Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724202937
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724202937.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., občan SR, právne zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, IČO:
40887481 so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Slovenská republika – v
mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, IČO: 00166481, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti zaplatenia istiny 78,39 EUR s prísl. z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 680,– EUR, v lehote do 30
(tridsiatich) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.100,– EUR,
v lehote do 30 (tridsiatich) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 83 % v lehote do
3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 10. 07. 2024 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

nahradiť mu sumu 1.257,61 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.588,25
EUR od 11. 09. 2023 do 07. 02. 2024, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.257,61
EUR od 08. 02. 2024 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Žalobca ďalej žiadal zaviazať žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.315,– EUR.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi bolo uznesením OO PZ Sliač zo dňa 11. 06. 2020 vznesené
obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona, OP
Zvolen rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2020 podala obžalobu proti žalobcovi na Okresnom súde Zvolen.

Žalobca uviedol, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal dňa 22. 06. 2020 sťažnosť, ktorá bola
uznesením prokurátora OP Zvolen dňa 06. 07. 2020 zamietnutá ako nedôvodná. Po podaní obžaloby
na súd, Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 2T/88/2020 zo dňa 24. 10. 2022 oslobodil žalobcu
spod obžaloby, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/12/2023 zo dňa 29. 03. 2023
bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté. V súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. žalobca
listom zo dňa 11. 09. 2023 požiadal GP SR o prerokovanie oprávneného nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Listom zo dňa 19. 01. 2024 bolo žalobcovi oznámené, že jeho
žiadosti je vyhovené len čiastočne, keď bol uznaný jeho nárok a uspokojený v rozsahu trov právneho
zastúpeniavovýške2.330,64EUR,ktorábolauhradená07.02.2024.Nevyhoveniezvyšnejčastinárokubolo odôvodnené nepreukázaním výšky škody a príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a uplatneným
titulom náhrady. Žalobca si tak uplatňuje na súde majetkovú škodu vo výške 3.588,25 EUR, z ktorej
mu žalovaný uhradil sumu 2.330,64 EUR. Žalobca si tiež v súlade s ustanovením § 17 ods.2 zákona č.

514/2003 Z. z. uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch. Poukázal na to, že pred vznesením obvinenia
bol bezúhonnou osobou a trestné stíhanie malo výrazný vplyv na jeho psychický stav a rodinné zázemie.
Už počas vyšetrovania mal depresie, trpel nespavosťou, žalobca aj jeho rodina boli vystrašení a v šoku,
nakoľko s políciou dovtedy nemali skúsenosti. Prejavilo sa to aj v pracovnej oblasti, kde mal zníženú
výkonnosť, keďže po prebdených nociach bol unavený. Žalobca pociťoval osočovanie v okolí svojho

bydliska, keď poškodení verejne o situácii rozprávali a zveličovali ju. Od pána C., ktorý u žalobcu robil
tesárske práce sa tento dozvedel, že údajne mal niekoho naháňať s puškou po dedine. Ďalší sused
žalobcovi mal uviesť: „Všetci vedia, čo ste zač a nech na neho vytiahne pušku.“ Ľudia z okolia aj miestni
ľudia prestali k žalobcovi chodiť a jeho rodina sa s domácimi prestala stretávať. Došlo k narušeniu
vzťahov žalobcových detí s ostatnými deťmi z okolia, pretože sa s nimi iné deti nekamarátili. Žalobca
prišiel o časť príjmu z poskytovania služieb a z jazdeckého areálu, došlo k poškodeniu jeho povesti,

dobrého mena a k psychickej ujme. Aj po ukončení trestného stíhania poškodený tvrdil, že si žalobca
rozsudok kúpil. Ďalej sa žalobca cítil poškodený z dôvodu zadržania zbrojného preukazu a zbrane, čo
súviselo s trestným stíhaním. V jeho okolí žije divá zver, medvede, diviaky a pri kontrole ohradníkov bol
žalobca vystresovaný, necítil sa bezpečne. Aj v priebehu procesu rodina pociťovala nevraživosť v rámci
materskej škôlky, kam chodila dcéra žalobcu Zojka spolu s dcérou údajných poškodených. V tom čase

boli dohodnuté návštevy jazdeckého areálu žalobcu z okolia škôlok, avšak z dôvodu ohovárania sa
toto neuskutočnilo, čo spôsobilo žalobcovi ďalšie finančné straty. Situácia pretrváva dodnes, aj keď bol
žalobca oslobodený spod obžaloby. Žalobca si uplatnil peňažnú náhradu vo výške 15,– EUR za každý
deň neväzobného stíhania za obdobie od 11. 06. 2020 do 29. 03. 2023 (1021 dní), čo spolu činí 15.315,–
EUR. Uvedené zodpovedá aj hranici náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods.4 zákona č. 514/2003

Z. z. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania a to v zákonnej výške a to odo dňa nasledujúceho
po dni, keď žalovaného vyzval na úhradu nároku predbežným prerokovaním, t. j. od 11. 09. 2023.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že ho žalobca GP SR požiadal o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím dňa 18. 09. 2023, kde si uplatnil nárok na náhradu
škody v sume 3.588,25 EUR ako skutočnú škodu vzniknutú účelne vynaloženými nákladmi na obhajobu
v trestnom konaní a sumu 15.315,– EUR ako nemajetkovú ujmu. K preskúmaniu uplatneného nároku
GP SR oznámila žalobcovi, že za titul pre uznanie nároku na náhradu škody považuje, s poukazom
na oslobodzujúci rozsudok, podľa § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. uznesenie o vznesení obvinenia.

GP SR uznala nárok vo výške 2.330,64 EUR ako skutočnú škodu spočívajúcu v účelne vynaložených
trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní. Zvyšnú časť náhrady trov právneho zastúpenia GP
SR neuznala z dôvodu neuznania ďalších porád obhajcu s klientom, ktoré neboli ničím preukázané.
Úkony označené č. 1 a 2 neboli uznané, v tom čase žalobcovi nebolo vznesené obvinenie. Úkon pod
č. 5 nebol vykonaný v súvislosti s trestným konaním, šlo o úkon v administratívnom konaní na odbore

poriadkovej polície, týkajúci sa zaistenia zbrane žalobcu. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu za účasť
na hlavnom pojednávaní v dňoch 01. 10. 2021, 18. 05., 05. 08., 24. 10. 2022 a to odmenu vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny, advokátovi však s poukazom na advokátsku tarifu § 14 ods.5 písm.
b/ prináleží odmena vo výške 1 základnej sadzby, pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci
a pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Pri cestovných výdavkoch za cestu vykonanú dňa

28. 09., 08. 10., 16. 10., 20. 10., 16. 11., 11. 11. 2020 si advokát vyčíslil cenu PHM bez DPH vo výške
1,25 EUR, pričom podľa štatistického úradu v dané dni bola cena motorovej nafty dňa 28. 09. 2020 vo
výške 1,027 Eur, dňa 18. 10. 2020 vo výške 1,003 EUR, dňa 16. 10. 2020 vo výške 1,003 EUR, dňa 20.
10. 2020 vo výške 1,003 EUR, dňa 16. 11. 2020 vo výške 0,990 EUR a dňa 11. 11. 2020 vo výške 0,988
EUR. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy GP SR neuznala, nakoľko nebolo preukázané, že táto ujma

vznikla. To znamená, že suma, ktorú žalobca požaduje ako náhradu škody majetkovej, nie je dostatočne
preukázaná, dôvod náhrady nemajetkovej ujmy žalobca v žalobe vôbec neuviedol, nepredložil žiaden
dôkaz a nie je možné ustáliť, či k vzniku nemajetkovej ujmy u poškodeného došlo v priamej príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím a v akej výške. Ďalej žalovaný poukázal na § 17 ods.2 zákona
č. 514/2003, kedy sa nemajetková ujma uhrádza iba pre prípad, ak samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
a ak ju nie je možné uspokojiť inak.3. K vyjadreniu žalovaného žalobca písomne uviedol, že na podanej žalobe trvá. Keďže právny základ
nároku žalovaný nenamietal a čiastočne nárok plnil, sporná je len výška uplatneného nároku. Žalobca
v konaní vyčíslil všetky účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, za ktoré je potrebné považovať

aj úkony pred vznesením obvinenia, nakoľko priamo na ne nadväzovalo vznesenie obvinenia, pokiaľ
bol žalobca jediným podozrivým. Odmena bola vyčíslená v súlade so zákonom, žalobcovi vznikla
majetková škoda, čo preukázal úhradou faktúr za právne zastúpenie. K nároku nemajetkovej ujmy
v žalobe dostatočne skutkovo aj právne objasnil dôvod uplatnenia nemajetkovej ujmy v požadovanej
výške. Na dôkaz navrhol výsluch žalobcu. Výška nemajetkove ujmy je požadovaná v primeranej výške

v súlade s judikatúrou, právnymi predpismi, s prihliadnutím na dĺžku trestného konania a opísaný zásah
do osobnostných práv žalobcu, pričom samotné konštatovanie porušenia práva nemožno považovať za
dostatočnú satisfakciu.

4. Žalovaný zotrval na svojom doterajšom stanovisku, k neuznaniu časti vynaložených trov právneho
zastúpenia žalovaný poukázal na to, že ďalšie porady s klientom žalobca ničím nepreukázal, navyše

sa jednalo o skutkovo a právne nekomplikovanú vec, medzi jednotlivými úkonmi v trestnom konaní
nedochádzalo k zvratom v dokazovaní, čo by odôvodňovalo vykonanie porady po každom úkone
vyšetrovania. V ostatnom žalovaný zotrval na doposiaľ vznesených námietkach. V časti uplatnenia
nemajetkovej ujmy žalobca túto opäť ničím nezdôvodnil a pokiaľ poukazuje na dĺžku trestného
konania, žalovaný dal do pozornosti, že žalobca, ako aj jeho právny zástupca opakovane spôsobovali

predlžovanie doby trvania trestného konania jednak ospravedlneniami z úkonov a žiadosťami o ich
odročenie, ale aj z dôvodu, že z ôsmych termínov hlavného pojednávania bolo až 5 z nich odročených
z dôvodov na strane žalobcu, resp. jeho obhajcu.

5. Súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení a prípadné predloženie dôkazov v zmysle §

150 C. s. p. k uplatnenému nároku na náhradu skutočnej škody tak, aby presne špecifikoval, za aké
konkrétne úkony právnej pomoci si túto uplatňuje, v akej výške a ev. uplatnený úkon aj zdokladovať
s poukazom na to, že skutkové tvrdenia v žalobe nemožno nahradiť doložením dôkazov podľa § 132
ods.2 C. s. p. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že v trestom konaní obhajca vykonal všetky úkony
tak,akobolivyčíslenévprílohežalobnéhonávrhu.Zostranyžalovanéhoneboliuhradenétrovyprávneho

zastúpenia za úkony – porady zo dňa 07. 09., 10. 10., 05. 11., 10. 11. 2020, 29. 09. 2021, 16. 05.,
08. 06., 04. 08., 04. 10., 23. 10. 2022 a 28. 03. 2023. Vykonané porady boli preukázané potvrdením
o ich vykonaní, pričom boli uplatnené len tie porady, pokiaľ po nich nasledoval iný úkon. Pokiaľ trestné
konanie trvalo viac ako rok, vo veci bolo vykonaných viacero úkonov a vec si vyžadovala rokovanie
s klientom. Klienta bolo potrebné informovať o vývoji trestného stíhania, možnostiach obhajoby, o jeho

právach a povinnostiach a to po vykonaní jednotlivých úkonov. Žalovaný generalizoval všetky porady
ako neúčelné, z čoho je zrejmá len účelovosť námietky v snahe neuhradiť žiadne trovy s tým spojené. Na
dôkaz žalobca poukázal na potvrdenie o vykonaní porád. Ďalej poukázal na znenie § 18 ods.3 zákona
č. 514/2003 Z. z., ktoré hovorí o účelnosti hotových výdavkov, nie o účelnosti odmeny advokáta, táto sa
vypočítava ako tarifná odmena za jednotlivé úkony. V trestnom konaní teda nemožno skúmať účelnosť

úkonu, nakoľko tieto určujú OČTK na rozdiel od civilného konania. Žalobcovi vznikla majetková škoda
v súvislosti s uskutočnenými poradami, čo preukázal úhradou faktúr za právne zastúpenie. To, že porady
bezprostredne nadväzovali na úkony trestného konania vyplýva z trestného spisu. Porada 07. 09. 2020
nadväzovala na nahliadnutie do spisu a súvisela s nadchádzajúcim výsluchom obvineného, následne
boli vykonané výsluchy troch svedkov, čo si vyžiadalo poradu dňa 10. 10. 2020 na prejednanie obsahu

ich výsluchov a ďalšiu taktiku obhajoby, porada z 05. 11. 2020 bola vykonaná po dvoch vyšetrovacích
úkonoch a predchádzala výsluchu svedka, bolo potrebné dohodnúť sa na možných otázkach na svedka,
porada 10. 11. 2020 bola prípravou na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, porada z 29. 09. 2021, 16.
05., 08. 06., 04. 08., 04. 10. a 23. 10. 2022 boli prípravy na hlavné pojednávanie bez ohľadu na to, či
k pojednávaniu došlo alebo nie, porada zo dňa 28. 03. 2023 bola príprava klienta na verejné zasadnutie.

