Uznesenie Judgement was issued on Friday, August 8, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/292/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125222679
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125222679.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Miroslav Holčík, notár, so sídlom
Námestie 1. mája 1121/14, 921 01 Piešťany, IČO: 42 282 772, právne zast.: JUDr. Lenka Maďarová,
s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2/ D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie
320,24 eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115,

040 01 Košice, pod sp. zn. 315EX 160/25, o návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 33,57 eur,
ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Súd povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie a opravným návrhom, doručeným súdu dňa 3.2.2025,
resp. dňa 18.2.2025, domáhal od povinných vymoženia istiny vo výške 320,24 eur, a to na základe
exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa
11.1.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.2.2022 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal dňa 24.2.2025 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice (ďalej
len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 315EX 160/25.

3. Súdny exekútor dňa 20.3.2025 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie

exekúcie. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.2.2025
povinný 1/ prevzal dňa 3.3.2025. Od povinného 2/ sa súdnemu exekútorovi zásielka vrátila späť ako
nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Dňa 6.3.2025 na exekútorský úrad obaja povinní doručili návrh na
zastavenie exekúcie (hoci povinný 2/ zásielku neprevzal). Súd konštatuje, že návrh povinných 1/ a 2/ na
zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej, t. j. 15 - dňovej lehote. V danom prípade ide o
podanie, ktoré má vo vzťahu k výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku

odkladný účinok. Súdny exekútor predložil súdu okrem návrhu povinných na zastavenie exekúcie aj
Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.3.2025 + doručenky, ako aj vyjadrenie oprávneného.
Zároveň uviedol, že dňa 19.3.2025 na exekútorský úrad obaja povinní doručili návrh na zastavenie
exekúcietotožnýsnávrhomnazastavenieexekúciedoručenýmuždňa6.3.2025.Vzhľadomnato,žeide
o totožné návrhy na zastavenie exekúcie, súd nepovažoval za potrebné rozhodovať o oboch návrhoch
osobitne, ale rozhodovanie o nich spojil do jedného rozhodnutia.4. Povinný 1/ a povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 5.3.2025 uvádzajú dôvody,
pre ktoré žiadajú začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že
podávajú žalobu o zastavenie exekúcie (pozn. súdu - návrh na zastavenie exekúcie) podľa § 61k ods.

1 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, zároveň námietky proti exekučnému konaniu
a námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu. Ako prvé povinní žiadajú o zastavenie exekúcie,
pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej
republiky a unijným právom, pretože im boli odňaté ústavné práva v právnej veci oprávneného. Povinný
1/ a 2/ ďalej uviedli, že spornú pohľadávku povinní neuznávajú čo do dôvodu aj do výšky a majú za

to, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu. Z dôvodu opatrnosti podali aj
námietku premlčania. Zároveň dôrazne podali jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie
podľa predmetnej spisovej značky. Povinní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
232/2012,akoajnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011č.k.IV.ÚS55/11-19.Ďalejbolipovinní
toho názoru, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým
exekučným titulom a žiadali, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku,

pričom nikto nemá právo odňať povinným ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade
s Ústavou SR podľa čl. 46, 47, 48 a toto oprávnenie nemá ani súd. Povinní zastávajú názor, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nevykonal dôkazy
pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, súd neurčil, či
je zmluva platná alebo nie, súd nezistil či ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nezistil či zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, súd neurčil, že či pri uzatváraní boli použité nekalé obchodné praktiky,
súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Svojim návrhom na zastavenie
exekúcie povinní podali námietky aj voči trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože podľa nich nie je v
súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo
spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Na základe vyššie uvedeného povinný 1/ a 2/

žiadajúsúd,abyvsúlades§61kods.1predmetnúexekúciuzastavilazaviazaloprávnenéhonanáhradu
trov konania.

