Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717214080
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7717214080.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMichalovce,sudcaJUDr.ZdenkoŠvárny,vprávnejvecižalobcuJUDr.SlavomíraKučmáša,

advokáta so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, bytom A. XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom
Šatníkom, advokátom AK Humenné, Mierova 66/2, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
ViennaInsuranceGroup,Štefanovičova4,81623Bratislava,zastúpenejAdvokátskoukanceláriouJUDr.
Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 31.051,22 EUR s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.030,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne od 01.01.2016 do 30.06.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 01.07.2016 do

31.12.2022, s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom
z omeškania vo výške 12% ročne od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo výške
12,5% ročne od 01.01.2024 do 30.06.2024 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania
s úrokom z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v percentách súčtu čísla 8 a výške základnej
úrokovej sadzby ECB platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanej 100% náhradu trov konania z priznanej sumy 16.030,22 Eur,
o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, vyšším
súdnym úradníkom.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť vzniknuté trovy štátu v plnom rozsahu na účet Okresného súdu
Michalovce, po právoplatnosti rozsudku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením,

vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 14. 9.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
uhradiť sumu 31. 051,22 € spolu s príslušenstvom, a to na tom základe, že žalobca je výlučným
vlastníkom motorového vozidla zn. Lexus GS 450H, pričom na motorovom vozidle žalobcu došlo dňa
17.9.2015 v čase o 05:15 hod. v obci Zalužice ku škodovej udalosti spôsobenej dopravnou nehodou.
Pri tejto nehode došlo k poškodeniu niektorých dielov vozidla. škodová udalosť bola žalobcom z titulu
existencie havarijného poistenia nahlásená žalovanej, ktorá je vedená pod č. 9561885639, pričom

škoda na motorovom vozidle bola posúdená ako totálna škoda a po prešetrení poistnej udalosti
bolo realizované plnenie žalovanou vo výške 9.448,78 €, ktorá sa odvíjala od všeobecnej hodnoty
motorového vozidla. S výškou poistného plnenia žalobca nesúhlasil, pretože má za to, že žalovaná
nesprávne určila všeobecnú hodnotu motorového vozidla, pretože v čase dopravnej nehody bola ajvzhľadom na dopyt na trhu oveľa vyššia všeobecná cena motorového vozidla a to v sume 40.500,-€.
Má za to, že v zmysle zákona, poistený má právo, aby mu bolo vyplatené poistné plnenie uvádzané
odvádzané od všeobecnej hodnoty motorového vozidla to je od sumy 40.500,-€, pričom si uplatnil

aj úroky z omeškania vo výške 5,05% z istiny od 01.01.2016 s tým, že za začiatok plynutia doby
omeškania považuje nasledujúci deň po tom, ako bolo na účet žalobcu poukázané poistné plnenie vo
výške 9.448,78€.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

4. Z rozsudku tunajšieho súdu 10C 63/2017 – 225 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.1.2020
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.053,90€ s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne od 1.1.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti

súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanej 100% náhradu trov konania z priznanej sumy.
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.1.2020 uvedený rozsudok doplnil o štvrtý výrok, v ktorom uložil
žalovanej povinnosť nahradiť vzniknuté trovy štátu v plnom rozsahu na účet Okresného súdu Michalovce
po právoplatnosti rozsudku o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

5. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu 14.9.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú uhradiť sumu 31.051,22 € spolu s príslušenstvom, a to na tom základe, že žalobca je
výlučným vlastníkom motorového vozidla zn. Lexus GS 450H, pričom na motorovom vozidle žalobcu
došlo dňa 17.9.2015 v čase o 05:15 hod. v obci Zalužice ku škodovej udalosti spôsobenej dopravnou
nehodou. Pri tejto nehode došlo k poškodeniu niektorých dielov vozidla. škodová udalosť bola žalobcom

z titulu existencie havarijného poistenia nahlásená žalovanej, ktorá je vedená pod č. 9561885639,
pričom škoda na motorovom vozidle bola posúdená ako totálna škoda a po prešetrení poistnej udalosti
bolo realizované plnenie žalovanou vo výške 9.448,78 €, ktorá sa odvíjala od všeobecnej hodnoty
motorového vozidla. S výškou poistného plnenia žalobca nesúhlasil majúc za to, že žalovaná nesprávne
určila všeobecnú hodnotu motorového vozidla, nakoľko v čase dopravnej nehody bola aj vzhľadom na

dopyt na trhu oveľa vyššia všeobecná cena motorového vozidla a to v sume 40.500 €. Má za to, že
v zmysle zákona, poistený má právo, aby mu bolo vyplatené poistné plnenie uvádzané odvádzané od
všeobecnej hodnoty motorového vozidla to je od sumy 40.500 €, pričom si uplatnil aj úroky z omeškania
vo výške 5,05 % z istiny od 1.1.2016 s tým, že za začiatok plynutia doby omeškania považuje nasledujúci
deň po tom, ako bolo na účet žalobcu poukázané poistné plnenie vo výške 9.448,78 €.

6. Právne vec posúdil podľa § 797 ods. 1, 2 OZ.

7. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca nebol ku dňu
dopravnej nehody vlastníkom poškodeného motorového vozidla, súd uviedol, že z poistnej zmluvy č.

5710251871 zo dňa 11.9.2015 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalovanou ako poistiteľom a žalobcom
ako poistníkom a zároveň ako poisteným. Predmetom poistenia bolo havarijné poistenie osobného
motorového vozidla Lexus GS450H na celkovú poistnú sumu vo výške 58.604 €. Z takto vzniknutého
poistného vzťahu medzi účastníkmi súd mal za preukázanú žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní, ktorého predmetom je zaplatenie poistného plnenia.