Ďalej žalobca zdokladoval potvrdenie o vykonaní úkonov č. 1 a 2, ktoré boli vykonané v danom trestnom
konanívštádiupredvznesenímobvinenia,potvrdenieovykonaníúkonuč.5,ktorýbezprostrednesúvisel
strestnýmkonanímatentonanehoodkazoval.Písomnýmpodanímdoručenésúdu12.02.2025žalobca
doplnil, že trestné konanie malo dopad na narušenie jeho manželského vzťahu, psychická nepohoda
oboch manželov súvisela s vedením trestného stíhania voči žalobcovi a pripojil rozvodový rozsudok.

6. Elektronickým podaním, doručené súdu 21. 02. 2025 žalobca vzal žalobu v časti 78,39 EUR s prísl.
späť a poukázal na pripojené vyčíslenie trov obhajoby, ktoré bolo upravené v súlade s aktuálnymi cenami
PHM a pri úkonoch, kedy pojednávania boli odročené bez prejednania veci, ako aj s úpravou výškyrežijného paušálu k prislúchajúcemu roku, v ktorom bol úkon vykonaný. Žalobca tak žiadal zaviazať
žalovaného na úhradu škody vo výške 1.179,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 3.509,86 EUR od 11. 09. 2023 do 07. 02. 2024, úrok z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 1.179,22 EUR od 08. 02. 2024 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobca zotrval na podanej
žalobe. Na pojednávaní dňa 18. 03. 2025 žalovaný nemal námietky voči čiastočnému späťvzatiu žaloby.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav:

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trestné stíhanie ho hlboko zasiahlo, nakoľko dovtedy žil
usporiadaným životom a nemal žiadne skúsenosti s políciou. V rámci trestného stíhania sa zúčastňoval
na výsluchoch, mal problém sústrediť sa na prácu, s čím súviseli aj depresie. V tom čase žil s manželkou,
mali spolu 3 deti, staral sa o rodinu a to ho držalo pri tom, aby bol schopný robiť aspoň hrubé práce, inak
sa nemohol venovať žiadnej zmysluplnej zárobkovej činnosti. V danom stave mal naštrbenú sebaistotu,

čo pretrváva až dodnes a prejavuje sa to napr. pri obchodných rokovaniach, kedy mu aj partneri hovoria,
že je z neho iný človek. Za takej situácie len ťažko dosahoval dobré výsledky. Svoj stav neriešil cez
psychiatra, pretože nemá v nich dôveru, už predtým chodil so synom k psychiatrovi a nemal s tým
dobrú skúsenosť. Snažil sa to zvládnuť sám, venoval sa meditáciám, joge, čo ho udržiavalo pri telesnom
zdraví a zdravom rozume. Počas trestného stíhania necítil od manželky výslovne nepriateľstvo, avšak

postupne sa ich vzťah menil a dospel k rozvodu manželstva. Hoci následky trestného stíhania neboli
jediným dôvodom rozvodu, avšak manželka mu vyčítala napr. ako mu má veriť, keď má zbraň, aby im
nejako neublížil, takže po porade s právnym zástupcom zbraň odovzdal dobrovoľne na polícii. Zistil
však, že vzťah dôvery medzi manželmi bol narušený. Čo sa týka jeho povesti v obci D., aj v samotnej C.
sa im ľudia otočili chrbtom, pretože poškodený z trestného stíhania o nich rozširoval rôzne klebety. To

sa dozvedel napr. od pána C., ktorý im robil nejaké práce, a ktorý tvrdil, že vraj nejaký študent v škole
rozprával, že žalobca je magor, čo naháňa ľudí s puškou. Neskôr mu pán C. už nedvíhal telefón a práce
nedokončil. Rovnako pri spore s iným susedom tento na neho kričal: „Všetci vieme, čo ste zač, kľudne
vytiahnite pušku.“ Takéto nastavenie pociťovali aj deti, keď jeho dcéra chodila do materskej škôlky spolu
s dcérou poškodeného a celá tá komunita sa voči nim otočila chrbtom. Domnieval sa, že ak by trestné

stíhanie bolo urovnané skôr, nemuselo k tomu dôjsť. Stalo sa, že deti z materskej škôlky, kde chodila
dcéra, mali prísť k nim do jazdeckého klubu v rámci výletu, ale učiteľka povedala, že poškodený, ktorého
dcéra tiež chodila do tej istej škôlky sa postavil a povedal, že si to neželá, a že sa k nemu pridalo
viac rodičov, takže výlet bol zrušený. V podstate zostali v kontakte možno s dvomi rodinami z danej
oblasti. Žalobca uviedol, že prevádzkoval jazdecký areál, kde mali aj prevádzku bufetu, cez spoločnosť

HIPPO GROUP, s. r. o., kam chodili ľudia, pričom bolo v pláne, že podnikanie sa rozvinie, že tam budú
chodiť ľudia z obce, zo škôlok, avšak pre kampaň od poškodeného to ľudia odvrhli. Cítil, že poklesla
návštevnosť najmä ľudí z blízkeho okolia, ale presnú štatistiku o tom si neviedol, takže bližšie sa k tomu
nevedel vyjadriť. Aj po vynesení rozsudku pokračovala štvavá kampaň poškodeného, ktorý vyhlasoval,
že si žalobca kúpil rozsudok, a že či teraz on má tiež vytiahnuť zbraň na žalobcu. Dokonca bol zo strany

poškodeného fyzicky napadnutý, keď ho sotil alebo ho zablokoval autom, žalobca to už nijako neriešil,
mal strach aj o svoje deti. Je pravdou, že k sporom s poškodeným dochádzalo dlhodobo, ale bolo to len
medzi ním a pánom E., až potom sa to prenieslo na okolie. Aj toho času ich štvavá kampaň pokračuje,
z akého dôvodu si nevedel vysvetliť, zrejme z pomstychtivosti. Uvedené trestné stíhanie malo teda
vplyv aj na podnikateľskú činnosť, spolu s manželkou boli spoločníkmi aj konateľmi spoločnosti, ktorá

prevádzkovala jazdecký areál. Aktuálne po rozvode manželstva prebieha vyporiadanie BSM s bývalou
manželkou na Okresnom súde Zvolen. Žalobca uviedol, že pred tým obchodoval s hudobnými nástrojmi,
mal kamennú predajňu v C., vo F. asi do roku 2016 alebo 2017. Pre závažné zdravotné problémy túto
činnosť ukončil a riešil svoj zdravotný stav. Následne sa venoval spomínanému jazdeckému areálu,
mal na starosti najmä administratívu, dokumenty, účtovníctvo, ale pomáhal robiť aj fyzické práce. Po

narodení tretej dcéry v roku 2017 odsunul podnikateľské plány, venoval sa len prácam v jazdeckom
areáli, avšak plánoval po nástupe dcéry do MŠ, že začne vyvíjať ďalšie podnikateľské aktivity v rámci
jazdeckého areálu. Najmladšia dcéra v septembri 2019 nastúpila do škôlky a on začal plánovať, rozvíjať
podnikanie s hudobnými nástrojmi cez internet. Vo februári 2020 sa udiali veci súvisiace s trestným
stíhaním a preto sa na toto nevedel sústrediť, pretože sa jedná o psychicky náročnú prácu. V tom

čase bol zamestnancom aj neziskovej organizácie C., ktorú založila manželka spolu s rodičmi, kde
vykonával funkciu riaditeľa a pracoval na skrátený pracovný úväzok 1 hodina denne. Riešil tam rôzne
ťažké situácie, pretože fungovali bez grantov a bolo potrebné realizovať plány, čo si vyžadovalo veľké
úsilie. Venovali sa najmä organizovaniu jazdeckej školy, letným táborom, turnusom. V tom období začalatiež situácia ohľadne Covidu, ale keďže oni riešili aktivity na vzduchu, nevie sa vyjadriť, ako veľmi sa ich
daná situácia dotkla, hoci plánovaný rozvoj táto situácia stopla. Žalobca na otázky žalovaného vo vzťahu
k atakom okolia uviedol, že tieto pociťoval počas celého trestného konania, pretože ľudia začali byť

odťažití, komunikácia s nimi viazla. Aj keď šiel zaniesť dcéru do škôlky, pociťoval inú komunikáciu medzi
rodičmi, ktorí sa s ním už nechceli baviť. Cítil ten rozdiel, pretože dcéra nastúpila do škôlky v septembri
2019 a až po obvinení začala takáto situácia, ktorú popisuje, t. j. nie po samotnom skutku, ale až po
vznesení obvinenia. Túto situáciu pociťovala celá rodina, musel sa o tom porozprávať s manželkou, aj
s deťmi. G. H. hovoril, že jeho kamaráti mali také poznámky, či má jeho otec zbraň, že bral na niekoho

pušku. S dcérou F. sa musel porozprávať, prečo sa nekamarátia s dcérou poškodeného, stredná dcéra
to nijako neriešila. Voči rečiam poškodeného sa právne nebránil, nakoľko nemal na to psychické sily,
deptalo ho trestné stíhanie a nemal silu niekoho o niečom presviedčať. Dovtedy takýto stav neriešil
a dodnes musí riešiť stratu vlastného sebavedomia. Vo vzťahu k prevádzke bufetu v jazdeckom areáli
žalobca doplnil, že tento prevádzkovali od roku 2015 až doposiaľ a aj počas trestného stíhania bol
prevádzkovaný, len tam ľudia nechodili. V súvislosti s opatreniami Covid19 mohli predávať len balené

nápoje. Situácia podľa jeho názoru mala dopad na rozvrat jeho manželstva, hoci k rozvodu došlo po
oslobodzujúcom rozsudku. V tom období sa stalo, že mu zmizli z trezoru dva zásobníky, pričom kód
od trezoru vedela exmanželka, preto jej SMS-kou písal, aby mu ich vrátila. Ona mu len odpísala, že to
urobila preto, aby im niečo neurobil, pravdou je, že v tom čase sa hádali a exmanželka ho aj napadla,
on ju však nikdy nenapadol, ani sa jej nevyhrážal zbraňou. Bol sa však poradiť s právnikom, ktorý mu

doporučil, aby zbraň odovzdal na polícii.

9. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/88/2020 súd zistil:
– Na podklade trestného oznámenia poškodeného H. E. zo dňa 21. 02. 2020 o 20.30 h bol vykonaný
výsluch žalobcu podľa § 196 ods.2 Tr. poriadku (ako osobu, ktorú na základe trestného oznámenia je

potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin) a to dňa 21. 02. 2020
o 22.00 h za prítomnosti advokáta Mgr. Henricha Schindlera. Bola pripojená plná moc zo dňa 21. 02.
2020, ktorým žalobca advokátovi udelil plnú moc na prítomnosť pri výsluchu vedenom na OO PZ Sliač
dňa 21. 02. 2020.
– Uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 13. 03. 2020 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona.
– Uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 11. 06. 2020, ČVS: ORP-222/SL-ZV-2020 bolo
vznesené obvinenie žalobcovi ako obvinenému za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,
ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, kde sa mu kládol za vinu skutok zo
dňa 21. 02. 2020 v čase okolo 17.00 h v obci D., časť C., kedy na pozemku pred rodinným domom č. XX

patriaci žalobcovi, sa vyhrážal poškodenému E. tým, že po predchádzajúcej slovnej výmene názorov
so zbraňou, ktorú mal v legálnej držbe, držiac ju v pravej ruke pri tele, sa rozbehol za poškodeným,
ktorý odchádzal z jeho pozemku, túto zbraň obtiahol, namieril na neho a hovoril slová: „Ja ti dám, veď
ja ti ukážem.“
– Dňa 26. 06. 2020 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na OP Zvolen sťažnosť proti

uzneseniu, právnemu zástupcovi bola udelená plná moc na zastupovanie v trestnom konaní dňa 18.
06. 2020. Uznesením prokurátora zo dňa 06. 07. 2020 č. k. 1Pv/118/20/6611-11 bola sťažnosť žalobcu
zamietnutá ako nedôvodná.
–Dňa27.11.2020bolanaOkresnomsúdeZvolenpodanáobžalobaOkresnouprokuratúrouZvolenproti
žalobcovipreprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a/Tr.zákonaspoukazom

na § 138 písm. a/ Tr. zákona.
– Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 2T/88/2020-156 zo dňa 24. 10. 2022 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.
– Na odvolanie prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 3To/12/2023-175 dňa 29.

03. 2023 zamietol odvolanie prokurátora. Oslobodzujúci rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 29.
03. 2023.

