktorému malo prevažne dôjsť v minulosti, pred
opustením spoločnej domácnosti, a voči jej osobe. Vo vzťahu k maloletej uvádzané udretie otcom
nebolo časovo ani jeho intenzitou konkretizované, nemožno ho preto považovať za život či zdravie
maloletej ohrozujúce, vyžadujúce okamžitý zásah súdu, rovnako ako vyhrážku nezapnutia internetového
pripojenia ( ! ), na základe ktorej by maloletá mala byť nútená s otcom pozerať pre ňu nevhodný film.
Správanie otca, pokiaľ sú tvrdenia matky a maloletej pravdivé, je nepochybne nevhodné a je potrebné
ho morálne odsúdiť (vo vzťahu k matke možno usudzovať aj o jeho trestnoprávnej rovine), neposkytuje
však dôvod pre riešenie situácie nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého účelom
zrejme bolo nahradenie v súčasnosti už neúčinného vykázania otca zo spoločného obydlia rozhodnutím
policajného orgánu.
Pritom, odhliadnuc už od skutočnosti, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmá spojitosť
nariadeného neodkladného opatrenia s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej A. a že sa súd prvého stupňa zrejme nezaoberal ani otázkou primeranosti stanovenej 50
metrovej vzdialenosti a možnosti kontroly jej dodržiavania v mestskom prostredí samotným povinným,
nariadené opatrenie otcovi v prístupe do bytu v čase, keď sa v ňom maloletá nenachádza, nijak nebráni
a jeho porušenie tohto zákazu konaním maloletej – návratom do bytu v čase prítomnosti otca v byte,
je minimálne sporným.
9. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že okolnosti prípadu vyplývajúce
z predloženého spisového materiálu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným opatrením
neosvedčujú, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani nebola hrozba
takej závažnej ujmy na záujmoch maloletej, ktorú by bolo dôvodné a možné navrhovaným opatrením
odstrániť alebo zmierniť.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v jeho odvolaním napadnutej časti podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.