8. Súd mal v konaní za preukázané, že došlo k poistnej udalosti dňa 17.9.2015 a žalovaná strana
vyplatila žalobcovi sumu 9.448,78 €, pričom odpočítala spoluúčasť vo výške 5 % v sume 497,30 €.
Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaná určila všeobecnú hodnotu vozidla 25.446,08 €. Zo
znaleckého posudku znalca B. A. mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota motorového vozidla

ku dňu dopravnej nehody predstavovala sumu 38.308 €, a teda žalovaná strana nesprávne došla k
výpočtu hodnoty vozidla, pretože žalovaná zaradila vozidlo do zlej kategórie a držala sa toho, že
amortizačná krivka je v kategórii 3.8., pričom táto zaradila vozidlo do kategórie 3.6., čo je iný koeficient,
pretože sa jedná o kategóriu luxusné vozidlá a toto vozidlo je na hybridný pohon, je porovnávané s
vozidlami Audi A6 4,2Q, BMW 540i, Mercedes Benz E 500 ELeganz. Z toho dôvodu znalec vychádzal pri

určovaní koeficientu z porovnávania s týmito motorovými vozidlami a určil všeobecnú hodnotu vozidla
38.308 €. Rovnako mal súd za preukázané, že znalec určil vo svojom znaleckom posudku hodnotu
predajných zvyškov motorového vozidla na sumu 6.200 €. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal pri
výške uplatňovaného nároku žalobcu zo sumy 38.308 €. Po odpočítaní sumy 6.200 €, ktorú znalec určilako hodnotu predajných dielov, zostáva suma 32.108 €. Z tejto sumy súd odpočítal spoluúčasť 5 % v
sume1.605,40€atedapoistnéplneniepoodpočítaníspoluúčastipodľasúduprvejinštanciepredstavuje
sumu 30.502,60 €. Vzhľadom k tomu, že dňa 22.10.2015 žalovaná plnila žalobcovi sumu 9.448,70 €,

súd zo sumy 30.502,60 € odpočítal túto sumu a priznal žalobcovi sumu 21.053,90 €.

9. Námietku žalovanej, že škodu na poistenom motorovom vozidle nie je možné likvidovať ako totálnu
škodu,aleakoparciálnuškodu,pokladalsúdzaneopodstatnenú.Neopodstatnenosťpodľasúduvyplýva
už len z toho, že sama žalovaná ako poisťovateľka rozhodla o tom, že predmetná poistná udalosť sa

bude riešiť ako totálna škoda a výškou plnenia bude všeobecná cena poisteného motorového vozidla,
znížená o hodnotu jeho použiteľných zvyškov. Žalovaná si sama zvolila spôsob plnenia poisťovne podľa
článku IX. v znení článku IX. bod 5 ako totálnu škodu, z čoho aj poukázala sumu 9.448 € žalobcovi ako
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla a hodnotou použiteľných zvyškov. Súd mal za
to, že meniť spôsob riešenia tejto poistnej udalosti resp. plnenia zo strany žalovanej tak, aby žalovaná
mala uhradiť iba náklady na opravu už nie je možné aj z dôvodu, že nebolo vykonané dokazovanie

na účely zistenia výšky účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál účtovaných podľa
opravcu, ktorých súčasťou by bola aj výška nákladov na náhradné diely podľa príslušných dodacích
listov. Konštatoval, že vykonanie takéhoto dokazovania žiadna zo sporových strán nenavrhovala a
zároveň vykonanie takéhoto dokazovania by podľa súdu nebolo možné z dôvodu, že predmetné
motorové vozidlo nebolo opravované, a teda na jeho opravu neboli vynaložené žiadne náklady (či už na

náhradné diely, materiál a práce). Vykonanie opravy poisteného motorového vozidla nebolo žalobcovi v
dôsledku rozhodnutia žalovanej o riešení tejto poistnej udalosti spôsobom uvedeným v jej oznámení o
totálnej škode ku škodovej udalosti č. 9561885639 zo dňa 22.10.2015 ani umožnené.

10. Súd prvej inštancie dôvodil, že sumu 26.720,18 € uvedenú v znaleckom posudku, ako znalcom

odhadnutú výšku nákladov na opravu poisteného motorového vozidla, nemohol považovať za skutočnú
výšku účelne vynaložených nákladov na náhradné diely, materiál a práce účtované podľa opravcu tak,
ako to predpokladajú zmluvné dojednania, keďže v tomto smere nejde o výšku skutočne vynaložených
nákladovnanáhradnédiely,materiálapráce,alelenoznalcomodhadnutúvýškutakýchtonákladov.Súd
k tomu uviedol, že suma vo výške 26.720,18 €, ako výška nákladov na opravu poisteného motorového

vozidla,nebolaaniuvedenávzávereznaleckéhoposudku,vktoromznalecodpovedalnaotázkyuložené
mu súdom a určenie výšky takýchto nákladov nebolo ani predmetom zadania úloh znalcovi v uznesení
súdu, ktorým bolo nariadené toto znalecké dokazovanie.

11. Čo sa týka úroku z omeškania, súd ustálil a posúdil jeho výšku podľa § 261 ods. 9 Obchodného

zákonníka a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., pričom k 1.1.2016 bola základná úroková sadzba ECB
0,05 %, t.j. úrok z omeškania k 1.1.2016 je 8,05 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 1.1.2016,
aj keď podľa názoru súdu žalovaná strana bola v omeškaní už dňa 9.11.2015 kedy žalobcovi vyplatila
sumu 9.448,78 € a nie sumu, ktorá mala byť žalobcovi riadne vyplatená.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

13. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom I., III.
a IV. (t.j. odvolaním nebol napadnutý výrok II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol) z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči nej zamietne
alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