10. Žalobca predložil:
- vyúčtovanie trov obhajoby EUR (č. l. 10, 11) a to v časti odmena obhajcu za 32 úkonov právnej pomoci

v celkovej sume 2.989,07 EUR, v časti cestovné výdavky v 15-tich položkách v sume 207,30 EUR, v časti
náhrada straty času 15 položiek v sume 391,88 EUR, spolu 3.588,23 EUR. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby žalobca predložil nové vyčíslenie trov obhajoby EUR (č. l. 114, 115) a to v časti odmena obhajcu
za 32 úkonov právnej služby v sume 2.837,68 EUR, v časti cestovné výdavky v 15-tich položkách v sume204,97 EUR a v časti náhrady straty času 15 položiek, spolu 467,21 EUR, spolu trovy obhajoby 3.509,86
EUR. K tomu doložil prehľad cien pohonných látok v SR zo stránky Štatistického úradu SR (č. l. 116),
- potvrdenie o vykonaní porád, podpísané klientom aj advokátom (č. l. 26),

- zálohovú faktúru č. XXX/XXXX zo dňa 08. 06. 2023, splatná 16. 06. 2023, ktorou bola fakturovaná
záloha za poskytnuté právne služby v trestnej veci OO PZ Zvolen, ČVS: ORP-222/SL-ZV-2020 a to
v rozsahu odmeny obhajcu v sume 2.989,07 EUR, cestovné náhrady 207,30 EUR, strata času 391,88
EUR, záloha 2020/049 – 1.200,– EUR, spolu na úhradu 2.388,25 EUR, potvrdenie z účtu VÚB banky,
majiteľa účtu I. G. o úhrade dňa 12. 06. 2023 vo výške 2.388,25 EUR od žalobcu (č. l. 34 ).

- faktúru č. 2020/49 zo dňa 14. 07. 2020, splatná 22. 07. 2020, na úhradu sumy 1.200,– EUR – právne
služby v trestnej veci OO PZ Zvolen, ČVS: ORP-222/SL-ZV-2020 (č. l. 35), potvrdenie z účtu VÚB banky,
majiteľa účtu I. G. o úhrade dňa 16. 07. 2020 vo výške 1.200,– EUR od žalobcu (č. l. 34 rub),
- Vyjadrenie k začatiu konania vedenej na OR PZ Zvolen, OPP, č. ORPZ-ZV-OPP-1-2335/2013-ZB
zo dňa 26. 06. 2020, v ktorom Mgr. Henrich Schindler – advokát, poslal vyjadrenie OR PZ Zvolen za
účastníka – žalobcu v správnom konaní vo veci zaistenia zbrojného preukazu, zbrane a preukazu zbraní

( v znení len 1. strany vyjadrenia ), oznámenie o začatí konania podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní zo 16. 06. 2020, ktoré bolo žalobcovi začaté OR PZ – OPP Zvolen, ktorým bolo
žalobcovi oznámené začatie správneho konania a bol mu daný priestor na vyjadrenie (č. l. 88).

11.ŽalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuzaslalGPSRžiadosťopredbežnéprerokovanienároku

na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 11. 09. 2023 (č. l. 89), s poukazom
na nezákonné rozhodnutie a to uznesenie OO PZ Sliač, ČVS: ORP-222/SL-ZV-2020 zo dňa 11. 06.
2020 o vznesení obvinenia a rozhodnutie o podaní obžaloby OP Zvolen č. 1Pv/118/20/6611-16 zo dňa
27. 11. 2020 pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2
písm. a/ Tr. zákona. Uplatnil si nárok na majetkovú škodu vo výške 3.588,25 EUR ako úhradu trov

obhajoby, k čomu doložil vyčíslenie trov konania, faktúry, potvrdenie o úhrade faktúr, technický preukaz
vozidla. Zároveň si uplatnil nemajetkovú ujmu v peniazoch a to 15,– EUR za každý deň neväzobného
stíhania v období od 11. 06. 2020 do 29. 03. 2023, za 1021 dní, t. j. 15.315,– EUR. V dôvodoch
poukázal na to, že pred vznesením obvinenia bol bezúhonnou osobou, trestné stíhanie malo významný
vplyv na jeho psychický stav aj rodinné zázemie, počas vyšetrovania mal depresie, nespavosť, žalobca

a jeho rodina boli vystrašení, v šoku. V práci mal zníženú výkonnosť, pociťoval osočovanie z blízkeho
okolia, keď rodina poškodeného verejne rozprávala a zveličovala celú situáciu. Dozvedel sa potom od
pána C., ktorý u neho robil tesárske práce, rovnako sa tak vyjadril jeho ďalší sused. Ľudia z okolia sa
prestali s nimi stretávať, deti sa prestali kamarátiť jeho deťmi. Dotklo sa to aj príjmu z poskytovania
služieb, jazdeckého areálu, ktorý žalobca prevádzkoval. Žalobca sa cítil dotknutý z dôvodu zadržania

zbrane a zbrojného preukazu, keďže žijú v jeho okolí divoké zvieratá, pri kontrole ohradníkov sa necítil
bezpečne, bol vystresovaný. Rovnako v materskej škôlke, ktorú navštevujú jeho deti, žalobca pociťoval
nevraživosť, dohodnuté návštevy detí z okolia škôlok, ktoré sa následne neuskutočnili na podklade
trestného stíhania. Listom GP SR zo dňa 15. 01. 2024 bolo žalobcovi oznámené, že GP SR vychádza
zo skutočnosti, že uznesenie o vznesení obvinenia sa považuje za nezákonné a po preskúmaní veci

nárok žalobcu je uznaný a uspokojený čiastočne. Bolo konštatované, že na základe žiadosti a príloh,
klient uhradil za poskytnutie právnych služieb v trestnom konaní sumu 3.588,25 EUR, z nej bolo uznané
ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom a DPH vo výške 1.791,43
EUR, cestovné náhrady a strata času 539,21 EUR, v celkovej výške 2.330,64 EUR. Neboli uznané
ďalšie porady s klientom, ktoré neboli ničím preukázané, navyše vec nebola skutkovo ani právne

komplikovaná, medzi jednotlivými úkonmi nedochádzalo k zvratom v dokazovaní, čo by odôvodňovalo
vykonanie porady po každom vyšetrovacom úkone, preto sú tieto vyhodnotené ako neúčelné. Úkony
pod č. 1 a 2 neboli uznané, pretože v tom čase advokát nezastupoval klienta, úkon pod č. 5 nemal
súvis s prebiehajúcim trestným konaním, šlo o úkon v administratívnom konaní. Úkony za účasť na
hlavnom pojednávaní v dňoch 01. 10. 2021, 18. 05., 05. 08. a 24. 10. 2022 boli uplatnené v plnej

výške, s poukazom na § 14 ods.5 písm. b/ vyhlášky, patrí odmena len vo výške 1 základnej sadzby
tarifnej odmeny – pojednávanie odročené bez prejednania veci a pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok. Pri cestovných výdavkoch za cesty od 28. 09. 2020 do 11. 11. 2020 bola uplatnená náhrada
s použitím ceny za PHM bez DPH vo výške 1,25 EUR, podľa ŠÚ však bola v danom období iná cena
motorovej nafty. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol uznaný z dôvodu nepreukázania, nie je

dostatočne preukázaný jej vznik, príčinná súvislosť v zmysle § 17 ods.2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

12. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10P/285/2023 bol oboznámený:– č. l. 1: Návrh o rozvod manželstva podaný navrhovateľkou (manželka žalobcu), ktorá k dôvodom
rozvratu manželstva uviedla, že narodením detí začali vychádzať najavo rozdiely medzi manželom
a manželkou, odlišné názory pri dôležitých rozhodnutiach, čo sa prejavuje aj vo vedení spoločnej firmy,

to ovplyvňuje chod a existenciu firmy, aj rodiny. Dôvodom tak sú veľké názorové rozdiely a strata dôvery
voči manželovi na základe vážnych podnikateľských rozhodnutí a klamstiev.
– č. l. 20: Podľa správy J. K. D. o povesti manželov, neboli riešené žiadne priestupky.
– č. l. 23: Podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica, žalobca nepodával daňové priznanie k dani
z príjmov fyzickej osoby, daňový subjekt HIPPO GROUP, s. r. o. uviedol vyúčtovanie dane a úhrn príjmov

zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2022 zamestnancovi – žalobcovi, vo výške 60,– EUR. K tomu
žalobca uviedol, že vo firme vystupoval len ako konateľ, nemal žiadnu pracovnú zmluvu.
– č. l. 29: Vyjadrenie žalobcu k návrhu na rozvod manželstva, podané prostredníctvom právneho
zástupcu, kde ako dôvod vzťahovej krízy uviedol skutočnosť, že manželka nadviazala známosť s iným
mužom od septembra 2023, on manželstvo nepovažuje za trvalo a dlhodobo rozvrátené. Poukázal
i na to, že po uzavretí manželstva sa naďalej venoval vlastnej firme GM Music, s. r. o. ktorá sa

zaoberala predajom hudobných nástrojov, svetelnej a ozvučovacej technicky, pôsobil ako gitarový
technikprehudobnúskupinu.ZároveňsasnažilpodľasvojichmožnostípomáhaťokoloareáluvBudičke,
kde manželka prevádzkovala jazdecký areál. Do manželstva zasahovali rozdielne názory na výchovu
maloletého H. zo strany starého otca – manželkinho otca, nakoľko syn si vyžadoval individuálny prístup
z dôvodu zistených porúch. Žalobca činnosť vo svojej firme ukončil v rokoch 2015, 2016 s tým, že sa

naďalej chcel venovať len jazdeckému areálu, nakoľko činnosť firmy už nemala ekonomický zmysel.
Vypomáhal v prácach na jazdeckom areáli hlavne pri administratívnej činnosti, objednávkach, avšak
práca bola mimoriadne náročná, čo sa odrazilo na zhoršení jeho zdravotného stavu a v marci 2017
mal zdravotný kolaps, v tom čase sa im aj narodila dcéra F.. V tom období mali s manželkou vzťahovú
krízu, pretože on nestíhal plniť povinnosti, ktoré sa od neho očakávali a starostlivosť o rodinu a chod

jazdeckého areálu bol viac na manželke. Nasledovalo však normálne životné obdobie až do septembra
2023, kedy zistil, že manželka nadviazala vzťah s iným mužom a nového partnera si nasťahovala
do spoločného domova. K tomu žalobca podotkol, že uvedené trestné stíhanie považuje za jeden
z dôvodov, ktoré napokon viedli k rozvodu manželstva, v tom čase bol však určite silnejším podnetom
vzťah exmanželky s iným partnerom, kedy táto emócia prebíjala inú.

– č. l. 49: Vyjadrenie manželky (z obsahu ktorého nevyplývajú žiadne skutočnosti týkajúce sa trestného
stíhania žalobcu).
– č. l. 68: Zápisnica o pojednávaní z 18. 12. 2023 (z prednesov manželov nevyplývajú žiadne skutočnosti
týkajúce sa trestného stíhania žalobcu).
– č. l. 78: Zápisnica o pojednávaní z 24. 01. 2024, na pojednávaní došlo k zisťovaniu názoru maloletých

detí,( z ich vyjadrení nevyplynuli žiadne súvislosti s trestným stíhaním).
– č. l. 102: Znalecký posudok č. 4/2024 Mgr. B., znalec v odbore psychológia, ktorý vykonal
psychologické vyšetrenie oboch manželov a všetkých troch maloletých detí (pre účely úpravy
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva), kde na strane 13 znaleckého posudku
manželka pred znalcom uviedla, že keď manželovi oznámila, že má iný vzťah, manžel sa zrútil,

zobralo ho to psychicky, bral antidepresíva, nejedol, triasol sa, bol mimo, následne riešili rozdelenie
majetku, čo bolo komplikované, dochádzalo k hádkam a dospelo to k tomu, že podala žiadosť o rozvod.
Vzťah s manželom zostal chladný, nekomunikujú spolu. Žalobca pred znalcom taktiež priznal, že počas
manželstva v rokoch 2017 až 2018 mal vážnejšie psychické problémy, únavu, vyhorenie, kolaps, mali
problémy s manželkou, uvedené však následne prekonali. Rovnako potvrdil, že po tom, čo mu manželka

oznámila, že má iný vzťah, zostal v šoku, schudol 14 kg, chcel o manželku zabojovať, ona však nemala
záujem. Vzťah sa natoľko pokazil, že teraz veci riešia súdnou cestou. Vo výpovedi pred znalcom
neuviedol žiadne okolnosti týkajúce sa trestného stíhania. Rovnako z vyjadrenia detí nevyplývali žiadne
skutočnosti týkajúce sa trestného stíhania žalobcu.
– Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 05. 2024, právoplatný 17. 06. 2024 bolo manželstvo

žalobcu rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva, po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

13. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.13.1 Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (ďalej len „ZZŠ“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci nezákonným rozhodnutím. Podľa ods. 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13.2 Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ ZZŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

správnom konaní,

13.3 Podľa§5ods.1ZZŠ,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

13.4 Podľa § 6 ods. 1 ZZŠ, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ods. 2, právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

zreteľa.