5. K návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Oprávnený uviedol, že návrh povinných v rade 1/ a 2/ nie je dôvodom na zastavenie

exekúcie, nakoľko neobsahuje žiadne zákonné dôvody pre takýto postup, tzn. nie sú splnené zákonné
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že návrh
povinných v rade 1/ a 2/ obsahuje len všeobecné, ničím nepodložené námietky, ani žiadne konkrétne
namietané dôvody pre zastavenie exekúcie, čím sa stáva neurčitým, vágnym a nedôvodným. Povinní 1/
a 2/ namietajú exekučný titul, ktorým je rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť trovy konania v konaní o

určenie neplatnosti zmluvy. Námietka povinných 1/ a 2/, že im bolo odňaté právo na spravodlivý súdny
proces je irelevantná, nakoľko je vyvrátená obsahom samotného exekučného titulu – odôvodnením
rozhodnutia súdu. Povinní 1/ a 2/ ako neúspešná strana sporu sú povinní nahradiť trovy konania
strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná. Ide o zákonné ustanovenia, ktoré platia pre všetkých, bez
ohľadu na postavenie. Predstavujú zodpovednosť za súdne konanie a dôsledok podania nedôvodnej

žaloby zo strany povinných 1/ a 2/. Zároveň uviedol, že námietka premlčania zo strany povinných 1/
a 2/ je rovnako nedôvodná, nakoľko exekučný titul sa premlčuje v 10-ročnej premlčacej lehote, tzn.
do 9.2.2032 môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom poukázal na ust. § 110
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka). Taktiež uviedol, že povinní 1/ a 2/ nie sú
spotrebitelia, ale neúspešná strana sporu, ktorá má nahradiť trovy konania protistrane. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti, preukazujúce, že účelom povinných 1/ a 2/ je dlhodobé vyhýbanie sa plneniu si
povinností zneužívaním postavenia spotrebiteľov, ktorými v danom konaní nie sú, oprávnený navrhoval,
aby súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň zaviazal povinných, aby spoločne
a nerozdielne nahradili oprávnenému trovy exekučného konania vo výške 67,13 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Poverený súdny exekútor sa vyjadril len k doručovaniu písomností v tomto konaní.

7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

15. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom
je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť

tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku
exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie
exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok
proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem

všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená.
Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie
tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že
sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať

vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase
vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná
pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré
je vykonateľné, čo je v tomto prípade Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XXXX/XX/

XXXX-XXX zo dňa 11.1.2022, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 9.2.2022.

16. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne
povinného, ktorý ho podal.

17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom,
v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.18. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného

nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie
alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§
54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Povinný 1/ a povinný 2/ navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutého porušenia práva

na spravodlivý súdny proces v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý vydal exekučný titul,
a to s poukazom čl. 46, čl. 47, a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, keďže súd v základnom
konaní neposkytol žalovaným (povinným v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými,
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť spísaná v predtlačenom formulári,
nepreskúmal existenciu použitia nekalých obchodných praktík, nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu,

ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd v exekučnom konaní tieto povinnými
namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je
podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.

20. Povinný 1/ a 2/ ďalej navrhli zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
a to z dôvodu že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, na ktoré poukázali tak, ako je uvedené v bode 4.
odôvodnenia tohto uznesenia, z dôvodu, že súd nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v
súlade s Ústavou slovenskej republiky, z dôvodu povinnými namietaného poškodzovania spotrebiteľa

zo strany oprávneného. Súd v exekučnom konaní aj tieto povinnými namietané dôvody vyhodnotil ako
okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto
exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného
i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by
nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože

ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo
podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže
byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý
slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
namietali prevažne skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový

stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, teda počas ktorého povinní mali možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, a
to prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, exekučný
súd v spojení s návrhom povinných na zastavenie exekúcie skúma len to, či po vzniku exekučného
titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení

Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik
vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.

21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu

právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť

či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“22. Súd v tomto bode poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

23. Povinní v neposlednom rade navrhli zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, a to z dôvodu že oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie

exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a taktiež z dôvodu, že
súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinných v nesúlade
s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, bez preskúmania zákonnosti a účinnosti
exekučných titulov. Súd vyhodnotil povinnými prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh
exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie

dôvodne, keďže povinní nesplnili povinnosť im uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného
konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej
vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to,

aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených
skutočností súd považoval povinnými namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedôvodnosť podania
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
24. Povinní návrhom na zastavenie exekúcie vzniesli aj námietku proti trovám exekúcie. Súd k

uvedenému dodáva, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov
exekučného konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 25,- eur, ktorý bol v tomto exekučnom
konaní riadne uhradený a nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume spolu
67,13 eur (pozostávajúce z dvoch polovičných úkonov právnej služby vo výške 24,90 eur (2 x 12,45
eur), dvoch režijných paušálov vo výške 29,68 eur (režijný paušál za rok 2025, 2 x 14,84 eur) a dane