14. Odvolateľka zotrvala na ústnych a písomných vyjadreniach, ktoré predložila súdu prvej inštancie,
pričom uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a
nepreukázaný. Má za to, že z podaní žalobcu, ale aj úkonov súdu prvej inštancie (vrátane rozsudku) nie
je zrejmé, či si žalobca uplatňoval nárok ako fyzická osoba, alebo ako právnická osoba, pričom samotný

súd poukázal v odôvodnení rozsudku na tú skutočnosť, že žalobca mal motorové vozidlo vedené
v účtovníctve spoločnosti a aj z poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že poisteným je podnikateľ.
Podľa odvolateľa je preto zrejmé, že u žalobcu nebola daná aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie
nároku na poistné plnenie v konaní, keďže žalobca bol v žalobe, ako aj v ďalších podaniach označenýzmätočne, a to údajmi o fyzickej, ako aj o právnickej osobe. Ďalej žalovaná namieta priznanie sumy vo
výške 21.053,90 € žalobcovi s poukazom na závery znaleckého posudku č. 14/2019 zo dňa 25.8.2019
vypracovanéhoIng.MariánomVojtkom.Zdôraznil,žeznalecvposudkudospelkjednoznačnémuzáveru,

že v deň škodovej udalosti predstavovala všeobecná hodnota vozidla sumu vo výške 38.308 € a zároveň
stanovil náklady na opravu motorového vozidla po škodovej udalosti vo výške 26.720,18 € vrátane DPH.
S poukazom na uvedené namieta tvrdenie súdu o nemožnosti meniť spôsob riešenia poistnej udalosti
(tak, aby žalovaná mala uhradiť iba náklady na opravu) z dôvodu, že nebolo vykonané dokazovanie
za účelom zistenia výšky účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál. Žalovaná má za

to, že takéto dokazovanie bolo vykonané práve vypracovaním znaleckého posudku, v ktorom znalec
o.i. určil náklady na opravu vo výške 26.720,18 €. Nie je možné, aby súd akceptoval iba niektoré časti
znaleckého posudku - výpočet všeobecnej hodnoty vozidla a na druhej strane neakceptoval výpočet
nákladov na opravu. Súd sa stotožnil aj s výpočtom hodnoty použiteľných zvyškov vozidla v znaleckom
posudku vo výške 6.200 €, a to aj napriek tomu, že žalovaná v konaní preukázala, že žalobca mal
objektívnu možnosť odpredať použiteľné zvyšky za sumu 15.500 €. Za nesprávny považuje poukaz súdu

navyjadreniežalovanej,žepoistnáudalosťsabuderiešiťakototálnaškoda,vdôsledkučohopodľasúdu
už nebolo možné požadovať plnenie parciálnej škody, a to aj napriek záverom znaleckého dokazovania.
Žalovaná zdôraznila, že závery likvidácie poistnej udalosti nie sú pre konajúci súd záväzné, naopak
znaleckým posudkom bola skutočná škoda vzniknutá na motorovom vozidle jednoznačne preukázaná,
pričom bolo vyvrátené, že by išlo o totálnu škodovú udalosť a súd mal z týchto skutočností vychádzať.

Skutočná škoda teda mala byť stanovená formou nákladov na opravu. Žalovaná sa tiež nestotožnila s
výrokom o náhrade trov. Napokon odvolateľka má za to, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Citovala § 220
ods. 2 CSP a poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR, pričom odôvodnenie súdu prvej inštancie
považuje za nedostatočné a rozporné so skutkovým aj právnym stavom prípadu, preto ho považuje za

nepreskúmateľné.

15. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Námietku nedostatočného odôvodnenia pokladá žalobca
za neopodstatnenú podobne, ako stanovisko žalovanej s výrokom o náhrade trov konania. K námietke

týkajúcejsaoznačeniažalobcupoukázalnato,žebolvžalobeajvďalšíchpodaniach,akoajvpísomnom
vyhotovení rozsudku označený v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP. Označenie žalobcu v konaní
vychádzalo z označenia v jeho žalobe zo dňa 14.9.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že stranou
sporu je fyzická osoba - podnikateľ. Označenie žalobcu tak, že pri jeho mene a priezvisku s dodatkom
advokát je uvedené jeho sídlo a tiež aj adresa jeho trvalého bydliska, nemožno pokladať za zmätočné

a nemožno hovoriť o žiadnej vade rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na to, že od účinnosti zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) sa už pri označovaní strán sporu
nerozlišuje, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa, čo je zrejmé z ust. §
14 a § 133 ods. 1 CSP. Žalobca si teda svoj nárok v tomto konaní uplatnil ako fyzická osoba - podnikateľ
a tento nárok mu aj ako fyzickej osobe - podnikateľovi bol priznaný.

16. Z Uznesenia krajského súdu sp.zn. 6Co 83/2020 zo dňa 23.9.2021 súd zistil, že odvolací súd
zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.1.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
17.1.2020, okrem výroku II. ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v rozsahu zrušenia vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Predmetom odvolacieho prieskumu bol vyhovujúci výrok I a súvisiace výroky III. a IV. o trovách
konania. V zamietavom výroku II. rozsudok nadobudol právoplatnosť, pretože strany sporu proti nemu
odvolanie nepodali a v tejto časti nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

18. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru
o preukázaní splnenia všetkých predpokladov pre vznik povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi ako
poškodenémuškodu(právevrozsahusumy21.053,90€),keďževtomtoštádiukonania(adokazovania)
niejepreukázanávýškaškodynamotorovomvozidlespôsobomzodpovedajúcimustálenejsúdnejpraxi.

19. Medzi stranami bola spornou výška škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle (keďže medzi
stranami sporu bola sporná všeobecná hodnota vozidla aj hodnota použiteľných zvyškov).20. Určenie výšky škody na motorových vozidlách je otázkou odbornou a jej určenie prislúcha odborne
spôsobilej osobe-znalcovi s príslušného odboru. V prejednávanom spore však výška škody nebola
ustálená znalcom, ktorý by postupoval podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z., ale bola určená súdom na základe

nepreskúmateľných úvah, čo nezodpovedá ustálenej súdnej praxi.