13.5 Podľa § 16 ods.4 ZZŠ, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr.

13.6 Podľa § 18 ods. 1 ZZŠ, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa ods. 3, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

13.7 Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení úč. do 31. 12. 2023 (ďalej len „Vyhláška“), výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len

"výpočtový základ"). Podľa ods. 4, výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta
za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky
predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

13.8 Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

13.9 Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je

základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.13.10 Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena

za každé dve skončené hodiny,
Podľa ods. 2 odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto
úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Podľa ods. 5, odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto
úkonov právnej služby:
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo
zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Podľa ods. 6, ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia

porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu
poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

13.11 Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

13.12 Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky, advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých

hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.
Podľa ods. 3, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa
ods. 4, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto

vyhláška neustanovuje inak.

13.13 Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

13.14 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

14. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, voči ktorému žalovaný nemal námietky, súd konanie
v časti o zaplatenie istiny 78,39 EUR s prísl. zastavil, rozhodol tak podľa § 144, § 145 a § 146 C. s.
p. (výrok I.).

15. Predmetom posúdenia súdom je nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči
štátu spôsobené nezákonným rozhodnutím. Právnym podkladom na uplatnenie nároku je zákon č.
514/2003 Z. z. Judikatúra dospela k záveru, že rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod
obžaloby, pričom podstata nároku na náhradu škody sa v tom prípade neviaže na (ne)správnosť postupu

orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania (napr. rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Cdo/53/1993, sp. zn. 4MCdo/15/2009). Súd konštatuje, že
predpokladmi na priznanie nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:
1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonnýmrozhodnutím a tvrdenou škodou. Medzi stranami nebolo sporné splnenie podmienok na uplatnenie
nároku na náhradu škody, ktorá vznikla z dôvodu, že si žalobca v trestnom konaní bol nútený vziať
obhajcu za účelom poskytnutia právnej pomoci. Vo vzťahu k takto uplatnenej škode, pričom sa jedná

o škodu skutočnú v zmysle § 17 ods. 1 ZZŠ súd konštatuje, že je daná príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a takto uplatnenou škodou, pretože ak by nedošlo k vzneseniu obvinenia voči
žalobcovi, žalobca by nemal dôvod požiadať o obhajobu. Sporným bol rozsah tohto nároku. Žalovaný
vzniesol námietky voči vyčísleným úkonom právnej pomoci, keď úkony označené vo vyčíslení č. 1.
a 2. po 101,14 EUR boli vykonané pred týmto nezákonným rozhodnutím žalovaný neuznal, rovnako

úkon č. 5 týkajúci sa administratívneho konania, kedy za túto prípadnú škodu, ak žalobcovi patrí,
nezodpovedá Slovenská republika konajúca v zastúpení GP SR, ak žalobca má zato, že má tento
nárok daný, musí si ho uplatniť voči SR zastúpenej Ministerstvom vnútra SR, pod ktorého gesciu patrí
konanie o strelných zbraniach. Žalovaný vzniesol námietky k neúčelnosti vykonaných porád medzi
žalobcom a jeho obhajcom, ktoré považoval za neúčelné, keďže sa nejednalo o skutkovo a právne
zložitú vec a medzi jednotlivými úkonmi v trestnom konaní nedochádzalo k zvratom v dokazovaní, keď

sa neuskutočnili hlavné pojednávania, ale vykonávali sa porady pred nimi a tieto porady trvali viac
ako hodinu, podozrivé okolnosti boli, keď údajne malo dôjsť k poradám, hoci či už obvinený alebo
advokát avizovali ochorenie Covid19, čo doložili testami, t. j. ak boli pozitívni, tak nemohli prebehnúť
medzi nimi porady. Vo vzťahu k označeným úkonom – účasť na hlavnom pojednávaní žalobca vyčíslil
odmenu v plnej výške, hoci sa jednalo o pojednávania odročené bez prejednania veci, kedy patrí

skrátená odmena. Čo sa týka cestovných výdavkov, vzhľadom na novo predloženú tabuľku, pokiaľ je
toto vyčíslené správne, voči tomuto neboli námietky, ale z uvedeného vyplýva, že námietky, ktoré do
vtedy boli vznesené voči nárokom žalobcu aj v tomto konaní boli dôvodné.

16. Súd vykonal kontrolu vyčíslenia trov obhajoby, či tieto boli vyčíslené v súlade so zákonnou

úpravou, pretože v opačnom prípade by náhradu nebolo možné priznať. Po preskúmaní vyčíslenia trov
konania súd konštatuje, že niektoré úkony právnej pomoci neboli vyčíslené správne. V prvom rade súd
konštatuje, že žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia súvisiace s trestným stíhaním žalobcu, ktoré
bližšie špecifikoval v prílohe žaloby na č. l. 10, 11, ktorá špecifikácia bola aj podkladom na vystavenie
faktúry za poskytnutie služieb právnej pomoci v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu v celkovej výške

3.588,25 EUR, pričom žalobca zdokladoval, že z tejto sumy záloha 1.200,– EUR mu bola uhradená dňa
16. 07. 2020, zvyšná časť 2.388,25 EUR uhradené dňa 12. 03. 2023. Takéto vyčíslenie bolo tiež prílohou
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na GP SR. Žalobca v rámci nového vyúčtovania trov
obhajoby, ktoré bolo súčasťou čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 21. 02. 2025, upravil vyčíslenie
celkových nákladov trov obhajoby a to tak, že v časti namietaných úkonov – odmena za účasť na

hlavných pojednávaniach v dňoch 01. 10. 2021, 18. 05. 2022 a 05. 08. 2022 upravil výšku požadovanej
náhrady odmeny v zmysle výhrad žalovaného, t. j., ktorá bola pomerne krátená. Súd však konštatuje,
že v rámci vyúčtovania za všetky úkony právnej služby žalobca upravil pri každej položke úkonu právnej
služby výšku režijného paušálu, ktorú si uplatnil vo vyššej sume oproti pôvodnému vyúčtovaniu a to
aj pri úkonoch, ktoré boli zo strany žalovaného už uhradené. Žalobca tak svoj nárok odvodzoval od

nového celkového vyúčtovania všetkých úkonov obhajcu (t. j. aj tých, ktoré už žalovaným boli uhradené),
takže v novom vyúčtovaní si uplatnil celkovú náhradu trov obhajoby za úkony vo výške 2.176,90 EUR
(pôvodne 2.356,96 EUR), režijné paušály vo výške 335,15 EUR (pôvodne 281,25 EUR), spolu s DPH
vo výške 2.837,68 EUR (pôvodne 2.989,07 EUR). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca pôvodne vyčíslil
nárok na odmenu a režijný paušál za jednotlivé úkony obhajoby inak, pričom na námietky žalovaného,

ktorý uvedené namietal už v predsúdnom konaní, upravil krátenú výšku náhrady odmeny za účasť na
uvedených hlavných pojednávaniach, avšak žalobca zároveň upravil smerom nahor výšku režijných
paušálov u všetkých úkonov obhajoby a teda v konečnom dôsledku si v časti náhrady režijných paušálov
uplatnil viac oproti vyúčtovaniu, ktoré bolo podkladom pre vyčíslenie trov obhajoby žalobcovi, ktoré
tento uhradil a tiež, ktoré boli podkladom na predbežné prerokovanie nároku, ktorý z časti žalovaný

uhradil. V zmysle § 16 ods.4 ZZŠ si žalobca pri uplatnení nároku na súde môže požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
V tomto konkrétnom prípade súd konštatuje, že pokiaľ žalobca vo vyúčtovaní predložené súdu dňa 21.
02. 2025 navýšil náhradu trov obhajoby v časti režijný paušál, táto nezodpovedá rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný a v takto navýšenej časti bol jeho nárok uplatnený v rozpore s ustanovením

§ 16 ods.4 ZZŠ, preto súd v časti režijného paušálu vychádzal z vyčíslenia trov obhajoby tak, ako bol
vyčíslený v čase predbežného prerokovania nároku (t. j. podľa vyčíslenia č. l. 10, 11).16.1. K úkonom právnej pomoci za účasť pri výsluchu žalobcu dňa 21. 02. 2020 (v postavení
podozrivého), účasť pri výsluchu svedka Bc. L. dňa 16. 05. 2020 súd konštatuje, že z vyšetrovacieho
spisu je preukázané, že obhajca sa zúčastnil oboch týchto úkonov, pričom pri výsluchu žalobcu

ako podozrivého bol prítomný na základe plnej moci udelenej žalobcom dňa 21. 02. 2020 (č. l. 5
vyšetrovacieho spisu), táto plná moc sa vzťahovala výlučne na úkon – prítomnosť pri výsluchu
žalobcu dňa 21. 02. 2020. Na základe akej skutočnosti bol právny zástupca prítomný pri výsluchu
svedka C. L. dňa 16. 05. 2020 zrejmé nie je. Právny zástupca žalobcu dôvodil tým, že len realizoval
práva podozrivého. Súd však konštatuje, že v tom čase podľa Tr. poriadku sa takýmto spôsobom

nerealizovali práva podozrivého, k zmene došlo až prijatím novely Tr. poriadku zákona č. 40/2024 Z.
z. účinnej od 15.03.2024 (§ 33b). Ani plná moc v tom čase udelená žalobcom ako podozrivým sa
na uvedený úkon nevzťahovala. Preto súd konštatuje, že účasť obhajcu pri výsluchu svedka C. L.
dňa 16. 05. 2020 nebola realizovaná na základe plnej moci udelenej žalobcom a teda nespadá pod
úkon právnej služby, na ktorý by bol žalobcom splnomocnený. Preto za takýto úkon obhajca nebol
oprávnený účtovať žalobcovi odmenu. Okrem toho súd pri oboch právnych úkonoch považoval námietku

žalovaného za dôvodnú, keďže uvedené úkony nemali priamy súvis s nezákonným rozhodnutím, ktorým
je uznesenie o vznesení obvinenia. Oba úkony predchádzali uzneseniu o vznesení obvinenia, žalobca
však uvádzal, že považuje tieto úkony súvisiace s trestným konaním, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie. Súd je toho názoru, že v danom prípade žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
škodou, ktorá mala na strane žalobcu vzniknúť úhradou odmeny advokáta a nezákonným rozhodnutím,

nakoľko chýba časová súvislosť. Vznik škody nesúvisel s uznesením o vznesení obvinenia, pretože
bez ohľadu na uznesenie o vznesení obvinenia, žalobca uhradil odmenu za uvedené úkony jednak na
podklade udelenia plnej moci obhajcovi na zastupovanie pri jeho výsluchu, dňa 21. 02. 2020, jednak na
podklade vyúčtovania trov obhajoby ( na úkon nebolo preukázané udelené splnomocnenie ). Žalobca
by uvedenú odmenu uhradil bez ohľadu na to, či mu bolo vznesené obvinenie alebo nie, súd preto

konštatuje, že odmena za uvedené úkony vrátane režijného paušálu a výdavkov na cestovné a stratu
času za uvedené úkony nepatrí, nakoľko nemajú priamy súvis s nezákonným rozhodnutím, ktorým je
uznesenie o vznesení obvinenia. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia ÚSSR sp.zn. I. ÚS 177/08:
„Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej

povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum
emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (sťažovateľov).“.

16.2. K odmene za úkon obhajoby – Vyjadrenie v administratívnom konaní zo dňa 26. 06. 2020 súd
konštatuje, že k tomuto úkonu žalobca doložil prvú stranu písomného vyjadrenia zo dňa 26. 06. 2020

s hlavičkou advokáta Mgr. Henricha Schindlera a výzvu – Oznámenie OR PZ Zvolen zo dňa 16. 06.
2020 o začatí správneho konania podľa § 18 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Vo vyúčtovaní
si obhajca za daný úkony účtoval podľa § 14 ods.1 písm. b/ vyhlášky sumu 73,66 EUR spolu s režijným
paušálom a DPH. Súd konštatuje, že obhajca jednak nepostupoval správne, keď účtoval za daný úkon
odmenu právnej služby ako za zastupovanie klienta v trestnom konaní, pretože v danom prípade sa

základná sadzba tarifnej odmeny určuje v zmysle § 11 vyhlášky, nakoľko sa nejednalo ani o trestné,
ani o priestupkové konanie, ale o administratívne konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní. Naviac obhajca nepreukázal udelenie plnej moci na zastupovanie v tomto konaní, preto súd
považoval námietku žalovaného o nepreukázaní opodstatnenosti zastupovania v danom úkone za
dôvodnú. Rovnako súd konštatuje, že daný úkon právnej pomoci nie je v priamej príčinnej súvislosti

s trestným konaním, nakoľko sa jedná o vyjadrenie v inom administratívnom konaní. Z rozhodovacej
praxe súdov SR (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/32/2007) vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti
individuálnej právnej veci, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo orgánu verejnej moci musí byť
priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody, nestačí, ak je iba sprostredkovanou
príčinou škody. To znamená, že nezákonné rozhodnutie orgánu štátu môže mať za následok vznik

zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola
priamo a nesprostredkovane spôsobená práve týmto rozhodnutím. Zodpovednosť totiž nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo, t. j. bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho (viďaj nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS/177/08). Podmienky začatia správneho konania sú upravené v Zákone
o správnom konaní, ktoré príslušný správny orgán začal s poukazom na zákonnú úpravu zákona č.
190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive. Práve tieto podmienky viedli k začatiu administratívneho

konania, ktorého účastníkom bol žalobca. Súd preto konštatuje, že nezákonné rozhodnutie, od ktorého
žalobca odvodzuje svoje nároky na náhradu škody voči štátu zastúpeného GP SR, nie je v priamej
a bezprostrednej príčinnej súvislosti so vznikom nákladov právneho zastúpenia v administratívnom
konaní. Naviac, za dôvodnú považuje súd námietku žalovaného, že v danom prípade, pokiaľ bol žalobca
účastníkom administratívneho konania, v ktorom mu mala vzniknúť škoda, za túto nezodpovedá štát

zastúpený GP SR, ale v súlade s ustanovením § 4 ods.1 písm. d/ ministerstvo alebo iný ústredný
orgán štátnej správy, pokiaľ škoda žalobcovi mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, t.
j. štát zastúpený GP SR tak, ako je označený v tomto konaní na strane žalovaného, nemá pasívnu
vecnú legitimáciu na uspokojenie tohto nároku žalobcu. V tejto časti súd nárok žalobcu na náhradu trov
obhajoby považoval za nedôvodný a nepreukázaný.