z pridanej hodnoty vo výške 23 %, nakoľko právny zástupca oprávneného je platiteľom DPH, t. j. (2
x 12,45 eur + 2 x 14,84 eur + 23 % DPH + 25,- eur = 92,13 eur). Súd pri posudzovaní návrhu na
vykonanie exekúcie vyhodnotil, že sa jedná o účelne vynaložené trovy exekučného konania v zmysle §
199d ods. 1 Exekučného poriadku v dôsledku čoho bol oprávnenému priznaný nárok na náhradu účelne
vynaložených trov exekučného konania v rozsahu takom ako sú uvedené v poverení na vykonanie

exekúcie. Čo sa týka trov súdneho exekútora, súd k uvedenému uvádza, že súdny exekútor vychádza
pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), na ktorú

odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd
uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1
písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e).

Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet
trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto
lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval
pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia vymáhanej

pohľadávky v 15 - dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre
prípad neuhradenia vymáhanej pohľadávky v stanovenej lehote, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku (§ 197 ods. 1 a ods. 2, § 199) a vyhlášky 68/2017 Z. z. (§ 6, 7 ods. 1 a ods. 2,
§ 22 ods. 1 a ods. 2). Na základe uvedených skutočností súd považoval povinnými vznesenú námietkuproti trovám exekúcie za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

25. Pokiaľ povinní ako dôvod zastavenia exekúcie z opatrnosti vzniesli aj námietku premlčania, súd
uvádza, že takáto námietka povinných je nedôvodná a v súvislosti s rozhodovaním o ich návrhu nie je
na takú námietku možné prihliadnuť, a to vzhľadom na to, že exekučné konanie je vedené na základe
exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX
zo dňa 11.1.2022, vykonateľné dňa 9.2.2022. Súčasne je potrebné uviesť, že toto exekučné konanie sa

začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 3.2.2025. Exekučným titulom je právoplatné
rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 9.2.2022, t. j. od tohto dňa sa malo rozhodnutie
plniť a v súlade s ust. § 110 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V
tomto prípade by sa právo priznané exekučným titulom premlčalo dňa 9.2.2032. Na základe uvedených
skutočnostísúdpovažovalpovinnýminamietanýdôvodnazastavenieexekúcie-premlčaniepohľadávky

oprávneného za nedôvodný a nezakladajúci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku.

26. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z

uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.

27. Súd má za to, že povinný 1/ a povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali
také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd

dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie
o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto
návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 5.3.2025 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol. (výrok I. tohto rozhodnutia)

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

33. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každýz týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

34. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

37. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia
§ 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda

v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým
oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej
zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného)
konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností
danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

38. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť
s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom

na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv
účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech
v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu

všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti
účastníkom - povinným, ktorí úspech nemali.

39. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na
náhradu trov exekučného konania za dva polovičné úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu

zastúpeniaazapísomnépodanienasúd–vyjadrenieknávrhu,spoluvsume67,13eur.Súdvšakvdanej
veci poukazuje na skutočnosť, že oprávnený má v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu povinných
na zastavenie exekúcie nárok len na 1 polovičný úkon, a to za vyjadrenie k návrhu, nakoľko úkon
právnejslužbyzaprevzatieaprípravuzastúpeniaboloprávnenémupriznanýužvpoverenínavykonanie
exekúcie v rámci posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie, preto mu náhradu trov exekučného

konania za tento úkon právnej služby nie je možné duplicitne priznať. Základnou sadzbou tarifnej
odmeny je v tomto prípade istina vo výške 320,24 eur. Tarifná odmena za jeden úkon je potom vyčíslená
na 24,90 eur. Oprávnený má nárok na polovičný úkon, čo predstavuje sumu 12,45 eur. Nakoľko bol
oprávnený v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 33,57 eur, ktorá pozostáva
z jedného polovičného úkonu právnej služby za vyjadrenie k návrhu vo výške 12,45 eur, jedného

režijného paušálu za rok 2025 vo výške 14,84 eur a DPH 23 % vo výške 6,28 eur. Trovy oprávneného
budú od povinných vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia. (výrok II. tohto rozhodnutia)

40. Povinný 1/ a 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadali zaviazať oprávneného na náhradu

trov konania, nakoľko však povinní boli v konaní neúspešní a nepreukázali súdu žiadne skutočnosti, pre
ktoré by mala byť exekúcia zastavená, súd povinným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania
nepriznal. (výrok III. tohto rozhodnutia)Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.