21. Z uvedeného vyplýva, že aj na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku bola spornou výška škody na
motorovom vozidle, pričom určenie výšky škody podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorá presne stanovuje
spôsob výpočtu škody na motorovom vozidle je otázkou odbornou a nie právnou.

22. Súd v konečnom rozsudku ustálil výšku škody, ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla pred
nehodou a hodnotou vraku, bez náležitého právneho zdôvodnenia tohto postupu, keďže neuviedol,
prečo vychádzal práve z takéhoto výpočtu napriek tomu, že už z obsahu znaleckého posudku, ktorý bol
v konaní vypracovaný, je možné (predbežne) dospieť k záveru, že sa nejednalo o totálnu škodu.

23. Nemožno súhlasiť s úvahou súdu o nemožnosti zmeny spôsobu plnenia poisťovne, ktorý si táto
zvolila podľa článku IX. bod 5 ako totálnu škodu. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanej, že súd nie
je viazaný spôsobom likvidácie, ktorý si zvolila žalovaná, ale je viazaný závermi odborného posúdenia,
ktoré vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z., čo je však otázka odborná, na ktorú je potrebné vykonať
znalecké dokazovanie (v konaní pritom bol daný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Takéto

dokazovanie aj bolo vykonané, avšak bez uloženia správnych otázok, na ktoré má znalec odpovedať.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani uvedený článok IX. bod 5 zmluvy žalovanej neumožňuje spôsobu
plnenia si „zvoliť“, ale jasne určuje, kedy sa jedná o totálnu škodu a stým spojený spôsob plnenia.

24. Neodôvodneným je aj konštatovanie súdu, že vykonanie dokazovania na preukázanie výšky

nákladov na opravu vozidla by nebolo možné z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo nebolo
opravované, a teda na jeho opravu neboli vynaložené žiadne náklady (či už na náhradné diely, materiál a
práce). Odvolací súd tu poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutie NS ČR R 25/1990, v zmysle ktorého
rozhodujúcim pre určenie výšky škody je to či uvedenie do pôvodného stavu je možné, a nie to, či vec
skutočne bola alebo nebola opravená. Ak uvedenie do pôvodného stavu je možné aj v prípade, že vec

opravená nebola za škodu je potrebné pokladať náklady na opravu- predpokladané.

25. Nemožno súhlasiť ani so záverom súdu, že vykonanie opravy poisteného motorového vozidla nebolo
žalobcovi v dôsledku rozhodnutia žalovanej o riešení tejto poistnej udalosti, spôsobom uvedeným v jej
oznámení o totálnej škode ku škodovej udalosti č. 9561885639 zo dňa 22.10.2015, umožnené. Toto

vyjadrenie nebránilo žalobcovi opravu vykonať, ak mal za to, že hodnota vozidla je vyššia, v dôsledku
čoho bol potom závislý aj odlišný spôsob plnenia poisťovne.

26. Rozsudok je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľný tak z hľadiska skutkového, ako aj
právneho zdôvodnenia a je zmätočný. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanej, že nie je možné z

obsahu znaleckého posudku použiť iba niektoré údaje a niektoré nie, bez toho, aby súd svoj postup
v rozhodnutí riadne zdôvodnil. Už pri nariadení znaleckého dokazovania bolo povinnosťou súdu bez
ohľadu na návrhy sporových strán vymedziť otázku, na ktorú mal znalec odpovedať tak, že predmetom
znaleckého dokazovania malo byť určenie výšky škody na vozidle. Táto otázka bola sporná aj v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie a je naďalej sporná aj v odvolacom konaní.

27. Aj keď dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody je na žalobcovi, túto doposiaľ žalobca
predloženým znaleckým posudkom nepreukázal s prihliadnutím na skutočnosť, že znalecký posudok
neustálil výšku škody v súlade s vyhláškou 492/2004 Z.z..

28. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Po vrátení veci bude úlohou súdu doplniť dokazovanie (v zmysle vyššie uvedených úvah), pričom

v prípade znaleckého dokazovania bude úlohou súdu položiť takú odbornú otázku, na základe ktorej
bude možné rozhodnúť o predmetnej veci (určiť výšku škody).30. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nie je možné akceptovať námietku odvolateľky o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu, keď z obsahu spisu, najmä z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si
uplatňoval v tomto konaní nárok ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom Civilný sporový poriadok

pri označení strán sporu už nerozlišuje, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu
nepodnikateľa, teda v súvislosti s označením žalobcu v tomto konaní nemožno hovoriť o žiadnej vade
žaloby ani vade napadnutého rozsudku.

31. Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere a zistil tento

skutkový stav :

32. Súd vo veci nariadil opätovne znalecké dokazovanie znalcom B. A. na doplnenie znaleckého
posudku č. 14/2019 z 25.8.2019 v ktorom mu uložil zodpovedať na 4 otázky a to : - aká by bola
predpokladaná výška nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu zn. Lexus GS450H
po dopravnej nehode dňa 17.9.2015; - výšku nákladov na opravu poškodenia tohto motorového vozidla

stanovtevsúladespríslušnýmiustanoveniamiVyhl.MSSRč.492/2004ostanovenívšeobecnejhodnoty
majetku vychádzajúc z technológie opravy predpísanej výrobcom tohto vozidla, pričom hodnotu jeho
opravy je potrebné kalkulovať v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní takéhoto druhu
vozidla k rozhodnému dátumu; - pri vyčíslení nákladov na materiál potrebný na opravu poškodenia
odborným posúdením vyhodnotiť, ktoré diely tohto vozidla bolo možné ekonomicky opraviť a ktoré bolo

potrebné vymeniť; - pri vyčíslení nákladov na opravárske práce zohľadniť hodinové sadzby opravovní
oprávnených výrobcom vozidla; - pri vyčíslení nákladov na opravu poškodenia tohto motorového vozidla
zohľadniť aj výšku nákladov spojených s likvidáciou jeho už nepoužiteľných častí.