16.3. Ďalej súd posudzoval úkony právnej služby – porady s klientom v dňoch 07. 09., 10. 10., 05.
11., 10. 11. 2020, 29. 09. 2021, 16. 05., 08. 06., 04. 08., 04. 10., 23. 10. 2022, 28. 03. 2023 a účasť
obhajcu na hlavných pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci. Žalovaný namietal
neúčelnosť porád s poukazom na to, že sa nejednalo o skutkovo a právne zložitú vec, nedochádzalo

k zvratom v dokazovaní, poukázal na to, že v predsúdnom konaní žalobca tieto úkony pri predbežnom
prejednaní nepreukázal. Ďalej žalovaný namietal, že porady medzi hlavnými pojednávaniami, ktoré boli
odročené bez prejednania veci, považuje za neúčelné, namietol tiež, či vôbec došlo k uskutočneniu
týchto úkonov, keďže dôvodom pre odročenie pojednávania malo byť ochorenie či už žalobcu alebo jeho
obhajcu na Covid19, keď v prípade choroby nemohla takáto porada prebehnúť krátko pred hlavným

pojednávaním. Žalobca uviedol, že súd v konaní ani nemôže skúmať účelnosť odmeny advokáta
s poukazom na § 18 ods.3 ZZŠ, ktorá hovorí o účelnosti hotových výdavkov, nie o účelnosti odmeny
advokáta. Úkony advokáta sú určené OČTK na rozdiel od civilného konania. Žalobca vznik škody
preukázal úhradou faktúr za právne zastúpenie. Ďalej uviedol, že všetky porady boli vykonané medzi
jednotlivými úkonmi trestného konania, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom a boli

vykonané dôvodne a účelne. Sám žalobca na pojednávaní zdôraznil, že uvedené porady pre neho boli
potrebné, nakoľko sa v trestnom konaní nevyznal. Súd sa nestotožňuje s výkladom žalobcu, keď by
nemal posudzovať účelnosť úkonov obhajoby, nakoľko podľa § 18 ods.1 ZZŠ náhrada škody zahŕňa aj
účelne vynaložené trovy konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie. Ods.3 dopĺňa, že súčasťou týchto trov sú aj trovy právneho zastúpenia a tiež účelne

vynaložené hotové výdavky a odmena za zastupovanie, pričom odmena za zastupovanie sa určí ako
tarifná odmena advokáta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že štát nenahrádza akékoľvek vynaložené
trovy právneho zastúpenia, ale len tie, ktoré boli vynaložené účelne. Pokiaľ žalobca žiadal opakované
porady s obhajcom, ktoré uhradil, jedná sa o dohodu s obhajcom, avšak nie všetky takto ním vyžiadané
porady možno z pohľadu vedenia trestného konania považovať za účelné, neúčelné úkony musí žalobca

znášať sám. Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že žalobca udelil plnú moc na zastupovanie obhajcovi
v trestnej veci dňa 18. 06. 2020 po tom, čo žalobcovi bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia
(doručené dňa 17. 06. 2020). Za tento úkon, ktorý zároveň zahŕňa prvú poradu, bola žalobcovi priznaná
a vyplatená náhrada zo strany žalovaného. Žalobca uviedol, že porada dňa 07. 09. 2020 nasledovala
po nahliadnutí do spisu (č. l. 82 vyšetrovacieho spisu), z ktorého vyplýva, že úkon nahliadnutia do

spisu trval dňa 03. 09. 2020 od 15.00 h do 15.15 h. Žalobca ale neuviedol, prečo po nahliadnutí do
spisu, ktoré trvalo v rozsahu 15 minút, bola nevyhnutná ďalšia porada dňa 07. 09. 2020 v trvaní od
09.00 h do 10.30 h. Žalobca síce uviedol, že táto súvisela s nadchádzajúcim výsluchom obvineného,
avšak súd konštatuje, že už pri prevzatí zastúpenia, po doručení uznesenia o vznesení obvinenia bolo
zrejmé, aký skutok sa kladie žalobcovi za vinu a z akých dôkazov v tom čase vychádza daný úkon.

Hoci žalobca tvrdil, že pred každým úkonom subjektívne považoval za nevyhnutné sa vždy so svojim
obhajcom poradiť, súd konštatuje, že nezistil účelnosť ďalšej porady dňa 07. 09. 2020, keď do výsluchu
žalobcu v pozícii obvineného dňa 28. 09. 2020 nebol vykonaný žiaden taký vyšetrovací úkon, ktorý
by znamenal nevyhnutnú potrebu ďalšej porady. Súd preto konštatuje, že daný úkon právnej služby
považuje za neúčelný z hľadiska obhajoby v trestnom konaní a preto náklady tohto úkonu musí žalobca

znášať sám a to vrátane režijného paušálu. Porada zo dňa 10. 10. 2020 nasledovala po úkonoch
– výsluch obvineného zo dňa 28. 09. 2020 a výsluch svedkov zo dňa 08. 10. 2020 a predchádzala
ďalšiemu výsluchu svedka dňa 16. 10. 2020 a preštudovaniu vyšetrovacieho spisu dňa 20. 10. 2020.
Žalobca uviedol, že na uvedenej porade bolo potrebné prejednať obsah výsluchov a dohodnúť sa naďalšej taktike obhajoby. Uvedená porada s klientom bola zdokladovaná rozsahu 1 hodina 20 minút.
O účelnosti porady svedčí ďalší dôkazný návrh obhajcu pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho
spisu zo dňa 20. 10. 2020, ktorému bolo v konečnom dôsledku aj vyhovené. Preto súd uzatvára,

že túto poradu možno považovať za účelnú a dôvodnú, po kontrole vyúčtovania súd konštatuje, že
sadzba za úkon bola určená správne vo výške 49,11 EUR, pri režijnom paušále (z vyššie uvedených
dôvodov) súd vychádzal z pôvodne vyčíslenej sumy 8,84 EUR, čo spolu s DPH činí nárok na náhradu
odmeny vo výške 69,54 EUR. Žalobca si uplatnil náhradu za odmenu – porada s klientom dňa 05.
11. 2020 v trvaní 1 hodina 30 minút, ktorá nasledovala po preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 20.

10. 2020 a predchádzala výsluchu svedka navrhnutého žalobcom, výsluch vykonaný 06. 11. 2020. Súd
konštatuje neúčelnosť predmetnej porady, nakoľko medzi jednotlivými úkonmi v trestnom konaní došlo
len k vyhoveniu žiadosti žalobcu o výsluch svedkyne B. a súd nevidel účelnosť opakovanej porady
kvykonaniudôkazu,ktorýpredtýmžalobcasámnavrhol,pretouvedenýúkon súdpovažovalzaneúčelný
a trovy obhajoby bude musieť žalobca znášať sám. Porada s klientom dňa 10. 11. 2020 nasledovala po
výsluchu svedkyne B. dňa 06. 11. 2020 a predchádzala úkonu – preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa

11. 11. 2020. Tento úkon súd považoval za dôvodný a účelný, keďže nasledoval po vykonaní všetkých
dôkazov a žalobca uviedol, že bolo potrebné prejednať prípravu na preštudovanie vyšetrovacieho spisu.
Súd preto priznal náhradu odmeny za úkon obhajoby s tým, že pri výške režijného paušálu vychádzal
z pôvodne uplatneného nároku 8,84 EUR, celková odmena za daný úkon tak činí 69,54 EUR. Porada
s klientom zo dňa 29. 09. 2021 nasledovala po tom, čo bola vo veci podaná obžaloba na Okresný

súd Zvolen a súd vo veci vydal trestný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor dňa 02. 02. 2021. Vo
veci bolo nariadené hlavné pojednávanie na 01. 10. 2021 a predmetná porada predchádzala účasti
na hlavnom pojednávaní. Žalovaný namietal účelnosť predmetného úkonu aj s poukazom na to, že
hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu zdravotného stavu na strane žalobcu a teda nemohla
byť vykonaná ani porada pred pojednávaním. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 01. 10.

2021 (č. l. 103 trestného spisu) vyplýva, že obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil a až na
hlavnom pojednávaní prítomný obhajca ospravedlnil neprítomnosť obžalovaného z dôvodu zhoršenia
zdravotného stavu s tým, že absolvoval vyšetrenie PCR testom. Súd len podotýka, že v tom období
celosvetovo prepukla pandémia Covid19, ktorá mala vplyv aj na priebeh súdnych konaní, pričom
sa kládla zvýšená požiadavka na zodpovedné správanie občanov s tým, že pokiaľ majú zdravotné

problémy, je potrebné vylúčiť, že sa jedná o ochorenie Covid19, obmedziť pohyb a kontakt s inými
ľuďmi. Žalobca následne zaslal súdu výsledok vyšetrenia, ktorý absolvoval dňa 01. 10. 2021 o 08.05
h s výsledkom negatívny. Zo spisu vyplýva, že trestný súd uvedené ospravedlnenie vyhodnotil ako
dôvodné, voči obžalovanému neboli prijaté žiadne procesné opatrenia za prípadnú obštrukciu, preto
súd konštatuje, že uvedené ospravedlnenie žalobcu a z tohto dôvodu odročenie pojednávania mu

nemožno klásť za vinu. Preto súd konštatuje, že porada, ktorá mala predchádzať tomuto hlavnému
pojednávaniu, bola vykonaná účelne, dôvodne a žalobcovi patrí náhrada odmeny trov obhajoby a to
vo výške vyčíslenej ako odmena za úkon 51,17 EUR, režijný paušál 9,21 EUR, spolu s DPH 72,46
EUR. Rovnako patrí žalobcovi aj náhrada odmeny za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 01. 10. 2021,
ktorú si žalobca po úprave uplatnil v správnej výške – sadzba za úkon vo výške 1 základnej sadzby

v sume 19,19 EUR, režijný paušál ako bol pôvodne vyčíslený 9,21 EUR, čo spolu činí 28,40 EUR +
20 % DPH: 5,68 EUR, spolu s DPH odmena za úkon 34,08 EUR. Nasledovala porada dňa 16. 05.
2022, pred následne určeným hlavným pojednávaním dňa 18. 05. 2022. Obhajca požiadal o odročenie
pojednávania elektronicky dňa 17. 05. 2022 z dôvodu pozitívneho testu PRC žalobcu, ktorý zároveň
pripojil, a z ktorého vyplýva, že žalobca absolvoval 16. 05. 2022 o 10.36 h test na Covid, ktorý vyšiel

pozitívny (č. l. 110, 111 trestného spisu). Vzhľadom na uvedené je otázne, ako mohla prebehnúť porada
obhajcu a žalobcu dňa 16. 05. 2022 od 10.00 h do 11.30 h, keď v čase o 10.36 h sa žalobca mal podrobiť
PCR testu. Súd preto nepovažuje za jednoznačne preukázané vykonanie úkonu právnej služby, naviac
tento úkon možno považovať za neúčelný, nakoľko nedošlo k žiadnemu takému úkonu právnej pomoci
od predchádzajúcej porady, ktoré by nevyhnutne vyžadovalo ďalšiu poradu s klientom. Trovy obhajoby

za tento úkon žalobca bude znášať sám. Obdobne súd posúdil poradu s klientom dňa 08. 06. 2022,
ktorá predchádzala hlavnému pojednávaniu dňa 10. 06. 2022, na ktorom došlo k prejednaniu trestnej
veci. Súd však konštatuje, že od porady, ktorá mala znamenať prípravu na pojednávanie dňa 29. 09.
2021 do vykonania hlavného pojednávania dňa 10. 06. 2022, nedošlo k žiadnym takým úkonom, ktoré
by vyžadovali ďalšiu poradu s klientom, preto súd aj uvedený úkon považuje za neúčelný a žalobca trovy