33. Z Doplnenia znaleckého posudku č. 14/2019 z 25.8.2019 súd zistil, že na prvú otázku aká bola

predpokladaná výška nákladov na opravu poškodenia motorového vozidla znalec uviedol, že sa to rovná
sume 26.820,-€ v úrovni 20% DPH. Vozidlo bolo ohliadnuté pracovníkom spoločnosti SLOVEXPERTA
v poškodenom stave bez rozobratia, nedá sa vylúčiť, resp. dá sa predpokladať nárast NO minimálne
o 5 až 10% ak by došlo k rozobratiu a následnej montáži pri oprave motorového vozidla. Na druhú
otázku predpokladaná výška nákladov poukázal na znalecký posudok 14/2019 na str. 50 – 59. Na tretiu

otázku pri vyčíslení nákladov na materiál potrebný na opravu poškodenia odborným posúdením, aby
vyhodnotil, ktoré diely tohto vozidla bolo možné ekonomicky opraviť, a ktoré bolo potrebné vymeniť
uviedol, že ďalšie náhradné diely potrebné k dodržaniu doporučenej technológie opravy poškodenia
predpísaných výrobcom boli stanovované systémom audatex vrátane režijných materiálov a materiálu
na lakovanie na celkovú hodnotu 21.291,38€ s 20% DPH. Náklady na opravárenské práce t.j. mzda

za prácu, geometria, vedľajšie náklady, mzdové náklady na lakovanie, stanovené systémom audatex
predstavujú celkovú hodnotu 5.428,80€ s 20% DPH. Na štvrtú otázku, aby vyčíslil náklady na likvidáciu
poškodeného motorového vozidla uviedol, že náklady predstavujú 100,-€ vrátane 20% DPH.

34. Z Vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku zo dňa 4.1.2023 súd zistil, že trvajú na všetkých

doterajších vyjadreniach a spôsob likvidácie poistnej udalosti žalovaným považujú za vecne správny
a naďalej považujú vzniknutú škodu za totálnu škodu. Závery znaleckého posudku v časti, podľa ktorej
bolo poškodené motorové vozidla zaradené do kategórie luxusných vozidiel nerozporujú a považujú
ich za správne. Majú za to,že znalec stanovil koeficient KP v hodnote 1,35, ktorý rozporujú ako
neodôvodnený. Znalec uvedený koeficient stanovil len na základe historickej mapy cien daného

typu vozidla. ohľadne výpočtu kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla zastávajú názor,
že tieto náklady nie je možné považovať za konečné. Vzhľadom na uvedené vykazuje doplnenie
znaleckého posudku znaky neurčitosti a preto považujú za dôvodné, aby bol vykonaný výsluch znalca
k doplneniu znaleckého posudku. Ďalej uviedli, že zo záveru doplnenia znaleckého posudku vyplýva,
že predpokladaná výška nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla predstavuje 26.820,-€

s DPH. Ak aj pripustia, že závery doplnenia znaleckého posudku sú vecne správne, je potrebné uviesť,
že pri likvidácii tejto poistnej udalosti ako ekonomicky rentabilnej je reálnou škodou žalobcu, ktorú si
ako advokát neuplatnil v prvoinštančnom konaní, čím neuniesol dôkazné bremeno výška nákladov na
opravu. Reálna škoda žalobcu je teda 22.350,-€ bez DPH, nakoľko sa podľa oznámenia o škodovej
udalosti jedná o platcu DPH. Teda v prípade žalobcu nejde vo vzťahu k DPH o skutočný náklad, keďže

sumu vo výške 4.470,-€ predstavujúc DPH, nemožno považovať za úbytok na majetku. Po zohľadnení
spoluúčasti 5% v zmysle zmluvy (1.117,50€) a odpočítaniu z poskytnutého poistného plnenia 9.448,78€,
tak reálny nárok žalobcu predstavuje sumu 11.783,72€.35. C. D. zástupcu žalobcu zo dňa 3.4.2023 (č.l.360) súd zistil, že opätovne navrhli doplniť znalecké
dokazovanie s tým, že znalec má definitívnu výšku nákladov na opravu poškodenia motorového vozidla
stanoviť pevnou sumou v súlade s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 492/2004 o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku.

36. Z Doplnenia znaleckého posudku č. 14/2019/1 súd zistil, že znalec určil predpokladanú výšku
nákladov ( v poškodenom stave bez rozobratia, resp. demontáže ) na sumu 26.820,-€ na úrovni 20%
DPH. Predpokladanú výšku nákladov po rozobratí resp. pri oprave 5% nárast zaokrúhlene 28.160,-€

v úrovni 20% DPH.

37. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej k doplneniu znaleckého posudku č. 14/2019/1 zo dňa
28.6.2023 vyplýva, že trvá na všetkých svojich v doterajšom konaní prezentovaných a uvedených
skutočnostiach spôsobu likvidácie poistnej udalosti, považuje za vecne správny a naďalej považuje
vzniknutúškoduzatotálnuškodu,odktorejbymalabyťodpočítanáhodnotazvyškovmotorovéhovozidla

v zmysle ponukovej karty aukčného portálu spoločnosti E. F. G. kedy mal žalobca reálnu možnosť
odpredať zvyšky za sumu 15.500,-€. Ohľadne výpočtu kalkulácie nákladov zastávajú názor, že tieto
náklady spôsobom ako boli určené znalcom nie je možné považovať za reálny údaj. Odpoveď znalca
sa javí ako nejednoznačná, neurčitá a nemožno ju tak považovať za odborné stanovisko, nie je právne
udržateľný stav, kedy znalec tvrdí, že spôsobená škoda bola v hodnote 26.820,-€ v úrovni 20% DPH

a zároveň mohla byť aj vyššia o 5%, pričom toto navýšenie nemá žiadnu oporu v relevantných dôkazoch,
výpočtoch a opiera sa len o svojvoľnú úvahu znalca. Podľa žalovaného za jediné relevantné číslo
v doplnení znaleckého posudku možno považovať sumu 26.820,-€ v úrovni 20% DPH. Je právne
neudržateľné, aby znalec oficiálne zapísaný v zozname znalcov pri stanovení výpočtov zásadných
v súdnom konaní vychádzal zo subjektívnych dohadov a odhadov, bez opory v exaktnom skúmaní.