obhajoby bude musieť znášať sám. Za prítomnosť obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 18. 05. 2022,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci, súd priznal náhradu odmeny obhajcu, ktorú si uplatnil žalobca
v upravenej výške správne, vo výške 1 základnej odmeny 20,42 EUR, režijný paušál podľa pôvodného
vyčíslenia vo výške 9,80 EUR, čo spolu činí 30,22 EUR + 20 % DPH: 6,04 EUR, spolu odmena za úkon36,26 EUR. Porada s klientom dňa 04. 08. 2022, ktorá predchádzala hlavnému pojednávaniu dňa 05. 08.
2022,súdkonštatuje,žehlavnépojednávaniezodňa10.06.2022boloodročenézaúčelomvykonávania
dokazovania výsluchmi svedkov z prípravného konania, to znamená, že sa vykonávali dôkazy tak, ako

v prípravnom konaní, preto súd konštatuje, že nevidí účel porady pred hlavným pojednávaní dňa 05. 08.
2022, na ktorom malo byť pokračované v dokazovaní výsluchmi svedkov, preto poradu s klientom zo dňa
04. 08. 2022 súd považuje za neúčelnú a trovy obhajoby za tento úkon právnej pomoci žalobca bude
musieť znášať sám. Hlavné pojednávanie dňa 05. 08. 2022 bolo odročené pre neprítomnosť svedkov,
obhajca žalobcu sa ho zúčastnil a oprávnene si vyúčtoval úkon obhajoby vo výške 1 20,42 EUR +

pôvodný režijný paušál 9,80 EUR, čo spolu činí 30,22 EUR + 20 % DPH: 6,04 EUR, čo spolu činí
odmenu za úkon 36,26 EUR. Nasledovala porada s klientom dňa 04. 10. 2022, ktorú súd považuje za
neúčelnú, nakoľko nedošlo v konaní pred súdom k žiadnemu takému úkonu právnej služby, ktoré by
vyžadovalo ďalšiu poradu s klientom, preto trovy obhajoby za tento úkon musí žalobca znášať sám.
Porada s klientom dňa 23. 10. 2022, ktorá predchádzala hlavnému pojednávaniu dňa 24. 10. 2022.
Súd konštatuje, že predchádzajúce hlavné pojednávanie dňa 05. 10. 2022, na ktorom bolo vykonávané

dokazovanie, bolo odročené za účelom pokračovania v dokazovaní a prednesu záverečných rečí. Súd
preto konštatuje, že poradu pred hlavným pojednávaním, ktoré sa konalo 24. 10. 2022, možno potom
považovať za účelnú, keď bola potrebná príprava záverečnej reči a žalobca vyčíslil v správnej výške
odmenu za úkon 54,45 EUR, k tomu súd priznal režijný paušál podľa pôvodného vyčíslenia 9,80
EUR, čo spolu činí 64,25 EUR + 20 % DPH: 12,85 EUR, spolu odmena za úkon 77,10 EUR. Porada

s klientom zo dňa 28. 03. 2023 nasledovala po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, voči ktorému podal
prokurátor odvolanie, žalobca sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu a odvolacím Krajským
súdom v Banskej Bystrici bolo nariadené verejné zasadnutie dňa 29. 03. 2023. Obhajca uviedol, že
uvedená porada znamenala prípravu na verejné zasadnutie. Súd konštatuje, že vzhľadom na vykonané
úkony a ich obsah možno túto poradu považovať za dôvodnú a účelnú, preto súd priznal žalobcovi

náhradu za odmenu, ktorú si žalobca vyčíslil v správnej výške 59,– EUR, spolu s pôvodne vyčísleným
režijným paušálom 10,62 EUR, čo činí spolu s DPH 83,54 EUR. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára,
že žalobca si dôvodne uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony obhajcu v celkovej
výške 478,78 EUR.

16.4. V ďalšom súd posudzoval vyčíslenie cestovných výdavkov a straty času. Súd po preskúmaní
nároku žalobcu v tejto časti konštatuje, že v rámci nového vyčíslenia (č. l. 114, 115) žalobca upravil
vyúčtovanie a to nielen tak, ako uvádzal na pojednávaní v časti namietaných PHM, ale v porovnaní
s vyúčtovaním, ktoré bolo súčasťou žaloby (č. l. 10, 11), došlo k úpravám v položkách pri cestovných
výdavkoch, položky 1 až 9, cena PHM bez DPH, ktorá bola znížená s poukazom na pripojený výpis

z internetovej stránky štatistického úradu o cenách PHM, avšak žalobca upravil aj tzv. amortizáciu
v položkách 11 až 15 smerom nahor, celkové vyúčtovanie cestovných nákladov tak bolo odlišné oproti
tomu, ktoré bolo podkladom vyúčtovania žalobcovi a podkladom predbežného prerokovania nároku
žalobcu. Pri vyúčtovaní straty času žalobca nanovo vyčíslil túto náhradu, keď pri všetkých položkách
1 až 15 zvýšil základ nároku a celkovo si uplatnil za stratu času 467,21 EUR, oproti pôvodnému

vyúčtovaniu vo výške 391,88 EUR, t. j. viac. Súd k uvedenému uvádza, že žalobca ani na výzvu
súdu síce presne nešpecifikoval, ktoré konkrétne položky v tejto časti vyúčtovania si uplatňuje ako
neuhradené, z vyjadrenia žalobcu však vyplýva, že časť cestovných náhrad a náhrady straty času bola
uhradená a uznaná vo výške 539,21 EUR. Súd tiež vychádzal z vyjadrenia žalovaného, ktorý nesúhlasil
svyúčtovanímpoložiek1a2,ktorésatýkaliúčastipri vyšetrovacíchúkonochpredvznesenímobvinenia,

s ktorými súviseli aj hotové výdavky cestovných náhrad a náhrady straty času a položkách 3 až 9, kde
namietal nesprávne vyúčtovanie, nakoľko žalobca v pôvodnom vyúčtovaní uvádzal vyššie ceny PHM
bez DPH, ktoré nepreukázal, a ktoré nesúhlasia s priemernými cenami PHM uvádzané štatistickým
úradom. Súd preto konštatuje, že predmetom posúdenia súdom boli v tejto časti sporné položky pod
č. 1 až 9 vyčíslených cestovných výdavkov a straty času. Položky pod č. 1 a 2, ktoré sa vzťahovali

k úkonom v trestnom konaní pred vznesením obvinenia, kde súd vyššie konštatoval, že tieto neboli
v priamej príčinnej súvislosti s označeným nezákonným rozhodnutím, preto ani náhrada cestovných
výdavkov a straty času žalobcovi nepatrí. Čo sa týka ďalších položiek pod č. 3 až 9, ktoré sa týkali
vyšetrovacích úkonov, ktorých náhrada bola priznaná, súd konštatuje, že k týmto úkonom, ktoré sa
nekonali v mieste sídla advokáta, patrí náhrada cestovných výdavkov a náhrada straty času za cestu

Banská Bystrica – Sliač a späť. Pri cestovných výdavkoch súd vychádzal z vyúčtovania (čl. 114,115),
ktoré zohľadnilo námietky žalovaného, kedy žalobca uvádzal cenu PHM bez DPH s poukazom na ceny
PHM uvádzané štatistickým úradom (tam ceny s DPH), kde došlo k celkovému vyúčtovaniu cestovných
náhrad vo výške 77,46 EUR (11,06 EUR x 6 + 11,10 EUR). Pri vyúčtovaní náhrady straty času súdkonštatuje, že vychádzal z vyúčtovania tak, ako bolo uvedené v pripojenej žalobe (č. l. 11), pretože
navýšenývýpočet,ktorýžalobcapripojilkčiastočnémuspäťvzatiužaloby,nebol predmetomvyúčtovania
a úhrady zo strany žalobcu, nebol predmetom predbežného prerokovania, preto súd mohol uznať tento

nárok len vo výške tak, ako bol vyčíslený na č. l. 11, t. j. v sume 123,76 EUR (7 x 17,68 EUR). Súd preto
konštatuje, že náhradu škody spočívajúcu v náhrade trov obhajoby považuje za správne vyúčtovanú,
účelnú a preukázanú v rozsahu 680,– EUR (478,78 EUR + 77,46 EUR + 123,76 EUR). V prevyšujúcej
časti žalobcovi nárok nepatrí, preto súd v prevyšujúcej časti nároku na náhradu škody žalobu žalobcu
spolu s príslušenstvom zamietol( výrok III.).

16.5. Žalobca si k nároku na náhradu škody uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 3.509,86 EUR od 11. 09. 2023 do 07. 02. 2024 a zo sumy 1.179,22 EUR od 08.
02. 2024 do zaplatenia. Žalobca tento nárok zdôvodnil tak, že úrok z omeškania si uplatňuje odo
dňa nasledujúceho po výzve na uspokojenie jeho nároku, jeho nárok bol čiastočne uspokojený dňa
07.02.2024. Súd konštatuje, že žalobca vyzval príslušný štátny orgán na prerokovanie jeho nároku

z nezákonného rozhodnutia listom zo dňa 11.09.2023 ( t.j. úrok z omeškania žalobca uplatnil odo
dňa spísania výzvy). Žalobcovi možno priznať nárok na úrok z omeškania v zmysle § 16 ods.4 ZZŠ,
z ktorého vyplýva, že príslušný orgán má lehotu 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na uspokojenie
nároku. V danom prípade bola žiadosť podaná na GP SR zo dňa 11. 09. 2023, lehota 6 mesiacov
by uplynula najskôr dňa 11. 03. 2024. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že mu žiadosť mala byť

doručená dňa 18. 09. 2023, lehota 6 mesiacov by uplynula najskôr dňa 18. 03. 2024. Z vyjadrenia
žalovaného zo dňa 15. 01. 2024 tiež vyplýva, že dotknutý orgán uznal časť nároku na náhradu škody
žalovaného v rozsahu 2.330,64 EUR a žalobca uviedol, že mu bola uhradená dňa 07. 02. 2024.
Súd preto konštatuje, že dotknutý orgán v zákonnej lehote splnil časť nároku žalobcu a preto za
túto časť nevzniká nárok na úrok z omeškania. Nárok na úrok z omeškania tak môže vzniknúť len

z neuspokojenej časti a to od času kedy dotknutý orgán oznámil žalobcovi, že neuspokojí jeho nárok
listom zo dňa 15. 01. 2024. Žalobca sa žalobou v časti náhrady škody domáhal neuspokojenej časti
nároku vo výške 1.257,61 EUR, po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 1.179,22 EUR. Súd však
konštatuje, že neuznanie nároku žalovaný odôvodnil nepreukázaním nároku – vo vzťahu k ďalším
poradám, nesprávnym vyúčtovaním odmeny za účasť na hlavných pojednávaniach, ktoré boli odročené

bez prejednania veci, ako aj nesprávnym vyčíslením cestovných výdavkov. Z predloženej žiadosti
žalobcu adresovaná GP SR vyplýva, že žalobca nezdokladoval vykonanie porád, ani výšku vyčíslenia
cestovných náhrad a aj v zmysle posúdenia súdom vyššie je zrejmé, že si nesprávne vyčíslil nárok na
odmenu za účasť na hlavných pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci, preto námietky
žalovaného, pre ktoré neuznal v časti uplatnený nárok, boli odôvodnené, žalobca na tieto námietky

nereagoval vo vzťahu k dotknutému orgánu, avšak následne podal žalobu na súd, kde až súčasťou
žaloby boli doklady k vykonaniu porád s klientom a až v priebehu konania na základe vykonaného
dokazovania došlo k úprave vyčíslenia trov obhajoby. To znamená, že žalobca sám zavinil, že žalovaný
nemohol riadne plniť na základe jeho žiadosti nárok na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní
nároku. Ak žalobca neuplatnil riadne svoj nárok, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania z dôvodu,

že nemohol dlh riadne splniť, čím neboli splnené podmienky pre konštatovanie zavineného omeškania
žalovaného (§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka). Za riadne vyčíslenie súd nemôže považovať ani
vyčíslenie, ktoré bolo súčasťou čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 21. 02. 2025, nakoľko tak, ako
už súd konštatoval vyššie, žalobca v tomto vyúčtovaní upravil aj položky, ktoré už priznané boli, ako aj
položky v tých častiach, ktoré pôvodne neboli sporné, kde si žalobca navýšil uplatnenie trov obhajoby len

z dôvodu, že pri pôvodnom vyčíslení obhajca zrejme nepostupoval dôsledne a v rozsahu oprávnenia,
ktoré by mu inak patrilo. Súd preto konštatuje, že žalovaný sa až do ustálenia nároku na náhradu škody
súdom nemohol dostať do omeškania a preto v časti nároku na úrok z omeškania súd žalobcovi tento
nárok nepriznal ( výrok III.), jeho nárok sa tak stane splatným až vykonateľnosťou tohto rozsudku.