Zo záveru doplnenia znaleckého posudku vyplýva, že predpokladaná výška nákladov na opravu
poškodeného motorového vozidla po nehode zo dňa 17.9.2015 predstavuje sumu 26.820,-€ s DPH.
Uviedli, že pri likvidácii tejto poistnej udalosti ako ekonomicky rentabilnej, je reálnou škodou žalobcu
výška nákladov na opravu vozidla. reálna škoda žalobcu je teda 22. 350,-€ bez DPH, nakoľko sa podľa
oznámenia o vzniku škodovej udalosti jedná o platcu DPH, teda v prípade žalobcu nejde o vzťah k DPH

oskutočnýnáklad,keďžesumuvovýške4.470,-€predstavujúcuDPH,nemožnopovažovaťzaúbytokna
majetku, resp. náklad, ktorý by bol spojený s opravou poškodeného vozidla. po zohľadnení spoluúčasti
5% v zmysle zmluvy 1.117,50€ a odpočítanie už poskytnutého poistného plnenia 9.448,78€ tak reálny
nárok žalobcu predstavuje sumu 11.783,72€.

38. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.1.2024 (č.l.398) súd zistil, že znalec v rozpore s položenou otázkou
neurčil definitívnu výšku predpokladaných nákladov na opravu poškodenia motorového vozidla pevnou
sumou. Znalec určil predpokladanú výšku nákladov jednak vo výške 26.820,-€ ako predpokladanú
výšku nákladov bez rozobratia, resp. demontáže motorového vozidla a zároveň aj vo výške 28.160,-
€ ako predpokladanú výšku nákladov po rozobratí, resp. pri oprave 5% náraste NO. Po oboznámení

sa s obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.8.2023 k doplneniu znaleckého posudku dal súdu do
pozornosti skutkové tvrdenie žalovaného, že spôsob likvidácie poistnej udalosti žalovaným považuje za
vecnesprávnyanaďalejpovažujúvzniknutúškoduzatotálnuškodu.Ďalejuviedol,žeanizapredpokladu
prípadného akceptovania záverov znaleckého posudku znalca B. A. nesúhlasí s tým, aby od reálnej
škody mala byť odpočítaná výška príslušnej DPH, a to z dôvodu, že v danom prípade budú náklady na

opravu posudzované iba ako predpokladané, nie ako skutočné, nakoľko už neexistuje motorové vozidlo,
a teda objektívne v tomto prípade nie je možné reálne opravovať motorové vozidlo. V súlade s uvedeným
preto navrhol v otázke DPH postupovať podľa článku XI.bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre
poistenie majetku žalovaného. Zmyslom tejto úpravy DPH vo všeobecných poistných podmienkach totiž
bolo, že v prípade skutočnej opravy motorového vozidla, by autoservis vystavil žalobcovi ako platcovi

DPH faktúru, na základe ktorej by si bol žalobca podľa príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty, oprávnený nárokovať vrátenie DPH od miestne príslušného daňového úradu.
Keďže v danom prípade motorové vozidlo opravované nebolo, navrhol, aby z priznanej hodnoty súd
neodpočítal sumu vo výške DPH.

39. Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2024 žalobca v súlade s ust.§ 139 v spojení s ust. § 140 ods. 1
CSP podal návrh na zmenu žaloby v časti týkajúcej sa výšky uplatnených úrokov z omeškania.40. Súd svojim uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.3.2024 v súlade s ust.§ 142 ods. 1 CSP
rozhodol o pripustení navrhovanej zmeny žaloby a po záverečných rečiach právnych zástupcov strán
sporu následne v súlade s ust. § 182 CSP uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

41. Súd po vykonaní dokazovania, na základe ústnych prednesov na pojednávaniach, listinných
dôkazov, ako aj znaleckého dokazovania, nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní právne posúdil ako
plnenie poistného z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.9.2015 na základe
škodovej udalosti zo dňa 17.9.2015.

42. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

43. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený

vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

44. V uvedenom ustanovení je určená osoba, ktorá má právo na poistné plnenie, ak nastane poistná
udalosť uvedená v poistnej zmluve. Spravidla je to ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo
na ktorého zodpovednosť za škodu a poistenie vzťahuje. Plnenie sa poskytuje vždy v peniazoch a výška

sumy, ktorú ma poistiteľ zaplatiť sa určuje spôsobom ustanoveným poistnými podmienkami. Poistenému
vznikne právo na plnenie poistiteľa, ak v čase trvania poistenia dôjde ku skutočnosti, s ktorou je spájaný
vznikpovinnostipoistiteľaplniť.Tútoskutočnosťzákonnazývaakopoistnúudalosť.Vymedzeniepoistnej
udalosti je obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy. V poistnej zmluve musia účastníci vždy určiť
z ktorých poistných udalostí vznikne poistenému právo na plnenie. K tomu, aby poistná udalosť mohla

mať právne účinky je potrebné, aby vykazovala znaky náhodnej udalosti (§ 788 ods. 1 OZ). Náhodná
udalosť je udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, ale v čase
uzatvárania poistnej zmluvy nevedia kedy nastane, či vôbec nastane. Poistnú udalosť pre jednotlivé
druhy poistenia vymedzujú poistné podmienky. Ak dôjde k poistnej udalosti, poistiteľ je povinný plniť.
Výška poistného plnenia, ktoré poistiteľ vyplatí oprávnenému sa určuje na základ zásad ustanovených

právnymi predpismi, poistnými podmienkami a dojednaniami obsiahnutými v poistnej zmluve s ohľadom
na daný druh a formu poistenia.

45. Súd má v konaní za preukázané, že došlo k poistnej udalosti dňa 17.9.2015, v dôsledku čoho
žalovaná strana vyplatila žalobcovi titulom poistného plnenia sumu 9.448,78€ pri zohľadnení spoluúčasti

vo výške 5% v sume 497,30€. Rovnako má súd za preukázané, že žalovaná určila všeobecnú hodnotu
vozidla 25.446,08€. Zo znaleckého posudku znalca B. A. má súd za preukázané, že všeobecná hodnota
motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody predstavovala sumu 38.308,-€ a teda žalovaná strana
nesprávne došla k výpočtu hodnoty vozidla, pretože žalovaná zaradila vozidlo do zlej kategórie, a držala
sa toho, že amortizačná krivka je v kategórii 3.8, pričom táto zaradila vozidlo do kategórie 3.6, čo je

iný koeficient, pretože sa jedná o kategóriu luxusné vozidlá a toto vozidlo je na hybridný pohon, je
porovnávané s vozidlami Audi A6, 4.2q, BMW 540i, Mercedes Benz E500 Eleganc. Z toho dôvodu
znalec vychádzal pri určovaní koeficientu z porovnávania s týmito motorovými vozidlami, pričom mu
vyšla všeobecná hodnota vozidla 38.308,-€.

46. Z Doplnenia znaleckého posudku 14/2019 vypracovaného dňa 1.12.2022 znalcom B. A. vyplýva,
že znalec vyčíslil predpokladanú výšku nákladov na opravu poškodenia predmetného vozidla po
dopravnej nehode zo dňa 17.9.2015 vo výške 26.820,-€. K tejto predpokladanej výške nákladov na
opravu poškodenia motorového vozidla dospel aj vo svojom ďalšom doplnení znaleckého posudku.
V obidvoch prípadoch ide o predpokladanú výšku nákladov na opravu poškodenia predmetného

motorového vozidla. K predpokladanej výške nákladov na opravu poškodenia predmetného vozidla, ak
by došlo k rozobratiu a následnej montáži pri oprave motorového vozidla súd uvádza, že takúto výšku
predpokladaných nákladov na opravu poškodenia predmetného motorového vozidla, sumu vo výške
26.820,-€zvýšenúo5%až10%,prisvojomrozhodovanínezobraldoúvahy,atozdôvodu,žepredmetné
poškodené motorové vozidlo skutočne nebolo rozobraté a následne montované, keďže sa ani vôbec

nepristúpilo k jeho oprave.

47. Na základe vyššie uvedeného, súd s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, uvedený
v bodoch 40, 41 a 42 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, ustálil výšku škody na poškodenommotorovom vozidle žalobcu v sume zodpovedajúcej predpokladanej výške nákladov na opravu
poškodenia predmetného motorového vozidla po dopravnej nehode zo dňa 17.9.2015 vo výške 26.820,-
€ s DPH určenej znalcom B. A.. Z takto na základe vykonaného dokazovania ustálenej výšky škody

v sume 26.820,-€, súd odpočítal spoluúčasť poškodeného vyplývajúcu z poistnej zmluvy v rozsahu 5%
z poistného plnenia v sume 1.341,-€, ako aj sumu vo výške 9.448,78€, ktorá bola žalovanou žalobcovi
titulom poistného plnenia už vyplatená dňa 22.10.2015, a preto po zohľadnení týchto odpočtov súd
ustálil, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je dôvodný vo výške 16.030,22€.

48. Vo vzťahu k súdom ustálenej výške škody v sume 26.820,-€, súd považuje za potrebné uviesť,
že tak žalobca, ako aj žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj ústnych prednesoch
na pojednávaniach nevzniesli k znalcom vyčíslenej hodnote predpokladaných nákladov na opravu
poškodeného motorového vozidla akékoľvek vecné výhrady. Obidve strany sporu sa v podstate
zhodne domáhali toho, aby znalec závery svojho znaleckého posudku 14/2019 zo dňa 25.8.2019
jednoznačne vo vzťahu k ním pripustenému navýšeniu predpokladaných nákladov na opravu

poškodenia predmetného motorového vozidla o 5 až 10% pre prípad, ak by došlo k rozobratiu
a následnej montáži pri oprave motorového vozidla. S touto námietkou strán sporu sa súd, ako to už
bolo vyššie uvedené, vysporiadal tak, že prípadné navýšenie predpokladaných nákladov na opravu
predmetného motorového vozidla o 5 až 10% nezobral do úvahy, keďže predmetné poškodené vozidlo
reálne nebolo rozobraté a rovnako reálne ani nebolo opravované.

49. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2023 namietala aj to, že reálnou škodou žalobcu by mohla
byť len výška škody vyčíslená ako predpokladaná výška nákladov na opravu poškodenia predmetného
motorového vozidla znížená o DPH 4.470,-€ z dôvodu, že v prípade žalobcu nejde o vzťahu k dani DPH
o skutočný náklad, ktorý by bolo možné považovať za úbytok na majetku resp. náklady, ktorý by bol

spojený s opravnou poškodeného vozidla. Súd takúto námietku žalovanej neakceptoval, a to z dôvodu,
že možnosť odpočítania DPH z poistného plnenia prichádza do úvahy len v prípade skutočnej opravy
motorovéhovozidla,kedybyvykonávateľopravyvystavilpoškodenémuakoplatcoviDPHdaňovýdoklad
vo forme faktúry, na základe ktorej by následne bol poškodený oprávnený si nárokovať vrátenia takejto
DPH podľa príslušných ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Vyššie uvedená

skutočnosť vyplýva aj z článku XI.bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku
žalovanej, podľa ktorého, ak má poistený, resp. poškodený subjekt pri oprave alebo náhrade súvisiacej
s poistnou udalosťou nárok na odpočet DPH, poskytne Kooperativa plnenie vo výške vyčíslenej bez
DPH. V prípade, keď poistený, resp. poškodený tento nárok nemá, poskytne Kooperativa plnenie
vyčíslené vrátane DPH, avšak len za podmienky, že DPH je zahrnutá v poistnej sume v poistenej veci

uvedenej v poistnej zmluve.

50. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca nebol ku
dňu dopravnej nehody vlastníkom poškodeného motorového vozidla, súd uvádza, že z poistnej zmluvy
č. 5710251871 zo dňa 11.9.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovanou ako poistiteľom a žalobcom

ako poistníkom, a zároveň ako poisteným. Predmetom poistenia bolo havarijné poistenie osobného
motorového vozidla Lexus GS450H na celkovú poistnú sumu vo výške 58.604,-€. Z takto vzniknutého
poistného vzťahu medzi účastníkmi súd mal za preukázanú žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní, ktorého predmetom je zaplatenie poistného plnenia. Neakceptovanie takejto námietky žalovanej
je aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 47 Odôvodnenia zrušujúceho

uznesenia.

51. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol dôvodný,
a preto priznal žalobcovi sumu vo výške 16.030,22€. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko
vychádzal zo znaleckého posudku znalca B. A..

XX. Podľa ust.§ 261 ods. 1 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II.tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

53. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnostiprávopožadovaťznezaplatenej
sumy úrok z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Akvýška úroku z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú
ustanoví vláda SR nariadením.

54. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nar. vlády č. 21/2013 Z.z., sdzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

55. Podľa ust.§ 1 ods. 3 cit. Nariadenia, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa
odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

57. Rovnako za použitia § 261 ods. 9 ObZ, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške podľa
§ 369 ods. 1,2 ObZ, § 1 ods. 1 Nar. vlády č. 21/2013 Z.z., pričom k 1.1.2016 bola základná úroková
sadzba ECB 0,05% t.j. úrok z omeškania v polroku od 1.1.2016 je 8,05%. V každom ďalšom polroku

trvania omeškania žalovaného súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zodpovedajúci v % súčtu čísla
8 a výšky základnej úrokovej sadzby ECB platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka do
zaplatenia. K takémuto rozhodnutiu o výške priznaných úrokov z omeškania súd pristúpil v súlade s ust.
§ 1 ods. 3 Nar. vlády z dôvodu, že zmenu žaloby, ktoré žalobca navrhol vo vzťahu k požadovanej výške
úrokov z omeškania posúdil ako návrh žalobcu ako veriteľa, ktorý požaduje úroky z omeškania v sadzbe

určenej podľa § 1 ods. 1 Nar.vlády č. 21/2013 Z.z., t.j. ktorým požaduje priznanie pohyblivej sadzby
úrokov z omeškania. Súd návrh žalobcu vo vzťahu k úrokom z omeškania v znení jeho zmeny žaloby
pripustenej na pojednávaní dňa 11.3.2024 v časti, v ktorej žalobca navrhol priznať úrok z omeškania
nad sadzbu úrokov z omeškania rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu
kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov zamietol, a priznal mu len výšku

úrokov z omeškania striktne, v súlade s § 1 ods. 1 Nar. vlády č. 21/2013 Z.z.

58. Na pojednávaní dňa 9.2.2024 právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd v zmysle § 181 ods.
1 CSP zviazal nahradiť žalobcu trovy konania, nakoľko tento bol na pojednávanie riadne predvolaný
a pojednávanie bolo odročené za tým účelom, aby sa oboznámil so stanoviskom právneho zástupcu

žalovaného.

59. Súd na túto námietku zástupcu žalovaného neprihliadol, pretože má za to,že nebolo zmarené
pojednávanie, nakoľko bol vypočutý znalec B. A., a z tohto dôvodu o tomto nároku žalovaného
nerozhodol a nepriznal mu separátne trovy konania.

60. Nakoľko z predložených listinných dôkazov, najmä kúpnej zmluvy o nadobudnutí a fakturácii,
tiež poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca používal poistené motorové vozidlo v rámci podnikania
a viedol ho ako svoj účtovný majetok, a takto ho aj účtoval, a preto súd nemá pochybnosti o tom,
že ide o obchodnoprávny vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti medzi žalobcom ako podnikateľom

a žalovanou v zmysle § 261 Ods. 1 ObZ.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania všetkých účelne vynaložených trov v konaní z prisúdenej sumy, aj keď si žalobca uplatňoval
vyššiu sumu, nakoľko výsledok sporu závisel od znaleckého posúdenia, pokiaľ išlo o výšku nároku.

Súd je toho názoru, že účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov účastníkovi, ktoré
musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.
V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na základe úspechu, nie na zásade
zásluhovosti. Úspech vo veci,ktorá je predmetom sporu je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na
náhradu trov. Úspešný je vo veci ten účastník,ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené. Má vo veci

plný úspech. Podľa právnej teórie je potrebné zásadu úspechu vo veci uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Úspech vo veci sa vzhľadom na uvedené skúma výlučne čo do právneho

základu, a nie do výšky priznaného nároku. Žalobcu je v danom konaní nevyhnutné považovať za plne
procesne úspešného, nakoľko mal plný úspech čo do základu uplatňovaného nároku, pričom výška
plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu je závislá od znaleckého posudku. Rovnako súd
rozhodol aj o nároku na náhradu trov štátu a priznal štátu trovy konania, pretože rozhodnutie záviselood vypracovania znaleckého posudku, a teda neúspešná žalovaná je povinná zaplatiť aj vzniknuté trovy
štátu v plnom rozsahu.

62. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, v zmysle § 262 ods. 1,2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie
dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( § 363 až 365 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť

práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( § 371 a § 372 CSP ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.