Náhrada nemajetkovej ujmy.

17.1 Podľa § 17 ods.2 ZZŠ, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ods.4, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška

náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

17.2. Podľa § 13 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, celková suma odškodnenia
poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy
platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

17.3. Podľa § 9a zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020 zostáva v platnosti a účinnosti
do 31. decembra 2020.

17.4. Podľa § 1 písm. a/ Nariadenia vlády SR č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej

mzdy na rok 2020, suma minimálnej mzdy na rok 2020 sa ustanovuje na 580,00 eur za mesiac pre
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

18. Napokon sa súd zaoberal nárokom žalobcu z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená
v dôsledku nezákonného rozhodnutia a ktorú si uplatnil vo výške 15.315,– EUR vyčíslenú vo výške 15,–

EUR za deň neväzobného stíhania za obdobie od 11. 06. 2020 do 29. 03. 2023, t. j. za 1021 dní. Ako
dôvod uplatnenia tohto nároku žalobca uviedol, akým spôsobom napadnuté nezákonné rozhodnutie
zasiahlodojehosúkromnéhoapracovnéhoživota,uviedolokolnosti,zaktorýchkzásahudošloapopísal
následky súvisiace s týmto zásahom. Prevažná časť ujmy spočívala vo vnútornom prežívaní žalobcu,
hoci neskončil na psychiatrii, uvedené neoslabuje jeho nárok. Žalobca tvrdil, že trpel depresiami,

nespavosťou, čo malo dopad aj na jeho slabší pracovný výkon, nebol preto schopný rozbehnúť
podnikanie v oblasti predaja hudobných nástrojov cez internet, čo pred tým plánoval. V súvislosti
s trestným stíhaním poškodení viedli voči nemu ohováranie, v dôsledku čoho došlo k narušeniu vzťahov
jeho rodiny s okolím, malo to dopad aj na jeho znížené sebavedomie, čo pretrváva doposiaľ. Došlo
k odvolaniu akcií v ich jazdeckom areály detí z okolia, poklesla návštevnosť najmä ľudí z okolia, čo malo

finančnýdopad.Skutokanáslednésprávanieokoliamuselvysvetľovaťsvojimdeťom,ktorétonechápali,
trestné stíhanie malo dopad na manželský vzťah, ktorý skončil rozvodom. Počas trestného konania sa
musel zúčastňovať výsluchov, bola mu zadržaná zbraň, keďže v okolí žila divá zver, pociťoval zvýšenú
obavu pri kontrole areálu. Na preukázanie uvádzaných skutočností žalobca tieto potvrdil pri svojom
výsluchu a poukázal na rozvodové konanie. Žalovaný poprel nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu,

žežalobcomtvrdenéskutočnostipovažovalzanepreukázané,okremsvojhovýsluchunepredložilžiaden
dôkaz o dopade na jeho psychiku, na rodinné a priateľské vzťahy s okolím. Žalobca popisoval v súvislosti
s trestným stíhaním ohováranie zo strany tam poškodených, a to aj po oslobodzujúcom rozsudku,
v dôsledku čoho malo dôjsť k výraznému obmedzeniu vzťahov jeho rodiny s okolím. Taktiež nepreukázal
vplyv na podnikanie, nakoľko v danom období boli obmedzenia pre pandémiu Covid19, z rozvodového

konania nie je preukázané, že trestné stíhanie malo dopad na rozvod jeho manželstva. Žalovaný žiadal
zohľadniť vyjadrenia žalobcu pri začatí trestného konania, ako aj zavinenie žalobcu a jeho obhajcu
na celkovej dĺžke trestného konania, kedy v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom (5x
odročenie hlavých pojednávaní) boli úkony odložené z dôvodov na ich strane. Žalobca tak nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím. Popisovanú ujmu žalovaný

nepovažuje za tak závažnú, aby žalobcovi bola priznaná nemajetková ujma v peniazoch s poukazom
na § 17 ods. 2 ZZŠ.

18.1. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že iba samotné konštatovanie
porušenia práva žalobcu nie je dostatočným zadosťučinením. Aj v prípade, ak je žalobou uplatnená

náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd skúma, či nie je postačujúce poskytnutie zadosťučinenia
vo forme konštatovania porušenia práva. Zákon neuvádza v súvislosti s určením vhodnej formy
zadosťučinenia žiadne okolnosti, podľa ktorých sa forma zadosťučinenia určuje. Aj pri úvahe o forme
zadosťučinenia súd preto vychádzal predovšetkým z kritérií uvedených v § 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z. z., kde sú síce vymenované viaceré kritériá, ide však o výpočet demonštratívny. Súd

vzal do úvahy jednak osobu žalobcu, ktorý dovtedy viedol bezúhonný život, viedol riadny rodinný
život, spolu s manželkou vychovávali deti a riadne sa o ne starali. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že
po pracovnej stránke sa spolu s manželkou venovali prevádzke jazdeckého areálu prostredníctvom
spoločnosti HIPPO Group, s. r. o., kde prevádzkovali aj bufet a cez neziskovú organizáciu tuorganizovali jazdecké pobyty najmä pre deti. Súd považoval z výsluchu žalobcu za preukázané, že
začatie trestného stíhania a najmä vznesenie obvinenia voči jeho osobe malo negatívny dopad na
jeho psychické prežívanie, nakoľko dovtedy nemal skúsenosť s trestným stíhaním, pociťoval zjavnú

psychickú nepohodu, čo sa prejavovalo na jeho psychickom stave, trpel nespavosťou, čo následne malo
vplyv na zníženie jeho pracovnej výkonnosti. Takýto dopad trestného stíhania na fyzickú osobu, ktorá
dovtedy nemala skúsenosti s trestným konaním, možno považovať za prirodzenú reakciu, keď žalobcovi
v trestnom konaní hrozila trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky. Hoci žalobca popisoval svoj
vážnejší psychický stav, zároveň uviedol, že toto neriešil s prípadným odborníkom, nakoľko v nich

nemá dôveru, riešil svoj stav vlastnou cestou meditácií, jogových cvičení, to znamená, že súd nemal
preukázaný závažný dopad trestného stíhania na zdravotný stav žalobcu. Okrem toho súd poukazuje,
že z rozvodového spisu bolo preukázané, že žalobca už v minulosti prekonal psychický kolaps v roku
2017, čo sa odrazilo v znížení jeho pracovných schopností, ďalší kolaps utrpel po tom, čo sa dozvedel
o nevere svojej manželky a nasledoval rozvod jeho manželstva. Takto popisoval svoj stav, ktorý má
pretrvávať až dodnes. Z uvedených dôkazov vyplýva, že jeho psychický stav počas trestného stíhania

a aktuálny psychický stav nebol spôsobený výlučne trestným stíhaním, hoci súd nespochybňuje, že
trestné stíhanie bolo jedným z faktorov, ktoré neprispeli k psychickej pohode žalobcu, nemožno ho však
v daných súvislostiach považovať za dôvod výlučný, čo nepochybne má dopad pri zohľadnení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy ( v smere zníženia). Ďalej žalobca svojou výpoveďou preukazoval narušenie
vzťahov jeho rodiny s okolím, žiadnym ďalším dôkazom však toto tvrdenie nepodporil, preto súd nemal

preukázané, že práve trestné stíhanie malo vplyv na narušenie širších vzťahov žalobcu a obyvateľov
okolia, kde žalobca žije. Žalobca popisoval, že mal problematický vzťah s p. E. B., keď vo výpovedi
z prípravného konania (28. 09. 2020) popisoval už predchádzajúce konflikty, ktoré pretrvávali od roku
2012 do roku 2020 a aj po uvedenom skutku dochádzalo k viacerým incidentom medzi ním a p. E.
ml. Žalobca v tomto konaní poukazoval na tzv. štvavú kampaň rodiny E. voči osobe žalobcu a to aj

po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku. Z uvedeného pre súd vyplýva, že nie len samotné trestné
stíhanie, ale najmä správanie poškodených E. mohlo mať podstatný vplyv na postoj okolia vo vzťahu
k žalobcovi, že podľa tvrdenia žalobcu aj po vynesení oslobodzujúceho rozsudku pokračovalo negatívne
správanie poškodených E., čo malo mať vplyv na vzťahy žalobcu s okolím. Súd preto nemal tiež za
preukázané, že nezákonné rozhodnutia a s ním spojené trestné stíhanie malo zásadný vplyv na vznik

ujmy na strane žalobcu, ktorá mala spočívať v narušení jeho vzťahov s okolím. Žalobca ďalej tvrdil,
že predmetné trestné stíhanie malo dopad na vznik ujmy v pracovnej oblasti žalobcu, nakoľko pod
vplyvom ohovárania zo strany poškodených v súvislosti so stíhaným skutkom malo dôjsť k poklesu
návštevníkov jazdeckého areálu, najmä pokles návštevy detí a ľudí z okolia. Žalobca však toto svoje
tvrdenie ničím nepreukázal, okrem toho súd považuje za dôvodnú aj námietku žalovaného, že v danom

období pre pandémiu Covid19 boli výrazné obmedzenia prevádzkovania služieb a to aj služieb, ktoré
poskytoval žalobca v rámci svojho podnikania, preto súd nemal preukázané, že to bolo trestné stíhanie,
ktoré malo mať výrazný dopad na obmedzenie pracovných aktivít žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že
z dôvodu psychickej nepohody nerozbehol podnikanie, ktoré predtým mal v pláne, súd toto tvrdenie
taktiež považuje za nepreukázané. Žalobca tvrdil, že po nástupe dcéry do MŠ v septembri 2019 chcel

toto podnikanie rozbehnúť, avšak ku skutku došlo vo februári 2020, obvinenie bolo vznesené v júni
2020, za uvedené obdobie nepreukázal, či vôbec urobil akýkoľvek úkon smerujúci k otvoreniu novej
živnosti, či prevádzky podniku cez internet a taktiež nemožno opomenúť, že od marca 2020 boli prijaté
výrazné obmedzenia v súvislosti s pandémiou Covid19, ktoré nepochybne taktiež mohli mať vplyv na
podmienky začatia podnikania, keď práve naopak v tom čase bolo množstvo prevádzok pozastavených

či zrušených. Žalobca ďalej tvrdil, že trestné stíhanie bolo jednou z príčin, pre ktoré došlo k rozpadu jeho
manželského vzťahu, hoci zo strany manželky nemal konkrétne výhrady, ale pociťoval to z jej strany. Po
oboznámení rozvodového spisu súd konštatuje, zo žiadneho vyjadrenia, či už manželov alebo ich detí,
ktorých názory boli zisťované cestou súdu a cez znalecké dokazovanie, nevyplynula akákoľvek súvislosť
rozvratu manželských vzťahov s predmetným trestným stíhaním. Súd preto konštatuje, že žalobca

nepreukázal vplyv trestného stíhania na rozvrat jeho manželstva a preto súd na túto okolnosť nemohol
prihliadať pri úvahách o výške náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukazoval,
že sa pred začatím trestného stíhania spoločensky angažoval a teda, že by trestné stíhanie malo dopad
na jeho spoločenské uplatnenie. Súd ďalej posudzoval aj okolnosti, za ktorých došlo k vzniknutej ujme,
kedy sa jednalo o trestné stíhanie proti žalobcovi, kde jednou z okolností trestnej činnosti malo byť tiež

použitie zbrane a trestná sadzba ustanovená podľa § 360 ods.2 Tr. zákona bola v rozpätí 6 mesiacov
až 3 roky. Žalovaný žiadal zohľadniť skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal pri začatí trestného stíhania. Zo
svedeckýchvýpovedíC.I.aC.L.,ktoríakopríslušníciPZbolivčaseskutkuprivolanínamiestozdôvodu,
že sa tam mal niekto vyhrážať so zbraňou vyplýva, že na mieste skutku boli v kontakte aj so žalobcom,ktorý sa doznal a uviedol, že zbraň vytiahol, aj ju obtiahol, ale nemal v nej zásobník. Svedkovia takto
vypovedali aj na hlavnom pojednávaní pred súdom. Súd tak konštatoval dôkaznú situáciu, kedy stáli
proti sebe dve verzie skutku prezentované na jednej strane obžalovaným, na druhej strane poškodeným,

s poukazom na všetky vykonané dôkazy súd konštatoval, že naďalej existujú pochybnosti, či sa skutok,
ktorý je predmetom obžaloby stal a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 285
písm. a/ Tr. poriadku, t. j. nebolo dokázané, že sa skutok stal. Rovnako odvolací Krajský súd v Banskej
Bystrici v uznesení z 29. 03. 2023 v odôvodnení zdôraznil, že nebolo vylúčené, že sa obžalovaný
skutku, ktorý je mu kladený za vinu dopustil, dokonca konštatoval, že bol z takého konania v určitej

miere podozrivý, s poukazom na súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho neprospech. Z dokazovania však
pretrvali viaceré nezanedbateľné pochybnosti a s poukazom na súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho
prospech, ktoré mali neprehliadnuteľnú silu a hodnotu, krajský súd aplikoval zásahu v pochybnostiach
v prospech obžalovaného a potvrdil postup okresného súdu za zákonný, keď obžalovaného spod
obžaloby oslobodil. Nebolo totiž jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný. Výrok o vine môže byť založený len na

takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, že sa skutok stal. Z uvedeného teda vyplýva, že
v rámci trestného konania tu boli dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu, ale aj v jeho neprospech
a v súdnom konaní pri použití zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného súdy konštatovali,
že dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu vyvolávali pochybnosti, ktoré sa dokazovaním nepodarilo
rozptýliť, a keďže nebola celkom jednoznačne preukázaná vina žalobcu, bol spod obžaloby oslobodený.

Z uvedeného vyplýva, že v tomto trestnom konaní nebol prijatý nepochybný záver o nevine žalobcu,
avšak pri uplatnení základných zásad trestného konania bol právoplatne spod obžaloby oslobodený
vzhľadom na dôkaznú situáciu v tejto konkrétnej veci. Žalobca poukázal na celkovú dĺžku trestného
stíhania s tým, že ak by takto dlho netrvalo trestné konanie, mohla najmä jeho psychická ujma byť
ukončená skôr. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané 11. 06. 2020 (doručené žalobcovi 17.

06. 2020), trestné stíhanie bolo ukončené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 29. 03. 2023,
vyhlásené na verejnom zasadnutí dňa 29. 03. 2023 za prítomnosti žalobcu a jeho obhajcu (doručené
obhajcovi 19. 05. 2023, žalobcovi 23. 05. 2023). Súd preto konštatuje, že posudzované obdobie plynulo
od 11. 06. 2020 do 29. 03. 2023, t. j. v trvaní 2 roky a 10 začatých mesiacov trestného stíhania. Žalovaný
namietal, že na tejto dĺžke trestného konania mal podiel žalobca a jeho obhajca, ktorí sa opakovane

ospravedlnili z úkonov trestného konania a to z dôvodov na ich strane. Z trestného spisu bolo zistené, že
vrámciprípravnéhokonaniasaobhajcažalobcuospravedlnilzjednéhoúkonu,pôvodnenaplánovanýna
10.08.2020(výsluchžalobcu)atozdôvoduvopredplánovanejdovolenky(viďč.l.66,67vyšetrovacieho
spisu), jeho žiadosti bolo vyhovené a výsluch bol naplánovaný na 21. 09. 2020, kedy sa aj uskutočnil.
Zuvedenéhotedanevyplývanejaképodstatnépredĺženietrestnéhokonania.Počaskonaniapredsúdom

bol určený prvý termín pojednávania na 01. 10. 2021, na ktorý sa žalobca ako obvinený nedostavil,
jeho prítomný obhajca ho ospravedlnil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu s tým, že žalobca
podstúpil PCR test, ktorý následne doložil s výsledkom negatívny. Hlavné pojednávanie bolo potom
určené na 28. 01. 2022, kde obhajca žalobcu zaslal žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov, že má
test na covid pozitívny, žiaden dôkaz však o tom nedoložil. Pojednávanie bolo odročené na 18. 05. 2022,

kedy zaslal žiadosť o odročenie pojednávania žalobca z dôvodu, že je covid pozitívny a doložil dôkaz
pozitívneho PCR testu. Následne bolo vykonané pojednávanie určené na 10. 06. 2022, odročené za
účelom ďalšieho dokazovania na 05. 08. 2022, ktoré nebolo vykonané najmä pre neprítomnosť všetkých
predvolaných svedkov, nezúčastnil sa ho tiež obžalovaný z dôvodu ošetrenia dcéry pre náhly úraz.
Pojednávanie bolo určené na 23. 09. 2022, ktoré sa neuskutočnilo, nakoľko žalobca predložil doklad

o PN z dôvodu pozitívneho covid testu, následné hlavné pojednávania dňa 05. 10. a 24. 10. 2022
boli vykonané a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom súdu I. stupňa. Z uvedeného postupu vyplýva,
že z dôvodov zdravotného stavu na strane žalobcu bolo pojednávanie 3x odročené, na strane jeho
obhajcu 1x. Je všeobecne známe, že v čase vedenia trestného konania boli prijaté obmedzenia týkajúce
sa pandémie Covid19, ktoré nepochybne mali vplyv aj na prebiehajúce súdne konania. Pre justíciu

počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu platili podmienky upravené zákonom č. 62/2020 Z.
z. (účinné od 27. 03. 2020), kedy sa podľa § 3 ods.1 písm. a/ vykonávali hlavné pojednávania len
v nevyhnutnom rozsahu. V roku 2021 Ministerstvo spravodlivosti SR prijalo Vyhlášku č. 24/2021 Z.
z., účinnú od 23. 01. 2021, v zmysle ktorej počas núdzového stavu a mimoriadnej situácie okrem
vybraných vecí (táto trestná vec do toho nespadala) sa mali vykonávať pojednávania s výnimkou vecí,

ktoré znesú odklad, bolo to na posúdení zákonného sudcu. Po preskúmaní trestného konania súd
konštatuje, že zákonná sudkyňa vždy akceptovala ospravedlnenie žalobcu alebo jeho obhajcu, neprijala
žiadne opatrenia, ktoré by svedčili o nedôvodnosti alebo účelovosti týchto žiadostí, a keďže sa jednalo
o objektívny stav súvisiaci s pandémiou Covid19, súd konštatuje, že tieto okolnosti nemožno pričítaťzavineniu žalobcu alebo jeho obhajcu, preto súd vychádzal z celkovej dĺžky konania tak, ako vyplynula
z listinných dokladov v trestnom konaní. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je súd
limitovaný maximálnou sumou, ktorú je možné priznať osobám poškodeným násilnými trestnými činmi,

t. j. zákon č. 274/2000 Z. z. V danom prípade v zmysle § 13 zákona č. 274/2017 je stanovený maximálny
nárok odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy, nárok žalobcu je uplatnený z nezákonného
rozhodnutia vydaného 11. 06. 2020, na rok 2020 bola ustanovená minimálna mzda Nariadením vlády
SR č. 324/2019 Z. z. na sumu 580,– EUR, jej 50 násobok činí 29.000,– EUR, žalobca si uplatnil
nemajetkovú ujmu vo výške 15.315,– EUR, t.j. zhruba v polovici maximálnej sadzby. Pri rozhodovaní

súdu o výške primeranej náhrady nemajetkovej ujmy sa súdna prax ustálila na názore, že súd okrem
zistenia rozhodujúcich skutkových okolností je povinný vziať do úvahy náhradu nemajetkovej ujmy
v porovnaní s utrpenou ujmou napr. na povesti (Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/7/2017), aj ESĽP vyjadril
názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú
vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti, musí byť zohľadnená
aj výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia, alebo ktorá sa priznáva obetiam násilných

činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných
a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznanú za telesné zranenia alebo
násilné činy. Je nepochybné, že odškodnenie nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia súdu
individuálnych okolností prípadu, avšak priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nemôže bez existencie
závažných dôvodov neprimerane presahovať náhrady priznávané za obdobnú ujmu. Súdu je z vlastnej

činnosti známa rozhodovacia činnosť súdov SR v obdobných veciach a komparatívne poukazuje na
priznanie nemajetkovej ujmy pri nezákonnom trestnom stíhaní napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/11/2012, kde bol posudzovaný prípad priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
2.000,– EUR za 3 roky nezákonného trestného stíhania, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Ncdo/2/2014, kde bol posudzovaný prípad priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,–

EUR za 5 rokov nezákonného trestného stíhania, stanovené na 4.000,– EUR ročne, rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/433/2015, kde bolo posudzované priznanie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy 6.000,– EUR za nezákonné trestné stíhanie trvajúce 6 rokov, posúdené
vo výške 1.000,– EUR ročne, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/63/2016,
kde bolo posúdená náhrada nemajetkovej ujmy 4.800,– EUR za 6 rokov trvajúce nezákonné trestné

stíhanie, posúdené vo výške 800,– EUR ročne, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Co/272/2018, kde bolo priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 5.000,– EUR za 3 mesiace nezákonného
stíhania (pre zločin, kedy došlo k obmedzeniu osobnej slobody a vykonaniu domovej prehliadky
a prehliadky pracoviska poškodenej, ktorá zastávala vysokú pozíciu v štátnom úrade). Súd teda na
jednej strane posudzuje primeranosť nároku s prihliadnutím na komparatívnu metódu, na druhej strane

vyhodnocuje individuálne okolnosti každej veci zvlášť. Je nepochybné, že aj v tomto konkrétnom prípade
sa prihliada na dopad nezákonného rozhodnutia do osobnostnej sféry žalobcu, na nepriaznivosť jeho
vplyvu na povesť poškodeného, na doterajší spôsob života. Rovnako je nepochybné, že trestné stíhanie
vzbudzuje neistotu, čo vedie k psychickej záťaži z obáv o ďalší osud trestnej stíhanej osoby. Trestné
konanie tak negatívne ovplyvňuje život trestne stíhaného, na ktorého sa síce hľadí ako na nevinného, ale

samotné trestné stíhanie tak zasahuje do jeho života, cti a dobrej povesti. Okrem toho, trestné stíhanie
so sebou prináša aj obmedzenie a dopady vo forme nevyhnutnosti účasti na úkonoch trestného konania,
vyžadovanie nevyhnutných správ o žalobcovi a podobne. Žalobca tiež negatívne pociťoval zaistenie
zbrane počas trestného stíhania, ktorú potreboval pre vlastnú bezpečnosť najmä pri výkone živnosti
- prevádzka jazdeckého areálu. Z týchto dôvodov súd určil, že za primerané odškodnenie zistenej

nemajetkovej ujmy možno určiť sumu v dolnej sadzbe obdobných nárokov, t. j. 150,– EUR za každý
začatý mesiac nezákonného vedenia trestného stíhania, ktoré trvalo od 10. 06. 2020 do 29. 03. 2023, t.
j. 34 začatých mesiacov, čo činí výšku náhrady nemajetkovej ujmy 5.100,– EUR. Súd má zato, že takto
určená výška náhrady nemajetkovej ujmy v dostatočnej miere predstavuje náhradu tej nemajetkovej
ujmy, ktorú sa žalobcovi pred súdom podarilo preukázať. Pokiaľ žalobca uplatňoval vyššiu náhradu

nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na skutkové tvrdenia, ktoré ale pred súdom nepreukázal, vo zvyšnej
časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd považoval jeho nárok za nedôvodný
a nepreukázaný, preto ho zamietol ( výrok III.).

19. Žalovaný žiadal, aby súd pokiaľ prizná žalobcovi akýkoľvek rozsah nároku, umožnil žalovanému

úhradu priznanej náhrady splniť v lehote aspoň do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom
na formálne postupy, ktoré je potrebné zo strany žalovaného dodržať pri vyplatení priznanej náhrady.
Súd konštatuje, že táto požiadavka žalovaného je plne dôvodná a preto v súlade s § 232 ods.3 C. s. p.
určil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods.1, 2 C. s. p., o trovách
zastavenej časti konania rozhodoval súd podľa § 256 ods.1 C. s. p. Keďže predmetom konania bol

nárok žalobcu jednak na náhradu skutočnej škody ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd
poukazuje na to, že v časti nemajetkovej ujmy súd pri čiastočnom zamietnutí nároku nevychádza
z neúspechu žalobcu v súlade s doposiaľ platnou súdnou praxou, ktorá síce vychádzala z pôvodne
platného procesného predpisu (§ 142 ods.3 O. s. p.), avšak aktuálna súdna prax konštatuje, že je plne
použiteľná aj pri súčasnej procesnej úprave. Preto súd pre určenie percentuálneho pomeru úspechu

a neúspechu v celom konaní vyčíslil predmet konania tak, že vychádzal z uplatneného nároku na
náhradu škody vo výške 1.257,61 EUR a priznaného nároku nemajetkovej ujmy 5.100,– EUR, čo spolu
činí 6.357,61 EUR (100 % predmetu konania). Trovy zastavenej časti konania v zmysle § 256 ods.1 C.
s. p. súd posudzuje podľa zavinenia, kedy žalobca dispozitívnym úkonom nesie vinu na zastavení tejto
časti konania, zavinenie na strane žalovanej súd nezistil. Tieto trovy k celkovému predmetu konania
predstavujú 1,23 % a je povinný ich znášať žalobca. O trovách zvyšnej časti konania súd rozhodoval

podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v rozsahu 90,90 % (priznaná škoda 680,– EUR +
nemajetková ujma 5.100,– EUR, čo spolu činí 5.780,– EUR). Neúspech tak činí 7,9 % (100 % – 90,9 %
– 1,2 %). Žalobcovi patrí pomerný nárok na náhradu trov konania, kedy sa od jeho úspechu odratúva
neúspech,t.j.90,9%–7,9%,žalobcovitakpatrínároknanáhradutrovkonaniavrozsahu83%.Ovýške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.